Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/162/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106013110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2106013110.84

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Cabana, PhD., a prísediacich

A. B. a C. D., v trestnej veci obžalovaných: E. E., nar. XX.XX.XXXX, a F. G., nar. XX.XX.XXXX, pre
príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144
ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX v D.,

trvale bytom H. XXX/XX, I.,

2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom J. D. XXX, J. D.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

v presne nezistenom čase v období od 21. apríla 2006 do 26. júna 2006 v obciach Bátorové Kosihy a
Marcelová, požiadal obžalovaný F. G. obžalovaného E. E. o zabezpečenie úpravy pištole značky Voltran,
model 2004, výrobné číslo A491625, ktorej vlastníkom bol obžalovaný F. G., a to tzv. prevŕtaním hlavne,
za týmto účelom obžalovaný F. G. odovzdal uvedenú pištoľ obžalovanému E. E., následne obžalovaný
E. E. požiadal o tzv. prevŕtanie hlavne osobu I. B., a za týmto účelom mu odovzdal uvedenú pištoľ, osoba
I. B. obžalovanému E. E. uviedla, že sa to nedá urobiť, pretože hlaveň je tenká, a uvedenú pištoľ vrátila
obžalovanémuE.E.,následneobžalovanýE.E.vrátiluvedenúpištoľobžalovanémuF.G.,ktorýuvedenú
pištoľ držal až do 06.00 hod. dňa 26. júna 2006, kedy bola vykonaná domová prehliadka rodinného

domu súp. č. XXX, J. D., a priestorov k nemu patriacich, pri ktorej obžalovaný F. G. dobrovoľne vydal
pištoľ značky Voltran, model 2004, výrobné číslo A491625, ktorá bola v tom čase už upravená tak, že
z ústia hlavne bola odstránená prepážka, v dôsledku čoho bolo možné do ústia hlavne vložiť strelu
o priemere 9 mm a túto následne pomocou nábojky vystreliť, čím sa uvedená pištoľ stala zakázanou
zbraňou kategórie A podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
v znení účinnom do 20.12.2007, ktorú v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
v znení účinnom do 20.12.2007 mohol nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu alebo

držiteľ zbrojnej licencie, pričom obžalovaný F. G. nie je držiteľom takéhoto povolenia,

t e d a

1/ Obžalovaný E. E.

inému sprostredkoval výrobu strelnej zbrane bez povolenia,

2/ Obžalovaný F. G.držal strelnú zbraň bez povolenia,

č í m s p á c h a l i

1/ Obžalovaný E. E.

zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona

v znení účinnom od 06.08.2024,

2/ Obžalovaný F. G.

zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

1/ Obžalovaný E. E.

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

2/ Obžalovaný F. G.

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 kus pištoľ zn. Voltran, model 2004 Aras, kaliber 9 mm P.A.Blanc, výrobné číslo A491625

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Obžalovaní

1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX v Komárne,
trvale bytom H. XXX/XX, I.,

2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v Komárne,
trvale bytom J. D. XXX, J. D.,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j ú s p o d o b ž a l o b y

prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 08.12.2006, pod č. Kv
24/06-125, pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždyspolupáchateľstvom podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1 Trestného zákona, ktorí mali spáchať tak, že
v zmysle vykonaného dokazovania

obžalovaný E. E. počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, v časovom
období od 28.03.2006 do 21.04.2006, sa s C. K., s ktorým sa počas výkonu trestu zoznámil, rozprávali
okrem iného aj o tom, ako sa po skončení výkonu trestu budú snažiť zaobstarať si motorové vozidlo,
obžalovaný E. E. spomenul, že o jednom motorovom vozidle vie, je to motorové vozidlo jeho najlepšieho
priateľa, ktorému to motorové vozidlo podpálili, a majú len domnienky a indície, kto by to mohol urobiť,

ale na isto to nevedia, na čo C. K. uviedol, že keď sa dostanú von z výkonu trestu, chcel by sa s tým
priateľom porozprávať,
následne po skončení výkonu trestu C. K. vyhľadal obžalovaného E. E., s ktorým sa stretol, na toto
stretnutie prišiel aj obžalovaný F. G., ktorý bol zavolaný obžalovaným E. E., následne sa obžalovaný F.
G. a C. K. dohodli na predaji motorového vozidla BMW, a obžalovaní E. E. a F. G. sa s C. K. dohodli
aj na kúpe kryštálového cukru,

pričom C. K. sa tiež obžalovaného F. G. v súvislosti s podpálením motorového vozidla pýtal, že kto to
bol, že ho treba dať dole, obžalovaný F. G. v tejto súvislosti uviedol meno L. M., následne z iniciatívy
C. K. došlo k ďalším dvom stretnutiam v dňoch 24.05.2006 a 02.06.2006 s obžalovanými E. E. a F. G.,
a to už za účasti agenta N. C.,
počas stretnutia dňa 24.05.2006 v aute zn. Opel Vectra, ev. č. J., v Bátorových Kosihách, z iniciatívy N.

C. obžalovaný F. G. ukázal dom, v ktorom mal L. M. bývať, a opäť z iniciatívy N. C. obžalovaný F. G. na
papier napísal meno a adresu – M. L., J. D., A. O. XXX,
počas stretnutia dňa 02.06.2006 C. K. a N. C. ukázali obžalovaného E. E. obálku, v ktorej boli fotografie
L. M. a jeho domu, a E. E. im ukázal plynovú pištoľ,
pričomobžalovanýE.E.aF.G.kontaktsC.K.aN.C.udržiavalilenzdôvodu,žeC.K.malobžalovanému

F. G. dlhovať peniaze za predaj motorového vozidla BMW a obžalovanému F. G. a E. E. mal dodať
kryštálový cukor, pričom tak neurobil, a obžalovaní mali obavu zo zmarenia plnenia C. K. v prípade,
ak s ním stratia kontakt, preto v uvedenom kontakte pokračovali a komunikáciu ohľadom L. M. len
predstierali,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 08.12.2006 obžalobu na obvinených: E. E., nar.
XX.XX.XXXX v D., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, a F. G., nar. XX.XX.XXXX v D., t. č. vo výkone
väzby v ÚVV Leopoldov, pre prípravu na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom

podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal byť obvinenými spáchaný
na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 17.01.2008, sp. zn. 30T/162/2006, uznal obžalovaných za

vinných pre prípravu na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 13
ods. 1, § 144 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, obžalovanému E. E. uložil trest odňatia slobody vo výmere 17
(sedemnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia, a obžalovanému F. G. uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia

Proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.01.2008, sp. zn. 30T/162/2006, podali obžalovaní
odvolanie, prokurátor sa odvolania vzdal.

O odvolaní obžalovaných rozhodol Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa
08.04.2008, sp. zn. 3To/11/2008, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 30T/162/2006, uznal obžalovaných za
vinných pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2
Trestného zákona, obžalovanému E. E. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so

zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a obžalovanému
F. G. uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2023, sp. zn. 30T/162/2006, podal odvolanie

prokurátor v neprospech obžalovaných, obžalovaní odvolanie nepodali.

O odvolaní prokurátora rozhodol Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa 17.07.2024,
sp. zn. 5To/172/2023, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie.

Súd na hlavnom pojednávaní (od posledného zopakovania hlavného pojednávania v zmysle § 277a ods.
1 Trestného poriadku) vykonal dôkazy:

výsluchy osôb: osobný výsluch obžalovaného E. E. a obžalovaného F. G., osobný výsluch znalca P. Q.
z Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „KEU PZ“), ďalej v súlade s § 277a
ods. 3, ods. 6 Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchoch: svedka poškodeného L. M.:
z hlavného pojednávania zo dňa 26.04.2007 (č. l. 710-718), z hlavného pojednávania zo dňa 06.05.2014

(č. l. 1194-1199), z hlavného pojednávania zo dňa 26.02.2018 (č. l. 1533-1536), z prípravného konania
zo dňa 26.06.2006 (č. l. 94-98), svedka R. E.: z prípravného konania zo dňa 13.09.2006 (č. l. 102-104),
svedka A. D.: z hlavného pojednávania zo dňa 26.04.2007 (č. l. 710-718), z prípravného konania zo dňa
13.09.2006 (č. l. 105-107), svedka J. S.: z hlavného pojednávania zo dňa 26.04.2007 (č. l. 710-718),
z hlavného pojednávania zo dňa 18.08.2015 (č. l. 1315), z prípravného konania zo dňa 13.09.2006 (č.

l. 109-112), svedka D. I.: z hlavného pojednávania zo dňa 07.06.2007, (č. l. 750-760), z prípravného
konania zo dňa 13.09.2006 (č. l. 113-115), svedka I. S.: z hlavného pojednávania zo dňa 26.04.2007 (č.
l. 710-718), z hlavného pojednávania zo dňa 31.07.2014 (č. l. 1217-1219), z hlavného pojednávania zo
dňa 16.04.2018 (č. l. 1581-1587), z prípravného konania zo dňa 13.09.2006 (č. l. 116-119), svedka T. J.:
z hlavného pojednávania zo dňa 26.04.2007 (č. l. 710-718), z hlavného pojednávania zo dňa 20.01.2015

(č. l. 1282-1285), z hlavného pojednávania zo dňa 26.02.2018 (č. l. 1533-1536), z prípravného konania
zo dňa 13.09.2006 (č. l. 120-123), svedka U. P.: z hlavného pojednávania zo dňa 20.01.2015 (č.
l. 1282-1285), z prípravného konania zo dňa 21.11.2006 (č. l. 141-144), svedka N. C.: z hlavného
pojednávania zo dňa 28.01.2020 (č. l. 1694-1696), z hlavného pojednávania zo dňa 28.04.2015 (č.
l. 1302-1303), svedka C. J.: z hlavného pojednávania zo dňa 07.06.2007 (č. l. 753-754), z hlavného

pojednávania zo dňa 31.07.2014 (č. l. 1217-1219), z prípravného konania zo dňa 22.09.2006 (č. l.
124-127), svedka Q. E.: z prípravného konania zo dňa 28.09.2006 (č. l. 134-137), svedka A. H.:
z hlavného pojednávania zo dňa 06.09.2007 (č. l. 780-781), svedka C. K.: z hlavného pojednávania zo
dňa 07.06.2007 (č. l. 754-758), z hlavného pojednávania zo dňa 20.01.2015 (č. l. 1283-1285), z hlavného
pojednávania zo dňa 16.04.2018 (č. l. 1583-1587), z prípravného konania zo dňa 22.09.2006 (č. l.

128-133), znalca MUDr. Petra Vážneho: z hlavného pojednávania zo dňa 16.11.2007 (č. l. 813-814),
z prípravného konania zo dňa 06.11.2006 (č. l. 265-266), znalca O. I.: z hlavného pojednávania zo dňa
16.01.2008 (č. l. 861-864).

vecnédôkazy:1kuspištoľzn.Voltran,model2004Aras,kaliber9mmP.A.Blanc,výrobnéčísloA491625,

znalecké posudky a odborné vyjadrenia: znalecký posudok KEÚ PZ zo dňa 15.08.2006, ČES:PPZ-7785/
KEU-BA-EXP-2006 (daktyloskopia) (č. l. 160-172), znalecký posudok KEÚ PZ zo dňa 25.08.2006,
ČES:PPZ-7785/KEU-BA-EXP-2006 (písmoznalectvo) (č. l. 173-181), znalecký posudok KEÚ PZ zo dňa
13.09.2006, č. p.: PPZ-7785/KEU-BA-EXP-2006 (balistika) (č. l. 182-188), znalecký posudok KEÚ PZ zo

dňa11.10.2006,ČES:PPZ-7785/KEU-BA-EXP-2006(chémia)(č.l.189-193),znaleckýposudokKEÚPZ
zodňa30.10.2006,ČES:PPZ-7785/KEU-BA-EXP-2006(biológia)(č.l.194-199),znaleckýposudokKEÚ
PZ, č. p. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/16596 (kriminalistická balistika) (č. l. 1166-1172), znalecký posudok
vypracovaný znalcami I. C. G. a I. Q. D. č. 131/2006 a č. 107/2006 (č. l. 210-221), znalecký posudokvypracovanýMUDr.PetromVážnymaMUDr.LíviouKatonovouč.132/2006ač.108/2006(č.l.222-233),
znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. Róbertom Mathé, PhD. č. 30/2006 zo (č. l. 234-250),
znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. Róbertom Mathé, PhD. č. 29/2006 zo (č. l. 251-264),

znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. Róbertom Mathé, PhD. č. 32/2007 zo (č. l. 836-859),
odborné vyjadrenie Prezídium PZ, odbor kynológie a hipológie, zo dňa 06.10.2006, ČES: PPZ-2-144/
OKH-03-2006 (č. l. 202-204),

listinné dôkazy: zápisnica o trestnom oznámení z 10.05.2006 (č. l. 1-4), zadržaná korešpondencia spolu

s prekladom (č. l. 150-159), návrh na vyšetrenie duševného stavu a príkaz (č. l. 205-206), podnet
na predloženie návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku Bátorove Kosihy (č. l. 271), návrh
Krajskej prokuratúry Trnava na vykonanie domovej prehliadky Bátorove Kosihy (č. l. 272-273), príkaz
Okresného súdu Trnava na domovú prehliadku Bátorove Kosihy (č. l. 274), oznámenie o vykonaní
domovej prehliadky a žiadosť o zrušenie stupňov utajenia a oznámenie o odtajnení Bátorove Kosihy
(č. l. 275-276), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky Bátorove Kosihy s fotodokumentáciou (č. l.

278-289), podnet na predloženie návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku Marcelová (č. l.
290), návrh Krajskej prokuratúry Trnava na vykonanie domovej prehliadky Marcelová (č. l. 291-292),
príkaz Okresného súdu Trnava na domovú prehliadku Marcelová (č. l. 293), odtajnenie spisu Okresného
súdu Trnava (č. l. 294), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky I. spolu s fotodokumentáciou (č. l.
297-304), návrh Krajskej prokuratúry Trnava z 17.05.2006 na vydanie príkazu na použitie agenta, I KO-

V-20/2006-2 (č. l. 407-408), príkaz Okresného súdu Trnava z 19.05.2006 na použitie agenta, OS-TT-
V-75/2006-OUS-Ntt (č. l. 409), návrh Krajskej prokuratúry Trnava z 07.07.2006 na vydanie príkazu na
predčasné ukončenie činnosti agenta, I KO-V-20-4/2006-7 (č. l. 410), zápisnica o obhliadke miesta činu
z 25.05.2006 motorové vozidlo Opel Vectra a fotodokumentácia (č. l. 452-463), zápisnica o obhliadke
miesta činu z 02.06.2006 motorové vozidlo Opel Vectra a fotodokumentácia (č. l. 464-472), kúpna

zmluva o prevode hnuteľnej veci a splnomocnenie (č. l. 475-477), údaje o vozidle a majiteľovi BMW
(č. l. 478), uznesenie podľa § 199 TP , ČVS: ORP-88/DI-GA-2006 (č. l. 479-480), protokol o nehode
s fotodokumentáciou (č. l. 481-491), fotokópia vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-1886/OSV-KN-2004 (č.
l. 492-561), správa o povesti L. M. od obec Šarkan (č. l. 563), k predajni „Auto Shop“ (č. l. 564-565),
správa od ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou k C. K. a E. E. (č. l. 568-570), správa od Allianz a.s.

(č. l. 571), správa od OR PZ Komárno z 18.07.2006 (č. l. 572), správa o povesti F. G. od obec
Bátorove Kosihy (č. l. 573), pracovný posudok F. G. od Hospodárske družstvo Bátorove Kosihy (č.
l. 574), správa o povesti E. E. od obec Marcelová (č. l. 575), fotografie predložené prokurátorom na
hlavnom pojednávaní dňa 05.04.2007 (č. l. 680-682), odpoveď od L. M. (č. l. 989), obžaloba Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda, 1Pv 858/06-84 z 22.01.2008, oznámenie Okresného súdu Dunajská

Streda zo 07.09.2022, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 24.08.1993, sp. zn. 3T/64/1993,
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 23.01.1995 sp. zn. 1T/170/1994, rozsudok Okresného
súduDunajskáStredaz27.09.2000sp.zn.1T/82/2000,pripojenýspisOkresnéhosúduDunajskáStreda
3T/200/2003, a z neho: rozsudok z 16.01.2004 sp. zn. 3T/200/2003 (č. l. 64-65), ďalej pripojený spis
Okresného súdu Dunajská Streda 1T/259/2003, a z neho: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda

z 24.03.2004 sp. zn. 1T/259/2003 (č. l. 132-135), rozsudok Krajského súdu Trnava z 24.02.2005 sp. zn.
3To/155/2004 (č. l. 171-174), ďalej pripojený spis Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/46/2008,
a z neho: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 02.04.2008 sp. zn. 1T/46/2008 (č. l. 236-238),
ďalej rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 14.11.2012 sp. zn. 1T/14/2006, rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda z 05.02.2014 sp. zn. 1T/224/2013, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda

z 22.08.2018 sp zn. 4T/2/2018 a rozsudok KS Trnava z 18.12.2018 sp. zn. 6To/112/2018, rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda z 06.02.2019 sp. zn. 18T/46/2018, správa od MV SR, Prezídium
PZ, NAKA, zo dňa 13.07.2023 (č. l. 2074), správa od ÚŠP zo dňa 14.08.2009 (č. l. 2075), oznámenie
od Prezídium PZ, ÚBOK, zo dňa 25.08.2009 (č. l. 2076), oznámenie od Prezídium PZ, ÚZPČ, zo
dňa 13.07.2006 (č. l. 2077), žiadosť vyšetrovateľa PZ o predčasné ukončenie ITP v počte 5 ks (č. l.

2253-2257), lustrácia ZVJS (E. E.), lustrácia ZVJS (F. G.), lustrácia RO (E. E.), lustrácia RO (F. G.),
lustrácia CDB (E. E.), lustrácia CDB (F. G.), lustrácia CESDAP (E. E.), lustrácia CESDAP (F. G.), odpis
RT (E. E.), odpis RT (F. G.), odpis RT (Peter Hodossy).

* * * * *

Obžalovaný E. E. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh
prokurátora bola prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol
(krátene), že so spoluobvineným F. G. sa pozná zo zamestnania keď spolu robili v spoločnosti NOKIAv Komárne-Komárom v Maďarskej republike. Pozná ho od roku 2004, sú kamaráti a stretávajú sa. Mal
vedomosť o tom, že F. G. na Vianoce v roku 2004 zhorelo vozidlo zn. BMW, ktoré mal zaparkované
vo dvore pri dome. Túto udalosť mu oznámil ako prvému a aj zhorené auto videl. S C. K. sa zoznámil

počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, v ktorom bol od 21.02.2006.
O všeličom sa rozprávali s tým, že po prepustení chcú začať nový život, založiť si rodinu, zamestnať sa,
kúpiť auto. Keď sa rozprávali o zaobstaraní auta, povedal mu, že on vie o jednom takom. Povedal mu,
že to auto je jeho najlepšieho priateľa, s ktorým má takmer súrodenecký vzťah, dá sa mu dôverovať,
a že to jeho auto je v dobrom stave. Keď mu auto opisoval, zároveň mu povedal, že už mal jeho priateľ

také auto, ale inej farby, avšak mu ho podpálili. C. K. sa ho opýtal, či už vedia, kto mu to auto podpálil.
Povedal mu, že polícia páchateľa nenašla, a oni majú len domnienky a indície, ale isto to nevedia. C. K.
mu povedal, že keď sa dostanú na slobodu, chcel by sa s tým chlapcom, teda s F. G. porozprávať. Ďalej
vypovedal, že keď bol prepustený z výkonu trestu, v prvý májový týždeň v roku 2006 ho prvý raz navštívil
C. K. u neho doma v Marcelovej. Prišiel k nemu ešte s jedným mladíkom z Dunajskej Stredy na vozidle
zn. Škoda Fabia šedej farby. Prišli bez ohlásenia, akurát sa s priateľkou vrátili z Komárna. Povedal mu,

že nemá veľa času, ale chcel by vidieť to spomínané vozidlo jeho priateľa. Preto zavolal F. G., ktorý na
vozidlezakrátkuchvíľuprišiel.C.K.siautoprezrelaHodossyhoznámy,ktoréhooslovovalPeti,sivypýtal
technický preukaz, aby si mohol z neho zistiť rok výroby a iné potrebné údaje o vozidle, aby mohol zistiť
u leasingovej spoločnosti, koľko by také vozidlo mohlo stáť. Potom povedal, že za vozidlo by bolo možné
pýtať maximálne 170 000.- Sk. Dohodli sa, že auto kúpia za 160 000.-Sk. Viac svedkom ich rozhovoru

nebol, lebo si išiel zobrať z domu peniaze na cigarety. Do blízkeho obchodu si totiž išiel kúpiť cigarety
Peti, ktorého požiadal, aby kúpil aj jemu. Keď vyšiel z domu, Peti už stál pri C. K. a F. G. pri aute. Pozerali
interiér auta. Dohodli sa, že Hodossy s Petim zistia u leasingovej spoločnosti, kedy budú hotové papiere,
a potom si vzájomne zavolajú. Po vzájomnej dohode s F. G. sa dohodli, že pôjdu do Dunajskej Stredy a to
dňa 09.05.2006, keďže sa tak F. G. s C. K. dohodli. Šli na vozidle, ktoré F. G. predával. Na dohodnutom

mieste na parkovisku ich už čakali C. K., C. a nejaký Zoli. Tam sa dohodli, že on, Vrábel a Zoli pôjdu
do leasingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu, a C. K. a Peti zoberú auto na technickú prehliadku. Vtedy
vybavili toľko, že sa zrušila poistná zmluva na meno F. G., a uzavrela sa na meno C. K.. Keď to vybavili,
čakali C. K. s C. pri novinovom stánku blízko okresného súdu. Tam sa zaparkovalo aj vozidlo F. G..
Vtedy C. K. povedal, že ešte nedostal sociálnu podporu, že nemá peniaze na zaplatenie, a preto nemôže

zaplatiť 12 000.-Sk, ktoré by umožňovali urýchlené vybavenie kúpnopredajnej zmluvy a prevod kúpnej
ceny. C. K. sa pýtal, či nemajú peniaze oni, a vtedy mu F. G. požičal 5 000,-Sk s podmienkou, že tieto
peniaze mu C. K. najneskôr na druhý deň vráti, keď dostane sociálnu podporu. Peti sa od nich na chvíľu
vzdialil s tým, že išiel zavolať tomu sprostredkovateľovi, ktorý mal vybaviť urýchlený prevod a úhradu za
kúpu vozidla. Vypovedal, že keď sa Peti vrátil, povedal, že 5 000,-Sk dostanú okamžite a ostatné peniaze

budú vyplatené neskôr. On, Zoli a F. G. si išli sadnúť do pivnej záhrady a ostatní, teda C. a C. K. odišli.
Po spísaní kúpnej zmluvy išli k notárke, ktorá v blízkosti mala sídlo. Potom s touto kúpnou zmluvou išiel
C. K. s C. vybaviť peniaze. Vrátili sa k nim s tým, že peniaze za predané vozidlo budú mať v ten deň
na účte. Nestalo sa tak, preto navrhoval, aby auto v žiadnom prípade nenechávali tam, a skoro sa s C.
K. pobil. Ďalej vypovedal, že sa im na mieste začal C. K. vyhrážať, že on má uzavretú kúpnu zmluvu,

a že podá na nich trestné oznámenie. Auto tam nakoniec nechali, lebo C. K. povedal, že maximálne
do 3 dní peniaze nabehnú na účet. Preto F. G. povedal, že dobre, a auto nechali tam. Dodal, že C. K.
viackrát ubezpečoval F. G., že peniaze mu na účet nabehnú, ale nestalo sa tak. Obvinený E. E. ďalej
vypovedal, že s F. G. boli dňa 23.05.2006 opäť v Dunajskej Strede. Šli tam na základe predchádzajúcej
ponuky C. K., ktorý tvrdil, že vie obstarať za dobrú cenu kryštálový cukor. Išli odovzdať C. K. 11 000.-

S. C. K. im povedal, aby počkali do 18.00 hod., že cukor bude. Okolo 20.00 hod. F. G. C. K. volal, na
čo C. K. reagoval, že nemôže hovoriť má vybitú baterku a zložil. Skoro okolo pol noci s F. G. odišli a nič
nevybavili. Ďalej uviedol, že na druhý deň sa mu telefonicky ozval C. K., ktorý sa ho pýtal, či bude doma,
lebo chce, aby mu ukázal, kde býva F. G., lebo si to nezapamätal. Povedal mu, že príde okolo 20.00
hod., ale pred tým mu ešte zavolá. Aj sa tak stalo a pýtal sa ho, kde sú Modrany. Vysvetlil mu a dohodol

sa s ním tak, že na kraji dediny ho bude čakať, aby sa zbytočne po Modranoch nemotal. Pred poštou
zistil, že ho C. K. čakal v tmavozelenej Vectre, prisadol si na zadné sedadlo a C. K. mu predstavil svojho
spolujazdca ako dobrého kamaráta Feriho z Bratislavy. Počas jazdy ich navigoval k domu F. G., lebo sa
s ním chceli rozprávať. Keď zastavili pred domom F. G., vošiel do domu, v ktorom G. býval. Vtedy mu
F. G. povedal, že čo teraz bude, lebo „oni prišli preto, že čo sa má s L. urobiť“. Bol v pomykove, lebo

nevedel, čo im má teraz povedať, lebo keď povie pravdu, že on nechce nič, tak nedostane peniaze za
auto. V dome mu F. G. povedal, že teraz s nimi musí ísť a vymyslí si niečo, čo im povie, a keď už bude
mať peniaze, tak to odvolá. Všetci štyria sadli do auta, vozili sa po J. D. na podnet F. G., pretože C. K. sa
pýtal, kde si pôjdu sadnúť, aby sa spolu porozprávali. N. sa stále F. G. vypytoval kadiaľ majú ísť a keďprešli jeden dom, vtedy F. G. povedal, že v tomto dome býva L.. Autom išli na koniec ulice, tak vedeli
názov ulice aj číslo domu L. M.. N. požiadal F. G., aby mu na papier napísal L. priezvisko, adresu aj
číslo domu, čo G. urobil. Ešte počas jazdy sa F. G. N. vypytoval, čo by bolo najlepšie s L. spraviť, neskôr

F. G. povedal, že by bolo najlepšie, keby L. vôbec nebolo. Ďalej vypovedal, že vo vozidle sa N. s F. G.
rozprávali o všelijakých alternatívach aj o usmrtení, ale on sa rozprával s C. K., preto nedával celkom
pozor na rozhovor tých dvoch. S K. sa bavili o nedodanom cukre a o vrátení peňazí zaň. Silou mocou ich
ešte v aute chcel Feri s Hodossym dotlačiť k tomu, aby im dali zbraň, lebo ju chceli hneď vyskúšať. Toto
chceli oddialiť, preto povedal, že to tak nesúri, že treba zohnať aj guľku, načo oni povedali, že všetko

potrené obstarajú. Ďalej vypovedal, že v žiadnom prípade im zbraň nechceli dať, vyhovárali sa na to,
že najprv treba ukázať o koho ide, aby náhodou neodstránili niekoho iného. Bolo to z ich strany také
naťahovanie času. Potom ich porozvážali domov. Ďalej vypovedal, že bolo to 02.06.2006, keď mu volal
F. G., že mu majú Hodossy s Ferim doniesť zásielku, ale on nebude doma, a tak ho požiadal, aby mu
zásielku prevzal, s čím súhlasil. Večer okolo 19.00 hod. prišli za ním do I. autom C. K. s N.. Vystúpili
z auta a jemu kázali, aby si sadol dopredu do vozidla. C. K. si sadol dozadu. Povedali mu, aby si zobral

obálku, ktorá bola položená pri ručnej brzde a nech si pozrie jej obsah. Otvoril ju, boli v nej fotky. Keď sa
ho pýtali o koho na fotkách ide, nevedel im povedať. Pýtali sa ho aj na to, či pozná vozidlo, ktoré bolo
na fotke, takisto odpovedal, že nie. Oni mu povedali, že sa jedná o L. a on im povedal, že ho v živote
videl iba raz. Pýtali sa ho, či je to on. Povedal im, že keď „ste boli u L., tak je to určite on.“ Pýtali sa ho
aj či má zbraň. Ukázal im plynovú pištoľ a povedal im, že je potrebné ju ešte prerobiť a zohnať do nej

guľku. Povedal to s úmyslom, aby preťahoval čas. N. mu povedal, že on sa s tým ponáhľa a chce to do
nedele ukončiť, a či oni stihnú tú pištoľ pripraviť. Sľúbil mu, že pištoľ stihnú do tej doby pripraviť. Ešte
sa C. K. pýtal, čo je s tým cukrom, veď už aj peniaze zaň prevzal, načo mu C. K. povedal, že na budúci
týždeň cukor bude. Autom ho doviezli k autobusovej zastávke a potom šiel domov. Mal vedomosť o tom,
že F. G. si predmetnú pištoľ kúpil v predajni v Štúrove, bol tam aj jeho brat R. E., ktorý predavačovi

dal svoj občiansky preukaz, lebo F. G. pri sebe svoj nemal. Pištoľ ale vyplatil F. G.. Pištoľ patrí F. G.,
ale v predajni ako kupujúci je z uvedených dôvodov vedený R. E.. Mal vedomosť o tom, že pištoľ bola
daná T. J. na úpravu, ale keď ju T. J. prezrel povedal, že sa to nedá urobiť, lebo hlaveň je veľmi tenká
a vrátil mu ju. On ju potom dal F. G., a od tej doby pištoľ k dispozícii nemal. Takto odpovedal na otázku
vyšetrovateľa,ktorýsahopýtal,kohopožiadali,abyprevŕtalhlaveňplynovejpištole.Nazbranidalupraviť

len mechanizmus, ktorý zabezpečoval uchytenie záveru zbrane vo vrchnej vodiacej koľajnici, aby sa
zbraň nerozpadla (Takto bola odpoveď obvineného protokolovaná po tom, ako mu vyšetrovateľom bol
daný k nahliadnutiu znalecký posudok z odboru balistika). V závere svojej výpovede obvinený uviedol,
že nemal žiaden záujem na odstránení L., lebo ho ani nepoznal.

Obžalovaný F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol (krátene), že na pozvanie E. E. prišiel do Marcelovej,
bol tam C. K. a C. J.. Prišiel tam autom, C. K. pozeral na auto, že také isté chce kúpiť, či ho náhodou
nepredá. Predával to, lebo manželka bola tehotná, potreboval peniaze. C. K. ho chcel kúpiť na leasing,
lebo C. J. tam robí, že peniaze bude mať na účte ešte v ten deň. Tam začali hovoriť o tom, že mal také
auto, a že mu ho podpálili. Vtedy už C. K. začal, že kto to bol, ako bol, treba to zistiť, a treba ho dať

dole, lebo oni to takto riešia. Vtedy sa rozišli, nebolo nič, a pár dní na to išli do Dunajskej Stredy kvôli
predaju auta. Čakali v kaviarni, bol tam ešte E.. Celý deň vybavovali veci, čakali tam, a keď prišli naspäť,
že je vybavené, išli pre peniaze do banky, ale peniaze tam neboli. Chcel ísť zobrať auto, ale zavolal
tam holohlavého chlapca, že môžu odísť v kľude, auto už je vybavené, že už to nedá naspäť. On ešte
vtedy povedal, že kto mu podpálil auto, že on má známych, že to nie je problém, a či od nich z dediny

myslel niekoho. Povedal, že vtedy myslel na každého, kto na neho zle pozeral. Hovoril, že bol tu jeden,
čo myslel, a on hovoril, že on to zistí cez toho chlapca čo pozná, že či v tom má prsty alebo nie. Odvtedy
oni začali s tým, že prišiel s tým Popovičom, a henten pýtal, že kvôli tomu musí vedieť kde býva, aby
to zistil, či v tom má prsty alebo nie. Už vtedy obžalovaný ani do auta nechcel sadnúť, ale C. sa tak
agresívnejšie správal. Aj vtedy ako išli okolo domu L. M., hovoril, že má napísať na papier adresu, že

tam má papier aj pero, nech napíše (obžalovaný). Ešte raz prišli C. a C. K. do I. za E. E., stále len oni
dvaja chodili, a doniesli nejaké fotky, a povedali E. E., nech to pozrie, že oni nesrandujú, že riešia. Ani
raz neboli volaní, že majú prísť, oni sami prišli a riešili to. Keď vedel, že ich zaujíma táto vec, ako spojku
to robil s nimi, lebo vedel, keď C. K. odíde a nenájde ho, tak ani peniaze ani auto nebude mať. Chodil
skoro každý deň do banky, a C. K. skoro každý deň volal čo bude s tým prípadom, že oni už chcú robiť

s tým chlapcom, a keď C. K. zistil, že stále majú výhovorky, tak hovoril, aby oni nedopadli takto zle, že ten
Popovič nie je hocikto, že sa s ním nemajú zahrávať. K pištoli uviedol, že to bolo poplašné, kúpil ju, aby
s tým strieľal rakety. Popovič začal s tým, že on chce zbraň, že keď nevedia zohnať, že zoženie on. Vtedy
obžalovaný a E. E. chceli ukázať, že majú. Chvalabohu nebolo treba ukázať. Potom stále chodil prepeniaze, oni stále chceli ísť za Zsidekom, a vždy G. povedal, že nie je doma. Potom ich zobrali policajti.
Ani auto, ani peniaze, ešte ich aj zavreli. Až potom sa dozvedel, že C. K. auto predal a rozbil, a bol za to
odsúdený. Keď bol vo väzbe, boli tam viacerí, ktorí mali také isté prípady, že C. K. vytváral také príbehy,

aby mal vlastné prípady lepšie vyriešené. Ďalej uviedol, že podpálené vozidlo bolo BMW, bolo to v roku
2004 na Vianoce. L. M. poznal, chodili spolu do škôlky, do školy. V dobe podpálenia auta s ním nemal
žiadny konflikt. Z podpálenia ho nepodozrieval, len myslel na toho, kto sa správal inak ako predtým. On
(Zsidek) vtedy dobre padol do toho prípadu, lebo vedel, že robí v zahraničí, tak sa s ním nemôže nič
stať. To bol dôvod, prečo uviedol jeho meno. C. K. predával to isté auto, bolo opravené. Cenu si dohodli

asi 185 000,- Sk, mali aj kúpnopredajnú zmluvu. K napísaniu na lístok na ceste k domu Zsideka uviedol,
že áno, napísal, C. mal prichystaný papier aj pero, a keď sa (obžalovaný) pýtal, na čo to napísať, tak on
(Popovič) vtedy nervóznejšie povedal, že tam máš papier, že napíš to čo potrebujem. Napísal adresu
čo bola na dome, asi aj meno, nepamätá si to, je to možné. Na otázku, či niekedy niekoho požiadal, aby
zabil L. M., uviedol, že nie, nepožiadal, nechcel také veci, „oni sami požiadali“. K pištoli uviedol, že vie,
že na nej nebolo nič spravené. K cukru od C. K. uviedol, že C. K. hovoril, že vie zohnať lacný cukor.

Obžalovaný pozbieral peniaze v rodine, dal ich C. K. a cukor nebol. Robil také blbosti kvôli tomu, aby
vedeli túto spojku držať medzi nimi, aby C. K. neodišiel aj s autom, aj tam zobral nejakých 10 000,- Sk.
K stretnutiu s C. a K. v aute uviedol, že nechcel do toho sadnúť, bol to cudzí človek, a začal do neho
rýpať Popovič, že si tam má sadnúť, že ako sa chce vonku rozprávať. Dal ho sadnúť dopredu, vymenili
sa, lebo vpredu sedel C. K., vyrazili, a že chce vidieť, kde býva M.. Popovič šoféroval, obžalovaný sedel

vedľa a vzadu bol C. K., ešte E. E. bol vzadu, lebo oni nevedeli, kde býva. Išli okolo domu, Popovič
zabrzdil, že tam je adresa, ešte on prečítal tabuľu na dome, ulica, číslo domu, a že obžalovaný to má
napísať. C. prípad viac zaujímal ako obžalovaného, tlačil do toho. Keď obžalovaný G. niečo nechcel,
tak kričal, vyzeral agresívny. Hodossy sa správal tak isto, že chce riadiť, a keď povedali, že nechcú nič,
tak hneď povedal, aby neboli oni dole od C.. Na otázku, kto a akým spôsobom inicioval zadováženie

zbrane na skutok, uviedol, že to ani nebolo iniciované, len chceli keď treba tak ukázať voľačo ak budú
pýtať, tak že toto majú. K účasti E. E. uviedol, že on tak isto chcel naháňať peniaze. Raz boli u neho C.
K., E. E. a C., a keď doniesli fotky, tak len E. E. ukázali. Na prvom stretnutí sa jednalo o to, že Popovič
zistí, kto všetko v tom má prsty. C. K. a C. nič neuvádzali, že by niečo chceli za prípad so Zsidekom.
Na návrh prokurátora bola prečítaná časť zápisnice z prípravného konania zo dňa 28.06.2006, v ktorej

obžalovaný G. uviedol, že uvedenú zbraň, ktorá bola nájdená pri domovej prehliadke, si riadne zakúpil.
Mal ju preto, lebo už mu raz podpálili auto. Uvedenú zbraň špeciálne neupravoval, len bola navŕtaná, aby
bola hlučnejšia. Nejaký sústružník v Marcelovej to robil. Toto všetko nechal urobiť Csaba. K rozporom
ohľadom účelu zbrane uviedol, že je to pravda, už si na všetko nepamätá, bolo to na pocit istoty, používal
ju na to, aby s tým strieľal rakety. Raz ročne ju vybral na svetlice na Silvestra. K rozporom ohľadom

úpravy zbrane uviedol, že pištoľ mal nachvíľku u E. E., ale keď ju dal naspäť, nebolo s tým nič spravené,
a E. E. tak isto hovoril, že s tým nedal nič robiť.

Znalec P. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol (krátene), že, že sa odvoláva na znalecký posudok KEÚ
PZ, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/16596 z 02.12.2013, nechce na ňom nič meniť ani ho doplniť. Ďalej

uviedol, že sa nepodieľal na vypracovaní znaleckého posudku, nepracoval vtedy v ústave. Znalecký
posudok z 02.12.2013 a z 13.09.2006 mal vytiahnutý z archívu, prekonzultoval to s I. D., ktorý robil
znalecký posudok z 02.12.2013. I. D. už nie je príslušníkom policajného zboru ani v postavení experta
ústavu. Ústav je zapísaný ako znalec a svedok ako expert pracuje pre neho. Ak by sa podieľal na
hodnotení zbrane, môže sa stať, že v nejakých detailoch by niečo inak popísal, ale čo do výsledku

ako bola zbraň zakategorizovaná, v podstate by došiel k tej istej kategorizácii zbrane v zmysle Zákona
o zbraniach a strelive. Videl fotografiu zbrane a opis v posudku, jednoznačne išlo o expanznú zbraň,
z ktorej hlavne bola odstránená prepážka. K zraneniam uviedol, že treba rozlišovať dva prípady, táto
zbraň umožňuje nabitie slepého náboja, to je náboj bez pevnej strely, kde zranenia spôsobujú vytekajúce
plyny uvoľnené pri výstrele. Pokiaľ je to zblízka, na dotyk, a vo vzdialenosti niekoľkých centimetrov,

môže to spôsobiť popáleniny, alebo tržné rany na pokožke. Pri väčšej vzdialenosti niekoľko metrov
a viac tam nejaké závažné ohrozenie nehrozí. Čo sa týka metrov, je to individuálne z hľadiska výrobcov,
korešponduje to s tým, čo uviedol kolega do posudku, tak to zväčša udávajú výrobcovia od 1,5 metra
do 3,5 až 4 metrov. V podstate len nejaké poškodenie sluchu, ale priamo fyzické poškodenie na tú
vzdialenosť nie. Väčšinou výrobcovia udávajú, že to netreba používať do vzdialenosti menšej ako 1

meter, môže dôjsť k závažnému poškodeniu sluchu, prípadne očí, ak sa to dostane do očí. Pri väčšej
vzdialenosti nehrozia poškodenia, dôjde k rozptylu tlakových plynov do vzduch. V druhom prípade tým,
že tam bola odstránená prepážka, je možné spredu uložiť pevnú strelu pred nábojku, ale pred ňu (pred
nábojku) sa dá vložiť ešte pevná strela, a pri výstrele dôjde k jej vystreleniu, a tam už môže dôjsť ajk smrteľnému zraneniu. K vzdialenosti potrebnej pre usmrtenie uviedol, že to sa nedá presne povedať,
závisí to ako presne bola navŕtaná tá diera, a ako tesní tá strela, aj tá hlaveň tú strelu. Jeho kolega
usudzoval, či je účelné z nej strieľať, pretože materiál v tej konkrétnej zbrani, čo bola klasická expanzná

zbraňzTurecka,ktorájevyrábanázozinku,atenjepevnostnenepostačujúcipretakýtotypzbrane,ktorá
strieľa ako pevná strela. On z nej nechcel strieľať, pretože hrozila deštrukcia tej zbrane, a keby strieľal
z ruky, tak by hrozilo ohrozenie. Na účely Zákona o zbraniach a strelive postačovalo, že zbraň bola
upravená, a že bola odstránená prepážka, postačovalo na kategorizáciu zbrane, ako zbraň zakázaná,
zbraň kategórie A. Jednoznačne sa nedá povedať, či zbraň bola schopná spôsobiť smrť, pretože sa

vychádza z úzusu, že na spôsobenie smrteľného zranenia je potrebné, aby strela mala energetické
prierezové zaťaženie 50 Joule-ou na 1 cm štvorcový. To sa dá určiť len vtedy, keď sa zo zbrane vystrelí,
a zmeria sa rýchlosť strely, a potom na základe rýchlosti, hmotnosti a fyzických rozmerov sa vypočíta
prierezové energetické zaťaženie. To je orientačná hodnota kde sa posudzuje smrtiaci účinok zbrane.
Treba mať na pamäti, že boli prípady, že došlo k usmrteniu aj pri ďaleko nižších hodnotách, napr. pri
strele cez oko. Ide o zbraň zakázanú, už vtedy v roku 2006 bola zakázaná, a aj dnes je zakázaná,

pretože aj napriek tomu, že bola novelizácia vo februári minulého roku, to písmeno § 4 ods. 2 písm. g) to
písmeno aj po novelizácii zostalo stále rovnaké, tá zbraň spadá pod toto písmeno. Zbraň pred úpravou
nepodliehala ohlasovacej povinnosti ani evidenčnej povinnosti. Pred úpravou nebola zakázaná a bola
dostupná od 18 rokov. Tým že došlo k jej úprave na zbraň, ktorá je schopná vystreliť pevnú strelu, to
spôsobilo preradenie zbrane do kategórie A. Ďalej uviedol, že výrobcovia udávajú, že pri vzdialenosti

kratšej ako 1 meter môže dôjsť k poraneniu očí, alebo sluchu. K nabitiu ostrým strelivom, nábojom 9
mm, uviedol, že zväčša sa tam snažia dávať 9 mm browning, ale kolega to neskúšal, pri tejto zbrani
nevie, či sa to dá takto nabiť. Znalcovi bola predložená predmetná zbraň a po jej preskúmaní uviedol,
že jednoznačne je tam odvŕtaná prepážka, na hlavni vidno vydutie, ktoré bolo spôsobené odvŕtaním
prepážky. Tak ako je to v posudku popísané, prepážka bola odstránená, a do hlavne sa dá vložiť pevná

strela. Mechanizmus zbrane je funkčný, tak ako je to popísané v posudku. Ďalej uviedol, že prepážky
z týchto zbraní sa odstraňujú jednoznačne za účelom, aby sa zo zbrane dalo strieľať pevnou strelou.
Ku kvalite úpravy zbrane uviedol, že taký bežný štandard, nie je to úplne precízne, tam ide o to, že sa
udržal vrták v hlavni, nevytvorilo to otvor, alebo poškodenie hlavne, nedošlo k poškodeniu stien hlavne.
K spôsobu vykonania úpravy uviedol, že väčšinou to odvŕtavajú. Zoberie sa zbraň do stojanovej vŕtačky,

môže aj s ručnou vŕtačkou, že ju uchytí do zveráku, a musí ísť s vrtákom do hlavne, do jej osi, aby tú
prepážku, ktorá je v hlavni, vyvŕtal. U týchto starších expanzných zbraní, tam sa to dalo lepšie spraviť,
u tých novších je to spravené tak, aby ten vrták niekde skĺzol pri pokuse o odvŕtanie. Ďalej uviedol, že
tým ako to odvŕtaval, väčšinou vnútorný priemer je menší ako 9 mm, to znamená, že on sa to snažil, keď
to odvŕtaval s 9 mm vrtákom v tomto prípade, ešte ubral ďalší materiál zo steny hlavne, čiže hlaveň bola

ešte tenšia. Pred úpravou išlo o expanznú zbraň, zbraň kategórie D, dostupná od 18 rokov. Expanzná
zbraň sa tomu odborne hovorí, plynové sú aj vzduchovky napríklad. K zaradeniu zbrane medzi zbrane
zakázané, a či je podstatné len to, či došlo k odstráneniu prepážky, alebo na zaradenie má vplyv aj
výsledná funkčnosť takejto zbrane po jej úprave, uviedol, že tam je postačujúce to, že došlo k úprave
zbrane. To, či je funkčná alebo nie je funkčná, nemá vplyv na jej zaradenie. V tom písmene G tam sa

hovorí zbraň nedovolene vyrobená, alebo nedovolene upravená.

Svedok poškodený L. M. v prípravnom konaní uviedol (krátene), že býva u starých rodičov v Bátorových
Kosihách, pracuje ako biletár v masážnom salóne R. v meste Hegyeshalom v Maďarskej republike.
V mesiaci odpracoval 21 dní, prespával v bare, a potom 10 dní mal voľno, vtedy sa zdržiava doma

v Bátorových Kosihách. Do práce chodil autom zn. N. S., combi, modrej farby ev. číslo R. XXX J.. Len
pri svojom výsluchu sa od vyšetrovateľa dozvedel, že v deň jeho výsluchu bolo vznesené obvinenie
obvineným F. G. a E. E., za to, že na jeho osobu pripravovali vraždu. Uviedol, že s F. G. sa pozná
od detstva, chodili spolu do škôlky a potom na základnú školu. Sú z jednej obce. E. E. z I. nepoznal,
nevedel o koho sa jedná. Pozná len osobu pod menom Norby, ktorý pracoval vo firme Nokia v Komárome

v Maďarsku, kde pracoval aj F. G., ktorý ho s ním vlastne zoznámil asi pred rokom a pol v jednom nočnom
bare v Komárne, kde sa boli zabaviť. Do baru ho vtedy pozval F. G., spolu šli pre R. a potom šli do
spomínaného baru. Ďalej vypovedal, že asi pred 7 rokmi mal priateľku, volala sa J. K. z J. D., poza jeho
chrbát mu ju balil F. G., čo ho nahnevalo a preto ho začal ignorovať a prestal ho navštevovať. On sa
zpriateľkourozišiel,F.G.sinašielinédievča.JehovzťahkF.G.preudalostisbývaloupriateľkouochladli

a vzájomne sa nevyhľadávali. Nemali na seba ani telefonický kontakt, žiadne peniaze si nedlhujú.
Naposledy bol s F. G. v decembri 2004, kedy ho volal zabaviť sa do Komárna a potom boli spolu ešte
dva alebo trikrát. O podpálení vozidla F. G. nič nevie. On mu auto nepodpálil, ani nikomu nedal toto
auto podpáliť a asi 2 alebo 3 týždne po jeho podpálení sa od ľudí dozvedel, že F. G. z tohto podpáleniapodozrieva jeho, a že túto skutočnosť oznámil aj na polícii. Asi po 2 alebo 3 mesiacoch od podpálenia
sa po dedine hovorilo, že G. dlhoval nejaké peniaze Maďarom z Maďarska a tí ho naháňali. Zdôraznil,
že asi týždeň po podpálení vozidla sa na neho telefonicky nakontaktoval F. G., ktorému vysvetlil, že bol

v zahraničí, načo mu G. povedal, že ho z podpálenia vozidla neobviňuje. Petra Hodossyho z Dunajskej
Stredy nepozná. Nepozná ani N. C.. Vysvetlil, že keď príde domov, s vozidlom nacúva do priestoru
veľkej krídlovej brány viac k pravému krídlu, lebo ľavé sa otvára smerom von, aby sa vošlo do dvora. Po
oboch stranách ulice sú stromy a kríky. Ich dom je predposledný na konci obce. V závere svojej výpovedi
uviedol, že sa necíti byť ohrozený na živote a nežiada policajnú ochranu.

Vo svojich neskorších výpovediach na hlavnom pojednávaní vypovedal v zásade zhodne ako
v prípravnom konaní.

Svedok R. E. (brat E. E.) v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať

Svedok A. D. (družka E. E.) v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní využila svoje právo
a odmietla vypovedať.

Svedok D. I. (svokor F. G.) v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol
vypovedať.

Svedok J. S., O. K. v prípravnom konaní uviedla (krátene), že F. G. pozná z videnia dlhšiu dobu. Ku
skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie F. G., nič nevie. S L. M. chodila v období rokov 1999 do
augusta 2003. Vzťah ukončili, lebo v poslednom čase sa často hádali a ona si našla súčasného manžela.
Počas vzťahu s L. M. jej nadbiehal F. G., chcel s ňou chodiť, ale ona nemala o neho záujem. O tom,

že jej F. G. dvoril, vedel aj L. M.. Preto sa kvôli nej pár krát pohádali, potom sa zase udobrili. L. na G.
žiarlil. Od tej doby, ako začala chodiť s manželom, kontakty s obidvoma prerušila. Počula o tom, že F. G.
niekto podpálil motorové vozidlo a po dedine sa hovorilo, že G. mal dlhovať nejaké peniaze drogovému
dílerovi, ale či to bola pravda, ona nevie.

Vo svojich neskorších výpovediach na hlavnom pojednávaní vypovedala v zásade zhodne ako
v prípravnom konaní, pričom tiež uviedla, že počula v dedine, že G. zhorelo auto alebo niečo podobné,
nemala informácie, žeby to dávali do súvislosti s L. M..

Svedok I. S. v prípravnom konaní uviedol (krátene), že F. G. a E. E. pozná už dávnejšie, pretože

bývajú vo vedľajšej ulici, ale nestretávajú sa, a ani na nich nemá telefonický kontakt. Vlastní mobil
s číslom XXXX XXX XXX, L. M. vôbec nepozná. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že približne pred
pol rokom stratil v Komárne občiansky preukaz č. S. XXXXXX, niekto ho našiel, a dal ho na políciu,
kde si ho bol prevziať. Keď bol vyšetrovateľom oboznámený so zaznamenaným priebehom hovoru
medzi dvoma osobami, lebo bol vykonávaný odposluch telefónneho čísla obvineného E. E., svedok

vypovedal, že nikdy s ním netelefonoval, zbraniam nerozumie, nikdy zbraň nevlastnil, s obvinenými sa
nikdy nekontaktoval. Nikomu telefón nepožičiaval. O podpálení auta F. G. nič nevie, nevie, kto mu ho
mohol podpáliť. T. J. nepozná.

V neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2007 uviedol (krátene), že s obžalovaným

E. E. sa pozná z videnia, bývajú v jednej obci, niekedy spolu prehodili pár slov. Telefonický kontakt na
seba nemali. Používa mobil s číslom XXXX XXX XXX. Mobil nikomu nepožičiaval a ani nepožičiava.
Nevie si vysvetliť, prečo bol dňa 04.06.2006 uskutočnený z jeho mobilu hovor s obžalovaným E. E.,
lebo on s ním netelefonoval. R. ho E. E. nepožiadal, aby akýmkoľvek spôsobom upravil pre neho
strelnú zbraň. O podpálení vozidla F. G. nič nevie, lebo ho nepozná. T. J. bližšie nepozná, len vie, že

pochádza z tej istej obce ako on. K rozporom uviedol, že si nepamätá, že by bol pred vyšetrovateľom
vypovedal,žeobžalovanéhoF.G. pozná.Zotrvalnasvojejvýpovedizhlavnéhopojednávania.Nadruhej
strane uviedol, že je pravdivá tá čas jeho výpovede z prípravného konania, kde tvrdil, že počul, že F. G.
podpáliliauto.Naďalšomhlavnompojednávanídňa31.07.2014ďalejuviedol(krátene),žeobžalovaných
nepozná, a následne k rozporom uviedol, vypovedal, že obžalovaných nepozná a nechce sa mu veriť,

že by bol pred vyšetrovateľom vypovedal inak, teda že ich pozná. O tom, že obžalovanému F. G. niekto
podpálil auto, sa dozvedel na súde. Na otázku prokurátora, prečo v prípravnom konaní vypovedal, že
stratil občiansky preukaz a vrátili mu ho na polícii, svedok tvrdil, že nikdy občiansky preukaz nestratil, len
sidalspraviťnový,lebomukončilanastaromplatnosť.Naďalšomhlavnompojednávanídňa16.04.2018ďalej uviedol (krátene), že na hlavné pojednávanie ho doviezol na motorovom vozidle F. G., ktorého
pozná z videnia, a tiež takto pozná aj E. E.. Dva dni predtým sa s obžalovaným dohodol, že ho autom
zoberie na pojednávanie na Okresný súd Trnava. Na otázku prokurátora uviedol, že v období od marca

až do mája 2006 nebol v kontakte s obžalovanými. Po prehratí záznamu telekomunikačnej prevádzky
poprel, že by bol na nahrávke jeho hlas. K rozporom uviedol, že telefón nikomu nepožičiaval a to, čo
bolo prečítané z jeho výpovedi z prípravného konania, je pravda. Obžalovaný F. G. k výpovedi svedka
uviedol, že ho mama E. E. telefonicky požiadala, aby svedka odviezol na súd autom, lebo inak by sa
na pojednávanie nedostavil, preto ho doviezol.

Svedok T. J. v prípravnom konaní uviedol (krátene), že F. G. a E. E. nepozná a nepozná ani L. M.. Je
vlastníkom viacero mobilov s číslom XXXX XXX XXX aj XXXX XXX XXX. V mobilných telefónoch nemá
uložené mobilné telefónne čísla obvinených ani s nimi osobne netelefonoval. Na otázku vyšetrovateľa
uviedol, že ani jeden z obvinených ho nikdy nepožiadal o opravu, prevŕtanie alebo inak upraviť „niečo“.
U obvinených nikdy nevidel žiadnu zbraň, lebo sa s nimi nepozná. Keď bol oboznámený s telefonickým

rozhovorom z čísla XXXX XXX XXX zo dňa 16.06.2006 o 09.47 hod., kedy mal na jeho mobil telefonovať
obvinený E. E., a po oboznámení sa s obsahom rozhovoru, vypovedal, že toto počul po prvý krát, nikdy
sa s Csabom o takých veciach nerozprávali, nikto v minulosti za ním neprišiel s požiadavkou, aby niečo
prevŕtal alebo upravil na nejakej zbrani. Sústruh ale doma má.

V neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal v zásade zhodne ako v prípravnom konaní,
a ďalej uviedol (krátene), že pozná len otca E. E., aj to len z videnia. I. S. z I. nepozná.

Svedok U. P. (prezývaný „Čipso“) v prípravnom konaní uviedol (krátene), že s C. K. sa pozná po tom,
ako sa Hodossy vrátil z výkonu trestu. Bol prepustený spolu s jeho kamarátom. Ten kamarát ho doviezol

do Serede, odkiaľ potom on Hodossyho odviezol na stanicu do Galanty. Vzájomne si na seba vymenili
telefónne čísla a potom sa párkrát ešte stretli. Nejako v máji 2006 mu volal C. K., ktorý mu povedal,
že má na predaj motorové vozidlo zn. BMW, čiernej farby a či by nevedel o nejakom kupcovi. C. K. na
ňom prišiel za ním do Serede, malo komárňanskú ŠPZ-ku, ukázal mu ho a povedal, že je na predaj
za 85 000.-Sk. Cena a aj motorové vozidlo sa mu pozdávali, preto prejavil o vozidlo záujem. S C. K.

nespisovali žiadnu kúpno-predajnú zmluvu, dohodli sa len tak ústne a hneď C. K. vyplatil čiastku 85 000.-
Sk za vozidlo. Dodal, že keď sa C. K. pýtal, ako to bude s prepisom, Hodossy mu ukázal kúpnu zmluvu
aj splnomocnenie, z ktorého vyplývalo, že on je oprávnený s vozidlom manipulovať. V ten deň mu ihneď
dal technický preukaz od vozidla, v ktorom si všimol, že majiteľom vozidla je nejaký Vrábel a na túto
osobu bola vystavená aj kúpna zmluva spolu so splnomocnením. Keď vyšetrovateľ predložil svedkovi

k nahliadnutiu kúpnu zmluvu aj splnomocnenie, zo dňa 09.05.2006, svedok uviedol, že sa mu zdá, že
on má od Hodossyho len fotokópie týchto dvoch listín. V ten deň sa bol v Seredi na polícii informovať, či
vozidlo nie je v pátraní, načo mu bolo oznámené, že vozidlo je v poriadku. Asi mesiac vozidlo užíval pre
vlastnú potrebu, pričom stále malo komárňanskú ŠPZ-ku a v Seredi mal pred Billou dopravnú nehodu,
ktorú riadne ohlásil, vozidlo bolo nepojazdné a preto ho na vlastné náklady musel odtiahnuť. Vozidlo sa

nachádza vo dvore jedného jeho známeho. V závere uviedol, že F. G., E. E. ani L. M. vôbec nepozná.
V minulosti používa mobil s číslom XXXX XXX XXX, ale často mení telefóny aj karty, aby mu nevyvolávali
ľudia, s ktorými nechce hovoriť.

V neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že C. K. pozná. V minulosti od neho kúpil vozidlo

zn. BMW, čiernej farby. Autá kupoval a predával. Za akú cenu predmetné vozidlo kúpil si nepamätal,
mohol ho kúpiť za cenu okolo 100 000,-Sk. Peniaze Petrovi Hodossymu vyplatil naraz, v hotovosti,
vozidlo prepísal na svoju osobu, jazdil na ňom, ale potom na ňom havaroval. O pôvode vozidla nemal
žiadne vedomosti. Prezývali ho „Čipso“. Potom, ako bola na návrh prokurátora prečítaná jeho výpoveď
z prípravného konania zo dňa 21.11.2006 z čl. 141-144 a bol vyzvaný, aby vysvetlil rozpory vo svojich

výpovediach, svedok uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď z prípravného konania, pre časový odstup
si na skutkové okolnosti už nepamätá.

Svedok N. C. na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2015 uviedol (krátene), že riadil to vyšetrovateľ,
oznámil mu, o čo sa má jednať. Bol to vyšetrovateľ, ktorý viedol celý prípad, aj stretnutie s C. K.

mu sprostredkoval vyšetrovateľ, a následné stretnutia s obžalovanými mu sprostredkoval Hodossy. K
prvému stretnutiu uviedol, že sa stretli najprv s C. K. na benzínovej pumpe pri Nových zámkoch. C.
K. si k nemu prisadol do auta, odtiaľ šli do obce Modrany, kde vyzdvihli obžalovaného E. E., a odtiaľ
šli do Bátorových Kosíh, kde si k nim do auta prisadol F. G.. Odtiaľ išli priamo mimo obec na polia,kde s autom zastavil, a oboznámili ho s tým, čo má vlastne urobiť. Objednávali vraždu nejakého ich
známeho, ktorý mal G. podpáliť auto. Malo to vyzerať ako mafiánska vražda a zbraň mali zohnať oni.
Ukázali mu dom poškodeného, kde má bývať, a potom sa ich opýtal, či by nestačilo že „by sme ho

zbili“, načo povedali, že nie, lebo to auto G. poškodený podpálil, a že si to zaslúži. Kto konkrétne mu
miesto bydliska poškodeného ukázal, to si pre časový odstup nepamätal. Obžalovaní ho zobrali k domu,
kde býval poškodený. Nepýtal si od nich písomné údaje, tieto si mal zohnať sám. Nepotreboval adresu
poškodeného, keďže mu ukázali, kde býval. Policajti mu dali fotku poškodeného a obžalovaný E. E.
mu potvrdil, že je to on, teda poškodený, ktorého mal zabiť. Mafiánska vražda mala vyzerať tak, čo mu

povedali, aby ho strelil zozadu do zátylku. Ďalej uviedol, že keď príde vykonať vraždu, aby im zavolal,
aby si vedeli zabezpečiť alibi. Dodal, že viac si nepamätá. K druhému stretnutiu uviedol, že sa ešte raz
zišli, ale toho druhého stretnutia sa obžalovaný F. G. nezúčastnil. Stretol sa spolu s C. K., zobrali k nim
do auta E. E., ktorý doniesol jednu plynovú pištoľ a povedal, že ešte tú pištoľ musia dať prevŕtať a zohnať
do nej náboje. Na otázku prokurátora, akým spôsobom bolo zorganizované toto druhé stretnutie, svedok
vypovedal, že obžalovaní boli v kontakte so svedkom C. K., tento kontaktoval policajtov a policajti

kontaktovali jeho. Na otázku prokurátora vypovedal, že si už nepamätal, či sa spolu bavili aj o prípadnej
odmene za vykonanie vraždy. Nevedel odpovedať na otázku obhajcu, aký mal motív E. E. na fyzickej
likvidácii poškodeného, ale určite mu o tom obžalovaní hovorili, len si to už nezapamätal. Aj na toto
druhé stretnutie prišiel autom za C. K.. V závere svojej výpovedi svedok uviedol, že nemal dôvod na to,
aby dával obžalovaným motiváciu, aby rýchlejšie konali, len čakal, kedy sa ozvú. Nepamätal si, či C. K.

na neho alebo na obžalovaných vyvíjal nejaký tlak, aby sa „akcia“ urýchlila.

Vo svojej neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2020 uviedol (krátene), že
obžalovaných nepozná, stretol sa s nimi raz, možno aj dvakrát. Pre časový odstup si na veľa
vecí nepamätal, ale vie, že mal byť najatý na zavraždenie jedného známeho podnikateľa, jedným

z obžalovaných. Stretnutie skončilo tak, že sa dohodli, že vražda bude vyzerať ako poprava, mala
vyzerať ako mafiánska vražda. V čase, kedy pôsobil ako agent, bol príslušníkom PZ. Uviedol, že si
nepamätá meno osoby, ktorá ho mala zoznámiť s obžalovanými, ale malo sa jednať o ich známeho.
Vražda mala byť vykonaná so zbraňou, ktorú mu mali obžalovaní dať, ale pre časový odstup sa
už nepamätal, či mu ju aj v skutočnosti dali. Obaja obžalovaní mu označili osobu, ktorá mala byť

zavraždená. Na konkrétne okolnosti si pre časový odstup už nepamätal, ale malo to byť zaznamenané
v jednotlivých úradných záznamoch. Na otázku, či dostal aj fotku alebo popis osoby, ktorá mala
byť zavraždená, vypovedal, že určite vedel ktorú osobu má zavraždiť, dostal jej meno aj inštrukcie.
Známy obžalovaných mu povedal, koho chcú zavraždiť. Na otázku, ako to bolo so zbraňou na vraždu,
vypovedal, že už si nedokáže spomenúť, ale určite je o tom spísaný úradný záznam. V závere uviedol, že

sieštespomenul,žejednémuzobžalovanýchmalobyťpodpálenéauto.Zpodpáleniaupodozrievalitoho
pána, ktorého chceli dať zavraždiť. Na otázky obhajkyne vypovedal, že on si určite nič o poškodenom
nezisťoval a nemá vedomosť ani o tom, že by si boli niečo o poškodenom zisťovali jeho kolegovia.
Nemal vedomosť o tom, že ich rozhovor v aute je odpočúvaný. Ďalej uviedol, že si nepamätá, či sa
s obžalovanými dohodol na cene za vykonanú vraždu, ale určite bola dohodnutá nejaká odmena. Aj

v tomto prípade sa odvolal na úradné záznamy. Meno a inštrukcie na zavraždenie poškodeného dostal
od tých dvoch pánov v aute, oni mu všetko o poškodenom rozprávali. Určite mu obžalovaní začali
spontánne niečo rozprávať. Určite to bolo zachytené v úradnom zázname. Nepamätal sa, či videl nejaké
fotografie s poškodeným. Nikto iný mu žiadne materiály ohľadne poškodeného nedával. V aute boli len
tí traja páni, teda obžalovaní a tá osoba, ktorá ho k nim zaviedla. Na návrh prokurátora bola prečítaná

výpoveď svedka z hlavného pojednávania zo dňa 28.04.2015 z čl. 1302-1303. Svedok uviedol, že všetko
sa zakladá na pravde. Na všetko sa pre časový odstup už nepamätá, ale pridržiava sa jednotlivých
záznamov. Nepamätal sa, či sa na jeho osobu kontaktoval samostatne hociktorý z obžalovaných.
Nevedel zodpovedať otázku, či sa vedeli obžalovaní na neho telefonicky nakontaktovať alebo cez nejakú
adresu s tým, že si nepamätá. Bol prečítaný prepis zvukového záznamu č. 290 zo dňa 24.05.2006 z č.

l. 1247-1263. Svedok uviedol, že nie všetko bolo pre neho zrozumiteľné, ale si myslí, že to tak bolo. Na
otázku obhajkyne uviedol, že si nepamätá, či bola pri dome poškodeného garáž. Ani si už nepamätá,
či žiadal obžalovaného F. G., aby mu napísal adresu poškodeného. S obžalovanými sa dohodol, že oni
zoženú zbraň, preto sa pýtal, či už ju majú. Aj ich žiadal, by ju priniesli. Nechcel ju vyskúšať, malo to
ale vyzerať, že on ju chce odskúšať. Chcel v ich očiach vyzerať dôveryhodne. Keby nebol v ich očiach

dôveryhodný, bol by odhalený. Preto musel navodiť situáciu, že on je jeden z nich.

SvedokC.J.vprípravnomkonaníuviedol(krátene),žeC.K.pozná,jetojehosused.NiekedyvletehoC.
K. požiadal, či by ho neodviezol do nejakej obce v okrese Komárno, názov obce si už nespomínal. Cestumu ukazoval Hodossy. Išli na vozidle Škoda Fabia, striebornej farby, ev. číslo si nespomínal, vlastníkom
vozidla je jeho otec. Keď vošli do tej obce, zastavili pred jedným domom, Hodossy vystúpil z vozidla,
lebo sa tam stretol s vyšším chlapcom, blonďákom. On ostal sedieť v aute. Potom tam prišiel druhý muž

s tmavšími vlasmi na vozidle zn. BMW, čiernej farby, prišiel sám asi tak pol hodinu po ich príchode. Keď
prišiel, on si šiel kúpiť cigarety do potravín, tí traja sa tam zhovárali o tom, ako bolo v base. Rozhovor
viedol Hodossy s tým blonďákom. Nechcel ich počúvať, preto si šiel sadnúť do vozidla. Keď ukončili
debatu, C. K. si k nemu prisadol a odišli naspäť do Dunajskej Stredy. Hodossy mu aj predstavil toho
prvého muža, blondiaka, mali sa poznať z výkonu trestu. Asi za týždeň sa znova s tými dvoma mužmi

stretol v Dunajskej strede, bol tam aj Hodossy a bolo to pri príležitosti, že oni dvaja chceli predať vozidlo.
On len počul ich rozhovor. Na toto stretnutie takisto viezol Hodossyho. Od tej doby tých dvoch nestretol
ani nevidel. Pri týchto dvoch stretnutia nepočul, že by sa boli títo traja rozprávali o tom, že by chceli dať
niekoho zabiť, a ani nevidel u nikoho žiadnu zbraň.

V neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2007 vypovedal v zásade zhodne ako

v prípravnom konaní, a ďalej uviedol (krátene), že poškodeného L. M. nepozná. V. viezol C. K. do
Dunajskej Stredy. C. K. tam bol vybavovať kúpu motorového vozidla. Pri kúpe vozidla mu pomáhal Q. E.,
sktorýmC.K.šieldojehokancelárie.Počul,žesaspolurozprávalionejakejlízingovejzmluve,alebližšie
sa k tomu nevedel vyjadriť. Z Dunajskej Stredy odišiel sám, lebo C. K. s oboma obžalovanými odišli
do Komárna. Pokiaľ si pamätá, odišli na tom vozidla zn. BMW, ktoré chcel C. K. kúpiť. S vybavovaním

lízingovej zmluvy C. K. nepomáhal. Pomáhal mu Q. E.. Na hlavnom pojednávaní dňa 31.07.2014 ďalej
uviedol, že svedok C. K. si od niektorého z obžalovaných kúpil čierne BMW, Nebol pri tom, keď sa kúpa
vozidla dohadovala. Nepamätal si na akej cene sa dohodli, alebo aké boli podmienky kúpy, nepamätá si,
že by ohľadne kúpy vozidla niečo C. K. vybavoval. Nemal kontakty na lízingovú spoločnosť ani na banku.
C. K. na predmetnom aute jazdil. V roku 2006 mal s C. K. jeden trestný prípad, obaja boli odsúdení pre

trestný čin krádeže, a od odsúdenia sa s nim nerozprával, naposledy sa s ním videl na súde. Pamätal
si, že C. K. za predmetný trestný čin dostal podmienku a on nepodmienečný trest. Trestný čin spáchali
spolu,voveciboliviacerítrestnestíhaní,všetcidostalinepodmienečnétresty,ibaC.K.podmienečný.Kto
vymyslel spáchanie predmetného trestného činu nevie, ale vie, že ich „udal“ svedok C. K.. K rozporom
uviedol, že to, čo bolo prečítané môže byť pravda, od tej doby uplynulo veľa rokov, a preto si na niektoré

veci už nespomína.

Svedok Q. E. v prípravnom konaní uviedol (krátene), že do konca júna 2006 pracoval ako poisťovák
v EUROCAPITAL so sídlom v Dunajskej Strede. Prestal v spoločnosti pracovať, lebo nebol spokojný
so mzdovým ohodnotením. Preto mal nejaké skúsenosti. Asi pred 4-5 mesiacmi prišiel za ním C. K.

a povedal mu, že má záujem kúpiť vozidlo zn. BMW čiernej farby. Prišiel za ním ešte s jedným chlapom,
majiteľom vozidla, mladším, menším, mohol mať okolo 25 rokov. Bol pri nich aj C. J.. Boli dohodnutí na
kúpnej cene medzi 170 až 180 000,- Sk. Išiel s nimi do jedného bazáru v Dunajskej Strede a bazárnik
povedal, že to auto má najviac hodnotu 140 000,- Sk. Ak by chceli na to auto vybaviť leasing, boli
dve možnosti. Prvá – spočívala v tom, že by sa zložilo 40% zálohy z ceny vozidla, tak by sa nemusel

dokladov príjem kujúceho. Druhá - ak by sa 40% akontácia zo sumy 140 000.-Sk nezložila, tak by musel
Hodossy dokladovať výšku príjmu. Obe možnosti boli nereálne. Bol sa pýtať na možnosti do predajne
AUTOVAS, čo bol predajca nových aj ojazdených vozidiel, tam mu povedali to isté. Potom spolu išli do
jeho kancelárie, kde vyplnil poistnú zmluvu a zákonnú poistku na meno C. K.. Urobil to pre prípad, ak
by došlo medzi nimi dvoma k dohode, tak bez zákonnej poistky by k prepisu vozidla na ODI nedošlo.

Svedok vyslovil názor, že k dohode medzi nimi nedošlo, ale on zmluvy Hodossymu odovzdal. Vie to
preto, lebo sa mu provízia z poistnej zmluvy nevrátila, tak predpokladal, že ani zákonná poistka nebola
uhradená. V žiadnom prípade leasingovú zmluvu pre C. K. nevybavoval. Dodal, že s C. J. sa pozná, ešte
keď pracoval, stretávali sa skoro denne, a C. K. takisto pozná asi 3 roky, bývajú blízko seba, viackrát
sa stretli v neďalekej záhradnej reštaurácii, ale o kúpe vozidla sa nebavili. Prečo Hodossy za vozidlo

F. G. nezaplatil, nevie.

Svedok A. H. na hlavnom pojednávaní uviedol (krátene), že v čase prípravy vraždy pracoval ako
príslušník kriminálnej polície na Okresnom riaditeľstve PZ v Dunajskej Strede. Ako sa dozvedel
informáciu ohľadne pripravovanej vraždy, vec bola ihneď posunutá na realizáciu na Úrad boja proti

organizovanej kriminalite do Trnavy. Informácie o trestnom čine dostal od informátora Petra Hodossyho.
Tento im zavolal, že má pre nich informáciu, ktorú im potom ústne povedal na OR PZ Dunajská Streda,
v ten deň ho zobrali a odviezli do Trnavy na ÚBOK, kde bol C. K. vypočutý. Svedok dodal, že si pamätá,
že Hodossy mu povedal, že mu tí objednávatelia dali do daru alebo ako zálohu osobné motorové vozidlozn. BMW, a aj neskôr ho videl na tomto vozidle, čiernej farby, jazdiť po Dunajskej Strede. Hodossy mu
aj ukazoval zmluvu, myslí si, že to bola zmluva o darovaní predmetného vozidla, ktorá bola notársky
overená, a týkala sa prevodu tohto vozidla. Táto zmluva mala dokazovať, že tá informácie od C. K. je

vážna. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že svedka C. K. raz náhodne stretol a pýtal sa ho, kde má
toauto,lebovidel,žeužnaňomnejazdí.VtedymuHodossypovedal,žetoautopredal.KeďmuHodossy
poskytolinformácieopripravovanejvražde,najprvbolvrozpakoch,alekeďmuukázaldarovaciuzmluvu,
ktorou mu bolo motorové vozidlo prevedené v hodnote možno 200 000,- Sk alebo 300 000,- Sk, tak
táto zmluva pridala na vážnosti informácií o príprave vraždy, a preto s týmito informáciami ihneď išiel

za nadriadenými.

Svedok C. K. v prípravnom konaní uviedol (krátene), že od 02.03.2006 bol vo výkone trestu
v Leopoldove, odkiaľ bol eskortovaný na ďalší výkon trestu do Hrnčiaroviec nad Parnou, nakoľko bol
odsúdený za vydieranie. Tam sa zoznámil s E. E.. Bavili sa o rôznych veciach. E. sa pred ním zmienil,
že má doma jedného kamaráta, ktorému podpálili bavoráka. Už počas výkonu trestu mu E. E. hovoril,

že chce dať vonku niekoho zabiť, povedal mu, že najskôr jemu zhorelo auto, a potom jednému jeho
kamarátovi, a on vie, kto mu ho odpálil. Dohodli sa, že keď budú vonku, a on bude niečo potrebovať,
tak mu na „vracačku“ E. E. odplatí. Ešte počas výkonu trestu si na seba dali kontakt. Z výkonu trestu bol
prepustený 02.05.2006 a asi tak po 2 týždňoch vyhľadal E. E.. Na jeho požiadanie ho do I. viezol C. J.,
ktorý E. E. nepoznal. Viezol ho preto, lebo stratil na Czibora kontakt, ktorý mu na seba Czibor dal. Keď

E. E. vyšiel vonku, podali si ruky, a vtedy mu povedal, že akurát čaká na svojho kamaráta, o ktorom mu
počas výkonu trestu rozprával, že mu niekto podpálil bavorák. Asi za 5-10 minút prišiel ten jeho kamarát
na čiernom bavoráku. Medzičasom si išiel Berecký kúpiť malinovku. Bol to F. G., ktorý hovoril, že chce
predať auto, na ktorom prišiel. Rozprávali sa o tom, že keď prídu do Dunajskej Stredy, tak sa stretnú
všetci a porozprávajú sa, lebo medzičasom sa vrátil C. J., a nechceli sa pred ním rozprávať. Rozprávali

sa už iba o aute, o jeho predaji, a za akú cenu by bolo na predaj. Dohodli sa, že on by to auto kúpil, lebo
sa mu páčilo, a tiež sa dohodli, kedy prídu za ním do Dunajskej Stredy. Dohodli sa aj na kúpnej cene,
najskôr na 180 000,- Sk a potom až na 185 000,- Sk. Dohodli sa, že C. J. by sa pokúsil na neho vybaviť
leasing. Vlastne sa mu samotný Berecký ponúkol. Dodal, že on je síce bez pracovného pomeru, ale
zdedil dva domy po strýkovi a babke, otec je súkromník a peniaze v ich rodine nie sú problém. Keď sa

ho obhajkyňa opýtala, prečo teda hneď nezaplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo, odpovedal, že bola
taká dôvera medzi nimi, že keď on zavraždí toho podpaľača, tak im potom zaplatí. Za vykonanie vraždy
mala byť akože hodnota vozidla, alebo na „vracačku“, že oni niečo vybavia pre neho v Dunajskej Strede.
S tým ale on nesúhlasil, lebo chcel za vozidlo skutočne zaplatiť. Peniaze mali byť vyplatené pri prepise
vozidla. Na otázku vyšetrovateľa, kde sa nachádza motorové vozidlo, vypovedal, že na vozidle chýbal

štítok karosérie, a bez toho sa vozidlo nedá prepísať. Preto sa pokúsil vybaviť náhradný štítok. Vozidlo
sa nachádza v Seredi u jedného jeho známeho, ktorý mal štítok zabezpečiť. Jeho známeho prezývajú
„Čipso“, býva niekde v Seredi, ale presne nevie kde. Má na neho iba telefónne číslo XXXX XXX XXX.
Motorové vozidlo k nemu doviezol asi 2 týždne po tom, ako ho od F. G. prevzal, a naposledy vozidlo
videl asi pred 6 týždňami. Na otázku obhajcu, prečo sľuboval G., že kúpnu cenu bude mať poukázanú

cestou leasingu, vypovedal, že on leasing nevybavoval, lebo to ani nevie, bol však s Q. E. v nejakej
leasingovke v Dunajskej Strede, smerom ako je autobusová stanica, kde podpísal nejaké papiere, ale čo
podpisoval, tiež nevie. Na ďalšiu otázku, prečo vybavoval peniaze cez leasingovú spoločnosť, keď tvrdil,
že nemá problém s finančnými prostriedkami, uviedol, že preto chcel vybaviť peniaze na kúpu auta cez
leasingovú spoločnosť, lebo v tom čase bol pohádaný s otcom, a otec bol aj odcestovaný v Čiernej Hore.

Preto nechcel od neho pýtať peniaze. Na otázku obhajcu s kým vybavoval leasing, uviedol, že si už
nepamätá s kým to vybavoval a ani ako dlho. Nepamätal si na čas, ale raz k nemu domov prišli F. G. aj s
E. E. do Dunajskej Stredy. F. G. vtedy povedal, že vie, kto mu podpálil auto, a že ho chce dať zastreliť. G.
hovoril, že býva v J. D., že mu najprv ukážu jeho dom, že vedia, kedy chodí do roboty, že zistia, že keď
bude doma, tak ho zavolajú a najskôr mu iba ukážu tú osobu. Hovorili mu, že chodí do garáže a najlepšie

by to bolo urobiť pred garážou. Hovorili mu, že ho musí zastreliť odzadu do krku, aby to vyzeralo ako
mafiánske vybavenie. Hovorili mu, že mu dajú pištoľ. Doteraz mu ale žiadnu pištoľ neukazovali. Po chvíli
pri výsluchu svedok ďalej vypovedal, že si spomenul, že pri ďalších stretnutiach mu pištoľ ukazoval E.
E.. Bola striebornej farby, bola to devina. Za objednávku vraždy bola dohodnutá odmena 200 000,- Sk,
ale stále tam bola dohoda, že to bude na „vracačku“ alebo sa môžu dohodnúť aj inak. Nedohodli sa tak,

že zoberie polovicu odmeny ako preddavok a druhú mu potom vyplatia po vražde. E. E. mu povedal, že
má kamaráta, ktorého otec je poľovník, a vie zohnať aj poľovnícku pušku, keď bude treba. Oni vôbec
meno poškodeného, ktorý mal byť zastrelený, nehovorili a ani mu už potom nevolali, že by mu ho ukázali.
Potom išiel na políciu do Dunajskej Stredy, odtiaľ ho policajti odviezli do Trnavy a podal na oboch trestnéoznámenie. Motorové vozidlo už mal 10.05.2006, F. G. mu ho odovzdal v deň podpisu kúpno-predajnej
zmluvy dňa 09.05.2006. Všimol si, že majiteľom vozidla bol uvedený Vrábelov otec, on si ale myslel, že
bavorák je mladého Vrábela, lebo on stále tvrdil: „Auto je moje.“ V závere výpovede svedok tvrdil, že sa

obáva G., že keď za auto nezaplatil, tak by sa mohlo jemu alebo jeho rodine niečo stať. Tvrdil, že sa bojí
o svoje zdravie a život. Z toho dôvodu sa nechcel ani kontaktovať s otcom G., aby sa mu niečo nestalo,
že sa mu budú vyhrážať mafiou z Maďarska alebo Ruska. A pokiaľ nedošlo k prepisu auta, on za auto
nezaplatí. G. mu auto dal a on ho teraz nemá. Uvedomuje si, že je aj nie je správne, že auto užíva a ešte
zaň nezaplatil. Nie je to správne. Na otázku obhajcu, že prečo do dnešného dňa, t. j. 22.09.2006 (deň

výsluchu svedka) nedodal F. G. cukor a ani nevrátil peniaze, čo vyplýva z telefonických odposluchov,
svedok uviedol, že cukor nezohnal preto, lebo sa mu ho nepodarilo zohnať, ale peniaze osobne E. E.
vrátil v bare Rose cafe v Dunajskej Strede. Do baru prišli obaja, teda aj F. G.. Prišli na škodovke 105,
bledšejfarby.R.E.nepozná,nikdysasnímnestretolaanimunevolal.Naotázkuobhajcu,prečonepodal
trestné oznámenie hneď po tom, ako si u neho mali objednať obvinení vraždu, ale ho podal až potom,
keď prevzal vozidlo od F. G., vypovedal, že nechcel ísť na políciu s blbovinou a čakal, keď si to rozmyslia.

Objednávku dali presne v ten deň, kedy on prevzal vozidlo od F. G..

Svedok C. K. na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2007 uviedol (krátene), že s E. E. sa zoznámil vo
výkone trestu v Hrnčiarovciach nad Parnou. Vtedy mu E. E. povedal, že keď ukončí výkon trestu, že si
chce vybaviť nejaké účty. Požiadavka na fyzickú likvidáciu nejakej osoby bola zo strany E. E. vznesená

na neho už počas výkonu trestu, lebo ten človek sa mu smeje do očí, preto sa mu chce pomstiť a chce
ho zabiť. E. E. bol prepustený z výkonu trestu skôr ako on. Dal mu svoju adresu s tým, že keď jeho
prepustia z výkonu trestu, aby prišiel za ním, že má pre neho nejaký kšeft. Ešte mu povedal, že im
podpáliliBMW-čko,alenepovedalkonkrétnekomu,ažesachcezatopomstiť.Keďsadostalnaslobodu,
zašiel za C. J. a požiadal ho, aby ho zaviezol do Marcelovej za obžalovaným E. E.. Keď tam prišli,

Czibor zavolal obžalovanému F. G., aby prišiel za nimi. F. G. za nimi do I. aj prišiel a to na osobnom
motorovom vozidle zn. BMW, a E. ho predstavil F. G. ako kamaráta s ktorým sedel vo výkone trestu.
Neskoršie, keď ho vypočúval obhajca obžalovaného, svedok tvrdil, že na prvom stretnutí v Marcelovej,
po jeho prepustení z výkonu trestu, mu ešte nič konkrétne obžalovaní nehovorili, iba naznačovali, že
by niečo také ako je vražda od neho chceli. Konkrétne mu o vražde povedali až na stretnutí v jeho

byte v Dunajskej Strede. F. G. mu ponúkol na predaj vozidlo, na ktorom prišiel za nimi. Vtedy mu E. E.
povedal, že o pomste za podpálenie auta sa porozprávajú potom v Dunajskej Strede, keď budú sami
bez Petra Bereckého. Ešte v ten týždeň, bolo to v piatok, sa druhýkrát stretol s oboma obžalovanými
v Dunajskej Strede, prišli za ním na návštevu, vtedy sa ho obaja spýtali, že by chceli predať motorové
vozidlo zn. BMW. Vozidlo od obžalovaného F. G. ale nekúpil, lebo bolo napísané na otca F. G. a tiež

preto, lebo nemalo štítok na karosérii. Túto skutočnosť zistil až v čase, kedy už bola spísaná kúpno-
predajná zmluva. Povedal obžalovanému F. G., že z tohto dôvodu auto od neho už nechce kúpiť. Išli
potom všetci traja k nemu do bytu na kávu, a tam sa začali rozprávať o tom, ako tú pomstu urobia.
Vtedy mu nepovedali meno človeka, ktorého chcú dať zastreliť. Toto meno sa dozvedel len vtedy, keď
ho G. napísal v aute na papier a dal tento papier agentovi. F. G. spomínal, že ten človek sa mu smeje

do očí, a že za ním posiela spoločných známych, aby sa ho pýtali, či už vie, kto mu to auto podpálil.
Rozprávali sa s ním tak, že on má toho človeka zavraždiť, ale bolo už len na ňom, či to urobí sám alebo
si niekoho najme, a oni mu na opátku sľúbili, že keď on bude potrebovať niekoho zlikvidovať, že oni to
zariadia. Obaja obžalovaní hovorili, že takéto veci sa vybavujú asi za 200 000,- Sk, túto sumu mu aj
ponúkali. Povedal im, že sa ešte dohodnú. Bol to F. G., ktorý v aute ukazoval agentovi dom, v ktorom

bývala osoba, ktorú mal zastreliť. Bolo to na druhom stretnutí s agentom. Na otázku prokurátora, kedy
mu obžalovaní ponúkli, že mu nechajú auto za túto vraždu, svedok vypovedal, že bolo to v ten deň,
kedy prišli za ním do Dunajskej Stredy, keď podpísali kúpno-predajnú zmluvu na auto, išli k nemu do
bytu a vtedy zistil, že auto nie je napísané na obžalovaného G.. Vtedy mu ponúkli, že auto si môže
nechať ako odmenu za vraždu v hodnote 200 000,- Sk. Motorové vozidlo zn. BMW obžalovaní nechali

pred jeho činžiakom, keď od neho odišli, a vtedy sa rozhodol ísť vec ohlásiť na políciu. Auto na polícii
neodovzdal, lebo to od neho policajti nevyžadovali. Potom to auto dal jednému známemu do Serede,
aby mu vybavil štítok na karosériu. Tento známy potom s autom havaroval a rozbil ho. Známy sa volá U.
P. s prezývkou „Čipso.“ Uviedol, že je to tá osoba, ktorej dal auto, aby mu vybavil štítok, a ktorá na vozidle
aj havarovala. Auto mu na predaj neponúkol. Auto mu len požičal, keď ho o to požiadal. Aj sa ho pýtal,

či by sa nedohodli, že by ho aj od neho odkúpil, resp. že by mu to auto nechal namiesto peňazí, ktoré
mu dlhoval. Povedal mu, že auto mu nedá, lebo nemá štítok a nie je jeho. Na otázku obhajcu, kedy videl
motorové vozidlo poslednýkrát, svedok vypovedal, že to mohlo byť niekedy v máji 2006 v Seredi, kedy
mu známy, ktorému vozidlo požičal povedal, že ho pri dopravnej nehode rozbil. Na otázku prokurátora,prečo v prípravnom konaní neuviedol, že mu obžalovaní sľúbili auto ako odmenu za vykonanie vraždy,
a prečo to hovorí iba na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že auto mu ponúkli telefonicky, viac sa
o odmene za vykonanie vraždy nebavili, ani o aute sa nebavili, bavili sa len o likvidácii poškodeného. Na

ďalšiu otázku obhajcu, v závere jeho výpovede, aby vysvetlil, prečo od neho obžalovaní pýtali peniaze
za predaj auta, keď sa mali dohodnúť, že auto mu nechajú ako odmenu za vykonanie vraždy, svedok
vypovedal, že je pravda, že obžalovaní od neho viackrát peniaze za auto pýtali, ale o tom, že mu auto
nechajú za vraždu sa nedohodli, iba sa o tom rozprávali. Bolo to na ňom, ako sa rozhodne, či si nechá
auto za vykonanie vraždy, alebo im zaplatí peniaze za kúpu vozidla. Na otázku obhajcu, ako vedel, že

tú vraždu nevykonajú sami obžalovaní bez neho, vypovedal, že keď si to objednali u neho, asi to chceli
od neho. Obaja obžalovaní mu vtedy povedali, že to motorové vozidlo mu nechajú ako odmenu za
vykonanie vraždy. Vtedy mu E. E. povedal, že oni s G. zabezpečia aj zbraň, aby on mohol tú dotyčnú
osobu zastreliť, a aby to vyzeralo ako vybavovanie mafiánskych účtov. Ešte E. E. mu povedal, že bližšie
zistí, kedy bude ten dotyčný, ktorého má zabiť, doma, a kde to bude najlepšie urobiť, že mu potom
zavolá. Na túto ponuku povedal, že sa im ešte ozve. V ten deň ale išiel na políciu obžalovaných nahlásiť.

V súvislosti s kúpno-predajnou zmluvou na otázku obhajcu svedok vypovedal, že za motorové vozidlo
chcel zaplatiť v hotovosti asi za 2 dni, čakal, kedy mu prídu peniaze na účet, ale neprišli mu, preto
povedal obžalovaným, že musia počkať. Tie peniaze mu mali prísť na účet od jeho otca, ktorý má firmu
v Bratislave, a otec mu mal tieto peniaze darovať. Ďalej svedok vypovedal, že v ten deň, keď uzatvorili
kúpno-predajnú zmluvu, v banke nebol zisťovať, či mu nabehli peniaze. Svedok Q. E. ale volal do banky

svojmu známemu, či sa dá vyplatiť kúpna cena za auto na splátky, lebo to bolo myslené tak, že by mu
Q. E. pomohol vybaviť úver v banke, a z tohto úveru by bola vyplatená kúpna cena, a on by peniaze
banke vrátil tak, že by to splatil. Na ďalšiu otázku obhajcu svedok vypovedal, že k prepisu motorového
vozidla malo dôjsť v deň, kedy uzatvárali kúpno-predajnú zmluvu. K prepisu malo dôjsť hneď potom,
ako vyplatí peniaze za auto, ale peniaze nevyplatil preto, že auto nemalo štítok, a že nebolo písané na

obžalovaného F. G.. V zmluve mali ale napísané, že peniaze vyplatil, lebo si verili. Obžalovaný F. G. mu
pri podpísaní kúpno-predajnej zmluvy dal aj plnomocenstvo na prepis vozidla na ODI. Svedok dodal, že
tak obžalovaný G. urobil preto, aby prepis vozidla mohol urobiť bez jeho prítomnosti. Tiež uviedol, že
v deň uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy neoveroval pôvod vozidla, teda nerobila sa skúška originality.
Tvrdil, že peniaze od F. G. na tento úkon pýtal, F. G. ale peniaze nemal, tak mu ich ponúkol Berecký, že

to on zaplatí. Kúpno-predajná zmluva, auto, kľúče od auta, ako aj doklady od auta zostali u neho. Potom
ako kontaktoval políciu, mu polícia umožnila, aby zoznámil agenta s oboma obžalovanými. On, agent
a obžalovaní sa celkovo stretli dvakrát. Prvýkrát sa stretli on, agent a E. E. na autobusovej zastávke,
kde si dohodli pomstu, ako to urobiť. Tam sa E. E. vyjadril, že má zbraň, a že by to malo vyzerať ako
mafiánska vražda, teda že by mal byť zastrelený pred garážou. O tomto sa rozprávali v aute, ktoré

šoféroval agent. E. E. sedel v aute vzadu, on sedel vedľa šoféra, teda vedľa agenta. E. vtedy povedal,
že F. G. nemohol prísť na toto stretnutie, pretože pracuje, že je niekde v Maďarsku. Oni traja sa dohodli,
že sa znovu stretnú, ale už aj za prítomnosti F. G., a že na budúce stretnutie E. E. donesie aj zbraň
a presnejšie povie čo a ako. Asi po týždni alebo dvoch sa druhý krát stretli v Marcelovej. On s agentom
prišlidoMarcelovej,tamnaložiliE.E.,ktorýpovedal,žeidúpreF.G.doBátorovýchKosíh.Autošoféroval

agent, on sedel vpredu vedľa agenta, a vzadu sedel obžalovaný E. E.. Keď prišli do Bátorových Kosíh,
presadol si k E. E., a obžalovaný F. G. si sadol vedľa agenta. Ešte v aute sa agent obžalovaného F. G.
pýtal, ako to presne s tou vraždou myslí, načo mu G. povedal, že najlepšie by bolo tú osobu streliť do
krku zozadu, aby to vyzeralo ako vybavovanie mafiánskych účtov. Agent sa pýtal obžalovaného F. G.,
aby mu ukázal, kde tá osoba, ktorú má zastreliť, býva. F. G. toto miesto agentovi aj ukázal, a napísal mu

na papier meno tejto osoby, a tento papier dal agentovi. Potom sa obžalovaný G. s agentom dohadoval.
Potom oboch obžalovaných vyložili v Marcelovej, a jeho agent zaviezol domov do Dunajskej Stredy.
Potom mu obaja obžalovaní vyvolávali a posielali správy, že sa má ozvať, potom sa stretli všetci traja
v Dunajskej Strede v bare kvôli nejakému kšeftu, ktorý ale nevyšiel, a potom obaja obžalovaní išli domov.
Na ďalšiu otázku prokurátora svedok vypovedal, že už pri prvom stretnutí s agentom obžalovaný E. E.

ponúkal agentovi, že zoženie zbraň, že má doma poľovnícku pušku, alebo že zoženie niečo lepšie, že
pištoľ s 9 mm kalibrom je lepšia. Neskôr agentovi povedali, že majú nejakého kamaráta, ktorý prerobí
štartovú pištoľ, aby sa z nej dalo strieľať ostrými nábojmi. Žiadnu zbraň ale agentovi neukazovali za jeho
prítomnosti. Na ďalšiu otázku prokurátora, či za jeho prítomnosti a agenta obžalovaní ukazovali nejaké
fotky, napr. osoby, ktorá má byť zastrelená, svedok vypovedal, že nevie kto koho fotky ukázal, ale videl,

že sa nejaké fotky ukazovali. Na otázku prokurátora, či mal s obžalovanými nejaký kšeft s cukrom svedok
uviedol, že obžalovaní počuli, ako sa rozprával s jedným známym, ktorý mohol zohnať lacnejší cukor,
leborobilvtomčasevcukrovare,obžalovanýF.G.mudalnakúpucukru7000,-alebo8000,-Sknakúpu
cukru, ale keď zistil, že cukor sa vybaviť nedá, lebo mal byť kradnutý, tak z tých peňazí vrátil F. G. sumu4 000.-Sk. Jednalo sa o jeho vlastné peniaze, pretože tie, ktoré mu dal F. G., odovzdal tomu známemu,
ktorý nakoniec cukor nezohnal a ani mu peniaze nevrátil. Na otázku obhajcu, kedy vlastne mala byť
vražda vykonaná, svedok K. uviedol, že mu obžalovaní povedali, že zistia, kedy bude vhodný čas a že

mu zavolajú. Táto požiadavka na vykonanie vraždy však neskôr zo strany obžalovaných neodznela.

Svedok C. K. na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2015 uviedol (krátene), že pozná oboch obžalovaných,
s obžalovaným E. E. sa zoznámil vo výkone trestu v roku 2006, a s obžalovaným F. G. sa spoznal, keď
bol vonku, ale nevie presne v ktorom roku. Nepamätal si, kto ho s ním zoznámil, resp. ako sa spoznali.

Všetko čo si pamätá, je to, že nejaký agent mal riešiť nejakú vec, mal riešiť úkladnú vraždu. Nepamätá
si, či sa s E. E. rozprávali o veciach, ktoré súvisia s predmetnou trestnou činnosťou. Vymenili si telefónne
čísla a dohodli sa, že sa po prepustení z výkonu trestu stretnú na káve. E. E. vyhľadal preto, lebo stratil
od neho telefónne číslo, a chcel s ním ísť na kávu a keď bude nejaký kšeft, že by sa o ňom porozprávali.
H. mu robil C. J.. Na otázku prokurátora, či chcel od neho obžalovaný E. E., prípadne obžalovaný F. G.,
aby niečo pre nich urobil, svedok vypovedal, že nie, nepamätá si. Keď sa vrátil z výkonu trestu, chcel

si kúpiť vozidlo zn. BMW od obžalovaného F. G., ktorý mu ponúkol na predaj jeho vozidlo. Dohodli sa
na kúpnej cene, ktorá bola asi 120 000,-Sk alebo 140 000,- Sk. Keďže nemal takúto čiastku v hotovosti
a teda nemohol mu za auto zaplatiť na jeden krát, dal mu len časť z kúpnej ceny a to asi 30 000,- Sk.
Auto potom F. G. nechal u neho, ale auto mu potom ukradli. Zvyšok z kúpnej ceny F. G. nezaplatil, hoci
G. tieto peniaze od neho žiadal, a potom obžalovaný F. G. podal na neho trestné oznámenie. Vôbec si

nepamätá ako to celé skončilo. Keď mal už auto k dispozícii, dal ho vybaviť tomu W., aby tam dal ten
štítok, bez ktorého sa nedalo auto prepísať, ale W. to auto v Seredi ukradli. Auto mu nepredal, len mu
ho dal za účelom, aby tam dal štítok. Iné od neho obžalovaní nechceli a keď ho F. G. udal na polícii,
tak sa už spolu nebavili. Dostal za to súhrnný trest 40 mesiacov. Na otázku prokurátora uviedol, že
on obžalovaných nebol na polícii oznamovať, aspoň si na to nepamätá. Na ďalšiu otázku prokurátora

vypovedal, že pokiaľ sa má vyjadriť, ako sa dostal do kontaktu s agentom, tak agent prišiel za ním s tým,
že mu odpočúvajú telefón, a že je namočený do nejakej prípravy nevie čoho. Zľakol sa a agent mu
povedal, že buď bude svedčiť alebo v tom bude namočený aj on. Za prítomnosti agenta sa stretol s obom
obžalovanými. Agent s nimi niečo riešil. Na otázku obhajcu svedok vypovedal, že prišiel za ním agent
a povedal mu, že má obžalovaných udať na políciu, lebo že vedia o všetkom, že má odpočúvaný telefón.

Agent ho ale neusmerňoval, čo má na polícii vypovedať, vypovedal sám od seba. Na otázku prokurátora,
kto zoznámil agenta s oboma obžalovanými svedok vypovedal, že agent vedel za kým má ísť, ale on
ho s obžalovanými zoznámil. Obžalovaným povedal o tom agentovi, že to je jeho kamarát, a že keď
majú nejaký problém, že on im ho pomôže vyriešiť. S agentom bol za obžalovanými 2 alebo 3 krát, oni
traja riešili tú vraždu, on pri nich len sedel, s ním sa oni traja nebavili. Jemu dal agent len jednu úlohu

– zoznámiť ho s obžalovanými. Aj povedal obžalovaným, že on také veci vyrieši, že sa v tom vyzná.
Povedal to obžalovaným preto, lebo mu tak prikázal agent. Na otázku prokurátora, kto hovoril agentovi,
koho treba zlikvidovať, svedok vypovedal, že to bol obžalovaný F. G.. G. vymyslel, že ten človek má
byť zavraždený strelou do krku, on mu dal aj meno a bydlisko osoby, ktorá má byť zavraždená, dal
mu to napísané na papieri, bolo to v aute v obci Bátorové Kosihy. Agent dal obžalovanému G. papier

a ten mu tieto údaje napísal v aute. Obžalovaný F. G. mal zohnať pištoľ pre agenta na spáchanie tej
vraždy. S ním sa obžalovaní bavili predtým o poľovníckej puške, ktorou má byť vražda urobená. Pištoľ
ani náboje nevidel. Svedok ďalej vypovedal, že agent mu pohrozil, že bude namočený do nejakých
nelegálnych kšeftov a on, keďže zákony nepozná, sa bál, že pôjde sedieť. Na návrh prokurátora bola
prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 21.11.2006. Svedok bol vyzvaný, aby odstránil

rozpory vo svojej výpovedi, načo svedok uviedol, že jeho výpoveď z prípravného konania je pravdivá.
Pre časový odstup si nepamätal na to, čo vtedy vypovedal. Na otázku prokurátora, kedy sa začali o tej
veci baviť s obžalovaným F. G., svedok uviedol, že vtedy, keď sa s ním zoznámil. Podnet na rozhovor dal
samotný F. G.. Potom ho kontaktoval agent a povedal mu, že je odpočúvaný nielen on, ale aj obžalovaný
G., a že keď to nepôjde na políciu nahlásiť, že bude aj on obvinený. Preto išiel na políciu do Dunajskej

Stredy podať trestné oznámenie. V závere svojej výpovede svedok na otázku obhajcu vypovedal, že
požiadavku na zavraždenie osoby nebral ako vážne mienenú žiadosť, lebo on také veci nerobí. Keď
o to obžalovaní požiadali, asi to chceli. Na otázku obhajcu, či bola dohodnutá nejaká odmena za vraždu,
svedok vypovedal, že asi, že mu nechajú vozidlo zn. BMW, alebo že mu dajú 200 000,- Sk, alebo to bolo
tak, že keď on bude niečo potrebovať, tak mu oni pomôžu.

Svedok C. K. na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2018 uviedol (krátene), že s obžalovaným E. E. bol
vo výkone trestu v Hrnčiarovciach 2 mesiace, bolo to v roku 2006. Obžalovaného F. G. spoznal cez E.
E.. Dohodli sa s E. E., že keď budú na slobode, že sa stretnú. S odstupom času nevedel povedať, či onvolal E. alebo naopak, ale prišiel domov k E. E. na kávu do Marcelovej, a tam sa spoznal s obžalovaným
F. G.. Bolo to v roku 2006. Šiel k nemu s C. J.. Po niekoľkých dňoch prišli za ním do Dunajskej Stredy
obaja obžalovaní, šli do mesta na kávu. Rozprávali sa o tom, že niekto G. podpálil auto. Auto, čo chcel

od F. G. kúpiť, nebolo jeho, bolo na meno jeho otca a nedalo sa prepísať. Už počas výkonu trestu
v Hrnčiarovciach sa mu E. E. sťažoval, že kamarátovi podpálili auto, tým myslel F. G.. Hovorili, že to
Zsidekpodpálilzozávisti.TopovedalG..Ďalejsvedokvypovedal,žechcelitoriešiť,hovoril,ževzhľadom
na to, že sa mu M. smial do očí, myslel si, že mu to on podpálil. Pýtali sa ho, či nepozná niekoho, kto by to
vyriešil. Svedok ďalej uviedol, že si pamätá, že ich s niekým zoznámil, jednalo sa o pána z Trnavy, chceli,

aby ho zbil, dolámal, že ho môže aj zabiť, streliť. Keďže on také veci nerobí, zoznámil ich s agentom.
Vo veci podal hneď trestné oznámenie, myslí že to bolo do týždňa, čo mu to spomenuli, a až potom ich
zoznámil s agentom. Jeho s agentom zoznámil policajt M. K.. Nechcel ani 50 000.-Sk za nahlásenie
trestného činu. Nevedel sa vyjadriť k otázke obhajkyne, či on prišiel do Trnavy za agentom, alebo agent
prišiel za ním do Dunajskej Stredy. Pamätal si, že agent mal auto Opel Vectra. S agentom komunikovali
len osobne. Obsahom prvého stretnutia jeho osoby s agentom bol dohovor, obaja obžalovaní chceli,

aby bol poškodený odstránený, ale išiel do toho E., nakoľko on bol jeho kamarát s ktorým sedel a on to
navrhol. Aj obžalovaný F. G. komunikoval s agentom a aj sedel v aute agenta. Na otázky prokurátora
svedok vypovedal, že on si od obžalovaných nič nepýtal, povedali mu, že mu dajú 200 000.-Sk alebo
že si môže nechať bavorák. K žiadnej dohode medzi nimi nedošlo. S E. E. komunikoval po maďarsky.
Je pravdou, že podpísali zmluvu na 180 000,- Sk až 200 000,- Sk a keď išiel na políciu, známy mu

povedal, že to auto nemá štítok, a že majiteľom je F. G. starší. Obžalovaný F. G. mu tvrdil, že auto sa
dá aj napriek tomu prepísať. Na následnú otázku prokurátora, ako chcel riešiť prepis vozidla, svedok
doslova uviedol, že „keď sme vyšli von, tak som išiel za obžalovaným E., a on potom zavolal G., a potom
sme sa zoznámili. V tom čase sme auto neriešili. Potom za týždeň prišli za nami na kávu do Dunajskej
Stredy, rozprávali sme sa, a tam ponúkol, že predá svoje auto, a povedal, že ho môžem aj na dva krát

vyplatiť. Ja som vtedy auto potreboval, tak som povedal, že auto kúpim, bolo za dobrú cenu. Prepis sa
nedal realizovať. Zmluvu sme podpísali asi dva týždne po stretnutí v Dunajskej Strede.“ Ďalej vypovedal,
že sa dohodli, že bavorák od neho kúpi. Aj napriek tomu, že bol nezamestnaný, mal mať peniaze od
svojho otca. Mohla byť reč aj o lízingu, lízing mal riešiť Berecký. Na otázku prokurátora uviedol, že
obžalovaní chceli dať dole poškodeného, ale akým spôsobom, to si už nepamätal, možno zastrelením.

Jemu žiadnu zbraň obžalovaní neukazovali. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že za objednávku vraždy
mu ponúkli sumu 200 000,- Sk. Tiež uviedol, že keď podával trestné oznámenie, BMW ešte nemal.
Keď bol na návrh prokurátora prečítaný prepis hovoru z č. l. 386 zaznamenaný na zvukovom zázname
č. 4 na CD č. 763 zo dňa 15.05.2006, ktorý prebehol medzi svedkom a obžalovaným F. G., svedok
uviedol, že pokiaľ tam hovoril, že mal ísť za finančníkom vybaviť nejaké peniaze, nevedel povedať pre

koho mal peniaze vybaviť, mohlo to byť aj pre E. E., lebo on tiež chcel pôžičku. Určite sa nejednalo
o peniaze, ktoré on mal použiť na vyplatenie auta. Na ďalšiu otázku prokurátora, či má vedomosť o tom,
že by niekto napísal meno poškodeného na papier, svedok vypovedal, že to napísal obžalovaný F. G.
na taký zelený alebo žltý papier. Bolo to v agentovom aute, on sedel vzadu, vpredu sedel obžalovaný
F. G. na sedadle spolujazdca a auto šoféroval agent. Nikto iný okrem nich v aute už nesedel. Nevie, čo

tam bolo napísané. Vedel, že agent povedal obžalovanému, aby napísal meno a adresu, kde obeť býva
a videl, ako obžalovaný niečo na papier píše, a potom papier odovzdal agentovi. Na otázku obhajkyne
svedok poprel, že by bol robil pre políciu informátora. Objednávku na vraždu hneď oznámil známemu
operatívcovi z kriminálky z Dunajskej Stredy Ševelovi Attilovi. Priznal, že bol 11 krát odsúdený, a že
v čase predmetného výsluchu bol vo výkone trestu pre marenie spravodlivosti. Bol odsúdený aj pre

skutok vo vzťahu k F. G. za to, že mu peniaze za auto nezaplatil, hoci v zmluve bolo uvedené, že peniaze
vyplatil. Okrem toho bol stíhaný za ďalšie 4 skutky. Na ďalšie otázky obhajkyne svedok vypovedal, že za
predmetný skutok, pre ktorí sú obaja obžalovaní, ho F. G. nevyhľadal, ale vyhľadal ho E. E.. On Czibora
nevyhľadal, E. E. ho pozval na kávu a preto za ním aj prišiel. Keď sa rozprávali o predmetnej trestnej
činnosti, okrem nich dvoch tam nebol nikto prítomný. Na otázku prokurátora uviedol, že auto nemohol

vrátiť obžalovanému F. G., lebo sa rozbilo na šrot, rozbil ho U. P. zo Serede. Na otázku obhajkyne, aby
sa vyjadril k ponuke kúpy cukru obžalovanému F. G. svedok vypovedal, že jemu z Dunajskej Stredy
ponúkali kúpiť cukor. On sám F. G. neponúkal predaj cukru, ani od neho žiadne peniaze na nákup cukru
nezobral. Keď sa rozprávali o cukre, C. J. bol pri tom. Obžalovaného G. zaujímalo, či vedia zohnať cukor.
Aj cez telefón sa ho obžalovaný G. pýtal, či nevie vybaviť cukor.

Znalec I. C. G. v prípravnom konaní uviedol (krátene), že obvinený G. netrpí žiadnou duševnou chorobou
alebo poruchou, mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol svoje konanie ovládať
v čase činu, chápe zmysel trestného konania, nebola navrhovaná žiadna forma liečenia, nebol zistenýžiaden dôvod, aby akýkoľvek trest u obvineného neumožnil jeho nápravu, jeho pobyt na slobode nie je
nebezpečný pre spoločnosť.

V neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na oboch
znaleckých posudkoch k duševnému zdraviu oboch obžalovaných, ktoré vypracoval spolu so znalkyňou
MUDr. Líviou Katonovou. Keďže nezistili žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu, ktorá by nejakým
významným spôsobom narušovala rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti u oboch obžalovaných,
pátrali hlavne po črtách impulzivity, explozivity, ako aj po disocionálnych charakteristikách, tieto nezistili

významne zvýšené ani u jedného z obžalovaných.

Znalec O. I. na hlavnom pojednávaní uviedol (krátene), že pri znaleckom posudku na C. K. sa v plnom
rozsahu pridržiava jeho záverov a na otázku, aby podrobnejšie vysvetlil zníženú špeciálnu vierohodnosť
svedka uviedol, že pamäťová kapacita svedka C. K. by mu umožňovala vypovedať objektívne
o prežitých okolnostiach, resp. tieto vierohodne reprodukovať, keď práve jeho pamäťová kapacita je až

nadpriemerná, ale zo psychologického hľadiska je menej pravdepodobné, že by svedok oznámil takúto
vec sám od seba bez toho, aby sledoval svoje zištné motívy a svoje osobné ciele. Mieru vierohodnosti
svedka znižuje aj ten jeho rys, že má snahu ukázať sa v nie svojej pravej podstate, ale v lepšom svetle.
Navyše v rámci obranných mechanizmov osobnosti svedka dominuje tzv. mechanizmus projekcie, t. j.
sklon pripisovať vlastné tendencie iným. Táto skutočnosť tiež prispieva k tvrdeniu o jeho problematickej

výpovedi vo vzťahu k vyšetrovanej veci. K otázke, čo bolo možným motívom, ktorý sledoval svedok,
keď robil oznámenie na polícii, znalec vypovedal, že v tejto súvislosti prichádzajú do úvahy v podstate
dva okruhy motívov. Jedným z nich by mohla byť snaha získať určité výhodné postavenie vo vzťahu k
orgánom činným v trestnom konaní vzhľadom na to, že v minulosti sa sám tiež dopustil trestnej činnosti,
za ktorú bol aj odsúdený, a druhý okruh motívov by mohol súvisieť so snahou nadobudnúť motorové

vozidlo, ktoré chcel odkúpiť od F. G. bez toho, že by za toto vozidlo reálne zaplatil. Na záver znalec
uviedol, že zo psychologického hľadiska nemôže vylúčiť ani jeden zo spomenutých motívov. Zmeny
vo výpovedi svedka C. K. v priebehu trestného konania s vysokou mierou pravdepodobnosti nesúvisia
so žiadnymi poruchami pamäti. Jeho pamäťové schopnosti sú nadpriemerné a z toho vyplýva, že
svedokjeschopnývierohodnevypovedať,pokiaľsámvierohodnevypovedaťchce.Vkontexteopísaných

osobnostných charakteristík svedka zo psychologického hľadiska u svedka C. K. prichádza do úvahy
možnosť taktizovania v trestnom konaní. K znaleckým posudkom na obžalovaných uviedol, že zotrváva
na ich záveroch.

* * *

Súd podľa § 277a ods. 5 Trestného poriadku zamietol návrh obhajcov na osobný výsluch: svedka
agenta N. C., svedka C. K., svedka C. J., svedka Q. E., svedka A. H., znalca C. G. a znalca Róberta
Mathé. Súd návrhy zamietol z dôvodu, že podľa názoru súdu hodnovernosť týchto osôb je možné overiť
z ostatného rozsiahleho dokazovania bez potreby ich opakovaného osobného výsluchu, a bez potreby

bezprostredného vnímania ich výpovede, a to naviac aj z dôvodu, že uvedené osoby už boli v konaní
opakovane vypočuté, a o to viac v situácii, keď by tieto osoby mali byť vypočuté v roku 2022, resp. 2023,
ku skutočnostiam z roku 2006.

K odmietnutiu dôkazov.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom a obhajobou, a to doplnenie znaleckého
posudku KEÚ PZ, č. p. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/16596, o skúšobný výstrel, pretože sa týka okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie. Ako súd ďalej uvedie, podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty
zločinu nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona je

v kontexte prejednávanej veci zistenie, či ide alebo nejde o nedovolenú zbraň, vrátane toho, či došlo
alebo nedošlo k úprave zaistenej zbrane. Podstatné pre rozhodnutie je teda zistenie, či ide alebo nejde
o zakázanú zbraň (bez ohľadu na schopnosť streľby), a nie skutočnosť, či zaistená zbraň je skutočne
schopná streľby v zmysle návrhu na doplnenie dokazovania.

* * *

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajkyňou JUDr. Csenkyovou, a to nový znalecký posudok
z odboru kriminalistická balistika, pretože sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť už skôr navrhnutýmidôkazmi. Tento návrh bol v zásade odôvodnený tým, že obhajoba nesúhlasila s čítaním znaleckého
posudku KEÚ PZ, č. p. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/16596 (kriminalistická balistika), a keďže spracovateľ
znaleckého posudku C. T. I. D. už nepracuje na KEÚ PZ, nie je možné vypočuť príslušnú osobu

k tomuto znaleckému posudku. Súd je toho názoru, že predmetný znalecký posudok nebol vypracovaný
znalcom ako fyzickou osobou, ale znaleckým ústavom KEÚ PZ ako právnickou osobou, ktorá aj
v súčasnosti vykonáva znaleckú činnosť. Pretože subjekt, ktorý znalecký posudok vypracoval, stále
vykonáva znaleckú činnosť, súd je toho názoru, že predmetný znalecký posudok bolo možné vykonať na
hlavnom pojednávaní, a to predvolaním osoby z KEÚ PZ, inej ako C. T. I. D., ktorú možno k znaleckému

posudku vypočuť. Súd týmto spôsobom postupoval a k znaleckému posudku KEÚ PZ, č. p. PPZ-KEU-
BA-EXP-2013/16596 (kriminalistická balistika), bol vypočutý ako znalec P. Q. z KEÚ PZ.

* * *

V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu predchádzajúceho meritórneho rozhodnutia, súd odmietol

vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom, a to zabezpečenie správy podľa § 270 ods. 2 Trestného
poriadku.

Takýto procesný postup odvolací súd prvostupňovému súdu vytkol (bod 30. odôvodnenia), a okrem
iného uviedol, že „v prípade ak prvostupňový súd dospeje k pozitívnemu záveru, je povinný vyvinúť

aktivitu, aby takýto dôkaz, ktorého vykonanie navrhla niektorá z procesných strán a prvostupňový súd
jeho vykonanie nepovažuje za nadbytočné, mohol byť na hlavnom pojednávaní vykonaný. Prvostupňový
súd sa mal v tomto trestnom konaní vyvarovať domnienkam o tom, či chýbajúca správa existuje alebo
nie a vyzvať orgán činný v trestnom konaní, ktorý by ňou mal disponovať, na jej predloženie do trestného
konania v primeranej lehote. V takomto prípade prvostupňový súd nevykonáva dôkazy, ktoré procesné

strany nenavrhli, ale vytvorí podmienky na vykonanie navrhovaného dôkazu na hlavnom pojednávaní.
Ani skutočnosť, že prokurátor mal na zabezpečenie tejto správy čas viac ako 15 rokov, nezbavuje
súd tejto povinnosti.“ Odvolací súd tiež uviedol, že „prokurátor v rámci odvolacieho konania predložil
prepisy hovorov a správu, pričom podľa § 311 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie možno oprieť o
nové skutočnosti a dôkazy. Z dôvodu, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu pre

pochybenie prvostupňového súdu pri formulovaní výroku o vine, odvolací súd nerozhodol o vykonaní
dôkazupredloženéhoprokurátorom,apretobudeúlohouprvostupňovéhosúdu,abysastýmtodôkazom
po vrátení veci vysporiadal.“

Súd, riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, v rámci realizácie hlavného pojednávania doručil

prokurátorovi spolu s upovedomením o termíne hlavného pojednávania aj oznámenie, v ktorom bolo
poukázané na body 30. a 31. rozhodnutia odvolacieho súdu, a bolo prokurátorovi umožnené, aby (ste)
„súdu v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia predložili dôkazy, ktorých sa
týkajú skôr uvedené skutočnosti v súvislosti s § 270 ods. 2 Trestného poriadku, ak takéto návrhy na
doplnenie dokazovania máte."

S poukazom na návrhy prokurátora na doplnenie dokazovania, ktoré urobil po poslednom meritórnom
rozhodnutí, súd následne:
- vykonal dôkazy: správa od MV SR, Prezídium PZ, NAKA, zo dňa 13.07.2023 (č. l. 2074), správa od
ÚŠP zo dňa 14.08.2009 (č. l. 2075), oznámenie od Prezídium PZ, ÚBOK, zo dňa 25.08.2009 (č. l.

2076), oznámenie od Prezídium PZ, ÚZPČ, zo dňa 13.07.2006 (č. l. 2077), žiadosť vyšetrovateľa PZ
o predčasné ukončenie ITP v počte 5 ks (č. l. 2253-2257),
- rozhodol o nevykonaní dôkazov: prepisy záznamov z telekomunikačnej prevádzky (č. l. 2078-2133).

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku „Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako

dôkaz vykoná na technickom zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá sa
týka dokazovanej skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho
celého písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Súčasťou výkonu
tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.“

Ustanovenie § 270 ods. 2 Trestného poriadku je v tomto znení už od účinnosti zákona č. 301/2005
Z. z. Trestného zákona, t. j. od 01.01.2006, teda Trestný poriadok takúto správu vyžadoval už v čase,
kedy boli vydané príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v tejto trestnej veci,resp. aj ďalšie príkazy podľa piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku, výsledkom ktorých sú zvukové,
obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

K prepisom zvukových záznamov (odpočúvanie a stretnutia s agentom) odvolací súd v rozhodnutí zo
dňa 08.04.2008, sp. zn. 3To/11/2008, uviedol, že z obsahu prepisov zvukových záznamov je známy len
ich obsah, nie však spôsob, ako boli získané, a poukázal na § 270 ods. 2 Trestného poriadku.

Súd je toho názoru, že aj v súčasnosti, a to aj napriek návrhom na doplnenie dokazovania zo strany

prokurátora, v konaní nebola predložená správa podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, resp. taký
dôkaz, ktorý by spĺňal náležitosti správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku.

V prvom rade je potrebné uviesť, že z povahy veci vyplýva, že správu v zmysle § 270 ods. 2 Trestného
poriadku môže vydať len taký orgán, ktorý zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam vyhotovil
alebo získal.

Z listín predložených prokurátorom vyplýva, že prokurátorom predložené prepisy mal vyhotoviť orgán:
Prezídium Policajného zboru, Úrad zvláštnych policajných činností, odbor zvláštnych policajných
činností – Západ, Bratislava. Potom platí, že správu podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku mal tiež
vypracovať tento orgán.

Z týchto dôvodov potom dôkazy, a to: správa od MV SR, Prezídium PZ, NAKA, zo dňa 13.07.2023
(č. l. 2074), správa od ÚŠP zo dňa 14.08.2009 (č. l. 2075), oznámenie od Prezídium PZ, ÚBOK, zo
dňa 25.08.2009 (č. l. 2076), a žiadosť vyšetrovateľa PZ o predčasné ukončenie ITP v počte 5 ks (č. l.
2253-2257), zo svojej podstaty nemôžu byť správami podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, pretože

tieto listiny vydali iné subjekty, a to: vedúci 2. oddelenia vyšetrovania NAKA (č. l. 2074), prokurátor Úradu
Špeciálnej prokuratúry (č. l. 2075), a vyšetrovateľ PZ (č. l. 2076 a č. l. 2253-2257).

Súd je tiež toho názoru, že správu podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku nemožno nahrádzať
tým, že skutočnosti, ktoré majú vyplývať z tejto správy, budú prípadne uvedené v iných listinách

od iných subjektov. K predmetným listinám súd ešte uvádza, že súd listinu na č. l. 2074 považuje
za prípis o zaslaní listín (pričom správa z 13.07.2023 nemôže byť správou v zmysle § 270 ods. 2
Trestného poriadku k záznamom, ktoré mali vzniknúť v roku 2006), listinu na č. l. 2074 za žiadosť
prokurátora o predloženie vyšetrovacieho spisu a zvukových záznamov, listinu na č. l. 2076 za odpoveď
vyšetrovateľa na žiadosť prokurátora, a listiny na č. l. 2253-2257 za žiadosti vyšetrovateľa o predčasné

ukončenie ITP. Podľa názoru súdu je zrejmé, že žiadna z týchto listín nie je správou v zmysle § 270 ods.
2 Trestného poriadku, pretože nejde o listinu, ktorú by vyhotovil príslušný subjekt, a zároveň z ktorej by
bolo možné zistiť akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Súdu tiež nie je zrejmé,
aké skutočnosti majú predmetné listiny vlastne preukazovať, resp. aká ma byť podľa prokurátora ich
relevancia smerom k veci samej.

Prokurátornahlavnompojednávanínáslednežiadalovykonanieprepisovzáznamovztelekomunikačnej
prevádzky (č. l. 2078-2133), ktoré predložil v odvolacom konaní, pričom bol toho názoru, že ich časť
(hlavička) predstavuje správu v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, avšak samotný text prepisov
nežiadal oboznamovať z prepisov predložených v odvolacom konaní, ale z prepisov nachádzajúcich

sa vo vyšetrovacom spise (prokurátor uvádza: „ja navrhujem oboznámiť prepisy záznamov, ktoré sa
nachádzajú vo vyšetrovacom spise, ktoré sú spracované formou úradného prekladu. Z listín, ktoré
boli predložené v odvolacom konaní navrhujem oboznámiť len časť, ktorá predstavuje samotnú správu
o získaní záznamu.“).

Súd prepisy (č. l. 2078-2133), ktoré prokurátor predložil v odvolacom konaní, a ktoré žiadal ako dôkaz
vykonať, posúdil tak, že ani tieto nie je možné považovať za správu, resp. obsahujúce správu podľa §
270 ods. 2 Trestného poriadku.

Zo zákonného ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že správa obsahuje

„akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný“. Už samotné zákonné ustanovenie
predpokladá, že správa bude obsahovať minimálne dve skutočnosti, ktoré bude možné zo správy zistiť,
teda:
1. akým spôsobom bol záznam vyhotovený alebo získaný, a súčasne2. kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.
Náležitosťami správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku preto musia byť nevyhnutne označenie
spôsobu, akým bol záznam vyhotovený alebo získaný, a označenie subjektu/orgánu/osoby – kým bol

záznam vyhotovený alebo získaný.

Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že ustanovenie § 270 ods. 2 Trestného poriadku dôsledne
rozlišuje medzi „záznamom“ a „prepisom“, pričom správa podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa
viaže na záznam, a nie na prepis.

Časť prepisu, ktorú prokurátor považoval za správu podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, v zásade
znie:„ZáznamtelekomunikačnejprevádzkyajehoprepisvyhotovilOdborzvláštnychpolicajnýchčinností
Západ ÚZPČ P PZ MV SR. Poradové číslo neutajovanej prílohy je súhlasné s poradovým číslom
záznamu uloženého na CD nosiči.“ Podľa názoru súdu z uvedeného textu je možné zistiť len to, že
záznam vyhotovil „Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR“, avšak nie je možné

z neho zistiť spôsob, akým bol tento záznam vyhotovený; poslednú vetu súd posúdil ako administratívnu
poznámku k číslovaniu a k spôsobu uchovávania záznamu, pričom uchovávanie záznamu nie je možné
stotožňovať s vyhotovením záznamu. Súd zároveň uvádza, že ohľadom subjektu, ktorý mal záznam
vyhotoviť, je len všeobecne uvedené „Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV
SR“ bez toho, aby bola bližšie uvedená osoba (meno, priezvisko, alebo jej funkčné zaradenie), ktorá

takýto záznam vyhotovila. V tomto smere súd na porovnanie uvádza, že v sprievodnom liste (č. l.
2077) je napríklad uvedená konkrétna osoba aj s funkciou, ktorá listinu za Odbor zvláštnych policajných
činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR vytvorila, prípadne v samotných prepisoch je uvedené, že „preklad
z maďarského jazyka vykonal operatívny pracovník“ – v tomto smere sa súd stotožňuje s námietkami
obhajoby, ktoré spochybňovali odbornú spôsobilosť danej (a neurčenej) osoby na preklad, nakoľko nejde

o úradný preklad, keďže preklad vykonal bližšie neurčený operatívny pracovník.

Súd posúdením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že v predmetných listinách nie
je uvedený spôsob, akým bol záznam vyhotovený, a určenie orgánu, kým bol záznam vyhotovený,
je nedostatočné, a preto súd dospel ku konečnému záveru, že predmetné listiny nemajú náležitosti

v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku a preto nejde o správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného
poriadku.

Nakoľko súčasťou spisu nebola správa podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, resp. v konaní nebola
vykonaná žiadna správa podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, nebolo možné vykonať dôkazy podľa §

270 ods. 2 Trestného poriadku, ktorých súčasťou výkonu táto správa má byť. Z týchto dôvodov súd podľa
§ 277 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol o nevykonaní nasledovných dôkazov: prepisy z odpočúvania
a preklad prepisov (č. l. 313-318), prepisy z odpočúvania a preklad prepisov (č. l. 324-373), prepisy
zodpočúvaniaaprekladprepisov(č.l.379-394),prepisyzosledovaniaaprekladprepisov(č.l.412-443),
prepisy zo sledovania a preklad prepisov (č. l. 444-451), CD č. XXX, W. XXX, W. XXX, W. XXX, W. XXX,

V. W. XX, W. XX, a prepisy záznamov z telekomunikačnej prevádzky (č. l. 2078-2133).

Podporne k uplatnenému procesnému postupu súdu súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2022, sp. zn. 1To/4/2021, podľa ktorého: „Najvyšší súd sa stotožnil
aj s postupom súdu prvého stupňa, ktorý odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom, a to

oboznámenie CD so záznamami telekomunikačnej prevádzky (krycí názov „P. X“) a ich prepisov. Aj
podľa názoru najvyššieho súdu súčasťou výkonu navrhovaného dôkazu nebola relevantná správa o
tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Z prokurátorom predloženej žiadosti
vyšetrovateľa o poskytnutie záznamov a ich doslovných prepisov (č. l. 1073 spisu) a z oznámenia o
zaslaní prepisov (č. l. 1074 spisu) nevyplýva, v potrebnej miere akým spôsobom a kým bol záznam

vyhotovený alebo získaný.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne judikuje, že ak súčasťou
navrhovaného dôkazu nie je relevantná správa v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, tak samotné
záznamy alebo ich prepisy nie je možné vykonať.

Pozornosti súdu neunikla ani tá skutočnosť, že prokurátorom boli v konaní predložené de facto

dva prepisy týkajúce sa toho istého odpočúvania, resp. záznamov, pričom jedny prepisy obsahovali
formuláciu „Záznam telekomunikačnej prevádzky a jeho prepis vyhotovil Odbor zvláštnych policajných
činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR. Poradové číslo neutajovanej prílohy je súhlasné s poradovým číslom
záznamu uloženého na CD nosiči.“, a druhé – pôvodne nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise – takútoformuláciu neobsahovali. Zároveň aj obsah samotných prepisov je rozdielny (viď. porovnanie napr. č. l.
380 a č. l. 2106, ktoré sa obidve týkajú telefonátu zo dňa 13.05.2006 o 14:28 hod.). Nie je možné vylúčiť,
že túto rozdielnosť si uvedomoval aj prokurátor, keď navrhol oboznámiť časť jedných prepisov a inú

časť druhých prepisov. Skutočnosť, že z jedného a toho istého odpočúvania, resp. záznamu, existujú
dve rozdielne verzie prepisov čo do formálnych náležitostí a aj čo do obsahu, podľa názoru súdu len
prehĺbila pochybnosti, ktoré súd prezentoval v poslednom meritórnom rozhodnutí.

Pretože súd rozhodol o nevykonaní uvedených prepisov, nebolo potrebné, aby súd vykonával listiny,

ktoré vytvoreniu prepisov predchádzali. Z týchto dôvodov ako nepodstatné súd odmietol vykonať
príslušné návrhy prokurátora a príslušné príkazy súdu, a to konkrétne: návrh Krajskej prokuratúry
Trnava z 12.05.2006 na vydanie príkazu na odpočúvanie, I KO-V-16/2006-2 (č. l. 309-310), príkaz
Okresného súdu Trnava z 12.05.2006 na odpočúvanie, OS-TT-V-69/2006-OUS-Ntt (č. l. 311), návrh
Krajskej prokuratúry Trnava z 12.05.2006 na vydanie príkazu na odpočúvanie , I KO-V-17/2006-2 (č.
l. 320-321), príkaz Okresného súdu Trnava z 12.05.2006 na odpočúvanie, OS-TT-V-70/2006-OUS-

Ntt (č. l. 322), návrh Krajskej prokuratúry Trnava z 12.05.2006 na vydanie príkazu na odpočúvanie,
I KO-V-18/2006-2 (č. l. 375-376), príkaz Okresného súdu Trnava z 12.05.2006 na odpočúvanie, OS-
TT-V-71/2006-OUS-Ntt (č. l. 377), záznam z lustrácie hovorov (č. l. 395), návrh Krajskej prokuratúry
Trnava z 17.05.2006 na vydanie príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo
zvukových záznamov, I KO-V-22/2006-2 (č. l. 397-398), príkaz Okresného súdu Trnava z 19.05.2006

na vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, OS-TT-V-77/2006-OUS-Ntt
(č. l. 399-400), návrh Krajskej prokuratúry Trnava z 17.05.2006 na vydanie príkazu na vyhotovovanie
obrazových, zvukových a obrazovo zvukových záznamov, I KO-V-21/2006-2 (č. l. 402-403), príkaz
Okresného súdu Trnava z 19.05.2006 na vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových
záznamov, OS-TT-V-76/2006-OUS-Ntt (č. l. 404-405).

Pre úplnosť súd dodáva, že ak má súd rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná, a ktorý dôkaz vykonať
odmietne (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), prípadne ktorý dôkaz nevykoná (§ 277 ods. 4 Trestného
poriadku), tak z povahy veci vyplýva, že musí posúdiť, ktorá okolnosť má byť dôkazom preukázaná,
resp. vyvrátená, či je táto okolnosť podstatná pre rozhodnutie, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý naplniť

sledovaný účel, ako aj to, či ide o dôkaz zákonný, prípadne dôkaz obsahujúci všetky zákonné náležitosti
na to, aby mohol byť vykonaný. Súd za týmto účelom musí byť oboznámený s celým spisom, a na
základe takto získaných informácií musí posúdiť uvedené okolnosti, a podľa nich v zásade aj vedie
hlavné pojednávanie, vrátane dokazovania. Ak by uvedené neplatilo, súd by musel vykonať v podstate
všetky navrhované dôkazy, a až v rozhodnutí vo veci samej by uviedol, na ktoré dôkazy prihliadal, a na

ktoré neprihliadal. Takýto prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, čo určite nebolo
zámerom zákonodarcu, a zároveň by takýto postup spochybnil aj opodstatnenie § 272 ods. 3 Trestného
poriadku a § 277 ods. 4 Trestného poriadku, a spravil by z týchto ustanovení ustanovenia nepoužiteľné
(napr. súd by na hlavnom pojednávaní vykonával aj zjavne nezákonný dôkaz, a až v rozhodnutí vo veci
samej by mohol uviesť, že ide o nezákonný dôkaz) Z týchto dôvodov súd postupoval vyššie uvedeným

spôsobom, a v súvislosti s predmetnými úvahami ide o vysvetlenie postupu podľa § 272 ods. 3 Trestného
poriadku a § 277 ods. 4 Trestného poriadku, a nie o hodnotenie dôkazov; nejde o listiny, ktoré by boli
vykonané ako dôkazy na hlavnom pojednávaní, nakoľko voči nim súd použil § 272 ods. 3 Trestného
poriadku a § 277 ods. 4 Trestného poriadku.

K výrokom o vine.

Ad príprava úkladnej vraždy.

Kľúčovým svedkom obžaloby, ktorý mal usvedčovať obžalovaných z prípravy na obzvlášť závažnom

zločine úkladnej vraždy spolupáchateľstvom, je svedok C. K.. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že svedka C. K. nemožno považovať za vierohodného svedka. Z vykonaného
dokazovania vyplynuli skutočnosti, ktoré výrazným spôsobom spochybňujú vierohodnosť tohto svedka
a pravdivosť jeho tvrdení. Výpovede svedka Hodossy sa súdu javia ako účelové, zámerne opisujúce
skutočnosti v jeho vlastný prospech.

Svedok C. K. bol počas trestného konania vypočutý štyri krát a v jeho výpovediach sa objavili podstatné
rozpory, či už ide o rozpory medzi výpoveďami navzájom, alebo rozpory oproti ostatným vykonaným
dôkazom.Svedok C. K. začal výsluch s tým, že počas výkonu trestu mu E. E. hovoril, že vonku chce dať niekoho
zabiť, pretože najskôr zhorelo auto jemu, a potom jeho kamarátovi, a on vie, kto mu ho podpálil.

V neskoršej výpovedi svoje tvrdenia zopakoval, avšak následne uviedol, že úkladnú vraždu mal riešiť
agent, a na otázku prokurátora, či chcel od neho E. E. alebo F. G., aby niečo pre nich urobil, uviedol,
že nie, nepamätá si. Na ďalšom hlavnom pojednávaní napokon uviedol, že počas výkonu trestu sa mu
sťažoval E. E., že jeho kamarátovi podpálili auto a chcel to riešiť.

Súd vidí rozpory v tom, že najprv svedok C. K. v podstate dva krát uviedol, že o likvidácii osoby mu
ako prvý hovoril E. E. ešte počas výkonu trestu, pretože E. E. malo byť podpálené auto, potom už E.
E. nespomenul, resp. čiastočne poprel, že by E. E. od neho niečo chcel, a likvidácia osoby mala prísť
od agenta, a napokon v podstate uviedol (hoci na predchádzajúcom výsluchu si už tieto skutočnosti
nepamätal), že požiadavka prišla od E. E., avšak auto nebolo podpálené E. E., ale F. G., kamarátovi
E. E.. E. E. pritom vypovedal, že L. M. nepoznal, a nevedel ho opoznať ani na fotografiách, ktoré mu

neskôr predložili C. K. a N. C..

Následne po prepustení C. K. z výkonu trestu odňatia slobody (E. E. bol prepustený skôr), mal ísť C. K.
do I. za obžalovaným E. E., viesť ho mal C. J., a vtedy sa mali zoznámiť aj s obžalovaný F. G..

Na tomto stretnutí sa rozprávali aj o tom, že C. K. má záujem kúpiť auto BMW od obžalovaného F. G.,
ktorý na tomto aute na uvedené stretnutie prišiel. V prípravnom konaní uvádzal kúpnu cenu 180 000,- Sk
až 185 000,- Sk, na hlavnom pojednávaní potom 120 000,- Sk alebo 140 000,- Sk, a neskôr na hlavnom
pojednávaní 180 000,- Sk alebo 200 000,- Sk. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2015 C. K. uviedol,
že F. G. dal časť kúpnej ceny asi 30 000,- Sk, pretože nemal pri sebe hotovosť, avšak na žiadnom

inom výsluchu, ani pred a ani po uvedenom hlavnom pojednávaní, nespomínal žiadnu čiastočnú úhradu
kúpnej ceny, a tým ani časť vo výške 30 000,- Sk.

K financovaniu kúpy auta uviedol, že zdedil dva domy po strýkovi a babke, preto peniaze nie sú problém,
zároveň uvádzal, že s C. J. riešil leasing na auto, v súvislosti s leasingom neskôr spomenul aj Q. E., tohto

Csehiho potom uvádzal nie v súvislosti s leasingom, ale v súvislosti s úverom, a napokon k vybavovaniu
financií cez finančníka uviedol, že sa určite nejednalo o peniaze na auto. Obžalovaný E. E. naopak
vypovedal,žeC.K.nemalmaťpeniazenakúpuauta,lebomuvdanýdeňneprišlapodpora.SvedokC.K.
ďalej k financovaniu uviedol, že peniaze bude mať od otca, ktorý mu ale peniaze napokon neposlal, lebo
sa pohádali. Svedok Q. E. uviedol, že za ním prišiel C. K., že má záujem kúpiť auto BMW, prišla s ním

aj ďalšia osoba, ktorú opísal, a C. J.. V jednej výpovedi C. K. taktiež uviedol, že už od F. G. auto kúpiť
nechce, pretože sa nedá prepísať, avšak z dokazovania vyplynulo, že napriek tomuto tvrdeniu auto F. G.
vrátené nebolo, a záujem ustúpiť od kúpy vozidla v ostatných výpovediach svedkom C. K. prezentovaný
nebol. Svedok Q. E. s nimi išiel do bazáru, pre C. K. tiež pripravil poistné zmluvy, ale províziu nedostal,
preto predpokladal, že zákonná poistka nebola uhradená. Svedok E. uvádzal možnosti financovania

auta, ktoré však neboli reálne. Svedok C. J. poprel, že by pre C. K. vybavoval nejaký leasing, nemal
kontakty na leasingovú spoločnosť a ani na banku. Uviedol, že pri kúpe auto C. K. pomáhal Q. E.. Súd
nezistil dôvod, ktorý by spochybňoval výpovede svedkov Q. E. a C. J., pričom z kontextu ich výpovedí
tiež vyplýva, že títo svedkovia obžalovaných predtým ani nepoznali.

Uvedené rozdielnosti vo výpovedi svedka C. K. ohľadom financovania kúpy auta BMW súd posúdil tak,
že nesvedčia o skutočnom záujem zaplatiť za auto F. G., a zároveň z ich kontextu vyplýva dojem, že
svedok C. K. vypovedá tak, aby jeho výpovede sedeli do ostatného kontextu ním opísaných udalostí.
Keď sa jeho výpovede rozchádzali a bol na túto skutočnosť upozornený, uviedol skutočnosť, ktorú
predtým nespomínal, a to podľa názoru súdu účelovo pre to, aby následne jeho výpovede dávali

zmysel. Napríklad je podľa názoru súdu nelogické, ak na jednej strane má svedok podľa jeho vyjadrení
pochádzať z bonitnej rodiny, a zároveň rieši financovanie iným spôsobom, a keď na toto bolo poukázané,
svedok spomenul nezhody so svojím otcom, ktoré však predtým neuvádzal. Hodnovernosť výpovede
C. K. je spochybnená aj tým, že svedok účasť iných osôb na procese kúpy vozidla opísal inak, než tieto
osoby samotné (svedkovia C. J. a Q. E.), a najmä so zjavným rozporom ohľadom čiastočnej úhrady

kúpnej ceny vo výške 30 000,- Sk.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že svedok C. K. bol rozhodnutím Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 02.04.2008, sp. zn. 1T/46/2008, uznaný za vinného okrem iného aj za prečin podvodu,ktorý mal spáchať tak, že „dňa 9. mája 2006 v Dunajskej Streda v úmysle získať osobné motorové
vozidlo zn. BMW 328i, r. č. D. XXX J., od F. G. za cenu 185.000,- Sk uzatvoril s ním kúpnu zmluvu
o prevodu hnuteľnej veci, predmetom ktorej bola kúpa uvedené vozidla, pričom mu sľúbil uvedenú sumu

hradiť prevodom finančných prostriedkov na jeho účet v S. S., A.. Bratislava a využijúc jeho neznalosť
slovenského jazyka, utajil pred ním, že uhradenie kúpnej ceny je zmluvne dojednané formou v hotovosti
pri podpísaní zmluvy, následne kúpnu cenu neuhradil, čím F. G. spôsobil škodu vo výške 185.000,-
Sk.“ Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia dňa 02.04.2008, pretože prokurátor
aobžalovanýK.savzdaliodvolaniapovyhlásenírozsudku.Uvedenérozhodnutiepotvrdzujeskutočnosť,

že svedok K. nemal záujem F. G. zaplatiť za auto BMW.

K ďalšej dispozícii s autom svedok C. K. uviedol, že keďže auto nemalo štítok a nebolo ho možné
z toho dôvodu kúpiť, požičal auto U. P., prezývaný „Čipso“, ktorý mal štítok vybaviť. Požičanie auta
„Čipsovi“ spomenul viackrát, a taktiež spomenul, že „Čipso“ s autom havaroval. Napriek tomu však C.
K. vo výpovedi dňa 20.01.2015 uviedol, že auto mu ukradli, a neskôr v tej istej výpovedi uviedol, že

auto ukradli „Čipsovi“, žiadnu nehodu s vozidlom už nespomínal. Svedok U. P., prezývaný „Čipso“ vo
svojej výpovedi naproti tomu uviedol, že C. K. mu auto ponúkol na predaj za 85 000,- Sk, a U. P. tieto
peniaze aj C. K. odovzdal a auto užíval. U. P. si všimol, že auto je evidované na meno F. G.. Neskôr U.
P. s autom havaroval, čo je potvrdené aj vykonanými listinnými dôkazmi. Svedok U. P. C. K. uvádzaný
štítok nespomenul. Súd nezistil dôvod, ktorý by spochybňoval vierohodnosť svedka U. P., a keďže U.

P. diametrálne odlišným spôsobom opisuje udalosti, ktoré uviedol C. K., pričom C. K. ich vo svojich
výpovediach opisoval rozdielne, ide o ďalšiu skutočnosť, ktorá spochybňuje vierohodnosť výpovede
svedka C. K..

KodmenepreC.K.zavykonanie,resp.zabezpečenievykonaniavraždy,C.K.uviedol,žeobžalovanímu

ponúkli 200 000,- Sk, potom ako odmenu uviedol, že si môže nechať auto BMW od F. G., a tretí spôsob
odmeny bol „na vracačku“, že obžalovaní pre C. K. niečo vybavia. V zápisnici o trestnom oznámení je
ako odmena spomenutá len suma 200 000,- Sk a navyše ak by on potreboval niekoho odstrániť, že
oni (obžalovaní) tú osobu odstránia. K týmto trom spôsobom odmeny tiež uviedol, že on chcel za auto
zaplatiť, a tiež aj to, že napokon malo byť na ňom, aký spôsob odmeny si vyberie. Opätovne ide o rôzne

tvrdenia, ktoré sa v priebehu konania menili. Svedkovi A. H. (policajt) zase C. K. uvádzal, že obžalovaní
mu vozidlo BMW dali do daru alebo ako zálohu, hoci v tom čase už bola uzatvorená kúpna zmluva a bol
evidentný záujem Hodossyho toto vozidlo kúpiť.

Kpodaniutrestnéhooznámenianaobžalovanýchuviedol,žehopodalzosvojejvlastnejiniciatívy,pričom

ajvsamotnejzápisniciotrestnomoznámenízodňa10.05.2006jeuvedené,žekonallensvojuobčiansku
povinnosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2015 však v zásade uviedol, že oznámenie išiel podať
na naliehanie agentom, ktorý sa mu mal vyhrážať, že je odpočúvaný, a buď bude svedčiť alebo v tom
bude namočený aj on. Súd v tomto kontexte uvádza, že príkaz na použitie agenta v tejto trestnej veci
bol vydaný dňa 19.05.2006, teda časovo až po prijatí trestného oznámenia, preto agent nemohol na

C. K. žiadnym spôsobom naliehať. V súvislosti s trestným oznámením bol rozpor aj v tom, či v čase
jeho podávania C. K. mal alebo nemal k dispozícii auto od F. G.. V poslednej výpovedi uviedol, že
v čase podávania trestného oznámenia na obžalovaných auto BMW ešte nemal, a vo svojich skorších
výpovediach uviedol, že trestné oznámenie išiel podať práve po tom, ako dostal BMW, ktoré malo
potvrdzovať vážny záujem obžalovaných objednať si vykonanie vraždy.

Napokon súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že C. K. uviedol, že obžalovaní sa na neho obrátili
s požiadavkou na likvidáciu osoby, neskôr uviedol, že od neho nič nechceli, resp. si to nepamätá,
a zároveň uviedol, že obžalovaní mu sami ponúkli, že ako odmenu za vykonanie vraždy mu oni pomôžu
niekoho odstrániť ak bude mať záujem, a ešte aj to, že v súvislosti s predajom auta sa bál G., pretože

sa mu mali vyhrážať mafiou z Maďarska alebo Ruska. Podľa názoru súdu za logické a presvedčivé
nemožno považovať to, že na jednej strane mali obžalovaní požiadať C. K. o likvidáciu osoby, a zároveň
sa mali prezentovať tak, že aj oni môžu zabezpečiť likvidáciu osoby. Ak by tak urobiť mohli, nebol dôvod
na to, aby o to žiadali v zásade neznámu osobu C. K..

Skutočnosti, ktoré svedok K. vypovedal, je potrebné hodnotiť aj v kontexte znaleckého dokazovania na
jeho osobu, jeho trestnej minulosti, a samozrejme aj v kontexte ďalších dôkazov.ZoznaleckéhodokazovaniakosobesvedkaC.K.súdpoukazujenazáveryznaleckéhopsychologického
posudku znalca PhDr. Roberta Mathé, PhD., v ktorom je okrem iného uvedené, že všeobecná schopnosť
vierohodne vypovedať je zachovaná, t. j. svedok je schopný zapamätať si sluchom alebo zrakom

vnímaný podnetový materiál a reprodukovať ho v súlade s realitou. Špeciálna vierohodnosť výpovedí
svedka, t. j. vierohodnosť jeho výpovedí vo vzťahu k aktuálne vyšetrovanej veci, je vzhľadom najmä
na osobnostné charakteristiky probanda zo psychologického hľadiska znížená. Osobnosť svedka
Hodossyho je menej diferencovaná, abnormne štruktúrovaná, nezrelá, s prejavmi nezodpovednosti,
nadmernej uvoľnenosti, neviazanosti a tvrdohlavosti, so svojráznym, neprispôsobivým, situačne

určovaným správaním, ktoré je často v rozpore so spoločenskými konvenciami. Citovo je plochý,
prevládajú subjektivistické, egoistické motivácie správania bez ohľadu a zreteľa na potreby iných.
Uvedené osobnostné charakteristicky vytvárajú obraz antisociálnej poruchy osobnosti. Svedok svoje
antisociálne sklony evidentne skrýva a navonok sa štylizuje do role muža s mravnými a morálnymi
hodnotami, ktorý odmieta ľudí s protizákonným správaním, a ktorý je nastavený pohotovo a nezištne dať
takéto indície na vedomie polícii, čo je však v nesúlade s jeho diagnostikovanou poruchou osobnosti.

V znaleckom posudku je tiež uvedené, že svedok K. má veľmi dobrú krátkodobú pamäť, verbálne
sprostredkované informácie si dokáže zapamätať na nadpriemernej úrovni a dokáže ich správne
reprodukovať, má vysokú úroveň duševnej kontroly a dobrú schopnosť koncentrácie pozornosti. Na
druhej strane má hlboko podpriemerný výkon v subteste porozumenie, ktorým sa zisťuje jeho schopnosť
správne vnímať a chápať bežné životné situácie a schopnosť správne na ne reagovať. Svedok vníma

dianie vo svojom okolí svojským spôsobom, nastavený na využitie vnímaných skutočností vo svoj
prospech, vnímané udalosti je schopný zapamätať si, a je tiež schopný ich správne reprodukovať, pokiaľ
ich vierohodne reprodukovať sám chce. Zo psychologického hľadiska vzhľadom na jeho osobnostné
charakteristiky je menej pravdepodobné, že by polícii poskytol informácie o pripravovanej trestnej
činnosti iných čisto z vedomia svojej občianskej povinnosti, bez akýchkoľvek subjektívne významných

dôvodov. Takéto konanie nie je v súlade s jeho abnormne štruktúrovanou osobnosťou s príznakmi
antisociálnej poruchy osobnosti. Mieru vierohodnosti jeho výpovedí znižuje aj fakt jeho snahy neukázať
sa vo svojej skutočnej podstate, ako aj sklon štylizovať sa navonok do role, ktorá je v nesúlade s jeho
zistenými osobnostnými charakteristikami a tiež jeho sklon pripisovať vlastné tendencie iným.

Znalec PhDr. Robert Mathé, PhD. následne vo svojej výpovedi nadviazal na uvedený znalecký posudok
a dodal, že v súvislosti s motívom urobiť trestné oznámenie na polícii prichádzajú do úvahy v podstate
dva okruhy motívov. Jedným z nich by mohla byť snaha získať určité výhodné postavenie vo vzťahu k
orgánom činným v trestnom konaní vzhľadom na to, že v minulosti sa sám tiež dopustil trestnej činnosti,
za ktorú bol aj odsúdený, a druhý okruh motívov by mohol súvisieť so snahou nadobudnúť motorové

vozidlo, ktoré chcel „odkúpiť“ od F. G. bez toho, že by za toto vozidlo reálne zaplatil, pričom nemôže
vylúčiť ani jeden z týchto motívov. K zmenám vo výpovediach svedka K. uviedol, že s vysokou mierou
pravdepodobnosti nesúvisia so žiadnymi poruchami pamäti, a do úvahy prichádza možnosť taktizovania
v trestnom konaní.

Súd za rozhodujúce zo záverov znaleckého posudku a z výpovede znalca PhDr. Roberta Mathé, PhD.,
považuje to, že svedok K. je nadpriemerne schopný zapamätať si prežité udalosti, avšak zároveň
u svedka prevláda egoistické a zištné správanie, nastavené na využitie vnímaných skutočností vo svoj
prospech, bez ohľadu na potreby iných. Záujem svedka Hodossyho konať vo svoj prospech potom
znalec prezentoval pri motíve trestného oznámenia, kedy jednak spomenul vylepšenie si postavenia

voči OČTK, nakoľko ide o trestanú osobu, a zároveň spomenul možnosť vyhnúť sa zaplateniu za auto
BMW, ktoré kúpil od F. G. (viď. rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 02.04.2008, sp.
zn. 1T/46/2008, ktorým bol C. K. uznaný za vinného okrem iného aj za prečin podvod).

Skutočnosť, že C. K. má blízko k polícii v zmysle výhodnej spolupráce, vyplýva aj z výpovedi svedka A.

H., policajta, ktorý uviedol, že C. K. bol jeho informátor. Súd nemá pochybnosti o výpovedi svedka A. H.,
a zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že svedok C. K. poprel, že by bol robil pre políciu informátora, čo
opäť svedčí o účelových tvrdeniach svedka C. K.. Dojem získania výhod vo svojich vlastných trestných
konaniach navodzuje aj výpoveď svedka C. J., ktorý uviedol, že v jednej trestnej veci boli stíhaní viacerí,
vrátane C. K., a všetci dostali nepodmienečné tresty, len C. K. dostal podmienečný trest.

Súd s poukazom na pokyny odvolacieho súdu, ako aj s poukazom na návrhy strán, zabezpečil
odsudzujúce rozhodnutia týkajúce sa svedka C. K.. Z odpisu registra trestov vyplýva, že svedok C. K.
v ňom má 13 záznamov z rokov 1993, 1995, 2000, 2004, 2004, 2008, 2012, 2013, 2013, 2014, 2014,2018, 2019. Svedok C. K. bol odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť. Príkladmo súd poukazuje na
odsúdenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/170/1994, za pokračujúci trestný čin lúpež,
vydieranie a znásilnenie formou spolupáchateľstva; odsúdenie Okresného súdu Dunajská Streda sp.

zn. 1T/82/2000, za trestný čin vydieranie a obmedzovanie osobnej slobody formou spolupáchateľstva,
odsúdenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/2/2018, za pokračovací zločin marenie
spravodlivosti, ktoré spočívalo okrem iného v tom, že C. K. sa vyhrážal inej osobe, ktorá proti nemu
vypovedala, aby zmenila výpoveď, inak ho C. K. označí v bližšie nekonkretizovaných trestných veciach
ako spolupáchateľa a vybaví, aby sa dostal do väzenia, a tiež ho dá dobiť; odsúdenie Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. 18T/46/2018, za pokračovací zločin vydieranie, ktorý spočíval v tom, že sa C.
K. vyhrážal ďalším osobám, aby zmenili svoje výpovede, ktoré usvedčovali C. K., inak sa C. K. prizná
k trestnej činnosti a bude tieto osoby usvedčovať ako spolupáchateľov tejto trestnej činnosti; a ďalšie
odsúdenia prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Z prehľadu trestnej činnosti je evidentné, že svedok C. K. má sklony k páchaniu trestnej činnosti, má

zjavne sklony protiprávnym spôsobom nútiť iných, aby niečo v jeho prospech konali, a zároveň sa
opakovane dopustil takého konania, ktoré spočívalo v tom, že sa iným osobám vyhrážal tým, že im
účelovo privodí trestné stíhania a bude ich usvedčovať z fiktívnej trestnej činnosti.

V súhrnne súd svedka C. K. na základe jeho výpovedí v tomto trestnom konaní, záverov znaleckého

dokazovania na jeho osobu, a s poukazom na povahu jeho odsúdení, hodnotí tak, že ide o osobu,
ktorá koná účelovo a manipulatívne, výlučne so zámerom získať pre seba prospech, a to aj na úkor
iných, pričom sa neštíti za účelom dosiahnutia tohto cieľu krivo obviniť iných z trestnej činnosti. Podľa
názoru súdu je vysoko pravdepodobné, že totožným spôsobom svedok C. K. konal aj smerom k osobám
F. G. a E. E., a sledujúc svoj vlastný záujem a prospech, účelovo uvádzal skutočnosti v neprospech

obžalovaných. Zistené skutočnosti skôr svedčia o tom, že prvoradým záujmom bolo získanie auta BMW
od F. G., tento záujem prezentoval už počas výkonu trestu E. E., a kvôli autu ho C. K. po prepustený
z výkonu trestu aj navštívil, auto svedok C. K. aj získal k dispozícii, avšak peniaze F. G. nevyplatil,
čím sa dopustil trestného činu podvodu, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený. Po získaní auta BMW
k dispozícii svedok C. K. toto auto ďalej predal U. P. za 85 000,- SK, ktorý s ním neskôr havaroval.

Teda najprv získal auto, za ktoré nezaplatil, a potom za predaj tohto auta ešte získal ďalšie peniaze.
C. K. predal auto v krátkej dobe po jeho získaní a za výrazne nižšiu cenu, čo podľa súdu môže
svedčiť o tom, že následne bolo záujmom C. K. rýchlo získať finančné prostriedky, a zároveň tam
nebol prítomný záujem za auto zaplatiť, keď auto predával výrazne pod cenu (85 000,-Sk), než akú
mal zaplatiť F. G. (185 000,- Sk). Svedok C. K. mal podľa výpovedí obžalovaných (ktoré podporuje

jedna jeho vlastná výpoveď) taktiež získať od obžalovaných peniaze za cukor, ktorý im mal zabezpečiť,
avšak cukor obžalovaným nezabezpečil a všetky peniaze im nevrátil. Do ostatného konania svedka C.
K., ktoré vyplýva z oboznámených odsúdení, zapadá aj to konanie, v zmysle ktorého by svedok C. K.
mohol účelovo usvedčovať obžalovaných z trestnej činnosti – z prípravy vraždy – s cieľom „zbaviť sa“
obžalovaných, pretože ak by obžalovaní skončili vo výkone trestu, on by sa týmto spôsobom zbavil

svojich záväzkov voči nim, resp. by obžalovaným výrazne sťažil až zmaril domáhanie sa ich práv voči
nemu.

* * *

Oproti svedkovi C. K. obžalovaní priebeh relevantných udalostí opisujú rozdielne.

Súd úvodom poukazuje na priebeh udalostí týkajúci sa kúpy auta BMW.

Z výpovede obžalovaného E. E. v zásade vyplýva, že C. K. záujem kúpiť auto prezentoval E. E. už

vo výkone trestu odňatia slobody, a neskôr prejavil záujem o auto kamaráta E. E. F. G.. C. K. sa po
prepustení z výkonu trestu chcel stretnúť s F. G., navštívil E. E., a ten zavolal F. G., ktorý prišiel na aute
BMW. Na tomto stretnutí C. K. pozeral auto s Petim (C. J.), ktorý riešil financovanie, potom si C. J. išiel
kúpiť cigarety. Neskôr odišli do Dunajskej Stredy, kde sa stretli E. E., F. G., C. K., C. J. a Zoli (Ladislav
Csehi). Kúpa auta sa dohodla, auto tam nechali a Hodossy nemal peniaze, preto mu mal F. G. požičať

5 000,- Sk, kým Hodossymu príde podpora. Ďalej uviedol, že C. K. sa obžalovaným mal vyhrážať, keď
oni mu nechceli nechať auto, nakoľko kúpnu cenu nezaplatil, a E. E. sa s C. K. skoro pobil. Potom
išli znovu do Dunajskej Stredy na základe ponuky C. K., že vie vybaviť cukor, pričom F. G. dal Petrovi
Hodossymu 11 000,- Sk na cukor.V zhode s výpoveďou E. E. vypovedal aj F. G.. Z výpovede obžalovaného F. G. vyplýva, že F. G. prišiel
za E. E., tam už bol C. K. a C. J., a C. K. pozeral auto, ktoré chcel od F. G. kúpiť. C. J. riešil financovanie.

Potom kvôli predaju auta išli do Dunajskej Stredy, kde bol Q. E.. Celý deň vybavovali veci, a keď prišiel
F. G. do banky, peniaze tam neboli. Chcel ísť zobrať auto naspäť, a mal tam byť holohlavý chlap, a že
už sa to nedá dať naspäť. Opakovane zisťoval zaplatenie ceny za auto, ktorá však uhradená nebola.
Obžalovaný F. G. tiež spomenul, že C. K. zobral 10 000,- Sk za cukor.

Podstata výpovedí oboch obžalovaných je potvrdená aj výpoveďami svedkov C. J. a Q. E.. Svedok C.
J. rovnako uviedol, že ho C. K. požiadal o odvoz, v obci sa C. K. stretol s vyšším chlapcom, blonďákom
(E. E.), potom tam prišiel druhý muž s tmavšími vlasmi (F. G.) na aute BMW. C. J. si išiel kúpiť cigarety,
čo spomenul aj obžalovaný E. E. vo svojej výpovedi. Neskôr sa C. J., C. K. a obžalovaní stretli znova
v Dunajskej Strede, oni dvaja chceli predať auto. Potom viezol C. K. do Dunajskej Stredy, kde bol C.
K. vybavovať kúpu auta, pri kúpe mu pomáhal Q. E.. Z V. Stredy C. J. odišiel sám, lebo C. K. išiel

s obžalovanými na aute BMW. Svedok Q. E. potvrdil, že mu C. K. povedal, že má záujem kúpiť auto
BMW, a že C. K. za ním prišiel aj s majiteľom auta (F. G.) a C. J.. Q. E. pre C. K. pripravil poistnú zmluvu.

Svedok C. K. vo svojich výpovediach v zásade potvrdil záujem o kúpu vozidla BMW od F. G. ako takú,
a tiež nepriamo potvrdil, že sa mal angažovať v obchode s cukrom, o ktorý mali záujem obžalovaní.

Súd predmetné výpovede posúdil tak, že obžalovaní E. E. a F. G., a svedkovia C. J. a Q. E., opísali
podstatu ich vzájomných stretnutí zhodne, pričom z ich výpovedí vyplýva evidentný záujem svedka
C. K. o auto BMW F. G.. Výpovede osôb sú podporené aj kúpnou zmluvou o prevode hnuteľnej veci
(č. l. 475-476) zo dňa 09.05.2006, podľa ktorej F. G. predáva auto BMW za 185 000,- Sk C. K.,

a splnomocnenie (č. l. 477) F. G. C. K. na úkony týkajúce sa prepisu auta BMW. Z týchto dôkazov má
súd za preukázané, že svedok C. K. prejavil záujem o kúpu vozidla BMW od F. G., navonok vykonal
úkony týkajúce sa prevodu vozidla, avšak k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, a to ani po opakovaných
výzvach F. G., hoci mu vozidlo BMW zostalo v dispozícii. Súd opätovne pripomína, že práve za toto
konanie voči F. G., naplňujúce znaky trestného činu podvodu, bol C. K. právoplatne uznaný za vinného,

a že toto vozidlo BMW Peter Hodossy ďalej predal U. P., ktorý s ním havaroval.

Uvedené skutočnosti súd zároveň posúdil v prospech vierohodnosti obžalovaných E. E. a F. G..

Obžalovaný F. G. potom k príprave vraždy uviedol, že spomenul, že už mal také auto, a vtedy začal

C. K., že kto to bol, treba to zistiť a dať ho dole, teda sa zaujímal, kto mu podpálil auto, bol v tomto
smere iniciatívny. Obžalovaný E. E. uviedol, že na jedno stretnutie prišiel C. K. s N. (N. C.), išli za F. G..
Obžalovaný F. G. potvrdil, že C. K. prišiel s Františkom Popovičom. E. E. sa rozprával s F. G., lebo oni
(C. K. a N. C.) prišli kvôli L. (L. M.), a čo im má F. G. povedať, lebo keď povie pravdu, že nič nechce,
nedostane peniaze za auto. Dodal, že si niečo vymyslí, a keď bude mať peniaze za auto, tak to odvolá.

Obžalovaní F. G. a E. E. zhodne opísali prvé stretnutie s C. K. a N. C., že boli v aute, kde sedeli, išli okolo
domu L. M., ďalej, že mali záujem vidieť zbraň, a tiež že N. C. od F. G. žiadal, aby na papier napísal
adresu L. M.. Iniciatívu N. C. v aute smerom k napísaniu údajov o Zsidekovi dokonca v jednej zo svojich
výpovedí uviedol aj C. K.. Ďalej zhodne opísali aj druhé stretnutie, na ktoré mali priniesť fotky, na ktorých
mal byť L. M., pričom tieto fotky videl len E. E.. Z výpovedí obžalovaných zhodne vyplýva, že z ich strany

malo ísť o akúsi hru, prostredníctvom ktorej mali zostať v kontakte s C. K., kým im on nezaplatí peniaze
za vozidlo BMW a cukor. Obžalovaní zhodne uviedli, že nemali záujem nikoho zabiť, a F. G. uviedol, že
meno L. M. povedal z dôvodu, že vedel, že robí v zahraničí, a nemôže sa mu nič stať. Skutočnosť, že
L. M. robí v zahraničí, potvrdil vo svojej výpovedi aj sám poškodený L. M..

Súd ďalej poukazuje na závery znaleckých posudkov k osobám obžalovaných.

Zo znaleckého posudku PhDr. Róberta Mathé, PhD. k obžalovanému F. G. síce vyplýva, že nemožno
jednoznačne vylúčiť eventualitu postupu F. G. smerom k ujme L. M., konkrétne motívy sú však menej
pádne. Nie je vylúčená reálnosť jeho verzie, v rámci ktorej by figuroval ako obeť nekalých úmyslov

Petra Hodossyho. Príprava vraždy L. M. F. G. je však vzhľadom na pravdepodobne nepriaznivú finančnú
situáciu – investícia v sume, ktorá by prevyšovala cenu ním predaného auta, do fyzickej likvidácie L.
M., menej pravdepodobná.Zo znaleckého posudku PhDr. Róberta Mathé, PhD. k obžalovanému E. E. vyplýva, pri motivácii
prichádza do úvahy motív solidárnej pomoci kamarátovi, avšak čo sa týka špeciálnej vierohodnosti, zo
psychologického hľadiska prevládajú prvky vierohodnosti jeho verzie kritického diania.

Z výpovedi znalca PhDr. Róbert Mathé, PhD., na hlavnom pojednávaní ďalej vyplýva, že obžalovaný
F. G. bol v kritickom čase v nepriaznivej finančnej situácii, v ktorej by mal investovať vysoký obnos na
fyzickú likvidáciu L. M., dokonca v sume, ktorá by prevyšovala cenu vozidla, tak napriek tomu, či mu
auto L. M. podpálil alebo nie, alebo aj napriek skutočnosti, že medzi F. G. a L. M. bola rivalita ohľadom

partnerského vzťahu, tak z psychologického hľadiská takáto vysoká investícia s prihliadnutím na osobné
charakteristiky F. G. je menej pravdepodobná. Viac pravdepodobná sa javí ľahkovážny a nerozvážny
vstup do kontaktu s C. K., avšak skôr ktorý sám prezentuje, a to udržať kontakt s C. K. dovtedy, kým splatí
jeho dlh za auto. Z výpovede znalca tiež vyplýva, že je menej pravdepodobné, že by sa obžalovaný E.
E. dlhodobo a systematicky pripravoval na spáchanie činu, nakoľko jeho správanie je charakterizované
skôr situačnými faktormi, spravidla nie je plánované a jeho dôsledky nie sú predvídané.

Súd poukazuje aj na výpoveď znalca MUDr. Petra Vážneho v tej časti, podľa ktorej pri znaleckom
skúmaní oboch obžalovaných u nich nezistili duševnú chorobu alebo poruchu, a pátrali po črtách
impulzivity, explozivity, ako aj po disocionálnych charakteristikách, a tieto nezistili významne zvýšené
ani u jedného z obžalovaných.

Súd výpovede obžalovaných posúdil tak, že sa javia ako uveriteľné.

Obžalovaní zhodne opísali okolnosti kúpy auta BMW Petrom Hodossym, a v spojení s výpoveďami
C. J. a Q. E. je evidentné, že C. K. mal záujem auto získať, a keď ho získal, už nemal záujem za

auto zaplatiť a ani za neho nezaplatil dohodnutú sumu 185 000,- Sk. Táto suma s poukazom na
osobné a majetkové pomery F. G. nebola pre F. G. zanedbateľná. Tieto skutočnosti spolu s obchodom
s cukrom, v dôsledku ktorého C. K. dlhoval ďalšie peniaze obžalovaným, dávajú reálny základ motivácii
obžalovaných udržiavať kontakt s C. K.. Z výpovedi obžalovaných ďalej vyplýva, že rozhodujúcu
iniciatívu smerom k fyzickej likvidácii L. M. mal C. K.. C. K. otváral túto tému, zaujímal sa o osobu L. M.,

a navrhoval, že to treba „riešiť“. C. K. je ten, kto priviedol N. C. medzi obžalovaných, pričom z výpovedí
obžalovaných vyplýva, že práve C. K. a N. C. mali iniciatívu v tom, aby sa išli na vozidle previesť k domu
L. M., oni chceli vidieť zbraň, N. C. mal od F. G. žiadať napísanie adresy L. M. na papier, a oni boli tí, ktorí
priniesli fotky L. M. E. E. za účelom potvrdenia identifikácie tejto osoby. V podstate naivné správanie
obžalovaných skôr potvrdzuje ako vylučuje znalec PhDr. Róbert Mathé, PhD., ktorý v podstate verziu

F. G. označil ako pravdepodobnú.

Na strane druhej stojí výpoveď svedka C. K., ktorú súd považuje za nevierohodnú, pričom v súvislosti s
obžalovanými sa javí, že sa opakuje nekalé konanie C. K.. C. K. mal záujem o auto BMW, nemal záujem
za neho zaplatiť, následne inicioval trestnú činnosť – prípravu vraždy, do ktorej vtiahol obžalovaných,

a neskôr bol na nich sám podať trestné oznámenie práve za túto činnosť.

* * *

K výpovedi svedka N. C., agenta, súd uvádza, že súd má dôvodné pochybnosti o tom, či agent konal

v súlade s § 117 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého „konanie agenta musí byť v súlade s účelom
tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní
ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu.“

Obžalovaní F. G. a E. E. zhodne vypovedali v tom zmysle, že iniciatívu na prípade L. M. mali C. K. a N.

C.. Obžalovaní v zásade zhodne uviedli, že N. C. dal v aute F. G. papier a požiadal ho, aby na neho
napísal meno a adresu L. M.. C. K. a N. C. žiadali od obžalovaných zabezpečenie zbrane s tým, že ak
zbraň nevedia obžalovaní zabezpečiť, že ju potom zoženie N. C., pretože on (Popovič) sa s tým ponáhľa
a chce to do nedele dokončiť. C. K. takmer každý deň telefonoval F. G., že čo bude s tým prípadom,
pričom C. K. a N. C. ani raz neboli zavolaní, prišli iniciatívne sami. F. G. ďalej uviedol, že N. C. sa správal

tak agresívnejšie, a C. K. sa mu v podstate vyhrážal, aby nedopadli zle, že C. nie je hocikto. Napokon
obaja obžalovaní uviedli, že N. C. a C. K. si na druhé stretnutie so sebou sami priniesli fotky (podľa
výpovede C. mali fotky od policajtov), na ktorých bol L. M., a žiadali E. E. o potvrdenie jeho totožnosti.Svedok N. C. vlastnú iniciatívu v podstate poprel a opísal iniciatívu obžalovaných, a na väčšinu
konkrétnych otázok nevedel odpovedať, odpovedal len všeobecne a prevažne si na zisťované
skutočnosti nepamätal. Zároveň uviedol, že s obžalovanými sa dohodol, že oni zoženú zbraň, preto sa

pýtal, či už ju majú. Aj ich žiadal, aby ju priniesli. Nechcel ju vyskúšať, malo to ale vyzerať, že on ju
chce odskúšať. Chcel v ich očiach vyzerať dôveryhodne. Keby nebol v ich očiach dôveryhodný, bol by
odhalený. Preto musel navodiť situáciu, že on je jeden z nich.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3To/11/2008 vyslovil názor, že je potrebné zistiť, či agent

konal v medziach § 117 ods. 2 Trestného poriadku, a či možno jednoznačne vylúčiť, či aj agent nekonal
pod tlakom účelových a premyslených oznámení svedka K..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a úvahy, aj s poukazom na hodnotenie svedka C. K. ako
nevierohodnej osoby konajúcej účelovo vo svoj prospech, a hodnotenie výpovedí obžalovaných ako
v podstate vierohodných a konajúcich z dôvodu udržania kontaktu s C. K., súd uvádza, že má dôvodné

pochybnosti o konaní agenta N. C. v súlade s § 117 ods. 2 Trestného poriadku. Súdu sa skôr javí, že N.
C. konal iniciatívne (žiadal napísať údaje o L. M., požadoval zbraň, chcel prípad urýchliť a sám priniesol
fotky L. M.), a zároveň aj pod vplyvom svedka C. K., ktorý preukázateľne konal účelovo vo svoj prospech,
a rovnako popri N. C., prípadne spoločne s ním, iniciatívne.

V tomto smere súd poukazuje aj na úvahy odvolacieho súdu uvedené v rozhodnutí zo dňa 08.04.2008,
podľa ktorých agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, pričom odvolací súd
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tzo V 5/2001.

Súd preto konanie agenta N. C. posúdil ako nesúladné s § 117 ods. 2 Trestného poriadku, a preto jeho

výpoveď podľa názoru súdu nemožno hodnotiť ako usvedčujúcu obžalovaných z trestnej činnosti.

Súd výpovede svedka C. K. posúdil rovnako spôsobom, že ich nemožno hodnotiť ako usvedčujúce
obžalovaných, pričom pochybnosti o konaní svedka C. K. má súd aj v kontexte uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 2To/15/2015, podľa ktorého „Osoba môže

vystupovať v trestnom konaní v pozícii svedka podľa § 127 Tr. por. len dovtedy, pokiaľ neoznámi
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že má byť spáchaný trestný čin a nezačne byť riadená a ovplyvňovaná
orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože od tohto momentu koná v podstate v rovnakom faktickom
postavení ako agent v zmysle § 117 Tr. por. – ako agent de facto, nie je však agentom de iure.
Od tohto momentu má len formálne postavenie svedka, čo je však závažnejšie, na dôkaz získaný a

predložený takýmto svedkom, či už v podobe výpovede alebo inej (predloženie vecného dôkazu, listín
a podobne), nie je možné v ďalšom konaní prihliadať.“ a „Ak páchateľ oznámi páchanie trestného
činu v štádiu prípravy alebo pokusu polícii a nebol použitý ako agent na základe príkazu podľa § 117
ods. 5 až 7 Trestného poriadku (pričom okrem výnimky uvedenej v § 10 ods. 20 Trestného poriadku
môže byť agentom len príslušník Policajného zboru), nemôže táto osoba, a to ani v rámci spolupráce

s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho páchateľa,
resp. spolupáchateľa dotknutého činu. Ak ku takému postupu došlo, nie je možné výpoveď svedka vo
vzťahu k okolnostiam, ktoré nastali po oznámení trestného činu polícii, použiť v trestnom konaní ako
dôkaz.“

* * *

Výpoveď poškodeného L. M. súd posúdil tak, že túto nemožno hodnotiť v neprospech obžalovaných.
Poškodený L. M. uviedol, že väčšinu dní v mesiaci pracoval v Maďarsku, čím potvrdil tvrdenie
obžalovaného F. G., že sa často zdržuje v zahraničí. Poškodený L. M. potvrdil tvrdenia obžalovaných, že

sa s obžalovaným G. pozná od detstva a obžalovaného E. E. nepozná. Uviedol tiež, že mal priateľku J.
K., ktorú mu balil F. G., čo ho nahnevalo a ich vzťahy ochladli. Poškodený M. sa s tou priateľkou rozišiel,
a F. G. si našiel iné dievča. Svedkyňa J. S., O. K., potvrdila, že chodila s L. M., a že jej počas vzťahu s L.
M. nadbiehal F. G., o čom L. M. vedel a žiarlil na F. G.. S L. M. chodila od roku 1999 do augusta 2003,
potom si našla nového partnera a kontakty s L. M. a F. G. prerušila. Vývoj vzťahov medzi J. K., L. M.

a F. G. nenasvedčuje tomu, že by v týchto partnerských okolnostiach mohol spočívať či už motív u L. M.
na podpálenie auta F. G., alebo motív u F. G. na fyzickú likvidáciu L. M.. Vzťah medzi J. K. a L. M. bol
ukončený v auguste 2003, a F. G. zhorelo auto v decembri 2004, a tento dlhý časový odstup výrazne
znižuje pravdepodobnosť, že medzi týmito dvomi udalosťami je vecná súvislosť, obzvlášť v prípade, keďnový vzťah J. K. nebol s F. G., ale s treťou osobou. V čase, kedy sa mal podľa obžaloby F. G. aktívne
zaoberať fyzickou likvidáciou L. M., tak v tom čase mal F. G. tehotnú manželku. Poškodený L. M. zároveň
poprel, že by obžalovanému F. G. podpálil auto, alebo že by od niekoho chcel, aby mu podpálil auto. L.

M. a F. G. tiež popreli, že by boli medzi nimi nejaké finančné dlhy.

V rovnakých intenciách, teda ako menej pravdepodobný, súd posúdil aj časový odstup medzi
podpálením auta a tvrdeným záujmom F. G. o fyzickú likvidáciu L. M., keď k podpáleniu auta došlo
v decembri 2004, a k „riešeniu“ fyzickej likvidácie malo dôjsť v máji 2006. Poškodený L. M. navyše

uviedol, že mu asi 2 alebo 3 mesiace po podpálení auta telefonoval F. G., hovorili o podpálení auta, L.
M. uviedol, že bol v zahraničí, a F. G. povedal, že ho z podpálenia auta neobviňuje (čo tiež podporuje
tvrdenie obžalovaného G., že meno M. uviedol preto, lebo vedel, že je v zahraničí). Možno predpokladať,
že týmto rozhovorom L. M. vysvetlil F. G. jeho podozrenie, a ak by aj súd predpokladal, že F. G. by mu
neveril, tak by to znamenalo, že F. G. by už najneskôr v marci 2005 mal podozrenie voči L. M., a napriek
tomu by mal jeho fyzickú likvidáciu seriózne riešiť až o rok a štvrť neskôr v máji 2006, a to s dvomi

osobami, ktoré predtým nikdy nevidel. Táto možnosť sa javí súdu ako menej pravdepodobná.

Výpovede svedka poškodeného L. M. a svedka J. K. súd posúdil tak, že vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a úvahy nejde o dôkazy, ktoré by bolo možné hodnotiť v prospech obžaloby.

Vykonané svedecké výpovede, s výnimkou výpovedí C. K. a N. C., súd posúdil tak, že v týchto
výpovediach nie je žiadna zmienka o záujme F. G. fyzicky zlikvidovať L. M., alebo akákoľvek zmienka,
ktorú by bolo možné posúdiť v uvedenom smere, a to ani zmienka o akomkoľvek negatívnom
(agresívnom, nevraživom, a pod.) vyjadrení F. G. o L. M. a naopak.

* * *

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a úvah súd dospel k záveru, že v konaní neboli
preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prípravy na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1 Trestného zákona, najmä nebola preukázaná

subjektívna stránka trestného činu u oboch obžalovaných.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd uplatnil zásadu in dubio pro reo, pretože mal dôvodné
pochybnosti o skutkových záveroch obžaloby týkajúcich sa tohto trestného činu.

Z týchto dôvodov súd nemohol uznať obžalovaných za vinných za tento trestný čin.

Následne sa súd v súlade s § 327 ods. 1 Trestného poriadku riadil pokynmi odvolacieho súdu uvedenými
v rozhodnutí zo dňa 17.07.2024, a to pokynmi uvedenými v bodoch:
- bod 22. „Sumarizujúc vyššie uvedené, je prvostupňový súd povinný ustáliť a v popise skutku uviesť,

či obžalovaný E. komunikoval so svedkom Hodossym vo výkone trestu odňatia slobody, aký bol obsah
ich komunikácie, či a kde sa obžalovaní stretli so svedkom Hodossym a agentom a aký bol obsah ich
komunikácie a aké ďalšie úkony mali byť obžalovanými v tejto súvislosti realizované a následne toto
konanie obžalovaných právne posúdiť, teda ustáliť či prišlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého
z trestných činov. Vynechanie podstatnej časti skutku, pre ktorý bola podaný obžaloba, a ktorá by

mohla mať trestnoprávnu relevanciu, vo výroku o vine s poukazom na to, že nenapĺňa skutkovú podstatu
trestného činu nie je správnym procesným postupom.“
- bod 35. „Úlohou prvostupňového súdu bude, vysporiadať sa s návrhom na doplnenie dokazovania
predloženým prokurátorom v odvolacom konaní, opätovne vyhodnotiť dokazovanie, na základe
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ustáliť a naformulovať popis skutku v celom

žalovanom rozsahu, právne ho posúdiť a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, aby zodpovedalo
ustanoveniu § 168 Trestného poriadku.“

Súd oproti skoršiemu meritórnemu rozhodnutiu doplnil do rozsudku výrok, ktorým obžalovaných
oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku pre skutok v obžalobe kvalifikovaný

ako príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 13 ods. 1,
§ 144 ods. 1 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom, a to pre nepreukázanie všetkých
znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu – nepreukázanie subjektívnej stránky trestného
činu.Súd naformuloval skutkovú vetu výroku rozsudku o oslobodení spod obžaloby s poukazom na vykonané
dokazovanie, na skutkové závery, ktoré mal v konaní za preukázané (podrobne uvedené v skoršej časti

odôvodnenia), zohľadňujúc pritom totožnosť skutku oproti podanej obžalobe ako aj pokyny odvolacieho
súdu v zmysle bodu 22. rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd pri formulácii skutkovej vety vychádzal
z vykonaného dokazovania, primárne z výpovedí oboch obžalovaných, ktoré považoval v tomto smere
za vierohodné tak, ako to súd vysvetlil v skoršej časti odôvodnenia. Pretože súd svedka K. posúdil ako
nevierohodného, a v súvislosti s agentom C. dospel k záveru, že sú dané dôvodné pochybnosti o tom, či

agent konal v súlade s § 117 ods. 2 Trestného poriadku, tak z týchto dôvodov súd pri formulácii skutkovej
vety nemohol vychádzať z výpovedí týchto dvoch osôb.

Ad nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané všetky znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolené

ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona u oboch obžalovaných.

Ad zakázaná zbraň

V prvom rade súd poukazuje na výpoveď znalca P. Q. z KEÚ PZ, ktorý na hlavnom pojednávaní po

fyzickom preskúmaní pištole uviedol, že jednoznačne je z hlavne odvŕtaná prepážka, na hlavni vidno
vydutie, ktoré bolo spôsobené odvŕtaním prepážky. Prepážka bola odstránená a do hlavne sa dá vložiť
pevná strela. Rozhodujúce pre zaradenie zbrane do tejto kategórie je to, či zbraň bola upravená, pričom
to, či zbraň bola alebo nebola funkčná, nemá vplyv na jej zaradenie. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ
č. p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/16596, ako aj zo znaleckého posudku KEÚ PZ č. p.: PPZ-7785/KEU-BA-

EXP-2006, rovnako vyplýva, že z ústia hlavne bola odstránená prepážka, ktorá zužovala vývrt hlavne,
a odstránením prepážky z ústia hlavne je možné zo strany ústia vložiť do hlavne strelu priemeru 9 mm,
a túto následne pomocou nábojky vystreliť. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ č. p.: PPZ-7785/KEU-BA-
EXP-2006, ako aj z výpovede znalca P. Q., vyplýva, že takouto úpravou sa zbraň stala zakázanou, a ide
o zbraň kategórie A podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive;

pred úpravou nešlo o zakázanú zbraň.

Súd v zhode s uvedenými závermi vyplývajúcimi z dokazovania dospel k záveru, že odstránením
prepážky zaistenej zbrani - pištoľ zn. Voltran, model 2004 Aras, kaliber 9 mm P.A.Blanc, výrobné číslo
A491625, došlo k nedovolenej úprave zbrane, čím sa zbraň stala zakázanou, a ide o zbraň kategórie

A podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive. Súd tiež uvádza,
že rovnaká právna úprava, podľa ktorej pri nedovolenej úprave zbrani ide o zbraň zakázanú, platila tak
v období skutku v roku 2006 (zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení zákona č.
529/2005 Z. z.), ako aj v čase rozhodovania v roku 2024 (zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach
a strelive v znení zákona č. 500/2021 Z. z.).

Ad obžalovaný Czibor

V súvislosti s obžalovaným E. E. súd poukazuje na jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa
22.11.2006, v ktorej obžalovaný okrem iného uviedol, že „A. N. hovoril, že on sa s tým ponáhľa, a chce to

do nedele ukončiť, a či my stihneme zatiaľ tú pištoľ pripraviť. Ja som mu sľúbil, že samozrejme dovtedy to
zabezpečímazbraňbude.“,naotázku„Ktovámzabezpečoval,resp.kohostepožiadaliabyVámprevŕtal
hlaveň plynovej pištole?“, uviedol, že „Pištoľ bola daná T. J., on ju prezrel a povedal, že sa to nedá urobiť,
lebo tá hlaveň je veľmi tenká, načo ju vrátil mne, a ja som ju dal G.. Od tej doby som ja pištoľ k dispozícii
nemal.“, a následne potom, čo ho vyšetrovateľ oboznámil s tým, že hlaveň pištole bola prevŕtaná, čím

sa stala streľbyschopná a je zaradená do kategórie zakázaných zbraní, obžalovaný uviedol, že „ja
som G. odovzdal zbraň bez akéhokoľvek zásahu, v pôvodnom stave, opravujem po nahliadnutí do
fotodokumentácie z domovej prehliadky, a znaleckého posudku z odboru balistiky, uvádzam, že ja som
dal spraviť iba mechanizmus na zbrani, ktorý zabezpečoval uchytenie záveru zbrane vo vrchnej vodiacej
koľajnici, aby sa zbraň nerozpadla. Kto prevŕtal hlaveň, ja povedať neviem, je pravdou, že J. som sa

snažil na to nahovoriť, aby sa na to pozrel, ale on hovoril, že sa to nedá, že je to tenké a je to zbytočné
prerábať.“Skutočnosť, ktorú uviedol obžalovaný E., že na zbrani mal byť upravený mechanizmus, ktorý
zabezpečoval uchytenie záveru zbrane vo vrchnej vodiacej koľajnici, aby sa zbraň nerozpadla, vyplýva
taktiež zo znaleckého posudku KEÚ PZ č. p.: PPZ-7785/KEU-BA-EXP-2006, v ktorom je uvedené, že

na zbrani je upravený záchyt záveru. V zhode s uvedenými skutočnosťami vypovedal obžalovaný G.
v prípravnom konaní dňa 28.06.2006, kedy uviedol, že „uvedenú zbraň som špeciálne neupravoval, len
bola navŕtaná, aby bola hlučnejšia. Nejaký sústružník v Marcelovej to robil, jeho meno neviem. Či sa
tento človek, ktorý mi upravoval zbraň volal Imro, to neviem. Toto všetko nechal urobiť Csaba“, k čomu
na hlavnom pojednávaní uviedol, resp. potvrdil, že predmetnú pištoľ mal obžalovaný E. E..

T. J. je z Marcelovej a má doma sústruh.

Z uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný E. prezentoval záujem zbraň „pripraviť“,
zbraň mal k dispozícii od obžalovaného G., ktorý je vlastníkom tejto zbrane, a vo svojej výpovedi sám
obžalovaný E. uviedol, že požiadal T. J. o úpravu zbrane, pričom došlo k jej úprave v rozsahu záchytu

záveru, a následne obžalovaný E. zbraň vrátil obžalovanému G..

Svedok T. J. síce poprel, že by vykonával úpravu zbrane, alebo že by ho o úpravu zbrane požiadal
obžalovaný E., avšak súd výpoveď tohto svedka považoval za účelovú, pretože tento svedok poprel
takmer všetko, pravdepodobne so záujmom poprieť akúkoľvek spojitosť s trestným konaním, a to až

tak, že poprel, že by napr. poznal obžalovaného E.. Tieto skutočnosti tvrdené svedkom sú vyvrátené
ostatnými uvedenými dôkazmi, pričom sám obžalovaný E. označil svedka T. J. ako osobu, ktorú požiadal
o úpravu zbrane, a súd v tomto smere veril tvrdeniam, ktoré uviedol obžalovaný E..

Uvedeným konaním obžalovaný E. naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolené ozbrojovanie

a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, pretože inému (obžalovanému G.)
sprostredkoval (u osoby T. J.) výrobu (ktorá podľa názoru súdu zahŕňa aj úpravu) strelnej zbrane (pištoľ
zn. Voltran, model 2004 Aras) bez povolenia. Posledná časť právnej vety je podľa názoru súdu naplnená
tým, že obžalovaný E. chcel sprostredkovať v prospech obžalovaného G. ako vlastníka zbrane úpravu
zbrane odstránením prepážky u osoby T. J., pričom už oslovením tejto osoby na vykonanie nedovolenej

úpravy zbrane je podľa názoru súdu naplnené „sprostredkovanie strelnej zbrane bez povolenia“. Podľa
názoru súdu v prípade sprostredkovania potom nie je rozhodujúce, či k úprave zbrane došlo alebo
nedošlo, nakoľko už samotné sprostredkovanie, teda oslovenie „tretej“ osoby s požiadavkou na úpravu
strelnej zbrane, je trestné.

Ad obžalovaný G.

V súvislosti s obžalovaným F. G. súd poukazuje na jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa
28.06.2006, v ktorej obžalovaný okrem iného uviedol, že „uvedenú zbraň, ktorá bola nájdená pri domovej
prehliadke,ktorúsomjadobrovoľnevydal,somsiriadnezakúpil.Malsomjupreto,lebomiužrazpodpílili

auto.“, „Uvedenú zbraň som špeciálne neupravoval, lebo bola navŕtaná, aby bola hlučnejšia. nejaký
sústružník v Marcelovej to robil. Či sa tento človek, ktorý mi upravoval zbraň , volal Imro, to neviem.
Toto všetko nechal urobiť Csaba“, a taktiež na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2022,
v ktorej obžalovaný okrem iného uviedol, že „Popovič začal s tým, že on chce zbraň, že keď nevieme
my zohnať, tak že zoženie on. Vtedy sme ja a E. chceli ukázať, že máme.“ a na otázku obhajcu, že „kto

a akým spôsobom inicioval zadováženie zbrane na tento skutok?“, uviedol, že „To ani nebolo iniciované,
len sme chceli keď treba tak ukázať voľačo, ak budú pýtať, tak že toto tam máme.“

Súd výpoveď obžalovaného G. v časti opisujúcej účel zbrane, resp. jej úpravy, ako nesúvisiaci s navonok
prezentovanou záležitosťou okolo osoby poškodeného M., považuje za účelovú obranu so zámerom

zmierniť svoju trestnú zodpovednosť. Súd poukazuje na oboma obžalovanými prezentovaný zámer
„ukázať,žemajú“(zbraň),smeromkagentoviC.asvedkoviHodossymu,anavýpoveďobžalovanéhoE.,
ktorý v rozhodnom období požiadal ďalšiu osobu o úpravu zbrane. V kontraste s tým obžalovaný G. dva
krát rozdielne opisuje účel zadováženia zbrane, kedy v prípravnom konaní ako dôvod uviedol podpálenie
auta, a na hlavnom pojednávaní uviedol, že ju používal, aby s ňou strieľal rakety, svetlice na Silvestra.

Súd poukazuje aj na ten rozpor, že zbraň bola zakúpená dňa 06.12.2004 (č. l. 564-565), a k podpáleniu
auto došlo až neskôr dňa 25.12.2004 (č. l. 494), teda kúpa zbrane predchádzala podpáleniu auta, a nie
naopak.Skutočnosť, že zbraň upravená nedovoleným spôsobom (viď už skôr spomenuté znalecké posudky KEÚ
PZ) bola v držbe obžalovaného G., vyplýva zo skôr uvedených dôkazov svedčiacich o vlastníctve zbrane
obžalovaným G., ako aj zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.06.2006 u obžalovaného

G., ktorý po predchádzajúcej výzve uviedol, že „dobrovoľne vydávam zbraň a to plynovú pištoľ so
zásobníkom a 7 nábojmi. Tieto veci sa nachádzajú v aute zn. Škoda na dvore domu“

Zuvedenýchdôkazovmalsúdzapreukázané,žeobžalovanýG.naplnilznakyskutkovejpodstatyzločinu
nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, pretože

držal strelnú zbraň (pištoľ zn. Voltran, model 2004 Aras) bez povolenia.

* * *

Súd aj s poukazom na odôvodnenie odvolacieho súdu uvádza, že hoci sa súdu javí ako skôr
pravdepodobné konanie obžalovaných, ktorý umelo udržiavali kontakt s K. a C., a tieto dve osoby

v podstate aj na obžalovaných naliehali a dostali ich do určitého záväzku v súvislosti s prípravou
vraždy a tým aj so zabezpečením zbrane, tak podľa názoru súdu nejde o taký „nátlak“ alebo
okolnosti, v dôsledku ktorých by bolo možné uvažovať o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu.
Zo zabezpečeného dokazovania vyplýva, že zabezpečenie zbrane obžalovanými bolo ich slobodné
rozhodnutie, ktoré mohli kedykoľvek zmeniť, t. j. mohli sa rozhodnúť zbraň nezabezpečiť (a potom by

sa ukázalo, či zbraň zabezpečí Hodossy alebo Popovič, ako oni sami tvrdili), alebo mohli zabezpečenie
zbrane odkladať. Z týchto dôvodov súd nezistil okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, a preto
obžalovaní môžu niesť trestnoprávnu zodpovednosť.

* * *

K obdobiu páchania trestnej činnosti súd uvádza, že toto ohraničil obdobím od 21.04.2006 do
26.06.2006, kedy deň 21.04.2006 zodpovedá dňu výstupu obžalovaného E. z výkonu trestu z ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou (č. l. 569), a deň 26.06.2006 zodpovedá dňu vykonania domovej prehliadky
u obžalovaného G. (č. l. 278), pričom práve v tomto období medzi výstupom obžalovaného E.

z VTOS a domovou prehliadkou, resp. zadržaním obžalovaných, došlo ku kontaktu medzi obžalovanými
a agentom C. a svedkom Hodossym, a práve v tejto súvislosti aj došlo k sprostredkovaniu úpravy zbrane,
k samotnej úprave zbrane, a k držbe zbrani bez povolenia.

Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že pištoľ zn. Voltran, model 2004 Aras,

bola upravená prevŕtaním hlavne, avšak nebolo preukázané, kto zbraň upravil týmto nedovoleným
spôsobom. Táto skutočnosť však nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných, pretože
v prípade obžalovaného E. je podstatné to, že úpravu zbrane sprostredkoval (bez ohľadu na výsledok
tejto činnosti), a v prípade obžalovaného G. je podstatné to, že už upravenú zbraň mal v držbe.

* * *

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaní ako trestne zodpovedné
subjekty svojim úmyselným konaním po objektívnej ako i po subjektívnej stránke naplnili skutkovú
podstatu zločinu nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného

zákona.

Súd v súlade s vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom upravil a spresnil skutkovú
vetu týkajúcu sa trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, pri zachovaní
totožnosti skutku.

K výroku o treste.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že

mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u spolupáchateľov aj nato, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Súd zároveň zohľadňoval
zásady uvedené v § 33a Trestného zákona.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ich pomery
a možnosti ich nápravy, a na ich správanie po spáchaní trestného činu.

Pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona

je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody 3 (tri) roky až 8 (osem) rokov, a to aj podľa právnej
úpravy účinnej od 06.08.2024.

Súd u obžalovaného E. E. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť.
S poukazom na skutočnosť, že pri odsúdeniach Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/170/2003,
a Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/138/2004, sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, súd na

tieto odsúdenia neprihliadal v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, teda tieto odsúdenia nezakladajú
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Súd u obžalovaného F. G. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda

že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pretože pred spáchaním trestného
činu v roku 2006 nemal žiadny záznam v odpise registra trestov, a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd teda prihliadal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.
2 Trestného zákona, avšak s poukazom na použitie právnej úpravy účinnej od 06.08.2024 súd už

neupravoval trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

Súdsazaoberalajtým,čiobžalovanýmmožnomimoriadneznížiťtrestpoddolnúhranicutrestnejsadzby
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a dospel k pozitívnemu záveru z nasledovných dôvodov.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona „Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.“

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona „trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je
v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010, sp. zn. 5 To 14/2009
„Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu

a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania
v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť
mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa §.40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 ( § 39
ods. 1 Tr. zák. ) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom
s obmedzením uvedeným v ustanovení § 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ( § 39 ods.

3 Tr. zák.).“

Súd ďalej uvádza, že účel trestu naplní trest v prípade, keď je trest spravodlivý a uložený včas. Čím
neskôr od spáchania skutku je trest uložený, tým sa znižuje účel a význam trestu. V prejednávanej veci
súd v novembri 2024 uznal obžalovaných za vinných za zločin, ktorého sa dopustili v období apríl-jún

2006, teda pred viac ako 18 rokmi. 18 rokov je podľa názoru súdu taká dlhá doba, kedy s poukazom
na povahu trestnej činnosti - nedovolená úprava plynovej pištole za účelom zabezpečenia zbrane pri
predstieranomkontaktesosobami,ktorévpodstateľahkovážnychažnaivnýchvtomčaseobžalovaných
vtiahli do trestnej činnosti, teda dôvodom úpravy zbrane bol kontakt s C. K. – by akýkoľvek uložený
trest už neplnil svoj účel, a trest ukladaný po takej dlhej dobe by mal byť skôr symbolický, čo najmenej

zasahujúci do života obžalovaných.

Súd obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody mimoriadne znížení pod dolnú hranicu trestnej
sadzby vo výmere 6 mesiacov, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 294 ods. 2 Trestnéhozákona s poukazom § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, ktorý považuje vzhľadom na
naplnenie účelu trestu za primeraný.

Súd odkazuje na úvahy o plynutí času a účele trestu, ktoré prevažujú nad všetkými ďalšími
skutočnosťami majúcimi vplyv na ukladanie trestu. Súd počas konania nevzhliadol žiadnu okolnosť,
ktorá by bola dôvodom na uloženie trestu odňatia slobody prísnejšieho oproti trestu uloženého na samej
dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby.

Súd uvádza, že pokiaľ trestná vec obžalovaných bude právoplatne skončená s uvedenou 6 mesačnou
výmerou trestu odňatia slobody, tak nakoľko obaja obžalovaní boli vo výkone väzby, táto väzba sa
im s poukazom na § 45 Trestného zákona započíta do uloženého trestu odňatia slobody. Obidvaja
obžalovaní boli vo výkone väzby viac ako 6 mesiacov (obžalovaní boli vo väzbe od 26.06.2006 do
08.12.2008, t. j. viac ako 2 roky a 5 mesiacov), preto v prípade započítania väzby do uloženého trestu
dôjde k vykonaniu celého trestu bez potreby nástupu obžalovaných do výkonu trestu v tejto trestnej

veci. Tieto skutočnosti boli pre súd dôvodom, prečo súd neukladal alternatívny trest, teda v prípade
zápočtu väzby do uloženého trestu odňatia slobody by išlo o výrazne menší zásah do reálneho života
obžalovaných, nech o aký by išlo pri ukladaní alternatívneho trestu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného E. E. na výkon uloženého trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v
poslednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinuvovýkonetrestuodňatiaslobodyvsúvislosti
s odsúdením Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T/170/2003, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin, pričom trest bol vykonaný ku dňu 21.04.2006.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného F. G. na výkon uloženého trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd zároveň obžalovanému F. G. uložil podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona trest prepadnutia

veci, a to: 1 kus pištoľ zn. Voltran, model 2004 Aras, kaliber 9 mm P.A.Blanc, výrobné číslo A491625.
Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí obžalovaných F. G. a E. E. mal súd za preukázané, že
predmetná pištoľ je vo vlastníctve obžalovaného F. G., pretože on za ňu zaplatil, a nakladal s ňou ako
s vlastnou. Nakoľko predmetná pištoľ bola zabezpečená v súvislosti s navonok prezentovaným úmyslom
usmrtiť poškodeného, súd trest prepadnutia veci uložil podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,

podľa ktorého súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola určená na spáchanie trestného činu. Súd však
nevylučuje možné použitie § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda že vec bola použitá na spáchanie
trestného činu, keď súd obžalovaného F. G. uznal za vinného z držby strelnej zbrane bez povolenia.

* * *

Všetky výroky tohto rozsudku boli prijaté senátom Okresného súdu Trnava pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok.