Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: O. W., narodený XX. F. XXXX, bytom v Y., N. č. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Ing.
Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 95, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej z 20. apríla 2023, Číslo: 15630-2/2023-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 27. februára 2025, č. k. 4Sas/1/2023-46, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 27. februára 2025, č.
k. 4Sas/1/2023-46 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovanej z 20. apríla 2023, Číslo: 15630-2/2023-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom
rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. februára 2023,
Číslo: 2845-14/2023-BA. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 88
a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca má nárok na úrazovú rentu od 06. októbra 2017 do
31. októbra 2017 v sume 287,60 eur a od 01. novembra 2017 v sume 342,90 eur mesačne. Zároveň
rozhodol,
- že žalobca podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na výplatu úrazovej renty od 06.

októbra 2017 do 31. decembra 2017 (z dôvodu, že žalobca bol dočasne práceneschopný s nárokom
na úrazový príplatok),
- o zvýšení sumy úrazovej renty od 01. januára 2018 podľa § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č.
461/2003 Z.z. o 2 % na sumu 349,80 eur mesačne,
- že žalobca podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na výplatu úrazovej renty od 01.
januára 2018 do 31. januára 2018 (z dôvodu, že žalobca bol dočasne práceneschopný s nárokom na
úrazový príplatok),

- že žalobca má nárok od 01. februára 2018 na výplatu úrazovej renty v sume 349,80 eur,
- o zvýšení sumy úrazovej renty od 01. januára 2019 podľa § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č.
461/2003 Z.z. o 2,6 % na sumu 358,90 eur mesačne,- o zvýšení sumy úrazovej renty od 01. januára 2020 podľa § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č.
461/2003 Z.z. o 2,5 % na sumu 367,90 eur mesačne,
- o zvýšení sumy úrazovej renty od 01. januára 2021 podľa § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č.

461/2003 Z.z. o 2,3 % na sumu 376,40 eur mesačne,
- o zvýšení sumy úrazovej renty od 01. januára 2022 podľa § 89 ods. 8 a 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o
1,6 % na sumu 382,50 eur mesačne,
- o zvýšení sumy úrazovej renty od 01. januára 2023 podľa § 89 ods. 8 a 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o
10,9 % na sumu 424,20 eur mesačne.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 13 ods. 3
písm. b/, § 83, § 84 ods. 1, § 88 ods. 1, § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej
úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za
primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a
dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na závery prijaté Najvyšším správnym súdom
Slovenskej republiky v prv rozhodovanej veci vedenej pod sp. zn. 7Ssk/113/2021 dospel k záveru o
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej. Dňom zistenia choroby z povolania u žalobcu bol 06.
október 2017, pričom k tomuto dňu bol stanovený aj pokles žalobcovej pracovnej schopnosti (45 %) a od

tohto dňa bol žalobcovi priznaný nárok na úrazovú rentu. Pokiaľ za deň zistenia choroby z povolania u
žalobcu bol určený 06. október 2017, potom rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho
základu za účelom výpočtu sumy úrazovej renty malo byť obdobie od 01. januára 2016 do 31. decembra
2016 a nie obdobie od 01. januára 2018 do 31. decembra 2018, ktoré predchádzalo roku, v ktorom bolo
poškodenie zdravia za chorobu z povolania uznané (17. apríl 2019).

4. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
II.

5. Žalobca rozsudok správneho súdu napadol v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou.

6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že deň zistenia choroby z povolania bol deň 06. október 2017, keďže
žalovaná vychádzala z Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v mesiaci
apríl 2019, ktoré však bolo určené všeobecnému lekárovi žalobcu a ktoré nebolo potvrdené. Žalovaná
ani správny súd vôbec nevzali do úvahy, že žalobcovi bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok

z 09. apríla 2019, a to na základe odborného posudku o invalidite z 09. apríla 2019, ktorý chorobu
z povolania vylúčil, teda v čase vydania tohto posudku nebola choroba z povolania zistená. Tvrdenie
žalovanej o tom, že choroba z povolania bola zistená 06. októbra 2017 nie je v súlade so zákonom a
tiež so spisovým materiálom. Tiež odkázal na lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo 17. apríla 2019, v ktorom bol ako dátum vzniku poškodenia na zdraví (priznania choroby

z povolania) určený deň 17. apríla 2019 a nie 06. októbra 2017. Odkázal tiež na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/14/2021 prijatý v tejto veci a ktorý bol „potvrdený“ rozsudkom Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/113/2021, ktorého závery neboli v tomto (ďalšom)
konaní rešpektované. Uzavrel, že podozrenie pre chorobu z povolania nebolo v roku 2017 potvrdené.
Rozhodným obdobím potom podľa žalobcu nemalo byť obdobie od 01. januára 2016 do 31. decembra

2016, ale určujúcim pre denný vymeriavací základ malo byť obdobie od 01. januára 2018 do 31.
decembra 2018, keď choroba z povolania bola uznaná 17. apríla 2019.

8. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a

vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 24. apríla 2025 uvádzajúc, že v
prípade invalidného dôchodku a úrazovej renty ide o dve samostatné dávky, u ktorých zákonodarca
samostatne upravil podmienky pre priznanie, respektíve nepriznanie ich nároku. Kým jednou z

podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita, teda viac ako 40 %-ný pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (u žalobcu bola stanovená percentuálna miera 20 %), podmienkou
vzniku nároku na úrazovú rentu je viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca. Doterajšou činnosťou sa rozumie doterajšia činnosť zamestnanca vykonávaná pred
utrpením pracovného úrazu, respektíve pred zistením choroby z povolania. Pod schopnosťou vykonávať

zárobkovú činnosť sa zase rozumie schopnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, nielen zamestnanie
vykonávané pred vznikom invalidity. Uzavrela, že za deň zistenia choroby z povolania je potrebné
rozumieť deň 06. októbra 2017, z ktorého dôvodu potom rozhodujúcim obdobím na určenie denného
vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2016.

10. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú

zamietol.

IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 05. mája 2025 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a

po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako
nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
z 20. apríla 2023, Číslo: 15630-2/2023-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v

celomrozsahuzamietlaodvolaniežalobcuapotvrdilaprvostupňovésprávnerozhodnutiezo06.februára
2023, Číslo: 2845-14/2023-BA o priznaní nároku na úrazovú rentu a na to nadväzujúcich, respektíve
súvisiacich výrokov (pozri bližšie bod 1 tohto rozsudku).

19. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej

mal preukázané, že
- žalobca na predpísanom tlačive dňa 24. júna 2019 požiadal o priznanie úrazovej renty,- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 18. decembra 2019, Číslo: 62896-4/2019-BA priznal
žalobcovi úrazovú rentu od 01. júla 2019 v sume 383,20 eur mesačne a jej pomernú časť od 24. júna
až 30. júna 2019 v sume 89,50 eur a od 01. januára 2020 zvýšenú na sumu 392,80 eur mesačne,

[v odôvodnení uviedol, že choroba z povolania vznikla dňa 07. októbra 2016, ale úrazovú rentu priznal
až od 24. júna 2019, pretože žalobca dovtedy pracoval za podmienok, za ktorých vznikla choroba z
povolania; zároveň podklad pre vydanie rozhodnutia predstavovala Lekárska správa z 13. decembra
2019 s uvedeným dátumom prvého zistenia choroby z povolania 06. októbra 2017 a s dátumom uznania
17. apríla 2019 so stanoveným 45 %-ným poklesom pracovnej schopnosti od 24. júna 2019]

- na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím z 19. februára 2020, Číslo: 5292-2/2020-BA zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 18. decembra 2019,
[za deň zistenia rovnako považovala deň 06. október 2017, a teda za rozhodujúce obdobie kalendárny
rok 2016]
- Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. septembra 2021, sp. zn. 2Sa/14/2021 zrušil správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej z 19. februára 2020 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím

z 18. decembra 2019 a vec jej vrátil na ďalšie konanie,
[krajský súd vzhliadol nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom výpočte úrazovej
renty na základe určenia denného vymeriavacieho základu za príslušné obdobie; uviedol, že choroba z
povolania u žalobcu bola zistená dňa 06. októbra 2017 s dátumom uznania odo dňa 17. apríla 2019, a
tedapokiaľbysprávneorgányvychádzalizdátumu,kedybolachorobazpovolaniauznaná,potomdenný

vymeriavací základ by mal byť určený za obdobie od 01. januára 2018 do 31. decembra 2018 a pokiaľ
by správne orgány vychádzali z toho, že dňa 06. októbra 2017 bola zistená choroba z povolania a od
tohto dátumu by bol žalobcovi priznaný nárok na úrazovú rentu, tak v tom prípade by bolo posudzované
obdobie a denný vymeriavací základ určovaný za obdobie od 01. januára 2016 do 31. decembra 2016,
teda za rok predchádzajúci dňu, kedy bola zistená choroba z povolania]

- najvyšší správny súd následne rozsudkom z 24. augusta 2022, sp. zn. 7Ssk/113/2021 zamietol ako
nedôvodnú kasačnú sťažnosť žalovanej,
[v podstate sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel krajský súd, zvýraznil potrebu rozlíšenia okamihu
zistenia a uznania choroby z povolania s tým, že ako správne považoval ustálenie, že choroba z
povolania žalobcu bola zistená 06. októbra 2017, z ktorého dôvodu bolo potrebné tento deň považovať

za rozhodujúcu skutočnosť v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; dodal však, že žalovaná mala
zistiť mieru poklesu zárobkovej schopnosti žalobcu už od tohto dátumu bez ohľadu na to, že žalobca
počas celého sporného obdobia (až do 24. júna 2019) pracoval]
- následne po vrátení veci prvostupňový správny orgán dňa 06. februára 2023 vydal rozhodnutie o
priznaní úrazovej renty žalobcovi so vznikom nároku od 06. októbra 2017 vrátane na to nadväzujúcich,

respektíve súvisiacich výrokov (bližšie pozri bod 1 tohto rozsudku),
[podklad pre vydanie rozhodnutia predstavovala Lekárska správa z 23. januára 2023 s uvedeným
dátumom prvého zistenia choroby z povolania 06. októbra 2017 a s dátumom uznania 17. apríla 2019
so stanoveným 45 %-ným poklesom pracovnej schopnosti od 06. októbra 2017]
- žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím z 20. apríla

2023 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 06.
februára 2023.

20. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové
poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu,

služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.

21. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., choroba z povolania podľa tohto zákona je
choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, 26a) (odkaz na
§ 31a až 31g zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z.z.; pozn. súdu) zaradená do zoznamu chorôb
z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi
zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti
s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

22. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená
pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto
zoznamu.23. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.

24. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
25. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie
sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a/ až e/ a na určenie sumy rehabilitačného a

rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol
u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom
období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta
nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel
pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní
nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom,

v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie
od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo
od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9
a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného
úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

26. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej
schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty
v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na
rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas
ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej

rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom
maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Najvyšší správny súd aj s odkazom na závery vyrieknuté v prv vydanom rozhodnutí v tejto veci
vedenej pod sp. zn. 7Ssk/113/2021 a tiež vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných
právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

29.Najvyššísprávnysúdvprvomradeajvkontextenanámietkyvznesenéžalobcomvpodanejkasačnej

sťažnosti uvádza, že je potrebné rozlišovať pojem „uznať“ chorobu z povolania (§ 8 ods. 2 písm. a/
zákona č. 461/2003 Z.z.) a pojem „zistiť“ chorobu z povolania (§ 83 a § 84 veta posledná zákona č.
461/2003 Z.z.), keď tieto pojmy používa sám zákonodarca, a teda nemožno im priznať rovnaký účel a
význam, keďže v opačnom prípade by bol použil iba jeden z nich, čo napokon zodpovedá aj princípom
tvorby právnych predpisov (bližšie pozri § 3 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o

Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Podporne možno tiež odkázať na § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, v
zmysle ktorého chorobu z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a
odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva špecializované pracovisko, ktorým

je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári
s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore
pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo
v špecializačnom odbore dermatovenerológia s tým, že dňom uznania choroby z povolania je deň
vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania (ods. 15 menovaného zákona). Zároveň

podľauvedenéhozákonaevidenciahláseníuznanýchchorôbzpovolaniaobsahujejednakdátumprvého
zistenia choroby z povolania a jednak dátum uznania choroby z povolania (§ 31b ods. 2 písm. k/ a l/). To
ďalej potvrdzuje i ten fakt, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé a nesporné, že u žalobcu bola
choroba z povolania zistená dňa 06. októbra 2017, ktorá skutočnosť vyplýva napríklad z príslušnéhohlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania z 10. mája 2019, z oznámenia o
poistnej udalosti zo 17. mája 2019, z lekárskej správy z 13. decembra 2019 a tiež z lekárskej správy z 23.
januára2023.Uvedenýdátumajsámžalobcauviedolakodeňzisteniachorobyzpovolaniavnímosobne

podanej žiadosti o priznanie úrazovej renty z 24. júna 2019. Z uvedených listín tiež vyplýva, že choroba
z povolania bola uznaná 17. apríla 2019. Z vyššie citovaného ustanovenia § 84 ods. 1 veta posledná
zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň
utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, teda nie deň, kedy bola
choroba z povolania uznaná. Týmto dňom nie je deň, kedy bolo odborne medicínsky ustálené (uznané),

že určitá choroba spĺňa podmienky choroby z povolania, ale deň, kedy sa zistilo, že zamestnanec touto
choroboutrpí.Možnotiežpodpornepoukázaťnapracovnýúraz,vsúvislostisktorýmplatí,žeskutočnosť
rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu, to znamená deň,
kedy došlo k pracovnému úrazu. Za tohto stavu je potom potrebné postupovať výkladovo zhodne aj vo
vzťahu k chorobe z povolania, keďže v tomto zmysle (rozumej čo do nároku na úrazovú rentu) nie je
daný žiaden rozumný dôvod rozlišovať medzi poškodeným, ktorý utrpel pracovný úraz a poškodeným,

u ktorého sa zistila choroba z povolania. V tomto smere možno ďalej odkázať na záver plynúci z už
zmieňovaného rozsudku najvyššieho správneho súdu z 24. augusta 2022, sp. zn. 7Ssk/113/2021, podľa
ktorého cit.: „ (...) Ak by sa zamestnanec považoval za poškodeného nie okamihom, kedy sa mu určitá
choroba zistila, ale až okamihom, kedy bol ustálený jej charakter choroby z povolania, znamenalo by
to, že v určitom období by zamestnanec nebol chránený úrazovým poistením, hoci jeho poškodenie

zdravia malo tieto dôsledky a bolo spojené s plnením jeho pracovných úloh (§ 8 ods. 4 až 6 zákona
č. 461/2003 Z. z.). Dĺžka tohto obdobia by pritom bola celkom náhodná, keďže by závisela od toho,
ako rýchlo by bola lekárska veda schopná ustáliť príčinnú súvislosť medzi plnením pracovných úloh a
existujúcou chorobou. To by viedlo k ťažko odôvodniteľnej nerovnosti v krytí zamestnancov úrazovým
poistením pri rôznych chorobách z povolania. Rovnako by to nebolo zlučiteľné ani s pravidlom spätného

pôsobenia zaradenia choroby do príslušného zoznamu (§ 8 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) a ani s tým,
že pri pracovnom úraze je zamestnanec úrazovopoistne chránený už od okamihu vzniku pracovného
úrazu (cit. § 83 cit. zák.).“

30. Ďalej najvyšší správny súd uvádza, že tak v tu prejednávanej veci, ako aj vo veci ohľadom

prvého rozhodovania o nároku žalobcu na úrazovú rentu nebol sporný deň, kedy bola zistená choroba
z povolania. Pokiaľ žalobca odkazoval na záver plynúci z prepúšťacej správy z kliniky pracovného
lekárstva a toxikológie z 22. novembra 2017 až 29. novembra 2017, ktorý následne prevzal posudkový
lekár v tom, že choroba z povolania v mesiaci november 2017 nebola potvrdená, možno uviesť, že
tento záver bol korigovaný tým istým subjektom, ktorý vyhotovil vyššie uvedenú prepúšťaciu správu

(Klinika pracovného lekárstva a toxikológie) a ktorý jasne v príslušnom hlásení choroby z povolania
alebo ohrozenia chorobou z povolania z 10. mája 2019 ako dátum prvého zistenia choroby z povolania
určil deň 06. októbra 2017, čo napokon zodpovedalo aj záveru posudkového lekára v lekárskej správe z
13. decembra 2019, podľa ktorého u žalobcu v priebehu posledných rokov, t.j. od roku 2017 bolo badať
výraznejšie ťažkosti s rukami, chladné ruky, belenie končekov prstov v chlade, zníženú citlivosť a silu

v rukách, čo teda korešpondovalo so záverom ohľadom skoršieho dňa zistenia choroby z povolania,
než ktorého sa domáhal žalobca. Za tohto stavu tiež poukaz na lekársky posudok vypracovaný na
účely posúdenia invalidity nie je relevantný. Rovnako najvyšší správny súd vo veci vedenej pod sp. zn.
7Ssk/113/2021 uviedol, že žalovaná správne ustálila ako deň prvého zistenia choroby z povolania deň
06. októbra 2017 a ktorý je potrebné považovať za rozhodujúcu skutočnosť podľa § 84 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z.z. Výhrada voči rozhodnutiu žalovanej v prvom konaní skôr spočívala v tom, že žalovaná
tento svoj záver dôsledne nepremietla do obdobia, za ktoré žalobcovi priznala nárok na úrazovú rentu
s tým, že pokiaľ žalovaná uzavrela, že žalobca je poškodeným od 06. októbra 2017, kedy uňho bola
zistená choroba z povolania, potom mala zistiť mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti už od tohto
dátumu bez ohľadu na to, že žalobca počas celého sporného obdobia (až do 24. júna 2019) pracoval. Ak

žalovaná bez ďalšieho vysvetlenia v jednom prípade (ustálenie rozhodujúceho obdobia) vychádzala z
jedného dátumu a v druhom prípade (dátum priznania úrazovej renty) z druhého, vec nesprávne právne
posúdila. Preto postup posudkového lekára, ktorý v Lekárskej správe z 13. decembra 2019 síce uviedol
ako dátum prvého zistenia choroby z povolania 06. október 2017 a s dátumom uznania 17. apríla 2019,
avšak 45 %-ný pokles pracovnej schopnosti stanovil od 24. júna 2019 (kedy žalobca ukončil pracovný

pomer), na ktorý deň (24. jún 2019) následne prvostupňový správny orgán v rozhodnutí z 18. decembra
2019 naviazal vznik nároku na úrazovú rentu, vyhodnotil ako nesprávny. V ďalšom štádiu konania (tu
prejednávanávec)príslušnýposudkovýlekárviazanýzávermiplynúcimirozsudkusp.zn.7Ssk/113/2021
zisťoval mieru poklesu pracovnej schopnosti k dátumu, kedy bola choroba z povolania zistená, t.j. k06. októbru 2017 so záverom, že žalobca má 45 %-ný pokles pracovnej schopnosti od 06. októbra
2017. Na to zároveň nadviazal prvostupňový správny orgán, ktorý v rozhodnutí zo 06. februára 2023
rozhodol u žalobcu o priznaní nároku na úrazovú rentu od 06. októbra 2017. Z uvedeného je zrejmé, že

prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším správnym
súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 7Ssk/113/2021.

31. K poukazu žalobcu na lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo
17. apríla 2019, v ktorom bol ako dátum vzniku poškodenia na zdraví (priznania choroby z povolania)

určený deň 17. apríla 2019 a nie 06. októbra 2017, najvyšší správny súd uvádza, že predmetný lekársky
posudok je posudok, ktorý je všeobecný, čo napokon naznačuje aj jeho názov, teda vyhotovuje sa tak
na účely hodnotenia bolestného a tiež na účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa §
8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, lekársky posudok obsahuje dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu
z povolania, dátum priznania choroby z povolania. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ je predmetom
hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania (čo je prípad žalobcu),
potom je smerodajný dátum priznania (teda uznania) choroby z povolania, t.j. deň 17. apríla 2019.

32. K námietke žalobcu ohľadom nerešpektovania právneho názoru obsiahnutého v rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/14/2021 a ktorý bol „potvrdený“ rozsudkom najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 7Ssk/113/2021, najvyšší správny súd uvádza, že podstata výhrady krajského súdu voči
preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej spočívala v tom, že ak žalovaná správne a nesporne ustálila,

že choroba z povolania žalobcu bola zistená 06. októbra 2017, potom bolo potrebné tento deň považovať
za rozhodujúcu skutočnosť v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že žalovaná tento svoj
záver dôsledne nepremietla do obdobia, za ktoré žalobcovi priznala nárok na úrazovú rentu (pôvodne
bol nárok priznaný od 24. júna 2019). Rovnako najvyšší správny súd vo veci sp. zn. 7Ssk/113/2021
vytkol žalovanej, že pokiaľ žalovaná uzavrela, že žalobca bol poškodeným od 06. októbra 2017, kedy

uňho bola zistená choroba z povolania, potom mala zistiť mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti už
od tohto dátumu bez ohľadu na to, že žalobca počas celého sporného obdobia (až do 24. júna 2019)
pracoval. Ak žalovaná bez ďalšieho vysvetlenia v jednom prípade (ustálenie rozhodujúceho obdobia)
vychádzala z jedného dátumu a v druhom prípade (dátum priznania úrazovej renty) z druhého, takéto jej
posúdenie veci nebolo správne. S ohľadom na tu preskúmavané rozhodnutie žalovanej z 20. apríla 2023

v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 06. februára 2023 je zrejmé, že správne orgány v
ďalšom štádiu správneho konania postupovali v súlade s názormi prezentovanými obomi súdmi.

33. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú
sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a

žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP
v spojení s § 168 SSP.

35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.