Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120373030
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Gazdík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6120373030.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Martinom Gazdíkom v právnej veci žalobkyne: AMOS reality s. r. o. so

sídlom Záhradná 4, 901 01 Malacky, IČO: 52 684 920, zastúpenej: Advokátska kancelária Prachová &
Pobijak, s. r. o. so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanej: A. B. trvale
bytom C. XXX/XXX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf,
s.r.o. so sídlom Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, IČO: 47 252 987 o zaplatenie sumy vo výške 16.740,-
Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 3.240,- Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 13.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 13.500,- Eur od 17.06.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
na bankový účet vedený v D. C., E., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

III. Súd žalobu v zostávajúcej časti nároku žalobkyne z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) v predmetnej veci od žalovanej

domáhala zaplatenia sumy vo výške 16.740,- Eur. Svoj nárok odôvodnila tak, že jeho právnym
dôvodom mal byť záväzok žalovanej zaplatiť žalobkyni sprostredkovateľskú províziu v zmysle zmluvy
o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Žalobkyňa je realitnou kanceláriou, ktorá so žalovanou
uzatvorila takúto (výhradnú) sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 642 Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa mala zo zmluvy záväzok vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná mala príležitosť
uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť – rodinný dom s priľahlým pozemkom v obci G. (žalovaná
mala záujem danú nehnuteľnosť predať). Žalobkyňa uviedla, že sprostredkovateľskú činnosť skutočne

vyvíjala – okrem iného inzerovala nehnuteľnosť na realitných portáloch a zabezpečila foto a
videodokumentáciu nehnuteľnosti. Na žalobkyňu sa dňa 11.05.2020 priamo obrátil pán H. I., ktorý
o nehnuteľnosť prejavil záujem. Na základe toho mu žalobkyňa emailom zaslala odkaz na predmetnú
ponuku nehnuteľnosti spolu s doplňujúcimi informáciami. Žalovaná potom zaslala žalobkyni oznámenie
o ukončení platnosti sprostredkovateľskej zmluvy – v tom zmysle, že žalobkyni sa počas celej doby
trvania zmluvy nepodarilo nájsť žiadneho reálneho záujemcu a že daná zmluva zanikne uplynutím
času, na ktorý bola dojednaná. Následne – po ukončení danej zmluvy bola vo vzťahu k nehnuteľnosti

uzatvorená kúpna zmluva, v zmysle ktorej pán H. I. túto nehnuteľnosť od žalobkyne kúpil. O tejto
skutočnosti mal svedčiť zápis v katastri nehnuteľností pod č. H. XXXX/XXX zo dňa 17.07.2020.
Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že táto osoba uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanou vďaka
sprostredkovateľskej činnosti žalobkyne. Táto skutočnosť mala v zmysle sprostredkovateľskej zmluvya § 642 a nasl. Obchodného zákonníka spôsobiť, že žalobkyni vznikol nárok voči žalovanej na
sprostredkovateľskú províziu v dojednanej výške, podľa žalobkyne v sume 16.740,- Eur.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla
nasledovné. Celý žalobkyňou uplatnený nárok považuje za bezdôvodný. Dotknutú nehnuteľnosť
(rodinný dom s priľahlým pozemkom v obci G.) predala pánovi H. I. na základe kúpnej zmluvy z
11.06.2020 za kúpnu cenu 500.000,- Eur, a to bez pričinenia žalobkyne. Danú nehnuteľnosť sa žalovaná
pokúšala predať niekoľko rokov prostredníctvom viacerých realitných kancelárií. Sprostredkovateľskú

zmluvu so žalobkyňou uzatvorila dňa 15.12.2019 na obdobie až do podpisu kúpnej zmluvy na
predmetnú nehnuteľnosť, nie však dlhšie ako 5 mesiacov – teda maximálne do 15.05.2020. Počas
účinnosti sprostredkovateľskej zmluvy žalobkyňa neuskutočnila ani jednu obhliadku nehnuteľnosti ani
ju neinformovala o akomkoľvek záujemcovi o nehnuteľnosť. Pán I. sa údajne o ponuke nehnuteľnosti
dozvedel sám, dňa 11.05.2020 sa zastavil autom pri nehnuteľnosti, skontaktoval sa so žalovanou
na mieste samom. Uviedol, že na vstupnej bráne nenašiel zvonček, a tak telefonicky kontaktoval

realitnú kanceláriu (žalobkyňu), aby sa o nehnuteľnosti dozvedel viac informácií. Žalobkyni sa počas
rozhovoru spýtal, či je inzerát aktuálny a dal jej adresu svojej elektronickej pošty, kam mu táto mala
zaslať základné informácie a odkazy, aby sa o nej dozvedel viac. Žalobkyňa zaslala pánovi I. link
(odkaz) na inzerát danej nehnuteľnosti, ale až po tom, ako bez nej (iba so svojou priateľkou J. K.
a žalovanou) absolvoval obhliadku nehnuteľnosti. Žalovaná mu v deň obhliadky uviedla, že kvôli

rozvodovému konaniu svojej dcéry, ktorá nehnuteľnosť v tom čase obývala, zrejme nebude realizovať
predajnehnuteľnosti.Žalovanáotýchtoskutočnostiachinformovalažalobkyňuvlistezodňa20.05.2020.
Po ukončení spolupráce so žalobkyňou žalovaná celú situáciu prehodnotila s ohľadom na to, že jej dcéra
nakoniec zostala žiť v B.. Z tohto dôvodu sa začiatkom júna 2020 opäť obrátila na pána I. s ponukou
predaja nehnuteľnosti, pričom súhlasila so znížením kúpnej ceny na sumu 500.000,- Eur a kúpnu zmluvu

s ním v týchto intenciách uzatvorila. Uviedla, že pokiaľ ide o sprostredkovateľskú zmluvu, nedošlo
k naplneniu predpokladov pre vznik nároku žalobkyne na províziu v zmysle Obchodného zákonníka,
keďže žalovaná si kupujúceho našla sama bez pričinenia žalobkyne. Namietla tiež nesprávne vyčíslenie
uplatneného nároku žalobkyne. Celkovo žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojej repliky vzala žalobu späť v časti 3.240 Eur, pričom žalobu zmenila
tým, že si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.500,- Eur od
17.06.2020 do zaplatenia. V replike uviedla, že preukázateľne: i. vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu,
aby žalovaná mala príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou (p. I.); ii. žalovanej oznámila
záujem p. I. o kúpu nehnuteľnosti; iii. kúpna zmluva vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti bola uzatvorená

práve s touto treťou osobou (p. I.), ktorá k nej následne právoplatne nadobudla vlastnícke právo
(dňa 21.07.2020). Žalobkyňa poukázala na viaceré údajné rozpory v tvrdeniach žalovanej. Uviedla, že
pre žalovanú zabezpečila fotodokumentáciu nehnuteľnosti, ako aj vypracovanie znaleckého posudku
prostredníctvom spolupracujúceho znalca. Ten vyčíslil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu
622.000,- Eur. Na základe toho bola v spolupráci so žalovanou určená predajná cena nehnuteľnosti

na sumu 620.000,- Eur. Následne bola táto cena postupne znižovaná v závislosti od výsledkov správ
o inzercii nehnuteľnosti. Žalobkyňa poukázala na údajnú špekulatívnosť konania žalovanej, keďže pán I.
prejavil vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti ešte počas trvania sprostredkovateľskej zmluvy, no žalovaná
sa usilovala zamedziť žalobkyni v pokračovaní predaja nehnuteľnosti. Po skončení sprostredkovateľskej
zmluvy žalovaná žalobkyni na jednej strane písomne deklarovala, že daná zmluva skončila, no na druhej

strane kontaktovala pána I. s ponukou jej predaja. Malo ísť o konanie v zhode medzi žalovanou a pánom
I., ktorého cieľom malo byť vyhnúť sa plateniu sprostredkovateľskej provízie v prospech žalobkyne.
Žalobkyňa právne argumentovala, že nárok na sprostredkovateľskú províziu jej vznikol podľa § 646
Obchodného zákonníka. Poukázala pritom na to, že: i. dňa 11.06.2020 došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy medzi p. I. ako treťou osobou a žalovanou ako záujemcom, a to v dôsledku sprostredkovateľskej

činnosti žalobkyne; a ii. k splneniu záväzku tretej osoby, p. I., z kúpnej zmluvy došlo – kúpna cena v
celkovej výške 500.000 Eur bola zo strany p. I. fakticky uhradená.

4. Žalovaná vo svojej duplike uviedla, že trvá na svojich tvrdeniach a odmieta tvrdenia žalobkyne.
Namietla,žepredmetnývzťahmedzižalobkyňouažalovanoujepotrebnéposudzovaťakospotrebiteľský

vzťah – zmluvu o sprostredkovaní v zmysle § 52 a nasl., ako aj § 774 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uviedla, že predpoklady vzniku nároku na odmenu u sprostredkovateľa (žalobkyne)
neboli splnené, keďže inzerovanie dotknutej nehnuteľnosti a odoslanie „linku“ na inzerciu záujemcovi
nespĺňa predpoklady pre vznik nároku na vyplatenie provízie za sprostredkovanie predaja. Žalovanánamietla, že žalobkyňa fakticky neuskutočnila ani jeden z úkonov, ku ktorým sa zaviazala v zmluve
o sprostredkovaní. Samotná inzercia nehnuteľnosti podľa nej nie je (bez realizácie ďalších úkonov)
aktívne vyvíjanou činnosťou zo strany sprostredkovateľa, ktorá by postačovala na vznik jeho nároku na

províziu. Keďže žalobkyňa sa v danom prípade o uzatvorenie kúpnej zmluvy na dotknutú nehnuteľnosť
aktívne nezaslúžila, nevzniklo jej právo na odmenu (províziu). Žalobkyňa okrem iného ani nenavrhla
prípadné predĺženie doby trvania sprostredkovateľskej zmluvy. Žalovaná ďalej rozporovala tvrdenie
žalobkyne o tom, že jej mala údajne predložiť správy (reporty) o inzercii nehnuteľnosti – tieto
žalovanej nikdy predložené neboli. Žalobkyňa žalovanej len telefonicky oznámila správy o počte

videní inzercie na webových portáloch. Odmietla tiež tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná jej mala
zamedziť pokračovanie predaja nehnuteľnosti. Rovnako poprela tvrdenie žalobkyne o snahe vyhnúť
sa plateniu sprostredkovateľskej provízie. Žalovaná formulovala i právny argument, že ustanovenia
sprostredkovateľskej zmluvy o nároku sprostredkovateľa na odmenu sú neplatné, keďže sú v rozpore
so zákonom a tento obchádzajú.

5. Konajúci súd svojím uznesením zo dňa 08.10.2021 pripustil zmenu žaloby v zmysle vyššie uvedeného
návrhu žalobkyne.
6. Súd vo veci na základe návrhov strán vykonal dokazovanie jednak listinnými dôkazmi predloženými
stranami, výsluchom žalovanej a výsluchmi troch svedkov. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, žalobkyňa
súdu predložila zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2019 (ďalej

len „Sprostredkovateľská zmluva“), emailovú komunikáciu s pánom I. zo dňa 11.05.2020, oznámenie
žalovanej o ukončení platnosti sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 20.05.2020 (ďalej len „Oznámenie“),
emailovú komunikáciu medzi stranami z dní 27. a 28.05.2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výzvu
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 05.08.2020 s doručenkou. Žalovaná súdu predložila výpis z listu
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. a kúpnu zmluvu k dotknutej nehnuteľnosti zo dňa 16.06.2020 (ďalej

len „Kúpna zmluva“).

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným podstatným skutkovým zisteniam.
Zo Sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako sprostredkovateľom a žalovanou
ako záujemcom vyplynulo, že žalobkyňa sa zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná

mala príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti. Išlo o rodinný dom –
stavbu súp. č. XXX a pozemky – parcely parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX E. XXXX/XX evidované na liste
vlastníctva č. XXXX v k. ú. G., a pozemok – parcelu parc. č. XXXX/XX evidovanú na liste vlastníctva
č. XXXX v k. ú. G. (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Predajná cena Nehnuteľnosti bola stanovená na sumu
620.000,- Eur. Strany sa dohodli na tom, že odmena (provízia) žalobkyne činí 2,7 % z reálne dosiahnutej

predajnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve. V čl. III. Sprostredkovateľskej zmluvy bolo dojednané, že
ak žalovaná uzavrie kúpnu zmluvu „s treťou osobou, ktorú získal sprostredkovateľ, bez prítomnosti
sprostredkovateľa aj po ukončení doby platnosti tejto zmluvy o sprostredkovaní, má sprostredkovateľ
nárok na províziu.“ Zo Sprostredkovateľskej zmluvy tiež vyplynulo, že táto bola uzatvorená na dobu
určitú, a to do podpisu kúpnej zmluvy na Nehnuteľnosť, nanajvýš však na obdobie 5 mesiacov od jej

uzatvorenia medzi stranami.

8. Z emailovej komunikácie medzi p. E. B. (konateľkou žalobkyne) a pánom I. zo dňa 11.05.2020
vyplynulo, že pani B. zaslala pánovi I. v uvedený deň dva emaily (v čase 19:42, resp. 19:57), v ktorých
mu jednak poskytla internetový odkaz (tzv. link) na inzerát Nehnuteľnosti na portáli L., a uviedla, že

inzerovaná cena Nehnuteľnosti nie je fixná, ale je možné o nej ďalej rokovať.

9. Z Oznámenia vyplynulo, že žalovaná žalobkyni písomne oznámila, že Sprostredkovateľská zmluva
medzi stranami bola ukončená plynutím času (ku dňu 15.05.2020), pričom žalovaná mala za to, že
žalobkyňa jej počas trvania tejto zmluvy nepredstavila žiadneho záujemcu o kúpu Nehnuteľnosti. Z danej

listiny tiež vyplynulo, že žalovaná požiadala žalobkyňu o ukončenie inzercie Nehnuteľnosti z dôvodu,
že žalovaná už nemala záujem ponúkať ju ďalej na predaj s ohľadom na to, že jej dcéra Nehnuteľnosť
ďalej potrebovala pre seba a svoje deti.

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. a Kúpnej zmluvy vyplynulo, že vo vzťahu

k Nehnuteľnosti bola dňa 11.06.2020 uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovanou ako predávajúcou
a pánom H. I., trvale bytom C. XX/X, XXX XX M., nar. XX.XX.XXXX, ako kupujúcim, na základe ktorej
žalovaná previedla vlastnícke právo k Nehnuteľnosti na pána H. I., ktorý sa následne stal jej výlučným
vlastníkom. Kúpna cena za Nehnuteľnosť bola Kúpnou zmluvou stanovená na sumu 500.000,- Eur.11. Z vyššie uvedenej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy vyplynulo, že žalobkyňa žalovanej písomne
deklarovala porušenie Sprostredkovateľskej zmluvy (zo strany žalovanej) a vyzvala ju na zaplatenie

sprostredkovateľskej provízie vo výške 2,7 % z predajnej ceny Nehnuteľnosti – ktorú si na základe
dostupných informácií vyčíslila na sumu 16.740,- Eur, a to do 7 dní od doručenia danej výzvy.
Z doručenky k danej výzve vyplýva, že tá bola žalovanej doručená dňa 12.08.2020.

12. Z výsluchu žalovanej, ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 17.02.2022, súd zistil nasledovné.

V roku 2016 sa s manželom rozhodli Nehnuteľnosť predať. Oslovili viaceré realitné kancelárie. Po tom,
ako vypukla pandémia COVID-19 sa do predmetného domu nasťahovala žalovaná aj s dcérou, ktorá
bola v rozvodovom konaní. Potvrdila, že dňa 11.05.2020 bola doma a cez otvorené okno počula, ako
ju zdraví nejaká pani, ďalší pán sedel v aute a telefonoval. Išlo o pána I. a pani K.. Tí mali záujem
o obhliadku domu. Pán I. v tom čase práve telefonoval s pani B. a pýtal sa, či je daný inzerát ešte
aktuálny. Následne im žalovaná umožnila obhliadku svojho domu, a to bez účasti žalobkyne ako realitnej

kancelárie. Žalovaná im vysvetlila situáciu – jej dcéra uviedla, že nemá kam ísť. Uviedla, že v danom
čase Nehnuteľnosť predávať nechce a ani nemôže. Pán I. a pani K. prejavili záujem, dom sa im páčil. Po
obhliadke dostali email (link) od pani B.. Potom začala hľadať sprostredkovateľskú zmluvu, ktorú mala
uzatvorenú so žalobkyňou. Pani B. jej následne oznámila, že má pre ňu zákazníka. Žalovaná uviedla,
že ich rodinná situácia nejaký čas trvala, no približne o tri týždne potom prišiel nápad, že by daný dom

(Nehnuteľnosť) mohla predať s ohľadom na cestovanie do C. a postoj jej dcéry, ktorá povedala, aby
žalovaná na ňu nebrala ohľad. Bolo to približne začiatkom júna 2020. Ďalej uviedla, že pri uvedenej
obhliadke bola prítomná ona, jej dcéra C. spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi, jej mladšia dcéra
A., pán I. a pani K.. Pán I. hovoril, že prišiel na základe inzercie, keďže sa nevedel dobúchať do domu,
našiel si kontakt na pani B.. Žalovaná potvrdila, že sa s pánom I. rozprávala o (prípadnej) kúpnej cene

Nehnuteľnosti, on jej navrhol cenu 500.000,- Eur, ona mu povedala, že v sprostredkovateľskej zmluve
bola oveľa vyššia cena. Ďalej uviedla, že žalobkyňa jej zabezpečila vyhotovenie fotodokumentácie
a videodokumentácie Nehnuteľnosti, ako aj zverejnenie ponuky Nehnuteľnosti na webových portáloch.
Žalobkyňa jej tiež sprostredkovala vypracovanie znaleckého posudku na Nehnuteľnosť.

13. Z výsluchu svedka H. I., ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 04.04.2024, súd zistil nasledovné.
Danú Nehnuteľnosť mal vyhliadnutú asi 4 – 5 rokov. Dňa 11.05.2020 mal dohodnuté iné obhliadky
nehnuteľností. Spomenul si ešte na dom žalovanej, dohľadal si ho podľa farby. V dome žalovanej zvonili
(zvonila pani K.), no nikto sa neozýval. Preto začal hľadať inzerciu toho domu a našiel daný inzerát.
Zavolalnazverejnenételefónnečísloaposkontaktovaníoznámil,žesúvovnútriadajúvedieť.Žalovanej

povedal, že ak by znížila cenu Nehnuteľnosti, bol by ochotný uvažovať o kúpe. So žalovanou si vymenili
kontakty s tým, že ak by došlo k nejakej zmene, ozvali by sa. Uviedol, že v ten deň nemal záujem
o okamžité odkúpenie. Potvrdil, že s pani B. dvakrát telefonoval, predmetom telefonátu bolo, či je predaj
domu ešte aktuálny a či by bolo možné meniť cenu. Tiež uviedol, že pani B. mu poslala email ohľadom
odkazu (linku) na Nehnuteľnosť s tým, že cena nie je konečná.

14. Z výsluchu svedkyne J. K., ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 10.09.2024, súd zistil nasledovné.
Svedkyňa K. uviedla, že s partnerom (pánom I.) hľadali nehnuteľnosť v obci Limbach. Hľadala cez
vyhľadávať Google a našla (vraj) Nehnuteľnosť žalovanej. Kontaktovali realitnú kanceláriu N., ktorá
uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť majú v ponuke. Následne však zistili, že sa nejedná o nehnuteľnosť

žalovanej. Cestou späť ešte hľadali, až napokon našli dom, ktorý sa podobal na ten z inzercie. Zastavili
pred ním. Na bránke zvonček nebol, ona však vystúpila a skúšala kričať do otvoreného okna. Na to vyšla
žalovaná von a začali spolu komunikovať. Keď sa spýtala žalovanej, či je dom na predaj, tak žalovaná
odpovedala, že kedysi na predaj bol a v danom čase jeho predaj zvažujú. Následne so žalovanou
uskutočniliobhliadkudomu.Rozprávalisaajotom,žežalovanejmákončiťnejakázmluvaopredajialebo

exkluzivite predaja. Ohľadom osôb prítomných na uvedenej obhliadke uviedla, že tam bola prítomná
žalovaná, ona a jej partner (pán I.). Keď odchádzali, tak sa tam vracala dcéra žalovanej, C. s deťmi
z prechádzky. Žalovaná im uviedla, že dom sa predával cez realitnú kanceláriu a že daná zmluva končila.
Zároveň im povedala, že zvažujú, čo ďalej, keď by bol predaj neúspešný. To jej mala žalovaná uviesť
na začiatku ich konverzácie. Svedkyňa uviedla, že v rámci komunikácie so žalovanou bola (asi) reč aj

o cene Nehnuteľnosti, finančné záležitosti riešil jej partner. Keď sa z obhliadky vrátili, tak v daný deň
večer sa vraj snažili nájsť daný inzerát, no inzerát už aktívny nebol (svedkyňa ho nenašla).15. Z výsluchu svedkyne O. C. J. B., ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 21.01.2025, súd zistil
nasledovné. Svedkyňa je dcérou žalovanej. Uviedla, že s pani B. sa z rodiny zoznámila ako prvá. Na
obhliadke domu s pánom I. a pani K. prítomná nebola, prišla až na konci. Predtým bola na prechádzke

so sestrou a deťmi. V tej dobe práve prechádzala hektickým obdobím, bola v rozvodovom konaní, preto
sa rozhodla, že zostane bývať v tom dome (aby mala „strechu nad hlavou“). To chcela aj jej mama
(žalovaná). Preto dom vtedy predávať nechceli. Neskôr si uvedomila, že jej rodinní príslušníci sa jej
nemôžu prispôsobovať, a tak žalovanej povedala, aby sa ňou neriadila a aby sa rozhodla podľa seba.
Bolo to pred 15.06.2020. Žalovaná vraj na predaj domu zmenila názor niekedy začiatkom júna. Podľa

nej sa Nehnuteľnosť v tej dobe (pred ukončením zmluvy) inzerovala. Žalovaná vtedy podľa nej nemala
záujem Nehnuteľnosť predať. Svedkyňa v predmetnom dome bývala od marca do konca júla 2020.
Rozviedla sa v januári 2021. Svedkyňa potvrdila, že mala vedomosť o sprostredkovateľskej zmluve.

16. Súd danú vec právne posúdil tak, že na základe vykonaného dokazovania dospel k
meritórnemu záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná (v rozsahu istiny vo výške 13.500,- Eur

spolu s príslušným úrokom z omeškania), pretože v danej časti boli splnené právne predpoklady pre
vznik nároku žalobkyne voči žalovanej z titulu sprostredkovateľskej odmeny.

17. Súd má za to, že zmluvu uzatvorenú medzi stranami treba v danom prípade posudzovať ako
sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu

dojednanú medzi obchodníkom (dodávateľom) a spotrebiteľom. Žalovanej (ako spotrebiteľke) patrí
ochrana podľa spotrebiteľských ustanovení (§§ 52 a nasl.) Občianskeho zákonníka. Napriek tejto
skutočnosti však treba považovať za platné zmluvné dojednanie strán v Sprostredkovateľskej zmluve
(čl. III. bod 5) o nároku žalobkyne na províziu v prípade, že žalovaná ako záujemca po ukončení platnosti
danejzmluvyuzatvoríkúpnuzmluvustreťouosobou,oktorúsapričinilažalobkyňaakosprostredkovateľ,

a to bez prítomnosti žalobkyne. Ani aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
totiž nespôsobuje neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, pretože dané dojednanie nezakladá
neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Nemožno preto konštatovať, že by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá by trpela sankciou neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dané dojednanie treba

vnímať ako štandardné ustanovenie slúžiace na ochranu práv žalobkyne ako realitnej kancelárie s
prihliadnutím na charakter jej obchodnej činnosti. Jeho cieľom je zamedziť obchádzaniu nároku realitnej
kancelárie na províziu v prípade, že tá vykoná všetky úkony smerom k sprostredkovaniu predaja
nehnuteľnosti, ktoré od nej možno rozumne očakávať a napriek tomu (účelovo) nedôjde k uzatvoreniu
sprostredkúvanej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou.

18. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodujúce zákonné ustanovenie, ktoré bolo aplikované v merite
veci, a to § 774 Občianskeho zákonníka:

„Sprostredkovateľskouzmluvousasprostredkovateľzaväzujeobstaraťzáujemcovizaodmenuuzavretie

zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok
dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.“

19. Medzi stranami bolo v danom prípade sporné najmä to, či k uzatvoreniu dotknutej kúpnej zmluvy
došlopričinenímžalobkyneakosprostredkovateľa.Súdmázato,žezvykonanéhodokazovaniavyplynul

skutkový záver, že žalobkyňa sa (určitým spôsobom) pričinila o to, že žalovaná s treťou osobou (pánom
I.) napokon uzatvorila kúpnu zmluvu na Nehnuteľnosť. Pričinenie sa žalobkyne spočívalo najmä v tom,
že tá zabezpečila inzerciu Nehnuteľnosti na realitných portáloch, sprostredkovala vybavenie znaleckého
posudku, zabezpečila foto a videodokumentáciu Nehnuteľnosti, priebežne komunikovala so žalovanou
o nastavení predajnej ceny a napokon sa podieľala aj na komunikácii so záujemcom – p. I., ktorému

telefonicky a emailovo oznámila podstatné skutočnosti ohľadom ponuky Nehnuteľnosti na predaj.

20. V rámci dokazovania bolo preukázané, že pán I. mal skutočný záujem o kúpu Nehnuteľnosti od
žalovanej ešte počas trvania Sprostredkovateľskej zmluvy medzi stranami. Na obhliadke Nehnuteľnosti
bol dňa 11.05.2020 – tesne pred uplynutím doby platnosti Sprostredkovateľskej zmluvy. Jediná realitná

kancelária, ktorá Nehnuteľnosť v tej dobe inzerovala, bola žalobkyňa. Pán I. sa konateľke žalobkyne sám
ozval s cieľom overiť si aktuálnosť danej ponuky – teda preukázateľne prejavil záujem o Nehnuteľnosť.
Konateľka žalobkyne mu pritom telefonicky poskytla informácie, (aj) vďaka ktorým mohol vykonať ďalšie
kroky smerujúce k akvizícii Nehnuteľnosti. Obhliadka Nehnuteľnosti dňa 11.05.2020 sa síce uskutočnilabez prítomnosti žalobkyne, no podstatné je, že žalovaná a pán I. ju uskutočnili s vážnym záujmom. Pán
I. (aj s jeho partnerkou) mal možnosť oboznámiť sa s predmetom (potenciálnej) kúpy a so žalovanou
sa preukázateľne rozprávali aj o (možnej) kúpnej cene. Túto skutočnosť v konaní potvrdila samotná

žalovaná vo svojom výsluchu, ako aj svedkyňa K.. Uvedené svedčí o tom, že medzi žalovanou a pánom
I. boli v tom čase pertraktované dve najdôležitejšie náležitosti (budúcej) kúpnej zmluvy (predmet kúpy
a kúpna cena).

21. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná, ako aj svedkovia I. a K. vo svojich výpovediach

uvádzali, že daná obhliadka Nehnuteľnosti nepredstavovala vážny záujem o kúpu, resp. predaj
Nehnuteľnosti.Súdvtomvidískôrsnahutýchtoosôboúčelovúbagatelizáciuvýznamudanejudalosti.Je
zjavné, že všetky tieto osoby majú právny záujem na tom, aby sa daná obhliadka Nehnuteľnosti nejavila
ako rozhodujúci faktor, ktorý vyústil napokon do uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadom Nehnuteľnosti.
V tomto smere dané výpovede pôsobia nevierohodne. Žalovaná poukazovala na to, že v danom období
údajne Nehnuteľnosť potrebovala pre svoju dcéru (pani J. B.), ktorá vtedy prechádzala rozvodovým

konaním a potrebovala nehnuteľnosť na bývanie. Tak vypovedala aj samotná svedkyňa J. B.. No
z výsluchu tejto svedkyne bolo preukázané, že jej rozvodové konanie trvalo až do januára 2021, pričom
k predaju Nehnuteľnosti došlo už na základe kúpnej zmluvy z júna 2020. Takže napokon uvedené
rozvodové konanie nebolo tak významné, aby kvôli nemu nemohlo dôjsť k prevodu Nehnuteľnosti na
pána I.. Ani verzia o údajnom prehodnotení tohto postoja u svedkyne J. B. nepôsobí vierohodne. K tomu

treba podotknúť, že k údajnému „obratu“ v postoji tejto svedkyne, ako aj žalovanej vo vzťahu k predaju
Nehnuteľnosti došlo neprimerane rýchlo – len pár týždňov od uskutočnenia uvedenej obhliadky.
K uzatvoreniu dotknutej kúpnej zmluvy na Nehnuteľnosť došlo dňa 11.06.2020, pričom predtým z povahy
veci muselo dôjsť k určitému rokovaniu o jej podmienkach. Pritom z Oznámenia žalovanej (zo dňa
20.05.2020) vyplývalo, že žalovaná v tom čase údajne nemala záujem o predaj Nehnuteľnosti, keďže tú

potrebovala pre seba a svoju rodinu. Z toho by plynulo, že medzi rozhodnutím žalovanej Nehnuteľnosť
nepredávať a rozhodnutím predať ju pánovi I. uplynula doba približne dvoch týždňov. Súd považuje
takýto rýchly obrat v tak zásadnom rozhodnutí ako je predaj vlastnej nehnuteľnosti v kontexte daného
prípadu za neuveriteľný a celkom nevierohodný. Žalovaná (ani svedkovia) v konaní neprezentovala
žiaden racionálne udržateľný a legitímny dôvod pre tak rýchlu zmenu v jej postoji.

22. Naopak, súd má s ohľadom na všetky podstatné skutočnosti danej veci za to, že žalovaná
konala účelovo, keď pána I. ako vážneho záujemcu o kúpu Nehnuteľnosti (ešte počas trvania
Sprostredkovateľskej zmluvy) pred žalobkyňou formálne (naoko) odmietla, no krátko po ukončení
Sprostredkovateľskej zmluvy práve s ním uzatvorila dotknutú kúpnu zmluvu, ktorou na neho

Nehnuteľnosť previedla. Uvedené sa nedá rozumne vysvetliť inak ako tak, že žalovaná mala v úmysle
obísť žalobkyňu ako realitnú kanceláriu s cieľom, aby jej nemusela uhradiť sprostredkovateľskú províziu.
Z dokazovania pritom vyplynulo, že žalovaná v čase uvedenej obhliadky mala vedomosť o trvaní
a predpokladanom ukončení Sprostredkovateľskej zmluvy v dôsledku jej exspirácie. Svedkyňa K.
výslovne potvrdila, že žalovaná o tomto vedomosť mala a zvažovala, čo bude robiť po ukončení

danej zmluvy so žalobkyňou. Žalovanej tak muselo byť jasné, že pokiaľ by sa v transakcii s pánom I.
pokračovala bezprostredne po uvedenej obhliadke – v súčinnosti so žalobkyňou (ktorá bola pripravená
na ďalšie úkony v tomto smere) – žalobkyňa by si voči nej uplatnila nárok na sprostredkovateľskú
odmenu. Aby tomu predišla, žalovaná žalobkyni uviedla, že až do skončenia Sprostredkovateľskej
zmluvy sa žiaden reálny záujemca o kúpu Nehnuteľnosti nenašiel, a teda žalobkyni žiaden nárok

na odmenu nevznikol. Z kontextu celého dokazovania možno vyvodiť, že žalovaná bola vo svojom
konaní motivovaná finančne (víziou ušetrenia nezanedbateľných finančných prostriedkov pre prípad
nezaplatenia dojednanej sprostredkovateľskej provízie). Možno predpokladať, že aj z tohto dôvodu bolo
možné, aby si žalovaná s pánom I. dohodla nižšiu kúpnu cenu Nehnuteľnosti ako pôvodne plánovala.

23. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobkyňa vo vzťahu k danej transakcii – uzatvoreniu kúpnej
zmluvy na Nehnuteľnosť s pánom I. vykonala len minimum úkonov (pre ktoré by jej sprostredkovateľská
odmena nemala patriť), súd uvádza nasledovné. V konaní bolo preukázané, že ďalšie úkony v zmysle
Sprostredkovateľskej zmluvy (okrem už vykonaných) žalobkyňa uskutočniť už nemohla, a to z dôvodu,
že tomu zabránila žalovaná, ktorá napriek vážnemu záujmu p. I. podľa všetkého účelovo (z dôvodu

finančnej motivácie) vyčkala na uplynutie doby platnosti danej zmluvy a kúpnu zmluvu s ním uzatvorila
až následne a bez vedomia žalobkyne. Možno preto konštatovať, že žalobkyňa ako sprostredkovateľ
(realitná kancelária) vykonala tie úkony, ktoré objektívne vykonať mohla. Z predloženej emailovej
komunikácie žalobkyne vyplýva, že tá bola pripravená v rámci danej transakcie konať aj ďalej. Naopak,žalovaná žalobkyni jasne deklarovala, že o ďalšie úkony na tento účel nemá záujem. Neuskutočnenie
ďalších sprostredkovateľských úkonov teda nemožno vytýkať žalobkyni, ale skôr žalovanej.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že v danom prípade sa žalobkyňa
svojimiúkonmivzmysleSprostredkovateľskejzmluvypričinilaoto,žežalovanámalapríležitosťuzatvoriť
– a napokon aj uzatvorila – kúpnu zmluvu, ktorou Nehnuteľnosť odplatne previedla na tretiu osobu
(pána I.). Žalobkyňa tým splnila svoj hlavný záväzok zo Sprostredkovateľskej zmluvy. Okolnosť, že
k uzatvoreniu dotknutej kúpnej zmluvy došlo až po uplynutí doby platnosti Sprostredkovateľskej zmluvy,

nie je rozhodujúca, pretože táto eventualita bola výslovne predvídaná v Sprostredkovateľskej zmluve
medzi stranami s tým, že aj v takom prípade vzniká nárok sprostredkovateľa na províziu. Vzhľadom
na to súd uzatvára, že v časti uplatneného nároku vo výške 13.500,- Eur spolu s príslušným úrokom
z omeškania došlo k splneniu predpokladov pre vznik nároku žalobkyne na sprostredkovateľskú odmenu
v zmysle Sprostredkovateľskej zmluvy a § 774 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd tento nárok
žalobkyni voči žalovanej priznal (výrok II.).

25. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania z uvedenej sumy, žalobkyňa si tento uplatnila vo
výške 9 % ročne zo žalovanej istiny. K tomu súd uvádza, že tento nárok žalobkyne je dôvodný len
čiastočne, a to vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 13.500,- Eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že
žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobkyni, v dôsledku

čoho žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Aplikácia Občianskeho zákonníka na predmetný (sprostredkovateľský) právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovanou je odôvodnená statusom zmluvných strán (obchodník a spotrebiteľ), ako je uvedené vyššie
(bod 17 odôvodnenia). V súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platí, že výška úroku z omeškania je o

päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade bola základná úroková sadzba
ECB v rozhodnom období (jún 2020) na úrovni 0,00 %, a teda výška zákonného úroku z omeškania
vtedy bola na úrovni 5 % ročne. S ohľadom na to súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania
z príslušnej istiny len v tejto výške a vo zvyšnej časti tohto nároku žalobu žalobkyne zamietol (výrok III.).

26. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v časti istiny vo výške 3.240 Eur, vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto
časti zo strany žalobkyne súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku
zastavil (výrok I.).

27. Napokon, pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1 v
spojenís§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.Vdanomprípademožnokonštatovať,žežalobkyňa
bola v konaní procesne úspešná takmer v celom rozsahu, resp. v dominantnej časti uplatneného
nároku (procesne neúspešná bola len v menšej časti nároku na úrok z omeškania). Zodpovednosť za
zastavenie konania v časti istiny vo výške 3.240 Eur treba v predmetnej veci pričítať žalovanej, ktorá

žalobkyni neoznámila, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadom Nehnuteľnosti, a tak žalobkyňa
z objektívnych dôvodov nemala vedomosť o skutočne dohodnutej výške kúpnej ceny za Nehnuteľnosť.
Túto vedomosť nadobudla až následne počas predmetného konania. Preto v danej časti uplatneného
nároku žalobkyňa nemôže niesť procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené
súd v súlade so zásadou procesného úspechu v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej (výrok IV.). V konaní pritom nebol
tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).