Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209301
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125209301.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): A. B. C. D. E., D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. F. G. XXXX, C. F. G., štátny občan SR, zastúpená: Mgr. Peter Kupka, advokát, so sídlom
Hlavná 23, Trnava, IČO: 42 402 417, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXX/
XX, XXX XX C., štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému povinnosť dočasne sa nepribližovať k žalobkyni

na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdmi,
orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi.

II. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému zákaz kontaktovať žalobkyňu, a to v akejkoľvek
forme vrátane kontaktovania telefonicky, formou krátkych textových správ alebo prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

III. Toto neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j ena obdobie dvoch rokov od vydania rozhodnutia.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení
žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom

neodkladného opatrenia vznikla.

V. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

VI. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trnava

dňa 8.12.2025 domáha, aby súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov nepribližoval k žalobkyni, vo výroku II. zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu,
a v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania telefonicky, formou krátkych textových správ, alebo
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, výrokom III.
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v období od 31.10.2025
do 01.11.2025 sa žalovaný na území Švajčiarskej konfederácie osobne na adrese: L. XXX, XXXX M.,
vyhrážal navrhovateľke a jej známym ublížením na zdraví a smrťou s tým, že to zabezpečí sám alebo
prostredníctvom iných osôb. Žalobkyňu slovne ponižoval a sľuboval jej pomstu. Ďalej sa žalovaný pri
viacerých telefonátoch vyhrážal žalobkyni ironickými slovami, že nechce, aby sa jej a jej známemu N. O.
niečo stalo, a aby si na seba dávali pozor. Vyhrážal sa jej tiež tým, že N. O. vykopne zuby, odreže prsty

a bude mu strieľať do kolena. Vyhrážal sa aj jeho dvom synom, staršiemu streľbou do kolena. Ďalej sa
žalovaný vyhrážal, že opakovane znásilní jeho 70-ročnú matku a bývalú manželku. Tvrdil, že vie kdebýva N. O., jeho bývalá manželka s deťmi a matka a nemá problém si zistiť ani to, kde býva rodina
navrhovateľky.Vyjadrilsa,žepošleneznámeosobypreddomjehodetíabývalejmanželky,abyimublížili
na zdraví s trvalými následkami a /alebo ich uniesli. Žalovaný dokonca navrhovateľke povedal, aby si

ona a N. O. vykopali hrob, že ich príde zničiť. Žalobkyni tiež oznámil, že ju znásilní pred jej manželom
a N. O.. Uviedol tiež, že aj keď pôjde do väzenia, vyššie popísané skutky sa stanú, pretože patrí do
„veľkej rodiny“ v Nemecku, ktorá je podľa jeho slov spojená s Albáncami, Srbmi a Turkami, ktorí to za
neho urobia. Napokon žalobkyňu opakovane vulgárne urážal a ponižoval. V tejto súvislosti od žalobkyne
požadoval, aby opätovne zverejnila firemnú webovú stránku a ospravedlnila sa jeho matke. Žalovaný

sa žalobkyni vyhrážal aj prostredníctvom video správ cez službu WhatsApp, kde imitoval rukou pištoľ,
ktorú si vytiahol z opaska nohavíc a strčil si do úst. Vyjadril sa tak, že kontaktuje svojich priateľov na
Slovensku a vo Švajčiarsku, ktorí ich budú hľadať a postarajú sa o to, aby ona a N. O. dostali to, čo si
zaslúžia, aj keby ho to malo stáť život. Podobne sa žalovaný vyhrážal smrťou a ublížením na zdraví s
trvalými následkami aj rodine žalobkyne, konkrétne aj deťom jej brata vo veku 9 a 11 rokov a jej dnes
už zosnulej matke. Vyššie uvedené mimoriadne agresívne a vytrvalé správanie žalovaného, ktoré je

aj predmetom trestného konania na území Švajčiarskej konfederácie, vyvolalo u žalobkyne oprávnené
obavy o život a zdravie svojej osoby, ako aj svojej rodiny, blízkych a známych. Obzvlášť, vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný je závislý od drog a alkoholu, a preto môže svoje vyhrážky ľahko naplniť.
Žalobkyňa považuje opísaný stav za nebezpečné psychické násilie žalovaného voči žalobkyni, pričom
bezprostredne hrozí stupňovanie tohto nepriaznivého stavu až do tej miery, že môže dôjsť reálne k

naplneniu vyhrážok odporcu, ktoré môžu v konečnom dôsledku skončiť až smrťou žalobkyne alebo iných
s ňou spojených osôb. Žalobkyňa v dôsledku tejto situácie žije v neustálom strachu, pod psychickým
tlakom a cíti sa bezmocne. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav je potrebné a dokonca naliehavé
dočasne upraviť pomery medzi stranami konania, aby sa zamedzilo riziku ďalšieho hrubo obťažujúceho,
dehonestujúceho, výhražného a nebezpečného konania zo strany odporcu voči žalobkyni tak, aby bolo

chránené súkromie, ako aj celková osobná integrita žalobkyne – telesná a duševná. Ďalší kontakt a
priblíženie žalovaného so žalobkyňou by znamenal neprípustný zásah do jej súkromia a osobnostnej
integrity, navrhovateľka si takýto kontakt s odporcom a jeho priblíženie neželá, v obave nielen o svoje
súkromie, ale vzhľadom na jeho vyhrážky aj v obave o svoj život a zdravie. Na strane žalobkyne je
dôvodná obava, že by sa už teraz v tomto návrhu uvedené obťažovanie osoby žalobkyne, opísaným

správaním žalovaného, mohlo opakovať a stupňovať, ide teda o riziko bezprostredne hroziacej ujmy
telesnej a duševnej integrite žalobkyne. Žalobkyňa v tejto súvislosti predložila súdu dôkazy: čestné
vyhlásenie N. O., čestné vyhlásenie C. D. E. (manžel žalobkyne), Strafbefehl ref D-8/2025/10044916
zo dňa 07.11.2025 (trestný príkaz štátneho zastupiteľstva Winterthur), videodokumentáciu komunikácie
cez mobilný telefón zo dňa 31.10.2025 a 01.11.2025 a hlasové správy. Vo veci je prostredníctvom

neodkladného opatrenia možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov aj bez podania žaloby vo veci samej.
Žalobkyňa má právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jej práva na ochranu osobnosti.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila čestné vyhlásenie, N. O. zo
dňa4.12.2025,čestnévyhlásenieC.D.E.zodňa03.12.2025,StrafbefehlrefD-8/2025/10044916zodňa

07.11.2025spolusprekladomdoslovenskéhojazyka(trestnýpríkazštátnehozastupiteľstvaWinterthur),
videodokumentácia komunikácie cez mobilný telefón zo dňa 31.10.2025 a 01.11.2025 a hlasové správy.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (3).

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas

(1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej (2).

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

15. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe
vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane (3).

16.PodľaČl.16ods.1Ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.

17. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. (2)

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na

ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.19. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná
úprava pomerov medzi sporovými stranami a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli

opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. K návrhu musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené. Ujma povinného súčasne nesmie

byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje
len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Účelom neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa
cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedených neodkladných
opatrení musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže

byť konaním žalovaného ohrozená. Primárnym účelom takého neodkladného opatrenia je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenejosobemábyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitáaefektívnasúdnaochrana.Po
nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Ak teda súd

nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy,
ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

20. Súd sa oboznámil s dôkazmi predloženými žalobkyňou a má za to, že jej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia je v zásade dôvodný.

21. Z predložených čestných vyhlásení N. O. (ktorý v ňom okrem iného uviedol, že žalovaný sa žalobkyni
vyhrážal znásilnením pred jeho očami a očami jej manžela) a C. D. E. (ktorý v ňom okrem iného
uviedol, že žalovaný sa viacnásobným telefonátom vyhrážal jeho blízkym a jemu smrťou, znásilnením,

ponižovaním, či ublížením na zdraví), videodokumentácie komunikácie žalovaného so žalobkyňou
a tiež trestného príkazu štátneho zastupiteľstva Winterthur je jednoznačne osvedčená hrozba hroziaca
žalobkyni, keďže žalovaný sa opakovane a sústavne vyhrážal nielen žalobkyni, ale aj p. N. O. smrťou,
ublížením na zdraví s trvalými následkami, znásilnením a oboch ich zastrašuje takým spôsobom, že to
môže vzbudzovať dôvodný strach o ich život a zdravie.

22. Z tlačiva trestného príkazu štátneho zastupiteľstva Winterthur „Strafbefehl ref D-8/2025/10044916“
zo dňa 07.11.2025, ktoré žalobkyňa súdu predložila aj s jeho úradným prekladom do slovenského
jazyka, je zrejmé, že voči žalovanému bol vydaný aj Trestný príkaz Štátnym zastupiteľstvom Winterthur /
Unterland, na základe ktorého bol uznaný za vinného z viacnásobného spáchania trestného činu v stave

zavinenej nepríčetnosti a prečinu proti zákonu o omamných látkach, za čo mu bola uložená peňažná
pokuta vo výške 150 denných sadzieb po 70,- CHF, čo predstavuje 10.500,- CHF. V rámci skutkovej
podstaty uvedeného Trestného príkazu bolo uvedené, že žalovaný sa vyhrážal poškodenej C. D. E.
viacerýmitelefonátmitým,ženechce,abysajejajejblízkemuznámemu–N.O.(obchodnémupartnerovi
poškodenej) niečo stalo, a aby si na seba dávali pozor. Ďalej sa jej vyhrážal tým, že udrie N. O. do tváre

tak, že mu vypadnú zuby a bude si ich musieť nosiť vo vrecku a že žalobcovi odreže prsty a strelí zbraňou
do kolena. Žalovaný ďalej poškodenej v telefonáte povedal, aby si s N. O. vykopali hrob a že on príde
do ich ordinácie a oboch ich zničí. Nakoniec poškodenej povedal, že ju znásilní pred jej manželom a N.
O. so svojim obrovským „ona vie, čo“. Agresívne a nedbalé správanie žalovaného podľa predmetného
Trestného príkazu vyvolali u žalobkyne obavy o svoj vlastný život a zdravie. Žalovaný sa následne

vyhrážal poškodenej (žalobkyni) C. D. E. prostredníctvom videospráv cez WhatsApp, v ktorých rukou
imitoval pištoľ, vytiahol ju z pása nohavíc a strčil si hlaveň (ukazovák) do úst. Okrem toho sa vyjadril, že
zavolá kamarátom na Slovensku a Švajčiarsku, ktorí ich budú hľadať a postará sa o to, aby p. C. D. E.
a N. O. dostali to, čo si zaslúžia, aj keby to malo stáť život žalovaného.

23. Na základe vyššie uvedeného mal súd za dostatočne osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej
a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného. Túto možnosť ohrozenia potvrdzuje aj
videodokumentácia komunikácie žalovaného, hlasové správy a Trestný príkaz vydaný Štátnym
zastupiteľstvom Winterthur / Unterland. Súd tak mal za osvedčené tvrdenia žalobkyne o obave zpriblíženia sa žalovaného k jej osobe, pretože reálne hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity
od žalovaného.

24. Súd potom dospel k záveru, že je dôvodné poskytnúť žalobkyni ochranu vo forme neodkladného
opatrenia,ktorýmsúduložížalovanémupovinnosťsanavzdialenosťmenšiuako20metrovnepribližovať
k žalobkyni (so stanovenou výnimkou) (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP), a to z dôvodu, že žalovaný svojím
konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Osvedčenie potreby ochrany žalobkyne aj
v podobe nepriblíženia sa žalovaného k jej osobe má súd za osvedčené aj priamym znením Trestného

príkazu štátneho zastupiteľstva Winterthur, kde už aj tento štátny orgán švajčiarskej republiky po
posúdení skutkov žalovaného voči žalobkyni ako poškodenej uložil žalovanému zákaz nadviazania
kontaktu so žalobkyňou na dobu 5 rokov akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, písomne,
prostredníctvom SMS, e-mailu a pod.) a taktiež poveriť tretiu osobu nadviazaním kontaktu, a teda dospel
k záveru potreby ochrany žalobkyne priamo vo vzťahu k osobe žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť,
že súd nemá informáciu o právoplatnosti tohto rozhodnutia a súčasne rozhodnutie nie je ani automaticky

účinným a vykonateľným na území SR, súd uznal dôvodnosť návrhu žalobkyne, keď pre rýchlu a účinnú
ochranu žalobkyne je potrebné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

25. Žalobkyňa má podľa § 11 OZ právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia,
a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo

strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si
ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené
dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje
na nariadenie tohto neodkladného opatrenia dokonca iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc
subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia, pričom

v tejto veci bolo skutočné ohrozenie integrity žalobkyne priamo osvedčeným.

26. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na
to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na
dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia),

a preto uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov,
ktorú považoval za dostatočnú, a nie na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov ako to požadoval žalobca.
Súdzároveňprihliadalajnaprípadnésúdne,trestnéasprávnekonania,vsúladesčímvymedzilvýnimky,
na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne
orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobcu zabezpečená prítomnosťou

úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

27. V časti o uloženie povinnosti nekontaktovať žalobkyňu, vychádzajúc rovnako z § 11 Občianskeho
zákonníka, má súd za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia
ako aj súkromia, a rovnako v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti,

kontakt žalovaného za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje
zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd
vydal i zákaz kontaktovania žalobkyne žalovaným. Súd zvážil aj to, že žalobkyňa má síce k dispozícii
aj určité vlastné prostriedky, ktoré môže vo vzťahu k zníženiu záťaže potenciálnym kontaktovaním zo
strany žalovaného využiť, ako napr. nezdvíhať mu telefón, zmeniť telefónne číslo, avšak vzhľadom na

charakter a vážnosť útokov žalovaného na jej osobnosť, násilný a agresívny charakter jeho hrozieb,
súd uznal, že aj len ojedinelá správa, ktorá by sa prípadne k žalobkyni dostala, či už písomná (ktorej
doručenie a okamžité zobrazenie nemusí vedieť ovplyvniť), alebo telefonická (napríklad aj z neznámeho
čísla), by mohla mať vážny dopad na jej prežívanie a predstavovať opätovný a neprimeraný zásah do
jej integrity. V spojení so skutočnosťou, že žalovaný nie je so žalobkyňou v žiadnom známom rodinnom,

či inom vzťahu, a teda nie je daný ani nevyhnutný dôvod prečo by mal vôbec žalovaný žalobkyňu
kontaktovať, dospel súd k záveru, že uvedený zákaz ani nemá ako zásadne obmedziť žalovaného,
súdom stanovené obmedzenie vzhľadom na okolnosti veci nie je neproporcionálne, a súčasne žalobkyni
zabezpečí pocit istoty a ochrany a naviac môže tiež pôsobiť preventívne a zabrániť eskalácii situácie
plynúcej zo vzájomného kontaktu.

28. Žalobkyňa neodkladné opatrenie v petite návrhu časovo neobmedzila. Súd mal však za to, že
nariadenie neodkladného opatrenia bez obmedzenia doby trvania by nebolo proporcionálnym, keďže
by takto formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo primeranú ochranu práv a oprávnenýchzáujmov oboch sporových strán, ale zaťažilo by žalovaného na neobmedzenú dobu. Súd preto určil
časové trvanie neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 1 CSP vo výroku I. a II. tohto uznesenia
na obdobie dvoch rokov od vydania rozhodnutia. Uvedená lehota dvoch rokov je dlhšou lehotou, ako

bežnebývastanovovanáprineodkladnýchopatreniachobmedzujúcichfyzickéosobyvichkonaní,avšak
súd tu prihliadal na závažnosť a násilný charakter konania žalovaného voči žalobkyni. Proporcionalitu
tohto dlhšieho časového limitovania žalovaného potvrdzuje aj Trestný príkaz švajčiarskeho štátneho
zastupiteľstva (Strafbefehl ref D-8/2025/10044916), ktorým bolo žalovanému zakázané kontaktovať
žalobkyňu na obdobie 5 rokov, z čoho je (aj na základe posúdenia štátnymi orgánmi iného štátu)

zrejmá potreba obmedzenia kontaktu na dlhšie časové obdobie, pričom však súd pri určení konkrétnej
dĺžky obmedzenia žalovaného v kontaktovaní a približovaní sa k žalobkyni vychádzal zo skutkových
okolností a dôkazov predložených v tomto civilnom sporovom konaní a lehotu dvoch rokov považoval
za primeranú aj vzhľadom na súdnu prax slovenských civilných súdov. Súd má za to, že lehota dvoch
rokov, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie
žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia. Uvedené časové limitovanie zabezpečí podľa názoru súdu tak

nevyhnutnú ochranu práv žalobkyne ako aj proporcionalitu neodkladného opatrenia a neobmedzenie
práv žalovaného neprimeraným a neobmedzeným spôsobom. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne
aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav
ohrozenia, prípadne žiadať o uznanie a výkon Trestného príkazu švajčiarskeho štátneho zastupiteľstva.

29. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia,
prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom
neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení,
ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia

časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného
opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti
podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla (výrok IV.). V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci
samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa

26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi
účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa
vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno

až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať
jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“

30. Vo výroku V. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výroku I. a II. uznesenia,
a síce pokiaľ ide rozsah vzdialenosti zákazu žalovaného približovať sa k žalobkyni (keď súd za

dostatočnúvzdialenosťnaochranuprávazáujmovžalobkynepovažovalvzdialenosť20metrov),časové
trvanieneodkladnéhoopatrenia(keďneodkladnéopatreniebolonavrhovanéakočasovoneobmedzené)
a pokiaľ ide o výnimky zo zákazu priblíženia sa (keď súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia
nebude vzťahovať).

31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bol iba v nepatrnom rozsahu
(rozsahvzdialenostinepribližovaniasa,časovévymedzenietrvanianeodkladnéhoopatreniaadoplnenie
výnimky zákazu priblíženia), z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku VI. uznesenia. Vkonaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods.
1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí

byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky
môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo
veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného
opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí
nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou

súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr.
na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..