Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/144/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209023
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125209023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30,
036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
o zaplatenie 120 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
28.2.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 28.10.2025 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie
sumy 120 eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili
spolu dňa 30.5.2021 zmluvu o pôžičke č. 21683237, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
celkovú sumu pôžičky 535 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných

21 mesačných splátkach v sume 30 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy
sumu 510 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca dňa
25.1.2023 listom – predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho
na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobca dňa 21.2.2023 úver
zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 120 eura s prísl..

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka jednoduchého právneho
posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

6. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí
fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu celého spisu a zistil tento skutkový
stav:

8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 30.5.2021 zmluvu o pôžičke č. 21683237 (ďalej len ako „Zmluva“),
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 535 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 21 pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, pri RPMN 20,82 %, ročnej úrokovej sadzbe

20,82 %. Celková čiastka tak predstavovala 630Eur. Ako termín konečnej splatnosti je uvedená „doba
trvania zmluvy 21 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy“.

9. Podľa prehľadu splátok a úhrad (č. l. 58 a nasl.) žalovaný z tejto pôžičky uhradil okrem akontácie
510 eur.

10. Listom zo dňa 25.1.2023 žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade nedoplatku vo výške 90eur
a žiadal ho zaplatiť najneskôr do 14.2.2023.

11. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22.2.2023 žalobca oznámil žalovanému, že

jeho dlh predstavuje sumu 120 eur.

12. Na výzvu súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného žalobca uviedol, že akceptovaný mesačný
príjem žalovaného bol 560 eur, mesačné finančné náklady existujúcich úverov vo výške 0 eur a životné
minimum v tom čase bolo vo výške 214,83 eur.

13. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

14. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods.1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom

úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

23. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný
v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah
strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu

Občianskeho zákonníka.

25. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca

v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda
spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj
tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je
uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto

musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Preto táto
absencia spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

26. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu

a ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. si nemožno vykladať tak, že musia byť
kumulatívne splnené podmienky nedostatku písomnej formy a absencie niektorej z tam vymenovaných
náležitostí zmluvy. Takýto výklad nemá základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že stačilo by
ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určitenebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenie sa žiada vykladať tak, že záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo
pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad a aplikácia §

11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná
forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v
§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a/, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná
forma (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 21Co 10/2015-74 zo dňa 26.11.2015.

27. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

29. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím

nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího

zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě

ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).

30. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie

poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

31. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

32. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnupovahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

33. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

34. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Čo sa týka zamietavého výroku (II. výrok tohto rozsudku), súd prvej inštancie konštatuje, že konanie
žalobcu spočívajúce v nenáležitom skúmaní/neskúmaní bonity klienta je možné posúdiť ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi.

36. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten

skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa

hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

37.Žalobcasiuplatňujeprávonaplneniezozmluvyospotrebiteľskomúvere,apretojenutnévyhodnotiť,
či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi,
aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

38. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných

zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.

39. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,

konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

40. Súd prvej inštancie takéto formulárové, ba priam ľahkovážne, skúmanie/neskúmanie bonity
dodávateľom u spotrebiteľa vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu aj kvôli

nedostatočnému skúmaniu bonity v prevyšujúcej časti zamietol.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 30.5.2021 zmluvu, na základe ktorej právnypredchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 535 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 21 pravidelných mesačných splátkach po 30 eur. V Zmluve si právny predchodca pôvodného žalobcu
a žalovaný dohodli úrok vo výške 20,82 %. Súd je toho názoru, že tento dohodnutý úrok je v rozpore

s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku/poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie

NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková
miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj
2021 pri úveroch od 1 roka do 5 rokov na úrovni 2,95 % ročne (D." D.). Dohodnutá výška úrokov
20,82 % ročne uvedená v zmluve podstatne /viac ako šesťnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú
mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj
2021. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža

aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále
súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník
uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii
poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná
a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak
nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri

porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že
pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa
nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú.
Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú
nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho

zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 20,82
% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Na
základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných
prostriedkov a predmetný úver aj z tohto dôvodu je potrebné považovať za bezúročný.

42. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný čerpal úver vo výške 535 eur a poukázal úhrady
celkovo vo výške 510 eur. Žalovaný by preto mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 535
eur a keďže doposiaľ uhradil sumu 510 eur, čo vyplynulo z dokladu predloženého samotným žalobcom,
súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 25 eur a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú

zamietol.

43. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517
ods. 1, 2 OZ.

44. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

45.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

47. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostal do omeškania po zosplatnení, pričom bol
o tom informovaný listom, avšak žalobca požadoval úrok z omeškania od 28.2.2023, preto súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy.48. S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca

úspech vo výške 21 %, neúspech v rozsahu 79 %, preto súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu ich súd ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.