Uznesenie – Záložné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201429
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201429.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XX, D., 2/
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XX, D., obidvoch žalobcov zastúpených: JUDr. Michal
Roháč, advokát, so sídlom Šmidkeho 65, Humenné, IČO: 56 102 151, proti žalovanému: PROGRES-
INVEST, s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, Prešov, IČO: 36 507 938, zastúpenému: JUDr. Jozef Jaroščák ml.,
advokát, so sídlom Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 35 370 556, o návrhu žalobcov na nariadenie

neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy
o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo dňa
06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o
odmene zo dňa 15.12.2011, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie D. ako:

· parcela CKN č. 918/1, o výmere 205 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
· parcela CKN č. 918/2, o výmere 226 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
· stavba so súpisným číslom 28, E. F. G., ktorá je postavená na parcele CKN č. 918/1,

vspoluvlastníctvežalobcov1.a2.radevpodiele1/3zcelku,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonania

vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/41/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2025 domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia v tomto znení:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy
o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo dňa

06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody
o odmene zo dňa 15.12.2011, k nasledujúcim nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne
územie D. ako:
· parcela CKN č. 918/1, o výmere 205 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
· parcela CKN č. 918/2, o výmere 226 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
· stavba so súpisným číslom 28, E. F. G., ktorá je postavená na parcele CKN č. 918/1,

vspoluvlastníctvežalobcov1.a2.radevpodiele1/3zcelku,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonania
vo veci samej vedeného pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 1C/41/2025.

II. (Pôvodný) Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonania dražby k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX, katastrálne územie D. ako:

· parcela CKN č. 918/1, o výmere 205 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
· parcela CKN č. 918/2, o výmere 226 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,· stavba so súpisným číslom 28, obchod s nábytkom, ktorá je postavená na parcele CKN č. 918/1, v
spoluvlastníctve žalobcov 1. a 2. rade v podiele 1/3 z celku, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej vedeného pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 1C/41/2025.

III. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania o predbežnom
opatrení na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade.

2. Podaný návrh odôvodnili žalobcovia tým, že dňa 28.05.2025 bola žalobcom zo strany pôvodného

žalovaného v 2. rade - Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, Košice,
IČO: 36 583 936, doručená výzva na sprístupnenie predmetu dražby za účelom ohodnotenia súdnym
znalcom a tiež pre obhliadku samotnú. Dňa 27.05.2025 bola žalobcami na súd podaná už skôr (k
19.05.2025) pripravená žaloba o určenie, že na nehnuteľnostiach neviazne záložné právo žalovaného v
1. rade, pričom konanie je vedené pod sp.zn. 1C/41/2025. Navrhujú, aby sa súd oboznámil s označeným
súdnym spisom a v rámci rozhodovania o tomto návrhu vykonal ako dôkaz samotnú žalobu a všetky

jej prílohy. Podaniu žaloby predchádzala vzájomná komunikácia žalobcov a žalovaného 1/ nakoľko ten
si nárokoval zostatok dlhu na úrokoch z omeškania, kde žalobcovia mali za to, že na uvedené nemá
nárok a tiež že jeho právo je premlčané, a to vrátane výkonu záložného práva. Skutkové okolnosti
pri vzniku zmluvných vzťahov a následne boli nasledovné: Dňa 06.04.2010 bola uzatvorená zmluva o
pôžičke medzi veriteľom, JUDr. Jozefom Jaroščákom ml. a dlžníkom F. B. (ďalej tiež „zmluva o pôžičke

zo dňa 06.04.2010“ a „zmluvné strany“ alebo „veriteľ a dlžník“). Na základe čl. I zmluvy o pôžičke
zo dňa 06.04.2010 veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 60.000 eur a dlžník sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť
veriteľovi do dňa 06.10.2010. Podľa čl. IV zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 sa zmluvné strany
dohodli na zmluvnej pokute vo výške 3% z požičanej sumy, za každý aj začatý mesiac omeškania, čo
predstavuje čiastku 1 800 eur mesačne. Zmluvne strany uzatvorili k zmluve o pôžičke zo dňa 06.04.2010

dohodu o odmene zo dňa 06.04.2010 (ďalej tiež „dohoda o odmene zo dňa 06.04.2010“). Podľa čl. II
dohody o odmene zo dňa 06.04.2010, sa zmluvné strany dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi odmenu
za poskytnutie pôžičky vo výške 10 800 eur. Zmluvné strany uzatvorili dňa 15.12.2011 dodatok č. 1 k
zmluve o pôžičke zo dňa 06.04.2010. V zmysle čl. II bodu 2.1 v znení dodatku č. 1 zmluvy o pôžičke
zo dňa 06.04.2010, sa dlžník s veriteľom dohodli, na predĺžení lehoty splatnosti na deň 15.12.2012.

Zmluvné strany uzatvorili dňa 15.12.2011 dodatok č. 1 k dohode o odmene zo dňa 06.04.2010, kde sa
podľa čl. II dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zo sumy 96 000 eur, (pozostávajúcu z nesplatenej pôžičky
vo výške 60 000 eur, nezaplatenej odmeny vo výške 10 800 eur a nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške
25 200 eur), odmenu vo výške 20 736 eur. Dňa 15.12.2011 uzatvorili zmluvné strany v poradí druhú
zmluvu o pôžičke podľa, ktorej vyššie uvedený veriteľ poskytol dlžníkovi titulom pôžičky sumu vo výške

190 000 eur. (ďalej tiež „zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2011“). Dlžník sa podľa č. II zmluvy o pôžičke
zo dňa 15.11.2011 zaviazal dohodnutú sumu vrátiť veriteľovi do 15.12.2012. Zmluvné strany uzatvorili
dohodu o odmene zo dňa 15.12.2011, ktorá je podľa čl. II tejto dohody neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.12.2011 (ďalej tiež „dohoda o odmene zo dňa 15.12.2011“). Žalobcovia v 1. a 2. rade
podpisom ručiteľských listín zo dňa 15.12.2011 pristúpili k zabezpečeniu hlavného záväzku dlžníka zo

zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa
06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody
o odmene z dňa 15.12.2011 spísaním notárskej zápisnice č. NCRIs 48/2012 zo dňa 02.01.2012. Všetky
predmetné listiny boli predložené súdu v rámci súdnych konaní, ktoré boli už právoplatne skončené a
ktorých zoznam sa nachádza nižšie v texte. Zmluvou o zriadení založeného práva zo dňa 15.12.2011

žalobcovia v 1. a 2 rade z pozície záložcov zabezpečili pohľadávku veriteľa ako záložného veriteľa zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo dňa
06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody
o odmene z dňa 15.12.2011, zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam identifikovaným v čl. III
predmetnejzmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa15.12.2011.Zmluvouozriadenízaloženéhopráva

zodňa10.01.2012žalobcoviav1.a2radezpozíciezáložcovzabezpečilipohľadávkyveriteľazaložením
ďalšej ich nehnuteľnosti, a to chaty na Domaši zapísanej na LV č. XXX, k.ú. H.. Pôvodný veriteľ postúpil
svoju pohľadávku z oboch zmlúv o pôžičkách ako aj zo zmlúv o odmene za poskytnuté pôžičky na tretí
subjekt, pričom došlo aj k ďalšiemu postúpeniu až na žalovaného. Voči žalobcom ako žalovaným boli
na základe predmetných zmlúv vedené pred tunajším súdom 2 súdne konania o zaplatenie dlhu, a to: 1/

pod sp.zn. 3C/542/2015, v ktorom mali žalobcovia ako žalovaní plný úspech, 2/ pod sp.zn. 5C/542/2015,
v ktorom mali žalobcovia ako žalovaní čiastočný úspech, pričom aj žalobcovia viedli v súvislosti s danými
zmluvami a výkonom záložného práva 2 konania: 3/ pod sp.zn. 1C/495/2015, o neodkladné opatrenie
v ktorom mali žalobcovia plný úspech, 4/ pod sp.zn. 5C/2/2016, vo veci samej, v ktorom žalobcoviaúspech nemali z procesných dôvodov, keďže rozhodovaniu o neplatnosti zmluvných dojednaní bránila
žaloba žalovaného vo veci samej. Uvedené konania sú právoplatne skončené. Zároveň je potrebné
uviesť, že žalobcovia zaplatili pohľadávku priznanú žalovanému v celom rozsahu v júli 2024. Na tomto

základe mali žalobcovia za to, že všetky práva veriteľa sú vysporiadané, a preto mal ten pristúpiť k
výmazu záložného práva na základe vyššie označenej zmluvy, k čomu však nedošlo. Na prekvapenie
žalobcov si však žalovaný listom zo dňa 24.03.2025 uplatnil úroky z omeškania podľa Zmluvy o pôžičke
zo dňa 15.12.2011 vo výške 13 483,94 eur. Žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu reagovali na
predmetný list, pričom relevantným spôsobom spochybnili danosť nároku žalovaného na vymáhanie

úrokov z omeškania a vzniesli námietku premlčania výkonu záložného práva, pričom spornou ostala len
časť úrokov z omeškania od 04.04.2022 do 21.06.2024, čo predstavuje sumu 1 473,93 eur. Žalovaný
však na svojom nároku trval, premlčanie neuznal a opäť vyzval na úhradu svojej pohľadávky s tým, že
inak pristúpi k výkonu záložného práva. Žalobcovia rovnako zotrvali na tom, že nárok je premlčaný a z
opatrnosti pristúpili k úhrade čiastky, na ktorú by sa premlčanie nemuselo vzťahovať. Žalobcovia majú za
to, že žalovaný už nemôže vymáhať žiadnu časť svojej pohľadávky, nakoľko o istine, zmluvnej pokute či

odmene bolo právoplatne rozhodnuté v označených konaniach. Žalobca sa úrokov z omeškania súdnou
cestou nedomáhal a domáhať s úspechom ani nemôže, nakoľko žalobcovia namietajú v prevažnej
časti premlčanie a v časti, v ktorej by úroky z omeškania premlčané možno neboli, pristúpili žalobcovia
k úhrade, čím táto časť pohľadávky zanikla. Uvedené bude teda predmetom konania vo veci samej.
Nakoľko však žalovaný 1/ predsa len k výkonu záložného práva pristúpil, čo vyplýva z dôkazu - výzvy

žalovaného 2/ hrozí, že bude neoprávnene vykonané záložné právo a to ešte pred rozhodnutím súdu
vo veci samej. Keďže žalovaný 2/ nie je účastníkom žaloby vo veci samej podávajú žalobcovia tento
návrh samostatne. Žalobcovia majú za to, že dôvodné požadovať ochranu ich vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, keďže hrozí bezprostredná ujma v podobe straty vlastníckeho práva príklepom
dražobníka, čo je s ohľadom na všetky okolností skutočne neprimerané, keďže o nárokoch žalovaného

1/ sa už právoplatne rozhodlo a aktuálne sa vedie výkon záložného práva k najcennejšej zo založenej
nehnuteľností, a to dobovému rekonštruovanému domu priamo v historickom centre Bardejova pri výške
pohľadávky 12 010,01 eur. Táto nehnuteľnosť bola ocenená v inom aktuálne vedenom konaní (sp.zn.
2C/1/2020) znaleckým posudkom č. 20/2023 (M. Mitro, znalec ustanovený súdom) na sumu 817 000
eur. Hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby tak prevyšuje 68 násobne pohľadávku

žalovaného 1/. Uvedené žalobcovia uvádzajú v tom ohľade, aby súd posúdil hrozbu ujmy na oboch
stranách, ktorá je nepomerná, a preto majú žalobcovia za to, že navrhované obmedzenie neznamená
zásadný zásah do práv žalovaného 1/ s ohľadom na všetky okolnosti veci, predovšetkým dlhotrvajúce
súdne konania, hodnoty práv, stále trvajúce obmedzenie veľkého nehnuteľného majetku žalobcov
a v neposlednom rade konanie o „výmaz“ záložného práva. Tunajší súd už na samotnom začiatku

dražby vydal predbežné opatrenie zo dňa 09.12.2015, č.k. 1C/495/2015-51, ktorým bolo právnemu
predchodcovi žalovaného uložené zdržať sa výkonu záložného práva a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Má za to, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia sú aktuálne ešte
vážnejšie, a preto je potrebné návrhu vyhovieť.

3. Žalobcovia k návrhu priložili výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby zo dňa
26.05.2025, žalobu zo dňa 19.05.2025, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 24.03.2025, vyjadrenie
k výzve zo dňa 07.04.2025, podacie lístky, vyjadrenie k stanovisku zo dňa 29.04.2025.

4. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa bez výzvy súdu vyjadril zástupca

žalovaného v 1. rade, ktorý v podaní zo dňa 03.06.2025 uviedol, že v danom prípade majú žalobcovia
postavenie dlžníkovi/záložcov, žalovaný v 1. rade má postavenie veriteľa/záložného veriteľa a pôvodný
žalovaný v 2. rade je dražobník, s tým, že žalobcovia sa voči žalovanému v 1. rade vo veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 1C/41/2025 domáhajú určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, pričom argumentujú tým, že nemajú voči žalovanému v 1. rade žiaden nesplatený záväzok,

resp. že nárok žalobcu uplatnený vo výzve zo dňa 24.03.2025 na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania je premlčaný. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie NO domáhajú vydania povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby do právoplatného skončenia súdneho konania
Okresného súdu Bardejov - 1C/41/2025. Žalovaný v 1. rade vyslovene popiera všetky argumentačné
tvrdenia žalobcov uvedené v návrhu na vydanie NO, pričom navrhuje, aby súd návrh z dôvodu, že

neobsahuje predpísané náležitosti odmietol, alternatívne v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný
a aby priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %. Predmetný návrh na nariadenie NO je tzv. neúplným návrhom, keďže
neobsahuje predpísané náležitosti (pozn. prílohy, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú), čo právnaúprava sankcionuje odmietnutím takéhoto návrhu na nariadenie NO. Návrh na nariadenie NO je z
hľadiska „obsahu“ postavený výlučne len na tzv. pripojení súvisiacich súdnych spisov tunajšieho súdu
(1C/41/2025, 3C/542/2015, 5C/542/2015, 1C/495/2015 a 5C/2/2016), ktoré majú údajne preukazovať

tvrdenia žalobcov uvedené v návrhu na vydanie NO. Z obsahu návrhu žalobcov na nariadenie NO
je nesporné, že žalobcovia boli sporovými stranami súdnych sporov uvedených v predchádzajúcom
odstavci, čo žalovaný potvrdzuje, z čoho následne vyplýva, že žalobcovia disponujú všetkými listinami/
dôkazmi na ktoré sa argumentačne odvolávajú v návrhu na nariadenie NO, a teda tieto bezproblémovo
mohli priložiť k návrhu na nariadenie NO. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe civilných súdov je

neprípustné, aby súd za sporové strany vyhľadával dôkazy, a to osobitne z iných súdnych spisov, čo
je ešte viac zvýraznené v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v tomto prípade civilný
súd rozhoduje len o tzv. osvedčení dôvodnosti návrhu na nariadenie NO, pričom toto posudzuje výlučne
len na základe dôkazov/listín priložených k návrhu na nariadenie NO. Žalobcovia neosvedčili dôvodnosť
návrhu na nariadenie NO, keďže k nemu nepriložili listiny na ktoré sa argumentačne odvolávajú, a to
za situácie, keď týmito preukázateľne disponujú. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, čo sa týka

nariadenia neodkladného opatrenia v súvislosti s výkonom záložného práva voči dražobníkovi v podobe
zdržania sa vykonávania dobrovoľnej dražby, tak také návrhy na nariadenie NO sú civilnými súdmi
konštantne zamietané. Nižšie uvádza rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré obsahovo totožne návrhy
na nariadenie NO voči dražobníkovi zamietli ako nedôvodné. Odvolacie súdy v uznesení Krajského
súdu v Prešove, sp. zn.: 22Co/8/2019, zo dňa 12.02.2019 a uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn.:

31Cob/41/2017, zo dňa 31.05.2017 uzavreli, že čo sa týka osoby dražobníka a výkonu záložného práva
na dobrovoľnej dražbe, tak jeho postup možno rozporovať (podrobiť súdnemu prieskumu) najskôr až
po vykonaní dražby, a to výlučne len v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a že návrh na
nariadenie NO voči dražobníkovi v podobe zdržania sa vykonávania/realizácie dražby nie je dôvodný.
V prípade ak sa súd nestotožní s dôvodmi na odmietnutie návrhu na nariadenie NO uvedenými v bode

1. tejto repliky, tak s poukazom na vyššie uvedené žalovaný v 1. rade navrhuje, aby súd ako nedôvodný
zamietol návrh na nariadenie NO voči pôvodnému žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 1. rade v postavení
veriteľa/záložného veriteľa si listami zo dňa 24.03.2025 a 15.04.2025 uplatnil voči žalobcom v 1. a 2.
rade nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Žalobcovia podľa názoru žalovaného v 1. rade
k návrhu na nariadenie NO účelovo nepredložili list žalovaného v 1. rade z 15.04.2025, ktorý obsahuje

detailný právny rozbor uplatneného nároku žalovaného v 1. rade, pričom tento obsahuje judikatúru, ktorá
vyvracia argumentáciu žalobcov uvedenú v návrh na nariadenie NO. V zmysle ust. § 151d ods. 2 OZ
platí, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo pohľadávky, t.j. aj na zákonné úroky z omeškania,
pričom dovolací súd judikoval, že počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje
záložné právo (R 27/2023). Ďalej platí, že záložné právo má tzv. subsidiárny charakter s tým, že v zmysle

ust. § 100 ods. 2 OZ sa záložné právo nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka. Osobitne nie je
potrebné detailne rozoberať to, že veriteľ má voči dlžníkovi v prípade omeškania nárok na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania a je tomu tak preto, že ide o zákonný nárok, resp. takýto nárok v prípade
omeškania vo veriteľsko-dlžníckom vzťahu vzniká ex lege, t.j. tento nárok nemusí byť tzv. judikovaný a/
alebo dohodnutý v zmluve o pôžičke (pozn. myslené za situácie, ak nie sú dohodnuté zmluvné úroky z

omeškania). Na posúdenie takéhoto nároku je podstatná jediná skutočnosť a to, že či sa dlžník dostal do
omeškania s úhradou dlhu, alebo nie. Žalobcovia v postavení dlžníkov, doteraz nikdy nespochybňovali,
pričom toto nespochybňujú ani v návrhu na nariadenie NO, že sa voči žalovanému v 1. rade v súvislosti
s úhradou predmetnej pôžičky dostali do omeškania, s tým, že takýto záver okrem iného nesporene
vyplýva aj z rozhodnutí súdov vo veci Okresného súdu Bardejov – 5C/542/2015. Ak teda žalobcovia

nespochybňujú, že sa dostali do omeškania s úhradou pôžičky (dlhu), tak je právne nespochybniteľné,
že žalovaný v 1. rade má voči nim z tohto titulu nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania a že
tento nárok je s poukazom na ust. § 151d ods. 2 OZ zabezpečený záložným právom, t.j. táto skutočnosť
je nesporná, resp. nespochybniteľná. Žalobcovia spochybňujú nárok žalovaného v 1. rade na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania tým, že tento je údajne premlčaný, avšak túto svoju argumentáciu ničím

relevantným nepreukazujú s tým, že ako je uvedené vyššie, tak k návrhu na nariadenie NO účelovo
nepredložili list žalovaného v 1. rade zo dňa 15.04.2025, ktorý s poukazom na judikatúru vyvracia ich
argumentáciu. V danom prípade je nesporné, s tým, že to nespochybňujú ani samotní žalobcovia, že
právny predchodca žalovaného v 1. rade v postavení veriteľa/záložného veriteľa začal výkon záložného
práva dňom 27.10.2015, pričom pred uplynutím premlčacej doby podal žalobu o zaplatenie (Okresný

súd Bardejov – 5C/542/2015), ktoré súdne konanie právoplatne skončilo dňa 12.06.2024, čo v danom
prípade s poukazom na judikát R 1/1961 znamená, že záložný veriteľ vo výkone záložného práva
riadne pokračoval. V danom prípade sú teda nesporné nasledovné skutočnosti a to, že: 1. žalobcovia
v postavení dlžníkov - ručiteľov neuhradili istinu pôžičky riadne a včas, 2. výkon záložného právazačal dňom 27.10.2015 a do dnešného dňa neskončil, 3. súdne konanie o zaplatenie pôžičky (Okresný
súd Bardejov – 5C/542/2015) právoplatne skončilo dňa 12.06.2024. Na podklade vyššie uvedených
nesporných skutočností a na judikatórne závery dovolacieho súdu vyjadrené v judikáte R 27/2023, ktoré

sú právne záväzné platí, že je právne vylúčené, aby bol nárok žalovaného v 1. rade na zaplatenie
zákonných úrokov z omeškania z predmetnej pôžičky premlčaný a je tomu tak preto, že v súvislosti so
začatím výkonu záložného práva došlo dňom 27.10.2015 k prerušeniu plynutia premlčacej doby, okrem
iného aj na vymoženie zákonných úrokov z omeškania, čo v logickej nadväznosti a s poukazom na ust.
§ 100 ods. 2 OZ znamená, že nedošlo ani k premlčaniu záložného práva (tzv. merito veci v konaní vo

veci samej – Okresný súd Bardejov – 1C/41/2015). Obsahovo úplne totožnú právnu vec, čo sa týka
nariadenia NO po začatí výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby už civilné súdy vyriešili s
tým, že toto rozhodnutie prešlo testom ústavnosti, pričom sa stalo judikátom (judikát Zb. Ús. č. 68/2020).
Dlžníčka/záložkyňa po tom, čo sa dostala do omeškania s úhradou dlhu, ktorý bol zabezpečený
záložnýmprávomapotom,čozáložnýveriteľpristúpilkzačatiuvýkonuzáložnéhoprávanajejobydlievo
forme dobrovoľnej dražby podala na súd (Okresný súd Zvolen – 8C/29/2019) obsahovo totožný návrh na

nariadenie NO, aký je v predmetnej veci, s tým, že rovnako argumentovala premlčaním dlhu a záložného
práva. V súvislosti s citovaným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/13/2020 zo
dňa 25.02.2020 dáva do pozornosti, že vo vyššie uvedenom prípade išlo o spotrebiteľský vzťah (dlžníčka
– fyzická osoba nepodnikateľ a veriteľ/záložný veriteľ – VÚB a.s.) a dražilo sa obydlie dlžníka, pričom
v danom prípade nejde o spotrebiteľskú pôžičku, ale o „klasickú“ pôžičku, kde dlžníkom a veriteľom

boli fyzické osoby nepodnikatelia, pričom táto slúžila na rozvoj podnikania pôvodného dlžníka, s tým,
že nejde o obydlie dlžníkov (žalobcov). Závery odvolacieho súdu vo vyššie citovanej veci teda boli
také, že nesúhlasil s názorom okresného súdu o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, keďže
sťažovateľka vo svojom návrhu neuviedla žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná
povinnosť žalovanej úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, a žiaden právny

predpisžalovanejnestanovujepovinnosťabsolútnesazdržaťzákonompredvídanéhovýkonuzáložného
právazapredpokladu,žehobudevykonávaťvsúladesozákonom.Odvolacísúdsavyjadrilajkmožnosti
nápravy prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu,
a to žalobou o neplatnosť dražby, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov. Stručne zhrnul inštitút
záložného práva v právnom poriadku, jeho účel, funkcie a nadväzujúci zákon č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných
dražbách“),ktorýslúžinajehorealizáciu.Bezzreteľanato,žeideoobydliesťažovateľky,nemožnopodľa
odvolacieho súdu zakázať žalovanej výkon záložného práva zriadeného v súlade so zákonom formou
dobrovoľnej dražby. Poukázal na chýbajúcu argumentáciu sťažovateľky o splnení záväzku z úverovej

zmluvyvočižalovanej,resp.jejprávnejpredchodkynialebooneplatnostiúverovejalebozáložnejzmluvy.
Skúmanie premlčania nároku z úverovej zmluvy považoval v režime konania o neodkladnom opatrení
za bezpredmetné s odkazom na § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka a aj vzhľadom na to, že záložné
právo premlčaním pohľadávky nezaniká podľa § 151 md Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ďalej
odkázal na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. decembra 2011 týkajúci sa premlčania

záložného práva. K námietkam sťažovateľky o premlčaní záložného práva uviedol, že svoje tvrdenia
v dostatočnom rozsahu pre posúdenie premlčania neosvedčila. Predmetný návrh na nariadenie NO
nie je dôvodný, nakoľko súd v konaní o nariadenie NO nemôže meritórne skúmať otázku premlčania
výkonu záložného práva, resp. že len samotné začatie výkonu záložného práva nie je dôvodom na
nariadenie NO v podobe zdržania sa jeho výkonu, nakoľko výkon záložného práva je legitímnym právom

patriacim veriteľovi/záložnému veriteľovi. Odvolací súd ako aj Ústavný súd SR ďalej dospeli k záveru,
že v prípade začatia výkonu záložného práva nie je možné nariadiť NO aj z tzv. dôvodu predčasnosti, t.j.
len z perspektívy možného porušenia práva dlžníka/záložcu, a teda, že len samotným začatím výkonu
záložnéhoprávanedochádzakzásahudoprávdlžníka/záložcu,resp.že,akuž,taksamádlžník/záložca
domáhať svojich práv postupom podľa osobitného hmotno-právneho predpisu – zákon o dobrovoľných

dražbách. V konaní o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby civilný súd komplexne skúma tzv.
veriteľsko-dlžnícky vzťah, t.j. od jeho vzniku až po vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1. rade
má za to, že ak pred podaním žaloby vo veci samej (určovacia žaloba o určenie, že nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom) už došlo k začatiu výkonu záložného práva, tak, že takáto žaloba nie
je dôvodná, nakoľko neslúži potrebám bežného života, resp., že na jej podaní nie je naliehavý právny

záujem, keďže dlžník/záložca má z osobitného predpisu (zákon o dobrovoľných) dražbách možnosť
ako napadnúť dobrovoľnú dražbu, v ktorej žalobe môže okrem iného namietať premlčanie výkonu
záložného práva, resp. všetky okolnosti týkajúce sa záložného práva a jeho výkonu, ktorá žaloba je
z procesného hľadiska žalobou o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP), na podaní, ktorejnetrebapreukazovaťnaliehavýprávnyzáujem,pričom„preferencia“tejtožalobypredurčovacoužalobou
má oporu aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. V danom prípade, čo sa týka určovacích
žalôb prichádza do úvahy tzv. vlastnícka žaloba, t.j. že či v súvislosti s výkonom záložného práva došlo k

neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva, čo potvrdzuje vyššie uvedené, že neodkladné opatrenie
nie je podané dôvodne a že je podané predčasne, čo sa v rovnakej miere vzťahuje aj na žalobu vo veci
samej (Okresný súd Bardejov – 1C/41/2025), s tým, že sa nemožno stotožniť s tým, čo sa snažia navodiť
žalobcovia, že podaný návrh na nariadenie NO po začatí výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej
dražby „automaticky“ zakladá dôvod na nariadenie NO v podobe zdržania sa výkonu záložného práva

a uskutočnenia dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1. rade ďalej uvádza, že je nepravdivé, že vymáhaná
pohľadávka je „len“ vo výške 12 010,01 , nakoľko táto je vyššia, keďže k tejto treba pripočítať všetky
náklady výkonu záložného práva, keďže aj tieto sú zabezpečené záložným právom (čl. V. bod 5.3.
záložnej zmluvy). Bez právneho významu je tvrdenie žalobcov, že hodnota nehnuteľnosti je údajne 68x
vyššia ako hodnota pohľadávky žalovaného v 1. rade a že hodnota nehnuteľnosti podľa znaleckého
posudku je údajne 817 000 eur. V tomto smere v prvom rade platí, že túto skutočnosť žalobcovia

neosvedčili/nepreukázali, s tým, že žalovaný v 1. rade uvádza podstatnú skutočnosť, že žalobcovia
sú minoritnými podielovými spoluvlastníkmi danej v nehnuteľnosti – v podiele 1/3. Táto argumentácia
žalobcov nemá zároveň žiadnu právnu relevanciu, a to preto, že v prípade viacerých zálohov je právom
záložného veriteľa, že ktorý záloh zvolí pri výkone záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky,
t.j. právo výberu zálohu je na strane záložného veriteľa a nie na strane dlžníka/záložcu. Žalovaný v 1.

rade záverom uvádza, že za vzniknutý stav, t.j. že žalovaný v 1. rade musel pristúpiť k výkonu záložného
práva zavinili aj žalobcovia, keďže riadne a včas nesplatili svoje záväzky a už len z tohto dôvodu by
im súdy nemali priznať ochranu v podobe nariadenia nimi požadovaného NO, keďže na jeho vydanie
nemajú právny a ani morálny nárok. Zástupca žalovaného v 1. rade tak nepovažuje podaný návrh za
dôvodný. Zástupca žalovaného v 1. rade k vyjadreniu priložil rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.

ÚS 307/2020, výpis z LV č. XXX pre k.ú. D., oznámenie Profesionálnej dražobnej spoločnosti zo dňa
27.10.2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/542/2015 – 408 zo dňa 07.11.2022, rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/27/2023 – 567 zo dňa 23.05.2024, rozhodnutia všeobecných súdov
SR o ktoré opiera svoju obrannú argumentáciu, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 15.04.2025 a
výzvu žalovaného v 1. rade na zaplatenie príslušenstva pohľadávky zo dňa 24.03.2025.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 1C/41/2025 domáhajú
voči žalovanému v 1. rade určenia, že na nehnuteľnostiach zapísaných na:

· liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., ako byt č. 8 s príslušenstvom, na 3. poschodí, vo

vchode 40, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, „Obytný blok A-5“, na ulici Pod Papierňou 40,
ktorý je postavený na parcele CKN č. 6479, o výmere 661 m2, druh parcely: zastávané plochy a nádvoria
vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku, spolu s podielom k spoločným častiam a
spoločným zariadeniam bytového domu v bytovom dome so súpisným číslom 1487, „Obytný blok A-5“,
na ulici C. C. XX, postaveného na parcele CKN č. 6479, o výmere 661 m2, druh parcely: zastavané

plochy a nádvoria v podiele žalobcov v 1. a 2. rade 86/3723 z celku
· liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., ako parcely CKN č. 6479, o výmere 661 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníctve žalobcov 1. a 2. rade v podiele 86/3723
z celku
· liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., ako nebytový priestor č. 1 s príslušenstvom,

nachádzajúci sa na prízemí budovy polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postavenej na
parceleCKNč.918/2podB6,ovýmere226m2,druhparcely:zastávanéplochyanádvoriavovlastníctve
navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku, spolu s podielom k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele CKN č. 918/2
pod B6, o výmere 226 m2, druh parcely: zastávané plochy a nádvoria v podiele žalobcov v 1. a 2. rade

201/427 z celku
· liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., ako nebytový priestor č. 1 s príslušenstvom,
nachádzajúci sa na 1. poschodí budovy polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postavený
na parcele CKN č. 918/2, pod B 7, o výmere 226 m2, druh parcely: zastávané plochy a nádvoria vo
vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku spolu s podielom k spoločným častiam a

spoločným zariadeniam polyfunkčného domu budovy so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele
CKN č. 918/2, pod B 7, o výmere 226 m2, druh parcely: zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalobcov
v 1. a 2. rade 66/427 z celku· liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D. ako parcely CKN č. 918/1, o výmere 205 m2, druh
pozemku:zastavaneplochyanádvoria,vspoluvlastníctvežalobcov1.a2.radevpodiele1/3zcelku,ako
parcely CKN č. 918/2, o výmere 226 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníctve

žalobcov 1. a 2. rade v podiele 1/3 z celku, ako stavby so súpisným číslom 28, obchod s nábytkom, ktorá
je postavená na parcele CKN č. 918/1 v spoluvlastníctve žalobcov 1. a 2. rade v podiele 1/3 z celku,
neviazne záložné právo žalovaného (v 1. rade) zriadené na základe Zmluvy o zriadení založeného
práva zo dňa 15.12.2011 uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami a JUDr. Jaroslavom
Jaroščákom ako záložným veriteľom, právnym predchodcom žalovaného.

6.Zároveňsažalobcoviadomáhajúvkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.1C/41/2025určenia,
že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H., ako parcely CKN
č. 167/6, o výmere 196 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo vlastníctve žalobcov 1. a 2.
rade v podiele 1/1 z celku neviazne záložné právo žalovaného zriadené na základe Zmluvy o zriadení
založeného práva zo dňa 10.01.2012 uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami a JUDr.

Jaroslavom Jaroščákom ako záložným veriteľom, právnym predchodcom žalovaného. Podanú žalobu
odôvodnili tým, že Dňa 06.04.2010 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom, JUDr. Jozefom
Jaroščákom ml. a dlžníkom F. B., (ďalej tiež „zmluva o pôžičke zo dňa 06.04.2010“ a „zmluvné strany“
alebo „veriteľ a dlžník“). Na základe čl. I zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 veriteľ poskytol dlžníkovi
sumu 60 000 eur a dlžník sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť veriteľovi do dňa 06.10.2010.Podľa čl. IV zmluvy

o pôžičke zo dňa 06.04.2010 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 3% z požičanej
sumy, za každý aj začatý mesiac omeškania, čo predstavuje čiastku 1 800 eur mesačne. Zmluvné strany
uzatvorilikzmluveopôžičkezodňa06.04.2010dohoduoodmenezodňa06.04.2010(ďalejtiež„dohoda
o odmene zo dňa 06.04.2010“). Podľa čl. II dohody o odmene zo dňa 06.04.2010, sa zmluvné strany
dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 10.800 eur. Zmluvné strany

uzatvorili dňa 15.12.2011 dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 06.04.2010.V zmysle čl. II bodu 2.1
v znení dodatku č. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010, sa dlžník s veriteľom dohodli, na predlžení
lehoty splatnosti na deň 15.12.2012. Zmluvné strany uzatvorili dňa 15.12.2011 dodatok č. 1 k dohode
o odmene zo dňa 06.04.2010, kde sa podľa čl. II dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zo sumy 96.000 eur,
(pozostávajúcu z nesplatenej pôžičky vo výške 60.000 eur, nezaplatenej odmeny vo výške 10.800 eur

a nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 25.200 eur), odmenu vo výške 20.736 eur. Dňa 15.12.2011
uzatvorili zmluvné strany v poradí druhú zmluvu o pôžičke podľa, ktorej vyššie uvedený veriteľ poskytol
dlžníkovi titulom pôžičky sumu vo výške 190 000 eur. (ďalej tiež „zmluva o pôžičke zo dňa 15.12.2011“).
Dlžník sa podľa č. II zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2011 zaviazal dohodnutú sumu vrátiť veriteľovi do
15.12.2012. Zmluvné strany uzatvorili dohodu o odmene zo dňa 15.12.2011, ktorá je podľa čl. II tejto

dohody neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 (ďalej tiež „dohoda o odmene
zo dňa 15.12.2011“). Žalobcovia v 1. a 2. rade podpisom ručiteľských listín zo dňa 15.12.2011 pristúpili
k zabezpečeniu hlavného záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1
zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011a dohody o odmene z dňa 15.12.2011 spísaním notárskej zápisnice

č. NCRIs 48/2012 zo dňa 02.01.2012. Všetky predmetné listiny boli predložené súdu v rámci súdnych
konaní, ktoré boli už právoplatne skončené a ktorých zoznam sa nachádza nižšie v texte. Zmluvou o
zriadení založeného práva zo dňa 15.12.2011 žalobcovia v 1. a 2 rade z pozície záložcov zabezpečili
pohľadávku veriteľa ako záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č.
1 zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010,

zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene z dňa 15.12.2011, zriadením záložného
práva k nehnuteľnostiam identifikovaným v čl. III predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 15.12.2011. Zmluvou o zriadení založeného práva zo dňa 10.01.2012 žalobcovia v 1. a 2 rade
z pozície záložcov zabezpečili pohľadávky veriteľa založením ďalšej ich nehnuteľnosti a to chaty na
Domaši zapísanej na LV č. XXX, k.ú. H.. Pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku z oboch zmlúv o

pôžičkách ako aj zo zmlúv o odmene za poskytnuté pôžičky na tretí subjekt, pričom došlo aj k ďalšiemu
postúpeniuažnažalovaného.Vočižalobcomakožalovanýmbolinazákladepredmetnýchzmlúvvedené
pred tunajším súdom 2 súdne konania o zaplatenie dlhu, a to: 1/ pod sp.zn. 3C/542/2015, v ktorom mali
žalobcovia ako žalovaní plný úspech 2/ pod sp.zn. 5C/542/2015, v ktorom mali žalobcovia ako žalovaní
čiastočný úspech, pričom aj žalobcovia viedli v súvislosti s danými zmluvami a výkonom záložného

práva 2 konania: 3/ pod sp.zn. 1C/495/2015 o neodkladné opatrenie v ktorom mali žalobcovia plný
úspech, 4/ pod sp.zn. 5C/2/2016, vo veci samej, v ktorom mali žalobcovia úspech nemali z procesných
dôvodov, keďže rozhodovaniu o neplatnosti zmluvných dojednaní bránila žaloba žalovaného vo veci
samej. Uvedené konania sú právoplatne skončené. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobcovia zaplatilipohľadávku priznanú žalovanému v celom rozsahu v júli 2024. Na tomto základe mali žalobcovia za to,
že všetky práva veriteľa sú vysporiadané, a preto mal ten pristúpiť k výmazu záložného práva na základe
vyššie označenej zmluvy, k čomu však nedošlo. Na prekvapenie žalobcov si však žalovaný listom zo dňa

24.03.2025 uplatnil úroky z omeškania podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 vo výške 13.483,94
eur. Žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu reagovali na predmetný list, pričom relevantným
spôsobomspochybnilidanosťnárokužalovanéhonavymáhanieúrokovzomeškaniaavznieslinámietku
premlčania výkonu záložného práva, pričom spornou ostala len časť úrokov z omeškania od 04.04.2022
do 21.06.2024, čo predstavuje sumu 1.473,93 eur. Žalovaný však na svojom nároku trval, premlčanie

neuznal a opäť vyzval na úhradu svojej pohľadávky s tým, že inak pristúpi k výkonu záložného práva.
Žalobcovia rovnako zotrvali na tom, že nárok je premlčaný a z opatrnosti pristúpili k úhrade čiastky, na
ktorú by sa premlčanie nemuselo vzťahovať. Žalobcovia majú za to, že žalovaný už nemôže vymáhať
žiadnučasťsvojejpohľadávky,nakoľkooistine,zmluvnejpokutečiodmeneboloprávoplatnerozhodnuté
v označených konaniach. Žalobca sa úrokov z omeškania súdnou cestou nedomáhal a domáhať s
úspechom ani nemôže, nakoľko žalobcovia namietajú v prevažnej časti premlčanie a v časti, v ktorej by

úroky z omeškania premlčané možno neboli, pristúpili žalobcovia k úhrade, čím táto časť pohľadávky
zanikla. Žalovaný sa tak už nemôže úspešne domáhať výkonu záložného práva či zaplatenia úrokov
z omeškania súdnou cestou, v dôsledku čoho je potrebné pristúpiť k výmazu záložného práva súdnou
cestou, keďže žalovaný nemieni pristúpiť ani len k čiastočnému výmazu záložného práva, hoci ním
tvrdená pohľadávka je zlomková vo vzťahu k hodnote každej založenej nehnuteľnosti. Na zdôvodnenie

premlčaniavýkonuzáložnéhoprávažalovanýmžalobcoviauvádzajú,ževýkonzáložnéhoprávaohľadne
pohľadávky z označenej zmluvy o pôžičke bol zo strany právneho predchodcu začatý už v roku 2015. Na
základe predbežného opatrenia zo dňa 09.12.2015, č.k. 1C/495/2015-51 bolo právnemu predchodcovi
žalovaného uložené zdržať sa výkonu záložného práva, a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Vo veci samej bola žalobcami podaná žaloba, o ktorej bolo pred Okresným súdom

vedené konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov, pričom táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom
zo dňa 25.09.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.02.2020,
č.k. 13Co/24/2019. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 06.03.2020. Od momentu právoplatnosti
rozsudku vo veci samej tak výkonu záložného práva nič nebránilo a len do spísania výzvy žalovaného
uplynuli viac ako 3 roky, v dôsledku čoho samotného by bol výkon záložného práva premlčaný, a to

bez započítania takmer 3 ročnej lehoty (s výnimkou pol druha mesiaca) uplynutej od splatnosti do
začatia výkonu záložného práva. K spočívaniu lehoty teda mohlo dôjsť od právoplatnosti nariadeného
predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného na podklade žaloby vo veci
samej. Podľa ust. § 112 OZ, je zákonnou podmienkou pre spočívanie plynutia premlčacej doby riadne
pokračovanie vo vymáhaní. S ohľadom na vyššie uvedené je možné uzavrieť, že táto podmienka pre

výkon záložného práva splnená nebola a od 06.03.2020 záložný veriteľ vo vymáhaní nepokračoval,
čo vo svojich dôsledkoch znamená dokonca to, že nedôjde ani k spočívaniu, teda premlčacia doba
výkonu záložného práva tak začala plynúť 16.12.2012 a uplynula 16.12.2015. V ďalšom žalobcovia
argumentujú tým, že istina i príslušenstvo sa premlčujú relatívne samostatne, a preto vedenie konania
žalovaným pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 5C/542/2015 nemalo žiaden vplyv na plynutie

premlčacej lehoty vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania s výnimkou časti úrokov z istiny v
sume 7.600 eur. Tu je však potrebné uviesť, že úrokov z danej časti istiny sa mohol žalobca úspešne
domáhať taktiež v 3 ročnej lehote spätne, keďže úroky sa premlčujú na dennej báze. Preto ku dňu
spracovania stanoviska žalobcov, by mohol mať žalovaný nepremlčaný nárok na úroky z omeškania od
04.04.2022 do 21.06.2024, čo predstavuje čiastku 1.473,93 eur. Súdna prax prijala záver o tom, že v

prípade, ak sa veriteľ už nemôže domáhať výkonu záložného práva je potrebné nájsť právny spôsob
výmazu záložného práva, čo sa prejavilo aj v rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu vo veci vedenej pod
sp.zn 5Csp/62/2022, kde súd vychádzal z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/169/2021. Na tomto základe
sa žalobcovia domáhajú rozhodnutia súdu o tom, že ich nehnuteľnostiach neviazne záložné právo
žalovaného. Na požadovanom určení majú žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko v evidencii

katastra je záložné práva žalovaného stále vedené a preto len na základe rozsudku súdu možno
dosiahnuť výmaz záložného práva, keďže uvedenému sa žalovaný bráni. V tomto ohľade je potrebné
uviesť, že hodnota založených nehnuteľností (možno aj viac ako 1 milión) 100 násobne prevyšuje
hodnotu domnelej pohľadávky žalobcu (niečo viac ako 10 tisíc ), čo je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Pôvodný žalovaný v 2. rade listom zo dňa 26.05.2025 vyzval žalobcov na umožnenie vykonania
ohodnotenia predmetu dražby znalcom a umožnenie obhliadku predmetu dražby. V zmysle tejto výzvy
prešla pohľadávka zabezpečená záložným právom na žalovaného v 1. rade. Predmetom zálohu sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. D., a to stavba – Obchod s nábytkom, s.č. 28, postavenána parcele CKN č. 918/1 – budova ubytovacieho zariadenia, parcela CKN č. 918/1 – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 205 m2, parcela CKN č. 918/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2.
Obhliadka predmetu dražby je naplánovaná na termín 30.06.2025 o 11.00 h.

8. Žalovaný dňa 24.03.2025 vyhotovil výzvu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Vo výzve uviedol,
že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 si pôvodný dlžník – neb. F. B. požičal od pôvodného
veriteľa JUDr. Jozefa Jaroščáka, ktorého právnym nástupcom je žalovaný v 1. rade sumu vo výške
190 000 , ktorá bola splatná dňa 15.12.2012. Pôžička bola v celom rozsahu splatená až dňa 21.06.2024,

na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/542/2015 – 408. Právny predchodca žalovaného
v 1. rade vzhľadom na nesplnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke začal výkon záložného práva listom zo dňa
27.10.2015. Žalovaný v 1. rade vyčíslil výšku úroku z omeškania celkom na sumu 13 483,94 . V danom
prípade sú aj zákonné úroky z omeškania zabezpečené záložným právom. Ak nedôjde k splneniu
predmetného dlhu v lehote 3 pracovných dní od doručenia výzvy, pristúpi veriteľ k pokračovaniu výkonu
záložného práva.

9. Zástupca žalobcov v 1. a 2. rade v liste zo dňa 07.04.2025 adresovanom žalovanému v 1. rade
uviedol, že sa žalobcovia nestotožňujú s argumentáciou o možnosti vymáhať príslušenstvo pohľadávky.
Vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného v 1. rade. Od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 19.02.2020, sp.zn. 13Co/24/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2020

uplynuli už viac ako 3 roky, teda došlo k premlčaniu výkonu záložného práva. Podmienkou spočívania
premlčacej doby je riadne pokračovanie vo vymáhaní, ktorá splnená nebola, nakoľko záložný veriteľ
od 06.03.2020 vo vymáhaní nepokračoval. Premlčacia doba výkonu záložného práva začala plynúť
dňa 16.12.2012 a uplynula dňa 16.12.2015. Istina s príslušenstvom sa premlčujú relatívne samostatne,
a preto vedenie konania na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/542/2015 nemalo žiaden vplyv na plynutie

premlčacej lehoty vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania s výnimkou časti úrokov z istiny
v sume 7 600 eur. Ku dňu vyhotovenia listu sa tak žalovaný v 1. rade mohol relatívne domáhať úrokov
z omeškania od 04.04.2022 do 21.06.2024.

10. Zástupca žalobcov v 1. a 2. rade v liste zo dňa 29.04.2025 adresovanom žalovanému v 1. rade

uviedol, že v dôsledku zániku dlhu zaplatením aj premlčaním a tiež premlčaním výkonu záložného práva
je potrebné, aby došlo k výmazu záložných práv.

11. Listami zo dňa 27.10.2015 pôvodný žalovaný v 2. rade oznámil žalobcom v 1. a 2. rade začatie
výkonu záložného práva v prospech pohľadávky veriteľa C.I.B.C. (CORPORATE INTERNATIONAL

BUREAU OF COMMERCE) INVESTMENTS LTD so sídlom Cyprus, Michalakopoulou Street 25, reg.č.:
HE 278121. Záložným právom bola zabezpečená pohľadávka veriteľa vzniknutá zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 15.12.2011, na základe ktorej bola dlžníkom poskytnutá suma vo výške 190 000 eur. Dôvodom
začatia výkonu záložného práva je tá skutočnosť, že dlžníci nesplnili zabezpečenú pohľadávku riadne
a včas ako aj to, že sa navrhovateľ domáha uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky realizáciou

záložného práva.

12. Žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 15.04.2025 k listu zo dňa 0.704.2025 uviedol, že sa s argumentáciou
o premlčaní práva nestotožňuje. Predmetná pôžička bola splatená nasledovne: (1) dňa 05.04.2013 vo
výške 114 000 eur, (2) dňa 07.06.2013 vo výške 68.400 eur a (3) dňa 21.06.2024 vo výške 7 600 eur.

V liste zo dňa 24.03.2025 sme si podľa dátumov splatenia pôžičky uvedených v predchádzajúcej vete
uplatnili nasledovné čiastkové plnenia: (1) suma vo výške 5.010,27 eur, (2) suma vo výške 1.129,59
eur a (3) suma vo výške 7 344,08 eur (pre zjednodušenie ďalej len „položky č. 1, č. 2 a č. 3“). Čo
sa týka tzv. položky č. 3 suma vo výške 7.344,08 eur (08.06.2013 — 21.06.2024 - 8,75 % p.a. z
7.600 eur), má právo vymáhať položku č. 3 by sa premlčalo do 3 rokov od úhrady nezaplatenej istiny

pôžičky 7.600,- eur, t.j. dňom 22.06.2027, avšak vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Bardejov sp.zn.: 5C/542/2015 zo dňa 12.06.2024 premlčacia lehota uplynie až 12.06.2034. Jeho právny
predchodca pristúpil k výkonu záložného práva a k podaniu žaloby (OS BJ 5C/542/2015) preto, že
predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva nebola riadne a včas splatená, pričom žalobu (OS BJ -
5C/542/2015 - podaná dňa 14.12.2015) bol nútený podať preto, že dňa 16.11.2015 bol podaný návrh na

vydanie predbežného opatrenia (1C/495/2015), v ktorom bolo spochybnené jeho právo na zaplatenie
predmetnej pohľadávky vrátane jej príslušenstva. Čo sú tohto času už objektívne nespochybniteľné
skutočnosti. S poukazom na vyššie opísané predbežné opatrenie, ktoré trvalo až do 06.03.2020 vyplýva,
že až do jeho zániku nebolo možné pokračovať vo výkone záložného práva, ktorého účelom bolovymoženie predmetnej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, čo sa logicky vzťahuje aj na položku č. 1 a
č. 2. Až do 12.06.2024 prebiehalo súdneho konanie (OS BJ - 5C/542/2015), ktorého predmetnom bolo
judikovanie práva na zaplatenie predmetnej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, ktoré právo dlžníci

minimálne od 16.11.2015 popierali čo sa logicky vzťahuje aj na položku č. 1 a č. 2. Má za to, že nemohlo
dôjsť k premlčaniu práva na zaplatenie položiek č. 1, č, 2 a č. 3, keďže pokračovať vo výkone záložného
práva, ktoré začalo dňa 27.10.2015 skrz vyššie opísané udalosti bolo možné až po 12.06.2024, t.j.
že v období od 27.10.2015 do 12.06.2024 bezpochyby spočívalo právo na vymoženie predmetnej
pohľadávky vrátane jej príslušenstva. Čo sa týka položiek č, 1 a č. 2, tak, keby nebolo v danom prípade

vyššie uvedených skutočností, tak právo vymáhať tieto položky by s poukazom na ust. § 110 ods. 3 OZ
bolopremlčanenasledovne:položkač.1bybolapremlčanádňom06.04.2016(05.04.2013-05.04.2016)
a položka č. 2 by bola premlčaná dňom 08.06.2016 (07.06.2013 - 07.06.2016). V prípade položky č.
1 začalo premlčanie plynúť dňom 06.04.2013, pričom premlčacia doba v zmysle ust. § 110 ods. 3 OZ
začala v zmysle ust. § 112 OZ spočívať dňom 27.10.2015 (začatie výkonu záložného práva) s tým, že
toto spočívanie premlčacej doby trvá do dnešného dňa, keďže dražobné konanie naďalej pokračuje. Z

vyššie uvedeného vyplýva, že položka č. 1 by bola premlčaná až vtedy, keby jeho právny predchodca
nepodal dňa 14.12.2015 žalobu OS BJ - 5C/542/2015, resp. by pristúpil k výkonu záložného práva až po
06.04.2016,t.j.položkač.1niejepremlčaná,keďžeodzačatiaplynutiapremlčacejdoby(06.04.2013)do
začatia výkonu záložného práva (27.10.2015) neuplynulo viac ako 3 (tri) roky (v danom prípade ubehlo
len cca 2 roky a 7 mesiacov). V prípade položky č. 2 začalo premlčanie plynúť dňom 08.06.2013, pričom

premlčacia doba v zmysle ust § 110 ods. 3 OZ začala v zmysle ust. § 112 OZ spočívať dňom 27.10.2015
(začatie výkonu záložného práva) s tým, že toto spočívanie premlčacej doby trvá do dnešného dňa,
keďže dražobné konanie naďalej pokračuje. Z vyššie uvedeného vyplýva, že položka č. 2. by bola
premlčanáažvtedy,kebyjehoprávnypredchodcanepodaldňa14.12.2015žalobuOSBJ-5C/542/2015,
resp. by pristúpil k výkonu záložného práva až po 09.06.2016, t.j. položka č. 2 nie je premlčaná, keďže

od plynutia premlčacej doby (09.06.2013) do začatia výkonu záložného práva (27.10.2015) neuplynulo
viac ako 3 (tri) roky (v danom prípade ubehlo len cca 2 roky a 5 mesiacov). Nebolo by logické, aby
po 06.03.2020 (t.j. po zániku účinkov predbežného opatrenia OS BJ - 1C/495/2015) pristúpil len k
čiastočnémuvýkonuzáložnéhoprávanapoložkyč.1ač.2,ktorémajúpovahupríslušenstvapredmetnej
pohľadávky,keďpredmetnápohľadávkabolaajpo06.03.2020aaždo12.06.2024predmetnomsúdneho

konania OS BJ - 5C/542/2015, v ktorom dlžníci spochybňovali jeho nárok na jej zaplatenie. Výkon
záložného práva na položky č. 1 a č. 2 objektívne nemohol prebiehať až do skončenia súdneho sporu
OS BJ - 5C/542/2015. Riadne pokračoval vo výkone záložného práva a v tomto do dnešného dňa riadne
pokračuje s tým, že bolo riadne pokračované aj vo vedení súdneho sporu OS BJ - 5C/542/2015. Vo
výkone záložného práva tak ako to objektívne právne skutočnosti dovoľovali riadne pokračoval, resp. z

nedošlo k upusteniu od výkonu záložného práva, tak ako to má na mysli ust. § 112 OZ. Vykladať ust. §
112 OZ treba s poukazom na slovo „riadne“. Je právne logické, že riadne pokračovať v začatom výkone
záložného práva možno najskôr až po tom, keď sú právoplatné skončené všetky súdne spory, ktoré sa
akokoľvek týkajú záložného práva. V žiadnom právnom predpise, resp. v judikatúre nie je stanovené,
ako dlho má/môže prebiehať tzv. dražobné konanie, t.j. toto nie je právnymi predpismi z časového

hradiska právne vymedzené, a preto platí, že dražobné konanie nie je časovo obmedzené. Predmetná
pohľadávka bola zabezpečená záložným právom, pričom záložné právo sa s poukazom na ust. § 151d
ods.2OZvzťahujeokreminéhoajnazákonnéúroky.Akpočasdražobnéhokonanianeplyniepremlčacia
doba na výkon záložného práva, tak logicky počas dražobného konania neplynie ani premlčacia doba
na výkon zabezpečenej pohľadávky a v danom prípade položiek č. 1 č. 2 a č. 3, nehovoriac o tom, že

záložné právo s poukazom na ust. § 151j ods. 2 OZ možno vykonať aj keď je zabezpečená pohľadávka
premlčaná. Keďže dražobný proces začal 27.10.2015 a do dnešného dňa nebol s konečnou platnosťou
ukončený a pretože sa právo na zaplatenie položiek č. 1, č. 2 a č. 3 nepremlčalo, tak má za to, že
má zákonný nárok na zaplatenie položiek č. 1, č. 2 a č. 3, a to prostredníctvom už začatého výkonu
záložného práva, a preto argumentáciu uvedenú v liste zo dňa 07.04.2015 nemôže akceptovať, pričom

rovnako z vyššie uvedených dôvodom nemá dôvod akceptovať ani ponuku na zaplatenie sumy vo výške
1 500 eur.

13. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 3C/542/2015 – 339 zo dňa 15.10.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/2/2022 – 395 zo dňa 12.04.2022, právoplatným dňa 04.05.2022

zamietolžalobužalobcuTHITANETMANAGEMENTLTD,sosídlomMichalakopoulou25,3rdfloor,office
303, Nicosia - 1075, Cyprus, registračné číslo HE 373 625 proti žalovaným: 1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX,
2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, 4/ UNIREAL SK, s.r.o., so sídlom Čergovská
577, 086 41 Raslavice, IČO: 46 228 390, 5/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 6/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,7/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 8/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
2 400 eur, odmeny v sume 31 536 eur, zmluvnej pokuty v sume 35 625,60 eur a zmluvnej pokuty vo
výške 4 % z požičanej sumy 60 000 eur za každý, aj začatý mesiac omeškania od 08.06.2013 do

zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca skutočnosťou, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z
29.07.2015 sa stal veriteľom žalovanej pohľadávky pôvodného veriteľa, JUDr. Jozefa Jaroščáka ml.
(ďalej len „pôvodný veriteľ“), ktorý pôvodnému dlžníkovi, F. B., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „pôvodný
dlžník“) Zmluvou o pôžičke zo 6.4.2010 poskytol peňažnú čiastku 60 000,-Eur. Na základe Dohody o
odmene zo zmluvy o pôžičke zo 6.4.2010 (ďalej len „dohoda o odmene“) sa pôvodný veriteľ a pôvodný

dlžník dohodli na odmene vo výške 3 % mesačne z požičanej sumy odo dňa jej poskytnutia do dátumu
splatnosti dohodnutého v Zmluve o pôžičke zo 6.4.2010. Na základe Dodatku č. 1 k Dohode o odmene
zo zmluvy o pôžičke zo 6.4.2010 uzavretého 15.12.2011 (ďalej len „dodatok č. 1 k dohode o odmene“)
sa pôvodný dlžník zaviazal od jej uzatvorenia zaplatiť veriteľovi odmenu vo výške 1,8 % mesačne z
požičanej sumy. Za celé obdobie poskytnutia pôžičky predstavuje odmena sumu 31 536 eur. Pôvodný
dlžník a pôvodný veriteľ sa v Zmluve o pôžičke zo 6.4.2010 v znení Dodatku č.1 z 15.12.2011 dohodli,

že dlžník vráti veriteľovi celú dlžnú sumu 60 000 eur, spolu s dohodnutou odmenou do 15.12.2012. Ďalej
sa pôvodný veriteľ a pôvodný dlžník dohodli, že v prípade nevrátenia pôžičky do 6.10.2010, pôvodný
dlžník zaplatí za každý aj začatý mesiac omeškania 3% zmluvnú pokutu z požičanej sumy. Vzhľadom
k tomu, že pôvodný dlžník neuhradil v termíne do 6.10.2010 dlžnú sumu a dohodnutú odmenu, bol
povinný uhradiť zmluvnú pokutu za obdobie od 7.10.2010 do 15.12.2011, kedy sa účastníci právneho

vzťahu Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke zo 6.4.2010 uzavretým 15.12.2011 (ďalej len „dodatok č.1 k
zmluve“) na predĺžení jej splatnosti do 15.12.2012. Zároveň sa účastníci zmluvného vzťahu v dodatku
č. 1 k zmluve dohodli, že v prípade, ak pôvodný dlžník neuhradí poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti,
uhradí pôvodnému veriteľovi aj zmluvnú pokutu vo výške 4 % mesačne z požičanej sumy. Nadväzne
na to tvrdil, že pôvodný dlžník 5.4.2013 uhradil na splatenie pôžičky sumu 36 000 eur a dňa 7.6.2013

sumu 21 600,- Eur. Preto si uplatnil pohľadávku na nezaplatenej istine pôžičky v sume 2 400,- Eur,
odmene v sume 31 536 eur a zmluvnej pokute v sume 35 625,60 eur. Uviedol tiež, že pohľadávka
a jej príslušenstvo vzniknutá na základe Zmluvy o pôžičke zo 6.4.2010 je zabezpečená Ručiteľskými
listinami z 15.12.2011, vyhotovenými ručiteľmi, ktorými sú žalovaní v 4. až 8. rade z 15.12.2011 a zo
6.4.2010. Ručitelia v týchto ručiteľských listinách vyhlásili, že ak pôvodný dlžník neuhradí svoju splatnú

pohľadávku podľa zmluvy o pôžičke zo 6.4.2010 v znení dodatok č. 1 k zmluve ani v dodatočnej lehote
určenej veriteľom v písomnej výzve, túto splatnú pohľadávku splnia sami. Súčasne tvrdil, že ručitelia
boli vyzvaní na uhradenie pohľadávok výzvou žalobcu z 21.8.2015. Súd dospel v predmetnej veci k
záveru, že na úhradu nárokov z oboch špecifikovaných pôžičiek (zo 6.4.2010 a z 15.12.2011) pôvodný
dlžník uhradil sumu 257923,20 Eur, čo prevyšuje sumu 250 000,- Eur predstavujúcu súčet istín oboch

poskytnutých pôžičiek. Preto najneskôr k 23.10.2013 došlo k plnej úhrade požičanej sumy 60 000 eur.
Súd pritom nemal pochybnosti o tom, že všetky označené úhrady pôvodného dlžníka boli v prvom rade
započítané na istinu oboch jeho záväzkov, čo napokon zodpovedá aj citovanej norme obsiahnutej v
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok na zaplatenie odmeny a zmluvnej pokuty súd
posúdil ako rozporný s dobrými mravmi. Dovolací súd uznesením č.k. 1Cdo/151/2022 – 489 zo dňa

20.03.2024 dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol.

14. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 5C/542/2015 – 408 zo dňa 07.11.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/27/2023 – 567 zo dňa 23.05.2024, právoplatným dňa 12.06.2024 na
základe žaloby žalobcu PROGRES-INVEST, s.r.o., so sídlom Prešov, Tkáčska 2, IČO: 36 507 938 uložil

žalovaným UNIREAL SK, s.r.o., so sídlom Raslavice, Čergovská 577, A. B., nar.: 18.02.1955, a A. B.,
nar.: 14.07.1959 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47 895,33 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Plnením jedného zo žalovaných voči žalobcovi zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
ostatných žalovaných. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol. Žalobca sa žalobou v tomto konaní
domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 7 600 Eur, odmeny 41 040 Eur a zmluvnej pokuty 33 520,40

Eur a zmluvnej pokuty 4 % z požičanej sumy za každý aj začatý mesiac omeškania od 08.06.2013 do
zaplatenia na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011, na základe Dohody o odmene zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.12.2011 a ručiteľských vyhlásení a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2015 boli pôvodným veriteľom JUDr. Jozefom
Jaroščákom ml. postúpené pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011, na základe ktorej

bola neb. F. B. poskytnutá pôžička v sume 190.000 Eur a z Dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 na
C.I.B.C. (CORPORATE INTERNATIONAL BUREAU OF COMMERCE) INVESTMENTS LTD so sídlom
Cyprus, Michalakopoulou Street 25, reg.č.: HE 278121. Vyššie popísane pohľadávky boli v priebehu
súdneho sporu postúpené zmluvou zo dňa 27.03.2018 na THITANETMANAGEMENT LTD, zmenapripustená uznesením zo dňa 28.12.2020, č.k.: 5C/542/2015 –126 a zmluvou zo dňa 02.03.2022 na
žalobcu, zmena pripustená uznesením zo dňa 06.04.2022, č.k.: 5C/542/2015 – 321. Podľa Zmluvy o
pôžičke bol dlžník povinný vrátiť požičanú sumu190.000 Eur do 15.12.2012. Strany sa tiež dohodli,

že ak dlžník nesplní svoj záväzok, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 4 % za každý začatý mesiac
omeškania z požičanej sumy. Podľa Dohody o odmene z 15.12.2011 sa strany dohodli, že dlžník zaplatí
veriteľovi za poskytnutú pôžičku odmenu 1,8% mesačne, čo z požičanej sumy predstavuje mesačne
3.420 Eur. Neuhradená zostala časť istiny 7.600 Eur, zmluvná pokuta 33.520,40 Eur a 4 % za každý aj
začatý mesiac omeškania od 08.06.2013 a odmena 41.040 Eur. Predmetná pohľadávka žalobcu a jej

príslušenstvobolizabezpečenéručenímžalovaných4/,5/a6/.Ručiteliaanipopísomnejvýzveprávneho
predchodcu žalobcu z 21.08.2015 dlh nezaplatili. V konaní bolo preukázané, že pôvodný dlžník neb.
F. B. a následne po jeho smrti dňa 29.05.2015 ani jeho právni nástupcovia pôžičku poskytnutú v sume
190.000 Eur celkom nesplatili. Neb. F. B. zaplatil na úhradu pôžičky dňa 05.04.2013 sumu 114.000 Eur
a dňa 07.06.2013 sumu 68.400 Eur, spolu 182.400 Eur. Žalobcovi zároveň súd priznal i dohodnutý úrok
v sume 41.040 Eur. Vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute súd zastal názor, že táto nebola dojednaná

v súlade s požiadavkou dobrých mravov.

15. Okresný súd Bardejov uznesením č.k. 1C/495/2015 – 51 zo dňa 09.12.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/44/2016 – 95 zo dňa 24.03.2016, právoplatným dňa 07.04.2016
nariadil na návrh navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX voči

odporcom: 1/ C.I.B.C.(CORPORATE INTERNATIONAL BUREAU OF COMMERCE) INVESTMENT
LTD, Michalakopoulu Street 25, 3rd floor, Office 303, NICOSIA-1075 a 2/ Profesionálna dražobná
spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936 predbežné opatrenie v tomto znení:

I. Odporca v 1. rade je p o v i n n ý predbežne sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na

zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011
a dohody a odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zmluvy o pôžičke zo
dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 k nehnuteľnostiam zapísaným na :

1/ LV č. XXXX, katastrálne územie D., byt č. 8 s príslušenstvom, na 3. poschodí, vo vchode 40, v bytovom

dome so súpisným číslom XXXX, „Obytný blok A-5“, na ulici C. C. XX, ktorý je postavený na parcele
CKN č. 6479 vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku spolu s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 86/3723 z celku,

2/LVč.XXXX,katastrálneúzemieD.,parcelaCKNč.6479,ovýmere661m2,druhpozemku-zastavané

plochy a nádvoria, v spoluvlastníctve navrhovateľov 1. a 2. rade v podiele 86/3723 z celku

3/ LV č. XXXX, katastrálne územie D., ako nebytový priestor č. 1-1 s príslušenstvom, nachádzajúci sa na
prízemí budovy polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele CKN č. 918/2 vo
vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku spolu s podielom priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele navrhovateľov v 1. a 2. rade 201/427 z celku,

4/ LV č. XXXX, katastrálne územie D., ako nebytový priestor č. 1-2 s príslušenstvom, nachádzajúci sa
na 1. poschodí budovy polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele CKN č.
918/2 vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku spolu s priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele navrhovateľov v 1. a 2. rade 66/427 z celku,

5/ LV č. XXX, katastrálne územie D., parcela CKN č. 918/1, o výmere 205 m2, druh pozemku - zastavane
plochyanádvoria,parcelaCKNč.918/2,ovýmere226m2,druhpozemku-zastavaneplochyanádvoria,
stavba so súpisným číslom 28, obchod s nábytkom, ktorá je postavená na parcele CKN č. 918/1

v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1. a 2. rade v podiele 1/3 z celku,

6/ LV č. XXX, katastrálne územie H., parcela CKN č. 167/6, o výmere 196 m2, druh pozemku - zastavane
plochy a nádvoria, vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade v podiele 1/1 z celku a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

II. Odporca v 2. rade je p o v i n n ý predbežne sa zdržať vykonania dražby k nehnuteľnostiam zapísaným
na :1/ LV č. XXXX, katastrálne územie D., byt č. 8 s príslušenstvom, na 3. poschodí, vo vchode 40, v bytovom
dome so súpisným číslom XXXX, „Obytný blok A-5“, na ulici Pod Papierňou 40, ktorý je postavený na
parcele CKN č. 6479 vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku spolu s podielom

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 86/3723 z celku,

2/LVč.XXXX,katastrálneúzemieD.,parcelaCKNč.6479,ovýmere661m2,druhpozemku-zastavané
plochy a nádvoria, v spoluvlastníctve navrhovateľov 1. a 2. rade v podiele 86/3723 z celku

3/ LV č. XXXX, katastrálne územie D., ako nebytový priestor č. 1-1 s príslušenstvom, nachádzajúci sa na
prízemí budovy polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele CKN č. 918/2 vo
vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku spolu s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele navrhovateľov v 1. a 2. rade 201/427 z celku,

4/ LV č. XXXX, katastrálne územie D., ako nebytový priestor č. 1-2 s príslušenstvom, nachádzajúci sa

na 1. poschodí budovy polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele CKN č.
918/2 vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 z celku spolu s priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele navrhovateľov v 1. a 2. rade 66/427 z celku,

5/ LV č. XXX, katastrálne územie D., parcela CKN č. 918/1, o výmere 205 m2, druh pozemku - zastavane

plochyanádvoria,parcelaCKNč.918/2,ovýmere226m2,druhpozemku-zastavaneplochyanádvoria,
stavba so súpisným číslom 28, E. F. G., ktorá je postavená na parcele CKN č. 918/1 v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľov 1. a 2. rade v podiele 1/3 z celku, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

III. Navrhovateľom v 1. a 2. rade u k l a d á v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať
návrh na začatie konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010 ako príslušenstva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 ako príslušenstva zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.12.2011.

IV. Toto predbežné opatrenie b u d e trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým,
že ak navrhovatelia nepodajú v stanovenej lehote návrh na začatie konania, toto predbežné opatrenie
zanikne.

16. Z odôvodnenia uznesenia súdu o nariadení predbežného opatrenia vyplýva, že návrhom zo dňa
10.11.2015 sa navrhovatelia domáhali vydania predbežného, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade
zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, K. XXXX,
K. 8354, K. XXX, k.ú Bardejov a LV č. XXX, k.ú. H. a odporcovi v 2. rade zdržať sa vykonávania
dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXX, k.ú Bardejov a to do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh zdôvodnili tým, že miesto plnenia medzi pôvodným
subjektmi podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a
dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 bolo určené vždy s prihliadnutím na bydlisko
pôvodného veriteľa, ktoré bolo na území Slovenskej republiky, a to plnením dlžníka k rukám veriteľa.

Vzhľadom na to, že postúpením pohľadávky došlo len k zmene v osobe veriteľa, pôvodný záväzok
tak ostal zachovaný a s tým aj miesto plnenia dojednané podľa obsahu vyššie označených záväzkov.
Pripustiť alternatívu v podobe zmeny miesta plnenia, de facto na sídlo odporcu (Cyperská republika),
by priznávalo postupníkovi viac práv ako mu plynie z obsahu pôvodného záväzku a súčasne vo vzťahu
k navrhovateľom v 1. a 2. rade by takýto výkon oprávnení bol šikanóznym. Dňa 06.04.2010 bola

uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom, JUDr. Jozefom Jaroščákom ml. a dlžníkom F. B.. Na
základe čl. I zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 60.000 eur a dlžník sa
zaviazal dlžnú sumu vrátiť veriteľovi do dňa 06.10.2010. Podľa čl. IV zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010
sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 3 % z požičanej sumy, za každý aj začatý
mesiac omeškania, čo predstavuje čiastku 1.800 eur mesačne. Zmluvne strany uzatvorili k zmluve o

pôžičke zo dňa 06.04.2010 dohodu o odmene zo dňa 6.4.2010. Podľa čl. II dohody o odmene zo dňa
06.04.2010, sa zmluvné strany dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi odmenu za poskytnutie pôžičky vo
výške 10.800 eur. Zmluvné strany uzatvorili dňa 15.12.2011 dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa
06.04.2010. V zmysle čl. II bodu 2.1 v znení dodatku č. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010, sa dlžníks veriteľom dohodli, na predĺžení lehoty splatnosti na deň 15.12.2012. Podľa čl. IV, bodu 4.1 v znení
dodatku č. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010, bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že ak
dlžník svoj záväzok nesplní do 15.12.2012 zaväzuje sa uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 4

% z požičanej sumy, za každý aj začatý mesiac, čo predstavuje mesačne sumu 2.400 eur. Zmluvné
strany uzatvorili dňa 15.12.2011 dodatok č. 1 k dohode o odmene zo dňa 06.04.2010, kde sa podľa čl.
II dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zo sumy 96.000 eur, (pozostávajúcu z nesplatenej pôžičky vo výške
60.000 eur, nezaplatenej odmeny vo výške 10.800 eur a nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 25.200
eur), odmenu vo výške 20.736 eur. Dňa 15.12.2011 uzatvorili zmluvné strany v poradí druhú zmluvu o

pôžičke podľa, ktorej vyššie uvedený veriteľ poskytol dlžníkovi titulom pôžičky sumu vo výške 190.000
eur. Dlžník sa podľa č. II zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2011 zaviazal dohodnutú sumu vrátiť veriteľovi
do 15.12.2012. Podľa čl. IV zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej
pokute vo výške 4 % z požičanej sumy za každý aj začatý mesiac omeškania, čo predstavuje mesačne
čiastku7.600eur.Zmluvnestranyuzatvorilidohoduoodmenezodňa15.12.2011,ktorájepodľačl.IItejto
dohody neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011. Podľa čl. II dohody o odmene zo

dňa 15.12.2011 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník poskytne veriteľovi odmenu za poskytnutie pôžičky
vovýške41.040eur.Navrhovateliav1.a2.radepodpisomručiteľskýchlistínzodňa15.12.2011pristúpili
k zabezpečeniu hlavného zväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č.
1 zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010,
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene z dňa 15.12.2011 spísaním notárskej

zápisniceč.NCRIs54/2012zodňa02.01.2012.Zmluvouozriadenízaloženéhoprávazodňa15.12.2011
navrhovatelia v 1. a 2 rade z pozície záložcov zabezpečili pohľadávku veriteľa ako záložného veriteľa
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo
dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene
z dňa 15.12.2011, zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam identifikovaným v čl. III predmetnej

zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2011. Navrhovatelia v 1. a 2.rade boli listom zo dňa
29.07.2015 vyrozumení veriteľom o postúpení pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa
15.12.2010, zo zmluvy o pôžičke zo dňa a dohody o odmene z dňa 15.12.2011 na odporcu v 1. rade ako
na postupníka. Navrhovatelia v 1. a 2. rade boli listom zo dňa 27.08.2015 vyzvaní odporcom v 1. rade

na úhradu sumy vo výške 153.693,80 eur, ktorej zaplatenie odporca v 1. rada odvodzuje od ručiteľského
záväzku navrhovateľom v 1. a 2. rade. Navrhovatelia v 1. a 2. rade vyrozumeli odporcu v 1.rade listom
zo dňa 06.10.2015 o neopodstatnenosti uplatneného nároku a vyzvali odporcu v 1. rade na vydanie
kvitancie o tom, že dlhy s príslušenstvom, ktoré bol predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa

15.12.2011, zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 15.12.2011, boli uhradené
v plnej výške na istine spolu s príslušenstvom. Listom zo dňa 27.10.2015 odporca v 2. rade oznámil
začatie výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2011 na
uspokojeniepohľadávkyvovýške187.516,41eur.Nazákladeuvedenéhojezrejmé,žeodporcav1.rade
pre proces realizácie dobrovoľnej dražby zvolil odporcu v 2. rade. Navrhovatelia v l. a 2. rade považujú

nárok odporcu v l. rade ohľadné dlžnej výšky istiny vo výške spolu 10.000,- eur titulom zmluvy o pôžičke
zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 a zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 za nedôvodný, nakoľko
podstatná časť istiny bola zaplatená sprvu dlžníkom, ktorý uhradil veriteľovi bankovým prevodom dňa
05.04.2013 - 150.000 eur a dňa 07.06.2013 - 90.000 eur titulom dlžnej sumy, všetky platby titulom
zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo dňa

06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 6.4.2010 v znení dodatku
č. 1 zo dňa 15.12.2010, zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene z dňa 15.12.2011.
Podľa dokladu veriteľa odovzdaného dlžníkovi, bola k úhrade pôžičky započítaná suma 17.923,20 eur
zo dňa 23.10.2013 (zápočet River Park), čo znamená, že časť úhrady v sume 10.000 eur je potrebné
započítať na úhradu istiny, čím bola celá istina uhradená. Zostávajúcu časť vo výške 7.923,20 eur si

ponechal pôvodný veriteľ bez určenia, na ktorú časť príslušenstva bude táto započítaná. Poukázali na
ust. § 548 ods. 2 OZ a § 529 ods. 1 a 2 OZ, § 545a OZ. Podľa informácii zistených navrhovateľmi
v 1. a 2. rade po smrti dlžníka, mali byť pôvodnému veriteľovi poskytnuté ďalšie plnenia, ku ktorým
navrhovatelia v 1. a 2. rade zhromažďujú podklady, a ktoré budú použité na započítanie s príslušenstvom
pohľadávky za predpokladu, že bolo platne dojednané, čo navrhovatelia v 1. a 2. rade odmietajú, a to z

nasledovného: Podľa čl. IV zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 sú zmluvné pokuty
za každý aj začatý mesiac omeškania dojednané vo výške 1.800 eur, resp. 2.400 eur mesačne a podľa
čl. IV zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 za každý aj začatý mesiac omeškania vo výške 7.600 eur
mesačne, čo je nepochybne zjavne neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Výška nároku odporcu1. rade ohľadné zaplatenia zmluvných pokút je evidentne nevyvážená v pomere k významu a hodnote
zabezpečovaných záväzkov, a preto si budú navrhovatelia v 1. a 2. rade uplatňovať v rámci procesnej
obrany proti prípadnému žalobného návrhu odporcu v 1. rade, zníženie zmluvnej pokuty a prípadne

jej nepriznanie v rámci moderačného oprávnenia súdu v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka.
Odporca v 1. rade si uplatňuje voči navrhovateľom v 1. a 2. rade uplatňuje príslušenstvo pohľadávky
titulom: 1/ Dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010 sumu vo výške
31.530 eur (10.800 eur + 20.736 eur ) za obdobie odo dňa 06.04.2010 do dňa 06.10.2010 a (15.12.2011
do 15.12.2012) zo sumy 60.000 eur. 2/ Dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 sumu vo výške 41.040

eur za obdobie odo dňa 15.12.2011 do dňa 15.12.2012 zo sumy 190.000 eur. Predmetné odmeny z
uvedených dohôd ako ekvivalent úrokov považujú navrhovatelia v 1. a 2. rade za úžernícky dojednané
a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa predstavuje odplata, úrok vo
výške 35 % ročne a v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa predstavuje odplata, úrok vo výške 21,6 % ročne.
Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk Slovenskej republiky nepresiahli v roku 2010 pri
ostatných spotrebiteľských úveroch poskytovaných do jedného roka výšku 6,61 % ročne, v roku 2011

výšku 7,16 %. Ročná úroková sadzba, de facto ako odmena dohodnutá v dohode o odmene zo dňa
04.06.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 v dobe jej uzatvorenia takmer 6-násobne prevyšuje
ročnú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní pôžičiek v rovnakej dobe. Ročná úroková
sadzba ako odmena dohodnutá v dohode o odmene zo dňa 15.12.2011 v dobe jej uzatvorenia takmer
4-násobne prevyšuje ročnú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní pôžičiek v rovnakej

dobe. Na základe uvedeného je zrejme, že výška dojednanej odplaty podľa dohody o odmene zo dňa
06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010 a dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 je v príkrom
rozpore s dobrými mravmi, a preto dohody o odmene považujú navrhovatelia v 1. a 2.rade za neplatné
dojednania. Podľa oznámenia odporcu v 2. rade o výkone záložného práva zo dňa 27.10.2015 bola
výška odmeny ako príslušenstva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa

15.12.2011 a zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011, vyčíslená odporcom v 1. rade na sumu 90.254,40 eur,
čo činní takmer 1 nároku odporcu v 1. rade, ktorý navrhovatelia v 1. a 2. rade považujú za sporný. Naviac
byt č. 8, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D., ktorý je predmetom zálohu je obydlím navrhovateľov.
Nebytové priestory zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D. sú navrhovateľmi využívané na podnikateľské účely.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľom v 1. a 2. rade zdôvodňujú navrhovatelia

1. a 2. rade tým, že je daná evidentná potreba zachovania existujúceho faktického a právneho stavu
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá vyplýva z dôvodnej obavy navrhovateľov v 1. a 2.
rade, aby eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zo strany odporcu v l.
rade, resp. odporcu v 2. rade nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný
len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami a teda výkon záložného práva by

zasiahol v neprípustnej miere do atribútov vlastníckeho práva navrhovateľov v 1. a 2. rade. Potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania je daná tým, že temer polovica pohľadávky odporcu v 1.
rade sa javí s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru ako úžernícka, a teda nedôvodná. Realizáciou
výkonu záložného práva by navrhovatelia v 1. a 2. rade vzhľadom na výšku sporného nároku odporcu
v 1. rade reálne prišli nie len o svoje obydlie ale súčasne, by stratou prevádzky prišli aj o príjem z

podnikateľskej činnosti. S poukazom na súdnu prax sa predbežné opatrenie v danom prípade javí ako
jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany vlastníckych oprávnení navrhovateľov v 1. a 2. rade do
času, kým súd nerozhodne o výške sporného nároku odporcu v 1 .rade. Návrhom vo veci samej sa
mienia domáhať určenia neplatnosti dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 15.12.2010 ako príslušenstva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo

dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 ako príslušenstva zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 15.12.2011. Nakoľko sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a v zmysle §
76 ods. 4 O.s.p. uvedené skonštatoval v odôvodnení rozhodnutia a ďalšie dôvody nie je nutné uvádzať.
Avšak súd dodáva, že v tomto prípade je namieste, aby do vyriešenia otázky platnosti či neplatnosti

zmluvných dojednaní dohôd /zmlúv/ o odmenách zo zmlúv o pôžičkách zo dňa 6.4.2010 a 15.12.2011
vrátane ich dodatkov a tým pádom do vyriešenia otázky výšky dlhu pôvodného dlžníka (F. B.), resp. jeho
existencie, boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi konania, a to v záujme predídenia možnej
ujmy navrhovateľov na ich majetku, či obydlí. Súd ma predloženými listinnými dôkazmi a tvrdeniami
navrhovateľov za osvedčené, že výška, prípadne existencia dlhu je nateraz sporná a tým pádom má súd

za to, že výkon záložného práva by bol v tomto prípade predčasný. Uvedené bude následne predmetom
dokazovania v konaní vo veci samej.17. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 5C/2/2016 – 155 zo dňa 25.09.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/24/2019 – 187 zo dňa 19.02.2020, právoplatným dňa 06.03.2020
zamietol žalobu žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2./ A. B., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému:

C.I.B.C. (CORPORATE INTERNATIONAL BUREAU OF COMMERCE) INVESTMENT LTD, A. F. XX,
3rd floor, office 303, NICOSIA-1075, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nie je dané právo
žalovaného na uspokojenie pohľadávky vzniknutej titulom dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 uzatvorenej medzi veriteľom B. B. B. A., nar. XX.XX.XXXX, a dlžníkom
F. B., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň sa domáhali rovnako určenia, že nie je dané právo žalovaného na

uspokojenie pohľadávky vzniknutej titulom dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 uzatvorenej medzi
veriteľom JUDr. Jozefom Jaroščákom ml., nar. XX.XX.XXXX a dlžníkom F. B., nar. XX.XX.XXXX. V
žalobe žalobcovia uviedli, že dňa 06.04.2010 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi veriteľom JUDr.
Jozefom Jaroščákom ml. a dlžníkom F. B., pričom podľa čl. I zmluvy o pôžičke poskytol veriteľ dlžníkovi
sumu 60.000,- Eur, pričom tento sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť veriteľovi do 06.10.2010. V čl. IV zmluvy
o pôžičke bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3 % z požičanej sumy za každý aj začatý mesiac

omeškania, čo predstavuje čiastku 1.800,- Eur mesačne. Dňa 06.04.2010 uzavreli zmluvné strany k
zmluve o pôžičke dohodu o odmene, pričom podľa čl. II dohody o odmene sa dlžník zaviazal uhradiť
veriteľovi odmenu za poskytnutie pôžičky vo výške 10.800,- Eur. Dňa15.12.2011 zmluvné strany uzavreli
dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, v zmysle ktorého sa dohodli na predĺžení lehoty splatnosti na deň
15.12.2012. Podľa čl. IV dodatku č. 1 bolo dojednané, že ak dlžník svoj záväzok nesplní do 15.12.2012

zaviazal sa uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 4 % z požičanej sumy, za každý aj začatý mesiac,
čo predstavuje mesačne sumu 2.400,- Eur. Zmluvné strany uzavreli dňa 15.12.2011 dodatok č. 1 k
dohode o odmene zo dňa 06.04.2010, kde sa podľa čl. II dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zo sumy
96.000,- Eur (pozostávajúcej z nesplatenej pôžičky vo výške 60.000,- Eur, nezaplatenej odmeny vo
výške 10.800,- Eur a nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 25.200,- Eur), odmenu vo výške 20.736,-

Eur. Dňa 15.12.2011 uzavreli zmluvné strany v poradí druhú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej veriteľ
poskytol dlžníkovi titulom pôžičky sumu 190.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi do
15.12.2012. Podľa čl. IV zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej
pokute vo výške 4 % z požičanej sumy za každý, aj začatý mesiac omeškania, čo predstavuje mesačne
sumu 7.600,- Eur. Zmluvné strany uzatvorili dohodu o odmene zo dňa 15.12.2011, ktorá podľa čl. II tejto

dohodyjeneoddeliteľnousúčasťouzmluvyopôžičkezodňa15.12.2011.Podľačl.IIdohodyoodmenezo
dňa 15.12.2011 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník poskytne veriteľovi odmenu za poskytnutie pôžičky
vo výške 41.040 eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade podpisom ručiteľských listín zo dňa 15.12.2011 pristúpili
k zabezpečeniu hlavného záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č.
1 zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010,

zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 15.12.2011 spísaním notárskej
zápisnice č. NCRIs 48/2012 zo dňa 02.01.2012. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2011
žalobcovia z pozície záložcov zabezpečili pohľadávku veriteľa ako záložného veriteľa z predmetných
zmlúv,zriadenímzáložnéhoprávaknehnuteľnostiamidentifikovanýmčl.IIIpredmetnejzmluvyozriadení
záložného práva zo dňa 15.12.2011. Dňa 29.05.2015 dlžník F. B. zomrel a žalobcovia v 1. a 2. rade

boli listom veriteľa zo dňa 29.07.2015 vyrozumený o postúpení pohľadávok z vyššie uvedených zmlúv
o pôžičke a odmene na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 27.08.2015 vyzval žalobcov v 1. a 2. rade
na úhradu dlhu vo výške 153.693,80 Eur, ktorý odvodzuje od ručiteľského záväzku žalobcov. Následne
žalobcovia listom zo dňa 06.10.2015 žalovanému oznámili, že jeho nárok považujú za neopodstatnený a
vyzvali ho na vydanie kvitancie o tom, že dlhy s príslušenstvom, ktoré boli predmetom zmluvy o pôžičke

zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo dňa 06.04.2010 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2010, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o odmene zo
dňa 15.12.2011boli uhradené v plnej výške na istine spolu s príslušenstvom. Listom zo dňa 27.10.2015
však bolo žalobcom v 1. a 2. rade oznámené dražobnou spoločnosťou, že bol začatý výkon záložného
práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2011 a to na úhradu dlhu celkom vo

výške 187.516,41 Eur. Žalobcovia však nárok žalovaného ohľadne dlžnej výšky istiny vo výške spolu
10.000,- Eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 a zmluvy o pôžičke zo dňa
15.12.2011 považujú za nedôvodný, nakoľko podstatná časť istiny bola zaplatená sprvu dlžníkom, keď
tento dňa 05.04.2013 uhradil bankovým prevodom sumu 150.000,- Eur a dňa 07.06.2013 sumu 90.000
Eur. Podľa dokladu veriteľa odovzdaného dlžníkovi bola k úhrade pôžičky započítaná suma 17.923,20

Eur zo dňa 23.10.2013, čo znamená, že časť úhrady v sume 10.000 Eur je potrebné započítať na úhradu
istiny, čím bola celá istina uhradená. Zostávajúcu časť vo výške 7.923,20 Eur si ponechal pôvodný veriteľ
bez určenia, na ktorú časť príslušenstva bude započítaná. Podľa informácií žalobcov, po smrti dlžníka
mali byť pôvodnému veriteľovi poskytnuté aj ďalšie plnenia. Dohodnuté odmeny za poskytnutie pôžičiekpovažovali žalobcovia v 1. a 2. rade za úžernícky dojednané a v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal
v predmetnej veci za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní neosvedčili naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. Z LV č. XXX pre k.ú. D. vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam: parcela CKN č. 918/1 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 205 m2, parcela CKN č. 918/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 226 m2
astavba-Obch.snabytkom,s.č.28,postavenánaparceleCKNč.918/1.Vovzťahukspoluvlastníckemu

podielu žalobcov je na LV uvedená poznámka: a Oznámenie o začatí výkonu záložného práva
Profesionálnou dražobnou spoločnosťou, s.r.o., Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO 36 583 936, na
nehnut. stavba s.č.28 na parc. CKN 918/1, parc. CKN 918/1 zast.pl.o výmere 205 m2, CKN 918/2
zast.pl.o výmere 226 m2 vo vl. B. A. a A., L. H. v pod. 1/3. P 407/2015. Predmetný LV eviduje vo vzťahu
k žalobcom v 1. a 2. rade nasledovnú ťarchu: Vklad záložného práva v prospech PROGRES-INVEST,
s.r.o., Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO:36 507 938 - Zmena záložného veriteľa - oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 29.07.2015, Zmena záložného veriteľa - oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 02.03.2022,na nehnuteľnosti: parcela C KN 918/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 205
m2, parcela CKN 918/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, stavba s.č. 28 obchod s
nábytkom na parcele C KN 918/1 v podiele 1/3. (pôvodne číslo konania - V 2103/11, 10/12) - Z
1981/2015v.z. 2377/15; Zmena záložného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

27.03.2018, predchádzajúci veriteľ C.I.B.C. CORPORATE INTERNATIONAL BUREAU OFCOMMERCE
- Z 426/2021 - v.z. 967/2021 Zmena záložného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 02.03.2022 predchádzajúci veriteľ THITANET MANAGEMENT LTD, So sídlom: Michalakopoulou
street 25, 3rd. floor, office 303, NICOSIA - 1075 CYPRUS- Z 819/2022 - v.z. 869/2022.

19. Z verejne dostupného Notárskeho centrálneho registra dražieb nevyplýva, že by predmetom
akejkoľvek dražby vykonávanej pôvodným žalovaným v 2. rade ako dražobníkom boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v meste Bardejov.

20. Súd návrhu žalobcov na osvedčenie uplatneného nároku „súdnym spisom tunajšieho súdu pod

sp.zn. 1C/41/2025“ nevyhovel. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, ktorý zastal Najvyšší
súd SR, v konaní vedenom pod sp. zn. 1Obdo/91/2019: „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom
dovolateľa, že v predmetnom spore mal súd prvej inštancie ako aj odvolací súd „sám od seba“ prihliadať
na skutočnosti zistené súdom v inom konaní sp. zn. 31Cbi/1/2017, nakoľko ide o skutočnosti známe
súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1 CSP. Za skutočnosti, o ktorých sa súd dozvedel v rámci

svojej činnosti treba považovať také skutočnosti, ktoré sú zachytené v súdnych spisoch, pričom majú
opodstatnenie pre procesné rozhodnutia súdu (ustanovenie opatrovníka strane sporu, ktorá ho mala
ustanoveného v iných konaniach, nepripustenie určitej osoby ako občianskeho zástupcu strany sporu
a podobne). Každý spor je iný, osobitý (aj keď vo viacerých sporoch môžu vystupovať tí istí účastníci),
pričom súd v každom konkrétnom spore rozhoduje na základe ním zisteného skutkového stavu.

Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu
konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov, ktoré
získava najmä dokazovaním. Dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých nesie účastník
dôkazné bremeno. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné
vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Spôsob vykonávania dokazovania a vykonania alebo

nevykonania toho-ktorého dôkazného prostriedku však určuje súd v závislosti od toho, či jeho vykonanie
je relevantné a efektívne pre rozhodnutie sporu vo väzbe aj na ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré boli
vykonanéačitietosúpostačujúceprerozhodnutiesporupovecnejstránke.Ajpodľanázorudovolacieho
súdu, pripojenie spisu z iného konania v inej právnej veci (hoci medzi tými istými účastníkmi) samo o
sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúci tvrdenie žalovaného 1/ o existencii pohľadávky

titulom náhrady škody v predmetnom spore o určenie popretej pohľadávky, nakoľko obsahom každého
súdneho spisu, zachyteného v písomnej forme, je celý súhrn procesných úkonov súdu a strán sporu,
zápisníc o obsahu pojednávania, znaleckých posudkov a podobne, ktoré ako celok nie je možné a ani
efektívne vykonať ako dôkaz na pojednávaní súdu v inej veci. Je povinnosťou tej-ktorej strany sporu
na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne

jeho tvrdenie preukázať.Za takýto dôkaz dovolací súd nepovažuje pripojenie spisu z iného konania,
pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok, vykonaný v
inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu
v tom-ktorom prejednávanom spore, nakoľko by tým v spore zvýhodnil jednu stranu sporu oproti inejstrane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp
rovnosti sporových strán).“. Z dôvodu, že žalobcovia neoznačili žiadne konkrétne listiny, ktoré má súd
brať do úvahy pri posudzovaní podaného návrhu, nachádzajúce sa v spise vedenom na tunajšom súde

pod sp.zn. 1C/41/2025 (s výnimkou žaloby), súd žiadne ďalšie listiny z predmetného spisu nebral do
úvahy.

21. Aj keď žalobcovia v podanom návrhu odkazovali na dôkaz – „doklad o úhrade“, tento nebol
k podanému návrhu pripojený, a preto z neho súd nemohol vychádzať.

22. Rovnako súd v predmetnej veci nevychádzal z navrhovaných dôkazov: „zmluvy o postúpeniach
pohľadávok“. Tento návrh súd jednak považoval za nekonkrétny, ktorý nezameniteľne nešpecifikuje
listinu, ktorá má byť zohľadnená pri rozhodovaní o podanom návrhu. V druhom rade k tomuto
navrhovanému dôkazu súd poukazuje na to, že nie je jeho úlohou v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavsporovomkonanívyhľadávaťnamiestonavrhovateľaneodkladnéhoopatrenia

listiny svedčiace v prospech ním tvrdených skutočností.

23. O podanom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 1C/42/2025 – 92 zo dňa 30.06.2025 tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a pôvodnému žalovanému v 2. rade nepriznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade.

24. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co/27/2025 – 209 zo dňa 12.08.2025 označené rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci tak
bude vyžiadať si súdny spis sp. zn. 2C/1/2020, súčasťou ktorého je podľa tvrdení žalobcov Znalecký

posudok č. 20/2023, ktorým znalec určil cenu nehnuteľnosti, ktorej ochrany sa žalobcovia v predmetnom
konaní domáhajú a následne posudzovaný návrh podrobiť testu proporcionality hodnotu založenej
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žalovaný začal s výkonom záložného práva s výškou pohľadávky,
ktorej uspokojenia sa žalovaný ako záložný veriteľ domáha a následne v kontexte skutočností, na
ktoré poukázal odvolací súd ako aj skutočností osvedčených súdom prvej inštancie dôsledne posúdiť

dôvodnosť návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému.

25. Po čiastočnom zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie zástupca žalovaného v podaní
zo dňa 05.09.2025 uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu považuje za nelogické,
zmätočné, arbitrárne a v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, pričom pokyn

odvolacieho súdu na vyžiadanie si znaleckého posudku zo súdneho spisu OS BJ – 2C/1/2020 je contra
legem (§ 326 ods. 2 CSP) a preto týmto pokynom súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného v
1. rade nemôže byť viazaný. Žalovaný v 1. rade ďalej uvádza, že argumentácia odvolacieho súdu
nemá oporu v skutočnostiach vyplývajúcich z listín nachádzajúcich sa v predmetnom súdnom spise,
t.j. odvolací súd argumentuje skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú však v danom prípade

diametrálne odlišné. Ako je detailne uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 03.06.2025 (pozn. bod
1.), tak vzhľadom k tomu, že žalobcovia k predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nedoložili listiny, na ktoré sa argumentačne odvolávajú (pozn. čo sa okrem iného vzťahuje aj na znalecký
posudok zo súdneho spisu OS BJ – 2C/1/2020, ktorým žalobcovia preukázateľne disponujú, keďže
sú sporovými stranami právnej veci OS BJ – 2C/1/2020, ktorej predmetom je zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých záložným veriteľom je žalovaný v 1. rade a
ktoré sú predmetom konania vo veci samej – OS BJ – 1C/41/2025 ako aj prejednávanej veci o nariadenie
neodkladného opatrenia), tak preto s poukazom na ust. § 362 ods. 2) v spojení s ust. § 327 CSP má
súd bez ďalšieho, resp. len na základe tejto skutočnosti predmetný návrh na vydanie neodkladného
opatrenia odmietnuť. Žalovaný v 1. rade dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že túto skutočnosť súd

prvej inštancie prehliadol v prvotnom rozhodnutí, s tým, že žalovaný v 1. rade ďalej dáva do pozornosti,
že § 362 ods. 2) a ust. § 327 CSP je lex specialis voči ust. § 132 CSP. Osobitne treba zdôrazniť,
že žalobcovia bez akýchkoľvek pochybnosti disponujú všetkými listinnými dôkazmi, na ktoré sa v
predmetnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odvolávajú a preto im absolútne nič nebránilo,
aby tieto priložili k predmetnému návrhu. Odvolací súd k vyššie uvedenej argumentácii žalovaného v 1.

rade ad absurdum a contra legem uviedol, že táto neobstojí, pričom nelogicky poukazuje na ust. § 132
ods. 1) a 2) CSP, ktorých aplikácia v danom prípade nie je „aktuálna“, keďže argumentácia žalovaného
v 1. rade spočívala v niečom diametrálne odlišnom. Odvolací súd tvrdí, že žalobcovia v predmetnom
návrhu dostatočne opísali rozhodujúce skutočnosti, čo však žalovaný v 1. rade z procesného hľadiskanespochybňoval, keďže jeho argumentácia spočívala v niečom inom, a to, že žalobcovia k predmetnému
návrhu nedoložili listiny, ktorými preukázateľne disponovali (§ 326 ods. 2 CSP) a že táto skutočnosť
bez ďalšieho zakladá dôvod na odmietnutie ich návrh na vydanie neodkladného opatrenia (§ 327 CSP).

Keďže v zmysle ustálenej vnútroštátnej judikatúry ako aj judikatúry ESĽP sa súd vo svojom rozhodnutí
musí vyporiadať s podstatnou argumentáciou sporových strán, pričom vyššie uvedená argumentácia
žalovaného v 1. rade podstatnou je, tak preto žalovaný v 1. rade má za to, že s touto sa je súd prvej
inštancie povinný vysporiadať vo svojom rozhodnutí. V civilno-sporovom konaní podľa CSP na rozdiel
od prechádzajúcej právnej úpravy (OSP) sa už neuplatňuje princíp objektívnej/materiálnej pravdy, ale

sa už uplatňuje princíp formálnej pravdy, t.j. zjednodušene povedané civilný sporový súd rozhoduje
len na základe toho, čo v konaní vyšlo najavo/z tohto, čo mu sporové strany do konania predložia na
preukázanie svojich tvrdení; pričom toto je ešte viac zvýraznené v konaní o nariadenie neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia. Právna úprava konania o nariadenie neodkladného opatrenia je upravená
v § 324 – 342 CSP, s tým, že v danom prípade je nutné opätovne poukázať na ust. § 326 ods. 2) CSP,
z ktorého vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí priložiť k návrhu listiny, na ktoré sa

argumentačne odvoláva. Ďalej platí, že zo žiadneho z ust. § 324 – 342 CSP upravujúcich konanie o
nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva súdu možnosť „doplniť/zabezpečiť“ dôkazné prostriedky/
listiny. Z dikcie ust. § 324 – 342 CSP a charakteru civilného-sporového procesu vyplýva, že súd môže
posúdiť návrh na vydanie neodkladného opatrenia len v takom „rozsahu“ v akom bol podaný, a v zmysle
konštantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nie je prípustné, aby súd vyhľadával a zabezpečoval

za žalobcu dôkazy, pričom toto platí obzvlášť na také dôkazy/listiny, ktorými žalobca preukázateľne
disponuje. Keďže v danom prípade ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, tak ani aplikácia
ust. § 185 ods. 2) CSP neprichádza do úvahy, nakoľko toto sa vzťahuje výlučne len na konanie vo
veci samej. Bolo by contra legem, ak by súd prvej inštancie do predmetného konania o nariadenie
neodkladného opatrenia zabezpečoval dôkazy/listiny za žalobcov, keďže je to neprípustné a v priamom

rozpore s charakterom civilného-sporového procesu a preto podľa názoru žalovaného v 1. rade je pokyn
odvolacieho súdu na zabezpečenie dôkazu - znaleckého posudku neprípustný a teda pre súd prvej
inštancie nevykonateľný. V prípade, ak by takto súd prvej inštancie postupoval, tak toto by znamenalo,
že na úkor žalovaného v 1. rade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. toto by založilo
procesné pochybenie na strane súdu prvej inštancie. Žalobcovia síce v predmetnom návrhu uvádzajú,

že k tomuto prekladajú predmetné záložné zmluvy, avšak tie k predmetnému návrhu nepredložili a
preto tieto spolu s LV dotknutých nehnuteľností predkladá žalovaný v 1. rade k tomuto podaniu. Ako
vyplýva z vyššie uvedeného, tak predmetom zálohu sú viaceré nehnuteľnosti, pričom len nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXX,k.ú.:Bardejovsúvpodielovomspoluvlastníctve,stým,žezvyšnésúvovýlučnom
vlastníctve záložcov. V prvom rade treba uviesť, na čo správne poukázal súd prvej inštancie v svojom

rozhodnutí, že zatiaľ nebol nariadený termín dražby, pričom dražobné konanie je momentálne v procese
zabezpečovania znaleckých posudkov na ohodnotenie predmetu zálohov, t.j. tohto času vôbec nie je
dané, že ktoré zo založených nehnuteľností sa s poukazom na výšku pohľadávky veriteľa/žalovaného
v 1. rade budú reálne dražiť a už len z tohto dôvodu nie je naplnený základný zákonný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. že je nutné bezodkladne upraviť pomery a súčasne z tohto titulu

súd v danom prípade nemôže vykonať test proporcionality a okrem iného by sa z tohto dal urobiť záver,
že predmetný návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia je predčasný. Ani samotný odvolací
súd (viď prvá veta bodu 27. odôvodnenia) nespochybňuje to, že je právom veriteľa/žalovaného v 1. rade,
vo vzťahu ku ktorej zo založených nehnuteľností pristúpi k výkonu záložného práva. Ak odvolací súd
spravil záver, že sa už idú dražiť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. D., ktoré majú mať údajne

ako celok hodnotu 817.000 eur, tak toto z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v predmetnom súdnom
spise nevyplýva, t.j. tohto času nie je definitívne, že sa práve tieto nehnuteľností idú dražiť. V danom
prípade si odvolací súd zrejme pomýlil pojmy začatie výkonu záložného práva a samotné nariadenie
termínu dražby konkrétnej nehnuteľnosti. Z dôvodu predčasnosti návrhu jednak nie je v danom prípade
možné spraviť tzv. test proporcionality, tak ako to odvolací súd nariaďuje vykonať súdu prvej inštancie,

keďže tento by sa dal vykonať jedine vtedy, ak by bol vytýčený termín dražby, ktorej predmetnom by
boli spomínané nehnuteľnosti, čo tohto času nie je dané a súčasne z tohto titulu sa ani nedá posúdiť
to, že či je, alebo nie je konanie žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi, keďže predmetné
dražobné konanie je ešte len v tzv. prípravnej fáze. Ak sa odvolací súd snaží navodiť dojem, že pre
vykonanie testu proporcionality nie je podstatné to, že či sú predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom,

alebo v podielovom spoluvlastníctve, tak takáto argumentácia absolútne neobstojí, nakoľko je arbitrárna,
keďže táto okolnosť samozrejme významná je. Ak vychádzame z tvrdení žalobcov, že celková hodnota
nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku je 817.000 eur, ktorý však žalobcovia do konania nepredložili
a teda žalovaní v 1. rade nemá možnosť verifikovať túto informáciu, tak do testu proporcionality jetreba zahrnúť len to, čo môže byť predmetom dobrovoľnej dražby, t.j. len taký spoluvlastnícky podiel
na predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom, čo v danom prípade predstavuje
1/3 z celku. Teda v danom prípade možno hovoriť o hodnote založeného spoluvlastníckeho podielu

predmetnej nehnuteľnosti, ktorá v prepočte predstavuje sumu vo výške 272.333,- EUR a táto v pomere
k výške vymáhanej pohľadávke žalovaného v 1. rade (necelých 34.000,- EUR) predstavuje 12,5 %,
čo neprimerané určite nie je, keďže je úplné bežné dražiť nehnuteľnosti, keď hodnota pohľadávky
navrhovateľa dražby/záložcu je v pomere k draženým nehnuteľnostiam na úrovni cca 10 %. Osobitne
treba zdôrazniť, že v prípade, ak čistý výťažok dražby prevyšuje vymáhanú pohľadávku, tak v takom

prípade sa tento rozdiel tzv. hyperocha musí vydať žalobcom/záložcom a teda časť ich draženého
majetkusazmenídopodobypeňažnéhomajetku,t.j.summasummarumžalobcovia/záložcoviaprídulen
o časť majetku, ktorá zodpovedá pohľadávke žalovaného v 1. rade/veriteľa a zvyšok sa pretransformuje
do peňažnej podoby a už len aj z tohto titulu nemožno v danom prípade hovoriť o neprimeranosti
dražby. V súvislosti s argumentáciou odvolacieho súdu vo vzťahu k testu proporcionality(pozn. v danom
prípade medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti) treba poukázať na ust. § 3 ods. 6) Zákona

o dobrovoľných dražbách (ZoDD). Z tohto ustanovenia vyplýva, že pre vykonanie dražby postačuje,
aby mal veriteľ voči dlžníkovi/záložcovi pohľadávku aspoň vo výške 2.000,- EUR, čo v danom prípade
splnené je, pričom je nutné uviesť, že toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy
ako aj na obydlia záložcov, s tým, že žalovaný v 1. rade ďalej uvádza, že v danom prípade nejde
o spotrebiteľskú pôžičku a ani nie je nariadení termín dražby na obydlie žalobcov. Keďže žalovaný

v 1. rade (veriteľ) má voči žalobcom (dlžníkom/záložcom) pohľadávku väčšiu ako 2.000,- EUR, tak
ako to stanovuje ust. § 3 ods. 6) ZoDD a preto, že mu patrí právo vykonať záložné právo za účelom
uspokojenia jeho pohľadávky, tak v danom prípade po vykonaní testu proporcionality (pozn. myslené,
za situácie, keby to bolo aktuálne) nie je dôvodne urobiť záver o dôvodnosti predmetného návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia. Primárne však platí to, že súd ani v danom prípade objektívne

nemusí robiť test proporcionality, keďže žalobcovia neosvedčili dôvodnosť predmetného návrhu a to,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a je tomu tak preto, keďže predmetné dražobné konanie
je ešte len v prípravnej fáze, s tým, že samotné začatie výkonu záložného práva nie je samo o sebe
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. po jeho začatí nie je dôvodné bezodkladne
upraviť pomery v takom rozsahu v akom sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia,

t.j. aby žalovaný v 1. rade úplne prestal vykonávať nevyhnutné úkony za účelom vymoženia jeho
pohľadávky na dobrovoľnej dražbe, a teda nie je dôvodné, aby súd žalovanému v 1. rade de facto
zakázal vykonávať úkony za účelom realizácie jeho práv vyplývajúcich zo záložného práva. Právna
argumentácia žalobcov je primárne postavená na tom, že pohľadávka/záložné právo je premlčané,
avšak túto otázku nie je v zmysle Judikátu č. 68/2020 Zb. Ús. možné posudzovať v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia, keďže touto sa súd môže zaoberať výlučne len v konaní vo veci samej (detailne
viď vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.06.2025). Odvolací súd sa v svojom rozhodnutí absolútne žiadnym
spôsobom nevysporiadal s judikatúrou Ústavného súdu SR (Judikát č. 68/2020 Zb. Ús.), ktorá bola
pre neho ako je aj pre súd prvej inštancie právne záväzná a na ktorý judikát poukázal žalovaný v 1.
rade vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2025, pričom taktiež odignoroval ustálenú rozhodovaciu prax

civilných súdov v obdobných veciach. Ak odvolací súd hovorí, že súd prvej inštancie sa má zaoberať
dôvodnosťou návrhu, tak toto je v priamom rozpore s vyššie spomenutou judikatúrou Ústavného súdu
SR. V zmysle ustálenej judikatúry a ustálenej rozhodovacej praxe civilných súdov námietky žalobcov,
na ktorých je založená ich argumentácia v predmetnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
neobstoja, resp. pre posúdenie predmetnej veci sú právne irelevantné, keďže tieto môžu žalobcovia

kvalifikovane uplatniť výlučne len v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a teda nie v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaní v 1. a 2. rade majú za to, že rozhodnutie odvolacieho
súdu je zmätočné, arbitrárne a v rozpore s ustálenou judikatúrou a rozhodovacou praxou civilných
súdov v obdobných veciach, pričom toto nekorešponduje so skutkovým a právnym stavom v danej
veci, resp. z obsahom súdneho spisu, s tým, že pokyn odvolacieho súdu na zabezpečenie dôkazu –

znaleckého posudku je contra legem a preto podľa žalovaných ním nie je súd prvej inštancie „doslovne“
a bezvýhradne viazaný. Žalovaní v 1. a 2. rade primárne súdu prvej inštancie navrhujú, aby návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 326 ods. 2 v spojení s ust. § 327
CSP odmietol, alternatívne zamietol ako nedôvodný, keďže žalobcovia v ňom nesplnili/nepreukázali/
neosvedčili základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že v danom prípade je

potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade v súvislosti so začatým
výkonomzáložnéhopráva,keďžedražobnékonaniejetohtočasueštelenvprípravnejfáze.Kvyjadreniu
priložil zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2011 a 10.01.2012, výpisy z LV č. XXX, XXX
pre k.ú. H. a LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. D..26. Žalobcovia v 1. a 2. rade ako záložcovia uzatvorili dňa 15.12.2011 s B. B. B., ml. ako záložným
veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva. Zabezpečená bola pohľadávka veriteľa vzniknutá na

základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010, na základe ktorej je dlžník povinný vrátiť sumu
60 000 eur, Dohody o odmene zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010, Zmluvy o pôžičke zo dňa
15.12.2011, na základe ktorej je dlžník povinný vrátiť sumu 190 000 eur a Dohody o odmene zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.12.2011. Záloh predstavujú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade,
nachádzajúce sa v k.ú. D., evidované na LV č. XXXX, evidované ako: nebytový priestor č. 1 s prísl.,

nachádzajúci sa na prízemí budovy polyfunkčného domu s.č. XXXX, postavenej na parcele CKN č.
918/2 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 201/427; nebytový
priestor č. 1 s prísl., nachádzajúci sa na prízemí budovy polyfunkčného domu s.č. XXXX, postavenej
na parcele CKN č. 918/2 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu 66/427. Predmetom zálohu boli aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D., evidované na LV č.
XXX, evidované ako: parcela CKN č. 918/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2 pod B6

v spoluvlastníckom podiele 1/3, parcela CKN č. 918/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2
pod B6 v spoluvlastníckom podiele 1/3, stavba – obchod s nábytkom, s.č. 28, postavená na parcele CKN
č. 918/1 pod B6 v spoluvlastníckom podiele 1/3. Záložné právo bolo predmetnou zmluvou zriadené aj
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok – parcela
CKN č. 6479 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 661 m2 pod B39 v spoluvlastníckom podiele

86/3723 a nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX ako byt č. 8 s prísl. vo vchode č. 40, nachádzajúci
sa na 3. poschodí obytného bloku s.č. 1487, ktorý je postavený na parcele CKN č. 6479 pod B40
v spoluvlastníckom podiele 1/1 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu 86/3723.

27. Z predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.01.2012 vyplýva, že túto uzatvorili
záložcovia A. M., N. M. a žalobcovia ako záložcovia so záložným veriteľom JUDr. Jozefom Jaroščákom
ml. Zabezpečená bola pohľadávka veriteľa vzniknutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010,
na základe ktorej je dlžník povinný vrátiť sumu 60 000 eur, Dohody o odmene zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 06.04.2010, Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011, na základe ktorej je dlžník povinný vrátiť

sumu 190 000 eur a Dohody o odmene zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011. Záloh predstavujú
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H., evidované na LV č. XXX ako stavba – chata s príslušenstvom,
s.č. XXX, postavená na parcele CKN č. 167/6 a na LV XXX ako pozemok – parcela CKN č. 167/6 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2. Žalobcovia v návrhu nevzniesli a neosvedčili žiadnu
zásadnú námietku proti platnosti zmluvy o záložnom práve alebo zmluvy o pôžičke.

28. Súd prvej inštancie si v zmysle pokynu odvolacieho súdu zabezpečil zo spisu vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. 2C/1/2020 znalecký posudok č. 20/2023 vypracovaný A. O. vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, a to parcela CKN číslo
918/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 205 m2, parcela CKN číslo 918/2 - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 226 m2 a nehnuteľnosť - obchod s nábytkom pod súpisným číslom 28 postavená
na parcele CKN číslo 918/1, zapísané pre katastrálne územie D., obec Bardejov, E. Bardejov pre účely
zrušenia podielového spoluvlastníctva. V zmysle záverov tohto znaleckého posudku vypracovaného dňa
26.09.2023 predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľností:

· stavby - obchod s nábytkom, súp. č. XXX, katastrálne územie D.
sumu...................................................................................................760 058,27 eur,
· pozemku - parcely vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie D. - parc. č. 918/1 (205
m2)...........................................................................sumu 26 922,65 eur,
· pozemku - parcely vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie D. - parc. č. 918/2 (226

m2)...........................................................................sumu 29 680,58 eur.
Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností predstavuje zaokrúhlene sumu 817 000 eur.

29. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

30. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.31. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

32. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

33. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

34. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo

dražobníknazákladezmluvy,vykonateľnéhorozhodnutiasúdualebovykonateľnéhorozhodnutiaorgánu
verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis.

36. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi
preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie
dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom
nariadené.

37. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo
„Občiansky zákonník“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená

pohľadávka.

38. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o
práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

40. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

41. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

42. Podľa § 151b ods. 1 až 4 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva

o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčujehodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený
jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

43. Podľa § 151j ods. 1, ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon

alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

44. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou

úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP). Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2
CSP); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.

45. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
sporových strán alebo obava z ohrozenia z exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že
pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa

obmedzílennaosvedčenienajzákladnejšíchskutočností,zktorýchmožnovyvodiťnutnosťbezodkladnej
úpravy pomerov, resp. obavu z ohrozenia exekúcie, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by
k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý
by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

46. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného

hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo
§ 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

47. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka
odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

48. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To
predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje

intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom
aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).

49. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

50. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva

možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.

51. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje, s tým, že smeruje k osvedčeniu tých

procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie
dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca predložil dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti takéhoto opatrenia. Súd nemôže nariadiť

neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných
skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná

ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí
byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné. Súd preto posudzoval v
celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia

možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), a či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality).

52. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, či hrozby ohrozenia exekúcie je otázkou

voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o

ochranu vlastníckeho práva a pod.).

53. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX pre k.ú. D.. Vo vzťahu k tam evidovaným nehnuteľnostiam žalobcovia navrhovali vydanie
neodkladného opatrenia - povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Z listu vlastníctva č. XXX

pre k.ú. D., z časti C: ŤARCHY vyplýva ťarcha v prospech žalovaného v 1. rade v podobe zriadenia
záložného práva. Z poznámky evidovanej na predmetnom LV vyplýva oznámenie o začatí výkonu
záložného práva Profesionálnou dražobnou spoločnosťou, s.r.o., Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO36 583 936, na nehnut. stavba s.č. 28 na parc. CKN 918/1, parc. CKN 918/1 zast.pl.o výmere 205 m2,
CKN 918/2 zast.pl.o výmere 226 m2 vo vl. B. A. a A., L. H. v pod. 1/3. P 407/2015.

55. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako záložcovia na základe zmluvy o zriadení
záložného práva uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného, vyššie uvedené nehnuteľnosti
založili na zabezpečenie pohľadávok, vzniknutých zo zmluvy o pôžičke (nemajúcej spotrebiteľský
charakter). Realizácia záložného práva žalovaným prostredníctvom pôvodného žalovaného v 2. rade
vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva č. C./2-2015-KE zo dňa 27.10.2015. Dňa

30.06.2025 má v zmysle výzvy dražobníka dôjsť k ohodnoteniu predmetu zálohu. K výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby doposiaľ nedošlo.

56. Dňa 30.05.2025 podali žalobcovia v 1. a 2. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
odôvodnili v podstate tým, pohľadávka zabezpečená záložným právom je premlčaná a premlčaný je
aj výkon záložného práva a zároveň tvrdili, že hodnota vydražovaného zálohu je neprimeraná výške

zabezpečenej pohľadávky ako aj to, že v súčasnosti hrozí žalobcom ujma v podobe straty vlastníckeho
práva na základe príklepu udeleného dražobníkom. Na podopretie svojich tvrdení žalobcovia predložili
o.i. korešpondenciu so žalovaným v 1. rade obsahujúcu rozsiahlu právnu a skutkovú analýzu premlčania
zabezpečenej pohľadávky. Zároveň súdu predložil rozsiahly právny a skutkový rozbor predmetnej veci
aj žalovaný v 1. rade.

57. Súd po preskúmaní obsahu návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného oparenia obsahuje náležitosti vyžadované zákonom. Pretože
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, ktorými
sú označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa žalobca domáha a k návrhu žalobcovia pripojili listiny, z ktorých má vyplývať potreba bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu (napr. Výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby
súdnym znalcom a umožnenie obhliadky predmetu dražby zo dňa 26.05.2025). Z uvedených dôvodov

nemožno uzavrieť, že by návrh neobsahoval predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo
neurčitý, a súčasne že by sa jednalo o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Súd tak považoval
námietky žalovaného vo vzťahu k formálnym nedostatkom podaného návrhu za nedôvodné, a preto súd
pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

58. Vo vzťahu k potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným súd uvádza,
že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako veriteľ začal s výkonom záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, čoho dôkazom je „Výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu
dražby súdnym znalcom a umožnenie obhliadky predmetu dražby zo dňa 26.05.2025“. Vychádzajúc
zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, so zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a

majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, je nesporné, že žalobcovia náležite preukazovali
potrebu bezodkladne upraviť pomery, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný
uskutočňuje úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, pričom je žalobcami spochybňovaná a
namietaná výška pohľadávky žalovaného ako aj premlčanie pohľadávky, či samotného záložného práva.
Súd osobitne zdôrazňuje, že aj keď doposiaľ nebol stanovený termín dobrovoľnej dražby, uvedené nič

nemenínatom,žežalovanýzačalsvýkonomzáložnéhopráva.Zatýmtoúčelomsplnomocnilpôvodného
žalovaného v 2. rade, ktorý podniká kroky smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby,predpokladomktorejjeurčeniecenypredmetudražbyznaleckýmposudkom,ktorývdeňkonania
dražby nesmie byť starší ako 6 mesiacov (§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov). So zreteľom na uvedené skutočnosti má súd za to,
že žalobcovia splnili zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to neodkladnosť a
naliehavosť situácie.

59. Žalobcovia v konaní nepreukazovali splnenie svojho záväzku voči žalovanému (resp. jeho právnemu

predchodcovi), založenému zmluvou o pôžičke. Netvrdili a ani nepreukazovali, že by nárok žalovaného
vyplýval z neplatnej zmluvy (o pôžičke, resp. o zriadení záložného práva). Prípadné skúmanie
premlčania nároku založeného zmluvou o pôžičke je v režime konania o neodkladnom opatrení
bezpredmetné, najmä ak § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že záložný veriteľ sa môžeuspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná
a pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. Z uvedeného vyplýva,
že záložné právo premlčaním pohľadávky nezaniká; premlčanie ustanovenie § 151md Občianskeho

zákonníka ako dôvod zániku záložného práva nedefinuje.

60. Ústavný súd Slovenskej republiky už v Náleze sp.zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011 vyslovil,
že „záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo,
ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je

upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota tohto práva v § 101 Občianskeho
zákonníka. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo
dňa,keďvznikloprávonauspokojeniezabezpečenejpohľadávkyzozálohu.Akzáložnýveriteľneuplatnil
v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu,
má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže
úspešne domôcť speňaženia zálohu. Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým

predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.“.

61. Žalobcovia namietali okrem premlčania pohľadávky aj premlčanie samotného záložného práva.
Záložné právo sa v zmysle vyššie uvedeného premlčí v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť
od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať prvý krát. Žalobcovia v návrhu však svoje tvrdenia

neosvedčili v rozsahu potrebnom pre posúdenie premlčania záložného práva. Už z návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavyplýva,ževeriteľ(právnypredchodcažalovaného)začalsvýkonomzáložného
práva dňa 27.10.2015. Začatie realizácie záložného práva bolo podľa listu vlastníctva do katastra
nehnuteľností poznamenané v roku 2015. Je nesporné, že k výkonu záložného práva pristúpil už
právny predchodca žalovaného v 1. rade (oznámenie o začatí výkonu záložného práva); skutočnosť,

že k vykonaniu dražby nehnuteľností nedošlo, neznamená zánik záložného práva, pričom nutné bude
posúdiť aj vplyv skôr nariadeného predbežného opatrenia na uplatnený nárok žalobcov. Ak žalovaný
v 1. rade po postúpení pohľadávky rovnako pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, žalobcovia v 1. a 2. rade neosvedčili také skutočnosti, ktoré by mali za následok konštatovanie
premlčania záložného práva, najmä neosvedčili relevantné obdobie, po ktoré by veriteľ (žalovaný v 1.

rade, resp. jeho právny predchodca) záložné právo nerealizoval.

62. Samotná skutočnosť, že žalovaný mal začať s výkonom záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje, záložné právo je legitímny
právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách a žalovanému nemožno

zakázať výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ak ho má zriadené v súlade so zákonom.
V tomto súd tiež poukazuje na to, že záložné právo nie je zriadené na obydlie žalobcov a tiež to, že
zabezpečená pohľadávka nemá spotrebiteľský charakter, čo konštatovali súdy v žalobcami označených
rozhodnutiach.

63. Vyššie uvedené závery boli v obdobnej veci posúdené ako ústavnokonformné v uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 307/2020 zo dňa 23.06.2020. Ústavný súd v posudzovanej
ústavnej sťažnosti, nevidel dôvod, aby krajský súd mal prakticky definitívne riešiť otázku prípustnosti
dobrovoľnej dražby ako predbežnú otázku v konaní, ktoré v zásade nie je určené pre meritórne
riešenie právnych sporov strán a neponúka možnosti dokazovania a následného právneho posúdenia

kontradiktórne zisteného skutkového stavu veci. Táto kľúčová otázka závisela od zodpovedania
na sťažovateľkou vznesenú námietku premlčania výkonu záložného práva v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Komplexné posúdenie otázky, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu
práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so zistením časového
vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky (na súde alebo inom orgáne),

premlčateľnosti práva (kvalifikovaný predmet premlčania). S uvedenými predpokladmi premlčania sú
spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie plynutia
premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Z týchto
dôvodov by námietku premlčania predstavujúcu uplatnenie subjektívneho oprávnenia procesnej povahy
malo byť možné účinne uplatniť pred súdom v zásade len v konaní vo veci samej.

64. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného jasne uviedli skutkové
tvrdenie, že nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej žalovaný začal s výkonom záložného práva, bola v inom
súdnom konaní ocenená Znaleckým posudkom č. 20/2023 na sumu 817 000 eur, pričom dostatočnepresne identifikovali aj súdne konanie, na ktoré odkazovali spisovou značkou (sp. zn. 2C/1/2020). Súd
prvej inštancie si preto v zmysle pokynu odvolacieho súdu v súlade s ust. § 185 CSP z úradnej činnosti
vyžiadal vyššie označený spis a oboznámil sa so spomínaným znaleckým posudkom a v nadväznosti na

tieto zistenia posúdil dôvodnosť a opodstatnenosť tvrdení žalobcov o neprimeranosti hodnoty predmetu
zálohu vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke.

65. Súd nespochybňuje to, že je na záložnom veriteľovi, vo vzťahu ku ktorej založenej nehnuteľnosti
začne s výkonom záložného práva. Záložný veriteľ však nemôže opomínať, že výkon jeho práv

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri výkone záložného práva je potrebné hľadieť aj na
proporcionalitu medzi výškou pohľadávky záložného veriteľa a hodnotou založenej nehnuteľnosti, ktorej
sa výkon záložného práva týka. Za situácie, kedy po vyžiadaní spisu Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 2C/1/2020 bola hodnota nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žalovaný začal s výkonom záložného
práva, podľa znaleckého posudku ustálená na sumu 817 000 eur v porovnaní s mnohonásobne nižšou
hodnotou pohľadávky, ktorá má byť výkonom záložného práva uspokojená, t. j. 33 848,73 eur, pričom

záložný veriteľ má možnosť realizovať výkon záložného práva aj k ďalším nehnuteľnostiam žalobcov,
ktoré nie sú ich obydlím a ktorých hodnota nie je značne a niekoľkonásobne vyššia oproti výške
zabezpečenej pohľadávky (napr. čisto teoreticky chata na Domaši), má súd za to, že po vykonanom
teste proporcionality, výkon záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej ochrany sa predmetným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia domáhajú, nie je v súlade s dobrými mravmi

a nedochádza ani k naplneniu kritéria proporcionality (primeranosti hodnoty zabezpečenej pohľadávky
voči zálohu a z toho plynúceho rozsahu zásahu do práv žalobcov výkonom záložného práva) bez ohľadu
na skutočnosť, či žalobcovia sú výluční alebo podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti.

66. Súd prvej inštancie pri uvedenom závere vychádzal z toho, že proporcionalita (etymologicky z

latinského „pro portio“) ako vyváženosť a pomernosť vytvára vzťah medzi viacerými prvkami. V práve je
proporcionalita spojovaná vždy s istým stupňom racionality a náväzne so samotnou spravodlivosťou. Pri
rozhodovaní vo veci a hodnotení dôkazov zohráva zásadnú rolu, či súdne rozhodnutie nezasahuje do
základných práv a slobôd vo väčšej miere, než je potrebné. V úvahe súdu má následne vyvolať rovnicu
smerujúcu k riešeniu kolízií medzi jednotlivými princípmi. Stret je nutné riešiť cestou optimalizácie,

keď jedno právo dočasne „ustúpi“ inému, pričom však nie je negované. Nastoľovaná spravodlivosť má
zabezpečiť maximalizovaný rozsah aplikácie oboch práv. Teda účelom súdneho rozhodnutia v ktorom
sa aplikuje proporcionalita je dosiahnuť optimalizáciu v miere naplnenia viacerých kolidujúcich princípov,
ktoré sú však primafacie rovnocenné. Na margo posudzovaného prípadu je potrebné vychádzať z
postulátu, že zásada proporcionality je najmä hermeneutickou štruktúrou a nie kognitívnym vzorcom.

Podstatným vo veci je to, že žalobcami boli označené také listinné dôkazy, ktoré umožňujú súdu vykonať
test proporcionality.

67. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010: „Pri nariadení
predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“.

68. Súd do času preskúmania žalobcami tvrdených skutočností o zániku záložného práva viaznuceho
na im patriacich nehnuteľnostiach v riadnom súdnom konaní vo veci samej považuje za nevyhnutné
poskytnúť ochranu ich vlastníckemu právu k zaťaženým nehnuteľnostiam. V dôsledku výkonu práva
záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby môže dôjsť k ujme na strane žalobcov v oblasti ich

Ústavou Slovenskej republiky garantovaného nerušeného výkonu vlastníckych práv k predmetným
nehnuteľnostiam. Na základe skutkových tvrdení žalobcov mal súd za osvedčenú existenciu hrozby
zásahu do majetku žalobcov v značnej hodnote na uspokojenie niekoľkonásobne nižšej pohľadávky, a
to skôr než by bolo možné posúdiť všetky aspekty realizácie záložného práva v riadnom súdnom konaní.

69. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia má za to, že ujma na strane žalovaného, spočívajúca
v pozastavení výkonu záložného práva (a prípadnom oddialení uspokojenia pohľadávky) je omnoho
menej závažná než ujma, ktorá by prípadným nenariadením neodkladného opatrenia hrozila žalobcom
(potenciálna strata vlastníckeho práva k majetku značnej hodnoty, neprimeranej výške zabezpečenejpohľadávky). Opätovne súd zdôrazňuje dočasnosť tejto úpravy pomerov medzi sporovými stranami
do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd poukazuje aj na § 340 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak
neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej

vyhovie, alebo preto, že právo navrhovateľa by bolo uspokojené, navrhovateľ má povinnosť nahradiť
škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Súd preto podanému návrhu žalobcov vo
vzťahu k žalovanému vyhovel, a to aj vzhľadom na to, že žalobcami sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a to vzhľadom na povahu chráneného nároku.

70. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV.
ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské
práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže

meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí
teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Súd má za to, že v odôvodnení
tohto rozhodnutia sa vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán prednesenou

v konaní, pričom žiadna ďalšia argumentácia sporových strán nebola podľa názoru súdu spôsobila
zmeniť závery, ku ktorým súd dospel v zmysle vyššie uvedeného.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

73. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcami
v 1. a 2. rade a žalovaným súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej, ktorá je

vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 1C/41/2025.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniauznesenianatunajšomsúde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.