Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011732
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124011732.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straka a sudcov JUDr. Juraja
Valáška a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale
bytom C. D., prechodne bytom E. F. – G. F. H., I. J. XXX, G. F. H., trestne stíhaného pre pokračovací
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.1.2025, prejednal odvolanie obžalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.5.2025 sp. zn. 5T/70/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.5.2025 sp. zn. 5T/70/2024 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo spáchania pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm.
c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 17.04.2024 v čase o 21:01 hod. pod vplyvom alkoholu rozbil sklenenú výplň okna o rozmere 1000 x
2500 mm a poškodil žalúzie a sieťku proti hmyzu na prevádzke reštaurácie „Viet Garden“, nachádzajúcej
sa na adrese K. A. L. XXXX/XX C. E. K. C. a to takým spôsobom, že do okna hodil dlaždicovú kocku
o rozmeroch cca 100 x 100 mm, čím spôsobil spoločnosti F. - E., L., so sídlom F. M. XXX/X, E. K. C.,
N.: XX XXX XXX, škodu vo výške 209,72 EUR,

- dňa 17.04.2024 v čase o 21:42 hod. pod vplyvom alkoholu rozbil bezpečnostné sklo o rozmeroch cca
1500 x 2000 mm na pobočke VÚB banky na adrese K. A. L. XXXX/X C. E. K. C., a to takým spôsobom, že
dobezpečnostnéhosklahodildlaždicovúkockuorozmerochcca100x100mm,čímspôsobilspoločnosti
VÚB banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, škodu vo výške 940,- EUR,

- dňa 17.04.2024 v čase o 21:54 hod. pod vplyvom alkoholu rozbil sklenenú výplň okna na prevádzke
„J. F. A.“ K. K. A. L. XXXX/X v E. K. C., a to takým spôsobom, že vzal zo zeme kameň, ktorý následne
hodil do sklenenej výplne izolačného dvoj-skla plastového okna podniku „J. F. A.“ o rozmere cca 980 x
690 x 4 mm, čím spôsobil vlastníkovi prevádzky „J. F. A.“ A. G. škodu vo výške 243,96 EUR.

Za to bol odsúdený podľa § 245 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. k), l), n)

Tr. zák., § 37 m) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (slovom: jeden) rok nepodmienečne, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. por., boli poškodení F. - E., L., F. M. XXX/X, E. K. C., N. XX XXX XXX,
C. B., O., A. K. X, B., N. XX XXX XXX a A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. N. XX/XX, E. K. C.,
s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný proti nemu
v zákonnej lehote podal písomné odvolanie, v ktorom sa domáhal opätovného prejednania jeho
rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne ako súčasť obrany - odvolania obžalovaného posúdil jeho vyjadrenie prednesené
na záver verejného zasadnutia konanom o odvolaní obžalovaného. Obžalovaný v rámci konečného
návrhu vyhlásil, že nechce ísť do väzenia a súhlasil by aj s podmienkou. Prokurátor krajskej prokuratúry
v rámci konečného návrhu navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len

„Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal
v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudkuokresnéhosúduouloženomtresteodňatiaslobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréim
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného

napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú
vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.
Z odvolacích podaní obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

namietal neprimeranú prísnosť uloženého nepodmienečného druhu trestu odňatia slobody. Odvolací
súd sa však nestotožnil s dôvodnosťou uvedenej odvolacej argumentácie obžalovaného.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby
vrozpätíod1rokado5rokovsprihliadnutímnadoterajšíspôsobživotaobžalovaného,sťaženúmožnosť

jeho nápravy, vyhlásenie viny a náhradu spôsobenej škody uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody na dolnej hranici uvedenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok. Okresný súd považoval
nepodmienečný druh trestu odňatia slobody za nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie účelu trestu
u obžalovaného.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním obžalovaného napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody sa odvolací súd stotožnil so správnosťou
skutkových a právnych záverov okresného súdu o potrebe uloženia takéhoto druhu trestu, ktoré zistenia
majú plnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu
podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra

trestov sa obžalovaný dopustil recidívy úmyselnej trestnej činnosti nie tak dlho po ukončení výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý mu bol vymeraný za iný úmyselný
trestný čin. Obžalovaný má v registri trestov evidovaných celkovo 5 záznamov pre úmyselnú trestnú
činnosť, pre ktorú mu boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Doterajší spôsob
života tak svedčí o zjavných sklonoch obžalovaného páchať úmyselné trestné činu, ktorá skutočnosť

zvyšuje mieru závažnosti jeho konania. Odvolací súd preto považuje za správne úvahy okresného súdu,
že ani opakovane uložené a vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody neodradili obžalovaného
od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, neviedli k jeho náprave a nedosiahli u obžalovaného
očakávaný výchovný účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súduuvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom.
Z doterajšieho spôsobu života odsúdeného možno v zhode s názorom okresného súdu vyvodiť jediný
možný záver, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť jedine uložením nepodmienečného trestu

odňatia slobody, ako nevyhnutného prostriedku potrebného na ochranu spoločnosti pred páchateľmi
trestnej činnosti. Okresný súd preto postupoval v súlade s účelom trestu vyjadreným v § 34 ods. 1 Tr. zák.
a základnými kritériami pre ukladanie druhu trestu upravenými v § 34 ods. 4 Tr. zák., keď obžalovanému,
ktorý si nezobral ponaučenia z predchádzajúcich potrestaní, z hľadiska potreby ochrany spoločnosti
a sťaženej možnosti jeho nápravy uložil nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pokiaľideovýmeruuloženéhotrestuodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,ževzhľadomnarecidívu
obžalovaného podmienenú jeho sklonmi k úmyselnej trestnej činnosti, ktorá okolnosť súčasne bránila
mimoriadnemu zníženiu výmery ukladaného druhu trestu postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., nemožno
uložený nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísny na dosiahnutie

zákonného účelu trestu. Pri určení výmery trestu odňatia slobody okresný súd správne zohľadňoval
vyhlásenie viny obžalovaným a dobrovoľné nahradenie škody spôsobenej trestným činom, rovnako ako
aj jeho doterajší spôsob života.

Odvolací súd ale musí vytknúť okresnému súdu tú okolnosť, že pri určovaní výmery trestu nesprávne

obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Záver okresného súdu o
úprimnom oľutovaní trestného činu obžalovaným v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. je totiž v rozpore
so zistenými sklonmi obžalovaného k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Na
uznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nepostačuje len samotné priznanie sa páchateľa k spáchaniu
trestného činu, ale súčasne aj jeho oľutovanie, ktoré musí byť vyhodnotené ako úprimné, čo vzhľadom

na predchádzajúci spôsob života obžalovaného odvolací súd nemal preukázané. Uvedený nedostatok
odvolací súd nemohol napraviť pre absentujúce odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej
prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Nazákladepreskúmanianapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolacísúdvprejednávanom
prípade nezistil existenciu žiadnych vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení § 371 ods. 1
Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.