Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 21C/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221939
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3823221939.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Dagmar Mičkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. René Nguyen, advokát, so sídlom Moyzesova 471/1,
958 01 Partizánske, IČO: 50 152 289, proti žalovaným: 1/ E. F., 2/ D. G., 3/ H. F., žalovaní 1/ - 3/ zast.:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

11 21C/60/2023

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne: A. B., I. G., trvale bytom: C. XXXX/XX, D.,
PSČ 958 01, SR a neznámeho (nezisteného) vlastníka nehnuteľnosti, menom F. E. (manž. J. G.), 261,
trvale bytom neznámym zast.: Slovenským pozemkovým fondom, ako správcom neznámych vlastníkov,
so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, SR, IČO: 17 335 345 a neznámeho (nezisteného) vlastníka
nehnuteľnosti, menom G. D., I. F., trvale bytom neznámym zast.: Slovenským pozemkovým fondom,
ako správcom neznámych vlastníkov, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, SR, IČO: 17 335 345,
a neznámeho (nezistený) vlastník nehnuteľnosti, menom F. H., I. F., trvale bytom neznámym zast.:

Slovenským pozemkovým fondom, ako správcom neznámych vlastníkov, so sídlom Búdková 36, 817
15 Bratislava, SR, IČO: 17 335 345. A to k nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „E“, parc. č. XXXX,
o výmere 1144 m2, druh pozemku: Orná pôda, umiestnenie pozemku: 2, nachádzajúci sa v okrese
Partizánske, v obci Veľký Klíž, v katastrálnom území G. K., evidované Okresným úradom Partizánske,
katastrálny odbor všetko zapísané na LV č. XXXX.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú.: G. K. a to pozemok parcely registra „E“, parc.
č. XXXX, o výmere 1144 m2, druh pozemku: Orná pôda, umiestnenie

pozemku: 2, nachádzajúci sa v okrese Partizánske, v obci Veľký Klíž, v katastrálnom území G. K.,
evidované Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor všetko zapísané na LV č. XXXX, do
výlučného vlastníctva žalobkyne o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť neznámym právnym nástupcom ostatných pozemkovoknižných
vlastníkov zast. Slovenským pozemkovým fondom, titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu
celkom vo výške 18, EUR a to spôsobom žalovanému 1/ sumu 6,- Eur, žalovanému 2/ sumu 6,- Eur,

žalovanému 3/ sumu 6,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Slovenského pozemkového
fondu.

VI. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :9 21C/60/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 11.12.2023, domáhala proti žalovaným 1)

až 3) zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti: pozemku parcely registra „E“,
parc. č. XXXX, o výmere 1144 m2, druh pozemku: Orná pôda, umiestnenie pozemku: 2, nachádzajúci
sa v okrese Partizánske, v obci Veľký Klíž, v katastrálnom území G. K., evidované Okresným
úradom Partizánske, katastrálny odbor všetko zapísané na LV č. XXXX v nasledovných podieloch:
žalobkyňa v podiele 1/2 k celku, žalovaný 1/ v podiele 2/12 k celku, žalovaný 2/ v podiele 2/12

k celku a žalovaný 3) v podiele 2/12 k celku. Ďalej žiadala, aby súd žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 6,- €, žalovanému
2/ náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 6,- eur a žalovanému 3/ náhradu za
prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 6,- eur na bankový účet Slovenského pozemkového fondu
so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaní 1) – 3) sú podielovými spoluvlastníkmi

vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Uviedla, že žalobkyňa nemá ďalej záujem zotrvávať s neznámymi
spoluvlastníkmi v správe Slovenského pozemkového fondu v podielovom spoluvlastníctve. Reálna
deľba pozemku nie je možná s poukazom na § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom keďže, poľnohospodársky pozemok sa nachádza
mimo zastavaného územia obce a rozdelením pozemku by vznikli pozemky, ktorých výmera by bola

menšia ako 2 000 m2. Žalobkyňa je jediným reálnym užívateľom nehnuteľnosti, ktorý má naďalej
záujem na jej užívaní, keďže doposiaľ sa stará o nehnuteľnosť, kosí ju, upravuje a zveľaďuje. Okrem
uvedeného, žalobkyňa je obyvateľom mesta Partizánske a uvedenú nehnuteľnosť pravidelne navštevuje
za účelom rekreácie, prípadne za účelom jednoduchých terénnych úprav. Okrem žalobkyne neexistujú
iní známi vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na vyššie uvedené, je jediným racionálnym

riešením, keďže nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi resp. ich zákonnými správcami, vyporiadanie
spoluvlastníctva súdnou cestou prikázaním celej nehnuteľnosti za náhradu jednému spoluvlastníkovi,
pri čom by mal súd prihliadnuť na veľkosť podielov a účelné využite veci. Keďže je žalobkyňa
jediným známym spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorý je ako jediný reálne a právne schopný nakladať s
predmetnou nehnuteľnosťou, navrhuje žalobkyňa zrušiť podielové vlastníctvo a prikázať nehnuteľnosť

do jej výlučného vlastníctva za súčasného splnenia povinnosti výplaty finančnej náhrady žalovaným
spravovaným Slovenským pozemkovým fondom v hodnote 18 Eur, ktorá vyplýva zo všeobecnej
hodnoty predmetného pozemku na základe znaleckého posudku č. 27/2023. Uviedla, že pri určení výšky
primeranej náhrady vychádzala zo znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov č.
27/2023vypracovanéhoznalcomIng.JozefomKňazemznalcomzodborupoľnohospodárstvo,odvetvie:

odhad hodnoty poľnohospodárskej. Navrhla výšku primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného v sume osemnásť Eur . Poukázala na skutočnosť, že
pozemok sa nachádza v extraviláne obce, pozemok je využívaný výlučne k produkcii rastlinnej hmoty,
pozemok nie je územným plánom obce určený k zastavaniu a pozemok vzhľadom na svoj tvar ani
nie je prispôsobený k umiestňovaniu stavebných objektov. Z uvedeného dôvodu mala za to, že ceny

uvedené v ponukách realitných portálov pozemkov v danej lokalite, nie sú pre preukázanie reálnej
hodnoty pozemku relevantné.

2. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 22.02.2024 vyjadril zástupca žalovaných 1) -3) – Slovenský
pozemkový fond, ktorý uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva,

ale považuje navrhnutú náhradu žalobkyňou za neprimeranú. Uviedol, že znalecký posudok v kvalite
a rozsahu v akom bol predložený nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz v súdnom konaní.
Znaleckýposudokobsahujepopisoceňovanejnehnuteľnostivrozsahu1vetyazgrafickéhoznázornenia
parcely ani nie je možné riadne identifikovať, kde sa oceňovaná parcela nachádza. V znaleckom
posudku úplne absentujú fotky z údajnej obhliadky parcely a taktiež nie je uvedené z akého dôvodu

nebola pri vypracovávaní Znaleckého posudku použitá porovnávacia metóda (za akú cenu sa bežne
predávajú obdobné pozemky). Znalecký posudok z obsahovej stránky nespĺňa základné kritéria
dôveryhodnosti, kedy pri trvaní žalobkyne na znalcom stanovenej cene vo výške 0,0309 Eur/m2
bude povinnosťou SPF ako zákonného zástupcu žalovaných v 1/. až 3/. rade podať oznámenia
o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu iného správneho deliktu znalcom, ktorého cieľom bude

poukázať na nedostatky znaleckého posudku predloženého žalobcom v tomto konaní. Z náhľadu
na ortofotomapu, ktorú predložil v prílohe tohto podania vyplýva, že sporná parcela sa nachádza
v extraviláne, na hranici s intravilánom. V tesnej blízkosti spornej parcely sa nachádza obdobná
pozdĺžna parcela KN- E 1179/3, o výmere 1500 m2, evidovaná na LV č. XXX, ktorá už do intravilánuzahnutá je. Z tohto dôvodu je potrebné skúmať, či aj sporná parcela (resp. celá oblasť) nemá
byť v budúcnosti súčasťou intravilánu, čo má podstatný vplyv pre určenie primeranej náhrady za
ustupujúce spoluvlastnícke podiely, ktorá musí vychádzať zo skutočnej – trhovej ceny nehnuteľnosti v

čase vyhlásenia rozsudku. Možné využitie spornej parcely do budúcnosti má rozhodujúci význam pre
stanovenie trhovej hodnoty spornej parcely. Z uvedeného dôvodu navrhol vyžiadať aktuálnu Územno-
plánovaciu informáciu obce Veľký Klíž k parcele E-KN č. XXXX, k. ú. G. K., z teraz platného územného
plánu s podrobným popisom územia podľa záväznej časti. V prípade, že obec k danej časti územia
nemá spracovaný územný plán, je potrebné aby obec Veľký Klíž poskytla informáciu, či sa parcela

E-KN č. 1176 sa nachádzajú v lokalite, v ktorej obec povoľuje alebo plánuje výstavbu do budúcnosti
resp. či je možné aby sporná parcela bola v budúcnosti súčasťou intravilánu. K uvedenému je potrebné
vyjadriť sa najmä vzhľadom na susednú parcelu E-KN č. XXXX/X, o výmere 1500m2, LV č XXX, ktorá už
súčasťou intravilánu je, hoci je rovnako vysunutá ako parcela E-KN č. XXXX, ktorá je predmetom tohto
súdneho konania. Preto je potrebné vyjadriť sa, či aj parcela E-KN č. XXXX môže byť resp. za akých
podmienok môže byť zahnutá do intravilánu. Ak áno, či je možné následne využiť parcelu na stavebné

účely, vzhľadom na neďalekú zástavbu rodinných domov.
Na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné, aby obec Veľký Klíž dala jasné a zrozumiteľné odpovede.

3. Podaním zo dňa 08.04.2024 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu zástupcu žalovaných a uviedla,
že prílohou žaloby o vyporiadanie bol aj znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Jozefa Kňazeho.

Za tento znalecký posudok si žalobkyňa zaplatila, teda vynaložila vlastné náklady. Znalec s odbornou
kvalifikáciou je vedený v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, pričom v znaleckej doložke
prehlásil, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Na tomto mieste sa
preto pýtame, aký majú zamestnanci Slovenského pozemkového fondu vôbec kvalifikačný odborný
predpoklad,abyvôbecrozporovalizáveryznaleckéhoposudkuadovolilisitvrdiť,žepredloženýznalecký

posudok nespĺňa základné kritéria dôveryhodnosti?

4. Súd v rámci skúmania podmienok konania vykonal zisťovanie totožnosti žalovaného z vlastnej
iniciatívy, a to žiadosťami adresovanými matričnému úradu, resp. Štátnemu archívu v Topoľčanoch. Z
výsledkov uvedeného zisťovania sa nepodarilo celkom jednoznačne zistiť totožnosť žalovaných 1)-3).

5. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 15.04.2025, na ktoré sa dostavil PZ žalobkyne
a zástupca žalovaných.

6. PZ žalobkyne na pojednávaní dňa 15.04.2025 uviedol, že má za to, že podielové spoluvlastníctvo je

potrebné vyporiadať tak, ako je navrhnuté v žalobe s povinnosťou vyplatiť určenú sumu vyporiadania
žalovaným. Mal za to, že pasívna legitimácia zákonného zástupcu v tomto konaní žalovaných je
daná. Cena je určená znaleckým posudkom A. G., poukázal na to, že Ing. Znalec podlieha kontrole
Ministerstva spravodlivosti a nesie plnú zodpovednosť za závery znaleckého posudku. Poukázal na
zák. 282/2015, v zmysle ktorého i v prípade vyvlastnenia je podkladom pre určenie náhrady všeobecná

hodnota pozemku určená znaleckým posudkom. Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní
19C/85/2024, kde súd upriamil pozornosť na § 2 písm. g) vyhláš. MS č. 492/2004. Tak ako je stanovené
platnou judikatúrou v prípade úspechu sporu, žalobkyňa nebude mať nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému, na druhej strane žalobkyni vznikli a vznikajú v tomto konaní preukázateľné náklady, napr.
náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku. Nič nebráni štátu, aby s poukazom na zásadu

rovnosti strán sporu predložil iný znalecký posudok, ktorým by rozporoval žalobcom predložený znalecký
posudok Ing. Kňazeho. Obec Veľký Klíž vylúčila, že by daná parcela bola určená k výstavbe. Mal za to,
že je v záujme štátu, aby odstraňoval prostredníctvom súdnych konaní značnú rozdrobenosť pozemkov
a teda, aby neudržiaval doterajší stav, ktorý bol spôsobený činnosťou bývalých štátnych notárstiev.

7. Zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 15.04.2025 uviedol, že kľúčové v konaní je ÚPI od obce
Veľký Klíž, ktoré im nebolo doteraz doručené, a to vzhľadom na to, že pozemky sa bezprostredne
nachádzajú v blízkosti intravilánu obce. V danom konaní nerozporuje pasívnu vecnú legitimáciu SPF
vo vzťahu k zastupovaniu nezistených vlastníkov, ale keďže k dispozícii nie je ÚPI, je otázna aj
reálna deliteľnosť predmetnej nehnuteľnosti, ak by pozemok bol určený na výstavbu a následne od

toho sa odvíja aj výška primeranej náhrady. Rozporoval tvrdenie žalobcu, že jediným objektívnym
kritériom pre stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je znalecký posudok. Toto bolo prekonané aj
judikatúrou NS SR, ktorá poukazuje na to, že ZP je iba jedným z kritérií, ktoré stanovujú objektívnu
cenu/hodnotu nehnuteľnosti, do toho vstupujú aj ďalšie kritériá, ktoré žalobca nepripúšťa. To, či jezáujemSRnarozdrobenostiúzemia,rozdrobenostipozemkov,niejepredmetomtohtosúdnehokonania.
Poľnohospodárska pôda SR aj nezistených vlastníkov je zo zákona prenajímaná a teda je o ňu účelne
postarané. Otázka je, či náhrada, ktorú SR teda SPF dostane na depozitný účet, bude primeraná

k výnosom, ktoré získava z prenájmu poľnohospodárskej pôdy. Preto poukázal na skutočnosť, že
v znaleckom posudku predloženým žalobcom absentuje územnoplánovacia informácia, ktorá býva
štandardnou súčasťou znaleckého posudku, ktorá by potvrdzovala, že pôda, ktorá je predmetom tohto
konania, je naozaj poľnohospodárskou pôdou a nie je určená na výstavbu. V Centrálnom registri
zmlúv získali kúpne zmluvy, ktorými Obec Veľký Klíž odpredala záujemcom o kúpu pôdy nehnuteľnosti

nachádzajúcich sa v intraviláne obce Veľký Klíž, že cena bola v dvoch prípadoch stanovená v sume
12,77eur/m2a13,21eur/m2.Rovnakotakzískalinarealitnýchportálochinformáciu,žepozemokurčený
na výstavbu sa predáva za kúpnu cenu v sume 33 eur/m2. Preto je primeraná náhrada stanovaná
znaleckým posudkom zjavne neprimeraná. Predložil súdu v 2 vyhotoveniach 2 kúpne zmluvy, mapu
a inzerát.

8. PZ žalobkyne na pojednávaní dňa 15.04.2025 uviedol, že podľa § 2 písm. g) vyhlášky 492/2004 sa
všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým
odhadomnajpravdepodobnejšejcenyhodnotenéhomajetkukudňuohodnoteniavdanommiesteačase,
ktorú by mal tento majetok/pozemok dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Mal za to, že ani
on, ani PZ žalovaných nie sú odborníkmi na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. K predloženej

kúpnej zmluve uviedol, že sa jedná o pozemky v intraviláne, ku ktorým aj podľa snímky z mapy
je priamy prístup z verejnej komunikácie a pravdepodobne sú k nim dovedené aj inžinierske siete.
Pozemok, ktorý je vyporiadaný v tomto konaní, je pozemok bez prístupu k verejnej komunikácii a bez
inžinierskych sietí. A rozporoval predložené inzeráty ako aj ich hodnovernosť v tom kontexte, že inzeráty
neodzrkadľujú skutočný prvok hodnoty nehnuteľnosti. Je možné, že už zajtra sa objaví iný inzerát na

rovnakú nehnuteľnosť s oveľa nižšou cenou.

9. Súd vyžiadal od obce Veľký Klíž územnoplánovaciu informáciu, ktorá bola súdu doručená dňa
28.04.2025. Obec Veľký Klíž uviedla, že parcela E – KN č. XXXX, kat. územie G. K., evidovaná na
LV č. XXXX sa nachádza v lokalite, ktorá je súčasťou extravilánu obce. Obec nevidí prekážku, aby

bola predmetná parcela súčasťou intravilán, no so zástavbou na uvedených pozemkoch obec zatiaľ
neuvažuje, nakoľko by sa musel vyriešiť prístup – vytvorenie miestnej komunikácie, na ktorú by museli
vypustiť zo súkromných pozemkov ich vlastníci. Uviedla, že obec nemá spracovaný a schválený územný
plán.

10. Podaním zo dňa 16.05.2025 zástupca žalovaných predložil mapu umiestnenia predmetnej
nehnuteľnosti s parcelami podľa predložených kúpnych zmlúv a kúpnu zmluvu zo dňa 23.10.2023,
ktorou obec Veľký Klíž nadobudla porovnateľný pozemok k nehnuteľnosti, ktorá je premetom tohto
súdneho konania – parcela reg. C č. XX/X, XX/X, XX/X ( zastavaná plocha a nádvorie a záhrada ) za
jednotkovú kúpnu cenu 11,89 eur/ m2 za všetky parcely jednotne. Taktiež predložil kúpnu zmluvu zo

dňa 06.09.2019, ktorou obec Veľký Klíž predala parcelu reg. C č. XXXX/XX ( trvalý trávnatý porast ) za
jednotkovú cenu 6,06 eur/m2, pričom išlo o kúpnu cenu podľa znaleckého posudku. Zdôraznil, že druh
pozemku trvalý trávnatý porast sa vo všeobecnosti považuje za menej bonitnú pôdu ako je orná pôda,
ktorá je predmetom súdneho konania. Za primeranú náhradu teda zástupca žalovaných považoval sumu
6,06 eur /m2.

11. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.05.2025, na ktoré sa dostavil PZ žalobkyne
a zástupca žalovaných. PZ žalobkyne na pojednávaní uviedol, že ku kúpnej zmluve F. C. a L. C.
predkladá Uznesenie obec. zastupiteľstva z 29.10.2024 obce Veľký Klíž, v zmysle ktorého vyplýva, že
obec Veľký Klíž upravovala skutočný užívací stav nehnuteľností, ktorá sa nachádza v bezprostrednej

blízkosti nehnuteľnosti manželov Strmeňových. K samotnému vyjadreniu zo 16.5.2025 uviedol, že
predložené kúpne zmluvy sa vôbec nepribližujú vlastnosťami pozemku, ktorý je predmetom tohto
vyporiadania. Čo sa týka Kúpnej zmluvy účastníkov H. a Veľký Klíž, jedná sa o pozemky v intraviláne
obce s priamym prístupom na miestnu komunikáciu a rovnako tak s prístupom alebo s dosahom
na inžinierske siete. Jedná sa o pozemok pod stavbou, v okolí stavby, priľahlá záhrada. Predložil

v 2 vyhotoveniach snímku z mapy k pozemkom, ktoré sú vyporiadavané. Čo sa týka kúpnej zmluvy
účastníkov Hatala a obec Veľký Klíž, rovnako sa jedná o charakterom úplne odlišnú nehnuteľnosť,
kedy p. K. si vyporiadaval pozemok okolo svojej chaty v chatovej oblasti. Poukázal na vyjadrenie Obce
Veľký Klíž z 25.4.2025, v zmysle ktorého obec uvádza, že obec nemá schválený územný plán obce,pričom prístup k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, je potrebné vyriešiť. K vyporiadavanej
nehnuteľnosti nie je legálny prístup, nie sú k nej dotiahnuté inžinierske siete a na danom pozemku
nie je výsadba obilnín, repky, ani žiadnej inej poľnohospodárskej plodiny, to dokazuje predložený

znalecký posudok. Zároveň predložil snímku z mapy parc. č. XXXX „E“, cez ktorú je nutné prejsť,
aby sa dostali k vyporiadavanej nehnuteľnosti. Táto parcela je spoločnou nehnuteľnosťou a vlastní
ju 482 vlastníkov. Vychádzajúc z toho, že súd musí vychádzať pri rozhodovaní z okolností v čase
rozhodovania mal za to, že aktuálne vyporiadavaná nehnuteľnosť nie je stavebným pozemkom. Ak
by žalobkyňa požiadala o výstavbu na vyporiadavanej nehnuteľnosti, dnes na tejto nehnuteľnosti

nevie stavať. Uviedol, že žalovaný predložil listinné dôkazy, ktoré sa dotýkajú druhovo odlišných
nehnuteľností, umiestnením nie totožných, ktoré by boli obdobné, ako pozemok, ktorý je vyporiadavaný
v tomto konaní. So spôsobom určenia primeranej náhrady sa tunajší súd už argumentačne vyporiadal
vo viacerých konaniach, pričom túto judikatúru môžeme k dnešnému dňu považovať za jednotnú
alebo aspoň účelne zjednotenú. V konaní vedenom pod sp. zn. 14C/42/2023 súd uviedol, že ponuke
realitných kancelárií skôr zodpovedajú predstavy predávajúcich, za čo by chceli predať nehnuteľnosť,

než konečnej kúpnej ceny. V konaní pod sp.zn. 19C/85/2024 súd uviedol, že v prípade, ak žalovaný
predloží listinné dôkazy, je potrebné z nich vychádzať tak, aby sa zohľadnil prístup k verejným
komunikáciám, k dostupnosti inžinierskych sietí, prípadne plánované využitie v rozsahu územného
plánu. V konaniach pod č. 14C/49/2023 ako aj 14C/62/2024 súd poukázal na vyhlášku MS 492/2004,
kde uviedol, že pod všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie objektivizovaná hodnota majetku, ktorá

je znaleckým posudkom odhadom najpravdepodobnejšia cena hodnoteného pozemku. Znalec sa pri
určovaní všeobecnej hodnoty veci pokúša priblížiť k cene veci, ktorá by mala byť v konečnom dôsledku
trhovou cenou. Záverom uviedol, že žalovaný do dnešného dňa nepredložil do tohto konania žiaden
relevantný alebo aktuálny dôkaz o tom, že by hodnota vyporiadavaného pozemku mala byť taká, ako
uvádza žalovaný.

12. Zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 21.05.2025 uviedol, že primeraná náhrada pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by sa nemala výlučne odvíjať iba od predloženého
znaleckého posudku, aj v zmysle judikatúry NS SR, na ktorý sa odvolávame v našom písomnom
vyjadrení. Cena stanovená podľa znaleckého posudku je iba jednou časťou, do ktorej vstupujú o.i.

tak ako povedal právny zástupca žalobkyne aj iné faktory, ako napr. prístup, budúce účelné využitie
pozemku, stanovisko obce k jeho budúcemu využitiu, z toho dôvodu nepovažujeme za relevantné
predkladať iný znalecký posudok, nakoľko existujú zmluvy a ponuky realitných kancelárií, z ktorých
možno vyvodiť, že tá cena sa rámcovo pohybuje v hodnotách od 6,06 po 13,21 eur/m2. To, že znalecký
posudok vypracovával znalec v odbore poľnohospodárstvo, považovala tiež za účelové, aj s ohľadom

na stanovisko obce, že obec nemá spracovaný a schválený územný plán, a preto hodnotí, že nevidí
prekážku, aby bola predmetná parcela súčasťou intravilánu. Naďalej zotrval na požiadavke vyplývajúcej
z doplnenia vyjadrenia z 19.5.2025, že za primeranú považuje náhradu v jednotkovej cene 6,06 eur/m2.
Na doplnenie k jednotlivým konaniam, na ktoré poukázal žalobca, tieto vychádzajú z iných skutkových
okolností a judikatúra NS SR, ale aj rozhodovacia prax súdov v rámci Krajského súdu Trenčín sa uberá

práve smerom k potvrdeniu nášho stanoviska.

13. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p. súd na
tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán, listinných
dôkazov,atokonkrétne:žalobač.l.1-5,výpiszLVč.XXXXč.l.8-9,znalec.posudokč.27/2023č.l.10-18,

úprava petitu č.l. 31, 32, vyjadrenie žalovaných 1) - 3) z 22.02.2024 č.l. 40, 41-42, ortofotomapa č.l.
43-45, výpis z Katastra nehnuteľností identifikácia parciel E/C č.l. 46, vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu
zástupcu žalovaných 1) - 3) č.l. 53, 54, vyjadrenie žalovaných z 26.4.2024 č.l. 68, kúpna zmluva č.l.
84-85, kúpna zmluva č.l. 86-87, ortofotomapa č.l. 88-90, inzerát - výpis z internet. portálu Top Reality
č.l. 91-93, odpoveď obce Veľký Klíž na žiadosť súdu o ÚPI č.l. 103, vyjadrenie zástupcu žalovaných zo

dňa 16.05.2025 č.l. 106-107, kúpna zmluva č.l. 108, kúpna zmluva č.l. 109, ortofotomapa č.l. 111-113,
kópia katastrál. mapy na parc. XX/X, kópia kat. mapy na parc. XXXX, uznesenie Obec. zastupiteľstva
obce Veľký Klíž zo dňa 29.10.2024a ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaní 1) –3) sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: pozemku parcely registra „E“, parc. č. XXXX, o výmere 1144 m2, druh
pozemku: Orná pôda, umiestnenie pozemku: 2, nachádzajúci sa v okrese Partizánske, v obci Veľký
Klíž, v katastrálnom území G. K., evidované Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor všetkozapísané na LV č. XXXX v nasledovných podieloch: žalobkyňa v podiele 1/2 k celku, žalovaný 1/ v
podiele 2/12 k celku, žalovaný 2/ v podiele 2/12 k celku a žalovaný 3) v podiele 2/12 k celku.

15. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

18. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

20. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

21. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, Slovenský pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo
veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených
v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo

štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

22. Súd mal za preukázanú existenciu podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných
k predmetným nehnuteľnostiam. Nikoho v zásade nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom

spoluvlastníctve. Spolu so zrušením je povinnosťou súdu vykonať i vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva kvôli skutočnosti,
že podielovými spoluvlastníkmi sú neznámi vlastníci, nedošlo. S návrhom na zrušenie podielového
spoluvlastníctva, ako aj so spôsobom jeho vyporiadania žalovaní v zastúpení SPF súhlasili.

23. Prvým spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, je reálne rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov, podľa výšky ich podielov. Predpokladom jeho použitia je, že ide o deliteľnú vec
a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j., keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe. V danom spore reálne
rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je dobre možné, a to vzhľadom na ich umiestnenie, výmeru,

účelné využitie, prístup. Okrem toho všetci žalovaní sú nezistenými vlastníkmi. Nie je preto známa
ani jedna, skutočne žijúca fyzická osoba, ktorej by po prípadnom rozdelení patrilo právo nakladať s
novovytvoreným pozemkom. Takýto pozemok by bol „územím nikoho“. Nikto by na ňom nehospodáril
a nikto by sa oň ani nestaral. Súd nepovažuje takúto situáciu za želaný stav. Taktiež, keďže sa
jedná o pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, bolo by rozdelenie aj v rozpore

so zákazom drobenia pozemkov (§ 23 zákona č. 180/1995 Z. z.). O vyporiadanie reálnou deľbou/
rozdelením nehnuteľností napokon nemali sporové strany ani záujem.24. Sporové strany zhodne navrhovali vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou prikázania
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd zvolil druhý spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a predmetné pozemky prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni. Žalobkyňa je

väčšinovým vlastníkom predmetného pozemku a je jediným známym vlastníkom, ktorý je schopný sa o
pozemky aj riadne starať. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa nehnuteľnosť riadne užíva a stará sa
oň, a pozemok mieni aj naďalej rovnakým spôsobom užívať. Súd má za to, že pri prikázaní pozemku
žalobkyni možno predpokladať, že pozemok bude účelne využívaný a obhospodarovaný; čo by nebolo
možné predpokladať, ak by ich súd prikázal žalovaným, ktorí sú neznámymi vlastníkmi.

25. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, je poskytnutie primeranej
náhrady. Výška primeranej náhrady za vyporiadanie pozemku parc. č. 1176 bola sporná, zástupca
žalovaných nesúhlasil s predloženým znaleckým posudkom č. 27/2023 vypracovaného znalcom z
odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Ing. Jozefom Kňazem.

26. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru,
že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase vyporiadania. Pod všeobecnou cenou treba
rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase predať vec na trhu. Primeranou náhradou
bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny.

27. Žalobkyňa preukazovala náhradu za tieto pozemky vo výške 0,0309 eur za 1m2 znaleckým
posudkom číslo 27/2023, vypracovaným Ing. Jozefom Kňazem, znalcom z odboru poľnohospodárstvo,
odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy.
28. Zástupca žalovaných navrhoval určiť cenu primeranej náhrady vo výške 6,06 eur/m2 s poukazom
na predloženú Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj pozemku - trvalý trávny porast Obcou Veľký

Klíž fyzickej osobe, ktorou si táto fyzická osoba vysporiadavala pozemok okolo svojej chaty v chatovej
oblasti. Ďalej zástupca žalovaných predložil kúpnu zmluvu, ktorou fyzická osoba odpredala Obci Veľký
Klíž spoluvlastnícky podiel k pozemku – zastavaná plocha a nádvorie a záhrada za cenu 11,89 eur/1m2
a 6,29 eur/1m2, kúpnu zmluvu zo dňa 6.07.2023, ktorou obec Veľký Klíž odpredala fyzickej osobe
nehnuteľnosť – zastavaná plocha a nádvorie za cenu 12,78 eur/m2 a kúpnu zmluvu, ktorou obec veľký

Klíž na základe žiadosti fyzických osôb o odkúpenie časti obecných pozemkov vo vlastníctve obce obec
upravovala užívací stav do stavu právneho. Ďalej predložil inzerát z internetového portálu, kde realitná
kancelária ponúkala stavebný pozemok v obci Veľký Klíž za cenu 33,- eur/m2. Ďalej poukázal na to,
že sporný pozemok sa nachádza v blízkosti intravilánu obce a na stanovisko obce, ktorá v budúcnosti
nevylučuje, že by mohol byť sporný pozemok súčasťou intravilánu obce a pri určení primeranej náhrady

je potrebné vychádzať zo všetkých dôkazov.

29. Súd sa stotožňuje s tým, čo uvádzal zástupca žalovaných, že výsledky znaleckého dokazovania
sú len jedným z viacerých podkladov, z ktorých má súd pri určení primeranej náhrady vychádzať, a že
primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa

miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Súd však na druhej strane poukazuje aj na ustanovenie
§ 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, podľa ktorého sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota
majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu
ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,

pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej
hodnoty. Súd preto musel vychádzať z toho, že aj znalec sa pri určovaní všeobecnej hodnoty veci sa
pokúša priblížiť k cene veci, ktorá by mala byť v konečnom dôsledku trhovou cenou.

30. Znalec A. G. sa oboznámil s nehnuteľnosťou obhliadkou na mieste a v znaleckom posudku
zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované - poloha, to, že je pozemok
umiestnený v blízkosti intravilánu obce, s prístupom po poľnej nespevnenej ceste, bez viditeľného
označenia hraníc.

31.Zástupcažalovanýchnaprotitomupredložilkúpnezmluvy,zktorýchvyplýva,žesajednáozastavanú
plochu a nádvorie spolu so záhradou, teda pozemky v intraviláne a je na ne prístup z verejnej
komunikácie a v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2019 o vyporiadanie pozemku pod rekreačnou
chatou vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorou sa upravil faktický stav do stavu právneho. Pozemoknachádzajúci sa v extraviláne obce, ktorý je predmetom tohto konania, nie je podľa vyjadrenia obce
zahrnutý v územnom pláne obce na výstavbu, nie je priamo prístupný z verejnej komunikácie, prístup
je len cez parcely tretích strán. V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že sa na predmetných pozemkoch

bude v budúcnosti stavať.

32. S poukazom na vyššie uvedené súd pri určovaní primeranej náhrady za pozemky nachádzajúce sa
v extraviláne obce vychádzal zo znaleckého posudku č. 27/2023 Ing. Kňazeho.

33. Súd teda vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovaným náhradu v celkovej výške 18,- eur za všetky nadobudnuté podiely, na účet zástupcu
žalovaných, Slovenského pozemkového fondu. Výška náhrady každého žalovaného bola vypočítaná
ako násobok výmery pozemku zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu konkrétneho
žalovaného so všeobecnou hodnotou pozemku vo výške 0,0309 eur za 1m2.

34. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP, keď vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán. Tieto dôvody vidí v tom, že žalovaní

sú neznámymi/nezistenými vlastníkmi (resp. ich neznámymi právnymi nástupcami). Aj preto museli
byť žalovaní v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, ako zákonným zástupcom, pričom
nemožno zákonom určeného zástupcu žalovaných označiť za osobu zodpovednú za prípadný neúspech
žalovaných a zaviazať ho náhradou trov konania.

Poučenie:

2 21C/60/2023

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na
Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať

strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.