Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 72Cb/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123443033
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6123443033.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava 826 46, IČO: 35 850 370, zast.
advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy
10,Bratislava–mestskáčasťStaréMesto82109,IČO:47239921,protižalovanému:ULTIMATEREAL,
s.r.o., Galandova 2, Bratislava 81 06, IČO: 44 742 029, zast,: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová
35, Bratislava 821 08, o zaplatenie 7.481,28 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 3.309,98 EUR zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.171,30 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,03 % za každý deň omeškania
zo sumy 4.888,68 EUR od 23.4.2023 do 26.7.2023,
zo sumy 4.684,98 EUR od 27.7.2023 do 25.8.2023,
zo sumy 4.481,28 EUR od 26.8.2023 do 19.12.2023,
zo sumy 1.171,30 EUR od 20.12.2023 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta

IV. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa
9.11.2023 domáhal zaplatenia sumy 7.481,28 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody v zmysle
zák. č. 442/2002 Z.z. (4.481,28 EUR) a titulom zmluvnej pokuty (3.000,- EUR).

2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových
vôd č. PZ002000269856_001 o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadových vôd uzatvorená podľa ust. § 15 ods. 7 písm. b) a pod a ust. § 16
ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení predpisov
(ďalej len „zákon o vodovodoch a kanalizáciách“). Predmetom zmluvy bola: a) dodávka pitnej vody z

verejného vodovodu (ďalej len „dodávka vody“), b) odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Na základe
uzatvorenej zmluvy dodával žalovanému poskytnuté služby, ktoré mu pravidelne fakturoval. Ceny za
dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti A.. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boliVšeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových
vôd verejnou kanalizáciou (ďalej len ,,Všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“). Na základe
osobného preverenia dňa 16.3.2023 na odbernom mieste Borská 1, Bratislava – OM20003005 zistil

vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke pitnej vody
a odvádzaní odpadových vôd s predmetom Zmluvy „b – odvádzanie a čistenie odpadových vôd“ a s
predmetom Zmluvy „c – odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku“ verejnou kanalizáciou. Ku dňu
podania žaloby eviduje neuhradené faktúru č. 2231002059 v sume 7.888,68 EUR splatná 22.4.2023 -
čiastočne uhradená platbou z 26.7.2023 vo výške 203,70 EUR a platbou z 25.8.2023 vo výške 203,70

EUR. Celkový nedoplatok predstavuje sumu 7.481,28 EUR. Zároveň si uplatňuje aj úrok z omeškania
vo výške 0,03 % denne a paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške
40,00 EUR.

3.Predotvorenímpojednávaniapodanímdoručenýmsúdudňa9.5.2025žalobcavzalspäťžalobuvčasti
o zaplatenia istiny 3.309,98 EUR z dôvodu úhrady dňa 19.12.2023. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť

súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP v späťvzatej časti zastavil.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k veci uviedol, že žalobca sa prostredníctvom
žalobného návrhu domáha zaplatenia istiny 7.481,28 EUR titulom zaplatenia nasledovných pohľadávok
vyúčtovaných faktúrou č. 2231002059 zo dňa 23.3.2023: suma 3.000 EUR vyúčtovaná ako zmluvná

pokuta za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie
na odbernom mieste Borská 1, Bratislava - OM20003005; suma 687,51 EUR ako náhrada škody za
neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.4.2019 do
13.8.2020; suma 1.373,94 EUR ako náhrada škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových
vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 14.8.2020 do 23.1.2023; suma 91,31 EUR ako náhrada

škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od
24.1.2023 do 16.3.2023; suma 891,13 EUR ako náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo
vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.4.2019 do 13.8.2020; suma
1.732,40 EUR ako náhrada škody za neoprávnene vypustené množstvo vôd z povrchového odtoku do
verejnej kanalizácie za obdobie od 14.8.2020 do 23.1.2023; suma 112,51 EUR ako náhrada škody za

neoprávnene vypustené množstvo vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie za obdobie od
24.1.2023 do 16.3.2023. Nárok žalobcu na zaplatenie škody a zmluvnej pokuty, najmä pozostávajúci z
nároku na zaplatenie sumy 3.000,- EUR vyúčtovanej ako zmluvná pokuta za neoprávnené vypúšťanie
odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie na odbernom mieste B. X, B. -
OM20003005, sumy 687,51 EUR ako náhrady škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových

vôddoverejnejkanalizáciezaobdobieod18.4.2019do13.8.2020,sumy891,13EURakonáhradyškody
za neoprávnene vypustené množstvo vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie za obdobie od
18.4.2019 do 13.8.2020. Žalobca svoj nárok opiera o skutočnosť, že v rozhodnom období nemal so
žalobcom uzatvorenú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala k vypúšťaniu odpadových vôd/k odvodu splaškov
a zrážkovej vody do kanalizácie prevádzkovanej žalobcom. Z obsahu žalobného návrhu a jeho prílohy

vyplýva, že zmluvná pokuta 3.000,- EUR za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd bola žalobcom
vystavená z dôvodu, že síce mal platne uzatvorenú zmluvu č. C. zo dňa 2.4.2014 o pripojení vodovodnej
prípojky/ montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, avšak predmetom
tejto zmluvy bola len dodávka pitnej vody (predmet a) zmluvy) pričom jej predmetom nebolo odvádzanie
a čistenie odpadových vôd (predmet b) zmluvy) a odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku

(predmet c) zmluvy). Zmluvu č. C. zo dňa 2.4.2014 o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru
a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, na ktorú sa žalobca odvoláva, vyhotovoval a
dal mu na podpis žalobca ako hotovú zmluvu bez možnosti jej úprav a pripomienkovania, na základe
vopred dohodnutých podmienok. So žalobcom mal v rozhodnom období platne uzatvorenú zmluvu č.
PZ00158212_001 zo dňa 29.9.2010 o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke

pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre odberné miesto OM00010227 13-49900-000 z ktorej
vyplýva, že v rozhodnom čase mal platne zazmluvnený odvod odpadových a zrážkových vôd na adrese
Borská 1 Bratislava, nakoľko predmetná zmluva sa vzťahuje aj na predmet zmluvy písm. a), b) a c) a
teda aj na zmluvné dojednania, ktoré žalobca sankcionoval zmluvnou pokutou. Žalobca nevyužil svoje
právo účtovať čistenie odpadových a zrážkových vôd, ktoré mu umožňuje zmluva PZ00158212_001

zo dňa 29.9.2010. Uvedená skutočnosť mu nemôže byť na ťarchu a už vôbec nemôže byť za takéto
konanie sankcionovaný zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Zmluvnou pokutou je možné sankcionovať
porušenie zmluvnej povinnosti. Žalobca nepreukázal, že medzi žalobcom a ním bola dojednaná zmluvná
povinnosť, ktorú by porušil a ktorá by bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 3.000,- EUR,ktorú si žalobca vyčíslil vo faktúre č. 2231002059 zo dňa 23.3.2023. Poukazuje na skutočnosť, že medzi
žalobcom a ním nebola dohodnutá zmluvná povinnosť uzatvoriť zmluvu o odvode splaškov prípadne
dažďovej vody. Rovnako odmieta, že by v rozhodnom období neoprávnene vypúšťal odpadové vody,

prípadne odvádzal splaškovú či zrážkovú vodu. Z predloženej faktúry vystavenej žalobcom vyplýva, že si
žalobca prostredníctvom žalobného návrhu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 687,51 EUR ako náhrada
škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od
18.4.2019 do 13.8.2020, sumy 891,13 EUR ako náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo
vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.4.2019 do 13.8.2020. Má za to, že

počas uvedeného obdobia mal so žalobcom platne uzatvorenú zmluvu o odvádzaní splaškov, preto si
žalobca nemôže nárokovať zaplatenie škody za zvolené obdobie. Rovnako poukazuje na skutočnosť,
že žalobca si svoje právo na náhradu škody alebo na zaplatenie za odvod odpadových splaškových
vôd za obdobie od 18.4.2019 uplatnil po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, keď žalobný návrh
podal až dňa 22.11.2023. Z uvedeného dôvodu považuje nárok žalobcu uplatnený za odvod splaškov,
odpadových vôd za obdobie od 18.4.2019 do 22.11.2023 za premlčaný a z tohto dôvodu vznáša

kvalifikovanú námietku premlčania. Žalobca mu za rozhodné obdobie neúčtoval za odvod splaškov
žiadnu odmenu. Žalobca si svoj nárok u neho uplatnil prvý krát až doručením faktúry č. 2231002059
zo dňa 23.3.2023. Na základe uvedeného požiadal žalobcu o splátkový kalendár, ktorý mu žalobca
dnešného dňa neposkytol vo forme, ktorá by zohľadňovala jeho námietky ohľadne premlčaného nároku
žalobcu a skutočnosti, že má do dnešného dňa so žalobcom platnú zmluvu o odvode splaškov a

odpadových vôd. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 415
a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorého je každý povinný postupovať tak,
aby predchádzal vzniku škodám. Je zrejmé, že žalobca ako prevádzkovateľ vodovodov a kanalizácie,
si bol vedomý (na základe platných ako aj predchádzajúcich zmlúv), že odoberá vodu a aj vypúšťa
splašky, odvádza povrchovú zrážkovú vodu. Ak mal teda žalobca za to, že medzi nimi nie je platne

uzatvorená zmluva o odvode splaškov, mal ho na to upozorniť a daný stav napraviť. Dané však žalobca
nevykonal, nechal tento stav po dobu štyroch rokov a následne mu vyúčtoval okrem poplatku za odvod
splaškov a zrážkovej povrchovej vody vo forme náhrady škody aj zmluvnú pokutu, pričom nepreukázal
porušenie jeho zmluvnej povinnosti uzatvoriť so žalobcom zmluvu o odvode splaškov. Rovnako má
za to, že trovy právneho zastúpenia uplatnené žalobcom v tomto konaní sú neúčelne vynaložené,

nakoľko žalobca má vlastné právne oddelenie, ktoré vymáha žalobcove pohľadávky. Nakoľko žalobca
nepostupoval hospodárne, nepredchádzal škodám pričom svojim konaním zapríčinil vznik trov konania,
vníma vymáhanie nároku žalobcom cestou splnomocneného právneho zástupcu za nehospodárne. Z
uvedeného dôvodu má za to, že žalobcovi neprináleží právo na náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že žalovaný v podanom odpore neuvádza žiadne
skutočnosti, ktoré by ho zbavovali povinnosť uhradiť požadovaný nárok. Bolo povinnosťou žalovaného
zabezpečiť uzatvorenie zmluvy aj na službu b) resp. c) a jej neuzatvorenie má za následok porušenie
zákona. Zoznam služieb, ktoré je možné zazmluvniť, je uvedený priamo v čl. I zmluvy. Z predloženej
zmluvy je pritom zrejmé, že žalovaný si zazmluvnil len službu a), t. j. dodávku vody. Považuje tiež

za úplne logické, ak si zmluvne (zmluvnou pokutou) pokryje aj prípad, kedy druhá zmluvná strana
využíva viac služieb ako bolo zazmluvených. Jedná sa o úplne štandardný postup, kedy sa zmluvne
bráni pred zneužívaním zo strany odberateľov, ktorí si objednajú len dodávku vody, ale už neplatia
za jej odvádzanie, hoci k nemu reálne dochádza. Tu totiž platí, že ak nie je zazmluvnené odvádzanie
odpadových vôd, je len na jeho bdelosti, či dokáže sledovať dodržiavanie tohto stavu a existuje

predpoklad, že nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Sankcionovanie tohto stavu pevne stanovenou
zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj reparačnú funkciu. Samotná skutočnosť, či účastník
konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia

(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (Uznesenie NS SR z 31. mája
2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Aplikované na sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu, ak ako
veriteľ preukáže právny titul, čo v danom prípade spoľahlivo preukázal, je potom na žalovanom akodlžníkovi aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné
bremeno sa v takom prípade presúva na žalovanú napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu (porovnaj
UznesenieKSvŽiline,sp.zn.KSZA9Co720/2014zodňa07.10.2014).Vtejtosúvislostitiežzdôrazňuje,

že vo vzťahu k žalovanému ako právnickej osobe (podnikateľovi) nemá žiadnu poučovaciu povinnosť
ohľadom jeho povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Rovnako tak má za to, že žiadna
časť uplatneného nároku nie je oslabená námietkou premlčania. Obchodný zákonník predpokladá
zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými
podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možností, ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať o

dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní
s pojmom dobré mravy pojmom užším. Právna teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že strana,
ktorá namieta určité zmluvné ustanovenie, ho pôvodne akceptovala a až dodatočne odmieta dohodu
dodržať. Viera oprávnenej strany v platne dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez ďalšieho
narušená. Právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za
porušenie tohto základného práva (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06).

6. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) uviedol, že tak ako uvádzal už v odpore, žalobcovi
nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko v rozhodnom čase s ním mal uzatvorenú

zmluvu na odvod splaškov a to konkrétne zmluvu č. PZ00158212_001 zo dňa 29.9.2010 o pripojení
vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre
odberné miesto OM00010227 13-49900-000. Rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil
právo na náhradu škody za obdobie od 18.4.2019 do 9.11.2019 po uplynutí zákonnej štvorročnej ročnej
premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania nároku žalobcu

požadovať náhradu škody za obdobie pred 9.11.2019. Žalobca sa k vyššie uvedeným skutočnostiam
nevyjadril, použil len všeobecné frázy a citácie zo zákona. Žalobca nerozporoval skutočnosť, že medzi
nimi bola platne uzatvorená zmluva č. PZ00158212_001 zo dňa 29.9.2010 o pripojení vodovodnej
prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre odberné miesto
OM00010227 13-49900-000, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu odvádzať žalovanému splašky a

odpadovú /povrchovú/ dažďovú vodu. Z uvedeného dôvodu má za to, že tieto skutočnosti nie sú medzi
stranami sporné. V súvislosti s uplatneným nárokom zároveň oznámil, že k dnešnému dňu vykonal
úhradu platieb v celkovej výške 3.604,87 EUR na úhradu nasledovných nárokov žalobcu: náhrada škody
za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 14.8.2020
do 23.1.2023 v sume 1.373,94 EUR platbou zo dňa 19.12.2023; náhrada škody za neoprávnene

vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 24.1.2023 do 16.3.2023
v sume 91,13 EUR platbou zo dňa 19.12.2023; náhrada škody za neoprávnene vypustené množstvo
vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie za obdobie od 14.8.2020 do 23.1.2023 v sume
1.732,40 EUR platbou zo dňa 19.12.2023; náhrada škody za neoprávnene vypustené množstvo vôd z
povrchového odtoku do verejnej kanalizácie za obdobie od 24.1.2023 do 16.3.2023 v sume 112,51 EUR

platbou pred podaním žaloby zo 26.7.2023 v sume 203,70 EUR. Aj naďalej rozporuje svoju platobnú
povinnosť vyúčtovanú faktúrou žalobcu č. 2231002059 v rozsahu náhrady škody za neoprávnene
vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.4.2019 do 13.8.2020
v sume 687,51 EUR a náhrady škody za neoprávnene vypustené množstvo vôd z povrchového odtoku
do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.4.2019 do 13.8.2020 v sume 891,19 EUR z dôvodu premlčania

tohto nároku žalobcu, v rozsahu 3.000,- EUR titulom zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobcovi nevznikol
nárok na jej zaplatenie. Opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepostupoval v súlade s
ust. § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý povinný postupovať tak, aby
predchádzal vzniku škodám. Je zrejmé, že žalobca ako prevádzkovateľ vodovodov a kanalizácie si
bol vedomý (na základe platných ako aj predchádzajúcich zmlúv ), že odoberá vodu a aj vypúšťa

splašky, odvádza povrchovú zrážkovú vodu. Ak mal teda žalobca za to, že medzi nimi nie je platne
uzatvorená zmluva o odvode splaškov, mal ho na to upozorniť a daný stav napraviť. Dané však žalobca
nevykonal, nechal tento stav po dobu štyroch rokov a následne mu vyúčtoval okrem poplatku za odvod
splaškov a zrážkovej povrchovej vody vo forme náhrady škody aj zmluvnú pokutu, pričom nepreukázal
jeho porušenie zmluvnej povinnosti uzatvoriť so žalobcom zmluvu o odvode splaškov. Nakoľko žalobca

nepostupoval hospodárne, nepredchádzal škodám, pričom svojim konaním zapríčinil vznik trov konania,
vníma vymáhanie nároku žalobcom cestou splnomocneného právneho zástupcu za nehospodárne. Z
uvedeného dôvodu má za to, že žalobcovi neprináleží právo na náhradu trov konania.7. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím prednesov právneho zástupcu žalobcu, právneho
zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom
dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

7.1. Medzi sporovými stranami bola dňa 2.4.2019 uzavretá Zmluva č. PZ002000269856_001 o pripojení
vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd,
predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu na odbernom mieste B. X, XXX XX
B., odberné miesto OM 20003005.

7.2. Žalobca lisom zo dňa 23.3.2023 oznámil žalovanému, že bolo potvrdené vypúšťanie odpadových
vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy, na základe čoho mu vystavil faktúru, v ktorej stanovil
zmluvnú pokutu a vyčíslil náhradu škody.

7.3. Žalobca vystavil dňa 23.3.2023 žalovanému faktúru č. 2231002059 (variabilný symbol

2000161815na celkovú sumu 7.888,68 EUR s lehotou splatnosti dňa 22.4.2023, ktorou žalovanému
vyúčtoval zmluvnú pokutu v sume 3.000,- EUR a náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo
odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.4.2019 do 13.8.2020 v sume 687,51 EUR,
za obdobie od 14.8.2020 do 23.1.2023 v sume 1.373,94 EUR, za obdobie od 24.1.2023 do 16.3.2023
v sume 91,31 EUR, za neoprávnene vypustené množstvo vôd z povrchového odtoku do verejnej

kanalizácie od 18.4.2019 do 13.8.2020 v sume 891,13 EUR, za obdobie od 14.8.2020 do 23.1.2023
v sume 1.732,40 EUR, za obdobie od 24.1.2023 do 16.3.2023 v sume 112,51 EUR. Z uvedenej faktúry
žalovaný uhradil dňa 26.7.2023 sumu 203,70 EUR, dňa 24.8.2023 sumu 203,70 EUR a dňa 19.12.2023
štyri samostatné platby v sume 1.373,94 EUR, 91,13 EUR, 1.732,40 EUR a 112,51 EUR.

7.4. Medzi sporovými stranami bola taktiež uzavretá Zmluva č. PZ00158212_001 zo dňa 29.9.2010
o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, predmetom ktorej bola dodávka pitnej
vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a odvádzanie a čistenie vôd
z povrchového odtoku na odbernom mieste B. X, XXX XX B., odberné miesto OM00010227
13-49900-000.

7.5. Žalovaný listom zo dňa 5.4.2023 reklamoval vyúčtovanie zmluvnej pokuty v sume 3.000,- EUR,
pričom v predposlednom odseku uvedeného listu zároveň požiadal žalobcu o splátkový kalendár
za účelom úhrady zročného stočného vyúčtovaného faktúrou č. 2231002059 a to formou desiatich
pravidelných mesačných splátok splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc 25.4.2023.

7.6. Žalovaný následne listom zo dňa 17.7.2023 opätovne oznámil žalobcovi, že vyúčtovanú zmluvnú
pokutu v sume 3.000,- EUR považuje za nedôvodnú, nakoľko mal uzavretú zmluvu č. PZ00158212_001
zo dňa 29.9.2010, na základe ktorej odvádzal odpadové vody. V závere predmetného listu zároveň
oznámil,žesvojzáväzokuhradiťstočnézaobdobieod18.4.2019do16.3.2023vcelkovejsume4.888,68

EUR uhradí v pravidelných mesačných splátkach vo výške 203,70 EUR mesačne (24 splátok) pod
variabilným symbolom 200016815 počínajúc mesiacom júl vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca.

7.7. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 9.5.2025 vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu
zaplatenej časti istiny v sume 3.309,98 EUR a po čiastočnom späťvzatí žaloby zotrval na uplatnení

pohľadávky vo zvyšnej časti v rozsahu istiny v sume 4.171,30 EUR, úroku z omeškania vo výške 0,03
% denne zo sumy 7.888,68 EUR od 23.4.2023 do 26.7.2023, zo sumy 7.684,98 EUR od 27.7.2023 do
25.8.2023, zo sumy 7.481,28 EUR od 26.8.2023 do 19.12.2023, zo sumy 4.171,30 EUR od 20.12.2023
do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového

poriadku v časti o zaplatenie istiny 3.309,98 EUR zastavil.

8. Zákonné ustanovenia:

8.1.Podľa§22ods.1zák.č.442/2002Z.z.overejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciáchaozmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „ZoVVaVK“), žiadateľ
o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej
zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 4. Vlastník verejnej kanalizáciealebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie
je vlastníkom, môže sa pripojiť na prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu len na základe písomnej
zmluvy podľa § 16 ods. 5.

8.2. Podľa § 23 ods. 1 ZoVVaVK, žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú
kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4
ods. 4. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie
na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na prevádzkovo súvisiacu verejnú

kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.

8.3. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) ZoVVaVK, neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej
kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s
takouto zmluvou.

8.4. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8.5. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

8.6. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej

bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá.

8.7. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na
všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany

medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

8.8. Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba
pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

8.9. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

8.10. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony

uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

8.11. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

8.12. Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká,

nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej
doby.

8.13. Podľa § 393 ods. 1 Obch. zák., pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia
doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv

ustanovená osobitná úprava.
8.14. Podľa § 407 ods. 1 Obch. zák., ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

8.15. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.8.16. Podľa § 407 ods. 4 Obch. zák., účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú
aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

8.17. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

8.18. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

8.19. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

8.20. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

8.21.Podľa§2ods.1NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,výškapaušálnejnáhradynákladovspojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

8.22. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

8.23. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí

byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

9. Základná úroková sadzba ECB bola v období od 22.3.2033 do 9.5.2023 vo výške 3,50 % ročne.

10. Zmluvné ustanovenia:

10.1. Podľa Čl. I. „Predmet Zmluvy a účel jej použitia“ ods. 1. Zmluvy č. C. zo dňa 2.4.2019 (ďalej
len „Zmluva 1“), Dodávateľ sa zaväzuje vykonať pre Odberateľa pripojenie vodovodnej prípojky/montáž
vodomeru na verejný vodovod po splnení podmienok stanovených vo vyjadrení Dodávateľa.

10.2. Podľa Čl. I. „Predmet Zmluvy a účel jej použitia“ ods. 2. Zmluvy 1, Dodávateľ sa zaväzuje
Odberateľovi v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta zriadeného v súlade
s predchádzajúcim odsekom: Adresa odberného miesta: Borská 1, 841 04 Bratislava, Odberné miesto:
OM20003005, Predmet zmluvy: a), Účel použitia: ostatné. (pozn. súdu: pod tabuľkou v uvedenom
odseku je pod písmenom a) uvedená možnosť predmetu zmluvy: dodávka pitnej vody z verejného

vodovodu).

10.3. Podľa Čl. IV. „Platnosť a účinnosť zmluvy“ ods. 1. Zmluvy 1, zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

10.4. Podľa Čl. IV. „Platnosť a účinnosť zmluvy“ ods. 2. Zmluvy č. C., zmluva nadobúda platnosť

a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami.

10.5. Podľa Čl. IV. „Platnosť a účinnosť zmluvy“ ods. 3. Zmluvy 1, týmto dňom zároveň strácajú platnosť
a účinnosť všetky predchádzajúce zmluvy na dodávku pitnej vody vereným vodovodom a odvádzanie
odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktoré boli uzatvorené pre odberné miesto uvedené v tejto

zmluve.

10.6. Podľa Čl. I. „Predmet Zmluvy a účel jej použitia“ ods. 1. Zmluvy č. PZ00158212_001 zo dňa
29.9.2010 (ďalej len „Zmluva 2“), dodávateľ sa zaväzuje pre odberateľa opakovane uskutočňovať:a) dodávku pitnej vody z verejného vodovodu (ďalej len „dodávka vody“)
b) odvádzanie a čistenie odpadových vôd
c) odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku

d) odvádzanie a čistenie odpadových vôd z iných zdrojov (ďalej len „odvádzanie odpadových vôd“).

10.7. Podľa Čl. II. „Špecifikácia odberného miesta určeného na dodávku vody a odvádzanie odpadových
vôd a spôsob merania množstva odobratej vody, množstva odvedenej odpadovej vody a množstva vody
odvedenej z povrchového odtoku“ Zmluvy 2: Adresa odberného miesta: Borská 1, 841 04 Bratislava 4,

Odberné miesto: OM00010227, Technické číslo: 13-49900-000, Predmet zmluvy podľa Čl. I.: a, b, Účel
použitia: ostatné, Stav vod. m3 k dátumu: 1670/30.09.10., (pozn. súdu: nasleduje druhý riadok v tabuľke)
Adresa odberného miesta: Borská 1, 841 04 Bratislava 4, Odberné miesto: OM00010227, Technické
číslo: 13-49900-000, Predmet zmluvy podľa Čl. I.: c, Účel použitia: ostatné, Stav vod. m3 k dátumu:
860m2/10.08.10..

10.8. Podľa Čl. III. „Vodné a stočné“ ods. 2 Zmluvy 2, odberateľ sa zaväzuje za odvádzanie odpadových
vôd verejnou kanalizáciou zaplatiť dodávateľovi cenu za odvedenie odpadovej vody (ďalej len „stočné“)
za podmienok ako je uvedené vo VZP.

11. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je už iba nárok na zaplatenie sumy 1.171,30

EUR (žalobcom uplatňovaný ako nárok na náhradu škody) a sumy 3.000,- EUR (žalobcom uplatňovaný
ako zmluvná pokuta). Súd vyhodnotil zostávajúcu časť návrhom uplatneného nároku v súlade s
predloženými písomnými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k
záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený iba čiastočne.

12. K nároku na zaplatenie sumy 1.171,30 EUR s príslušenstvom:

12.1. Predmetná suma predstavuje zostávajúcu časť nároku uplatneného žalobcom faktúrou č.
2231002059, ktorou žalovanému vyúčtoval náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo
odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, nakoľko žalovaný nemal

uzatvorenú pre danú službu zmluvu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi stranami bola
uzavretá Zmluva 1, ktorá sa týkala iba dodávky pitnej vody. Táto zmluva, ako dôvodí žalobca, mala
v celom rozsahu nahradiť všetky skôr uzavreté zmluvy. Žalovaný však do konania predložil už skôr
uzavretú Zmluvu 2, ktorá okrem dodávky pitnej vody pokrývala aj odvádzanie a čistenie odpadových
vôd a vôd z povrchového odtoku. Z porovnania oboch zmlúv vyplýva, že adresa odberného miesta je

na oboch zmluvách totožná, líši sa však v časti označenia Odberného miesta (Zmluva 1: OM20003005;
Zmluva 2: OM00010227), v časti Technického čísla (Zmluva 1 neobsahuje žiadny údaj; Zmluva 2:
13-49900-000) a v časti Stav (Zmluva 1 neobsahuje žiadny údaj, Stav vod. m3 k dátumu (Zmluva 2:
1670/30.09.10 resp. 860m2/10.08.10). Na rozdiel od žalobcu, súd je toho názoru, že nová Zmluva
1 nahradila pôvodnú Zmluvu 2 iba v časti dodávky pitnej vody (písm. a), pričom v časti odvádzania

odpadových vôd (písm. b, c) zostala zachovaná pôvodná zmluva a žalovaný preto neodvádzal tieto
odpadové vody bez uzavretej zmluvy. Žalobcovi tak nič nebránilo, aby si cenu poskytovaného plnenia
vyúčtoval v súlade so Zmluvou 2, ktorá v časti odvádzania odpadových vôd je aj naďalej platná
a v tejto časti nebola nahradená Zmluvou 1, nakoľko zmluvy nie sú totožné v časti označenia odberného
miesta. Predmetné zmluvy boli uzavreté formou vopred pripravených formulárov, zrejme na klientských

obchodných miestach žalobcu, kde sa dopĺňali údaje jednotlivých klientov. V Zmluve 2 je pritom uvedený
stav vodomeru a rozsah povrchu, z ktorého sa bude odvádzať voda z povrchového odtoku, pričom jeho
výpočet tvorí Prílohu č. 1 k Zmluve 2. Zmluva 1 tieto doplňujúce údaje neobsahuje a je nanajvýš zvláštne,
že žalobca tieto rozdiely v oboch zmluvách neidentifikoval.

12.2. Žalobca si nárok na zaplatenie sumy 4.481,28 EUR uplatnil s poukazom na faktúru č. 2231002059
(pôvodne 4.888,68 EUR), nakoľko pred podaním žaloby bola faktúra čiastočne žalovaným uhradená
(dve splátky po 203,70 EUR dňa 26.7.2023 a dňa 24.8.2023). To korešponduje so žalovaným
navrhovaným splátkovým kalendárom v jeho liste zo dňa 17.7.2023. Žalovaný jednoznačne prejavil
svoju vôľu uhradiť záväzok 4.888,68 EUR a túto začal aj plniť, keďže uhradil prvé dve splátky, ktoré

označil nezameniteľným identifikačným údajom (variabilný symbol 2000161815 uvedený na faktúre).
Žalovaný následne listom zo dňa 17.7.2023 opätovne oznámil žalobcovi, že vyúčtovanú zmluvnú pokutu
v sume 3.000,- EUR považuje za nedôvodnú, nakoľko mal uzavretú zmluvu č. PZ00158212_001 zo dňa
29.9.2010, na základe ktorej odvádzal odpadové vody. V závere predmetného listu zároveň oznámil,že svoj záväzok uhradiť stočné za obdobie od 18.4.2019 do 16.3.2023 v celkovej sume 4.888,68
EUR uhradí v pravidelných mesačných splátkach vo výške 203,70 EUR mesačne (24 splátok) pod
variabilným symbolom 200016815 počínajúc mesiacom júl vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Tieto

úkony žalovaného (žiadosť o splátkový kalendár a čiastočné úhrady faktúry) súd vyhodnotil ako uznanie
záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa
v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie
v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol

splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné
bremeno z veriteľa na dlžníka. Zostatok fakturovanej sumy (vyúčtovaná či už ako náhrada škody alebo
cena za poskytnuté zmluvné plnenie) nebola žalovaným doposiaľ v celom rozsahu zaplatená, pričom
nezaplatená zostala v časti 1.171,30 EUR. Žalovaný v konaní nepreukázal, že záväzok na zaplatenie
tejto zostávajúcej časti v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Žalovaným vznesenú
námietku premlčania tejto časti pohľadávky súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko jej uznaním začala

plynúť nová premlčacia lehota, čím k premlčaniu jeho záväzku nemohlo dôjsť. Súd preto žalobe v tejto
časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 1.171,30 EUR.

12.3. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z

omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku
z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k

porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob
ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.

Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (D. D. a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)

12.4. Je nesporné, že žalovaný bol so splnením časti peňažného záväzku v omeškaní a s časťou je
v omeškaní doposiaľ, čím žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Žalobcom uplatňovaný

úrok z omeškania je plne v súlade so zákonnou výškou úroku z omeškania, nakoľko jeho výška nebola
medzi sporovými stranami dojednaná. Úrok z omeškania súd priznal za obdobie odo dňa nasledujúcom
po dni splatnosti faktúry do dňa zaplatenia tej ktorej splátky. Omeškaním žalovaného zároveň žalobcovi
vzniklo právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, na
zaplatenie ktorej súd žalovaného taktiež zaviazal.

12.5. Ako už súd uviedol vyššie, následný úkony žalovaného (žiadosť o splátkový kalendár, čiastočná
úhrada faktúry) zároveň vyhodnotil ako uznanie záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie
záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že
záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa,

keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na
dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie
preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

12.6. V nadväznosti na čiastočnú úhradu ako aj písomné uznanie záväzku žiadosťou o akceptáciu

splátkového kalendára súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach,
nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa
slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii
slovenských právnych predpisov.12.7. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného
dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať

podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú.
V konaní teda môžu nastať len dve situácie – buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka,
považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený
dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju
uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť

záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne
domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi
tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)

12.8. „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce
k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za

predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať
bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie
je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.
V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad)
právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku),

ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie
vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu
dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci
dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo,
že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel

vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti
uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9.
decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)

12.9. „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti

plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou
z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods.
3 OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)

12.10. „Ustanovenie § 407 ods. 3 OBZ spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých

okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku) vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v čase jeho uznania (ak nešlo o záväzok
premlčaný).
Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že záväzok v čase
uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, dôkazné

bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu záväzku, spočíva na dlžníkovi (žalovanom). Na uplatniteľnosti tohto
záveru potom nič nemení ani skutočnosť, že predmetom konania nie je splnenie hlavného záväzku,
ktorý bol uznaný, ale splnenie záväzku na úhradu zmluvnej pokuty, ktorou bolo riadne splnenie hlavného
záväzku zabezpečené.
Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu

záväzku, alebo nie, nemôže byť založené na samom popretí skutočnosti, o existencii ktorej platí
vyvrátiteľná domnienka (napr. v tvrdení žalovaného, že tovar mu nebol riadne odovzdaný a žalobca
nepredložil dôkaz na vyvrátenie tohto tvrdenia), keďže akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate
popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.“ (rozsudok 29 Odo 180/2003 zo 7. mája 2003)

12.11. „Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej
výške, táto listiny predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 OBZ, a to vzhľadom na výkladové
pravidlá ustanovené v § 266 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú sumu formou mesačných splátok potom jednoznačne
vyplýva, že súčasne túto sumu uznáva, keďže chce dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej

sumy“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.5.2007, sp. zn. 32 Odo 929/2005)

13. K nároku na zaplatenie sumy 3.000,- EUR s príslušenstvom:13.1. V predmetnej faktúre si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za neoprávnené vypúšťanie
odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku, nakoľko na túto službu nemal uzavretú zmluvu. Tak ako
súd konštatoval v odsekoch 12.1. a 12.2. odôvodnenia, medzi stranami aj po uzavretí Zmluvy 1 zostala

v platnosti Zmluva 2 a zo strany žalovaného tak nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti a vzniku nároku
žalobcu požadovať zmluvnú pokutu. Na koniec ak by aj žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vznikol,
ten by bol vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčaný. Ak totiž k porušeniu povinnosti
žalovaným došlo počínajúc dňom 18.4.2019, týmto dňom si mohol uplatniť nárok na zmluvnú pokutu.

13.2. Ustanovenie odseku 1 § 393 Obch. zák. obsahuje pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej
doby pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti (napr. pri práve odstúpiť od zmluvy a požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty). V týchto prípadoch premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola
povinnosť porušená. Toto pravidlo platí vždy, pokiaľ nie je pre premlčanie niektorých týchto práv
ustanovená osobitná úprava (napr. § 393 ods. 2, § 398). Rozhodujúca preto nie je splatnosť zmluvnej
pokuty, ale okamih porušenia zabezpečenej povinnosti. Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval za

porušenie povinnosti, ktorá mala vzniknúť už dňa 18.4.2019. Keďže zmluvná pokuta bola určená pevnou
jednorazovou sumou, premlčacia doba začala plynúť prvým dňom porušenia povinnosti, za ktorý vzniklo
žalobcovi právo na zmluvnú pokutu a uplynula dňa 18.4.2023. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd
dňa 9.11.2023, jeho nárok je premlčaný a po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného súd
tento uplatňovaný nárok nemohol priznať. V tejto časti k uznaniu záväzku nedošlo, nakoľko žalovaný

tento nárok od počiatku neuznával, na rozdiel od nároku na úhradu sumy 4.888,68 EUR. Vzhľadom
na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania súd žalobu v tejto časti z uvedeného dôvodu
zamietol.

14. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Žalobca mal vo veci úspech v časti 4.481,28 EUR (vyhovené v časti 1.171,30 EUR a čiastočné
zastavenie konania v časti 3.309,98 EUR zavinil žalovaný) čo prestavuje 60 %-nú úspešnosť a žalovaný
v časti 3.000,- EUR (zamietnutie žaloby v tejto časti) čo predstavuje 40 %-nú úspešnosť. Rozdiel medzi
úspechom žalobcu a žalovaného tak predstavuje 200 %-ný úspech žalobcu.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.