Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 9Sas/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8025200024
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8025200024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29 augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych
veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 31.01.2025
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
05.09.2024(ďalejaj„prvostupňovérozhodnutie“),postupompodľa§70ods.1a§71zákonač.461/2003

Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosť žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobkyne“) z 13.08.2024 o invalidný dôchodok.
V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že na základe jej žiadosti bol jej zdravotný stav a pokles
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťposúdenýposudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnej
poisťovne, pobočka Prešov. Výsledok tohto posúdenia je uvedený v odbornom posudku o invalidite z 13.
augusta 2024, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Poukázala na to, že v tomto
posudkusúuvedenévšetkyrozhodujúceskutočnosti,ktorébolipodkladomnavyhotovenieposudkového

záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom po predĺžení lehoty
narozhodnutie,napokonrozhodolgenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovnerozhodnutímč.XXXXXXXXXX
X z 31.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a to tak, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie
potvrdiť. Žalovaný v podstatnom poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný
stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovnepobočky Prešov a to dňa 17.10.2024, ktorý odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový
spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Prešove,

ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 30.01.2025, uviedol, že v odvolaní žalobkyňa síce uviedla,
že bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Rožňave v mesiaci október 2024, ale prepúšťaciu
správu nepredložila, ani na Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov (po vyžiadaní posudkovým lekárom)
ani v odvolacom konaní. Na predvolanie, z dôvodu posúdenia aktuálneho zdravotného stavu v Sociálnej
poisťovni, ústredie, napísala žalobkyňa mailom, že sa osobne nedostaví z dôvodu zdravotného

problému. Žalovaný uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne určeným posudkovým
lekárom sú dorzalgie, ochorenie zaradené podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do
kapitoly F. - G. C. H. C. H., I. J. - K., deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - Degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) s miernym funkčným postihnutím, s C.
L. H. E. K., E. E. M., obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (z rozpätia 20 % - 35 %). Za iné
zdravotné postihnutia posudkový lekár percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosťpodľa§71ods.8zákonaosociálnompoistenínezvýšil.Žalovanýpretouzavrel,žecelkovámiera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je naďalej 25 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou a to bez zmeny od 13. augusta 2024, kedy bol vyhotovený posudok posudkového
lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočke Prešov, ktorý je
naďalej správny. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého stavu a jeho

následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné znalosti. Vo
veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Napokon žalovaný v napadnutom rozhodnutí
ustálil, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, z hľadiska skutkového sú úplné, dostatočne

podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností
a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Na záver žalovaný uviedol, že žalobkyňa
nepredložila také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu.

II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa dňa 21.02.2025 na Krajský súd v Prešove žalobu

o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom sa
domáhala zrušenia oboch napádaných rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie. Krajský súd v
Prešove následne postupom v zmysle ust. § 18 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vec postúpil tunajšiemu súdu ako súdu vecne,
miestne a kauzálne príslušnému na ďalšie konanie o podanej správnej žalobe, ktorej právne účinky

spojené s podaním na nepríslušnom súde zostali aj po postúpení veci zachované.

5. Súd k tomu len poznamenáva, že s účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v
Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je preto na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

6. V podanej žalobe žalobkyňa predovšetkým namietala, že obe napadnuté rozhodnutia trpia rovnakou

vadou, pretože boli rozhodnuté v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, a teda v rozpore s ust.
§ 3 ods. 4 a § 46 zák. č. 71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“). Predovšetkým poukázala na to, že v zmysle odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaný posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe posudkového spisu, ktorý obsahuje
odbornévyšetrenieapoukazujenaabsenciuprepúšťacejsprávyzpsychiatrickéhooddeleniavRožňave,

kde bola hospitalizovaná v mesiaci október 2024. Žalobkyňa uviedla, že predmetnú prepúšťaciu správu
osobne predložila pracovníčke N. C. do administratívneho spisu, ktorá ju následne mailom odstúpila
zodpovednému zamestnancovi (pani K. E.) Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov. Kópiu
predmetnej prepúšťacej správy ako aj kópiu mailovej komunikácie zo dňa 22.10.2024 žalobkyňapredložila súdu v prílohe podanej správnej žaloby. Žalobkyňa preto uzavrela, že tvrdenie odvolacieho
orgánu o tom, že uvedenú prepúšťaciu správu nepredložila, je nepravdivé. Žalobkyňa zdôraznila,
že žalovaný rozhodol na základe neúplných podkladov, a teda na základe nespoľahlivo zisteného

skutkového stavu, ktoré nezapríčinila žalobkyňa, keď vychádzal z neúplných podkladov. Z prepúšťacej
správy vyplýva, že žalobkyňa trpí stredne ťažkou depresiou, a preto žalobkyňa trvá na tom, že toto
ochorenie môže mať význam pre posúdenie nároku na jej invalidný dôchodok.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2025. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v

napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za správne. Poukázal na to, že žalobkyňa ani v odvolacom
konaní nepredložila také listinné dôkazy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť
posudkov posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch
posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaný sa vyjadril aj k
námietke žalobkyne, keď namietala, že predložila lekársku správu z Nemocnice s poliklinikou sv.
Barbory, a.s., Rožňava, napriek tomu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový

lekár sociálneho poistenia žalovaného poukázal na absenciu prepúšťacej správy z psychiatrického
oddelenia v Rožňave, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná v októbri 2024. Posudkový lekár ústredia
sa preto ospravedlnil za opomenutie posudkového hodnotenia dodatočne zaslanej prepúšťacej správy
z psychiatrického oddelenia v Rožňave, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná od 19. septembra 2024
do 3. októbra 2024, (ktorú žalobkyňa doručila v priebehu odvolacieho konania), po zhodnotení ktorej

však dospel k rovnakému posudkovému záveru, a to že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalovaný k tomu ďalej v podstatnom uviedol, že z posudkového hľadiska by posudkový lekár ústredia
hodnotil prvýkrát hospitalizáciou určenú diagnózu epizódy stredne ťažkej depresie dolnou hranicou

referenčného rozpätia, t.j. 30 %, nakoľko duševná porucha je potencovaná výraznou závislosťou od
psychoaktívnych farmák a doteraz nie je zmienka o aktívnej odvykacej liečbe. Prevládajú príznaky z
poruchy spánku, nechuť do jedenia, so zníženou energiou a koncentráciou. Zvýšenie miery poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpodľa§71ods.8zákonaosociálnompoisteníbybolovzmysle
obsahu prepúšťacej správy z dôvodu degeneratívnych zmien chrbtice a medzistavcových platničiek s

už odoznelým lumbagom, duševné ochorenie, aj podľa zisteného psychologického vyšetrenia, nie je
závažné, doteraz bez akýchkoľvek porúch myslenia a vnímania, nejde o tzv. endogénnu (pravú „jadrovú“
depresiu). Na pomalej úprave duševného ochorenia má aj nonkompliancia, ktorú žalobkyňa priznala. Pri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, stredne ťažkej depresívnej epizóde, hodnotenej v dolnej hranici
referenčného rozpätia a so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10

%, by bola celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí, ochorenia chrbtice s príznakmi nervového a svalového dráždenia a so zvýšením
pre epizódu depresívnej poruchy stredne ťažkej, by bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 25 % zvýšená o 10 % zhodnotená na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35 %. Na základe uvedeného preto navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobkyňa replikou k vyjadreniu žalovaného nezaujala žiadne stanovisko napriek tomu, že výzva súdu
zo dňa 06.08.2025 spolu s vyjadrením žalovaného jej bola doručená dňa 11.08.2025.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.11.Podľa§6ods.1SSP;správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

15. Podľa § 70 ods. 1, zákona č. zákona o sociálnom poistení, má poistenec nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby.

18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

19. Podľa § 71 ods. 4 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov,
pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť

prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí.

20. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového
poistenia, c) úrazového poistenia.

21. Podľa § 153 ods. 3, písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť

dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

22. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.23. Podľa § 195 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej
poisťovnepredvydanímrozhodnutiapostupujetak,abypresneaúplnezistilaskutočnýstavveci,anaten
účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

24. Podľa § 196 ods. 1, ods.6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v
vzájomnej súvislosti.

25. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.

27. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

28. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného
postihnutia orgánov a systémov) zákona o sociálnom poistení - XV - CHOROBY PODPORNÉHO

A POHYBOVÉHO APARÁTU, oddielu E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A
SPONDYLOPATIA, položky 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
písmena b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr.
syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho
skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - je

percentuálne rozpätie 20 % - 35 %.

29. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi

v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

30. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého
dávkového a posudkového spisu, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, dospel správny súd k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne.

31. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni zamietnutá
žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a postup
správnych orgánov, ktorý ich vydaniu predchádzal.

32. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase
s posúdením jej zdravotného postihnutia pre potreby posúdenia jej žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku na základe nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, a to na základe neúplných podkladov,keď vo svojom rozhodnutí žalovaný vôbec neposudzoval žalobkyňou predloženú prepúšťaciu správu
v odvolacom konaní, pričom žalobkyňa trvá na tom, že ochorenie uvedené v tejto prepúšťacej správe
(stredne ťažká depresia) môže mať význam pre celkové posúdenie jej nároku na invalidný dôchodok.

33. V preskúmavanej veci je podstatné, že po podaní odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav
opätovne posúdený a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
vysunuté pracovisko Prešov, ktorý neurčil v odbornom lekárskom posudku z 30. januára 2025
(ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia, pozn.) iné rozhodujúce zdravotné postihnutie oproti

predchádzajúcemu odbornému posudku o invalidite (z 13. augusta 2024, pozn.).

34. Z posudkového spisu žalovaného mal súd za preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol
30. januára 2025 posúdený posudkovým lekárom, po jej predchádzajúcom ospravedlnení sa, v jej
neprítomnosti. V odbornom posudku o invalidite z 13. augusta 2024, ako aj v odbornom posudku o
invalidite z 30. januára 2025, boli opakovane ako choroby uvedené: dorzalgia a reaktívna depresívna

porucha. Na základe uvedeného bolo následne určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie také,
ktoré bolo posudkovými lekármi zaradené do kapitoly F. - G. C. H. C. H., I. J. - K., deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položka 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm.
b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia - (rozsah 20 – 35
%), kde bola žalobkyni určená v takomto možnom rozpätí stredná hranica miery jeho poklesu vykonávať

zárobkovú činnosť, t.j. 25 % a táto nebola na základe iných zdravotných postihnutí (reaktívna depresívna
porucha) zvýšená. Na záver odborného lekárskeho posudku, z ktorého žalovaný v napadnutom
rozhodnutí o žalobkyňou podanom odvolaní vychádzal, posudková lekárka Sociálnej poisťovne ústredie,
vysunuté pracovisko v Prešove, uzavrela, že podrobne preštudovala predložené odborné vyšetrenia,
zistila, že posudok posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni,

pobočka Prešov, zo dňa 13. augusta 2024 je naďalej správny so záverom, že invalidita žalobkyni preto
nevznikla.

35. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný rozhodol na základe nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu, keď vo svojom rozhodnutí žalovaný vôbec neposudzoval žalobkyňou predloženú prepúšťaciu

správu v odvolacom konaní a považoval konštatovanie posudkového lekára o chýbajúcej prepúšťacej
správe za pravdivé, správny súd k tomu uvádza, že v zmysle § 153 ods. 3, písm. a) v spojení s § 153
ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Z uvedeného preto
vyplýva, že súd má v tomto správnom súdnom konaní za preukázané, že v rámci odvolacieho konania

žalobkyňa preukázateľne predložila svoju prepúšťaciu správu - z Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory,
a.s., Rožňava zo dňa 03.10.2024 a to lekársku správu z psychiatrického oddelenia v Rožňave, kde bola
žalobkyňa hospitalizovaná od 19. septembra 2024 do 3. októbra 2024 s určenou diagnózou Epizóda
stredne ťažkej depresie. Na základe uvedeného preto zjavne došlo k posúdeniu jej zdravotného stavu v
odvolacom konaní v rozpore s ustanoveniami § 209 ods. 1 a § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Vzhľadom na uvedené sa preto súd plne stotožnil s námietkou žalobkyne, že sa posudkoví lekári
nedostatočne zaoberali všetkými preukázateľne predloženými lekárskymi správami, a teda v rozpore
s ust. § 195 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení žalovaný pred vydaním rozhodnutia
nepostupoval tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, bez ohľadu na to, či v odvolacom konaní
predložená predmetná prepúšťacia správa svedčila v prospech, alebo v neprospech účastníka konania,

a to práve s ohľadom na závery psychiatrického nálezu, z ktorého celkom zjavne nevychádzal odborný
posudok z 30. januára 2025, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia.

36. Napriek tomu, že v priebehu správneho súdneho konania sa žalovaný pokúsil tento zistený
nedostatok zhojiť vo svojom vyjadrení zo dňa 09.07.2025, a to predovšetkým tým, že posudkový lekár

ústredia ešte raz podrobne zhodnotil zdravotný stav žalobkyne aj so zapracovaním záverov z dodatočne
zaslanej prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia v Rožňave, ako aj napriek tomu, že dospel
k rovnakému posudkovému záveru, a to, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, súd k tomu uvádza,

že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu
rozhodujúci skutkový ako aj právny stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
preto v priebehu správneho súdneho konania už nie je možné dodatočne odstraňovať nezákonné
procesné postupy a vady samotného právoplatného (napadnutého) rozhodnutia.37. Správny súd preto uzavrel, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár ústredia neúplne
zistil a následne i posúdil celkový zdravotný stav žalobkyne v podanom odbornom lekárskom posudku

zo dňa 30.01.2025, a keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí z neho vychádzal, rozhodol preto
predčasne a na základe neúplných podkladov (bez zohľadnenia všetkých odborných lekárskych správ),
a teda z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom v konaní boli zistené diskrepancie medzi
záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskej správe
- prepúšťacej správe, ktorú žalobkyňa preukázateľne žalovanému v čase pred jeho rozhodnutím

predložila. Inak povedané, keďže skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ svojho rozhodnutia nebol
zistený dostatočne na to, aby na základe neho mohol prijať záver, že v zdravotnom stave žalobkyne
nenastali od posledného jej posúdenia žiadne zmeny, správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1,
písm. e) Správneho súdneho poriadku zrušil vo výroku tohto rozsudku označené napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento riadiac sa právnym názorom
správneho súdu, opätovne dôsledne na základe relevantných (aktuálnych) podkladov opätovne posúdi

zdravotný stav žalobkyne a následne bezodkladne rozhodne o tom, či je, alebo nie je invalidná.

38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1
SSP a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov
konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).