Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 72Cb/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325203725
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325203725.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v spore žalobcu: O.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, A. X, XXX
XX A., Č. F., proti žalovanému: O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Z., o nahradenie
prejavu vôle a nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
12.06.2025 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému ako jedinému
spoločníkovi a konateľovi spoločnosti LIEK s.r.o., IČO: 35 804 742, so sídlom Hviezdoslavova 19,
903 01 Senec (ďalej len „spoločnosť“), vykonávať bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu
nasledovné úkony v mene spoločnosti: a) prevod alebo zaťaženie obchodného podielu, b) rozhodnutie o
rozdelení zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti, c) prevod, prenájom, alebo zaťaženie majetku

spoločnosti, d) uzatváranie, zmeny a ukončenie obchodných, úverových alebo pôžičkových zmlúv,
ktorýchhodnotaprevyšuje10.000EUR,e)prevodalebozaťaženiemajetkuspoločnosti,ktoréhohodnota
prevyšuje 10.000 EUR za jednu transakciu, f) prijímanie alebo prepúšťanie zamestnancov na pozíciách
s riadiacou právomocou. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej
v zdržaní sa akýchkoľvek ďalších právnych úkonov, ktorých dôsledkom by bolo zníženie hodnoty
spoločnosti o viac ako 10.000 EUR, okrem bežného obchodného styku nevyhnutného na zabezpečenie

riadnej prevádzky spoločnosti. Nariadené neodkladné opatrenie má platiť do právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca skutkovo a právne odôvodnil tvrdením, že
žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 15.11.2022 Opčnú zmluvu, podľa ktorej má žalobca právo požadovať
uzatvorenie zmluvy o prevode 45% obchodného podielu v spoločnosti. Žalobca si toto právo riadne

uplatnil. Žalovaný odmieta uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu. V článku I bod 5. Opčnej
zmluvysazmluvnéstranyvýslovnedohodli,ževobdobíoduplatneniaopciedozápisunadobúdateľaako
spoločníka v obchodnom registri nesmie spoločník, riaditeľ ani iný manažment spoločnosti konať žiadne
podstatné systémové, personálne, obchodné ani finančné rozhodnutia, ktoré by mohli obmedziť alebo
zmeniť budúce práva navrhovateľa. Žalobca nemá prístup k účtovným dokladom, účtovnej závierke za
prvých päť mesiacov roka 2025, ani k iným finančným ukazovateľom spoločnosti napriek opakovaným

žiadostiam o ich sprístupnenie. Žalovaný, ako aj spoločnosť odmietajú so žalobcom komunikáciu a
neposkytujú mu žiadne informácie o hospodárení spoločnosti. Z verejne dostupných údajov z portálu
finstat.sk a z registra účtovných závierok vyplýva, že spoločnosť eviduje v nerozdelenom zisku minulých
období sumu 94.330 EUR a za rok 2024 dosiahla zisk po zdanení v sume 508.610 EUR. Tieto údaje
preukazujú, že spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii a má značný majetok, ktorý by mohol byť
ohrozený neodôvodnenými a netransparentnými rozhodnutiami žalovaného. Vzhľadom na nemožnosť

vykonať kontrolu a zmluvný zákaz podstatných rozhodnutí existuje podľa žalobcu dôvodná obava, že by
v spoločnosti mohli byť vykonávané úkony, ktoré by mohli znižovať jej hodnotu, poškodzovať jej majetokalebo inak ohrozovať budúce práva žalobcu. Takéto konanie by mohlo mať neodvratné následky, ktoré
by už nebolo možné v budúcnosti odstrániť. Žalobca je v situácií, keď nemá možnosť efektívne chrániť
svoje práva iným spôsobom ako návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade nevydania

neodkladného opatrenia by podľa žalobcu mohlo dôjsť k nenapraviteľnej škode na jeho právach.

3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

15. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami

sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné.

16. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť

nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že
v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo
veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždyosvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená

skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

18. Súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

Žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu
bezprostrednej ujmy na jeho strane.

19. Medzi sporovými stranami bola dňa 15.11.2022 uzatvorená Opčná zmluva, predmetom ktorej
bolo právo žalobcu požadovať uzatvorenie zmluvy o prevode 45% obchodného podielu spoločnosti.

Zároveň medzi spoločnosťou a žalobcom bola v ten istý deň t. j. 15.11.2022 uzatvorená zmluva o
tichom spoločenstve. Žalobca si písomným podaním zo dňa 18.06.2024 adresovaným žalovanému
uplatnil opciu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti. Žalovaný listom zo dňa
04.03.2025 adresovaným žalobcovi oznámil zmenu okolností a zánik opčnej zmluvy a to z dôvodu, že
podiel na strate za účtovný rok 2023 presiahol výšku vkladu tichého spoločníka, ako aj z dôvodu pasivity

na strane žalobcu v otázke uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu.

20. Súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzuje
platnosť nároku žalobu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu. Súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods.1 CSP posudzuje len splnenie podmienky na

nariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktoroujepodľa§325ods.1CSPpreukázaniepotrebybezodkladnej
úpravy pomerov, t. j. súd neposudzuje skutočnosti z hľadiska posudzovania veci samej. Zároveň
súd nespochybňuje právo žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o
prevode obchodného podielu spoločnosti. To však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi alebo zabrániť inému
bezprostrednému ohrozeniu jeho práv, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia
neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Navrhovateľ musí hodnoverným spôsobom
osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že mu
reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo

ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej
miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd je názoru, že neodkladné
opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie, ku ktorému by súd dospel v riadnom procesnom postupe po
podaní žaloby, t. j. žalovaný by sa mal možnosť k žalobe vyjadriť, prebiehalo by riadne dokazovanie,
nielen osvedčovanie skutočností. Nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému

zásahu do postavenia žalovaného, kde by musel plniť povinnosti na základe žalobcom tvrdeného
porušenia zmluvných povinností, bez možnosti vyjadriť sa k žalobe, bez prebiehajúceho riadneho
dokazovania. Navyše súd má vôbec pochybnosti o samotnom nároku žalobcu na uzatvorenie zmluvy o
prevode obchodného podielu spoločnosti, pretože ako vyplýva zo žalobcom predloženého oznámenia o
zmene okolností a zániku opčnej zmluvy žalovaný okrem iného tvrdí, že došlo k zániku zmluvy o tichom

spoločenstve, skutočnosti ktoré budú predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o podanej žalobe
o nahradenie prejavu vôle.

21. Neodkladné opatrenie je inštitút majúci charakter výnimočnosti, osobitosti v prípade úpravy
vzájomných vzťahov. Pri posudzovaní potreby jeho nariadenia súd nevykonáva dôkazy a posudzuje

len splnenie podmienok stanovených v § 325 ods. 1 CSP. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom
opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a
preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Základnoupodstatou neodkladného opatrenia je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi
stranami sporu, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia
musí byť bezodkladná a naliehavá. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že

existuje reálna hrozba, že by žalovaný mohol vykonať úkony, ktoré by mohli znížiť hodnotu spoločnosti,
poškodzovať jej majetok alebo inak ohrozovať práva žalobcu. Súd zdôrazňuje, že žalobca nijako
neosvedčil hrozbu vykonania akýchkoľvek úkonov zo strany žalovaného, ktoré by mohli znižovať
hodnotu spoločnosti alebo poškodzovať jej majetok. Uvedená hrozba nevyplýva ani zo žiadneho z
predložených listinných dôkazov. Naopak zo samotných žalobcom predložených tvrdení vyplýva, že

spoločnosť mala za rok 2024 zisk po zdanení v sume 508.610 EUR. Zároveň žalobca v konaní o návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenianijakoneosvedčil,žeprípadnáškodaaleboujma,ktorámuhrozív
prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá úprava
pomerov medzi stranami, by bola len ťažko napraviteľná alebo nenapraviteľná.

22. Vzhľadom k vyššie uvedenému je súd toho názoru, že žalobca neosvedčil potrebu úpravy pomerov

v zmysle § 325 ods. 1 CSP, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

23. O trovách konania bude podľa § 262 ods. 1 a § 354 CSP rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa
končí konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.