Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202173
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5622202173.9

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej,
v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpená splnomocnenou
zástupkyňou: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:

Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, 2/
U9, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 36 795 038 a 3/
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D., G., H. XXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: I.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D., G., H. XXX/X, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/34/2022-1416 zo dňa 29. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému v rade 1/
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, rovnako žalovaným v rade 2/ a 3/.
2. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 13.05.2022, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti v jej vlastníctve, nachádzajúce sa v kat. území C., zapísané na LV č. XXX.

Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je žalobou podľa ust. § 137 písm. d) CSP a podmienkou
úspešnosti je skutočnosť, že jej podanie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom je ust.
§ 21 ods. 2 zak. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákona o dobrovoľných dražbách“).
3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa podala žalobu včas, v zákonom určenej 3-mesačnej

lehote od udelenia príklepu a že stranami sporu sú všetky osoby podľa zákonného ustanovenia § 21
ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Rovnako nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o úvere medzi
žalobkyňou ako dlžníkom, A. B., nar. XXXX, ako spoludlžníkom a G. J. J., a.s. ako veriteľom, na základe
ktorejbolžalobkyniposkytnutýmedziúvervovýške33.300,-Eurauzavretiezmluvyozriadenízáložného
práva na zabezpečenie splnenia záväzkov z uvedenej zmluvy o úvere medzi veriteľom a pôvodnými
vlastníkmi nehnuteľností. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa a spoludlžník zo zmluvy o úvere si

povinnosti z tejto zmluvy riadne a včas neplnili, v dôsledku čoho vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť
úveru a pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nespornou bola aj skutočnosť,
že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.,
zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX, ktoré boli predmetom dražby a že na
ohodnotenie predmetu dražby bol vypracovaný znalecký posudok K. C., proti ktorému podala žalobkyňa
námietky a že v nadväznosti na to bol vypracovaný znalecký posudok K. L., ako aj skutočnosť, že

žalobkyňa znalcom neumožnila vykonať obhliadku nehnuteľností (interiér). Žalobkyňa nerozporovalaani doručenie oznámenia o dražbe zákonom ustanoveným spôsobom osobám uvedeným v zákonnom
ustanovení § 17 zákona o dobrovoľných dražbách.
4. Sporný bol charakter prebiehajúceho sporu ako spotrebiteľského a platnosť zmluvy o zriadení

záložného práva, najmä z dôvodu subjektov zmluvy na strane záložcov, ako aj z dôvodu žalobkyňou
tvrdených neprijateľných podmienok a neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere.
Žalobkyňa rozporovala správnosť ocenenia nehnuteľností, ako aj primeranosť zabezpečenia úveru k
hodnote nehnuteľností. Za postup v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách označila určenie
miesta konania dražby, nedostatky notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dobrovoľnej dražby,

neuhradenie ceny vydražených nehnuteľností v lehote podľa § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách a namietala určitosť oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenia o
začatí výkonu záložného práva s ohľadom na označenie zmlúv o úvere v uvedených právnych úkonoch.
Spochybnila aj vecnú legitimáciu žalovaného v rade 1/ vzhľadom na skutočnosť, že nie je evidovaný M.
C. J. ako „banka“, ale len ako „veriteľ“.
5. Uzavrel, že žalobkyňa v konaní postavenie spotrebiteľa mala, prihliadajúc ku skutočnosti, že nároky,

ktoré si v konaní uplatňuje, majú svoj pôvod a právny základ práve v spotrebiteľských zmluvách. Tak
zmluva o úvere zo dňa 15.04.2014, ako aj zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15.04.2014,
boli zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko boli uzavreté
medzi dodávateľom a spotrebiteľmi. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že na právny vzťah zo
zmluvy o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSÚ“). Podľa § 1 ods. 3 písm. b/ ZoSÚ ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Podľa
§ 1 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným

právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Nakoľko úver poskytnutý
žalobkyni pôvodným veriteľom bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, jeho účelom bolo
v zmysle článku III. ods. 3.1. zmluvy o úvere nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a lehota
splatnosti bola viac ako desať rokov, jednoznačne nepredstavoval spotrebiteľský úver a aplikácia zákona
o spotrebiteľských úveroch bola na vzťah zo zmluvy o úvere vylúčená. Na právny vzťah zo zmluvy o

úvere nebolo možné aplikovať ani ustanovenia zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktoré ustanovenia sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté
pred 21.03.2016.
6. Nemal preukázanú ani dôvodnosť argumentácie žalobkyne, pokiaľ ide o právne postavenie
žalovaného v rade 1/ ako navrhovateľa dražby, ktorý vstúpil do práv a povinností pôvodného veriteľa

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2020. V článku IX. ods. 9.3. zmluvy o úvere
bolo dojednané, že v prípade porušenia povinnosti dlžníkom, najmä nesplácania úveru riadne a včas,
má veriteľ právo, okrem iného, postúpiť pohľadávku. Za neprijateľnú podmienku by sa jednalo iba za
splnenia podmienky, že by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa. Uvedenú skutočnosť však žalobkyňa žiadnym spôsobom netvrdila ani nepreukázala.

Navyše, v zmysle § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) námietky proti pohľadávke,
ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
Keďže medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou nevznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nebolo možné vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky na žalovaného v rade 1/ aplikovať zákonné
ustanovenie § 17 ZoSÚ. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o

zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomkudňupostúpeniapohľadávkyzozmluvyoúvere
umožňovalo banke postúpiť svoju pohľadávku, ak bol dlžník napriek písomnej výzve banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Zákon
pritom výslovne upravuje, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou,
a to aj bez súhlasu klienta. Preto argumentácia žalobkyne, že žalovaný v rade 1/ nie je bankou, je

bez významu. Pôvodný veriteľ bol oprávnený postúpiť pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou. Pred
postúpením pohľadávky boli splnené podmienky v zmysle zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách, keďže výzvou zo dňa 01.06.2020, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 04.06.2020, vyzval pôvodný
veriteľ žalobkyňu na úhradu sumy 32.590,61 Eur a následne dňa 01.10.2020, t. j. po uplynutí viac ako 90
dní,počasktorýchbolažalobkyňanepretržitevomeškanísúhradou,postúpilpohľadávkunažalovaného

v rade 1/.
7. Z vykonaného dokazovania nemal preukázanú neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá
v súlade so zákonným ustanovením § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka bola uzavretá v písomnej
forme a obsahovala všetky zákonom určené náležitosti podľa ustanovenia § 151b ods. 2, 3 OZ, t. j.pohľadávku, ktorá bola záložným právom zabezpečená, záloh a hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne, že nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva
nepodpísala ona, ale tretie osoby, došlo k rozporu so zákonným ustanovením § 5a ods. 4 zák. č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje
tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Uvedené zákonné ustanovenie nebolo možné aplikovať na
prejednávanú vec, nakoľko žalobkyňa nesplnomocnila tretiu osobu na uzatvorenie záložnej zmluvy.
Táto bola uzavretá podielovými spoluvlastníkmi zálohu, ktorí boli ako podieloví spoluvlastníci zapísaní

v katastri nehnuteľností ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k zálohu až
následne, po uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva a podľa § 151h ods. 2 OZ na žalobkyňu ako
nadobúdateľku zálohu prešli účinnosťou prevodu vlastníckeho práva k zálohu všetky práva a povinnosti
záložcov zo zmluvy o zriadení záložného práva a ako nadobúdateľka zálohu bola povinná strpieť výkon
záložného práva. Podľa § 151h ods. 1 OZ pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo
voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh

alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak. Zmluva o zriadení záložného práva z 15.04.2014 neumožňovala záložcom
previesť záloh bez zaťaženia záložným právom. Naopak, v článku III. ods. 5 zmluvy bolo výslovne
dojednané, že záložné právo má účinky aj na dedičov, resp. právnych nástupcov záložcov. Nebola
preukázaná ani žalobkyňou tvrdená existencia neprijateľných zmluvných podmienok. Článok III. ods.

4 zmluvy o oprávnení záložcov nakladať so zálohom len na základe písomného súhlasu záložného
veriteľa nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve. Jedná sa o dojednanie, ktoré je štandardne
obsahom záložných zmlúv a ktorého účelom je kontrola záložného veriteľa nad hodnotou zálohu, najmä
predchádzanie znižovaniu hodnoty zálohu. Rovnako nemal preukázanú neprimeranosť hodnoty zálohu
k hodnote zabezpečenej pohľadávky. Výška istiny úveru zabezpečeného zálohu predstavovala 33.300,-

Eur a hodnota zálohu bola v čase konania dražby určená na 65.600,- Eur. Prihliadajúc k zmluvne
dojednanej dĺžke trvania záväzkov zo zmluvy o úvere, celkovej výške záväzkov, ktoré bola žalobkyňa na
základe zmluvy o úvere povinná zaplatiť, ako aj k všeobecnému nárastu cien nehnuteľností v období od
uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva do vykonania dražby, mal za to, že hodnota zálohu nebola
neprimeraná výške zabezpečenej pohľadávky.

8. Nedôvodná bola argumentácia žalobkyne, že záložné právo bolo možné vykonať až na základe
právoplatne priznanej pohľadávky. Ustanovenie § 343 ods. 3 OZ sa vzťahuje na záložné právo zriadené
súdom zabezpečovacím opatrením, a nie na výkon záložného práva zriadeného podľa hmotnoprávnych
predpisov. Žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka nelimituje výkon záložného práva existenciou
judikovanej pohľadávky. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Napokon aj § 53 ods. 10
OZ výslovne pre spotrebiteľské zmluvy upravuje možnosť výkonu záložného práva predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Možnosť výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou bola výslovne dojednaná v článku IV. ods. 1 zmluvy o zriadení
záložného práva. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu SR v uznesení

sp. zn. PL.ÚS 23/2014. Pôvodný veriteľ G. J. J., N. v súlade so zákonným ustanovením § 151l ods.
1 OZ oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa 29.10.2018,
pričom od oznámenia ku dňu vykonania dražby uplynulo v zmysle zákonného ustanovenia § 151m
ods. 1 OZ viac ako 30 dní. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na zmätočnosť v označení zmluvy o úvere
v oznámení o začatí výkonu záložného práva, dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázaná nebola.

V oznámení o začatí výkonu záložného práva 25.10.2018 je riadne označená zmluva o úvere číslom
0782846405 a zmluva o medziúvere číslom 0782846106, ako aj dátumom jej uzavretia dňa 15.04.2014.
Skúmal, či hodnota zabezpečenej pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, prevyšovala sumu 2.000,- Eur. Z dokazovania mal jednoznačne preukázané, že
uvedená podmienka výkonu dobrovoľnej dražby uvedená v

§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách splnená bola. Žalobkyňa v priebehu celého konania
namietala výšku pohľadávky, na uspokojenie ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná, poukazujúc
najmä na skutočnosť, že zabezpečená pohľadávka je preplatená, keďže poskytnutý úver je, podľa
jej názoru, bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu existencie neprijateľných podmienok v
zmluve o úvere. Dôvodnosť uvedenej argumentácie žalobkyne nemal preukázanú. Pokiaľ ide o

tvrdenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, poukázal už na svoju argumentáciu,
podľa ktorej na žalobkyni poskytnutý úver nie je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Nemal preukázanú ani existenciu takých neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať
vplyv na výšku zabezpečenej pohľadávky. Žalobkyňa poukazovala na dojednanie o povinnosti uhradiťvšetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Uvedené dojednanie nepovažoval za neprijateľnú
podmienku, nakoľko v prípade riadneho plnenia dlhu žiadne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
nevznikajú. Je pritom logické, že náklady, ktoré vzniknú v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti

dlžníkom, nemôžu zaťažiť veriteľa, ktorý zmluvnú povinnosť neporušil. V tejto súvislosti poukázal aj na
zákonné ustanovenie § 121 ods. 3 OZ, ktoré ako príslušenstvo pohľadávky určuje aj náklady spojené
s jej uplatnením. Rovnako nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku ustanovenie o možnosti
veriteľa previesť pohľadávku zo zmluvy o úvere na tretiu osobu bez súhlasu žalobkyne a ani dojednanie
spracovateľského poplatku. Spracovateľský poplatok bol zmluvnými stranami zmluvy o úvere dojednaný

v článku VIII. ods. 8.1. zmluvy, ako aj spôsob jeho zaplatenia, a to vzájomným započítaním. Konkrétna
výška bola uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol prílohou zmluvy o úvere. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/57/2022, ako aj rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 12Co/75/2021 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/294/2019. Pokiaľ
ide o ďalšie poplatky, ich povinnosť platiť bola dojednaná v čl. VIII. zmluvy o úvere a poplatky boli
konkretizované v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol prílohou zmluvy o úvere. V čase podpisu zmluvy o

úvere preto bola žalobkyňa oboznámená s výškou uvedených poplatkov. V tejto súvislosti poukázal aj na
skutočnosť, že vo vyhlásení žalovaného v rade 1/ ako veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky
v zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách zo dňa 13.04.2021 bola výška poplatkov uvedená
v sume 5,- Eur, čo je úplne nepatrná časť z vymáhanej pohľadávky.
9.Žalovanývrade1/návrhomz13.04.2021,doručenýmžalovanémuvrade2/akodražobníkovi,navrhol

vykonaťdražbunehnuteľnostívovlastníctvežalobkyne,ktoréhosúčasťouboloajvyhláseniažalovaného
v rade 1/ v súlade s § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade
2/ uzavreli 11.09.2017 Rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb a dňa 01.10.2020 zmluvu o vykonaní
dražbyčíslo40795,predmetomktorejbolovykonaniedobrovoľnejdražbynehnuteľností,nachádzajúcich
sa v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva XXX. Žalovaný v rade 2/ zabezpečil

určenie predmetu dražby znaleckým posudkom K. C. C., ktorý znalecký posudok bol žalobkyni doručený
02.02.2022 a žalobkyňa 11.02.2022 doručila G. J. J.,
N. (pôvodnému veriteľovi), žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ nesúhlas s ohodnotením
predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom číslo 1/2022. Žalovaný v rade 2/ následne v lehote
30 dní od doručenia žiadosti žalobkyne zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom

K. O. L. z 08.03.2022, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 25.03.2022. Podaním z 03.05.2022, zaslaným
najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách, žalovaný v rade 2/ oznámil žalobkyni, ako sa vysporiadal s námietkami vznesenými voči
znaleckému posudku vypracovanému K. C.. Pre účely ohodnotenia predmetu dražby žalovaný v rade
2/ použil znalecký posudok vypracovaný K. L., nakoľko ním bola určená vyššia všeobecná hodnota

predmetu dražby. Nebola preukázaná dôvodnosť argumentácie žalobkyne vo vzťahu k znalcom určenej
hodnote predmetu dražby. Zo znaleckého posudku K. C., ako aj zo znaleckého posudku K. L. vyplynulo,
že žalobkyňa znalcom ohodnotenie predmetu dražby (z interiéru) neumožnila, a preto znalci v súlade
s § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách vykonali ohodnotenie predmetu dražby len na základe
vonkajšej obhliadky a dostupných údajov, ktoré mal k dispozícii žalovaný v rade 2/. Z dôvodu, že

žalobkyňa neumožnila vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby v zmysle § 21 ods. 6 zákona o
dobrovoľných dražbách, sa z dôvodu tvrdeného nesprávneho ocenenia predmetu dražby nemohla
domáhať jej neplatnosti. Žalobkyňa argumentovala, že znaleckým posudkom určená cena predmetu
dražby bola neadekvátna a iným znaleckým posudkom by bola určená v inej výške, ako aj tým, že cena
predmetu dražby sa v danej lokalite podľa verejne dostupných informácií pohybovala od 75.000,- Eur do

82.000,- Eur, uvedené žiadnym spôsobom nepreukázala. Navyše, cena dosiahnutá v predmete dražby –
79.100,- Eur, bola v rozmedzí uvádzanom žalobkyňou ako cena, za ktorú sa mali obdobné nehnuteľnosti
predávať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/15/2021, ako
aj sp. zn. 3Cdo/233/2010.
10. Rovnako nemal preukázané žalobkyňou tvrdené porušenie zákonného ustanovenia § 11 ods.

1 zákona o dobrovoľných dražbách, teda, že by miesto, dátum a čas začatia dražby boli určené
žalovaným v rade 2/ tak, že by bola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Obec C., v ktorej sa
dražené nehnuteľnosti nachádzajú, sa nachádza 7 km od mesta F. D., v ktorom sa dražba konala.
Uvedená vzdialenosť predstavuje skutočne minimálnu vzdialenosť medzi dvomi obcami, ktorú je možné
bez problémov prekonať akýmkoľvek dopravným prostriedkom, prípadne za použitia verejnej dopravy.

V žiadnom prípade však prekonanie vzdialenosti 7 km nemôže byť skutočnosťou, ktorá by odradila
prípadných záujemcov o kúpu nehnuteľností z obce C.. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018. Mal za to, že určenie miesta konania dražby žalovaným
v rade 2/ spĺňalo kritérium miesta, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby.11. Mal preukázané aj splnenie povinností žalovaným v rade 2/ ako dražobníkom podľa
§ 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Z potvrdenia obce C. zo dňa 12.02.2024 vyplynulo, že
oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce od 11.04.2022 do 16.05.2022, t. j. najmenej

15 dní pred konaním dražby. Rovnako mal preukázané, že oznámenie o dražbe bolo v lehote najmenej
15 dní pred konaním dražby zverejnené v periodickej tlači s pôsobnosťou pre obec, na ktorej území sa
predmetdražbynachádza,keďžebolozverejnenévDražobnýchlistoch,vydanýchdňa14.04.2022,číslo
14, ktoré podľa potvrdenia ich vydavateľa - obchodnej spoločnosti VENDITIO, a. s. boli distribuované
v obci C. do 200 domácností. Podľa výpisu zo zoznamu periodickej tlače, vedeného Ministerstvom

kultúry SR, boli Dražobné listy v uvedenom období vydávané ako celoslovenský týždenník, ktorého
vydavateľom bola obchodná spoločnosť VENDITIO, a. s.
12. Z oznámenia o dražbe bolo preukázané, že záujemcom bola umožnená obhliadka predmetu dražby
v súlade so zákonným ustanovením § 13 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, dňa 21.04.2022
a 05.05.2022. Oznámenie o dražbe obsahovalo všetky zákonom určené náležitosti podľa § 17 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách a bolo doručené všetkým subjektom a v lehotách uvedených v § 17

ods. 2, 3, 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Oznámenie bolo uverejnené v Notárskom centrálnom
registridražiebdňa08.04.2022,t.j.najmenej30dnípredzačatímdražby. BolozverejnenévObchodnom
vestníku číslo 72, vydanom dňa 13.04.2022, doručené žalovanému v rade 1/ ako navrhovateľovi
dražby 13.04.2022, žalobkyni 11.04.2022, splnomocnenej zástupkyni žalobkyne 11.04.2022, obci C.
11.04.2022, Daňovému úradu Žilina 12.04.2022, notárovi 25.04.2022 a Okresnému úradu Liptovský

Mikuláš, katastrálny odbor 11.04.2022.
13. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, spísanou notárom P. L. A. pod N 123/2022,
Nz 13395/2022, NCRIs 13804/2022, ktorá obsahovala stanovené náležitosti podľa § 24 zákona o
dobrovoľných dražbách. Na dražbu sa dostavili 8 účastníci dražby, pričom notár osvedčil, že právnické
osoby preukázali svoju existenciu podľa výpisov z Obchodného registra príslušného registrového súdu,

fyzické osoby zákonným spôsobom podľa platných občianskych preukazov, zapísali sa do zoznamu
účastníkov dražby, predložili doklad o zložení požadovanej dražobnej zábezpeky a čestné vyhlásenie,
že nie sú osobami vylúčenými z dobrovoľnej dražby v zmysle § 5 ods. 4 až 8 zákona o dobrovoľných
dražbách. Skutočnosť, že v zozname účastníkov dražby, ktorý je prílohou notárskej zápisnice, nie
sú vyčiarknuté prázdne riadky, ako na to poukazovala žalobkyňa, nemôže byť vyhodnotená ako

porušenie zákona. Zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že dražby sa zúčastnilo 8 účastníkov, v zozname
je zapísaných 8 účastníkov, preto sú akékoľvek pochybnosti o počte účastníkov dražby vylúčené.
Rovnako bez vplyvu na právne posúdenie veci bola skutočnosť, že notár dňa 18.05.2022 vydal k
notárskej zápisnici opravnú doložku, ktorou došlo k oprave označenia katastrálneho územia, v ktorom
sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby. V § 43 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. sa

výslovne predpokladá možnosť opravy zrejmej nesprávnosti v notárskej listine formou doložky. Preto
uvedený postup notára nemohol byť v rozpore s právnymi predpismi.
14. Z listinných dôkazov mal preukázané, že žalovaný v rade 3/ zložil v deň konania dražby dražobnú
zábezpeku vo výške 10.000,- Eur a v súlade s § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v lehote 15
dní od skončenia dražby, a to dňa 26.05.2022, zvyšnú časť ceny vydražených nehnuteľností vo výške

69.100,- Eur.
15. K argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa výšky pohľadávky, na vymoženie ktorej bola vykonávaná
dražba,uviedol,ženakoľkožalobkyňaneplnilasvojezáväzkyzozmluvyoúvereriadneavčas,čonebolo
medzi stranami sporné, pôvodný veriteľ G. J. J., N. vyhlásil, v súlade so zmluvným dojednaním článku
X. ods. 10.1. zmluvy o úvere, dňa 24.09.2018 predčasnú splatnosť úveru. Pred vyhlásením predčasnej

splatnosti úveru pôvodný veriteľ, v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, dňa 09.08.2018 upozornil žalobkyňu, že ku dňu 20.08.2018 vyhlási mimoriadnu splatnosť
úveru číslo 0782846106, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladov na účte
stavebného sporenia a omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac august
2018asúčasnejuupozornilnamožnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru.Uvedenéupozornenie

bolo doručené žalobkyni dňa 15.08.2018. Po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní pôvodný veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručované
žalobkyni na adresu C. XXX, pričom zásielka bola uložená dňa 27.09.2018 na pošte a vrátená G. J. J.,
N. dňa 19.10.2018 s poznámkou, že si ju adresát nevyzdvihol v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť a prihliadajúc k tomu, že žalobkyňa mala od 06.06.2014 evidovanú v Registri obyvateľov

Slovenskej republiky ako adresu trvalého pobytu C. XXX, považovalo sa oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru za doručené žalobkyni, v súlade so zákonným ustanovením § 45 ods. 1
OZ, dňom, kedy sa dostalo do sféry jej dispozície, t. j. dňom uloženia zásielky na pošte (27.09.2018).
Nemal preukázanú ani dôvodnosť argumentácie žalobkyne o zmätočnosti označenia zmluvy o úverev oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, keďže v oznámení bolo riadne uvedené, že
sa vzťahuje k zmluve o úvere číslo 0782846405, uzatvorenej dňa 15.04.2014 a medziúveru číslo
0782846106. Vzhľadom na výšku zameškaných splátok úrokov z medziúveru, uvedených v upozornení

zo dňa 09.08.2018 (986,99 eur) je nepochybné, že žalobkyňa bola v omeškaní s plnením splátky o
viac ako tri mesiace (pri výške mesačnej splátky úrokov 149,58 eur, prihliadajúc ku skutočnosti, že v
konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa v mesiacoch august a september 2018 vykonala akúkoľvek
úhradu). Žalovaný v rade 1/ výšku pohľadávky, a to vrátane jej rozčlenenia na istinu, úroky a poplatky,
deklaroval v návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 13.04.2021. Žalobkyňa v konaní tvrdila,

že pohľadávka zo zmluvy o úvere je preplatená, vychádzajúc zo skutočnosti, že úver je, podľa jej
názoru, bezúročný a bez poplatkov, že celkovo vykonala úhrady na pohľadávku zo zmluvy o úvere vo
výške 36.600 eur, čo presahuje poskytnutú sumu úveru. Poukazovala pritom aj na platby vykonané po
dražbe, t. j. po 13.05.2022. Vykonanie uvedených platieb bolo však bez akéhokoľvek vplyvu na právne
posúdenie veci. Platby, ktoré žalobkyňa vykonala po uskutočnení dražby, nemohli totiž spätne zmeniť
(znížiť) výšku pohľadávky žalovaného 1/. Žalobkyňa tvrdila, že v období od 22.04.2014 do 22.08.2018

uhradila spolu 12.200,- Eur. Listinnými dôkazmi však preukázala len platby vykonané od roku 2018.
Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení zo dňa 08.04.2024 tvrdil, že žalobkyňa od vzniku úverového vzťahu do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradila na úroky spolu 5.628,02 Eur, pričom malo byť uhradené
6.779,16 Eur. Výška úhrad žalobkyne bez čiastočného vyrovnania medziúveru predstavovala 5.506,64
Eur. Z výpisov z účtu, predložených žalobkyňou, mal súd preukázané, že žalobkyňa okrem platieb,

tvrdených žalovaným 1), vykonala na účet zmluvy o úvere do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
aj platby dňa 02.01.2018 vo výške 80,43 Eur, 02.03.2018 vo výške 200,- Eur a 16.04.2018 vo výške
200,- Eur. Spolu teda ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradila 5.987,07 Eur. Ku dňu
predčasnej splatnosti úveru mala žalobkyňa uhradiť (prihliadajúc k dátumu splatnosti splátok úrokov z
medziúveru k 15. dňu v kalendárnom mesiaci a splatnosti prvej splátky úrokov v mesiaci nasledujúcom

po uzavretí zmluvy o úvere) úroky z medziúveru od mája 2014 do apríla 2015 12 x 66,33 Eur, t. j.
795,96 Eur a od mája 2015 do septembra 2018 41 x 149,58 Eur, t. j. 6.132,78 Eur, spolu 6.928,74 Eur.
Rozdiel medzi záväzkom žalobkyne na zaplatenie úrokov ku vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru
a výškou vykonaných úhrad potom činil 941,67 Eur (6.928,74 Eur – 5.987,07 Eur), čo je viac ako 6
splátok úrokov. Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval dlh žalobkyne,

vrátane istiny úveru, ku dňa 24.09.2018 34.817,58 Eur a v prípade zohľadnenia úhrad žalobkyne,
ktoré neboli uvádzané žalovaným v rade 1/, tak ako sú konkretizované vyššie, v sume 480,43 Eur,
34.337,15 Eur. Od septembra 2018 ku dňu konania dražby žalobkyňa zaplatila na záväzky zo zmluvy
o úvere, podľa ňou predložených listinných dôkazov, spolu 14.800,- Eur. Je preto nepochybné, že dlh
žalobkyne ku dňu uskutočnenia dražby splnením nezanikol. Hoci aj žalobkyňa tvrdila, že v uvedenom

období vykonala úhrady vo výške 16.200,- Eur, uvedené tvrdenie nepreukázala. Z výpisov z účtu, ktoré
predložila, vyplynuli úhrady na účet zmluvy o úvere len v sume 14.800,- Eur. Navyše, v zmysle právnych
záverov, uvedených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, z istiny
úveru prislúchal veriteľovi úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí, o ktorý sa dlh žalobkyne po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ešte zvýšil (čo vyplýva aj

z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej bol vyčíslený úrok za obdobie po zosplatnení). Z
uvedených skutočností je nepochybné, že dlh žalobkyne ku dňu konania dražby splnením nezanikol,
pričom výška istiny prevyšovala sumu 2.000,- Eur. Už len okrajom, v súvislosti s výškou pohľadávky, na
uspokojenie ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná, súd uvádza, že, podľa zákonného ustanovenia
§ 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa

navrhuje výkon záložného práva, zodpovedá záložný veriteľ, t. j. žalovaný v rade 1/. Zodpovednosti za
škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti, sa nemožno zbaviť.
16. Nakoľko zistený skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci postačujúci, vykonávanie ďalších
žalobkyňou navrhnutých dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, preto tieto
dôkazy nevykonal.

17. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ boli
v konaní úspešní v plnom rozsahu voči žalobkyni. V konaní nielenže neboli preukázané, ale ani len
neboli tvrdené dôvody pre aplikáciu § 257 CSP a samotné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa bez
ďalšieho neodôvodňuje aplikáciu tohto ustanovenia.

18. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, vzniesla v odvolaní
námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni P. Q. R., keď podľa jej názoru je zákonnej sudkyne zrejme
ľahostajný celý stav sporu a vníma jej aktivity voči nej ako nespravodlivé a zámerne škodné. V bode
9 napadnutého rozsudku popísala, že úver je už preplatený a aj v čase konania dražby sa úver riadnesplácal, a preto nebol žiadny právny dôvod na dražbu strechy nad hlavou žalobkyne. Sudkyňa si nedala
námahu ani k tomu, aby si overila úplnosť a pravdivosť dôkazov žalobkyne vymenovaných v bode 42.
Po jej písomnej urgencii od dražobníka získala nepresné a povrchové vyúčtovanie, kde bolo uvedené,

že dosiahnutá suma vydražením bola 79.100,- Eur. Z tejto čiastky v prospech navrhovateľa dražby bolo
uhradených 36.611,96 Eur, z ktorých dražobná spoločnosť v prospech seba vyúčtovala až 9.536,11
Eur. Zostatok 42.488,04 Eur vraj bol dražobníkom daný do notárskej úschovy. Súdu predložili dôkaz
o ich úhradách v prospech žalovaného 1/, ktoré nadväzujú na snahu preukázať nielen konajúcemu
sudcovi, ale aj žalovanému 1/ záujem o pravidelné mesačné platby v prospech žalobcu po 400,-

Eur mesačne. Navrhovateľ dražby bol cez napadnutú dražbu uspokojený v sume 36.611,96 Eur, ale
v osobitnom súdnom konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 11Csp/61/2021 si nárokuje
z rovnakej úverovej zmluvy ďalších 23.022,58 Eur. Dôrazne nesúhlasí s odôvodnením v bode 60,
64 a 76 napadnutého rozsudku. Je zjavne ľahšie jednoducho poprieť tvrdenia a dôkazy žalobkyne,
ako by mal súd odborne posúdiť a popísať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok úveru
a následne aj záložnej zmluvy. Z dôvodu opatrnosti navrhovala držať sa napríklad postupu a výsledku

konania vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/34/2020. Veriteľ úmyselne koná a formuluje
do svojich vadných zmlúv zo spotrebiteľmi neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými
právnymi normami a následne nekalými obchodnými podmienkami ich cielene a úmyselne presadil
aj na žalobkyňu. V tomto prípade je nesporné, že obsah spotrebiteľskej zmluvy žalobca nemohol
ovplyvniťapreukázateľnenebolidojednanéindividuálne.Jenepredstaviteľné,abyzmluvaveriteľaajeho

všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Má za to, že sa jedná
o spotrebiteľský spor a je nutné naň aplikovať ust. § 53 ods. 5 OZ, § 290 CSP a § 3 ods. 3 Zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V zmluve sa veriteľ (žalovaný 1/) v rozpore s právnym poriadkom
odvoláva na obchodný zákonník, teda preukázateľne koná v rozpore so zákonom a klame žalobcu už
v úvodnom texte zmluvy. Je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny

režim noriem Obchodného práva pred normami Občianskeho práva. Za absurdné zo strany žalovaného
1/ považuje aj to, že bol realizovaný výkon záložného práva bez predloženia potvrdenia o pravosti
pohľadávky. Už v prvotnej žalobe uviedla, že súvisiaca záložná zmluva spĺňa iba zabezpečovací právny
úkon k primárnemu právnemu úkonu k úverovej zmluve. Neplatnosťou primárneho úkonu sa stáva
absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon cez záložnú zmluvu. Má za to, že záložná zmluva

ako taká, prípadne aj jej jednotlivé zmluvné podmienky, sú neprijateľné zmluvné podmienky z hľadiska
intenzity zásahu do postavenia zmluvných strán zo spotrebiteľského vzťahu. Za rozhodné považuje
skúmanie primeranosti záložného práva k zabezpečenému záväzku, z hľadiska charakteru predmetu
záložného práva. Nevyváženosť vzájomného vzťahu žalobcov v postavení spotrebiteľov a žalovaného
1/ v postavení dodávateľa navyše zvýrazňujú ďalšie dohodnuté sankcie spojené s omeškaním.

Za významnú skutočnosť považuje, že záloh je v danom prípade obydlie žalobcov, čo žalobcov
podrobuje neprimeranému tlaku spojenému s rizikom jeho straty, preto ide o zjavnú neprimeranosť
a záložná zmluva je neplatná. Uvedené zmluvné podmienky majú za následok, že na spotrebiteľa je
de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky

znášať „všetky“ náklady veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky navodzuje stav, kedy spotrebiteľ
už vopred uznáva akékoľvek takéto nároky. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa generálnej
klauzuly je i samotná povinnosť spotrebiteľa uhradiť veriteľovi poplatok za spracovanie úveru, pretože
tento predstavuje plnenie, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne reálne protiplnenie. Podľa § 53 ods. 4
písm. b/ OZ sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi

previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom
došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Zmluvné podmienky
nescudziť žiadne práva tretích osôb, bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa
neprijateľným spôsobom obmedzuje dispozičné oprávnenie spotrebiteľa s nehnuteľnosťou v jeho
vlastníctve. Aj napriek všetkým jej námietkam a dôkazom konajúca sudkyňa úplne ignorovala jej podania

v tejto veci, bez známok zachovania aspoň pokusu o spravodlivé súdne konanie. Nevníma dražby
za ohrozenie straty bývania a celé konanie až doteraz smerovala do extrémnej pozície, aby sa proti
dražbe bránili až žalobou o neplatnosť dražby. Podľa verejne dostupných zdrojov sa z Okresného
súdu Liptovský Mikuláš spotrebiteľ nedočká prospotrebiteľského rozhodnutia. Opakovane zdôrazňuje,
že na základe uvedených skutočností bol veriteľ aj žalovaný žalobcom dôrazne požiadaný o zaslanie

obratom na adresu žalobcu o kópiu vyhlásenia pravosti výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa
má navrhovať výkon záložného práva jej nehnuteľnosti. Na podporu svojej argumentácie poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/113/2016. Priamo od veriteľa ani od žiadneho
z jeho organizovanej skupiny dražobných podvodníkov neobdŕžala zatiaľ žiadne vyhlásenie pravostivýšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva. K podpore a k objasneniu
obsahu paragrafových znení v ust. § 7 ods. 2 a § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách poukázala
na knižné vydanie komentára k Zákonu č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách od autorov JUDr. M.

Budjač, JUDr. J. Gibaľová, JUDr. P. Straka, JUDr. J. Lazíková (z roku 2017, vydavateľstvo Wolters
Kluwer). Zo správy dražobnej spoločnosti o výkone záložného práva z 23.08.2022 sú preukázateľné
úžernícke aktivity navrhovateľa dražby a úžera dražobnej spoločnosti, napriek tomu súd v tejto spornej
veci nevenoval a neoveroval ani na ňou preukazovanú pohľadávku, ktorú mal zdokladovať záložný
veriteľ. Namietala, že spornú pohľadávku žalovaného 1/ neuznáva v celom rozsahu čo do dôvodu aj

výšky, preto súd vec nesprávne právne posúdil a postupom súdu došlo k zásahu do základných práv
garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do základného
práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že obsahom práva
na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu,
čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval

nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutievoveci.Kľúčovýmipožiadavkamiprávanaspravodlivýprocessúpožiadavkyrovnostizbraní
v konaní, riadneho vykonania dokazovania a riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie
preukázateľne postupoval v rozpore so zákonom a tak došlo k zvýhodneniu jednej zo strán sporu, a to
aj napriek tomu, že sa preukázateľne jedná o spotrebiteľský spor. Postupom súdu prvej inštancie v tejto

právnej veci došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou, medzinárodnými zmluvami
a rozhodnutie je v rozpore aj s ďalšími ústavnými normami. Okrem formálnych dôvodov citovaných
podľa § 363, § 365, § 366 CSP má zato, že prvostupňový súd podcenil riziko neodkladného opatrenia
smerujúce voči žalovanému v rade 3/ ako aj dodržanie zákonných ustanovení o termíne úhrady ceny
za draženú nehnuteľnosť s následným zápisom do listu vlastníctva. Žalovala žalovaných, ktorý jej už

zasiahli do jej práv tak, že jej preukázateľne spôsobili ujmu finančnú aj majetkovú a pripravili o bývanie
jej rodinu a strechu nad hlavou. Sporné pohľadávky veriteľa neuznáva v celom rozsahu čo do dôvodu
aj výšky a doteraz uplatňované nároky veriteľa sú bez právneho titulu. Finančné nároky žalovaného
1/ sú preukázateľne bez právneho titulu a s bezdôvodným obohatením sa veriteľa a dražobníka vo
finančný neprospech žalobcu. V právnej veci sa preukázateľne prejavuje právnické barbarstvo voči

spotrebiteľovi. Preukázateľne z neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky.
Na základe doterajšej komunikácie s veriteľom a vývoja situácie preukázateľným cieľom zmluvy
veriteľa je výlučne zisk veriteľa a zmluva veriteľa je tak neplatná pre zjavný rozpor s dobrými mravmi
a obchádzanie zákona, keď veriteľ si nechá platiť za niečo, čo nielenže nemá oporu v zákone, ale nemá
pre spotrebiteľa význam, ale veriteľ si nechá platiť astronomickú sumu za nesplnený zmluvný záväzok

a aj za nevyžiadanú službu. Prosí odvolací súd, aby s náležitou odbornou starostlivosťou posúdil
predmetnú spornú právnu vec a konanie prvostupňového súdu. Svojím konaním v tejto právnej veci ráta
so súdnym konaním v súlade s ochranou ohrozeného spotrebiteľa pred úžerníckymi aktivitami veriteľa
a rizikami neodkladného opatrenia smerovaného na žalovaného 3/. Mal tak naliehavý právny záujem
na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo v spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi veriteľom

a spotrebiteľom absentujú náležitosti v súlade s Ústavou SR a so zákonmi účinnými v čase podpisu
zmluvy. Namieta uznesenie okresného súdu v časti jeho výroku aj v časti jeho odôvodnenia. Navrhuje
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne
v zásade zodpovednosti žalovaných za výsledok súdneho sporu odmieta platiť akékoľvek náhrady
trov konania nemorálnym žalovaným a s použitím § 257 CSP žiada o zabezpečenie nepripustenia jej

povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy protistrane.
19. Žalovaný v rade 1/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že obsah odvolania je urážlivý a nedôstojný,
pričom žalobkyňa vo svojom podaní neosočuje len žalovaného 1/ ako stranu sporu, ale aj zákonného
sudcu. Takéto podania žalobcu hrubo narúšajú dôstojnosť a spravodlivosť súdneho procesu, nakoľko
voči správaniu žalobcu neboli vykonané žiadne procesné kroky, ktoré by viedli k ukončeniu osočovania

žalovaného 1/, a teda žalovaný 1/ je nútený byť v postavení, v ktorom je v súdnom procese nedôstojne
osočovaný nepravdivými tvrdeniami žalobcu bez toho, aby bolo správanie žalobcu akýmkoľvek
spôsobom sankcionované. K samotnému odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho obsah je žalovanému 1/
známyzvoľnedostupnýchpodaníobčianskychzdružení,atedanámietkynachádzajúcesavodvolanísú
všeobecné, väčšinu ani nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad. Samotné odvolanie neobsahuje

konkrétne námietky, v čom spočíva nesprávnosť napádaného rozsudku, a preto sa k námietkam žalobcu
nie je možné relevantne vyjadriť. Pokiaľ žalobca namieta neprijateľné zmluvné podmienky, konajúci súd
detailne posúdil neprijateľnosť zmluvných podmienok a rovnako tak aj posúdil vyhlásenie záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Žalobca ani len okrajovo neuvádza, v čom konkrétnemá spočívať nesprávnosť záverov konajúceho súdu. Konajúci súd vykonal konkrétne výpočty týkajúce
sa pohľadávky záložného veriteľa, avšak žalobca sa k uvedeným žiadnym spôsobom nevyjadril, a preto
sa žalovaný 1/ nemôže relevantne vyjadriť k odvolaniu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil ako vecne správny a zákonný a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaný v rade 2/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že táto opakovane opisuje skutočnosti, ktoré už
obsiahlo uviedla v žalobe. Odvolanie opiera o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP,
pričom však v samotnom texte odvolania nikde nešpecifikuje, v čom konkrétne má spočívať nesprávne
právne posúdenie veci zo strany súdu. Rovnako tak žalobkyňa nekonkretizuje k akým konkrétnym

nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť. Žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a je toho názoru, že súd nadržiava úžerníckej protistrane, ktorá nezákonnými
postupmi už pripravila o majetok okrem nás aj stovky iných občanov SR. Odvolanie je chaotické
a obsahuje množstvo citácií bez zjavnej súvislosti so samotným odvolaním. Odvolanie je nedôvodné
a uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie právne a skutkovo posúdil vec
správne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a platnými a účinnými právnymi predpismi, rozsudok

riadne odôvodnil. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalovaný v rade 3/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa oboznámil s predmetom odvolania a zistil,
že v odvolaní sa nenachádzajú žiadne nové právne skutočnosti, ktorými by sa okresný súd nezaoberal.
V priebehu konania sa vždy riadne a včas vyjadroval k vyjadreniam žalobkyne, a preto nie je z jeho

strany potrebné vyjadrovať sa k už uvedeným skutočnostiam zo strany žalobkyne. Má za to, že súd sa
podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania žalobkyňa uviedla.
22. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ a 3/ zopakovala skutočnosti uvádzané
v odvolaní, pričom uviedla, že voči menovanej sudkyni podala podnet na trestné stíhanie s odvolaním
sa na § 326a Trestného zákona. Vyjadrenia žalovaného 3/ nemajú žiadny právny význam, ten len

prepisuje formulácie z iných obdobných sporov, ale žalovanému v rade 3/ pred dražbou jasne povedali,
že sa svojich práv nevzdajú ani napriek nemorálnosti konania právnikov veriteľa a dražobníka. Žalovaný
2/ predložil súdu okrem iného aj návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby, ktorého súčasťou
je aj prehlásenie pravosti v sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhovateľ navrhuje výkon
záložnéhopráva,ktoréstojízamimoriadnupozornosť.Vpredmetnomvyhláseníjestručnýpopissplatnej

pohľadávky, ktorá ku dňu 15.04.2021 predstavovala 30.746,46 Eur, z toho istina 23.817,58 Eur, splatné
úroky 6.923,88 Eur a splatné poplatky 5,- Eur. Z tohto prehlásenia nie je vôbec zrejmé a nie je v ňom
ani preukázané, že ako sa záložný veriteľ dopracoval k takým finančným hodnotám. Žalovaný 2/
predložil súdu orientačné sumy nákladov a odmeny za dražbu, ktoré považuje za veľmi dôležité, správu
oúžerníckomkonaníaprepojenídražobníkaanavrhovateľadražby.PredložilalistnotáraP.S.G.,ktorým

ju písomne 27.03.2023 oboznámil o zložení sumy výťažku spornej dražby konanej 13.05.2022. Podľa
notára bola cena dosiahnutá vydražením zaplatená 26.05.2022 v čiastke 79.100,- Eur, pričom z tejto
čiastky bola žalovanému veriteľovi uhradená čiastka 27.075,85 Eur a do notárskej úschovy bola zložená
čiastka 41.970,06 Eur. To znamená, že dražobník si ponechal finančnú čiastku spočítanú 79.100,- Eur
mínus 27.075,85 Eur mínus 41.970,06 Eur = 10.054,09 Eur. O tejto finančnej odmene pre dražobníka

sa právnici žalovaného 2/ zjavne zámerne ani nezmienili. Finančnú čiastku 10.054,09 Eur považuje za
nepomernú k výške dlhu, dražbe. Po opakovanom dokazovaní žiada vyhlásiť rozsudok, ktorým bude
dobrovoľná dražba vyhlásená za neplatnú.
23. Žalovaný 1/ v replike uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava jeho predchádzajúcich podaní
a vyjadrení, argumentácia žalobcu spočíva v údajnom splatení zabezpečenej pohľadávky, čo však

v konaní preukázané nebolo. Žalobca predpokladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok, avšak žalovanému 1/ nie je zrejmé, akým výkladom akého
ustanovenia zákona žalobca dospel k tomuto záveru. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúce sa vecnej
legitimácie žalovaného 1/, resp. postúpenia pohľadávky tak k uvedenému sa vyjadril aj konajúci súd
v napadnutom rozhodnutí, pričom v tomto smere žalovaný plne odkazuje na závery konajúceho súdu.

Žalovaný 1/ nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že výkon záložného práva bol realizovaný bez vyhlásenia
žalovaného 1/ o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. S poukazom na neustále sa rozširujúci
obsah námietok žalobcu žalovaný 1/ poukazuje, že podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany sporu povinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Odvolací súd môže prihliadnuť na
prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie

len v kategoricky vymedzených prípadoch podľa § 366 CSP. Je na samotnom žalobcovi, aby predložil
dôkazy na preukázanie jeho tvrdení v čo najskoršom čase tak, aby ich súd mohol vykonať a prihliadnuť
na ne. Pokiaľ by bolo možné v odvolacom konaní vznášať nové námietky a predkladať nové dôkazy bezobmedzenia, tak uvedené by bolo v rozpore s § 153 a § 154 CSP a rovnako s § 383 CSP. Zotrval na
svojom odvolacom návrhu.
24. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
25. Žalobkyňa v odvolaní namietala zaujatosť konajúcej sudkyne P. Q. R., keď podľa jej názoru je

zákonnej sudkyne zrejme ľahostajný celý stav sporu a vníma jej aktivity voči nej ako nespravodlivé
a zámerne škodné Odvolací súd má za to, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia
právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania
arozhodovaniaveci,nebrániodvolaciemusúduposúdiťtútootázkusamostatne.Odvolacísúdvychádzal
v danom prípade z § 49 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania
a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám

zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 49 ods. 3
CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti. Podľa § 50 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť
námietku zaujatosti. V preskúmavanej veci žalobkyňa namietala procesný postup sudcu a samotnú jeho
rozhodovaciučinnosti,čovzmyslecitovanéhoustanovenia§ 49ods.3CSPniejedôvodomnavylúčenie

zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

26. Zákonným sudcom je sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej povahy, ako
napr. rozvrhom práce) určený príslušnú vec prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a
rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom

práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť. Z obsahu spisu vyplýva, že sudkyňa P. Q. R. bola vo
veci určený ako zákonná sudkyňa náhodným výberom v zmysle Rozvrhu práce na rok 2022 Okresného
súdu v Liptovskom Mikuláši. Preto nie je možné priznať odvolacej námietke, že vo veci rozhodovala
nezákonná sudkyňa.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne vecne odôvodnil
a právne posúdil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, avšak nie je na úverovú zmluvu
možné aplikovať ustanovenia Zák. č. 129/2010 Z. z., a to s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b/, c/ tohto
citovaného zákona, avšak na predmetné sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj Zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy. Hoci je predmetná úverová zmluva spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, s poukazom na konštatovanie, že predmetný úver
nebol spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v čase jeho poskytnutia, nie je možné ani
určiť, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov (bod 63. a 67. odôvodenia napadnutého
rozsudku).

28.Pokiaľžalobkyňanamietaneprijateľnézmluvnépodmienky,tietosúibavšeobecné,bezkonkretizácie
na daný prípad. S podmienkou previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa sa súd
prvej inštancie náležite vysporiadal v bode 64. odôvodnenia. Rovnako sa vysporiadal s námietkami o
neprijateľných podmienkach ohľadne poplatkov a spracovateľského poplatku v bode 67. odôvodnenia.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade, že by uvedené bolo vyhodnotené ako

neprijateľné podmienky, nečinili by to celú zmluvu o úvere neplatnou, ale iba v zmysle § 53 ods. 58
Občianskeho zákonníka bola by zmluva neplatná iba v tejto časti. Rovnako uvedené nemá za následok,
že úver je bez poplatkov a bez úrokov.
29. Jedine vytýkaným nedostatkom súdu prvej inštancie je posúdenie mimoriadneho zosplatnenia
poskytnutého úveru, či uvedené bolo vykonané v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, a to predovšetkým

s poukazom na na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 152/2022, uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom 34/2025, v ktorom bola
vyslovená právna veta : „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné
spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny

úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka).“Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na odsek 12 odôvodnenia citovaného uznesenia, v ktorom Najvyšší
súd SR uviedol: „Vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré
boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania

na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo
upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate
zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods.

9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a
kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia
práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí)
predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených

lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci
(nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia
spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich
zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou
(či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“

Rovnaký názor bol vyslovený aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 2/2023, 6Cdo
15/2023, 5Cdo 188/2023, 5Cdo 197/2022.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru zákonným

spôsobom, pohľadávka veriteľa nie je postupiteľná, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná,
potom je postúpenie svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj
voči dlžníkovi. V zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu, alebo dohode s dlžníkom. Pre klientov banky v § 92 ods. 8 zákona o
bankách sú ustanovené ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie
pohľadávky banky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta banky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave postúpenia v Občianskom
zákonníku, ktorá má v zmysle zásady lex specialis derogat lege generali prednosť pred ustanoveniami

Občianskeho zákonníka.
31. Predpokladom nadobudnutia práv žalovaného 1/ navrhnúť výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, bolo riadne zosplatnenie záväzku v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka za
podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách
V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo/234/2018 zo dňa je konštatované, že: „Je absolútne

nemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku aj priečiace sa zákonu o bankách, ak by banky
postupovali „živé úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad
Národnej banky slovenskej.“
32. Súd prvej inštancie nepreskúmal splnenie podmienok mimoriadnej splatnosti v zmysle vyššie
citovaného judikátu, preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

33. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní a v novom rozhodnutí bude náležite vysporiadať sa
s tým, či boli splnené podmienky na mimoriadne zosplatnenie poskytnutého úveru žalobkyni pri dodržaní
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v zmysle judikátu R 34/2025 a či vo výzvach bola riadne

konkretizovaná splátka, pre ktorú mienil veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a následne na to
zistiť, či boli splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z veriteľa –
banky na žalovaného v rade 1/, ktorý je nebanková spoločnosť.
34. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 25. júla 2025
Mgr. Mária Kašíková

predsedníčka senátu
Mgr. František Dulačka

člen senátu
JUDr. Zuzana Krivdová
členka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Spišiaková Lucia