Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 100Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123322463
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6123322463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpená: Sidor
a partneri, s. r. o., IČO: 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec o zaplatenie 2.592,55 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomnavydanieplatobnéhorozkazuvupomínacomkonaní,doručenýmOkresnémusúduBanská

Bystrica sa domáhal právny predchodca žalobcu (Ahoj, a.s.) od žalovanej zaplatenia istiny 2592,55 eur,
úroku 1976,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2692,55 eur od 5.9.2020
do 11.10.2022, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2642,55 eur od 12.10.2022 do 17.1.2023,
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2592,55 eur od 18.1.2023 do zaplatenia, a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy 1909009157 (ďalej aj ako „zmluva“) úver vo výške 3.000 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V
rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky
neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových
splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia.
Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok
nezaplatila, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z

úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo
žalovanej doručené dňa 28.8.2020. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7 - dňovej lehote od doručenia
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, a tak sa voči právnemu predchodcovi
žalobcu od 5.9.2020 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Po
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 100 eur platbami
vo výške 50 eur dňa 11.10.2022 a 50 eur dňa 17.1.2023. Táto suma bola započítaná na úhradu dlžnej
istiny úveru. Právny predchodca žalobcu si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej dlžnú istinu úveru

vo výške 2592,55 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu napriek
predžalobnej upomienke nezaplatila. Zároveň si právny predchodca žalobcu v tomto konaní uplatnil voči
žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi
spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn.
6Up/924/2023 zo dňa 07. júna 2023, proti ktorému žalovaná podala odpor.

4. Vec bola postúpená Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie pod spisovou značkou
100Csp/40/2023.

5. Odpor žalovaná odôvodnila tým, že má v tomto konaní postavenie spotrebiteľa a ide o spor zo

spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň uviedla, že nárok právneho predchodcu žalobcu popiera v celom
rozsahu, pričom svoj názor odôvodnila tým, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže
v dostatočnom predstihu pred uzavretím zmluvy jej neposkytol opis hlavných vlastností ponúkaného
úverového produktu spolu s dobou, počas ktorej je veriteľ viazaný obsahom uvedenej ponuky
prostredníctvom informačného formuláru o zmluvných podmienkach. Úverová zmluva bola uzatvorené
17.9.2019 a v rovnaký deň jej bol predložený formulár o zmluvných podmienkach. Z uvedeného jej

vyplynulo, že nebola riadne informovaná o podmienkach úveru, pričom odkázala na rozhodnutie SD
EÚ zo dňa 18.12.2024 sp.zn. C 449/13, CA Consumer Finance, (bod 46 - v prípade úverového
produktu sa nedá považovať poskytnutie informácií uskutočnené až v okamihu uzatvorenia zmluvy
o úvere). Zároveň ďalej uviedla, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri preverení bonity,
a preto požadovala, aby úver zo zmluvy bol vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. Následne

uviedla, že došlo k neplatnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru, a to jednak z nedostatku odbornej
starostlivosti a samotnej neplatnosti mimoriadnej splatnosti. Toto tvrdenie odôvodnila tým, že právny
predchodca žalobcu listinou označenou ako „3. Upomienka - výzva na zaplatenie“ zo dňa 28.7.2020,
upozornil žalovanú že je v omeškaní s plnením 3 splátok úveru na základe zmluvy, pričom žalovanú
požiadal o úhradu sumy 163,44 eur, a súčasne žalovanú upozornil, že ak neuhradí ani splátku úveru

zo zmluvy splatnú ku dňu 20.5.2020, hodlá využiť právo veriteľa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Podľa predloženej doručenky „3. Upomienka - výzva na zaplatenie“ prevzala žalovaná
dňa 31.7.2020. Najbližšie splatnou splátkou (s prihliadnutím na vyhotovenie poslednej výzvy ku dňu
28.7.2020, ktorú žalovaná prevzala dňa 31.7.2020) bola splátka splatná ku dňu 20.8.2020. Žalovaná
dlh v omeškaní neuhradila, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy listinou zo

dňa 25.8.2020 označená ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“, ktorú žalovaná podľa predloženej
doručenky prevzala dňa 28.8.2020, a aj týmto dňom nastali i účinky mimoriadnej splatnosti. Potom s
prihliadnutím na pretrvávajúce 3 mesačné omeškanie žalovanej s uvedenou splátkou, a chronologický
postup právneho predchodcu žalobcu súvisiaci s vyhlásením mimoriadnej splatnosti, je preukázané
že právny predchodca žalobcu jednoznačne uplatnil svoje právo po uplynutí prekluzívnej lehoty (t.j.

po splatnosti najbližšej budúcej mesačnej splátky), ak s účinnosťou ku dňu 28.8.2020 vyhlásil úver zo
zmluvy za predčasne splatný. S prihliadnutím na uvedené a preto že mimoriadna splatnosť nenastala,
mohol právny predchodca žalobcu v tomto konaní uplatniť len tie splátky ktoré sa do podania tohto
návrhu stali splatné a len do výšky omeškanej a splatnej istiny úveru. Keďže právny predchodca žalobcu
podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 19.5.2023 – potom je zrejmé, že do dňa 19.5.2023 sa

stali splatné len splátky zo zmluvy od 20.10.2019 – do 19.5.2023 t.j. 43 splátok (3 splátky za rok 2019,
12 splátok za rok 2020, 12 splátok za rok 2021, 12 splátok za rok 2022, 4 splátky za rok 2023). Keďže
však žalovaná do času podania žalobného návrhu právnemu predchodcovi žalobcu plnila sumu 661,36
eur, (ktorú sumu je potrebné započítať na úhradu istiny dlhu zo zmluvy), potom splatný dlh žalovanej ku
dňu 19.5.2023 predstavuje len 682,39 eur (1.343,75 eur - 661,36 eur).

6. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor žalovanej považuje v celom
rozsahu za nedôvodný, bez opory v zákone a v skutkovom stave. Právny predchodca žalobcu tvrdí, že
predloženými listinnými dôkazmi, konkrétne Štandardnými Európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere preukázal, že žalovaná bola informovaná o ponúkanom úverovom produkte pred samotným

uzavretím úverovej zmluvy, taktiež preveroval jej bonitu, a to preverením jej príjmov z externého zdroja
v Sociálnej poisťovni, výsledkom ktorého bolo zistenie výšky príjmu na úrovni minimálne 1365 eur
mesačne. Čistá priemerná mzda z údajov poskytnutých žalovanou bola zistená na úrovni 1110,45
eur priemerne. Zároveň preveril aj úverovú zaťaženosť žalovanej dopytom do Spoločného registra
bankových informácií. Celková výška splátok úverov žalovanej predstavovala 156 eur Žalovaná v

žiadosti o úver uviedla rodinný stav: rozvedená, žiadne vyživované deti, výška mesačných výdavkov na
úrovni 30 eur. Suma životného minima v čase uzavretia úverovej zmluvy bola na úrovni 210,20 eur. Pri
výške príjmov 1110,45 eur, výške záväzkov žalovanej na úrovni 156 eur, výške mesačných výdavkov 30
eur a po odrátaní sumy životného minima 210,20 eur, predstavoval disponibilný príjem žalovanej sumu714,25eur,čodostatočnepostačovalopreposkytnutieúverusosplátkouá54,48eurmesačne.Finančná
analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 3000 eur na 8 rokov
s mesačnou splátkou vo výške 54,48 eur. Právny predchodca žalobcu tvrdil, že predloženým prehľadom

splátok a úhrad preukázal, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.5.2020
v sume 54,48 eur, na ktorej zaplatenie bola vyzvaná v 3.upomienke. Nakoľko žalovaná omeškané
splátky nezaplatila, úver vyhlásil za predčasne splatný, čo bolo oznámené žalovanej listom zo dňa
25.8.2020. Právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil dňa 25.8.2020 a to pre nezaplatenie
úverovej splátky splatnej dňa 20.5.2020, tj. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky za súčasného

upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva.

7. Žalovaná na vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu reagovala vyjadrením zo dňa 30.12.2023,
v ktorom opakovane poukázala na to, že veriteľ nemal k dispozícii doklady žalovanej o jej príjme, tieto len
odhadoval, nedisponoval údajom o nákladoch žalovanej, žiadosť o poskytnutie úveru vyplnil poverený

sprostredkovateľ úveru bez akejkoľvek súčinnosti so žalovanou, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že
absentuje na listine podpis žalovanej, rovnako veriteľ nemal žiadnu vedomosť o majetkových pomeroch
žalovanej. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, vedel, by, že žalovaná žila v podnájme
so súhrnnými nákladmi na bývanie vo výške 450 eur a vtedy ešte maloletým synom a mala v čase
poskytnutia úveru niekoľko nesplatených bankových a nebankových úverov. Právny predchodc žalobcu

síce predložil výpis z neznámeho registra ( nie je zrejmé kto je pôvodcom resp. vystaviteľom výpisu),
pravdepodobne sa jedná o internú evidenciu žalobcu, nakoľko pokiaľ by žalobca vykonal skutočné
zisťovania ohľadom úverového zaťaženia žalovanej v NRKI alebo SRBI (čo je štandardne v súdnej praxi
akceptovaný postup s odbornou starostlivosťou) zistil, by že žalovaná mala v čase uzatvorenia najmenej
3 nesplatené (a nesplácané) bankové úvery a niekoľko menších nebankových pôžičiek a to i od žalobcu.

Zmluvy, predmetom ktorých boli nesplatené (a nesplácané) bankové pôžičky (pozn. žalovanej: je zrejmé,
že nie dobrá platobná disciplína žalovanej je evidovaná v úverových registroch a pri postupe s odbornou
starostlivosťou by toto žalobca nepochybne zistil) sa stali predmetom súdneho konania pred Okresným
súdom Trnava, konkrétne
-sp. zn. : 27Csp 63/2021 – predmetom ktorého sa stala Zmluva o spotrebiteľskom úvere z dňa

19.09.2013 na sumu 10.000 EUR so spoločnosťou Tatra banka, a. s. – výška mesačnej splátky úveru
predstavovala sumu 212,03 EUR;
-sp. zn. : 19Csp /31/ 2021 – predmetom ktorého sa stala Zmluva o spotrebiteľskom úvere z dňa
20.06.2013 na sumu 5.000 EUR so spoločnosťou Tatra banka, a. s. , – výška mesačnej splátky úveru
predstavovala sumu 106,02 EUR;

-sp. zn. : 21Csp/32/2021 – kde žalovaná vystupovala rovnako ako žalovaná, pričom predmetom
uvedeného konania bolo zaplatenie sumy 12.134,23 EUR s prísl. Zmluvy o Splátkovom úvere z dňa
21.03.2014, uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou Slovenská Sporiteľňa, a. s.; výška mesačnej
splátky úveru predstavovala sumu 126,27 EUR.

8. Ďalším preukázateľne nesprávnym údajom vyplývajúcim zo Žiadosti so skutočným stavom je ten
o mesačných finančných výdavkoch žalovanej. Aj za predpokladu, že by žalovaná skutočne vlastnila
nehnuteľnosťanemalažiadnuvyživovaciupovinnosť,niejemožné,abyjejmesačnévýdavkydosahovali
úroveň 30 EUR mesačne, nakoľko je zrejmé že minimálne výdavky spojené z bývaním v sebe
zahŕňajú spotrebu vody, elektriny, stravu, ošatenie, iné náklady napr. spojené s cestou do zamestnania.

Nesprávnosť údajov v obsahu Žiadosti podčiarkuje i skutočnosť, že napriek tomu že žalobca disponoval
výpisom z osobného účtu žalovanej, z obsahu ktorého vyplýva, že v mesiaci pred poskytnutím úveru
mala žalovaná mesačný výdavok na telekomunikačné služby vo výške 36,72 EUR – je zrejmé, že ak
by žalobca skutočne údaje z predloženej listiny overoval je vylúčené aby uviedol mesačné výdavky
žalovanej vo výške 30 EUR. Napokon sám žalobca podčiarkuje nesprávnosť vlastných údajov nakoľko

tvrdí, že zistil mesačné výdavky žalovanej (len) na splátkové úvery vo výške 156 EUR, ktorý údaj
napokon zo žiadosti vôbec nevyplýva a súčasne bez ďalšieho popiera správnosť údaju o výške
mesačných výdavkov žalovanej.
Žalobca teda žiadne zmysluplné zisťovania nevykonal, uskutočnil síce formálne kroky ktoré by sa mali
javiť ako skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver – je však nad všetky pochybnosti

zrejmé, že tieto nemali absolútne žiadnu výpovednú hodnotu, a tie údaje ktoré žalobca aj získal – nijako
pri skúmaní bonity žalovanej nezohľadnil.
Sumárne možno uzavrieť, že ak súčet mesačných nákladov žalovanej bol v rozhodnom období- suma životného mimina v rozhodnom období predstavovala 210,20 EUR mesačne, ak ide o jednu
plnoletú fyzickú osobu,
- 95,96 EUR mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

- žalobcom zistené úvery vo výške 156 EUR
- 44 EUR (telefón)
- 450 EUR (nájom)
- výška mesačnej splátky 212,03 EUR (úver Tatra banka)
- výška mesačnej splátky 106,02 EUR(úver Tatra banka)

- výška splátky 126,27 EUR (úver SLSP)
- výška mesačnej splátky 37,78 EUR spoločnosti ZINC (spotrebiteľský úver)
- výška mesačnej splátky 22,06 EUR spoločnosti ZINC (spotrebiteľský úver)
spolu vo výške 1.462,30 EUR, v ktorej sume nie sú zahrnuté potreby žalovanej na stravu, ošatenie
a ďalšie náklady na bývanie príp. iné. V ďalšom zopakoval argumentáciu týkajúcu sa mimoriadnej
splatnosti úveru vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka.

9. Súd uznesením sp. zn. 100Csp/40/2023-130 zo dňa 6. novembra 2024 pripustil, aby z konania
vystúpil žalobca (Ahoj, a.s.) a na miesto neho vstúpil nový žalobca (Intrum Slovakia, s.r.o.). Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2024.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2025 uviedol, že predložená úverová zmluva spĺňa
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Spolu
s týmto podaním predložil súdu dôkazy ohľadom skúmania bonity žalovanej, čím preukázal, že právny
predchodca žalobcu dodržal zákonné povinnosti v zmysle §7 ods. 1. zákona č. 129/2010 Z.z.. Medzi

uvedenými dôkazmi predložil: výpisy z účtu, kópiu občianskeho preukazu, výpis z registra klientskych
informácii, kópia občianskeho preukazu, výpis z bankového účtu, dotazník o preverovaní príjmu a
dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že právny predchodca preverovali rodinný stav,
príjmy a výdavky žalovanej, výpočet, v ktorom je uvedená platobná kapacita žalovanej. Z uvedeného
výpočtu vyplýva, že právny predchodca žalobcu na základe údajov preveroval stav, príjmy a výdavky

žalovanej spolu s výpočtom schopnosti splácať úver. Z dokumentácie vyplynulo, že právny predchodca
žalobcu preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientskych informácií
a preukázal, že žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdila, že pracuje,
má zmluvu na dobu neurčitú a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu priemerný vymeriavací
základ aspoň 1365 eur. Taktiež uviedol, že z uvedeného výpisu z registra klientskych informácii vyplýva,

že žalovaná v čase žiadosti o úver mala iné existujúce úvery so sumou splátky 156 eur. Žalovaná v
žiadostioúveruviedla,žepočetvyživovanýchosôbje0.Výpočtom,vktoromprávnypredchodcažalobcu
od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 1110,45 eur odpočítal sumu životného minima platného
od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátky iného úveru podľa NRKI spolu s mesačnými
výdavkami vo výške 157,18 eur a tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola

schopná splácať a to sumu 743,07 eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške
54,58 eur právny predchodca žalobcu postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity
žalovanej pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne sme preverili stav, príjmy a výdavky žalovanej.
Žalovaná sa poskytnutý úver v sume 3000 eur zaviazal splácať formou 96 pravidelných mesačných
anutinýchsplátoká54,48eur.Spolusazaviazalzaplatiťsumu5230,08eur.Navýšenieúverupredstavuje

zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok. Žalovaná na úvere zaplatila
celkovo sumu 661,36 eur. Z úhrad v celkovej sume 661,36 eur zaplatenej žalovanou bolo na istinu
úveru započítaných 407,45 eur, zvyšná časť v sume 253,91 eur bola započítaná na úhradu úrokov. Z
uvedeného dôvodu tak nesplatená istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu predstavuje sumu
2592,55 eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel

medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
Po odpočítaní sumy 253,91 eur započítanej na úhrady úrokov od celkových nákladov spotrebiteľa vo
výške 2230,08 eur si právny predchodca žalobcu v žalobe uplatnil neuhradené zmluvné úroky vo výške
1976,17 eur. Z prehľadu splátok a úhrad, ktoré boli predložené vyplýva, že žalovaná svoj záväzok
uhrádzať pravidelne mesačné splátky nesplnila riadne a včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny

právny predchodca žalobcu poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 28.7.2020 upozornil žalovanú
na omeškanie so splácaním úverových splátok. Zároveň žalovaná bola upozornená, že pre prípad
nezaplatenia dlhu na splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie úveru. Nakoľko žalovanádlžné splátky úveru nezaplatila, listom zo dňa 25.8.2020 úver právny predchodca žalobcu predčasne
zosplatnil pre splátku splatnú dňa 20.5.2020.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 18.2.2025 znova uviedla, že veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou, preto došlo k neplatnosti mimoriadnej splatnosti po prekluzívnej lehote a že podľa jej
názoru žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaná tvrdí, že ak právny predchodca žalobcu
vyhotovil ku dňu 28.7.2020 poslednú výzvu pred zosplatnením, potom splátka, pre ktorú sa dlh stáva
splatný, bola podľa tvrdenia žalobcu splátka splatná k 20.5.2020. Žalovaná podľa predloženej doručenky

„3 upomienka – výzva na zaplatenie“ zo dňa 28.7.2020 prevzala dňa 31.7.2020, tzn. najbližšie splatnou
splátkou (s prihliadnutím na vyhotovenie poslednej výzvy ku dňu 28.7.2020, ktorú žalovaná prevzala dňa
31.7.2020) bola splátka splatná ku dňu 20.8.2020. Žalovaná dlh v omeškaní neuhradila, preto právny
predchodca žalobcu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy listinou zo dňa 25.8.2020 označená
ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“, s účinnosťou ku dňu 20.5.2020. Potom s prihliadnutím na
pretrvávajúce 3 mesačné omeškanie žalovanej so splátkou zo dňa 20.5.2020, a chronologický postup

právneho predchodcu žalobcu súvisiaci s vyhlásením mimoriadnej splatnosti, je preukázané, že právny
predchodca žalobcu jednoznačne uplatnil svoje právo po uplynutí prekluzívnej lehoty (t.j. po splatnosti
najbližšej budúcej mesačnej splátky), ak dňa 25.8.2020 vyhlásil úver zo zmluvy za predčasne splatný.
Záverom vo svojom vyjadrení uvádza, že (dátum splatnosti poslednej splátky na zmluvu mal nastať dňa
20.9.2027 – právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku úveru pred termínom konečnej splatnosti,

ak tak učinil dňa 20.11.2023.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 7.10.2025, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny
zástupca, žalovaná ani jej právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili
s jeho vykonaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti sporových

strán podľa § 180 CSP.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením nižšie uvedených listín, pričom zistil tento skutkový stav:

14. Právny predchodca žalobcu – Ahoj, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 27.9.2019

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1909009157 (č.l. 4 – 11 spisu), na základe ktorej právny predchodca
žalobcuposkytolžalovanejúvervovýške3.000eur,ktorýsažalovanázaviazalaprávnemupredchodcovi
žalobcu splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 54,48 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky
bol 20.10.2019, frekvencia splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dátum splatnosti
poslednej splátky bol dojednaný na 20.9.2027. V zmluve si strany dohodli výšku úrokovej sadzby 16,66

% ročne, v zmluve bola ďalej uvedená RPMN vo výške 16,66 %, celkové náklady spotrebiteľa 2230,08
eur a celková čiastka 5230,08 eur. V bode 2. zmluvy sú uvedené predpoklady výpočtu RPMN aj vzorec
výpočtu RPMN.

15. Listom zo dňa 28.7.2020 označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ (č.l. 13 spisu) právny

predchodca žalobcu opätovne vyzval žalovanú na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru vo výške
163,44 eur. Zároveň právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že v prípade, ak neuhradí splátku
úverusplatnúdňa20.5.2020vovýške54,48eurnajneskôrvlehotedo25.8.2020,veriteľbudeoprávnený
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru na základe zmluvy. Upozornil ju tiež, že ak neuhradí dlžnú čiastku
omeškaných splátok, vzniknú jej ďalšie náklady spojené s vymáhaním dlhu. Upomienka bola žalovanej

doručená dňa 31.7.2020 (č.l. 16 spisu).

16. Listom zo dňa 25.8.2020 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ (č.l. 14 spisu)
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou
splátky úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1909009157 vo výške 54,48

eur, ktorá bola splatná dňa 20.5.2020, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bola v upomienke 3
upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru a túto dlžnú splátku úveru v stanovenej lehote neuhradila, jej dlh zo zmluvy sa stal splatným v
celom rozsahu ku dňu 20.5.2020, a to v súlade s bodom 4.2 písm. d) zmluvy v nadväznosti na § 53 ods.9
a § 565 Občianskeho zákonníka a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlžného zostatku vo

výške 217,92 eur, z toho istina 68,97 eur a úroky 148,95 eur. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo
žalovanej doručené prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. dňa 28.8.2020 (č.l. 16 spisu).17. Listom zo dňa 13.10.2020 označeným ako „Oznámenie“ (č.l. 15 spisu) právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že z dôvodu technickej chyby pri výpočte zostatku úveru došlo k chybnému uvedeniu
dlžného zostatku, ktorý bol uvedený vo Vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Správny zostatok úveru

je ku dňu 20.5.2020 suma 3021,50 eur, z toho istina 2872,55 eur a úroky 148,95 eur. Oznámenie bolo
žalovanej doručené dňa 16.10.2020 (č.l. 16 spisu).

18. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovanej (č.l. 17-18 spisu) vyplýva, že celkové prijaté plnenie od
žalovanej činí 661,36 eur, z toho prijaté plnenie započítané na istinu úveru 407,45 eur a prijaté plnenie

započítané na dlžný úrok z úveru 253,91 eur.

19. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 27.4.2023 (č.l. 19 spisu) oznámil právny predchodca
žalobcužalovanej,žeaktuálnavýškadlžnejsumyje3857,40eurstým,žezaplatenímdlžnejsumyvplnej
výške do 7.5.2023 predíde ďalšiemu možnému navyšovaniu o úroky z omeškania. Výzva nazaplatenie
bola odovzdaná na poštovú prepravu žalovanej dňa 2.5.2023, o čom svedčí predložená ePotvrdenka

(č.l. 21 spisu).

20. Skúmanie bonity žalovanej žalobca preukazoval kópiou občianskeho preukazu žalovanej, výpisom
z bankového účtu žalovanej, výpisom z registra klientskych informácii, dotazníkom o preverovaní príjmu
a dokumentom z interného systému, z ktorého mal súd za zistené, že právny predchodca žalobcu

preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej, výpočet v ktorom je uvedená platobná kapacita
žalovanej. Veriteľ preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientskych
informácii. Žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi
potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu
čistý mesačný príjem 985 eur, 1000,36 eur a 1346 eur. Podľa výpisu z registra klientskych informácii

mala žalovaná v čase žiadosti o úver mala 3 existujúce úvery vo výške: 1000 eur, s výškou splátky 50
eur, 3000 eur, s výškou splátky 77 eur, 1000 eur, s výškou splátky 29 eur. Výpočtom, v ktorom právny
predchodca žalobcu od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 1110,45 eur odpočítal sumu životného
minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátku iného úveru podľa NRKI vo
výške157,18eur,takdosiaholvýškuprípadnejmaximálnejsplátky,ktorúžalovanábolaschopnásplácať,

a to sumu 743,07 eur.

21. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalobca
uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorom bola zahrnutá aj pohľadávka uplatnená v tomto
konaní.

22. Podľa čl. 3, bod 3.2. písm. d) zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1909009157 zo dňa 27.9.2019, v
prípade,akdlžníknesplácasplátkyúveruriadneavčas,jeveriteľoprávnenýžiadaťoddlžníkazaplatenie
celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru alebo jej časti počas obdobia

dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
a teda, ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/194 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

30. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

32. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

34. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách (účinného v čase uzavretia zmluvy) (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

36. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

37. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

38. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

39. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods., 1 písm. a), banka,

zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.40. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, ab) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

41.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľa) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 4 a 5,b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných

bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

42. Podľa § 7 ods. 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný v záujme odbornej
starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať

systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

43. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

44.Podľa§17ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,právavyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b)

na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky,
ab) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

45. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),banka,

zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ

podľa§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

46. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastranežalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, spis.

zn. 2Cdo205/2009).

47. Z dôvodovej správy k § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že novým znením tohto
ustanoveniachcelzákonodarcasprísniťsukcesiudoprávveriteľavsúvislostisospotrebiteľskýmiúvermi.
To znamená, že cieľom bolo dosiahnuť stav, kedy sukcesia do práv veriteľa bude možná iba v prípade

zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude zároveň predmetom prevodu alebo prechodu pohľadávka zo
spotrebiteľského úveru v celosti. Z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť
iba v prípade, že postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň (ii) sa
uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie
sa bude týkať pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti – inak povedané v čase, kedy už bola pohľadávka pre zlyhanie spotrebiteľa predčasne
zosplatnená.

48. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami sporu súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca

žalobcuakododávateľažalovanáakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvyboldanýprávnympredchodcom
žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia §
52a nasledujúce Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským
úverom.

49. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, a teda, či boli splnené
zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu a či právny
predchodca konal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej.

50. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanou zmluvu, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume
3.000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,66 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať 96 mesačnými
splátkami vo výške 54,48 eur počnúc od 20.10.2019 do 20.9.2027, kedy sa mala stať splatnou posledná
splátka úveru. Mesačné splátky sa žalovaná zaviazala uhrádzať do 20. dňa príslušného kalendárneho

mesiaca. Žalovaná však úver nesplácala riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k
zosplatneniu úveru. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok bolo preukázané, že pohľadávka uplatnená v
tomto konaní z tejto zmluvy mala prejsť na žalobcu s účinnosťou od dňa 13.11.2023, teda v čase pred
konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve (t.j. 20.9.2027). Teda pre úspech žalobcu
bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred dňom

13.11.2023

51. Žalobca v konaní poukázal na to, že jeho právny predchodca skúmal schopnosť žalovanej
splácať spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti odkázal na predložené listinné dôkazy, a to
kópiu občianskeho preukazu žalovanej, výpis z bankového účtu žalovanej, výpis z registra klientskych

informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že
preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej. Žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred
schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má za 3
posledné mesiace od uvedeného dopytu čistý mesačný príjem vo výške 985 eur, 1000,36 eur a 1346 eur.
Z výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že žalovaná v čase žiadosti o úver mala 3 existujúce

úvery vo výške: 1000 eur, s výškou splátky 50 eur, 3000 eur, s výškou splátky 77 eur, 1000 eur, s výškou
splátky 29 eur. Výpočtom, v ktorom právny predchodca žalobcu od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo
výške 1110,45 eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20
eur, splátku iného úveru vo výške 157,18 eur, tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú
žalovaná bola schopná splácať, a to sumu 743,07 eur. Dohodnuté splátky úveru boli vo výške 54,48

eur, preto bol úver schválený.

52. V prípade lustrácie jestvujúcich úverov, žalobca resp. jeho právny predchodca vychádzal len z
internej lustrácie, nakoľko pri skúmaní bonity bral do úvahy len splátky úverov poskytnutých právnympredchodcom žalobcu žalovanej v troch predchádzajúcich prípadoch. Ak by právny predchodca žalobcu
žiadal o informácie z SRBI, zistil by , že žalovaná má nesplatené 3 bankové úvery v Tatra banka, a.s.
a Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý splácala splátkami vo výške 212,03 eur, 106,02 eur a 126,27 eur.

Veriteľ mal možnosť z výpisu z účtu banky zistiť, že žalovaná bola v čase pred uzatvorením zmluvy
v debete, t.j. jej mesačné výdavky prevyšovali jej príjmy (viď výpis z účtu za august 2019, ktorý tvoril
jedenzpodkladovveriteľaprizisťovaníbonityžalovanej).Rovnakomalveriteľvčaseuzatvoreniazmluvy
vedomosť, že žalovaná je jeho dlžníkom na základe troch skôr uzatvorených zmlúv o úvere, dokonca
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola v omeškaní so splácaním splátok. Tieto tvrdenia žalovanej

žalobca nerozporoval. Napriek tomu, že reálne fakty, o ktorých mal veriteľ vedomosť, poukazovali na
rizikovosť žalovanej, veriteľ pri skúmaní bonity formalisticky aplikoval namiesto skutočných nákladov
sumu životného minima ako sumu predstavujúcu náklady na uspokojovanie základných životných
potrieb a sumu 30 eur ako bližšie nešpecifikované finančné výdavky, hoci nemal zistené ani zakladené
informácie o žalovanej týkajúce sa zabezpečovania životných potrieb. Ak by veriteľ zisťoval už len
základný údaj týkajúci sa nákladov na bývanie, zistil by, že ide o najvyššiu položku vo výdavkoch

žalovanej, keďže žalovaná nemala zabezpečené bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. Takúto informáciu
mohol veriteľ zistiť pred uzatvorením zmluvy vyťažením žalovanej pri vypĺňaní žiadosti. Rovnako veriteľ
nevyhodnotil účel poskytnutia pôžičky, ktorým boli „bežné výdavky domácnosti,“ z takto formulovaného
účelu úveru vyplýva, že žalovaná už v čase žiadosti o v poradí štvrtý úver u právneho predchodcu
žalobcu nedokázala pokryť bežné výdavky zo svojho príjmu, čo malo viesť veriteľa k väčšej ostražitosti

a riadnemu skúmaniu spôsobilosti žalovanej splácať úver. Záver veriteľa o tom, že žalovaná mala
v čase posudzovania bonitu finančnú rezervu a výška prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola
schopná splácať, mala byť až v sume 743,07 eur mesačne nezodpovedá skutočnému stavu, ale je len
výsledkom výpočtu veriteľa dosiahnutého aplikovaním selektívnych predpokladaných výdavkov, umelo
znížených tak, aby sa žalovaná javila ako osoba s dobrou bonitou a mohol jej byť poskytnutý úver.

53. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, čo však
nezbavuje veriteľa povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne
náklady spotrebiteľa na zabezpečenie jeho životných potrieb. Veriteľ je v každom prípade povinný

zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toto,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká suma, aká bude potrebná
na splácanie úveru. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch
spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

54. Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca nepredložil súdu potrebné dôkazy preukazujúce, že by veriteľ pred uzatvorením zmluvy so
žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, preto porušil svoju povinnosť podľa§
7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konať s odbornou starostlivosťou, čo má za následok

nemožnosť úver zosplatniť.

55. Vzhľadom na uvedené zosplatnenie spotrebiteľského úveru tvrdené v žalobe je neplatné pre rozpor
so zákonom, a to konkrétne pre rozpor s § 11 ods. 2 v spojení s § 7 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže toto zosplatnenie spotrebiteľského úveru je neplatné nedošlo ani k tvrdenému platnému

postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o
spotrebiteľských zákonoch v znení účinnom v deň tvrdeného postúpenia pohľadávky platne nemožno
postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti.
Možno konštatovať, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, preto súd žalobu zamietol.

56. Keďže vyššie uvedený dôvod je zároveň dôvodom pre zamietnutie žaloby ako celku, súd
nepovažoval za hospodárne a ani efektívne zaoberať sa ďalšou argumentáciou žalovanej obsiahnutej
v jej vyjadreniach.

57. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, keďže mala plný úspech vo veci priznal proti žalobcovi,

ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom
rozsahu. (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.