Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201639
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C. D., D., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom E. XXXXX/XXX, XXX XX F., zastúpeného Mgr.
Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Špitálska 14, 812 28
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./XXXX-X zo dňa 31. augusta 2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava
III, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), rozhodnutím o
priestupku č. H./XXXX-X-X zo dňa 2. júna 2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu
ako obvineného z priestupku vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení v neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“),

ktorého sa mal dopustiť žalobca na tom skutkovom základe, že dňa 28. septembra 2021 o 10:25 hod.
viedol v Bratislave po Ulici mlynská dolina smerom na Botanickú ulicu motocykel tov. zn. Yamaha X-
city EČ F., pričom na križovatke uvedených ulíc riadenej svietiacim svetelným signálom trojfarebnej
svetelnej signalizácie nerešpektoval svietiaci signál s červeným svetlom „Stoj!“, s motocyklom nezastavil
pred križovatkou, neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia a pokračoval v jazde bez
zastavenia motocykla, čím ako účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil ustanovenie §
3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) s poukazom na § 15 ods. 2 písm.
a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „vyhláška o dopravnom značení“), za čo mu bolo v zmysle § 22 ods.
2 písm. g) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 100,- eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá uložený nebol.

2. Prvostupňovému rozhodnutiu predchádzalo rozkazné konanie podľa § 87 zákona o priestupkoch,

výsledkom ktorého bol prvostupňovým orgánom vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. H./
XXXX-X-X z 24. novembra 2021. Žalobca podal proti uvedenému rozkazu o uložení sankcie odpor,
a preto sa uvedený rozkaz zrušil a správne orgány pokračovali v konaní. Následne bolo prvostupňovým
orgánom vydané rozhodnutie č. H./XXXX-X-X zo dňa 19. januára 2022, ktoré bolo v odvolacom konanírozhodnutím č. G./XXXX-X zo dňa 6. apríla 2022 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie. V ďalšom konaní bolo vydané prvostupňové rozhodnutie (opísané v predchádzajúcom
bode tohto rozsudku).

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o priestupku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,
že prvostupňové rozhodnutie opätovne trpí rovnakými vadami, ktoré už raz vytkol odvolací orgán
prvostupňovému orgánu. Bol toho názoru, že vjazdom skútra do križovatky, keď na svetelnej signalizácii
svietila červená len zlomok sekundy, nedošlo k ohrozeniu ani obmedzeniu iných účastníkov cestnej

premávky, dokonca ani vodič autobusu jazdiaci za ním si prejazd na červenú nevšimol. Nesúhlasil s
výškou uloženej sankcie, podľa názoru žalobcu bola uložená pri rozpätí 0 až 150 eur v jej hornej polovici,
pričom správny orgán vo svojom odôvodnení tvrdí, že s poukazom na závažnosť priestupku, spôsob
jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa, ju
uložil v dolnej hranici sadzby. Žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že od žalobcovho
potrestania bude vzhľadom na okolnosti prípadu upustené.

4.KrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboruvBratislave,Krajskýdopravnýinšpektorátakoodvolacísprávny
orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie podľa § 59
ods. 1 správneho poriadku a rozhodnutím č. G./XXXX-X zo dňa 31. augusta 2022 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“), odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozkazné a správne konanie sú diametrálne rozličné
konania. Ak po podaní odporu účastníkom konania príde k správnemu konaniu, výška a rozptyl sankcií

sa zvyšuje a pri závažných priestupkoch, ktoré sú uvedené v § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke,
je možné aj uloženie sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Poukázal, že podľa ustanovenia
§ 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch možno pokutu uložiť od 60 eur do 300 eur a tiež možno
uložiť zákaz činnosti viesť motorové vozidlá do dvoch rokov. Bol toho názoru, že výška sankcie 100,-
eur, uložená v prvostupňovom rozhodnutí o priestupku v dolnej hranici, bola zákonná a dôvodná a plne

sa stotožnil s výškou tejto sankcie (pokuty). Dal do pozornosti, že prvostupňový orgán pri určovaní
výšky sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, na okolnosti
za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Účel sankcie nie je len represívny a likvidačný, ale aj
nápravný a preventívny, preto bola žalobcovi uložená sankcia pokuty v dolnej polovici výmery a žalovaný
ju považoval za dostatočnú, vedúcu k náprave žalobcu ako páchateľa priestupku. Ďalej dôvodil, že

žalobca sa priznal ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a odvolací správny orgán je oprávnený sa
vyjadrovať len k sankcii, ktorá bola stanovená v správnom konaní, nie v rozkaznom. Žalovaný tiež
skonštatoval, že plne porozumel miere a spôsobu zavinenia priestupku, aj si osvojil spôsob spáchania
skutku žalobcom ako obvineným, ale na tieto situácie zákonodarca nemyslí a v žiadnom ustanovení či
už priestupkového zákona alebo zákona o cestnej premávke nie je ustanovenie o tom, ako sa môže

znížiť, prípadne odpustiť sankcia za priestupok, ak páchateľom skutku je oznamovateľ iného skutku.
Dôkazy prvostupňový orgán vyhodnotil hodnoverne a objektívne, pričom sa spoľahlivo vysporiadal so
skutočnosťami, ktoré jednoznačne preukazujú, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania. Všetky
dôkazy, ktoré obsahuje spisový materiál považoval žalovaný ako odvolací orgán za relevantné a získané
zákonným spôsobom.

II. Žaloba a jej dôvody

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. G./XXXX-X zo dňa 31. augusta 2022 včas správnu
žalobu z 24. novembra 2022 na Krajský súd v Bratislave, v ktorej navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie

žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

7. Žalobca v žalobe nepoprel spáchanie skutku, avšak namietal nedostatočné zohľadnenie okolností, za
akýchprišlokuspáchaniuskutkuaktorévdruhuavýmeresankcienebolipodľajehonázoruzohľadnené.
Poukázal na predchádzajúce ohrozenie inou vodičkou jazdiacou vo vedľajšom pruhu a na jej arogantnú

reakciu, ktoré mali žalobcu rozrušiť až tak, že za križovatkou musel motorku odstaviť. Bol toho názoru,
že ku spáchaniu skutku došlo v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim dejom a je nutné v tomto kontexte
skutok posudzovať. Zároveň podotkol, že v čase vstupu motocykla žalobcu do križovatky svietila na
dopravnom zariadení červená len zlomok sekundy, čo je zrejmé aj z kamerových záznamov. Neprišlo kuohrozeniu ani obmedzeniu iných účastníkov cestnej premávky, dokonca ani vodič autobusu jazdiaci za
žalobcom, ktorý na červenú zastavil, si prejazd žalobcu na červenú nevšimol, čo potvrdil do zápisnice.
Ďalej namietal dôvodnosť výšky uloženej sankcie s poukazom na osobu žalobcu, ktorý sa za 25 rokov

vodičskej praxe dopustil jedného priestupku. Uviedol, že výška pokuty už v rozkaznom konaní bola
uložená v hornej polovici rozpätia 0 – 150 eur, ktoré je určené pre rozkazné konanie. Prezentoval názor,
že rozpätie sankcie určené pre správne konanie má byť použité len v prípade, ak mu nepredchádzalo
rozkazné konanie, alebo v správnom konaní vyšli najavo nové podstatné skutočnosti. V opačnom
prípade je správny orgán viazaný nielen zákazom sankciu zvýšiť ale aj povinnosťou preskúmať jej výšku

v kontexte sadzieb určených pre rozkazné konanie. Žalobca bol tiež toho názoru, že pri zohľadnení
špecifických okolností spáchania priestupku a jeho nízkej nebezpečnosti mohol správny orgán podľa
§ 11 ods. 3 zákona o priestupkoch od uloženia sankcie úplne upustiť. Považoval odôvodnenie výšky
sankcie v rozhodnutiach oboch stupňov za nedostatočné a nelogické.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 26. apríla 2023 navrhol žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že
uložená sankcia a jej výška bola zákonná a dôvodná. Poukázal, že výber a primeranosť výšky uloženej
sankcie v správnom práve nie sú stanovené striktne, ale sú ponechané na úvahe správneho orgánu.
V tomto prípade podľa názoru žalovaného ide o priestupok s vyššou spoločenskou nebezpečnosťou,

nakoľko žalobca porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom konania a vzhľadom na
okolnosti prípadu, mieru zavinenia a osoby páchateľa upustil od uloženia zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Uviedol, že výška sankcie bola riadne odôvodnená a bola aj zákonne uložená v škále, ktorú
určil zákonodarca. Žalovaný vo svojom rozhodnutí žalobcovi aj odôvodnil, že predmetom sporu nebolo
rozkazné konanie ale správne, konkrétne preskúmavanie rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu. Dal do pozornosti, že v predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom
správneho konania, správny orgán objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal
žalobca a riadne odôvodnil sankciu, ktorú mu bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť, žalovaný
po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku,
ktoré by sa mali vykladať v prospech žalobcu.

9. V replike z 19. marca 2025 žalobca okrem iného poukázal, že sa domáhal zohľadnenia osobitných
okolností spáchania priestupku, ktorému predchádzala situácia pocitu ohrozenia zdravia a života,
vyvolaná protiprávnym konaním inej vodičky, ktorá za svoje konanie bola aj potrestaná. Predmetný
priestupok bol zo strany žalobcu spáchaný v ospravedlniteľnom stave citového rozrušenia, čo je

v trestnom práve poľahčujúca okolnosť (§ 36 písm. a/ TZ). Podľa názoru žalobcu aj priestupkové právo
je právom trestným, len trestá menej závažné delikty a teda z podstaty veci nemôže byť na páchateľa
prísnejšie ako trestné právo podľa Trestného zákona. S uvedenou poľahčujúcou okolnosťou sa podľa
názoru žalobcu prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal a druh a výmeru
uloženej sankcie vôbec neodôvodnil a to nielen s ohľadom na túto špecifickú poľahčujúcu okolnosť, ale

ani všeobecne. Namietal, že prvostupňový správny orgán sa obmedzil len na zákonnú citáciu, pričom
nevysvetlil, ktoré skutočnosti a akým spôsobom boli zohľadnené.

10. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa ku vyjadreniu žalobcu nevyužil.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.13. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

14.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

15. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

17. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

18. Podľa § 15 ods. 2 písm. a) vyhlášky o dopravnom značení, pri riadení cestnej premávky v križovatke
znamená pre vodiča, ak svieti signál červenej farby "Stoj"; vodič musí zastaviť pred križovatkou.

19. Podľa § 137 ods.2 písm. f) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je nezastavenie vozidla na pokyn STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou
osobou, alebo na signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom "Stoj!".

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

21.Podľa§11ods.1,2,3zákonaopriestupkochzapriestupokmožnouložiťtietosankcie:a)pokarhanie,

b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou
sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o
priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

22. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na

závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

23. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.3d)

24. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno
uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

25. Podľa § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15
dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa
rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh
sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri

prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

26. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)

27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b)
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1.
júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave,
na ktorom je vedená pod sp. zn. BA-8Sa/98/2022, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom
do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11. septembra 2024 náhodným výberom

pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa na základe dodatku č. 6 Rozvrhu práce na rok 2024
z dôvodu prerozdelenia vecí pre dlhodobú práceneschopnosť sudcu presahujúcu viac ako 6 týždňov.

30. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu

v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac
existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať
napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok
(§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že žaloba je nedôvodná.

31. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy
na úseku dodržiavania pravidiel cestnej premávky, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona
o priestupkoch, z dôvodu, že porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke

v spojení s § 15 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z.z.
o dopravnom značení na tom skutkovom základe, že v administratívnom konaní bolo preukázané,
že žalobca dňa 28. septembra 2021 o 10.25 h viedol v Bratislave po Ulici mlynská dolina smerom
na Botanickú ulicu motocykel tov. zn. Yamaha X-city EČ F., pričom na križovatke uvedených ulíc
riadenej svietiacim svetelným signálom trojfarebnej svetelnej signalizácie nerešpektoval svietiaci signál

s červeným svetlom „Stoj!“, s motocyklom nezastavil pred križovatkou, neuposlúchol pokyn vyplývajúci
z dopravného zariadenia a pokračoval v jazde bez zastavenia motocykla, za čo mu bola podľa § 22 ods.
2 písm. g) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 100,- eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá uložený nebol.

32. Z obsahu administratívneho spisu a podanej žaloby vyplýva, že zistený skutkový stav, na základe
ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia, nie je medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia žalovaného sporný. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že konanie žalobcu naplnilo
všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Žalobca namietal výšku a odôvodnenie uloženej sankcie za

spáchaný priestupok, a preto sa správny súd zameral na odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ako aj či
bola uložená v medziach a hľadiskách ustanovených zákonom.

33. Prvostupňový orgán v rozhodnutí najskôr všeobecne konštatoval, že pri určovaní druhu sankcie
a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol

spáchaný,namieruzavineniaanaosobupáchateľa.Poukázal,žeurčildruhavýmeruuloženejsankciev
zmysle platnej právnej úpravy, prihliadol na výpis z evidenčnej karty žalobcu a predchádzajúce záznamy
o priestupkoch v cestnej premávke. Konkrétne bolo zistené, že v priebehu posledných dvoch rokov
sa žalobca dopustil jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky do spáchania
uvedeného priestupku. Ďalej prvostupňový orgán poukázal, že žalobcovi uložil sankciu pokuty vo výške

100,- eur v dolnej hranici sadzby, a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá neuložil. Dôvodil, že spáchaný
priestupok je kvalifikovaný ako závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, a preto bol prvostupňový
orgán toho názoru, že uložená sankcia je potrebná na nápravu obvineného, aby sa v budúcnosti
obdobných skutkov nedopustil. Ukladaním sankcie pôsobí správny orgán nielen represívne, ale ajpreventívne, v snahe do budúcnosti zabrániť páchaniu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky zo strany obvineného. Uvedenú sankciu považoval za dostatočnú, uloženú v zmysle platnej
právnej úpravy a jej výška bola výsledkom uváženia správneho orgánu. Ďalej dôvodil, že v správnom

konaní podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch bolo možné uložiť sankciu pokuty od 60,- eur
do 300,- eur a sankciu zákazu činnosti bolo možné uložiť do dvoch rokov, pričom pri ukladaní sankcii
upustiloduloženiazákazučinnostivzhľadomnapovahupriestupkuaokolnosti,zaktorýchbolpriestupok
spáchaný. Prvostupňový orgán bol preto toho názoru, že pokuta vo výške 100,- eur je adekvátna a
primeraná. Uviedol, že zvážil situáciu, zohľadnil okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, zohľadnil

dej predchádzajúci skutku, a dospel k názoru, že za uvedený dopravný priestupok postačuje sankcia
pokuty, bez uloženia ďalšej možnej sankcie, a to sankcie uloženia zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Vyhodnotením všetkých skutočností v súvislosti so zisteným priestupkom správny orgán dospel
k záveru, že obe sankcie boli žalobcovi uložené v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, 2 s prihliadnutím na
§ 12 a § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch.

34. Žalovaný rozhodnutie vo vzťahu k uloženej sankcii odôvodnil tým, že rozkazné a správne konanie
sú diametrálne rozličné konania. Ak podklady pre rozhodnutie pre prvostupňové správne orgány sú
jednoznačné a je dostatočný záver o tom, že priestupok spáchal obvinený, správne orgány prvého
stupňa vydávajú rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Vo vzťahu k tomu sa môže viesť polemika o
výške sankcie pre obvineného a to vo výške 100,- eur, ktorá bola žalobcovi v rozkaze uložená, nakoľko

zákonná hranica je do 150,- eur, avšak aj táto výška sankcie je zákonná a odvolací správny orgán
kontroluje zákonnosť rozhodnutí. Ak po podaní odporu účastníkom konania príde k správnemu konaniu,
výška a rozptyl sankcií sa zvyšuje a pri závažných priestupkoch, ktoré sú uvedené v § 137 ods. 2
zákona o cestnej premávke, je možné aj uloženie sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Z
toho titulu odvolací správny orgán nie je oprávnený riešiť výšku sankcie v rozkaze o uložení sankcie

za priestupok, primárne rieši výšku sankcie 100,- eur v rámci správneho konania, ktorá bola uložená v
rozhodnutí o priestupku. Výška sankcie 100,- eur uložená v rozhodnutí o priestupku je v dolnej hranici,
je v nej zohľadnená osoba páchateľa priestupku, miera a spôsob zavinenia priestupku. Prvostupňový
správny orgán v danom prípade správne upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Spomenuté priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obsiahnuté v ustanovení

§ 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke nie je možné riešiť napomenutím, pokarhaním. Žalobca sa
priznal ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Žalovaný ako odvolací správny orgán skonštatoval, že
plne porozumel miere a spôsobu zavinenia priestupku, aj si osvojil spôsob spáchania skutku obvineným,
ale na tieto situácie zákonodarca nemyslí a v žiadnom ustanovení či už priestupkového zákona alebo
zákona o cestnej premávke nie je ustanovenie o tom, ako sa môže znížiť, prípadne odpustiť sankcia

za priestupok, ak páchateľom skutku je oznamovateľ iného skutku. Žalovaný ako odvolací orgán preto
dospel k záveru, že uložená sankcia bola zákonná a dôvodná. Za predmetný skutok je možné podľa § 22
ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch uložiť sankciu pokuty do 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá do dvoch rokov, pričom sa žalovaný plne stotožnil s výškou uloženej sankcie (pokuty). Dal tiež
do pozornosti, že účel sankcie nie je len represívny, ale aj nápravný a preventívny, preto správny orgán

obvinenému uložil sankciu pokuty v dolnej polovici výmery sankcie. Odvolací orgán uloženú sankciu
pokuty považoval za dostatočnú, vedúcu k náprave páchateľa priestupku.

35. Odôvodnenie uloženej sankcie, tak ako je uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov oboch
stupňov (ktoré tvoria jeden celok), správny súd považovalza dostatočné aj čo do druhu, ako aj do výmery

sankcie.

36. S prihliadnutím na subjektívny a generálny preventívny účel prejednania protiprávneho konania
žalobcuasprihliadnutímnaskutočnosť,žežalobcasaužjednéhopriestupkupodobnéhodruhudopustil,
spáchaný priestupok je kvalifikovaný ako závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, správny súd

určenie výšky pokuty v dolnom pásme zákonom stanoveného rozpätia sankcie za spáchaný priestupok
podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch (od 60,- eur do 300,- Eur), s upustením od
uloženia zákazu činnosti, vyhodnotil ako primerané. Výška pokuty zároveň rešpektovala zásadu zákazu
reformatio in peius stanovenú v § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch, lebo nebola vyššia ako výška
pokuty uložená rozkazom o uložení sankcie z 24. novembra 2021. Správny súd tiež nevzhliadol žiadne

skutočnosti, ktoré by indikovali, že by správne orgány pri použití správnej úvahy vo vzťahu k výške
pokuty vybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP).37. Pokiaľ žalobca namietal, že k spáchaniu priestupku došlo v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim
dejom (arogantná reakcia vodičky čo ho mala ohroziť, v spojení s prežitým pocitom ohrozenia), ktorý mal
žalobcu natoľko rozrušiť, že za križovatkou musel motorku odstaviť, k tomu správny súd poznamenáva,

že táto skutočnosť nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou, keďže vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho
schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou, a teda aj ak
je z akéhokoľvek dôvodu rozrušený (§ 4 ods. 2 písm. f/ zákona o cestnej premávke).

38. Žalobca tiež namietal, že správny orgán bol viazaný nielen zákazom sankciu zvýšiť, ale aj

povinnosťou preskúmať jej výšku v kontexte sadzieb určených pre rozkazné konanie. Správny súd
vo vzťahu k tejto námietke, ktorú tiež nepovažuje za dôvodnú, uvádza, že podaním odporu sa
nepreskúmava samotný rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ale práve včasným podaním odporu sa
rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Správny orgán už v rámci riadneho priestupkového
konania následne neaplikuje sankcie pre rozkazné konanie ale pre riadne priestupkové konanie, s
obmedzením, že obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania

alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze.

39. Už len pre úplnosť správny súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie žalovaného bolo preskúmané
aj Krajskou prokuratúrou v Bratislave (Upovedomenie Krajskej prokuratúry v Bratislave o spôsobe
vybavenia podnetu z 8. februára 2023, č. G. XXX/XX/XXXX-X), pričom aj prokurátor zhodnotil, že pokuta

vo výške 100,- eur, ktorú okresný dopravný inšpektorát uložil žalobcovi sa nachádzala v zákonnom
rozpätí a pri spodnej hranici jej sadzby. Výška pokuty rešpektovala aj zásadu zákazu reformatio in
peius vyjadrenú v § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch, nakoľko nebola vyššia ako výška pokuty uložená
rozkazom o uložení sankcie z 24. novembra 2021. V rozhodnutí z 2. júna 2022 okresný dopravný
inšpektorát výšku uloženej pokuty náležite zdôvodnil na str. 8 až 9 rozhodnutia, pričom prokurátor bol

toho názoru, že správny orgán prihliadol na všetky zásady ukladania trestu uvedené v§ 12 ods. 1
zákona o priestupkoch. Preto krajský dopravný inšpektorát konal správne, ak rozhodnutie okresného
dopravného inšpektorátu z 2. júna 2022 ako vecne správne potvrdil. Taktiež prokurátor dal do pozornosti,
že na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok - správny orgán môže, ale nemusí upustiť od
uloženiasankcie.Aplikácia,resp.neaplikáciatejtodispozitívnejadministratívnoprávnejnormyvyjadrenej

v§ 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, nemôže byť sama o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre
nezákonnosť.

40. Z uvedených dôvodov správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich

vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona a ostatných právnych predpisov, práv a právom chránených
záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní

úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§

493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).