Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106013110
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2106013110.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej
a sudcov JUDr. Rudolfa Botta a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaných
A. A., nar. XX.XX.XXXX, a B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
spolupáchateľstvom v štádiu prípravy podľa § 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1 Trestného zákona
a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného

zákona, o odvolaní prokurátora Generálnej prokuratúry SR proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.
k. 30T/162/2006-2279 zo dňa 28.11.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Generálnej prokuratúry SR, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare)
zo dňa 28.11.2024, č. k. 30T/162/2006-2279 boli obžalovaní A. A., nar. XX.XX.XXXX, a B. C., nar.

XX.XX.XXXX
uznaný za vinných na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase v období od 21. apríla 2006 do 26. júna 2006 v obciach D. E. F. G., požiadal
obžalovaný B. C. obžalovaného A. A. o zabezpečenie úpravy pištole značky Voltran, model 2004,
výrobné číslo A491625, ktorej vlastníkom bol obžalovaný B. C., a to tzv. prevŕtaním hlavne, za týmto
účelom obžalovaný B. C. odovzdal uvedenú pištoľ obžalovanému A. A., následne obžalovaný A. A.

požiadal o tzv. prevŕtanie hlavne osobu H. D., a za týmto účelom mu odovzdal uvedenú pištoľ, osoba H.
D. obžalovanému A. A. uviedla, že sa to nedá urobiť, pretože hlaveň je tenká, a uvedenú pištoľ vrátila
obžalovanémuA.A.,následneobžalovanýA.A.vrátiluvedenúpištoľobžalovanémuB.C.,ktorýuvedenú
pištoľ držal až do 06.00 hod. dňa 26. júna 2006, kedy bola vykonaná domová prehliadka rodinného
domu súp. č. XXX, D. E., a priestorov k nemu patriacich, pri ktorej obžalovaný B. C. dobrovoľne vydal
pištoľ značky Voltran, model 2004, výrobné číslo A491625, ktorá bola v tom čase už upravená tak, že

z ústia hlavne bola odstránená prepážka, v dôsledku čoho bolo možné do ústia hlavne vložiť strelu
o priemere 9 mm a túto následne pomocou nábojky vystreliť, čím sa uvedená pištoľ stala zakázanou
zbraňou kategórie A podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
v znení účinnom do 20.12.2007, ktorú v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
v znení účinnom do 20.12.2007 mohol nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu alebo
držiteľ zbrojnej licencie, pričom obžalovaný B. C. nie je držiteľom takéhoto povolenia,

t e d a
1/ Obžalovaný A. A.
inému sprostredkoval výrobu strelnej zbrane bez povolenia,
2/ Obžalovaný B. C.
držal strelnú zbraň bez povolenia,
č í m s p á c h a l i

1/ Obžalovaný A. A.zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v
znení účinnom od 06.08.2024,
2/ Obžalovaný B. C.

zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v
znení účinnom od 06.08.2024.
Za to sa boli obžalovaní odsúdený takto:
1/ Obžalovaný A. A.
Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného

zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2/ Obžalovaný B. C.
Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím § 36 písm. j) Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- 1 kus pištoľ zn. Voltran, model 2004 Aras, kaliber 9 mm P.A.Blanc, výrobné číslo A491625
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Naproti tomu obžalovaní:
1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom I. XXX/XX, G. a

2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom D. E. XXX, D. E.,
boli podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry
Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 08.12.2006, pod č. Kv 24/06-125, pre skutok v obžalobe
kvalifikovaný ako príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, §

13 ods. 1, § 144 ods. 1 Trestného zákona, ktorí mali spáchať tak, že v zmysle vykonaného dokazovania
obžalovaný A. A. počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, v časovom
období od 28.03.2006 do 21.04.2006, sa s J. K., s ktorým sa počas výkonu trestu zoznámil, rozprávali
okrem iného aj o tom, ako sa po skončení výkonu trestu budú snažiť zaobstarať si motorové vozidlo,
obžalovaný A. A. spomenul, že o jednom motorovom vozidle vie, je to motorové vozidlo jeho najlepšieho

priateľa, ktorému to motorové vozidlo podpálili, a majú len domnienky a indície, kto by to mohol urobiť,
ale na isto to nevedia, na čo J. K. uviedol, že keď sa dostanú von z výkonu trestu, chcel by sa s tým
priateľom porozprávať,
následne po skončení výkonu trestu J. K. vyhľadal obžalovaného A. A., s ktorým sa stretol, na toto
stretnutie prišiel aj obžalovaný B. C., ktorý bol zavolaný obžalovaným A. A., následne sa obžalovaný

B. C. a J. K. dohodli na predaji motorového vozidla BMW, a obžalovaní A. A. a B. C. sa s J. K. dohodli
aj na kúpe kryštálového cukru,
pričom J. K. sa tiež obžalovaného B. C. v súvislosti s podpálením motorového vozidla pýtal, že kto to
bol, že ho treba dať dole, obžalovaný B. C. v tejto súvislosti uviedol meno L. M., následne z iniciatívy
J. K. došlo k ďalším dvom stretnutiam v dňoch 24.05.2006 a 02.06.2006 s obžalovanými A. A. a B. C.,

a to už za účasti agenta N. J.,
počas stretnutia dňa 24.05.2006 v aute zn. Opel Vectra, ev. č. D., v D. E., z iniciatívy N. J. obžalovaný
B. C. ukázal dom, v ktorom mal L. M. bývať, a opäť z iniciatívy N. J. obžalovaný B. C. na papier napísal
meno a adresu - M. L., D. E., F. O. XXX,
počas stretnutia dňa 02.06.2006 J. K. a N. J. ukázali obžalovaného A. A. obálku, v ktorej boli fotografie

L. M. a jeho domu, a A. A. im ukázal plynovú pištoľ,
pričom obžalovaný A. A. a B. C. kontakt s J. K. a N. J. udržiavali len z dôvodu, že J. K. mal obžalovanému
B. C. dlhovať peniaze za predaj motorového vozidla BMW a obžalovanému B. C. a A. A. mal dodať
kryštálový cukor, pričom tak neurobil, a obžalovaní mali obavu zo zmarenia plnenia J. K. v prípade, ak s
nímstratiakontakt,pretovuvedenomkontaktepokračovaliakomunikáciuohľadomL.M.lenpredstierali,

pretože skutok nie je trestným činom.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len prokurátor GP SR, a to proti výroku o vine, výroku o treste
a nadväzujúcim výrokom a aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil
vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.01.2025 a to nasledovne (skrátene).2.1. Prvostupňový súd v trestnej veci obžalovaných A. A. a B. C. rozsudkom sp. zn. 30T/162/2006 zo
dňa 28.11.2024 rozhodol tak, že obžalovaných uznal vinných zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, pričom im uložil podmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a obžalovanému B. C. uložil aj trest prepadnutia veci. Pre skutok
právnekvalifikovanýakoprípravanaobzvlášťzávažnýzločinúkladnejvraždyspolupáchateľstvompodľa
§ 20, § 13 ods. 1, § 144 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd obžalovaných podľa § 285 písm.
b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Proti predmetnému rozsudku podal dňa 28.11.2024
prokurátor odvolanie priamo na hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaných vo vzťahu k výrokom

o vine a treste, ktoré následne odôvodnil.
2.2. Prvostupňový súd opätovne nevyhovel návrhu prokurátora na prečítanie zabezpečených záznamov
z telekomunikačnej činnosti, ako aj záznamov z rozhovorov s agentom. Svoje rozhodnutie odôvodnil
skutočnosťou, že prokurátor nepredložil správu v zmysle ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného poriadku,
resp. taký dôkaz, ktorý by spĺňal náležitosti správy. Uviedol, že z povahy veci vyplýva, že predmetnú
správu môže vydať len taký orgán, ktorý záznam vyhotovil alebo získal. Takéto tvrdenie súdu nemá

absolútne žiadnu oporu v zákone. Tiež nemá v zákone oporu tvrdenie, že správa môže byť len z roku
2006 a nie z roku 2023.
2.3. Prokurátor ďalej doplnil, že súčasťou každého prepisu vyhotoveného záznamu je zrejmé, kto
a akým spôsobom ho vyhotovil. Prokurátor navrhol vykonať z jednotlivo vyšpecifikovaných prepisov
doložených v rámci predchádzajúceho odvolania len tú časť, ktorá sa týka správy v zmysle § 270

ods. 2 Trestného poriadku. Je štandardné, že príslušný pracovník polície, ovládajúci v tomto prípade
maďarský jazyk, vyhotoví prepis záznamu a následne orgán činný v trestnom konaní zváži, či z neho
vyplývajú skutočnosti relevantné pre trestné konanie a pokiaľ sa tak stane, následne priberie do konania
prekladateľa a oboznamuje sa už len úradný preklad záznamu. Tak to prokurátor navrhol vykonať aj v
tomto prípade, pričom mal za to, že je dostatočné, ak sa v správe nachádza, aký útvar vykonal záznam

a prepis, zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že v správe musí byť bližšie uvedená osoba,
ktorá záznam vyhotovila alebo získala. V prípade pochybností by bolo možné zisťovať jednotlivých
príslušníkov polície zaradených na Odbore zvláštnych policajných činností, ale to len v prípade, že by
bol potrebný ich výsluch, čo z dôkaznej situácie v tejto trestnej veci nevyplýva.
2.4. Všeobecne vo vzťahu k ustanoveniu poslednej vety § 270 ods. 2 Trestného poriadku mal prokurátor

za to, že jeho účel spočíva v tom, aby bolo zrejmé odkiaľ vykonávaný zvukový, obrazový alebo
obrazovo-zvukový záznam pochádza, teda, že nebol do vyšetrovacieho spisu zadovážený nezákonne.
Zo spisového materiálu a chronológie vykonaných úkonov je pritom celkom zjavné, že podkladom pre
vyhotovenie jednotlivých záznamov boli príkazy sudcu pre prípravné konanie a na ich základe boli
Úradom zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru jednotlivé záznamy vyhotovené.

Komunikácia zachytená na uvedených záznamoch bola spracovaná prvotne formou pracovného
prekladu operatívneho pracovníka (z jazyka maďarského do jazyka slovenského), kde súčasťou
každého jednotlivého prepisu bola aj správa v znení „Záznam telekomunikačnej prevádzky a jeho prepis
vyhotovil Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR“ citovaná aj súdom prvého
stupňa (jedná sa o listiny doložené prokurátorom v rámci odvolacieho konania voči predchádzajúcemu

rozsudku súdu prvého stupňa), pričom po vyhotovení pracovného prekladu bol vyhotovený aj úradný
preklad obsahu záznamov. Z tohto dôvodu prokurátor navrhoval oboznámiť správy v zmysle poslednej
vety § 270 ods. 2 Trestného poriadku z listín doložených v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania
a samotné prepisy navrhol oboznámiť z listín vo vyšetrovacom spise, kde sa nachádzali prepisy vo forme
úradného prekladu.

2.5. Pokiaľ ide o listiny, ktoré boli predložené prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2024,
tieto mali podporný význam a rovnako z nich vyplývalo, ktorý útvar PZ po technickej stránke
zabezpečoval akciu vykonávanú na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie.
2.6. Na základe uvedeného možno konštatovať, že o zákonnosti a pôvode zabezpečených záznamov
nejestvujú žiadne pochybnosti. Z povahy a označenia úkonov, ktorými boli realizované príkazy sudcu

pre prípravné konanie, je zrejmé, že tieto boli zabezpečené nasadením informačno-technických
prostriedkov. Ďalšie formalistické požiadavky súdu prvého stupňa na obsah správy v zmysle § 270 ods.
2 Trestného poriadku sú ojedinelé, nezodpovedajúce súdnej praxi a účelu daného ustanovenia.
2.7. Na záver prokurátor konštatoval, že v odôvodnení prvostupňového súdu je uvedené stanovisko
Krajského súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd, v príslušnom gramatickom tvare) , z ktorého

vyplýva, že nadriadený súd má za preukázané, že dôkazy predložené prokurátorom v rámci odvolacieho
konania spĺňajú všetky náležitosti ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného poriadku. Predmetná úvaha
vychádza z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, kde sa konštatuje, že prokurátor predložil v
rámci odvolacieho konania prepisy a správu. Teda z uvedeného vyplýva, že aj odvolací súd považujepredložené dôkazy za správu. Nebol potom už priestor pre prvostupňový súd, aby s týmto záverom
polemizoval, ale mal predmetný dôkaz vykonať a následne sa s ním vysporiadať.
2.8. Z uvedených dôvodov preto prokurátor navrhuje, aby odvolací súd uznesením rozhodol tak, že

podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu prejednal a rozhodol. Tiež navrhuje, aby odvolací súd výslovne uložil prvostupňovému súdu
povinnosť vykonať po prečítaní správy podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a ďalších príslušných
listinných dôkazov (návrhov a príkazov), prokurátorom navrhované zvukové záznamy z telefonických

rozhovorov, SMS a zvukové záznamy z rozhovorov s agentom v zmysle návrhu prokurátora zo dňa
29.04.2015, resp. 14.07.2022.
3. K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný B. C., ktorý vo svojom podaní (cestou
obhajkyne) zo 06.02.2025 uviedol nasledovné (skrátene):
3.1. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje obžalovaný za zákonný a vecne správny
a je toho názoru, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal zákonne a správne

so všetkými okolnosťami významnými pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Podané
odvolanie prokurátora GP SR, v znení jeho odôvodnenia zo dňa 13.01.2025, považuje za nedôvodné
v celom rozsahu.
3.2. Prokuratúra vo svojom odvolaní dôvodí tým, že v danom prípade sa súd nevysporiadal s obžalobou,
najmä vytýka súdu, že opätovne nevyhovel návrhu prokuratúry a neumožnil prokurátorovi vykonať

dôkaz smerujúci k prečítaniu zabezpečených záznamov z telekomunikačnej činnosti, ako aj záznamov z
rozhovorov s agentom. Predmetný dôkaz prokuratúra predložila v odvolacom konaní. Navrhovaný dôkaz
podľa prokuratúry spĺňa všetky potrebné náležitosti správy podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, s čím
prvostupňový súd nesúhlasil a v rozsudku uviedol, že nespĺňa náležitosti správy v zmysle § 270 ods.
2 Trestného poriadku. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že z povahy veci vyplýva, že predmetnú správu

môže vydať len taký orgán, ktorý záznam vyhotovil, alebo získal, čo je podľa prokuratúry nesprávne a
ničímnepodloženéstanovisko.Ďalejvodvolanípoukazujenato,žeajodvolacísúdpovažujepredložené
dôkazy prokuratúrou za správu a nebol potom podľa prokuratúry priestor pre prvostupňový súd, aby
s týmto záverom polemizoval, ale mal predmetný dôkaz vykonať a následne sa s ním vysporiadať.
Záverom sa prokuratúra v odvolaní dožaduje zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a

uloženia povinnosti prvostupňovému súdu, aby navrhované dôkazy prokuratúrou, vykonal.
3.3. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou prokuratúry obžalovaný uvádza, že prvostupňový
súd sa dôkladne a podrobne vyjadril v napadnutom rozsudku ku všetkým podstatným okolnostiam
prejednávanej veci (tak k právnej kvalifikácii, ku vzťahu k ukladanému trestu, ako aj k dôkazu, ktorého
vykonania sa dožaduje prokuratúra), v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok považovať

za preskúmateľný a zákonný. Po dôkladnom oboznámení s obsahom napadnutého rozsudku a po
oboznámení sa s obsahom podaného odvolania spolu s prílohami zo strany prokuratúry nemožno zistiť
žiaden dôvod na to, aby sa odvolací súd odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery prvostupňového súdu spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výrokov napadnutého rozsudku. Skutočnosti uvádzané prokuratúrou v podanom odvolaní sú v zásade
totožné s argumentmi, ktoré uvádzala počas konania na prvostupňovom súde a s ktorými sa súd prvej
inštancie náležite a dostatočne dôkladne vysporiadal. Podané odvolanie poukazuje len na nutnosť
vykonania dôkazu smerujúceho k prečítaniu zabezpečených záznamov z telekomunikačnej činnosti, ako
aj záznamov z rozhovorov s agentom. Vykonanie takéhoto dôkazu by v žiadnom prípade neovplyvnilo

vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je dostatočne
jasné, zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom
námietka, ktorú uvádza prokuratúra vo svojom odvolaní proti rozsudku, nie je podstatná.
3.4. Obžalovaný má za to že prvostupňový súd dostatočne odôvodnil námietku prokuratúry o odmietnutí
navrhovaných dôkazov, smerujúci k prečítaniu zabezpečených záznamov z telekomunikačnej činnosti,

ako aj záznamov z rozhovorov s agentom. Vo svojom vyjadrení obžalovaný pripomína, že návrh na
vykonanie označených dôkazov podala prokuratúra dňa 29.04.2015, avšak dôkazy zabezpečila až v
roku 2022 a pripojila ich k odvolaniu. Hoci odvolací súd zaujal stanovisko, že nie je podstatné kedy
bol dôkaz zabezpečený a je potrebné sa s ním vysporiadať aj po takej dlhej dobe, obžalovaný má
za to, že správne prvostupňový súd upustil od vykonania vyššie uvedených dôkazov, pretože ich

vykonaním by sa na rozhodnutí súdu absolútne nič nezmenilo. S predloženými dôkazmi sa obžalovaný
podrobne oboznámil a zistil, že všetky prepisy vykonal z maďarského jazyka do jazyka slovenského
operatívny pracovník polície, čím sa hodnovernosť prepisu znížila na minimum, preto takýto dôkaz je
pre rozhodnutie súdu irelevantný. Odvolanie prokuratúry je formálne a bolo podané len z dôvodu, abybolo naplnené postavenie prokuratúry ako žalobcu. Dožadovanie sa vykonania predložených dôkazov
prokuratúrou je nezodpovedné, neopodstatnené, úmyselne predlžujúce konanie, ktoré trvá už takmer 20
rokov, navyše keď z nich, vyplýva, že agent nekonal zákonne, teda v súlade s ustanovením § 117 ods.

2 Trestného poriadku „…Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu.“ Obžalovaný
má za to, že vykonanie navrhovaných dôkazov prokuratúrou je nadbytočné, a preto prvostupňový súd
správne odmietol vykonať takýto dôkaz.
3.5. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolanie Generálnej
prokuratúry SR podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že navrhuje rozhodnúť v zmysle
písomného podania zo dna 15.01.2025. Prítomní obhajcovia žiadali odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

6. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na jeho zamietnutie v
zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,

v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo (vrátane existencie tzv. dovolacích dôvodov), dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.
7. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k správaniu sa obžalovaných, ktoré naplnilo všetky
zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého boli uznaní za vinných, považuje odvolací súd

za správne. Špecifikom uvedenej trestnej veci je, že prokurátor primárne namieta úplnosť zisteného
skutkového stavu na podklade namietaného odmietnutia vykonania časti dôkazov (nasadených
informačno-technických prostriedkov) a ich prepisov, resp. súvisiacej dokumentácie, ktoré prvostupňový
súd odmietol vykonať s odôvodnením ich nesúladu so zákonom (pasáž nachádzajúca sa na stranách
28 a nasl. napadnutého rozsudku pod názvom ,,K odmietnutiu dôkazov“). Prvostupňový súd v príslušnej

pasáži podrobne odôvodnil úvahy, ktoré ho viedli k potrebe odmietnuť navrhnutý dôkaz, resp. dôkazy,
pričom podrobne sa vysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu, formulovaným v uznesení
odvolacieho súdu, sp. zn.: 5To/172/2023 zo dňa 17.07.2024.
8. V prvom rade je nutné uviesť, že ak prokurátor vytýka prvostupňovému súdu nerešpektovanie
právneho názoru odvolacieho súdu, keďže má za to, že tento sa mal implicitne vyjadriť o tom,

že predložené prílohy sú správou v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, tak v tomto smere
sa odvolací súd s interpretáciou prokurátora nestotožňuje. Zo žiadnej časti skoršieho uznesenia
odvolacieho súdu (sp. zn.: 5To/172/2023 zo dňa 17.07.2024) nie je možné odvodiť záver o splnení
požiadaviek príloh predložených prokurátorom v zmysle ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného poriadku,
keď (ako správne poukázal aj prvostupňový súd) odvolací súd prvostupňovému súdu uložil ,,len“

vysporiadať sa s predloženými listinnými prílohami, čo prvostupňový súd aj podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočne vykonal. Žiada sa dodať, že odvolací súd ani sám nemohol prvostupňový súd zaviazať
názorom o správnosti a úplnosti predložených príloh, jednak preto, že by odňal obžalovaným právo nadvojinštanšnosť trestného konania proti ich osobám a taktiež aj preto, lebo nemohol hodnotiť dôkazy,
ktoré neboli v konaní riadne vykonané.
9. Pokiaľ ide o obsahovú stránku odmietnutia vykonania odposluchov v trestnej veci obžalovaných,

s právnymi závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd rovnako stotožňuje a uvedené argumentačne
dopĺňa nasledovne. Podstatou odpočúvania podľa § 115 Trestného poriadku je pred účastníkmi
aktuálne prebiehajúcej telekomunikačnej prevádzky utajené a účelové vnímanie ich komunikácie,
ktoré je sprostredkované telekomunikačným zariadením, tretím subjektom. Záznamom sa v
rôznych súvislostiach rozumie jednak zaznamenávanie takto vnímanej komunikácie prebiehajúcej v

telekomunikačnej prevádzke na dátový nosič, ktorý umožní uchovanie komunikácie a reprodukciu
zachytenej komunikácie v budúcnosti, a jednak to, čo nosič obsahuje (k tomu viď Novotná, J.K některým
otázkám dokazování odposlechem a záznamem telekomunikačního provozu. In: Trestněprávní revue,
2003, č. 10, s. 291.) Určitú paralelu je potom nutné pozorovať aj v prípade zaznamenávania komunikácie
medzi agentom, obžalovanými a prípadnými ďalšími osobami (viď primerane § 117 Trestného poriadku).
Prvostupňový súd v tejto súvislosti de uviedol, že :

a) K prepisom zvukových záznamov (odpočúvanie a stretnutia s agentom) odvolací súd v rozhodnutí zo
dňa 08.04.2008, sp. zn. 3To/11/2008, uviedol, že z obsahu prepisov zvukových záznamov je známy len
ich obsah, nie však spôsob, ako boli získané, a poukázal na § 270 ods. 2 Trestného poriadku.
b) Prvostupňový súd bol toho názoru, že aj v súčasnosti, a to aj napriek návrhom na doplnenie
dokazovania zo strany prokurátora, v konaní nebola predložená správa podľa § 270 ods. 2 Trestného

poriadku, resp. taký dôkaz, ktorý by spĺňal náležitosti správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného
poriadku, nakoľko z povahy veci vyplýva, že správu v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku
môže vydať len taký orgán, ktorý zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam vyhotovil alebo
získal. Z listín predložených prokurátorom vyplýva, že prokurátorom predložené prepisy mal vyhotoviť
orgán: Prezídium Policajného zboru, Úrad zvláštnych policajných činností, odbor zvláštnych policajných

činností - Západ, Bratislava. Potom platí, že správu podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku mal tiež
vypracovať tento orgán.
c) Prvostupňový súd preto analyzoval relevantné dôkazy, ktorými boli:
· správa od MV SR, Prezídium PZ, NAKA, zo dňa 13.07.2023 (č. l. 2074),
· správa od ÚŠP zo dňa 14.08.2009 (č. l. 2075),

· oznámenie od Prezídium PZ, ÚBOK, zo dňa 25.08.2009 (č. l. 2076),
· žiadosť vyšetrovateľa PZ o predčasné ukončenie ITP v počte 5 ks (č. l. 2253-2257),
pričom tieto zo svojej podstaty nemôžu byť správami podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, pretože
tieto listiny vydali iné subjekty, a to: vedúci 2. oddelenia vyšetrovania NAKA (č. l. 2074), prokurátor Úradu
Špeciálnej prokuratúry (č. l. 2075), a vyšetrovateľ PZ (č. l. 2076 a č. l. 2253-2257).

d) Prvostupňový súd je tiež toho názoru, že správu podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku nemožno
nahrádzať tým, že skutočnosti, ktoré majú vyplývať z tejto správy, budú prípadne uvedené v iných
listinách od iných subjektov. K predmetným listinám prvostupňový súd uviedol, že listinu na č. l. 2074
považuje za prípis o zaslaní listín (pričom správa z 13.07.2023 nemôže byť správou v zmysle § 270
ods. 2 Trestného poriadku k záznamom, ktoré mali vzniknúť v roku 2006), listinu na č. l. 2074 za žiadosť

prokurátora o predloženie vyšetrovacieho spisu a zvukových záznamov, listinu na č. l. 2076 za odpoveď
vyšetrovateľa na žiadosť prokurátora, a listiny na č. l. 2253-2257 za žiadosti vyšetrovateľa o predčasné
ukončenie ITP. Podľa názoru prvostupňového súdu bolo súdu zrejmé, že žiadna z týchto listín nie je
správou v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, pretože nejde o listinu, ktorú by vyhotovil príslušný
subjekt, a zároveň z ktorej by bolo možné zistiť akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo

získaný. Súdu nebolo ďalej zrejmé, aké skutočnosti majú predmetné listiny vlastne preukazovať, resp.
aká ma byť podľa prokurátora ich relevancia smerom k veci samej.
e) Prokurátor na hlavnom pojednávaní následne žiadal o vykonanie prepisov záznamov z
telekomunikačnej prevádzky (č. l. 2078-2133), ktoré predložil v odvolacom konaní, pričom bol toho
názoru, že ich časť (hlavička) predstavuje správu v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, avšak

samotný text prepisov nežiadal oboznamovať z prepisov predložených v odvolacom konaní, ale z
prepisov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise (prokurátor uviedol: „ja navrhujem oboznámiť
prepisy záznamov, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, ktoré sú spracované formou úradného
prekladu. Z listín, ktoré boli predložené v odvolacom konaní navrhujem oboznámiť len časť, ktorá
predstavuje samotnú správu o získaní záznamu.“).

f) Prvostupňový súd prepisy (č. l. 2078-2133), ktoré prokurátor predložil v odvolacom konaní, a ktoré
žiadal ako dôkaz vykonať, posúdil tak, že ani tieto nie je možné považovať za správu, resp. obsahujúce
správu podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku. Zo zákonného ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného
poriadku jednoznačne vyplýva, že správa obsahuje „akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovenýalebo získaný“. Už samotné zákonné ustanovenie predpokladá, že správa bude obsahovať minimálne
dve skutočnosti, ktoré bude možné zo správy zistiť, teda:
1. akým spôsobom bol záznam vyhotovený alebo získaný, a súčasne

2. kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.
g) Náležitosťami správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku preto musia byť nevyhnutne
označenie spôsobu, akým bol záznam vyhotovený alebo získaný, a označenie subjektu/orgánu/osoby -
kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že ustanovenie §
270 ods. 2 Trestného poriadku dôsledne rozlišuje medzi „záznamom“ a „prepisom“, pričom správa podľa

§ 270 ods. 2 Trestného poriadku sa viaže na záznam, a nie na prepis.
h) Časť prepisu, ktorú prokurátor považoval za správu podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, v zásade
znie:„ZáznamtelekomunikačnejprevádzkyajehoprepisvyhotovilOdborzvláštnychpolicajnýchčinností
Západ ÚZPČ P PZ MV SR. Poradové číslo neutajovanej prílohy je súhlasné s poradovým číslom
záznamu uloženého na CD nosiči.“ Podľa názoru súdu z uvedeného textu je možné zistiť len to, že
záznam vyhotovil „Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR“, avšak nie je možné

z neho zistiť spôsob, akým bol tento záznam vyhotovený; poslednú vetu súd posúdil ako administratívnu
poznámku k číslovaniu a k spôsobu uchovávania záznamu, pričom uchovávanie záznamu nie je možné
stotožňovať s vyhotovením záznamu. Súd zároveň uvádza, že ohľadom subjektu, ktorý mal záznam
vyhotoviť, je len všeobecne uvedené „Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV
SR“ bez toho, aby bola bližšie uvedená osoba (meno, priezvisko, alebo jej funkčné zaradenie), ktorá

takýto záznam vyhotovila. V tomto smere súd na porovnanie uvádza, že v sprievodnom liste (č. l.
2077) je napríklad uvedená konkrétna osoba aj s funkciou, ktorá listinu za Odbor zvláštnych policajných
činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR vytvorila, prípadne v samotných prepisoch je uvedené, že „preklad
z maďarského jazyka vykonal operatívny pracovník“ - v tomto smere sa súd stotožňuje s námietkami
obhajoby, ktoré spochybňovali odbornú spôsobilosť danej (a neurčenej) osoby na preklad, nakoľko nejde

o úradný preklad, keďže preklad vykonal bližšie neurčený operatívny pracovník.
i) Prvostupňový súd posúdením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že v predmetných
listinách nie je uvedený spôsob, akým bol záznam vyhotovený, a určenie orgánu, kým bol záznam
vyhotovený, je nedostatočné, a preto súd dospel ku konečnému záveru, že predmetné listiny nemajú
náležitosti v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku a preto nejde o správy v zmysle § 270 ods. 2

Trestnéhoporiadku.Nakoľkosúčasťouspisunebolasprávapodľa§270ods.2Trestnéhoporiadku,resp.
v konaní nebola vykonaná žiadna správa podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, nebolo možné vykonať
dôkazy podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, ktorých súčasťou výkonu táto správa má byť. Z týchto
dôvodov súd podľa § 277 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol o nevykonaní nasledovných dôkazov:
prepisy z odpočúvania a preklad prepisov (č. l. 313-318), prepisy z odpočúvania a preklad prepisov (č.

l. 324-373), prepisy z odpočúvania a preklad prepisov (č. l. 379-394), prepisy zo sledovania a preklad
prepisov (č. l. 412-443), prepisy zo sledovania a preklad prepisov (č. l. 444-451), CD č. 761, č. 762, č.
763,č.290,č.302,DVDč.61,č.62,aprepisyzáznamovztelekomunikačnejprevádzky(č.l.2078-2133).
Podporne k uplatnenému procesnému postupu súdu súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2022, sp. zn. 1To/4/2021, podľa ktorého: „Najvyšší súd sa stotožnil

aj s postupom súdu prvého stupňa, ktorý odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom, a to
oboznámenie CD so záznamami telekomunikačnej prevádzky (krycí názov „J. P.“) a ich prepisov. Aj
podľa názoru najvyššieho súdu súčasťou výkonu navrhovaného dôkazu nebola relevantná správa o
tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Z prokurátorom predloženej žiadosti
vyšetrovateľa o poskytnutie záznamov a ich doslovných prepisov (č. l. 1073 spisu) a z oznámenia o

zaslaní prepisov (č. l. 1074 spisu) nevyplýva, v potrebnej miere akým spôsobom a kým bol záznam
vyhotovený alebo získaný.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne judikuje, že ak súčasťou
navrhovaného dôkazu nie je relevantná správa v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, tak samotné
záznamy alebo ich prepisy nie je možné vykonať.
j) Pozornosti súdu neunikla ani tá skutočnosť, že prokurátorom boli v konaní predložené de facto

dva prepisy týkajúce sa toho istého odpočúvania, resp. záznamov, pričom jedny prepisy obsahovali
formuláciu „Záznam telekomunikačnej prevádzky a jeho prepis vyhotovil Odbor zvláštnych policajných
činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR. Poradové číslo neutajovanej prílohy je súhlasné s poradovým číslom
záznamu uloženého na CD nosiči.“, a druhé - pôvodne nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise - takúto
formuláciu neobsahovali. Zároveň aj obsah samotných prepisov je rozdielny (viď. porovnanie napr. č.

l. 380 a č. l. 2106, ktoré sa obidve týkajú telefonátu zo dňa 13.05.2006 o 14:28 hod.). Nie je možné
vylúčiť, že túto rozdielnosť si uvedomoval aj prokurátor, keď navrhol oboznámiť časť jedných prepisov a
inú časť druhých prepisov. Skutočnosť, že z jedného a toho istého odpočúvania, resp. záznamu, existujú
dve rozdielne verzie prepisov čo do formálnych náležitostí a aj čo do obsahu, podľa názoru súdu lenprehĺbila pochybnosti, ktoré súd prezentoval v poslednom meritórnom rozhodnutí. Pretože súd rozhodol
o nevykonaní uvedených prepisov, nebolo potrebné, aby súd vykonával listiny, ktoré vytvoreniu prepisov
predchádzali. Z týchto dôvodov ako nepodstatné súd odmietol vykonať príslušné návrhy prokurátora a

príslušné príkazy súdu, ktoré v texte podrobne špecifikoval.
k) Záverom k uvedenému prvostupňový súd uviedol, že ak má súd rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná,
a ktorý dôkaz vykonať odmietne (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), prípadne ktorý dôkaz nevykoná
(§ 277 ods. 4 Trestného poriadku), tak z povahy veci vyplýva, že musí posúdiť, ktorá okolnosť má byť
dôkazom preukázaná, resp. vyvrátená, či je táto okolnosť podstatná pre rozhodnutie, či je navrhovaný

dôkaz spôsobilý naplniť sledovaný účel, ako aj to, či ide o dôkaz zákonný, prípadne dôkaz obsahujúci
všetky zákonné náležitosti na to, aby mohol byť vykonaný. Súd za týmto účelom musí byť oboznámený
s celým spisom, a na základe takto získaných informácií musí posúdiť uvedené okolnosti, a podľa nich
v zásade aj vedie hlavné pojednávanie, vrátane dokazovania. Ak by uvedené neplatilo, súd by musel
vykonať v podstate všetky navrhované dôkazy, a až v rozhodnutí vo veci samej by uviedol, na ktoré
dôkazy prihliadal, a na ktoré neprihliadal, čo prvostupňový súd nepovažuje za správne a v tomto smere

pripája ďalšiu argumentáciu.
10. Prvostupňový súd v tejto súvislosti citoval obsah ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného poriadku
o výkone zvukového, obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu na technickom zariadení so
zvýraznením okolnosti a správne uviedol, že súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o spôsobe a
autorovi získania a vyhotovenia záznamu. Uviedol ďalej, že ak sa majú informácie zadovážené formou

ITP použiť ako dôkaz v trestnom konaní pred súdom, vyhotoví orgán štátu nielen doslovný prepis
záznamu, ale aj písomný záznam (správu) s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia ITP,
ktorý orgán štátu priloží k doslovnému prepisu. V skúmanej veci podľa prvostupňového súdu spisový
materiál a to aj po jeho opakovanom doplnení zo strany prokurátora v príbehu súdnej etapy trestného
stíhania obžalovaných stráda správu o tom, akým spôsobom, a kým, bol záznam vyhotovený alebo

získaný. Prvostupňový súd (rešpektujúc skôr vyslovený názor odvolacieho súdu) preskúmal spisový
materiál ako celok (vrátane všetkých doplnení, výkon ktorých prokurátor v konaní navrhoval) a dospel
k záveru, že spisový materiál ako celok neumožňuje vysloviť záver, že príslušná etapa konania, resp.
proces vyhotovenia, zabezpečenia a predloženia ITP bola vykonaná v súlade s Trestným poriadkom,
resp. že boli dodržané všetky procesné ustanovenia z tohto vyplývajúce.

11. Možno sa v plnej miere stotožniť so záverom prvostupňového súdu o tom, že existuje diametrálny
rozdiel medzi prepisom zabezpečených ITP a správou (oboje v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku).
Prepis(doslovne,,písomnýprepis“)jefakultatívnačasťzabezpečenéhoITP,keďjehosprávneazákonné
vyhotovenie umožňuje konajúcemu súdu vykonať ITP ,,len“ prečítaním tohto prepisu, ergo nie je nutné
počúvať napr. záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom uvedené možno aplikovať len k relevantnej

časti zabezpečených ITP (podstatnej časti komunikácie). Naproti tomu účelom správy v zmysle § 270
ods. 2 Trestného poriadku nie je uľahčiť priebeh dokazovania, ale zabezpečiť preskúmateľnosť splnenia
zákonných predpokladov pre nasadenie, vyhotovenie a predloženie ITP.
12. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, v zmysle interných predpisov MV SR (čo napokon
nerozporoval a nenamietal ani odvolateľ) vykonáva odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

Útvar zvláštnych policajných činností Prezídia policajného zboru (táto príslušnosť mu ostala zachovaná
napriek viacerým zmenám organizačnej štruktúry na úrovni Prezídia PZ). Ak odvolateľ namieta, že nie je
zrejmé, kto by mal byť autorom správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného zákona, už len z účelu samotnej
správy, ktorým je skúmanie zákonnosti predmetného postupu je zrejmé, že musí ísť o útvar, ktorý bol
daného postupu (úkonu) účastný. V tomto smere nie je možné, aby odvolateľ argumentoval prílohou zo

dňa 13.07.2023 (č.l. 2074), ktorú vypracoval vedúci 2. oddelenia vyšetrovania Prezídia PZ, (vtedajšej)
Národnej kriminálnej agentúry, odbor Západ. Účelom predmetnej správy je poskytnutie údajov, z ktorým
možno odvodiť, že odpočúvanie bolo vykonané v zákonnom rozsahu, na základe zákonného podkladu
aoprávnenýmsubjektom.Niejezrejmétiežanito,čiodvolateľodvodzujeprávnenástupníctvo vrozsahu
oprávnenia na poskytnutie správy podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku na organizačnú súčasť

vtedajšej Národnej kriminálnej agentúry, avšak podľa názoru odvolacieho súdu ide o kompetenciu Úradu
zvláštnych policajných činností Prezídia PZ ako útvaru s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedené má
aj praktický význam, nakoľko samotný fakt, že odpočúvanie a záznam vykonáva iný útvar, ako ten,
na ktorom pôsobí procesne samostatný vyšetrovateľ, tiež znamená viacstupňovú kontrolu, keď útvar
vykonávajúci odpočúvanie zabezpečí úplné podklady, ktoré následne v rámci prípravného konania

predloží vyšetrovateľovi a ten ich preskúma a posúdi, či sú zákonné a úplné (v prípade zistenia
odstrániteľnej vady, túto odstráni). Iný postup by znamenal obchádzanie viacstupňovej kontroly, pričom
ako už skôr judikoval odvolací súd, absencia správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku môže byť
odstrániteľnou vadou, avšak v predmetnej veci nebola v dostatočnej miere v plnom rozsahu odstránená.Túto skutočnosť uviedol prvýkrát odvolací súdu už v uznesení, sp. zn.: 3To/11/2008 zo dňa 08.04.2008
(viď strana 4).
13. Odvolací súd taktiež dodáva, že prokurátor žiadal vykonať vymedzenú časť zabezpečených ITP,

ktoré presne označil (pričom ide o súčasť vyšetrovacieho spisu, ako aj spisového materiálu z konania
pred súdom) pričom potom ako podľa § 277 ods. 4 Trestného poriadku prvostupňový odmietol vykonať
prepisy ITP zo súdnej časti spisu (č.l. 2078-2133), ako aj z prípravného konania (navyše doplnené
o žiadosť o vykonanie záznamov z CD nosičov) a prokurátor nenavrhol vykonať iný dôkaz, resp.
uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, pričom vyhlásenie procesnej strany o tom, že

nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je konečným prejavom
strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených
návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie
dokazovania procesná strana netrvá, a teda že ich berie späť (viď R 116/2014).
14. Taktiež poukaz na ,,štandardný postup“ pri zabezpečovaní a vykonávaní ITP v cudzom jazyku
s využitím prekladov operatívnymi pracovníkmi PZ nemá oporu v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov.

Napr. v zmysle uznesenia odvolacieho súdu, sp. zn.: 6To/78/2021 zo dňa 13.01.2022 (t.j. v inej trestnej
veci)jepripredloženíoperatívnychprekladovnutnévychádzaťzozabezpečenýchzvukovýchzáznamov,
ktoré je nutné v konaní prehrať a tieto následne tlmočiť, pričom nie je možné použiť len tzv. operatívne
prepisy.Argumentáciaodvolateľataktiežopomínapoukaznafakt,žetentožiadalibaovykonaniedôkazu
– oboznámenie zabezpečeného prekladu vymedzenej časti - ktorý ale nespĺňa zákonné náležitosti

úradného prekladu. Ide totiž o operatívny preklad pracovníkom PZ, ktorý nie je procesne použiteľný
(hoci tento návrh následne modifikoval prokurátor v tom smere, že žiadal oboznámiť ,,len“ záhlavie
príslušných dokumentov), navyše súčasťou spisu sú listiny predložené zrejme súdnym prekladateľom
(nie tlmočníkom!) I. Q. (č.l. 412 – 443 a iné) - čo sťažnostný súd vyrozumel len z pečiatky na predmetných
listinách - kde je uvedené, že ide o „preklad nahrávky“. K uvedenému možno len primerane poukázať

práve na záver uznesenia odvolacieho súdu, sp. zn.: 6To/78/2021 zo dňa 13.01.2022, v zmysle
ktorého je nutné v takomto prípade po pribratí tlmočníka obsah komunikácie „zachytiť“ tlmočníkom
v pôvodnom (maďarskom) jazyku, čiže dosiahnuť aby tlmočník preložil pôvodnú, originálnu komunikáciu
po jej vypočutí. Pozornosti súdu neuniklo, že listiny, predložené orgánom činným v trestnom konaní
obsahujúce predmetnú komunikáciu tak v slovenskom ako aj maďarskom jazykom, neboli označené

ani ako preklad písomného textu, ani ako preklad „počúvanej“ komunikácie. Nie je teda zrejmé, či
išlo o preklad písomného textu (o ktorého preklad z maďarského jazyka prekladateľa niekto požiadal),
alebo preklad/pretlmočenie prekladateľom vypočutej komunikácie a jej prepis do písomnej podoby. Ako
bolo uvedené už vyššie bolo nutné tlmočenie vypočutej originálnej komunikácie (v jazyku, v akom bola
vykonaná) a zachytenie do písomnej, následne preloženej podoby. To, čo bolo súdu doručené, resp.

listiny, ani nespĺňali náležitosti podľa § 23 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov. Išlo o síce
zviazané listiny, ale bez titulných strán, bez označenia, o aké preklady/tlmočenie sa jedná. Na ich
zákonné použitie nestačí, keď na jednotlivých listinách, ako napr. od strany 380, je označenie „Slovenský
preklad zvukového záznamu v maďarskom jazyku“, pod tým „Zvukový záznam č. 763 zo dňa 13.5.2006

o 14:28:00 hod., Volajúci.....a Volaný....“, pretože v prvom rade chýba akékoľvek označenie, o čo bol
prekladateľ požiadaný, nie je zrejmé, koľko vyhotovených prekladov a tlmočení, na akom podklade
vyhotovil, v spise sú tieto jednotlivo založené, oddelené zviazaním, ale nie je sa možné dozvedieť
z takto evidovaného spisového materiálu, čo bolo presne podkladom pre prekladateľa, čo mu bolo, akým
orgánom predložené a to najdôležitejšie – či prekladal jemu predložený písomný text z maďarského

jazyka alebo vykonal svoj prekladateľský/tlmočnícky úkon po vypočutí zvukovej originálnej nahrávky s jej
následným (prekladateľom vykonaným) prepisom v pôvodnom jazyku a toto následne preložil a zapísal
tak v maďarskom (pôvodnom) jazyku, spolu s následným prekladom.
15. Uvedené možno sumarizovať a konštatovať tak, že návrhu prokurátora na vykonanie (oboznámenie
obsahu listiny) inak ako riadne úradne preloženej komunikácie preto nebolo možné vyhovieť. Výkon ITP

v konaní pred súdom by v prípade riadne predloženej správy a riadne vykonaného prepisu a prekladu/
tlmočenia zvukových záznamov bol v konaní následne možný prehratím takéhoto zvykového záznamu
a jeho riadnym tlmočením na hlavnom pojednávaní .
16. Taktiež nie je možné akceptovať vyjadrenie prokurátora, v zmysle ktorého je správou podľa §
270 ods. 2 Trestného poriadku záhlavie, resp. hlavička prepisu ITP (č.l. 2078-2133), nakoľko správa

v zmysle citovaného ustanovenia sa má týkať verifikácie obsahu ITP ako celku. V tomto prípade obsah
tzv. záhlavia môže verifikovať maximálne obsah prílohy, ktorej je súčasťou, t.j. prepisu komunikácie
v maďarskom jazyku, ktorý bol navyše vyhotovený nie úradným prekladom. Záver prvostupňového
súdu, že takáto časť listinnej prílohy nie je spôsobilá (tak ako to má na mysli ustanovenie § 270ods. 2 Trestného poriadku) verifikovať splnenie zákonných predpokladov pre vyhotovenie zvukového
záznamu z odpočúvania (pretože tento ako jediný prichádzal do úvahy ako zákonný dôkaz, teda ak
by bol verifikovaný zákonom predpokladanou správou v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, čo

sa v predmetnej veci nestalo). Možno len podčiarknuť, že prokurátor žiadal prihliadnuť na záhlavie
predložených listín (č.l. 2078-2133, ako súčasť jednej formy prepisu komunikácie) a z tejto odvodiť
zákonnosť iného prepisu, ktorý dokonca (ako správne uvádza už prvostupňový súd) zachytáva preklad
rovnakej komunikácie za použitia iných slov (!).
17. Nie je možné stotožniť sa s právnym názorom odvolateľa v tomto smere, keď namieta, že požiadavky

prvostupňového súdu sú ojedinelé a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Odvolací súd akceptuje, že
proces vzniku ITP je podmienený časom ich vzniku, pričom rozhodne nie je štandardným postupom,
keď o zákonnosti ITP, ich prepisov, či správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku, rozhodujú
súdy s odstupom viac ako 18 rokov, t.j. aj na základe ex post vyvinutej judikatúry, v tomto smere je
ale nutné prisvedčiť názoru, že uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu obžalovaných, ale skôr na
ťarchu štátnych orgánov, o.i. aj prokuratúry. S poukazom na vyššie uvedené mal aj odvolací súd za to,

že navrhnuté prepisy ITP v zmysle návrhu prokurátora nie je možné vykonať.
18. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného
konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného procesu (§ 2
ods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12), ako i rovnosti
strán trestného konania (§ 2 ods. 14). Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd dospel

k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
19. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako
ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu
spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 Trestného
poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán.
20. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace
proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa

svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v
ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a prečo,
ako ja to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Vysporiadal sa i s obhajobou obžalovaného, pričom ďalšie dôkazy
odmietol v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku (pričom svoje rozhodnutie odôvodnil aj v texte

napadnutého rozsudku a to jednak tým, že tieto sa týkali okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr
navrhnutými dôkazmi, resp. okolností nepodstatných pre rozhodnutie a na druhej strane [v prípade
navrhovaných ITP – záznamov z odpočúvania, resp. ich prepisov] podrobne odôvodnil prečo takýto
dôkaz nepovažuje za zákonný a odmieta ho vykonať, pričom nadväzujúce listinné prílohy vyhodnotil ako
dôkazy bez procesného významu v prípade záveru o nezákonnosti samotných prepisov ITP. Týmto si

splnil svoju zákonnú povinnosť odôvodniť napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Trestného poriadku. Skutočnosť, že prokurátor sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi
prvostupňového súdu, uvedenými v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených prvostupňovým súdom.
21. Nakoľko rozhodnutia v prvostupňovom a v odvolacom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné na

tomto mieste opakovať všetky zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu
o vine obžalovaných (resp. o potrebe ich čiastočného oslobodenia spod obžaloby) a ktoré považuje
odvolací súd za vecne správne, pričom tieto v prípade vhodností odvolací súd dopĺňa. Žiada sa dodať,
že prvostupňový súd neporušil ani imperatív uvedený v ustanovení § 327 ods. 1 Trestného poriadku, t.j.
viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (hoci sa tak odvolateľ mylne domnieval).

22. Pokiaľ ide o odsudzujúcu časť výroku (za zločin nedovoleného ozbrojovania), v tomto smere je
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podrobne a vecne správne odôvodnený. Žiada sa dodať, že
samotné spáchanie trestnej činnosti a odsúdenie obžalovaných nenamietajú ani samotný obvinení (títo
odvolanie ani v odsudzujúcej časti nepodali), pričom prokurátor namieta primárne výrok o oslobodeníobvinených z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu prípravy, ktorý mal byť spáchaný podľa
názor prokurátora (zrejme) v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania. Z takto
vymedzeného stavu ale vyplýva, že odvolateľ nenamieta konkrétne uznanie obžalovaných za vinných

zo zločinu nedovoleného ozbrojovania, resp. v tomto smere nepredkladá žiadne zásadné argumenty
(tieto sa týkajú oslobodzujúcej časti primárne výroku napadnutého uznesenia). Vzhľadom na uvedené,
za absencie konkrétnych odvolacích námietok, vrátane dôvodov, ktoré by umožňovali podanie dovolania
(§ 371 ods. 1 Trestného poriadku), možno konštatovať vecnú správnosť odsudzujúcej časti rozsudku.
23. Naopak primárnym predmetom odvolacích námietok prokurátora bola nesprávnosť výroku

o oslobodení obžalovaných spod tej časti obžaloby, ktorá im za vinu kládla spáchanie obzvlášť
závažného zločinu vraždy v štádiu prípravy. V tomto smere sa prokurátor zameral primárne na
odmietnutie vykonania záznamov z nasadených a vyhotovených ITP, pričom k týmto sa rozsiahlo
vyjadril ako prvostupňový súd, tak aj odvolací súd (vyššie v tomto rozhodnutí). Odvolací súd na
tomto mieste k poukazu prokurátora uvádza taktiež nasledovné. Napriek faktu, že prvostupňový súd
podrobne vysvetlil, prečo nemal preukázanú subjektívnu stránku skutkovej podstaty obzvlášť závažného

zločinu vraždy v štádiu prípravy, prokurátor argumentačne namietal iba voči tej časti odôvodnenia,
resp. predchádzajúcemu postupu súdu, ktorým bol odmietnutý výkon takýchto ITP a súvisiacej listinnej
dokumentácie. V trestnom konaní v zásade nie je možné hodnotiť dôkazy, ktoré súd odmietol vykonať
z ich obsahovej stránky, avšak aj v prípade prokurátora je nutné trvať na závere, že z každého návrhu
na vykonanie dôkazu musí byť zrejmé, aké okolnosti sa majú týmto dôkazom objasniť. V tomto smere

je ale nutné uviesť, že procesná obrana obžalovaných, ktorej uveril aj prvostupňový súd, čo v texte
napadnutého rozsudku aj podrobne uviedol ( viď pasáž ,,Ad príprava úkladnej vraždy“), bola dôvodná,
pričom na takto vyslovenom názore a zhodnotení vykonaných dôkazov nepozoroval ani odvolací
súd žiadnu vadu. Pri takto vyslovenom závere, konkrétne že obžalovaní síce konali tak, že svojím
konaním naplnili objektívnu stránku skutkovej podstaty takto stíhaného trestného činu, avšak vzhľadom

k nedostatku vážneho úmyslu nie subjektívnu stránku takejto skutkovej podstaty, je v tomto prípade
možné objektívne konštatovať, že odmietnuté dôkazy vo forme zabezpečených ITP majú k podstatnému
elementu (preukazovaniu subjektívnej stránky), len minimálnu výpovednú hodnotu. Subjektívnu stránku
totiž primárne tvorí vnútorný stav, myšlienkový pochod, motivujúci aktívne konania (resp. nekonanie)
a možno ho len odvodzovať z aktívneho, či pasívne (relevantného) konania, resp. ďalších skutočností.

V prípade, ak ale obžalovaní v prevažnej miere priznávajú aktívne konanie, okrem iného stretnutie so
svedkomK.,agentomJ.aďalšímisvedkami,potomdôkaz-obsahkomunikácie(jejpresnéznenie)medzi
obžalovaným a svedkami - môže byť v tomto smere skôr podporným dôkazom, pričom ale prokurátor
presne nešpecifikoval, ktorú skutočnosť z tohto chce preukázať. V tomto smere je nutné podotknúť, že
zo strany prvostupňového súdu nejde ani o prekvapivý právny záver, keďže tento záver (o nesplnení

predpokladov pre riadne vykonanie ITP) de facto vyslovil prvostupňový súd už v zrušenom rozsudku
sp. zn.: 30T/162/2006 zo dňa 30T/162/2006, ktorý bol síce odvolacím súdom zrušený, avšak z iných
(procesných) dôvodov. Následnou reakciou prokurátora bolo doplnenie (predloženie) listinných dôkazov
a zotrvanie na tomto návrhu, pri ktorom mal za to, že reparuje prezentované výtky prvostupňového súdu,
s čím sa následne prvostupňový súd nestotožnil. V takomto postupe prvostupňového súdu nie je možné

vidieť porušenie procesných ustanovení upravených Trestným poriadkom, ani rozpor s ústavnoprávnym
princípom legitímneho očakávania.
24. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového deja, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
rozviedol skutočnosti, ktoré mal z vykonaných dôkazov za preukázané a zároveň sa v zásadnom
rozsahu vysporiadal s argumentáciu prokurátora, ktorú tento vzniesol sčasti už pred vyhlásením

napadnutého rozsudku, resp. v časovo predchádzajúcich etapách konania. Prvostupňový súd v
tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku dal odpovede na argumentáciu prokurátora, ktorá
sa čiastočne obsahovo kryje s jeho odvolacími námietkami. Odvolací súd sa s argumentáciou
prvostupňového súdu stotožňuje a preto na tomto mieste, v odvolacom konaní, nepovažuje za potrebné
opakovať odpovede, ktoré dal obžalovanému ako strane v konaní už prvostupňový súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku.
25.Správaniesaobžalovanýchbolomožnéhodnotiťibaoptikoupreukázanéhoskutkovéhostavuanieaj
domnienok, ktoré môžu byť viac či menej logické, podstatné však je pri zisťovaní skutkového stavu to, čo
bolo v konaní reálne preukázané. Obžalovaní pri svojich výpovediach popísali vlastné aktívne konanie,
ako aj konania J. K. a agenta N. J., pričom na základe podradenia tohto pod príslušné ustanovenia

Trestného zákona ich prvostupňový súd v časti uznal za vinných, vo zvyšku ich z dôvodu absencie
preukázania subjektívnej stránky ich konania spod obžaloby oslobodil.
26. Pokiaľ ide o námietky obhajoby (JUDr. Csekeyovej) o tom, že obsah navrhovaných ITP preukazuje
maximálne dolózne konanie J. K. a agenta N. J., tu je nutné trvať na závere, že podrobne analyzovaťnevykonaný dôkaz ako celok nie je možné. K tejto skutočnosti je teda vzhľadom na aktuálne
zabezpečenú dôkaznú situáciu nadbytočné sa zo strany odvolacieho súdu vyjadrovať.
27. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by

prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech ani neprospech obžalovaného.
Hodnotenie dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia. V tomto smere
odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom
presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené

na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo,
nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom zo strany prokurátora
úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol
spravoval inými úvahami. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu
chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho
presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy

hodnotil prvostupňový súd. Je zrejmé z akých dôkazov (viď č.l. 5 a nasl. napadnutého rozsudku) tieto
závery prvostupňový súd vyvodil, a teda prvostupňový súd si taktiež splnil svoju povinnosť podrobne
uviesť, čo vyplýva z dôkazov, vykonaných v trestnom konaní.
28. Ak prokuratúra namieta nesprávnosť (prípadne aj nezákonnosť) postupu súdu vo vzťahu k
odmietnutiu vykonania dôkazu, musí presne identifikovať v čom túto vadu vidí a čoho presne sa

domáha (v konkrétnej rovine, s konkrétnymi námietkami). Prokurátor predniesol svoje námietky v texte
doručeného odvolania, pričom v tomto rozsahu mu na uvedené dal odvolací súd postačujúcu odpoveď.
29. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by
súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech ani neprospech obžalovaného.

Hodnotenie dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia.
30. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou

navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).
31. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, tento prokurátor namietol iba ako nadväzujúci výrok vo vzťahu
k čiastočnému oslobodeniu obžalovaných, pričom k týmto námietkam sa odvolací súd vyjadril vyššie.

32.Vovšeobecnostimožnouviesť,žeprocesukladaniatrestovvtrestnomkonanízávisíoddvochskupín
podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom niektoré
atribúty sa môžu aj prelínať.
33. Možno sa nepochybne stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že v prípade obžalovaných
musel aj odvolací súd nevyhnutne pripustiť, že v trestnej veci vznikli neodôvodnené prieťahy, za ktoré

v prevažnej miere nemohli obžalovaní. Možno bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že obžalovaní
(pôvodne väzobne stíhaní) boli prepustení z väzby dňa 08.12.2008 a od tohto momentu súd s ich
osobami nekonal nielen prednostne a urýchlene (tento režim by bolo možné čiastočne akceptovať,
vzhľadom na ich prepustenie z väzby a stratu statusu veci ako väzobnej), ale konal s rozsiahlymi
prieťahmi. Uvedený stav je sčasti, aj keď menšej, spôsobený aj potrebou doplnenia dokazovania, aj

vo väzbe na fakt, že po dvojnásobnom zrušení napadnutých rozsudkov, ide aktuálne o preskúmanie
v poradí tretieho rozsudku, pričom zavinenie na takomto oneskorení nemožno pripísať obštrukčnej
aktivite obžalovaných. S poukazom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že boli porušené práva
obžalovaných na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Tentostavvzmyslejudikatúryaajpodľanázoru

odvolacieho súdu považovať ako dôvod mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného
zákona, čo aj prvostupňový súd považoval za vhodné a účelné, pričom s týmto záverom sa v plnom
rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.
34. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvektrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu
byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo
národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana

súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
Podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak

35. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom
do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obžalovaných,
ale i prípadných poškodených na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami
trestného práva a odporuje účelu trestného konania. V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje
na významnú skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 19 rokov, samotné trestné stíhanie

voči obžalovaným je taktiež vedené viac ako 19 rokov. Dĺžku trestného konania odvolací súd, keďže ne-
bola spôsobená prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaných, považuje za neodôvodnenú a nepri-
meranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného ko-
nania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dô-
vodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať). Podmien-

ka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby boli obvinení, resp. obžalovaní príliš
dlho vystavení trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do ich práv a slobôd, a aby neboli vystave-
ní neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž vplyv na ich povesť, postavenie v zamestnaní ako
aj v spoločnosti, čo už samo o sebe možno považovať za určitú formu sankcie). Postavenie obvineného
(obžalovaného) je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny totiž spo-

ločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a negatívne ovplyvňuje život obvi-
nených (obžalovaných) prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obžalovaným možnosť
viesťaplánovaťďalšíosobnýživot.Plynutímčasusaznižujezáujemspoločnostinapotrestanípáchateľa
a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstra-
šujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou

trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným tres-
tom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný
vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva, ale tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalších všeobecných súdov, vychádzajúc
z príslušných medzinárodných dohovorov, ktorým je aj Slovenská republika viazaná, v prípadoch dlhšie

trvajúceho trestného stíhania na túto skutočnosť reaguje miernejším postihom páchateľa trestného činu.
36. Obžalovaný C. od spáchania stíhaného skutku má vykázaný 1 záznam v registri trestov z roku 2009
za spáchanie prečinu marenia výkonu súradného rozpadnutia, v rozsahu ktorého sa na neho hľadí,
ako by nebol odsúdený. Obžalovaný A. mal v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vykázaných 6
záznamov, z nich 4 po spáchaní stíhaného skutku. V prípade obžalovaného C. je preto v maximálnej

možnej miere opodstatnené ukladanie trestu mimoriadne zníženého až na minimálnu možnú výmeru
v zmysle § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona. V prípade obžalovaného A., u jeho osoby je
taktiež daný dôvod na mimoriadne zníženie trestu vzhľadom na masívne prieťahy v tejto trestnej veci,
avšak v jeho prípade by vzhľadom na jeho trestnú minulosť mohlo byť uvažované síce o rovnako
podmienečnom treste, ale vo vyššej výmere, ako uložil prvostupňový súd, keďže však prokurátor

nenamietol neprimeranú miernosť trestu vo vzťahu k jeho osobe, pričom takto uložený trest je aj pri
jeho osobe trestom zákonným, vo väzbe na fakt, že v tomto rozsahu nebola identifikovaná vada, ktorá
by umožňovala podanie dovolania (§ 371 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku) , odvolací súd viazaný
rozsahom (zdôvodnením) podaného odvolania v tomto smere nevidel priestor pre zrušenie takéhoto
výroku o treste pre obžalovaného A.. V takýchto prípadoch oboch obžalovaných sa stráca preventívny

účinok trestania, ktorý by v prípade uloženia prísnych trestov bol len neopodstatnenou retribúciou
resp. zastrašením, ktorého význam sa celkom stráca po uplynutí tak dlhého času trestného konania.
S poukazom na uvedené preto aj odvolací súd považoval za zákonné, primerané a vhodne, obom
obžalovaným v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona uložiť mimoriadne znížené tresty a to až vo
výmere 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorých ich zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom

stráženia a to aj s ohľadom na fakt, že obaja obžalovaní budú mať tieto tresty vykonané po započítaní
skôr vykonanej väzby. Obžalovanému C. bol taktiež správne uložený trest prepadnutia veci - pištole zn.
Voltran, model 2004 Aras, kaliber 9 mm P.A.Blanc, výrobné číslo A491625, pričom tento výrok nebolnapadnutý osobitným odvolaním, iba titulom odvolania prokurátora vo vzťahu k výroku o vine, pričom
argumentačne neboli k danému výroku žiadne výhrady.
37. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere preto odvolací súd považuje za dostatočné a uložený trest v

tomto smere za zákonný, spravodlivý a primeraný. V rozsahu výroku o treste nebolo tiež zistená žiadna
vada, ktorá by odôvodňovala podanie dovolania ( § 317 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku).
38. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora v
podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.