Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 21C/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206524
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625206524.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. -
E., zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO:
47 241 543, proti žalovanej: F. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Súd ukladá žalovanej, aby žalobcovi umožnila vstup na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území I., obec I. – H., okres H. a to na pozemky CKN parc. č. 1836 o výmere 54 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 1916/250 o výmere 559 m2, druh pozemku: ostatná plocha
evidované na liste vlastníctva č. XXXX a na stavbu (rekreačná chata) súpisné číslo 139 postavenú na
pozemku parc. č. 1836 evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX, aby navrhovateľovi umožnila predmetné
nehnuteľnosti spoločne so žalovanou aj užívať a aby sa zdržala akéhokoľvek konania, ktorým by

takémuto vstupu na nehnuteľnosti alebo ich užívaniu navrhovateľovi bránila.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2025 domáhal nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej, aby umožnila vstup žalobcovi na

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území I., obec I. – H., okres H. a to na pozemky parc. č. 1836
o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 1916/250 o výmere 559
m2, druh pozemku: ostatná plocha, evidované na LV č. XXXX a na stavbu (rekreačná chata) súpisné
číslo 139 postavenú na pozemku parc. č. 1836 evidovanú na LV č. XXXX, pričom žalobcovi umožní
spolu spoločne so žalovanou predmetné pozemky užívať a žalobkyňa sa zdrží akéhokoľvek konania,
ktorým by takémuto vstupu do nehnuteľnosti alebo ich užívaniu bránila. Žalobca návrh odôvodnil tým,

že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., okres Senica
a to pozemkov parcely registra ,,C“, parc. č. 1836 o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. 1916/250 o výmere 559 m2, druh pozemku: ostatná plocha, evidovaných na LV č.
XXXX a stavby (rekreačná chata), súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. 1836 evidovanej na LV
č. XXXX. K uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu je zriadené vecné bremeno v prospech
žalovanej spočívajúce v jej práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Napriek skutočnosti,

že žalobca ako výlučný vlastník uvedených nehnuteľností má k nim užívacie oprávnenie, žalovaná mu
v ich užívaní bráni, dokonca mu znemožňuje aj vstup na predmetné nehnuteľnosti. Tým podľa žalobcu
dochádza k porušovaniu vlastníckych práv žalobcu a tiež k výraznému prekročeniu oprávnení, ktoré vo
vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam patria a prináležia žalovanej ako osobe oprávnenej z vecného
bremena. Žalobca uviedol, že rekreačnú chatu s pozemkami nadobudol do vlastníctva v dedičskom
konaní po svojom otcovi, pričom v prospech žalovanej ako svojej matky zriadil v súvislosti s dedením

vecné bremeno, ktoré žalovanú oprávňovalo predmetné nehnuteľnosti až do jej smrti užívať. Obaja
účastníci mali v tom čase, a dodnes majú svoje bydlisko v meste Bratislava – žalobca vo svojom byte naadrese C. XXXX/X a žalovaný na adrese D. XXXX/X, ktorý jej v dedičskom konaní pripadol v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/3. Zvyšná 1/3 na tomto byte pripadla rovnomerne žalobcovi
ajehosestreJ.G.,G.B..Žalobcaďalejuviedol,ženehnuteľnostinaktorézriadil vprospechmatkyvecné

bremeno, užíval len sporadicky, odporkyňa ich však napriek tomu, že trvalý pobyt mala v uvedenom
byte užívala pravidelne. Nakoľko sa žalovaná v uvedenom byte nezdržiavala, uvedený byt začala
užívať sestra J. s jej synom. Napriek skutočnosti, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom tohto bytu
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/6, sestra J. od neho nikdy nepýtala súhlas s takýmto užívaním
predmetu spoluvlastníctva. Postupom času, ako žalovaná nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užívala,

začala sa čoraz viac správať nie ako osoba z vecného bremena, ale ako vlastník nehnuteľnosti. Nepáčilo
sajej,žetamžalobcaprišielasvojenehnuteľnostiužíval,pričomžalovanávymenilananehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcu zámky, aby sa v jej neprítomnosti do daných nehnuteľností nedostal. Vzniknutú
situáciu sa žalobca snažil najskôr riešiť komunikáciou so žalovanou, avšak jeho snaha k zlepšeniu
neviedla. Žalovaná svoju nevôľu s prítomnosťou žalobcu prejavovala čoraz okázalejšie, pričom súbežne
s touto zmenou správania sa žalobkyne prebiehali častejšie návštevy jeho sestry J. s jej synom,

Žalobca sa tak domnieva, že za touto zmenou správania sa žalovanej stoja práve uvedené osoby,
pričom ich pohnútkou ich konania je aby sa žalovaná nevracala do bytu v Bratislave, ktorého bola
žalovaná majoritným spoluvlastníkom, Keďže tento byt obávali oni a aby tak žalovaná zostala bývať
v nehnuteľnostiach žalobcu. Žalobca taktiež uviedol, že podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie
K., na ktorom je evidovaný byt na adrese D. XXXX/X L. D., žalovaná jej spoluvlastnícky podiel vo

veľkosti 2/3 na predmetnom byte darovala zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
pred necelým mesiacom – dňa 29.07.2025, sestre J. G.. Uviedol, že nemá aktuálne vedomosť, či
žalovaná po uvedenom úkone zmenila aj adresu svojho trvalého bydliska, ktoré bolo práve na adrese D.
XXXX/X, D.. Situácia medzi žalobcom a žalovanou vyvrcholila dňa 21.08.2025, keď žalobca potreboval
svoje nehnuteľnosti navštíviť so znalcom kvôli ohodnoteniu nehnuteľností za účelom zvýšenia poistného

plnenia na majetok a s tým súvisiacim zvýšením zabezpečenia poistenej nehnuteľnosti inštaláciou
externej kamery. V uvedený deň sa žalobca dostavil v sprievode svojho kamaráta, ktorý mu mal pomôcť
s inštaláciou kamier a v sprievode znalca, ktorý mal vykonať znalecký úkon ocenenia nehnuteľností.
Keď prišli k nehnuteľnostiam, žalovaná vyšla z chaty, podišla k bráne, pričom bránila vo vstupe na
pozemok a žalobcovi adresovala rôzne nadávky, ba dokonca vyhrážky, že žalobcu zabije a že mu

chatu podpáli. Žalobca tak z obavy zo správania žalovanej, ktoré bolo takej intenzity, s akou doposiaľ
nebol konfrontovaný, privolal na miesto policajnú hliadku, ktorá sa snažila žalovanej dohovoriť. Žalovaná
napokon na pozemok pustila znalca, žalobcu nie. Žalobca tak dňa 21.08.2025 urobil do zápisnice trestné
oznámenie zachytávajúce priebeh udalosti tohto dňa. Žalobca tak má za to, že je potreba neodkladnej
úpravy pomerov, ktorá je v tomto prípade odôvodnená aktívnym konaním žalovanej, ktorým žalobcovi

znemožňuje výkon akýchkoľvek jeho vlastníckych oprávnení k zaťaženej nehnuteľnosti a ktoré dňa
21.08.2025 prerástlo do právne neakceptovateľných rozmerov a intenzity.

2. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil Zápisnicu o trestnom oznámení, výpisy z LV č. XXXX,
výpis z LV č. XXXX, XXXX, čestné prehlásenie.

3. Z pripojenej Zápisnice o trestnom oznámení Obvodného oddelenia Policajného zboru Šaštín – Stráže
zo dňa 21.08.2025 má súd preukázané, že žalovaný sa dňa 21.08.2025 dostavil na Obvodné oddelenie
Policajného zboru Šaštín – Stráže, za účelom podania trestného oznámenia na jeho matku, F. B..
V oznámení uviedol, že v roku 2021 po otcovej smrti zdedil chatu, v rekreačnej oblasti Gazárka, č. p.

139, v meste Šaštín – Stráže. Uvedenú chatu vlastnil otec a mama. Na uvedenom dedičskom konaní
sa jeho sestra J. G. vzdala chaty v prospech neho. Byt v Bratislave si rozdelili tak, že on a sestra mali
každý šestinu a mama bola hlavná majiteľka. Na dedičskom konaní taktiež navrhol, aby mama na chate
dožiť, tak jej dal doživotné právo. Po dedičskom konaní na uvedenú chatu chodieval spolu so svojou
rodinou a ich vzťah s matkou bol bezproblémový. Všetko začalo asi pred dvomi rokmi, vzťahy sa zhoršili,

pričom dôvod bol ten že jeho sestra začala jeho mamu huckať proti nemu a to z dôvodu, že chcela
byt v Bratislave len pre seba a svojho syna. Prejavovalo sa to rôznymi obvineniami (rozbitia bazénu,
drobných krádeží a pod.) Toto toleroval dva roky. Dňa 21.08.2025 v čase okolo 10.00 hod prišiel spolu
so znalcom na ocenenie nehnuteľnosti a s kamarátom F. M.. Ako tam prišli jeho mama vyšla z chatky
a išla k vstupnej bráne, kde bránila vstupu na jeho pozemok, pričom mu nadávala rôznymi vulgarizmami

typu ,,kokot, feťák“ a podobne. Snažil sa jej normálne odpoveď a vysvetliť jej dôvod prečo prišiel a za
akým účelom. Ako tam boli, tak sa jeho mama F. B. vyhrážala, že ho zabije a podpáli mu chatu. Na
základeuvedenéhotakzavolalnamiestopolicajnúhliadku.Naďalejvšakbránilavstupunapozemok.Má
za to, že matka jeho majetok poškodzuje (namontovanie klímy bez jeho súhlasu) a nakoľko bráni vstupuna jeho pozemok, nemôže danú chatu užívať a starať sa o ňu. Strecha je v dezolátnom stane, avšak
skutočnosť že mu matka bráni vo vstupe, nemôže sa o svoj majetok riadne starať. Súčasne má obavy
o svoj život a aj o život matky, nakoľko je v pokročilom veku a týmto nemá dohľad nad stavom svojho

majetku. Matka mu taktiež bráni, aby si zobral svoje osobné veci a potrebné doklady a iné dokumenty
k chatke.

4. Z čestného prehlásenia F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. spísaného dňa 22.08.2025 má súd
preukázané, že F. M. bol svedok udalostí dňa 21.08.2025 a uvedené udalosti sú svedkom popísané

totožne ako boli zaznamenané v trestnom oznámení podaným žalobcom dňa 21.08.2025.

5. Z výpisu LV č. XXXX vyhotoveného dňa 26.06.2025 pre k. ú. K. a obec Bratislava – Dúbravka má
súd preukázané, že žalovaná je spoluvlastníčkou bytu č. 51, na adrese D. X, súp. č. 1874 v podiele 2/3
k celku. Žalobca A. B. a jeho sestra J. G., G. B. sú spoluvlastníkmi uvedeného bytu a to každý v podiele
1/6 k celku a ako titul nadobudnutia je na uvedenom výpise uvedené Uznesenie o dedičstve zo dňa

17.06.2021, sp. zn. 69D/730/2020.

6. Z výpisu LV č. XXXX vyhotoveného dňa 18.08.2025 pre k. ú. K. a obec Bratislava – Dúbravka má
súd preukázané, že došlo k zmene zápisu vlastníkom na uvedenom liste vlastníctva, pričom žalobca je
naďalej spoluvlastníkom bytu č. 51, na adrese D. X, súp. č. 1874 a to v podiele 1/6 k celku. Ako druhý

vlastník je na danom liste vlastníctva uvedená J. G., G. B., ktorá je však už spoluvlastníčkou v podiele
5/6 k celku. Ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie o dedičstve zo dňa 17.06.2021 a darovacia
zmluva zo dňa 29.07.2025, V-17333/2025.

7. Z výpisov LV č. XXXX č. XXXX vyhotovených dňa 26.08.2025, pre k. ú. I. a obec I. H. má súd

preukázané,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomatopozemkovparc.registra,,C“,parc.č.1836ovýmere
54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 1916/250 o výmere 559 m2, druh
pozemku: ostatná plocha, evidované na LV č. XXXX a stavby (rekreačná chata) súpisné číslo 139
postavenej na pozemku parc. č. 1836 evidovanú na LV č. XXXX. Na LV č. XXXX a tak aj LV č. XXXX je
ako vecné bremeno uvedené doživotné právo bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávnenej

F. B., G. H..

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

17. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

18. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného

opatrenia.Neodkladnéopatreniemôžeslúžiťdočasnémuajtrvalémuzabezpečeniuochranyporušených
alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je

dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že
by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že
neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán,
ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného

nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp
proporcionality). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je
dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje

len osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť bezodkladná ochrana.

19. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem na vydaní
neodkladného opatrenia t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Existencia

a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov
opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu
na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a §
325 ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, by sa malo
osvedčiť, že je tu daný právny záujem navrhovateľa. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na

splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom.

20. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich
vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia
je rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah.

21. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal tzv. test

proporcionality práv a oprávnených záujmov navrhovateľa ako aj žalovaného, ktoré majú garantované
zákonmi ako aj Ústavou SR. Je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Žalovaná má užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti z titulu tzv.
personálneho vecného bremena na doživotné užívanie celej predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedenéhotitulu má žalovaná užívacie právo celej nehnuteľnosti – chatky a jej prislúchajúcich pozemkov.
Zo žalobcom predložených listín mal súd preukázané, že žalovaná bráni žalobcovi v prístupe do
jeho nehnuteľností. Z uvedeného tak plynie potreba neodkladnej úpravy pomerov, keďže zásah do

vlastníckeho práva žalobcu, t. j. bránenie vstupu žalobcovi na nehnuteľnosti nemožno považovať za
zanedbateľný. Žalobca tak preto v potrebnom rozsahu osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Žalobca osvedčil opodstatnenosť svojho nároku, nakoľko so žalovanou majú rovnaké hmotnoprávne
postavenie, rovnaké užívacie práva k celej nehnuteľnosti a rovnako tak je predmetná nehnuteľnosť
obydlím žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd nárok žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčený a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

25. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávnehoobsadeniasúdu,c)mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťza

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten
exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).