Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202337
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202337.2

Uznesenie

16C/36/2025

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. D.,
zastúpenej FALATH & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pribinova 28, 811 09 Bratislava – mestská časť

Staré Mesto, IČO: 56 136 048, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo akcionárov ?Ipeľ“ Balog
nad Ipľom, so sídlom Hlavná 282, 991 11 Balog nad Ipľom, IČO: 00 208 558, o nahradenie prejavu
vôle, takto

r o z h o d o l :

16C/36/2025

Súd konanie zastavuje.

Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2025 domáhala voči žalovanému
nahradenia prejavu vôle spočívajúceho v uzavretí kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, vedených pre katastrálne územie E.,

bližšie špecifikovaných v žalobe a to titulom tvrdeného porušeného zákonného predkupného práva
žalobkyne zo strany manžela nebohej sestry žalobkyne, F. G. H..

2. V konaní súd zistil, že dňa 01.10.2025 bol Okresnému úradu Levice, katastrálny odbor doručený návrh
žalovaného na začatie katastrálneho konania zaevidovaný pod Z 5158/2025 s tým, že jeho prílohou
bolo jednak čiastočné odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 08.12.2022 zaevidovanej pod V 7279/2022,

uzatvorenej medzi žalovaným a F. G. H., ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č.
XXXX v katastrálnom území E. a tiež dohoda o spätnom prevode týchto nehnuteľností. Z aktuálnych
výpisov z katastra nehnuteľností ohľadom LV č. XXXX a LV č. XXXX, vedených pre katastrálne územie E.
vyplýva,žedošloknavráteniuvecidopôvodnéhostavuobnovenímpôvodnejštruktúryspoluvlastníckych
podielov, keď na oboch listoch vlastníctva figuruje opäť pôvodný spoluvlastník a to F. G. H., pričom
titulom nadobudnutia je Odstúpenie od kúpnej zmluvy č. V 7279/2022 zo dňa 12.09.2025 (Z 5158/2025).

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
10.12.2025 vzala žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie vo veci zastaviť a priznať náhradu trov
konania argumentujúc, že žalovaný svojím správaním po podaní žaloby, procesne zavinil zastavenie
konania tým, že odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorou porušil predkupné právo žalobkyne a sporné
spoluvlastnícke podiely opäť nadobudol predchádzajúci spoluvlastník, F. G. H.. Žalobkyňa ďalej

dôvodila, že ide o analogickú situáciou so situáciou, v ktorej dlžník splní svoj dlh veriteľovi až po podaní
žaloby a keby bol žalovaný konal včas ešte pred podaním žaloby, nebolo by treba žalobu ani iniciovať.4. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobkyne, ktorá vzala žalobu v celom rozsahu späť skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v dôsledku čoho sa súhlas žalovaného
so späťvzatím žaloby nevyžadoval, postupoval súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a konanie vo veci zastavil.

11. Keďže žalobkyňa využijúc svoje dispozičné oprávnenie vzala žalobu v celom rozsahu späť, bolo
ďalej úlohou súdu preskúmať procesnú zodpovednosť strán sporu spočívajúcu v zavinení zastavenia
konania, dôsledkom čoho je v zmysle § 256 CSP sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu práve tej strane, ktorá ich vznik zavinila.

Procesné zavinenie sa posudzuje pritom výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti
zazavineniejeinštitútomprocesnéhopráva.Okolnostirozhodujúcenaposúdenietejtozodpovednostisú
potom tie, ktoré vznikli po začatí konania. V prípade späťvzatia žaloby tak v zásade platí, že zastavenie
konania zavinil žalobca okrem prípadu, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný po
podaní žaloby splnil žalobou uplatnený nárok, resp. sa zachoval celkom alebo sčasti v zmysle žalobnej

požiadavky. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi však už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych
predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa
text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový
výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa
k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či

nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy
postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne
konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný
korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m.
I. ÚS 306/2010).

12. Ako nepochybne vyplýva z priebehu konania, žalobkyňa sa žalobou domáhala ochrany
ňou tvrdeného porušeného zákonného predkupného práva, pričom ako prostriedok ochrany takto
porušeného práva, si zvolila inštitút nahradenia prejavu vôle. V priebehu konania však došlo k zmene
procesnej situácie, keď došlo k navráteniu veci do pôvodného stavu a to obnovením pôvodnej štruktúry

spoluvlastníckych podielov, keďže na oboch listoch vlastníctva figuruje opäť pôvodný spoluvlastník
a to F. G. H., pričom titulom nadobudnutia je Odstúpenie od kúpnej zmluvy č. V 7279/2022 zo dňa
12.09.2025 (Z 5158/2025). V zmysle právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky,sp.zn.:I.ÚS131/2018zodňa18.04.2018platí,žeponavrátenívecidopôvodného
stavu („restitutio in integrum“) obnovením pôvodnej štruktúry vlastníckych (spoluvlastníckych) práv

k nehnuteľnostiam spoluvlastníci, ktorých zákonné predkupné práva boli pôvodne porušené, sa už
nemôžu úspešne domáhať na bývalých nadobúdateľoch predaja spoluvlastníckeho podielu. A hoci sa
v tu prejednávanej veci žalovaný nepochybne nezachoval v zmysle žalobného návrhu, keď žalobkyňa
sporné spoluvlastnícke podiely do svojho vlastníctva napokon nenadobudla, žalobkyni po zmeneprocesnej situácie z objektívnych dôvodov nezostávalo už nič iné, než len žalobu v celom rozsahu vziať
späť.

13.Onárokunanáhradutrovkonaniatakrozhodolsúdpodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,
ktorý posúdil s poukazom na § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď procesné zavinenie na
zastavení predmetného konania vzhliadol súd práve na strane žalovaného. V zmysle uvedeného preto
súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď akékoľvek
iné rozhodnutie o tomto nároku by v kontexte prejednávanej veci, nezohľadňovalo zmysel základného

práva na súdnu ochranu.

14. Záverom súd v tejto súvislosti už len poukazuje na to, že ústavný súd opakovane vo svojej
rozhodovacej činnosti vyslovil, že účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že
druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti
nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou

civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry
účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne brániť svoje práva (napr. Ústavný súd Slovenskej
republiky, IV. ÚS 178/2019, zo dňa 26.05.2020).

15. O vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.