Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200956
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prof. JUDr. Juraja
Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., sídlom Holubyho 1/A, Bratislava,
IČO: 35 758 601, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: BOHUNICKÝ & Co s.r.o., so sídlom
Lermontovova 16, Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100697247/2021 zo dňa 27.04.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/150/2021 - 114 zo dňa 9. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva voči sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-6S/150/2021 - 114 zo dňa
9. apríla 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na

ďalšie konanie.
2. Správny súd vo svojom odôvodnení uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že musí byť
nespornepreukázané,žepreverovanézdaniteľnéplnenieboloposkytnutéprávetýmdodávateľom,ktorý
bol na faktúrach ako dodávateľ označený.
3. Správny súd podotkol, že v prípade, ak existujúce zdaniteľné plnenie nie je uskutočnené dodávateľom
uvedeným na faktúre, potom len formálna existencia faktúry, ako aj jej úhrada nie je bez ďalšieho
predpokladom na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, boli prekonané judikatúrou Súdneho

dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie. Hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je
stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý
musí byť zdaniteľnou osobou. V prejednávanej veci žalobca disponoval tak faktúrou ako aj materiálnym
plnením, čo nespochybnili ani daňové orgány a tak vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
4. I keď správca dane a následne žalovaný vo svojom rozhodnutí obsiahlo opísal vykonané dokazovanie
správcom dane vo vzťahu k spoločnosti ML Project, s.r.o., z ktorého vyvodili neunesenie dôkazného
bremena vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, správny súd má za to, že vykonané

dokazovanie tak správcom dane ako aj žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne v neprospech
žalobcu. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane hodnotil aj dôkazy, na ktoré žalobca poukazoval, avšak
vyhodnotil ich ako nedostačujúce. Správny súd na základe obsahu pripojeného administratívneho spisumá za to, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť v tom, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a
preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.
5. Správny súd následne poukázal na to, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je

možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal
ním deklarovaný dodávateľ, k čomu však vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor EÚ v
rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uviedol, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na
odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb,
na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej

nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k
predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie.
6. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu správcu dane v
prípade odmietnutia vypovedať u p. I. H. E.. Svedkyňa odoprela vypovedať z dôvodu, že sa ocitla v
stresovej situácii, ktorá okolnosť však nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné účinne odoprieť výpoveď.
7. Následne správny súdu uviedol, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod

odopretiaodpočítaniadaneaplikovanáažpotom,čobysprávcadaneuniesoldôkaznébremenoakladne
zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti
na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
8. V závere svojho odôvodnenia správny súd uviedol, že po vrátení veci na ďalšie konanie bude
úlohou správcu dane overiť či došlo k zneužívajúcemu prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa/

subdodávateľa žalobcu, eventuálne aj u žalobcu samotného, rovnako či žalobca o takomto konaní vedel
alebo musel vedieť, prípadne aj, že sa podvodného či zneužívajúceho konania zúčastnil. Na základe
doplneného dokazovania bude správca dane povinný preukázať, že žalobca buď priamo participoval
na daňovom podvode (zneužití práva) alebo mal a mohol vedieť, že k takémuto konaniu dochádza v
rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. Správny súd zdôraznil, že

účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná
až potom, čo správca dane unesie vlastné dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv.
Axel Kittel testu.
9.Správnysúdsabližšienezaoberalnámietkamižalobcuvovzťahukmožnostibyťprítomnýprivýsluchu
svedkov, keď zrušením napadnutého rozhodnutia sa pre správcu dane vytvorí procesný priestor pre

vysporiadanie sa aj s týmito procesnými otázkami.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len

„sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhoval rozsudok správneho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
11. Podľa názoru sťažovateľa nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu spočíva v nesprávnom
posúdení zisteného skutkového stavu, keď bolo preukázané, že reklamné služby neboli realizované
a dodané deklarovanou zdaniteľnou osobou ML Projekt s.r.o. a ani inými zdaniteľnými osobami -

subdodávateľmi Swanny Trade s.r.o. alebo občianskym združením MR AUTOSPORT r.t. Z odôvodnení
rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienokodpočítaniadanezdodávateľskejfaktúryvystavenejdodávateľomMLProject,s.r.o.,nakoľko
žalobcom nebolo preukázané, že k ich uskutočneniu došlo práve zdaniteľnou osobou ML Project, s.r.o.,
ktorú deklaroval žalobca ale ani akoukoľvek inou zdaniteľnou osobou.

12. Ďalej sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti zosumarizoval, čo počas správneho konania
správneho orgány zistili. Uviedol, že na základe týchto zistených skutočností je tak evidentné, že
žalobca nepreukázal, že reklamné služby mu dodala zdaniteľná osoba - deklarovaný dodávateľ ML
Projekt, s.r.o. a rovnako ani iná zdaniteľná osoba registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty,
čo bolo spochybnenie práve splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie

dane, dodanie služby, osobou so statusom zdaniteľnej osoby, ktorej preukazovanie je na žalobcovi ako
daňovom subjekte. Zo záverov správcu dane a sťažovateľa je evidentné, že nedošlo k spochybneniu
reálnej existencie reklamných služieb ako aj skutočnosti, že forma poskytnutia reklamných služieb
predstavuje uskutočnenie zdaniteľných plnení za protihodnotu a ekonomickú činnosť. Rovnako je podľa
jeho názoru evidentné, že svoje závery nepostavili na podvodnom konaní. Závery správnych orgánov

sú postavené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.
13. Sťažovateľ ďalej namietal aj závery správneho súdu, kedy mal správca dane nesprávne postupovať
v prípade odmietnutia výpovede svedkyne. Má za to, že správca dane postupoval v súlade s § 25 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len„Daňový poriadok“). Opakovane ju predvolával, zabezpečil jej predvedenie a z jej konania je zrejmé,
že sa snažila vyhnúť výpovedi priamo pred správcom dane, a to z dôvodu zistení správcu dane, ktoré
preukazujú, že sa na uskutočnení zdaniteľných plnení žiadnym spôsobom nepodieľala.

14. Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie rozsudku správneho súdu nezahŕňa a nehodnotí všetky
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutí sťažovateľa a správcu dane a sú v rozpore s
aktuálnou rozhodovaciu praxou. Odôvodnenie rozsudku tak nie je presvedčivé.

15. Sťažovateľ tvrdil, že všetky skutočnosti boli správcom dane aj ním riadne uvedené v odôvodneniach

zrušených rozhodnutí. Obsahovali všetky skutočnosti zistené správcom dane, a následne boli
vyhodnotené a v logických krokoch zhodnotené. Obsahovali aj úvahy správcu dane v súlade s
príslušnými hmotnoprávnymi, procesnými predpismi a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a
Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktoré boli
žalobcom porušené a obsahovali vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu.
16.Kpodanejkasačnejsťažnostisavyjadrilžalobca.Uviedol,ženapadnutýrozsudokpovažujezavecne

správny.Žalovanýlenopakujesvojetvrdenia,ktoréprezentovalužvnapadnutomrozhodnutíavosvojich
písomných podaniach v rámci tohto konania. Uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť iný právny
záver ako je uvedený v napadnutom rozsudku.
17. Žalovaný ani v kasačnej sťažnosti vôbec nereflektuje na judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, ale
aj Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Následne žalobca poukázal na

konkrétnu judikatúru.
18. Odopretie práva na odpočítanie DPH je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom
preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala
vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, pričom žalovaný ani netvrdil, že by malo
dôjsť k podvodnému konaniu.

19. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti opäť poukazuje na údajnú nekontaktnosť dodávateľov či
subdodávateľom žalobcu, ignoruje skutočnosť, že správca dane vykonal daňovú kontrolu po viac ako
piatich rokoch od uskutočnenia zdaniteľného plnenia a svoje závery odvodzuje od skutočností, ktoré v
čase zdaniteľného plnenia neexistovali a ktoré žalobca nemohol predvídať ani ovplyvniť.
20. Podľa jeho názoru aj samotné procesné pochybenie správcu dane týkajúce sa výsluchu svedkyne

bolo samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
21. Navrhoval preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a priznal mu nárok
na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.

III. Konanie na kasačnom súde

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší
správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho
právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.

23. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
24. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k . BA-6S/150/2021
- 114 zo dňa 9. apríla 2025, ktorým tento zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
26. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty
(ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím číslo: 100082553/2021 zo dňa 19.1.2021 (ďalej aj ako

„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel
dane v sume 10 000,00 EUR za zdaňovacie obdobie október 2015.
27. Správca dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie danie prioritne z dôvodu,
že kontrolovaný daňový subjekt ITALMARKET SLOVAKIA, a.s. neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení a nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa ML

Project, s.r.o. Okrem toho správca dane získal dôkazy a informácie o podvodnom konaní.
28. Sťažovateľ rozhodnutím číslo: 100697247/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.29. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí uviedol, že námietky daňového subjektu uvedené v
odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené a to z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľných plnení dodávateľom ML Project, s.r.o., neuniesol dôkazné bremeno a nevzniklo mu tak

právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od uvedeného dodávateľa.
Správca dane tak správne založil svoje rozhodnutie na konštatovaní nepreukázania zákonných
podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
30. Sťažovateľ sa ako odvolací orgán stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k
porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty a po preskúmaní rozhodnutia, predloženého

spisového materiálu, skutočností zistených v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a námietok
odvolania dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a
vyhodnotilvšetkydôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V podrobnostiach ohľadom
administratívneho konania, kasačný súd odkazuje na rozsudok správneho súdu.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

31. Podľa § 19 ods. 2 zákona č 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ako „zákon o DPH“),
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
35. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
36. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
37. Podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok
o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane

môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca
dane môže postupovať podľa § 20.
38. Podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím
o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.
39. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
43. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov sťažovateľom

vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov
prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu
konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát Najvyššieho správneho súdu

považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
V podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu.
44. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká
príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítaniedane, ktoré vyplývajú z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systémedanezpridanejhodnotyajejtranspozíciedoslovenskéhoprávnehoporiadku.Hmotnoprávnymi
podmienkami na odpočítanie dane sú:

1. poskytovateľ plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (status dodávateľa),
2. predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia) a
3. prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Právonaodpočítaniedanemôžebyťdaňovémusubjektuodopretévprípade,akuvedenéhmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené.

44. Ako uviedol Najvyšší správny súd už v rozhodnutí 4 Sfk/52/2021 „V zmysle aktuálnej judikatúry
Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie
preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom
subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane. Kasačný súd týmto dáva do
pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne
podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo

dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že
vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,
ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému
dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda

nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo
služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla
aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa
vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo

na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie
dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť
jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“
45. Najvyšší správy súd nevidí ani teraz dôvod odchýliť sa od vyššie citovaného právneho názoru,

nakoľko okolnosti prejednávaných vecí sú podobné. Nepriznanie práva na odpočítanie dane výlučne z
tohto konkrétneho dôvodu je tak v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Je preto potrebné dať za
pravdu argumentácii správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
46. Judikatúra vo vzťahu k podmienkam odpočtu DPH prešla určitým vývojom a zodpovednou

inštanciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ. Ten
svoj výklad uviedol práve v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 3. septembra 2020.
47. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tiež uviedol, že rozsudok správneho súdu je v rozpore s aktuálnou
rozhodovacou praxou. Nijako bližšie však tento rozpor neodôvodnil, resp. neuvádza rozhodnutia, s
ktorými by mal byť napadnutý rozsudok v rozpore. Preto kasačný súd vyhodnotil aj túto jeho námietku

ako nedôvodnú.
48. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ niekoľkokrát zdôraznil, že v prípade daňového subjektu neboli
splnené hmotnoprávne podmienky. Ďalej uvádzal, že je evidentné, že svoje závery nepostavil na
podvodnom konaní. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že správca dane získal
dôkazy a informácie o podvodnom konaní na predchádzajúcom stupni obchodu z oddelenia daňových

podvodov tým, že z analytickej činnosti zistil, že v reťazci došlo k podvodu a k daňovému úniku. Nijako
bližšie však možnosť daňového podvodu neodôvodnil. Odôvodnenie správneho orgánu je tak zmätočné,
keď na jednej strane zdôvodňuje nepriznanie odpočtu DPH daňovému subjektu kvôli nesplneniu
hmotnoprávnych podmienok a na strane druhej konštatuje, že zistil, že došlo k podvodnému konaniu.
49. Ak daňový subjekt spĺňa formálne podmienky potrebné na priznanie práva na odpočítanie DPH,

dostáva sa do vyváženejšej pozície voči finančnej správe. Uvedené ale neznamená, že iba splnenie
formálnych podmienok na odpočítanie dane postačuje na také odpočítanie, t. j. že by daňový subjekt
nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na
priznanie práva na odpočítanie DPH (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Kemwater ProChemie, sp.
zn. C-154/20 z 9. decembra 2021).

50. Súdny dvor vyslovil, že hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočítania DPH sú splnené vtedy,
ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru a poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje vystavená
faktúra. Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania
vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolnostíprejednávanej veci (pozri rozsudky Súdneho dvora vo veci Bonik C-285/11 zo 6.12.2012 alebo vo veci
Stroy trans C-642/11 z 31.1.2013).
51. Súčasne súdny dvor pripomenul, že noriem práva Únie sa nemožno dovolávať podvodne alebo

zneužívajúcim spôsobom a že predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam
a ich zneužívaniu je cieľom, ktorý smernica 2006/112 výslovne uznáva a podporuje. Prináleží teda
vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na
objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom
(pozri rozsudky zo 6.7.2006, Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, ako aj zo 16.10.2019,

Glencore Agriculture Hungary, C- 189/18). Je to tak v prípade, ak podvod spácha samotná zdaniteľná
osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila
na transakcii, ktorá bola súčasťou podvodu v súvislosti s DPH (pozri rozsudky vo veci Mahagében a
Dávid, C- 80/11 a C-142/11, vo veci Glencore Agriculture Hungary, C-189/18). Naopak, zamietnutie
nároku na odpočet dane zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie
bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského

reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení zdaniteľnej osoby, bolo poznačené podvodným
konaním vo vzťahu k DPH, je nezlúčiteľné s režimom práva na odpočet dane stanoveným v smernici
2006/112 (už citované rozhodnutie Vikingo Fővállalkozó, bod 52).
52. Je teda povinnosťou daňových orgánov preukázať a následne správnych súdov overiť objektívne
skutočnosti, na základe ktorých sa je možné domnievať, že sa daňový subjekt dopustil podvodu alebo

že vedel alebo mal vedieť, že konanie, ktorým odôvodňuje svoj nárok na odpočet dane, je súčasťou
takého podvodného konania.
53. Bude preto potrebné, aby sa s týmito skutočnosťami správne orgány riadne vysporiadali. Správca
dane bude musieť buď relevantne spochybniť hmotnoprávne podmienky alebo preukázať žalobcovi
spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť sa obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom.
54. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na aplikuje tzv. Axel
Kittel test. Tento je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode, a to z rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C- 439/04 z 6.7.2006. Odborná literatúra tieto kritériá
konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:

1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt?
55. Podľa názoru kasačného súdu správne vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa výpovede
svedkyne. V novom konaní bude potrebné tieto nedostatky odstrániť. Aj kasačný súd považuje postup
správneho orgánu prvého stupňa ako neštandardný nielen pokiaľ ide o odopretie jej výpovede, ale
rovnako neumožnenie poslať svoju výpoveď písomne, pričom pri inom svedkovi to umožnené bolo.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej
sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z?
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa?§?461 SSP ako nedôvodnú zamietol, pričom v ďalšom
konaní je žalovaný podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu.
57. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods.?1 v spojení

s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v
plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
58. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.