Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122505976
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122505976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v D., E. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach,
Čajakova 5 proti žalovanému: F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., H. I. XXX/XX, zastúpenému
JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o zaplatenie 3.604 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 07. mája 2025
sp. zn. K2-29C/11/2023

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 07. mája 2025 č.k. K2-29C/11/2023-266 vo výroku I.

v rozsahu sumy 764,80 € so 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 764,80 € od 22.01.2023 do
zaplatenia tak, že žalobu v tomto rozsahu z a m i e t a.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 58 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 07. mája 2025 č.k.
K2-29C/11/2023-266 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.604 € so 7,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.604 € od 22.01.2023 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok I.), a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.).

2.1 Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa po jej úprave domáhal zaplatenia sumy 3.604 € so 7,5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.604 € od 29.12.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.
2.2 Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.11.2020 vo večerných hodinách v čase okolo 20:00

hod. išiel pozrieť motorové vozidlo „nový Citroën C3“, ktoré bolo vystavené a zaparkované pri objekte
značkovej predajne Citroën spoločnosti 3H MOBIL s.r.o. na Moldavskej ceste 28/A v Košiciach a pri
prezeraní vozidla si nevšimol, že v priestore predného ľavého kolesa a dverí sa na zemi nachádza
nejaký kruhový kryt, ktorý pri večernom svetle splýval s terénnou úpravou z mramorových lomových
kamienkov, pričom týmto kruhovým krytom bola nezodpovedne zamaskovaná pod ňou sa nachádzajúca
železná šachta asymetrických rozmerov s hĺbkou asi 1,5 až 2 metre a žalobca nešťastne na kryt stúpil,
ten sa preboril a následne po úroveň ramien prudko a bolestivo spadol do šachty. Pri páde sa veľmi

udrel nielen o rozseknutú vstupnú časť železnej šachty, ale aj o železné vnútorne vyčnievajúce stúpačky,
čím utrpel vážne telesné zranenie. Podmienky na vznik práva na náhradu škody sú splnené, pričom pri
určení výšky náhrady škody žalobca vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom spracovanom J. I.K. dňa 28.12.2020, v ktorom bolo bolestné ustálené na 130 bodov, čo zodpovedá sume 2.839,20 € (1
bod 21,84 €).
2.3 Žalovaný s nárokom žalobcu nesúhlasil, namietal pasívnu legitimáciu v spore, ako aj spôsobenú

škodu.

3.1 Po vykonanom dokazovaní súd skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie, vychádzajúc z ust. §
4 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z. a mal za preukázané, že vlastníkom parcely č. 502/59, okres Košice
IV, obec D. - A., katastrálne územie Južné mesto zapísanej na LV č. XXXXX a na predmetnej parcele

Autosalón Citroën, súpisné číslo 2930 je 3H MOBIL s.r.o., Moldavská cesta 28/A, Košice, IČO: 36216402
a nájomcom F. G., t.j. žalovaný. Vlastníkom parcely č. 502/50, okres Košice IV, obec D. - A., katastrálne
územie A. J., zapísanej na LV č. XXXXX je spoločnosť PALM CORP s.r.o., Moldavská cesta 32, Košice,
IČO: 36205931 a vlastníkom parcely č. 502/70, 502/66, okres Košice IV, obec D. - A., katastrálne územie
A. J., zapísanej na LV č. XXXXX, na ktorých je objekt ROSSIGNOL, Moldavská cesta XX/X, súpisné číslo
XXXX je F. G., t.j. žalovaný. Tieto skutočnosti vyplývajú z predmetných listov vlastníctva a ktoré medzi

stranami sporu neboli sporné. Ako vyplýva z oznámenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti
zo dňa 19.11.2021, vodomerná šachta je osadená na vodovodnej prípojke pre budovu na parcele č.
502/29, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti 3H MOBIL, kde pre toto odberné miesto je odberateľom F.
G., ktorý je nájomcom budovy na parcele č. 502/59 - Autosalón Citroën, pričom z listu mesta Košice zo
dňa 28.12.2022 vyplýva, že vodovodná prípojka pre objekt Rossignol, ktorý je postavený na parcele č.

502/70 a 502/66 na LV č. XXXXX, vlastníkom nehnuteľnosti je F. G. a vodovodná prípojka k jeho objektu
je vedená na pozemkoch KN-C parcelné č. 502/2 a 502/50 v katastrálnom území Južné mesto.
3.2 Súd dospel k záveru o nedôvodnosti námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že
nakoľko vodovodnú prípojku zriadil žalovaný, je teda aj jej vlastníkom. Vodomerná šachta je osadená
na vodovodnej prípojke na parcele č. 502/50, ktorá je v zmysle listu vlastníctva č. XXXXX vo vlastníctve

spoločnosti PALM CORP, s.r.o. Košice, avšak vodomerná šachta je súčasťou vodovodnej prípojky,
pričom vlastníkom tejto vodovodnej prípojky je v zmysle listinných dôkazov žalovaný, ktorý má na túto
vodovodnú prípojku napojený objekt ROSSIGNOL na parcele č. 502/70 a 502/66, ktoré sú zapísané na
LV č. XXXXX.

4. Následne súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 7 písm. c/ zák. č.
442/2022 Z.z. účinného do 31.12.2021 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 415, § 420
ods. 1,3, § 442 ods. 1,3, § 444, § 100 ods. 1,2, § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

5. Súd konštatoval, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno

uplatňovať, ak po a/ došlo k porušeniu právnej povinnosti (protiprávnemu úkonu), b/ v dôsledku konania
škodcu vznikla škoda, c/ existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou,
d/ škoda bola spôsobená zavineným konaním škodcu (išlo o úmysel alebo nedbalosť na strane toho, kto
škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil). Protiprávnosť úkonu spočíva v jeho rozpore s objektívnym
právom, teda s právnym poriadkom, ktorý je jednotnou kategóriou. Táto protiprávnosť môže byť iba

výsledkom činnosti ľudí. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na
majetku poškodeného, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu
a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti
treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Zavinenie

je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu (preto
sa v tomto prípade hovorí o subjektívnej zodpovednosti). Ide o psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu konaniu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy, alebo nepriamy
úmysel, alebo ako vedomá, nevedomá nedbanlivosť. Všeobecná zodpovednosť je založená na princípe
zodpovednosti za predpokladané (prezumpčné) nedbanlivostné zavinenie. To znamená, že poškodený

musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška sú v príčinnej súvislosti
s týmto porušením.

6.1 Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.12.2020, ktorý
vyhotovil J. I. K., chirurg, SKIA s.r.o., Rastislavova 45, Košice, vyplynul celkový počet bodov 130, z toho

zlomenina 6-8 vľavo s posunom 60 bodov, pomliaždenie penisu a mieška s hematokélou vľavo 55 bodov
a pomliaždenie pravého kolena 15 bodov, titulom bolestného teda 130 bodov.
6.2 Zároveň zo znaleckého posudku MUDr. Hrubalu, CSc. č. 1MESDAŇ/2024 zo dňa 14.12.2024
vyplynulo, že deň 04.01.2021, kedy bolo v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatneniaukončené liečenie, je možné považovať za deň ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely určenia
náhrady za bolesť. Na základe faktov zistených znalcom, zdravotníckej dokumentácie a výpovede
žalobcu je možné uviesť, že všetky poranenia, ktoré sú vymenované v odpovedi na otázku č. 1

na strane č. 18 posudku mohli vzniknúť pri páde do šachty dňa 16.11.2020. Na základe zdravotnej
dokumentácie žalobcu, ktorá sa týka jeho zranení, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenie, ktoré
žalobcovi z tohto úrazu prislúcha je 165 bodov (z toho zlomenina dvoch rebier - siedmeho a ôsmeho
rebra s posunom 35 bodov, pomliaždenie ľavej obličky s krvácaním do moču 20 bodov, pomliaždenie
penisu ťažšieho stupňa 35 bodov, pomliaždenie mieška a semenníka s nakrvácaním do mieška-tzv.

haematocele ťažšieho stupňa 60 bodov a pomliaždenie pravého kolena 15 bodov), čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje 3.604 €, pričom v zmysle zákona č. 437/2004, hodnota bodu pre rok 2020 je
stanovená na 21,84 €, celková suma odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je
3.603,60 €, po zaokrúhlení smerom nahor na celé eurá vo výške 3.604 €.

7. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca utrpel pádom do šachty škodu na zdraví, pričom

žalovaný porušil ustanovenie § 415 OZ, tzv. prevenčnú povinnosť, ako aj ustanovenie § 4 ods. 7 písm.
c) zákona č. 442/2002 Z.z., existuje teda príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou, teda ujmou na
zdraví žalobcu a porušením právnej povinnosti žalovaného, ako aj zavinenie žalovaného minimálne na
úrovni z nedbanlivosti. Súd teda priznal žalobcovi nárok vo výške 3.604 €, a to v zmysle znaleckého
posudku č. 1MESDAŇ/2024 zo dňa 14.12.2024.

8. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd konštatoval, že ku škodovej udalosti
a teda k poškodeniu zdravia žalobcu došlo 16.11.2020, pričom ako vyplýva zo znaleckých posudkov k
ustáleniu zdravotného stavu a k ukončeniu liečby došlo dňa 04.01.2021, kedy ukončenie liečby je možné
v zmysle záverov znaleckého posudku č. 1MESDAŇ/2024 považovať za deň ustálenia zdravotného

stavu žalobcu pre účely určenia náhrady za bolesť, teda dňom nasledujúcim dňa 05.01.2021 si
žalobca mohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody v dvojročnej subjektívnej a v trojročnej objektívnej
lehote, pričom trojročná objektívna lehota skončila dňa 16.11.2023, pričom žaloba bola podaná súdu
elektronicky dňa 28.3.2023, ako to vyplýva z doručenky, žaloba teda bola podaná v objektívnej trojročnej
lehote, teda včas a námietka premlčania pohľadávky žalobcu nie je dôvodná a súd na ňu neprihliadal.

9. O príslušenstve rozhodol súd v zmysle ust. § 563 OZ a konštatoval, že žalobca nepreukázal súdu, že
by vyzval žalovaného na zaplatenie nároku titulom škody na zdraví, preto sa za výzvu na zaplatenie v
zmysle ustálenej judikatúry považuje aj doručenie žaloby žalovanému, pričom žalovanému bola žaloba
spoločne s platobným rozkazom doručená dňa 20.01.2023, čo vyplýva z doručenky, dňom nasledujúcim

t.j. 21.01.2023 bol žalovaný povinný plniť a dňom 22.01.2023 sa dostal s úhradou do omeškania. Výška
úroku z omeškania predstavuje 7,5 % ročný úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Súd teda priznal žalobcovi 7,5% úrok počnúc dňom 22.01.2023 a vo
zvyšku, t.j. za obdobie od 29.12.2020 do 21.01.2023 žalobu v časti úroku z omeškania ako nedôvodnú
zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu, pričom konštatoval, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa potrebné pre
aplikáciu § 257 CSP.

11.1 Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu odvolania v rozsahu nad sumu 2.839,20 € a v časti 7,5 %
úroku z omeškania ročne nad sumu 2.839,20 € od 22.01.2023 do zaplatenia, t.j. v rozsahu sumy 764,80
€ so 7,5 % úrokom z omeškania zo sumy 764,80 € od 22.01.2023 do zaplatenia, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých častiach a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11.2 Konštatoval, že predmetom sporu je zaplatenie bolestného vo výške 3.604 € z dôvodu pádu
žalobcu do šachty s kruhovým krytom, na ktorý stúpil a preboril sa do šachty, následkom čoho došlo
k jeho zraneniu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pričom
následne žalovaný citoval jednotlivé časti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Po uvedenej citácii

žalovaný konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné. Súd uviedol, že napriek
tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, táto nie je dôvodná a neprihliada
na ňu, ku škodovej udalosti zdravia žalobcu došlo 16.11.2020 a dňa 04.01.2021 došlo k ukončeniu
liečby, teda k ustáleniu zdravotného stavu, čo vyplýva z lekárskeho posudku č. 1MEZDAŇ/2024.Nasledujúcimdňom,teda05.01.2021sižalobcamoholuplatniťsvojnároknanáhraduškodyvdvojročnej
subjektívnej a v trojročnej objektívnej lehote, pričom trojročná objektívna lehota skončila 16.11.2023,
pričom žaloba bola podaná na súd 28.12.2022. Žalovaný podotkol, že žalobca dňa 30.01.2025 podal

návrh na rozšírenie žaloby z dôvodu znaleckého dokazovania, čomu súd vyhovel. Pre začiatok
plynutia premlčacej lehoty na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok podľa §
106 ods. 1 OZ, žalobca mal vedomosť o osobe škodcu dňa 19.11.2021, ako to vyplýva z oznámenia
Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, dňa 28.12.2022 podal žalobu a až 30.01.2025 podal návrh
na rozšírenie žaloby z dôvodu znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že judikatúra slovenských

súdov je v otázke začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody ustálená
a doposiaľ nedošlo k odklonu od právneho záveru, podľa ktorého sa za moment, kedy sa poškodený
dozvie o výške a rozsahu škody, považuje ustálenie zdravotného stavu poškodeného (uznesenie
NS SR zo dňa 22.03.2017 sp. zn. 3Cdo/662/2015, nález ÚS SR zo dňa 19.04.2012 sp. zn. II. ÚS
537/2011). Vychádza sa pritom z predpokladu, že akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený, je
možné ohodnotiť bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, takýmto okamihom sú bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia zistené bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby
je teda rozhodujúci deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného ako momentu, kedy je objektívne
možné vykonať bodové ohodnotenie ujmy. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný
na okamih, kedy sa poškodený z lekárskeho posudku alebo znaleckého posudku dozvie bodové

ohodnotenie. V tejto súvislosti poukázal aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 537/2011, v ktorom ústavný
súd nepovažoval výklad ustanovenia § 106 ods. 1 OZ t.j., že za vedomosť o škode sa považuje
ustáleniezdravotnéhostavupoškodenéhozataký,ktorýmbydošlokporušeniuprávanasúdnuochranu,
pričom zdôraznil aplikáciu dôležitej zásady civilného sporového konania, vyjadrenej ako vigilantibus
iura t.j., každý nech si stráži svoje práva, z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany

práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich aktívneho uplatňovania práv. S poukazom na
uvedené konštatoval, že zdravotný stav žalobcu bol znaleckým posudkom ku dňu 04.01.2021 ustálený.
Zákonná subjektívna dvojročná premlčacia doba na kvalifikované uplatnenie nároku teda uplynula
04.01.2023. Návrh na zmenu žaloby, v ktorom si žalobca uplatnil nárok na rozšírenie žaloby z dôvodu
znaleckého dokazovania zo sumy 2.839 € na 3.604 € podal žalobca dňa 30.01.2025. Uplatnený nárok

žalobcu je teda jasne a v celom rozsahu rozšírenia premlčaný. Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu,
ktorýmbolopripustenérozšíreniežalobyoďalšiusumuodškodnenia,napriektomu,žežalovanývzniesol
námietku premlčania nároku. Nie je jasné, na základe akej právnej logiky súd pristúpil k povoleniu
zmeny žaloby v situácii, keď je z dostupných dôkazov nepochybné, že dvojročná subjektívna premlčacia
lehota podľa § 106 ods. 1 OZ uplynula už dňa 04.01.2023. Povolenie rozšírenia žaloby po uplynutí

tejto lehoty je v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá striktne vyžaduje, aby každý nárok bol
uplatnený v zákonnej premlčacej dobe. Súd nevysvetlil, prečo neprihliadol na evidentný časový nesúlad
a neuviedol žiadne konkrétne právne dôvody, ktoré by mohli takéto rozhodnutie ospravedlniť. Naopak,
rozhodnutím o pripustenie rozšírenia žaloby a neprihliadnutie na námietku premlčania žalovaného
faktickyumožnilžalobcoviobísťzákonomstanovenépremlčacielehoty,čímporušilzásaduprávnejistoty

arovnostiúčastníkovkonania.Takýtopostupjeneakceptovateľný.Vrozhodnutísp.zn.7Cdo/29/2021sa
najvyšší súd zaoberal otázkou premlčania a konštatoval, že doplnenie žaloby o nové skutkové tvrdenia
alebo dôkazy, ktoré menia skutkový základ nároku, môže byť po uplynutí premlčacej doby považované
za neprípustné. Zdôraznil, že takéto doplnenie môže byť kvalifikované ako zmena žaloby podľa §
140 ods. 2 CSP, a preto podlieha rozhodnutiu súdu o jeho prípustnosti. Žalobca nemôže po uplynutí

premlčacej doby rozšíriť príbeh o nové zranenia, nové okolnosti alebo nové lekárske hodnotenia, ktoré
zásadne menia nárok. Doplniť dôkaz, napr. znalecký posudok na podporu už tvrdených skutočností je
možné,alenesmiesatýmmeniťsamotnýskutkovýzáklad.Ztýchtodôvodovtrvalnatom,žerozhodnutie
o povolení zmeny žaloby je právne nepodložené, protiprávne a musí byť zrušené, pričom súd vyššej
inštancie by mal dôsledne vyvodiť dôsledky z uplynutia zákonnej premlčacej doby.

11.3 Zároveň nesúhlasil s výrokovou časťou rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť zaplatiť úrok
z omeškania vo výške 7,5 % ročne odo dňa 22.01.2023 do zaplatenia, a to z dôvodov, že zásadne
namieta nesprávnosť a právnu neudržateľnosť priznania úroku z omeškania za obdobie, v ktorom
žalovaný ani len nemohol vedieť, že voči nemu bude uplatnený nárok v predmetnej výške. Nárok vo
výške 3.604 € vznikol až na základe rozšírenia žaloby a to dňa 30.01.2025, a teda až po viac než dvoch

rokoch od dátumu, od ktorého súd priznal úroky. Je právne absurdné požadovať úrok z omeškania za
obdobie, počas ktorého pohľadávka ešte neexistovala, ani čo do svojho rozsahu a nebola žalobcom
v tejto výške uplatnená na súde. Podľa ustálenej judikatúry ako aj zásad obligatórneho vzniku
omeškania, dlžník môže byť v omeškaní až od okamihu, kedy je pohľadávka splatná a uplatnená.V danom prípade bola suma 3.604 € súčasťou rozšírenej žaloby až v roku 2025, preto žiadne omeškanie
pred týmto dátumom nemohlo objektívne vzniknúť. Súd svojim výrokom neprípustne retroaktívne priznal
úroky z neexistujúceho záväzku, čo je v priamom rozpore s princípmi právnej istoty. Následne poukázal

na náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia s poukazom na komentáre CSP.
11.4 Na základe uvedených skutočností zhrnul a poukázal na zásadné pochybenie súdu prvej inštancie,
ktoré v konečnom dôsledku viedli k nezákonnému a nespravodlivému rozhodnutiu v neprospech
žalovaného. Súd nesprávne určil dátum začiatku omeškania vo svojom výroku, keď priznal úrok
z omeškania zo sumy 3.604 € od 22.01.2023, hoci tento nárok neexistoval, a nebol uplatnený až do

rozšírenia žaloby v januári 2025. Takýto výrok je právne neudržateľný, pretože úrok z omeškania môže
vzniknúť iba zo splatného a žalobou uplatneného nároku, čo v tomto prípade do 30.01.2025 nebolo
splnené. Zároveň rozšírenie žaloby, ktoré sa týka navýšenej sumy, bolo súdom akceptované napriek
tomu, že zákonná subjektívna dvojročná premlčacia lehota uplynula 04.01.2023, uvedené vyplýva
priamo zo znaleckého posudku, ktorý stanovil ustálenie zdravotného stavu žalobcu k 04.01.2021.
Tolerancia tohto procesného úkonu zo strany súdu predstavuje porušenie hmotnoprávnych pravidiel

o premlčaní, ako aj rovnosti zbraní medzi účastníkmi konania.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie je nedôvodné. Žalobca si na
základe žaloby zo dňa 28.12.2022 uplatnil voči žalovanému sumu vo výške 2.839,20 € s príslušenstvom
titulom škody na zdraví v zmysle § 444 OZ za jednorazové odškodnenie bolesti poškodeného

a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri uplatnení výšky škody vychádzal z lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.12.2020. Žalovaný s predmetným lekárskym
posudkom nesúhlasil a navrhol súdu, aby vykonal dokazovanie pribratím znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odbor chirurgia. Súd nariadil znalecké dokazovanie a poveril znalca MUDr. Dušana Hrubalu
vypracovaním znaleckého posudku, aby odpovedal na otázky podľa výrokov uvedených v predmetnom

uznesení. Súdny znalec vypracoval znalecký posudok, v ktorom konštatoval, že bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje 165 bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí 3.604 €. Znalec
uviedol, že poškodený mal aj ďalšie zranenia, ktoré v lekárskom posudku zo dňa 28.12.2020 neboli
uvedené, a preto došlo k navýšeniu bodov zo 130 na 165, čím došlo aj k navýšeniu vo finančnom
vyjadrení na sumu 3.604 €. Na základe tohto znaleckého posudku a dokazovania v konaní, žalobca

dňa 30.01.2025 navrhol rozšírenie žaloby z dôvodu znaleckého dokazovania. Na pojednávaní dňa
31.03.2025 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu na zmenu žaloby. Žalovaný namieta, že
uplatnený nárok žalobcu je v rozsahu rozšírenia premlčaný, avšak žalobca má za to, že odvolanie
žalovaného je nedôvodné, súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel
a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil. K námietke premlčania žalobca uviedol, že

pri podaní žaloby vychádzal z lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára z 28.12.2020, ktorý stanovil
celkový počet bodov na 130, čo predstavovalo 2.839,20 €. Táto výška bola žalobcom riadne a včas
uplatnená voči žalovanému. V priebehu súdneho konania došlo k vypracovaniu znaleckého posudku,
v ktorom boli konštatované aj iné poranenia, ktoré neboli uvedené v lekárskom posudku z 28.12.2020.
Žalobca preto spresnil výšku svojho pôvodného nároku, nešlo o nový nárok, ale o kvalifikáciu toho

istého nároku uplatneného včas a v súlade s § 101 OZ. Žalobca pôvodne uplatnil nárok v nižšej
sume, keďže v čase podania žaloby nedisponoval znaleckým posudkom objektivizujúcim výšku nároku.
Rozšírenie žaloby bolo realizované zo strany žalobcu riadne a včas v nadväznosti na znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný na návrh samotného žalovaného, resp. nariadený súdom na jeho návrh. Nešlo
teda o rozšírenie nároku z nových skutkových okolností. Námietka premlčania zo strany žalovaného je

preto formalistická a v danom kontexte neobstojí. V prípade, ak by súd napriek uvedenému považoval
námietku premlčania v rozsahu rozšírenia žaloby za dôvodnú, žalobca má za to, že táto námietka
premlčania zo strany žalovaného je nielen nedôvodná, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže
podľa judikatúry vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho
charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti. Žalobca uvádza, že žalovaný sám inicioval

dokazovanie a na základe tohto znaleckého posudku bola určená vyššia výška nároku, ktorú teraz
žalovaný namieta ako premlčanú, avšak toto znalecké dokazovanie ani nenamietol a nenavrhol ani
kontrolné dokazovanie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom odvolaní, žalobca
v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich argumentoch uvedených v tomto konaní. Odvolacia
duplika žalobcu bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa 29.09.2025, ďalšie
vyjadrenia v spore doručené neboli.14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

15. Odvolaním žalovaného, podľa obsahu odvolania, nebol napadnutý rozsudok vo výroku I. v rozsahu

sumy 2.839,20 € so 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.839,20 € od 22.01.2023 do zaplatenia
(odvolanie bolo podané v rozsahu rozšírenia žaloby) a odvolaním žalobcu nebol napadnutý rozsudok vo
výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, z dôvodu ktorého rozsudok v tomto rozsahu nadobudol
právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

16. Predmetom odvolacieho prieskumu zostal rozsudok v napadnutom výroku I. v rozsahu nad sumu

2.839,20 € s príslušenstvom, teda v rozsahu sumy 764,80 € so 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 764,80 € od 22.01.2023 do zaplatenia (predmet rozšírenia žaloby).

17. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku v odvolaním
napadnutom rozsahu, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom

rozsahu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.11.2025 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 10.11.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219

ods. 1, 3 CSP.

19. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, t.j. súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo to, že súd priznal žalobcovi rozšírený nárok na
náhradu bolestného vrátane príslušenstva napriek žalovaným vznesenej námietky premlčania.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je vo vzťahu k odvolaním napadnutému

rozsahu výroku I. naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

22. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že síce použil ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré na daný prípad dopadajú, konkrétne ust. § 100 ods. 1 OZ, § 106 ods. 1,2 OZ, avšak
nesprávne ich interpretoval a aplikoval na daný prípad.

23.1 Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2022 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.839,20 €
s príslušenstvom titulom bolestného, pri stanovení jej výšky vychádzajúc z lekárskeho posudku MUDr.
Gajdoša zo dňa 28.12.2020, ktorý ustálil výšku bolestného ako 130 bodov, čo zodpovedá sume 2.839,20
€ (130 bodov x 21,84 €).

23.2 Podaním doručeným súdu dňa 30.01.2025 žalobca rozšíril žalobu na sumu 3.604 € vychádzajúc
zo znaleckého posudku MUDr. Hrubalu CSc. zo dňa 14.12.2024, ktorým bolo bolestné ustálené na 165
bodov, čo zodpovedá sume 3.604 € (165 bodov x 21,84 €).

24. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101-110 OZ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

26. Podľa § 106 ods. 2 OZ sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za 3 roky a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.27. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

28. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných

dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

29. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú
samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený
okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu
premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 OZ sa v prípade nároku

na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine)
treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej
alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu,
považovať za celkom opodstatnené.

30. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy
poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a
nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre
neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v
súdnom konaní preukázať.

31. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa žalobca dozvedel o škode v čase, kedy sa jeho
zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a od momentu, kedy
nadobudol vedomosť aj o osobe zodpovednej za vznik škody, začala bežať subjektívna premlčacia doba
na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť.

32. Napriek tomu, že teória aj súdna prax pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ dlhodobo a stabilne akcentujú skutočnú
vedomosť poškodeného o vzniku škody, jej výške a škodcovi (t.j. nielen možnosť tejto vedomosti), v
prípade začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody na zdraví spočívajúcu

v bolestnom alebo SSU sa súdna prax ustálila na závere, že rozhodujúcim okamihom pre začatie
plynutia dvojročnej premlčacej doby vo vzťahu k týmto právam je deň ustálenia zdravotného stavu
poškodeného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo/37/2000 zo dňa
28.06.2001, ale rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/226/2013 zo
dňa 28.01.2015, sp.zn. 4Cdo/152/2010 zo dňa 28.02.2011, sp. zn. 3Cdo/146/2010 zo dňa 27.01.2011

alebo sp. zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019), pretože aj keď vedomosť o výške náhrady za bolesť,
resp. náhrady za SSU poškodený nadobudne spravidla až z posudku o bolestnom a SSU (ktorý je
zákonným podkladom pre poskytnutie týchto náhrad podľa § 3 ods. 2 prvá veta, resp. § 4 ods. 2 prvá veta
zákona č. 437/2004 Z.z.), tento je podľa súdnej praxe len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú
bolesť, resp. zistené sťaženie spoločenského uplatnenia (inými slovami začatie plynutia subjektívnej

premlčacej doby práva na náhradu škody na zdraví spočívajúcu v bolestnom alebo SSU spôsobuje
objektívna okolnosť okamihu ustálenia zdravotného stavu poškodeného); za ustálený zdravotný stav
poškodeného možno z medicínskeho hľadiska považovať stav, pri ktorom už spravidla nemožno
predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu spôsobeného škodnou udalosťou (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/66/2018 zo dňa 21.03.2019).

33. Súdom ustanovený znalec MUDr. Hrubala v znaleckom posudku č. 1MESDAŇ/2024 jednoznačne
ustálil, že po poškodení zdravia žalobcu, ku ktorému došlo dňa 16.11.2020, k ukončeniu liečenia došlo04.01.2021, ktorý je možné považovať za deň ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely určenia
náhrady za bolesť.

34. Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k žalovaným uplatnenej námietke premlčania nároku žalobcu
na náhradu škody spočívajúcu v bolestnom, ak žalobca uplatnil nárok na bolestné dňa 28.12.2022 a
k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo dňa 04.01.2021, uplatnil nárok zo dňa 28.12.2022 vo výške
2.839,20 € (bolestné v rozsahu 130 bodov) v dvojročnej premlčacej lehote v zmysle § 106 ods. 1 OZ.

35. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatnený nárok na bolestné (za ďalších 35 bodov) vo výške 764,80
€ uplatnené dňom 30.01.2025 je potrebné považovať za premlčané a to aj so zohľadnením prerušenia
plynutia premlčacích lehôt podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o 41 kalendárnych dní (t.j. 41
kalendárnych dní za obdobie od 19.01.2021 do 28.02.2021), z dôvodu ktorého odvolací súd zmenil
rozsudok vo výroku I. v napadnutom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

36. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vychádzajúc z ust. § 112 OZ platí, že pokiaľ sa v určenej
premlčacej dobe uplatní právo na súde žalobou, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie, ale len v tom rozsahu, v akom bol nárok uplatnený. Uplatnením nároku na súde nedochádza k
neplynutiu premlčacej doby z hľadiska budúceho rozšírenia žaloby. V prípade, že je uplatnená len časť
pohľadávky, premlčacia doba neplynie len ohľadne tejto časti, a ak je následne žaloba rozšírená, nemá

takéto rozšírenie spätné účinky. Tento záver je plne aplikovateľný tiež na neplynutie premlčacej doby
u nárokov na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo znamená, že k neplynutiu
behu premlčacej doby u týchto nárokov dochádza len v tej výške, v akej bol nárok včas proti žalovanému
uplatnený na súde. V rozsahu, v akom je žaloba rozšírená, až po skončení subjektívnej premlčacej
doby nemožno preto nárok v rozsahu rozšírenia pri súčasne vznesenej námietke premlčania priznať, čo

rovnako tak dopadá na nároky z titulu bolestného a SSU, ktoré nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou.

37. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa priznaného úroku
z omeškania zo sumy 3.604 € už od 22.01.2023 (správne zo sumy 764,80 € v rozsahu rozšíreného
nároku – poznámka odvolacieho súdu), nakoľko skutočne k súdom ustálenému počiatku omeškania

22.01.2023 suma v rozsahu 764,80 € ešte ani nebola uplatnená na súde.

38. Zároveň však odvolací súd konštatuje, že z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania vo
vzťahu k sume 764,80 € titulom rozšíreného nároku na náhradu za bolestné, premlčaniu podlieha aj
príslušenstvo, z ktorého dôvodu odvolací súd aj v tejto časti zmenil rozsudok vo výroku I. v napadnutom

rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

39. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že uplatnená námietka premlčania žalovaným
je v rozpore s dobrými mravmi.

40. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax:
40.1 V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v
tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak

nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do
výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku,
zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž
vlastnú priamu normotvornú platnosť – upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010)

40.2Dôvodnévznesenienámietkypremlčaniavobčianskomsúdnomkonaní(§100ods.1OZ)nemožno
považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ (NS SR sp. zn. 1
Cdo 148/2004).
40.3 Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012 (ZSP 1/2015) uvádza: Dobrým mravom zásadne
neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je

inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje.
Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným
zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným,
uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.40.4 Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 176/2011 (bezdôvodné obohatenie) samotná dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by
mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích

dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva -
vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie
námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu
s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti
práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru

predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone
svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.
40.5 Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 441/2013 zo dňa 31. marca 2016 - Námietka
premlčania a dobré mravy (prevod nebytového priestoru) - Uplatnenie námietky premlčania sa prieči
dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor
účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ je všeobecným

ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup
podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy,
ak vznesenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva. Výrazom zneužitia práva v
neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by

nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým
postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje
právo včas neuplatnil, (prípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
než je dosiahnutie hospodárskych cieľov), či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň
prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon

práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak
významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto
pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú
rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.
40.6 Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20. apríla 2011 - Vo všeobecnosti

nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však
len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto
práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto

prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by
za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby.

40.7 Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 zo dňa 23. septembra 2013 - Uplatnenie
námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi.
Ak strana konania, voči ktorej sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s
dobrými mravmi, mala by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať.
Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že námietku rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ mal

vyhodnotiť krajský súd v odvolacom konaní bez ohľadu na to, či druhá strana takýto rozpor výslovne
namieta, ústavný súd konštatuje, že tento argument nie je neopodstatnený. Námietku premlčania by
bolo možné vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi. S prihliadnutím na ďalšie relevantné okolnosti
tohto prípadu podľa názoru ústavného súdu však toto pochybenie nedosahuje takú intenzitu, aby bolo
spôsobilé zasiahnuť do označených práv sťažovateľov materiálnym spôsobom.

41. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal také výnimočné okolnosti, ktoré by viedli k úvahe o rozpore
vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Žalovaný iba uplatnil svoje právo a namietal
premlčanie rozšíreného nároku žalobcu.

42.Aksáminiciovaldokazovanienaustáleniebolestnéhoaodzačiatkusporunamietalvýškubolestného
ustáleného lekárskym posudkom, možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou povedať, že tak
konal nie za účelom zvýšenia bodového ohodnotenia, čo by bolo v jeho neprospech ale za účelom jeho
zníženia možno až vylúčenia vzniku škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku I.
v odvolaním napadnutom rozsahu (764,80 € so 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 22.01.2023 do

zaplatenia) v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

44. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1,2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol po rozhodnutí odvolacieho súdu úspešný v rozsahu
sumy 2.839,20 € (79 %) a neúspešný v rozsahu sumy 764,80 € (21 %), preto mu vznikol nárok na

náhradu trov konania (na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnému
žalovanému v rozsahu 58 % (79 %-21 %). O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP),
zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).