Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Daniel Ilavský

Legislation area – Rodinné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPs/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204618
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424204618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu v opatrovníckej veci: A. A., narodená X.X.XXXX, bytom obec B.,
tohočasu:,,C.“,ZariadeniesociálnychslužiebD.XXX,D.E.F.,zastúpenáopatrovníkom:ObecB.,F.XX,
B., opatrovník v konaní zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová,
s.r.o., adresa sídla Nové Zámky, Podzámska 32, zastúpená: JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka, na
návrh A. A., o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Krajskej prokuratúry v Nitre, o odvolaní
opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Ps 35/2024 - 86 z 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16Ps/16/2020-75 zo dňa
23.2.2021 tak, že navrátil A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B., toho času: D. E. F., D. XXX, spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala navrátenia
spôsobilosti na právne úkony dôvodiac, že jej zdravotný stav v zariadení sociálnych služieb sa zlepšil

a hlavne závislosť v takom zmysle, že nepociťuje potrebu návykovej látky a psychicky sa cíti výborne,
že počas pobytu v zariadení mala povolené vychádzky do obchodu aj mimo areálu, že pomáha
upratovačkám, sestrám, ručné práce, že v roku 2020 sa zoznámila s priateľom, s ktorým jej bolo
umožnené spolunažívanie v jednej izbe, že ich vzťah sa natoľko upevnil, že chodia spolu na vychádzky,
jeho rodičia si ju brávajú domov na víkend, že päť rokov abstinencie a dostatočnej nápravy stačilo,
aby sa zaradila do normálneho života. Opatrovník s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, dôvodiac, že
navrhovateľka zatiaľ nepredostrela, či už osobne alebo prostredníctvom svojich blízkych príbuzných,

akým spôsobom by sa začlenila opätovne do spoločnosti, do komunity obce B., kde žila, neosvedčila
ani nepreukázala, kde by sa zdržiavala po prepustení z umiestnenia v zariadení, kde by bývala, akým
spôsobom by si zabezpečovala všetky svoje životné potreby, či už osobné, alebo majetkové a akým
spôsobom by preukazovala, že sa podrobuje ambulantnej liečbe, že dodržiava abstinenciu od alkoholu
a pod., že prepustenie navrhovateľky zo zariadenia v danom čase sa mohlo javiť ako rizikové a podľa
ich názoru je dôležité navrhovateľku pripraviť na samostatný život, na samostatné hospodárenie s
finančnými prostriedkami, že opatrovníkovi nie je známe, že by bola zaradená do určitého programu v

zariadení, kde sa nachádza, ktoré umožňuje postupnú prípravu na začlenenie osoby do reálneho života,
príp. že by bola umiestnená v rámci daného zariadenia do určitej komunitnej bunky, kde sa pripravuje
na samostatný spôsob života, nakoľko až po takomto absolvovaní prípadnej prípravy je možné v plnej
miere akceptovať závery znaleckého posudku a možnosti navrátenia spôsobilosti na právne úkony,že vo vzťahu k znaleckému posudku rešpektujú závery znaleckého posudku, ale znalec neodpovedal
na otázky, ktoré závery boli odlišné od predchádzajúceho znaleckého posudku, že obec má poznatky
o rodinných väzbách navrhovateľky, pričom spolupráca rodiny s ňou nie je dobrá a nie je známe,

ako by sa navrhovateľka začlenila do spoločenského života, či je na to pripravená. V tejto súvislosti
opatrovník navrhuje vypočuť psychológa, ktorý pracuje s navrhovateľkou, či prebiehajú nejaké terapie,
či si navrhovateľka vie zabezpečiť liečbu, zotrvať v tej liečbe a aj vzhľadom na ďalšie sociálne dopady,
ktoré by pre ňu vyplynuli. Prokurátor navrhol súdu podanému návrhu vyhovieť a rozhodnúť o navrátení
spôsobilosti navrhovateľke na právne úkony dôvodiac, že podľa záverov znalca na základe vyšetrenia

menovanej, vyhodnotenia ďalších dôkazov nastali u nej od posledného skúmania zdravotného stavu
zmeny, a to v podobe zlepšenia, resp. stabilizácie jej stavu, pre ktorý bola obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony, že podľa záverov znalca menovaná síce trpí na duševnú poruchu, ktorá nie je
len prechodná, avšak v jej prípade toto duševné ochorenie je porucha, ktorá menovanú nelimituje
v jej schopnosti realizovať právne úkony, a to ani v jej schopnosť uvedomiť si potrebu abstinencie
a pokračovania v prebiehajúcej psychiatrickej liečbe, že navrhovateľka je schopná sa sama o seba

postarať,viesaorientovaťvčaseapriestore,samostatnesivybavovaťsvojeosobnéaúradnézáležitosti.

1.2 V konaní mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16Ps/16/2020-75 zo
dňa 23.2.2021 súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. A., narodenej X.X.XXXX, bytom B., toho
času „C.“ Zariadenie sociálnych služieb D., D. XXX, G. tak, že nie je spôsobilá na udelenie súhlasu s

poskytnutím sociálnej služby, na nakladanie s finančnou hotovosťou nad 20 eur mesačne, na nakladanie
a disponovanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vstupovať do záväzkovo-právnych vzťahov,
ktoré by ju zaväzovali k finančnému plneniu v akejkoľvek výške a samostatne vystupovať pred úradmi
štátnej správy a samosprávy. Menovanej bol ustanovený opatrovník Obec B.. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 3.3.2021.

1.2.1 Navrhovateľka si v roku 2022 podala návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7Ps/4/2022-67 zo dňa 9.11.2022 bolo konanie zastavené
s tým, že navrhovateľka si môže podať ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony po
uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.11.2022. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 66/2022 zo dňa 31.8.2022, MUDr. Marošom
Uhrinom, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záverov znaleckého
posudku vyplývalo, že menovaná trpí na duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná - poruchy
psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu - syndróm závislosti a organický psychosyndróm
- mierneho stupňa. U menovanej A. A. došlo ku stabilizácii jej psychického stavu - pokračuje sa

v nastavenej abstinencii od alkoholu. Pri súčasných medicínskych znalostiach a schopnostiach je
možné vhodnou liečbou vyšetrovanej zmierniť stav zistenej poruchy. Pokračovaním detencie v zmysle
zabránenia kontaktu s alkoholom a zároveň ďalším pokračovaním resocializačných aktivít, relatívne
samostatné chránené bývanie, chránené pracovné zaradenie, by mohlo u probantky do budúcnosti viesť
k osamostatneniu, orientačne najskôr v horizonte cca dvoch rokov.

1.2.2 Zo znaleckého psychiatrického posudku MUDr. Maroša Uhrina, znalca z odvetvia psychiatria, č.
15/2025 zo dňa 1.3.2025 a jeho výsluchu na pojednávaní súdu v tejto veci mal súd preukázané, že A. A.
trpí dušenou chorobou alebo poruchou, ktorá nie je len prechodná. Je u nej prítomný syndróm závislosti
od alkoholu a organický psychosyndróm mierneho stupňa. Pri súčasných medicínskych znalostiach

a schopnostiach je možné vhodnou liečbou vyšetrovanej zmierniť stav zistenej poruchy - v zmysle
liečby porúch správania nasadajúce na duševnú poruchu - čo sa aktuálne deje, spolu s dosiahnutím
stabilizácie jej psychopatologického stavu, pri udržaní abstinencie od alkoholu aktuálne aj v budúcnosti.
Menovaná je schopná sama sa o seba postarať, nie je potrebné jej čiastočné ani celodenné opatrovanie
z hľadiska psychiatrického. Vie sa orientovať v čase a priestore, samostatne si vybaviť svoje osobné a

úradné záležitosti. Táto porucha jej aktuálne nebráni v tom, aby mohla vykonávať právne úkony v celom
rozsahu. V prípade pokračovania v nastavenej abstinencii od alkoholu a pri pokračovaní v ambulantnej
psychiatrickej liečbe je predpoklad udržania toho času prítomnej stabilizácie jej zdravotného stavu. Od
poslednéhoskúmaniazdravotnéhostavuumenovanejnastalizmenyvzmyslezlepšenia,resp.vpodobe
stabilizácie jej stavu s pokračovaním v nastavenej abstinencii od alkoholu a zreálneniu svojich predstáv

fungovania v rámci možností vyplývajúcich z jej aktuálnej situácie, s pokračovaním motivácie k udržaniu
abstinencie od alkoholu a k pokračovaniu prebiehajúcej psychiatrickej liečby. Vyšetrovaná je schopná
vnímať význam súdneho konania a rozhodnutia, je schopná zúčastniť sa pojednávania aj vypovedať vo
veci a je schopná pochopiť obsah písomností v tejto veci z hľadiska psychiatrického.1.2.3 Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že je invalidnou dôchodkyňou a poberá invalidný dôchodok
vo výške 460 eur, že v zariadení je od roku 2020 a od tejto doby nepožíva alkoholické nápoje, že

zo zariadenia chodieva na vychádzku už bez dozoru, vráti sa bez problémov naspäť (o čom svedčia
navrhovateľkou predložené početné priepustky), že t.č. býva so svojim priateľom v zariadení, avšak
neskôr by si chcela nájsť podnájom a prácu, a to aj za pomoci sociálnych pracovníčok, ktoré jej v tomto
prisľúbili pomoc, že keby jej bola vrátená spôsobilosť, tak by dočasne bývala so svojim priateľom
u jeho matky v C. H., že si je istá, že by sa nevrátila k alkoholu ani keby bola mimo zariadenia, že už

nechce bývať v zariadení, chce viesť riadny život, že okrem liečby cukrovky chodieva za ňou týždenne
psychológ, s ktorým absolvuje psychoterapiu, že túto terapiu je odhodlaná absolvovať aj naďalej, že ku
psychiatrovi nechodí už päť rokov a neberie ani žiadne psychiatrické lieky a svoju závislosť vníma ako
chvíľkový skrat, ku ktorému došlo na jej strane po rozvode.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená

rozhodnutím súdu na zmenu alebo zrušenie skôr vydaného rozsudku podľa § 233 ods. 2, § 239, § 244,
§ 247 ods. 2 a § 249 ods. 1 a § 27 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CMP“ a § 10 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších prepisov, ďalej len „OZ“ a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zmenu ostatného
rozsudku súdu o jej obmedzení spôsobilosti na právne úkony je plne dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že zdravotný stav navrhovateľky už v roku 2022, kedy si navrhovateľka podávala návrh na navrátenie
spôsobilosti na právne úkony, bol zlepšený, no v tom čase ešte nebolo možné navrhovateľke
navrátiť spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Znalec už v tom čase v znaleckom posudku

konštatoval, že v prípade, ak bude navrhovateľka naďalej pokračovať v nastavenej abstinencii od
alkoholu a pokračovať v nastavených resocializačných aktivitách, môže prísť v horizonte dvoch rokov
k osamostatneniu navrhovateľky. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka
má reálne predstavy o svojom ďalšom živote, má priateľa v zariadení. Bývajú spolu v dvojlôžkovej
izbe. Navrhovateľka si svoj voľný čas organizuje podľa vlastných predstáv, prevažne v spoločnosti

svojho priateľa. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 445 eur mesačne. Zo záverov
znaleckého posudku mal súd preukázané, že navrhovateľka je schopná sama sa o seba postarať, vie
si vybavovať svoje osobné a úradné záležitosti. Vie sa orientovať v čase a priestore. Ďalej mal súd
preukázané, že aj napriek tomu, že navrhovateľka trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná,
táto duševná porucha ju nelimituje takým spôsobom, aby bola obmedzená v spôsobilosti na právne

úkony. Skutočnosti, ktoré uvádzal opatrovník vo svojom vyjadrení, aby navrhovateľka preukázala, kde
sa bude zdržiavať po prepustení zo zariadenia, kde bude bývať, akým spôsobom si bude zabezpečovať
všetky svoje životné potreby, nie sú relevantnými skutočnosťami pri navrátení spôsobilosti na právne
úkony. Je na navrhovateľke, aby si svoj ďalší život zariadila podľa svojich predstáv. Podľa preukázaných
skutočností, opatrovník navrhovateľku nenavštevoval a vychádzal len zo skutočností, ktoré sa udiali

v roku 2020 a 2021, kedy bola navrhovateľka obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Súd preto
vyhovel návrhu navrhovateľky a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

1.5 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto
svoje rozhodnutie odôvodnil len právne podľa § 52 a § 251 ods. 1 CMP.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním opatrovník s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že tento
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre na zistenie rozhodujúcich skutočností (akým resocializačným
aktivitám sa navrhovateľka venovala, či je navrhovateľka schopná po všetkých stránkach svojho

sociálneho a osobnostného života začleniť sa do spoločnosti), že nevykonaním dokazovania, či
už z úradnej povinnosti, alebo na návrh opatrovníka došlo k porušeniu práva navrhovateľky, ale
aj procesného opatrovníka na spravodlivý proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (že opatrovník navrhovateľku nenavštevoval, že vychádzal len
zo skutočností, ktoré sa udiali v rokoch 2020 – 2021, že opatrovník si plnil funkciu opatrovníka

navrhovateľky len formálne) a že svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci
(nesprávnej aplikácii § 249 ods. 1 CMP a § 10 OZ).2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že riadnym neodôvodnením rozsudku došlo k porušeniu
práva opatrovníka na spravodlivý proces, nakoľko neobstojí záver súdu prvej inštancie, že opatrovník
si plnil svoju funkciu len formálne, nakoľko s navrhovateľkou sa snažil komunikovať aj v čase, keď ju

ostatná rodina nechala na ulici, snažil sa zabezpečiť jej stravu, bývanie, ako aj pôsobiť na ňu výchovne,
zabezpečiť jej osobné doklady, dôchodok a podobne, že opatrovník sa snažil navrhovateľke pomôcť aj
spôsobom, ktorým nasledovalo obmedzenie jej spôsobilosť na právne úkony, podieľal sa aj finančne
na uhrádzaní nákladov vo vzťahu k umiestneniu navrhovateľky v DSS „C.“, že neobstojí ani záver
súdu prvej inštancie, že opatrovník navrhovateľku nenavštevoval, nezaujímal sa o ňu, keďže takýto

záver nemožno prijať zo žiadneho s vykonaných dôkazov, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo
akým resocializačným aktivitám sa navrhovateľka venovala, to znamená relatívne samostatné chránené
bývanie a chránené pracovné zaradenie, ktoré by mohli viesť k osamostatneniu navrhovateľky, že
navrhovateľka bola pravidelne v kontakte so sociálnou pracovníčkou opatrovníka pani I. D., ktorá zase
bola v pravidelnom mesačnom kontakte so zariadením za účelom overenia informácií, ktoré boli p. D.
prezentované od navrhovateľky, že minimálne 4 krát bola vykonaná návšteva navrhovateľky priamo

starostom obce B. J. I. K., ako aj sociálnou pracovníčkou I. L. D., pričom práve tieto skutočnosti
mali byť potvrdené výsluchom zamestnanca zariadenia alebo správou zo strany zariadenia, v ktorom
je navrhovateľka umiestnená, že práve tieto dôkazy opatrovník navrhol vykonať, avšak súd jeho
návrh neakceptoval, že závery znaleckého posudku nedávajú žiadnu odpoveď práve na tieto otázky,
a preto bolo potrebné opatrovníkom navrhované dokazovanie reálne vykonať, aby sa jednoznačne

preukázalo, či je navrhovateľka schopná po všetkých stránkach svojho sociálneho a osobného života
začleniť sa do spoločnosti, nakoľko správanie navrhovateľky nenasvedčuje tomu, že by bola pripravená
resocializačnými aktivitami, či už vo vzťahu k bývaniu, pracovnému zaradeniu, ako aj schopnosti reálne
sa začleniť do života.

3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu opatrovníka zotrvala na svojich doterajších
tvrdeniach a poprela tvrdenia opatrovníka, že by počas svojho pobytu v zariadení požívala alkoholické
nápoje. Následne vo vyjadrení zo 17.7.2025 poukázala na to, že s priateľom, s ktorým žije už pomaly
šiesty rok, chodí na dovolenky, že u priateľových rodičov, u ktorých žije, varí, perie, chodí do chodu, a
preto nie je dôvod, aby bola posudzovaná niekým, kto o nej nič nevie.

4. Prokurátor vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu opatrovníka a k vyjadreniu sa navrhovateľa k odvolaniu
opatrovníka navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť,
dôvodiac,žesúdvovecivykonaldostatočnédokazovanie,výsledkyktoréhojednoznačnepreukazujú,že
niejesplnenájednazozákladnýchpodmienokobmedzeniaspôsobilostinaprávneúkonynavrhovateľky,

a to konkrétne, že trvalá duševná porucha, ktorou trpí navrhovateľka vylučuje jej schopnosť realizovať
právne úkony, ktoré skutočnosti boli preukázané aj znaleckým dokazovaním v prejednávanej veci. Pre
rozhodnutie vo veci nie je právne významné, či sa navrhovateľka podrobila resocializačným aktivitám,
a preto takáto námietka opatrovníka je bezpredmetná.

5. Opatrovník vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu prokurátora a navrhovateľky k jeho odvolaniu zotrval
na svojich doterajších tvrdeniach, ako aj návrhoch na rozhodnutie odvolacieho súdu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok –
ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný, prejednal vec bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
(§ 378 ods. 1 CSP), bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru,
že odvolanie opatrovníka nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky na zmenu rozsudku súdu,
ktorým bola navrhovateľka obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, a to tak, že nie je spôsobilá
na udelenie súhlasu s poskytnutím sociálnej služby, na nakladanie s finančnou hotovosťou nad 20 eur
mesačne, nakladanie a disponovanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vstupovať do záväzkovo-
právnych vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému plneniu v akejkoľvek výške a samostatne

vystupovať pred úradmi štátnej správy a samosprávy. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel
a zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky o obmedzení navrhovateľky v spôsobilosti na právne
úkony, a to tým, že navrhovateľke navrátil spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.7.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie ktorým
nevrátil navrhovateľke spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu ako aj jeho rozhodnutie o trovách
konania .

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Súdom prvej inštancie bol zistený skutkový stav uvedený v bode 1.2 až 1.2.3 tohto rozhodnutia.
Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva
z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie v
rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené
z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov účastníkov

konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom
zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní z
vykonaného dokazovania, ako aj z nesporných skutkových tvrdení navrhovateľky, bolo možné dospieť

k záveru, že navrhovateľka síce trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, avšak táto
ju neeliminuje v jej schopnosti plne ovládať svoje konanie a reálne posudzovať jeho následky, a
to aj vo vzťahu k udeľovaniu súhlasu s poskytnutím jej sociálnej služby, vo vzťahu k nakladaniu s
finančnou hotovosťou, k nakladaniu a disponovaniu s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vo vzťahu
ku vstupovaniu do záväzkovo právnych vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému plneniu a bez

akýchkoľvek pochybností aj vo vzťahu k vystupovaniu pred úradmi štátnej správy a samosprávy (tu pozri
aj rozhodnutie ESĽP vo veci Salontji – Drobnjak c/a Srbsko č. 36500/05 z 13.09.2009 a rozhodnutie
bývalého NS ČR R 34/1985, v zmysle ktorého nemožno považovať za správny postup tých súdov,
ktoré pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony vyhlasujú aj procesnoprávne obmedzenie samostatne
konať pred súdmi alebo úradmi), a to vzhľadom na v konaní preukázané zlepšenie jej zdravotného

stavu, respektíve preukázanú stabilizáciu jej zdravotného stavu s pokračovaním v nastavenej abstinencii
od alkoholu a zreálnenia jej predstáv o fungovaní v živote v rámci možností vyplývajúcich z jej
aktuálnej situácie. Nakoľko tu však bol i nesúhlas opatrovníka s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná
potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§

387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť
nasledovné:

10. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom opatrovníkovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,odvolacísúduvádza,žetentoodvolacídôvodjespôsobilýmodvolacímdôvodomvtedy,akstrane
bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote,
právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, rovnosť zbraní, zákazu ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými

relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia a podobne.

10.1 Pokiaľ opatrovník namietal, že v dôsledku nesprávnosti v rozhodnutí uvedených skutkových
okolností týkajúcich sa rozsahu starostlivosti opatrovníka o navrhovateľku a neumožnenia opatrovníkovi

preukázať skutočný rozsah jeho starostlivosti o navrhovateľku nemohol realizovať jemu patriace
procesné práva, tak takáto námietka neobstojí, nakoľko pre rozhodnutie v tejto veci nebolo podstatným
ako si opatrovník plnil svoje povinnosti vo vzťahu k navrhovateľke, či ju navštevoval a v kladnom
prípade ako často, ďalej či s ňou komunikoval a v kladnom prípade ako často, či jej zabezpečil bývanie,
stravu, osobné doklady, dôchodok a podobne, kto inicioval konanie o obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony navrhovateľky, kto sa podieľal finančne na úhrade nákladov vo vzťahu k umiestneniu
navrhovateľky v DSS „C.“, ale ani to, akým resocializačným aktivitám sa navrhovateľka venovala, či je
schopnásizabezpečiťrelatívnesamostatnéchránenébývanie,chránenépracovnézaradenie,prípadne,
či je schopná samostatne sa začleniť do spoločnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, pre rozhodnutie onávrhu navrhovateľky v prejednávanej veci bolo podstatným len to, či od ostatného rozhodovania súdu
o spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony došlo k podstatnej zmene alebo odpadnutiu dôvodov,
ktoré viedli k jej obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, a teda či navrhovateľka je spôsobilá

právne relevantne konať právne úkony špecifikované v skoršom rozhodnutí súdu o obmedzení jej
spôsobilosti na tieto právne úkony a či čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je, alebo
nie je v záujme navrhovateľky. Pokiaľ teda súd prvej inštancie aj na návrh opatrovníka nevykonával
dokazovanie za účelom zistenia rozsahu starostlivosti opatrovníka o navrhovateľku, prípadne o tom, aký
resocializačný proces navrhovateľka absolvovala, konal správne a hospodárne, a preto neobstojí ani

námietka opatrovníka, že pokiaľ tieto skutkové okolnosti nezistil, svoje rozhodnutie založil na nesprávne
alebo neúplne zistenom skutočnom stave veci.

10.2 Vzhľadom na námietky opatrovníka vznesené počas konania súdu prvej inštancie, teda ešte pred
jeho rozhodnutím, odvolací súd pre poriadok dodáva, že pre rozhodnutie v tejto veci bolo zároveň
nepodstatným zisťovať to, akým spôsobom sa navrhovateľka začlení opätovne do spoločnosti, do

komunity obce B., kde žila, kde sa bude zdržiavať po prepustení z umiestnenia v zariadení, kde
bude bývať, akým spôsobom si bude zabezpečovať všetky svoje životné potreby, či už osobné, alebo
majetkové a akým spôsobom bude preukazovať, že sa podrobuje ambulantnej liečbe a že dodržiava
abstinenciu od alkoholu.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP, toto

konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom odvolací súd nevzhliadol žiadne
dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

13. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.