Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/267/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200195
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:8021200195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: AGRO-
EKO Šandal, spol. s r. o., so sídlom Radoma 87, 090 42 Radoma, IČO: 36 453 960, právne zastúpený:
JUDr. Marek Bujdoš, advokát, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 6776/2021-640, č. záznamu
3760/2021 zo dňa 25.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky č. spisu 6776/2021-640, č. záznamu 3760/2021 zo dňa 25.02.2021 a rozhodnutie
Pôdohospodárskej platobnej agentúry, č. 82473/2020/630-018 zo dňa 09.12.2020 zrušuje a vec vracia
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. spisu 6776/2021-640, č. záznamu 3760/2021 zo
dňa 25.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný odvolanie podané: AGRO-EKO
Šandal, spol. s r. o. (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“), podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“), zamietol a
potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“), č. 82473/2020/630-018 zo
dňa 09.12.2020 (ďalej len „rozhodnutie PPA“).

II. Priebeh administratívneho konania

2.RozhodnutiePPAuložiloúčastníkovikonaniapovinnosťvrátiťneoprávnenúplatbuvovýške37.043,56
eur v dôsledku porušenia § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa
ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka (ďalej
len „nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z.“) a porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) a n)
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.523/2004Z.z.“).Účastníkkonaniabolpovinný
podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy 37.043,56 eur za
každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom nasledujúcim po dni
vykonateľnosti rozhodnutia až do jeho zaplatenia.3. Účastník konania si v rokoch 2015 až 2019 podal jednotnú žiadosť, pričom príslušnými rozhodnutiami
mu bolo schválené poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie

(ďalej len „AEKO“) a poskytnutie podpory formou platby na ekologické poľnohospodárstvo (ďalej len
„EKO“). Administratívnou kontrolou bol zistený rozdiel medzi výmerou zaradenou do AEKO a výmerou
poľnohospodárskej pôdy zaradenej do opatrenia za roky 2015, 2016, 2018 a aj rozdiel medzi výmerou
zaradenou do EKO a výmerou poľnohospodárskej pôdy zaradenú do opatrenia za rok 2015, 2016, 2017.
Ich výpočet je na s. 3 a 4 rozhodnutia PPA.

4. Účastník konania argumentoval, že v katastrálnom území A. sa začalo v roku 2009 konanie o
pozemkových úpravách, pričom k jeho ukončeniu došlo koncom roka 2017. Po jeho ukončení v druhom
roku záväzku nemohol účastník konania dodržať ustanovené výmery ovocného sadu, a to z dôvodu,
že jeden z poľnohospodárskych subjektov odkúpil aj pozemky v ovocnom sade a trval na ich užívaní,
a tak účastníkovi konania ostala výmera ornej pôdy a trvalých trávnych porastov v rovnakom rozsahu,

avšak pri ovocnom sade sa mu nepodarilo dodržať obhospodarovanie požadovanej výmery. PPA
akceptuje výnimky z povinnosti vrátiť poskytnuté platby v prípade vyššej moci a mimoriadnej okolnosti,
za ktorú považuje aj rozhodnutie o navrátení pozemku. Poukázala však na § 2 ods. 4 nariadenia č.
75/2015 Z. z., podľa ktorého účastník konania musí písomne oznámiť do 15 pracovných dní, že došlo
k vydaniu rozhodnutia o navrátení pozemku. Účastník konania je o tejto skutočnosti informovaný aj

tým, že podpisuje Záväzné vyhlásenie žiadateľa o poskytnutie podpory. PPA argumentovala, že ona
samotná nedisponuje informáciami o vykonaní pozemkových úprav. Rozhodnutie o pozemkovej úprave
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2017, no oznámenie zo strany účastníka konania bolo doručené až
dňa 28.01.2020. Účastník konania neuhradil neoprávnenú platbu, ktorú PPA žiadala uhradiť v žiadosti
o vysporiadanie finančných vzťahov a tak vo veci vydala rozhodnutie PPA.

5. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s právnymi závermi uvedenými PPA. Zdôraznil znenie
čl. 4 ods. 1 nariadenia EÚ č. 640/2014, podľa ktorého sa neuplatnia administratívne sankcie v prípadoch,
ak boli podmienky porušené v súvislosti s vyššou mocou alebo mimoriadnymi okolnosťami podľa čl. 2
ods. 2 nariadenia EÚ č. 1306/2013 za predpokladu, že účastník konania súčasne dodržal postup podľa

čl. 4 ods. 2 nariadenia EÚ č. 640/2014, a teda písomne predložil oznámenie o prípade vyššej moci a
mimoriadnych okolnostiach spolu s relevantným dôkazom do 15 pracovných dní. Okrem toho poukázal
aj na § 15 zákona č. 400/2005 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Žalovaný tiež zdôraznil, že PPA zjavne nedisponovala informáciami o vykonaní pozemkových úprav,
keďže účastník konania nedodržal postup výslovne ustanovený v čl. 4 ods. 2 nariadenia EÚ č. 640/2014

v spojení s § 2 ods. 4 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z.

III. Správna žaloba

6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia

žalovaného, tvrdiac, že sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP
a priznania náhrady trov konania.

7. Žalobca v prvej časti žaloby rekapituloval priebeh administratívneho konania, pričom uznáva, že
nedokázal dodržať výmeru opatrení EKO, no celkovú výmeru užívanej poľnohospodárskej pôdy riadne

dodržal. Rovnako tak uviedol, že oznámenie výnimky podľa nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. nesplnil,
no mal za to, že PPA má vedomosť, tak ako iné štátne orgány, o vykonávaných pozemkových úpravách,
pretože tie riadi a koriguje štát prostredníctvom svojich ďalších orgánov.

8.Knesprávnemuprávnemuposúdeniuveciuviedol,žeorgányverejnejsprávysanezaoberalivýkladom

právnej normy, podľa ktorej postupovali a jednoducho iba vyhodnotili porušenie zo strany žalobcu o tom,
že nedodržal 15 dňovú lehotu určenú nariadením vlády č. 75/2015 Z. z. Nezisťovali, či správne orgány
mali vedomosť o pozemkových úpravách a žalovaný len bez ďalšieho odôvodnenia v napadnutom
rozhodnutí skonštatoval, že zjavne PPA takúto vedomosť nemala.

9. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočnému
zisteniu skutkového stavu a rozporu zistenia žalovaného so skutkovým stavom uviedol, že orgány
verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav ohľadom výšky jednotlivých dotácií, z ktorých
vypočítavali uloženie pokuty, pričom jej uloženie nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené, resp. jehovýška. Rovnako tak sa nevysporiadali ani s tým, že žalobca riadne vykonával poľnohospodársku činnosť
vo výmere, ktorá bola ešte pred pozemkovými úpravami, avšak nedodržal len výmeru v programe EKO.

10. Vo vzťahu k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, uviedol, že žalovaný sa nezaoberal dôvodmi
uvedenými v odvolaní. Žalobca riadne svoju poľnohospodársku činnosť vykonával vo výmere, ktorú
podalvosvojejžiadosti,pričomsprávnyorgánjeorgánomštátuaštátnariadilvykonávaniepozemkových
úprav, ktoré prostredníctvom ďalších svojich orgánov riadil a o nich rozhodoval. Štát svojimi právnymi

predpismi upravil pozemkové úpravy tak, že po ich schválení sú všetky nájomné zmluvy uzatvorené s
pôvodnými vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy neplatné a poľnohospodársky subjekt musí uzatvárať
nové zmluvné vzťahy na účely poberania dotácií, avšak pokiaľ takýto subjekt nie je ochotný uzatvoriť
nájomnú zmluvu, aj keď nadobudol nehnuteľnosť, tak poľnohospodársky subjekt by musel dotácie vrátiť.
Teda štát na jednej strane upravil vlastnícke práva a na druhej strane znevýhodnil poľnohospodárske
subjekty, pretože už uzatvorené nájomné vzťahy ukončil svojím rozhodnutím.

IV. Vyjadrenia účastníkov konania

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaniami zo dňa 26.05.2021 a 07.10.2021 (ďalej len „vyjadrenie“),
v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci zistenom

počas administratívneho konania. Výpočet príslušnej vratky, ako aj jej odôvodnenie, obsahuje správa o
nezrovnalosti, pričom všetko je riadne vedené v príslušnom administratívnom spise. PPA nie je orgánom
príslušným na vykonanie pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, ale je ním okresný úrad v sídle kraja. Žalobca bol jedným z účastníkov pozemkových

úprav. K zániku nájomných vzťahov nedochádza svojvoľne, ale právne predvídateľným a zákonným
spôsobom, a tak žalobcovi nič nebránilo dodržať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z platnej legislatívy.
Žalovaný tiež uviedol, že posudzovanie vykonávania poľnohospodárskej činnosti ohľadom iných platieb
ako platby na AEKO a platby EKO nie je právne relevantná.

12. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 03.11.2021 (ďalej len „replika“), v
ktorom poukázal na to, že nedokázal ovplyvniť skutočnosť, že štát vykonal prostredníctvom ďalších
svojich orgánov pozemkové úpravy a z daného dôvodu nedokázal udržať výmery obhospodarovanej
pôdy v ovocnom sade. Kvôli pozemkovým úpravám, ktoré nadobudli právoplatnosť v roku 2017, musel
uzatvárať nové zmluvy o nájme a nedokázal uzatvoriť nájomnú zmluvu v ovocnom sade s novými

vlastníkmi. Rozporuje pojem, ktorý je uvedený v čl. 4 ods. 2 nariadenia č. 640/2014 „navrátenie
pozemku“, ktorý nepovažuje za pojmový znak pozemkových úprav. Orgány verejnej správy svoje
rozhodnutie odôvodnili nepodaním formálneho vyhlásenia na predpísanom tlačive a v podstate aj keby
ho žalobca podal, tak aj tak by porušil povinnosť obhospodarovania na výmere, ktorú predtým žalobca
deklaroval a žalovaný by si tak rovnako uplatnil sankcie.

13. Na repliku reagoval žalovaný podaním zo dňa 19.04.2024 (ďalej len „duplika“), v ktorom zdôraznil,
že pokiaľ žalobca nedokázal po vykonaných pozemkových úpravách uzatvoriť nové nájomné zmluvy,
mal prestať s obhospodarovaním v ovocnom sade a oznámiť túto skutočnosť PPA. Nie je tak zrejmé
na základe akého právneho titulu pokračoval žalobca v obhospodarovaní predmetného ovocného sadu,

keďže nebola uzatvorená nová nájomná zmluva.

14. Na dupliku žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 24.06.2024, v ktorom zotrval na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.

V. Relevantná právna úprava

15. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády 75/2015 Z. z. toto nariadenie vlády ustanovuje pravidlá
poskytovania podpory podľa osobitného predpisu formou platby
a) pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami,

b) v rámci sústavy Natura 2000,
c) na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie,
d) na ekologické poľnohospodárstvo,
e) na dobré životné podmienky zvierat,f) na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov,
g) na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy.

16. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády 75/2015 Z. z. žiadateľ o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1
písm. c), d) a f) sa zaväzuje plniť podmienky poskytnutia podpory počas piatich rokov odo dňa začiatku
plynutia záväzku. Trvanie záväzku možno predĺžiť podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 2 ods. 4 nariadenia vlády 75/2015 Z. z. na akceptovanie výnimky z povinnosti vrátiť

poskytnuté platby sa za prípad vyššej moci a mimoriadnej okolnosti považuje aj rozhodnutie o navrátení
pozemku. Žiadateľ o poskytnutie podpory je povinný o tom platobnej agentúre zaslať oznámenie v
termíne podľa osobitného predpisu na tlačive, ktoré platobná agentúra zverejní na svojom webovom
sídle.

18. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády 75/2015 Z. z. žiadosť o poskytnutie podpory podľa §

1 ods. 1 písm. c) podáva žiadateľ, ktorý sa zaviaže plniť podmienky operácií podľa § 15 počas piatich
rokov a vykonáva poľnohospodársku činnosť na ploche poľnohospodárskej pôdy s výmerou najmenej
1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu
pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej jedným žiadateľom,
ak ide o operácie podľa § 15 písm. a) až h).

19.Podľa§30ods.13nariadeniavlády75/2015Z.z.akžiadateľpočastrvaniazáväzkunedodržívýmeru
zaradenú do opatrenia alebo počet dobytčích jednotiek, platba sa zníži na nasledujúci rok na určenú
plochu alebo na počet určených zvierat prepočítaných na dobytčie jednotky. Žiadateľ je povinný vrátiť
poskytnuté platby vo výške zisteného rozdielu za predchádzajúce roky, ak rozsah nedodržania výmery

plochy poľnohospodárskej pôdy počas trvania záväzku prevýšil 3 % výmery za rok.

VI. Nariadenie pojednávania

20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,

pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/267/2021, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/267/2021.

21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

22. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 21.11.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, a to za účasti žalovaného, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich
písomných vyjadrení.

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

23. Správny súd v prvom rade uvádza, že v prejednávanej veci nejde o vec správneho trestania, pretože
v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny nešlo o sankčný postih trestnej povahy.
Účelom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov do príslušných verejných rozpočtov podľa §

31 ods. 1 písm. b) a n) zákona o rozpočtových pravidlách, predstavuje nápravu nezákonného stavu,
teda reparáciu, a nie represívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Až § 32 zákona o rozpočtových
pravidlách umožňuje uložiť subjektu, ktorý porušil finančnú disciplínu za stanovených podmienok,
pokutu, a to až do výšky 40.000 eur. Rovnako v § 31 ods. 16 zákona o rozpočtových pravidlách jeupravené uloženie sankcie v prípade porušenia povinnosti podľa osobitného zákona. Účel uloženia
pokuty je preventívno-represívny, t. j. má odradiť subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil,
od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie. Napadnutými rozhodnutiami však nebolo

rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 zákona o rozpočtových pravidlách, teda žalobca nebol za
porušenie finančnej disciplíny potrestaný/sankcionovaný. Žalobcovi bola napadnutými rozhodnutiami
uložená povinnosť vrátiť poskytnutú platbu za AEKO a EKO po porušení finančnej disciplíny do
príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe podmienok
upravených v rozhodnutiach, ktorými boli platby priznané a zákona, čím do majetkovej sféry žalobcu

nebolo zasiahnuté v miere prevyšujúcej sumu prvotne poskytnutých finančných prostriedkov.

24. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžk/75/2019 zo dňa 26.01.2021, ako aj na rozhodnutie sp. zn. 5Asan/4/2019 zo dňa 27.05.2021,
v ktorom tento súd konštatoval, že „zákonodarca pre prípad porušenia finančnej disciplíny v zmysle §
31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. upravil v § 31 ods. 4 tohto zákona osobitný mechanizmus

vyvodzovania zodpovednosti, založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým
sa zodpovednému subjektu uloží povinnosť odvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov
do príslušného rozpočtu verejnej správy. Účelom takto konštruovaného postupu je zosúladenie
nezákonného stavu spočívajúceho vo vrátení verejných prostriedkov, ktoré má však na rozdiel od
sankčných mechanizmov represívno-preventívnej povahy (upravených v § 31 ods. 16 zákona č.

523/2004 Z. z.) výlučne reparačný charakter....V posudzovanom prípade tak rozhodnutie vydané podľa
§ 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. bez toho, aby došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, nebolo
možné kvalifikovať ako rozhodnutie vo veci správneho trestania. Zároveň protiprávne konanie žalobcu
spočívajúce v porušení § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. kasačný súd neposúdil ako
tzv. iný správny delikt, s ktorým je spojené uloženie sankcie v trestnoprávnom zmysle aj s poukazom

na to, že ani samotný zákon ho normatívne za správny delikt neoznačuje.“ Obdobne v rozhodnutí sp.
zn. 5Sžfk/29/2019 zo dňa 19.11.2020 uviedol, že ,,rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť odviesť
(vrátiť) finančné prostriedky z dôvodu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona
č. 523/2004 Z. z. o nemá povahu rozhodnutia o uložení sankcie“. Správny súd taktiež poukazuje aj
na novšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/15/2022 zo dňa

29.05.2022.

25. Správny súd v spojitosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na čl. 1 bod 2 Nariadenia Rady ES č.
2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len
„nariadenie 2988“), z ktorého vyplýva, že: „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva

spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je
alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných,
buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene
spoločenstiev, alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“ Z druhej hlavy nariadenia 2988 s názvom
„Správne opatrenia a sankcie“ z čl. 4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek

nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme - povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo
neprávom získané sumy“. Podľa bodu 4 tohto článku nariadenie 2988: „Opatrenia ustanovené v tomto
článku sa nepovažujú za tresty.“ Z uvedeného vyplýva, že aj podľa nariadenia 2988 sa povinnosť odvodu
neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov výslovne nepovažuje za sankciu trestnej povahy.

26. Správny súd ďalej uvádza, že ani penále vo výške 0,1 % zo sumy 37.043,56 eur za každý aj
začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa § 31 ods.
4 zákona o rozpočtových pravidlách, nemožno považovať za sankciu. Ako už bolo vyššie uvedené,
pod takou sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach prijímateľa, ktorá nemá
kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívno-preventívny. Charakter sankcie za

iné podobné protiprávne konanie podľa § 194 ods. 1 SSP totiž nemajú platby, ktorých účelom je
predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že prijímateľ nevrátil včas finančné
prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu v dôsledku jeho protiprávneho
konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti
vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ zadržiava bez právneho dôvodu, a má

teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká s vrátením finančných prostriedkov,
a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy riadne a včas, k vzniku
povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách
sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška penále jezávislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania s vrátením finančných
prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu, pričom sadzba je ustanovená zákonom. Orgán verejnej
správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju podriadiť svojej úvahe a rovnako ani nemá

možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových
pravidlách. Inými slovami, v prípade splnenia zákonných predpokladov penále uložiť musí, a to vo výške,
ktorá je ustanovená zákonom.

27. Z uvedených skutočností vyplýva, že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo

veciach správneho trestania ani v rozsahu uloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia
uloženého odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách. Vzhľadom na skutočnosť, že
v prejednávanej veci nejde o vec správneho trestania, správny súd neaplikoval § 194 a nasl. SSP, ale
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby vec posúdil na základe ustanovení vzťahujúcich sa na všeobecnú
správnu žalobu.

28. Žalobca v správnej žalobe uplatnil, okrem iného, žalobný bod, podľa ktorého napadnuté rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový
stav ohľadom výšky jednotlivých dotácií a tiež sa nevysporiadali ani s tým, že žalobca riadne vykonával
poľnohospodársku činnosť vo výmere, ktorá bola ešte pred pozemkovými úpravami.

29. Z rozhodnutia PPA vyplýva, že odkazuje na jednotné žiadosti žalobcu z rokov 2015 a 2019, ku ktorým
PPA vydala rozhodnutia o schválení podpory. Následne na to je v rozhodnutí konštatované, že boli
vykonané administratívne kontroly, ktoré zistili rozdiely medzi výmerami. Vo zvyšku dané rozhodnutie
popisuje priebeh úkonov od zaslania žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov zo dňa 14.07.2020
zaslanej žalobcovi až po začatie administratívneho konania vo veci. V žalobou napadnutom rozhodnutí

žalovaný najprv sumarizuje rozhodnutie PPA a uvádza dôvody podania odvolania zo strany žalobcu.
Následne na to konštatuje, že vykonaním administratívnych kontrol boli u žalobcu zistené rozdielne
výmery podľa príslušných rozhodnutí vo veci, a teda žalobca nedodržal výmery zaradené do záväzkov, v
dôsledku čoho sa mu znížili platby na určené plochy. Žalovaný preveril a identifikoval nedostatky pre roky
2015, 2016, 2017 a 2018. Žalovaný skonštatoval, že administratívne kontroly boli vykonané v súlade

s právnymi predpismi. Správa o nezrovnalosti bola predložená a je súčasťou administratívneho spisu,
bola doručená žalobcovi s presným popisom uvedených skutočností. Žalovaný zistil, že PPA riadnym
spôsobom preverila rozdiely výmery pri platbách a správne vyhodnotila uvedené zistenia.

30. Z predmetných rozhodnutí tak nevyplýva, v čom spočíval zistený nedostatok týkajúci sa jednotlivých

výmer. Žalovaný a aj PPA tu odkazujú na vykonané administratívne kontroly, avšak v rozhodnutiach sa
nimi už bližšie nezaoberajú a nehodnotia ich. Správny súd nespochybňuje možnosť využitia výsledku
administratívnej kontroly aj na účely správneho konania, ale na druhej strane treba mať stále na pamäti,
že kontrola a správne konanie predstavujú dva rozdielne procesné postupy, ktoré majú rozdielny cieľ.
Úlohou správneho orgánu v správnom konaní je posúdiť výsledky administratívnej kontroly ako podkladu

pre vydanie rozhodnutia, pričom správny orgán musí overiť, či závery, ku ktorým kontrola dospela, sú
relevantné a neodporujú pravidlám logického myslenia a uvažovania. Ak sa správny orgán stotožní so
závermi kontroly, je jeho úlohou v odôvodnení rozhodnutia uviesť tieto závery a ako k nim dospel, a teda
vysvetliťúčastníkovikonania,akodospelkzáveru,žekontrolabolaukončenás(negatívnymi)zisteniami.
Je úlohou odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu presvedčiť účastníka správneho konania o tom,

že výrok, ku ktorému správny orgán dospel, je nielen zákonný, ale aj správny.

31. V žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí PPA orgány verejnej správy len konštatujú,
že administratívna kontrola prebehla v súlade so zákonom a že boli zistené rozdielne výmery, ale
bližšie tento záver nijak nerozvádzajú, a tak nie je z rozhodnutí zrejmé, v čom dané rozdielne

výmery spočívali. Žalobca pritom poukazuje na to, že na danom území prebiehali pozemkové úpravy,
o ktorých bolo rozhodnuté v roku 2017. Podľa administratívneho spisu z potvrdenia Okresného úradu
Stropkov, pozemkového a lesného odboru, zo dňa 27.09.2019 vyplýva, že dané rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.05.2017. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že pred týmto termínom, vykonával
poľnohospodársku činnosť riadne vo výmere, resp. v odvolaní voči rozhodnutiu PPA poukazuje (bez

uvedenia časových aspektov) na pozemkové úpravy. S predmetnou pripomienkou sa však žalovaný
nevysporiadal. Správny súd sa s uvedeným žalobným bodom stotožňuje, pretože vo svetle uvedeného
potom napríklad nie je zrejmé, prečo PPA a žalovaný rozhodli o povinnosti vrátiť neoprávnené platbyza roky 2015 a 2016, ak konštitutívne rozhodnutie o pozemkových úpravách nadobudlo právoplatnosť
až v priebehu roka 2017.

32. Rozhodnutie, v odôvodnení ktorého chýba vymedzenie dôvodov, ktoré správny orgán viedli
k vydaniu rozhodnutia, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z uvedených
skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto je tu daný dôvod na jeho zrušenie. Správny súd
preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

33. Keďže žalobou napadnuté rozhodnutia sú zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, správny súd považuje za predčasné posúdiť zvyšné žalobné body uplatnené žalobcom.

34. Vzhľadom na to, že predmetný nedostatok bol prítomný aj v rozhodnutí PPA, správny súd podľa §
191 ods. 3 písm. a) SSP pristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.

35. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy opätovne posúdiť výsledky administratívnej
kontroly a odôvodniť, v čom spočívali nezrovnalosti zistené administratívnou kontrolou, a to osobitne vo
vzťahu k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o pozemkových úpravách.

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).