Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124211788
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124211788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa
Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu C., D. E. F. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Slávik
a partneri, s.r.o., IČO: 36 861 375, adresa sídla Topoľčany, nám. M. R. Štefánika 3, a manželky: A. G. B.,
A., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu A. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska

kanceláriaJUDr.VeronikaDoláková,PhD.,s.r.o.,IČO:50361368,adresasídlaBratislava,Martinčekova
13, o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po
rozvode manželstva k maloletým deťom: H. B., narodený XX.XX.XXXX a I. B., narodená XX.XX.XXXX,
obaja bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, adresa sídla Topoľčany, Škultétyho 1577/8, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Nitra z 23. apríla 2025 č.k. 55P/189/2024-156 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti otca k maloletým deťom p o t v r d z u j e a v časti určenia lehoty, od ktorej je otec povinný
prispievať na výživu maloletých detí m e n í tak, že je otec povinný platiť výživné k rukám matky
maloletých detí vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o
rozvode manželstva, a vo výroku IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd manželstvo účastníkov konania manžela A. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky A.
G. B., A., J. F., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 27.06.2015 v Radošine, ktoré je zapísané v knihe
manželstievMatričnéhoúraduRadošinavozväzku10,ročník2015,nastrane78,podporadovýmčíslom
8 rozviedol (výrok I.), schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletým deťom
v nasledovnom znení: Súd na čas po rozvode zveruje maloleté deti B.: H., nar. XX.XX.XXXX a I., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. a maloletou
I. každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., otec je oprávnený

stretávať sa s maloletým H. a maloletou I. každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v
čase od 24.12. od 12:00 hod. do 25.12. do 12:00 hod., otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. a
maloletou I. každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 25.12. od 12:00 hod. do
26.12. do 12:00 hod. a v čase od 30.12. od 15:00 hod. do 01.01.nasledujúceho nepárneho kalendárneho
roka do 15:00 hod., otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. a maloletou I. každý párny kalendárny
rok počas veľkonočných prázdnin v čase od 16:00 hod. prvého dňa prázdnin do 19:00 hod. posledného

dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Otec prevezme maloleté deti v
mieste ich trvalého bydliska a po skončení styku ich odovzdá matke v mieste ich trvalého bydliska (výrok
II.), otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí B.: H., narodeného XX.XX.XXXX výživným vsume 190 eur mesačne a I., narodenej XX.XX.XXXX výživným v sume 160 eur mesačne, ktoré výživné
je otec detí povinný platiť k rukám matky detí vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku (výrok III.).

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa návrhom domáhal rozvodu manželstva z dôvodu rozdielnosti
pováh, názorov, záujmom a taktiež aj straty dôvery navrhovateľa k manželke dôvodiac, že tieto rozpory v
manželstve zle vplývajú aj na maloleté deti. V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí obaja
rodičia navrhli o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva

schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej budú obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti
matky a otec bude oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať v rozsahu a spôsobom uvedeným vo výroku
II. tohto rozsudku. Pokiaľ ide o úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom matka
žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť na maloletého H. výživné vo výške 250 eur mesačne a na výživu
maloletej I. výživné vo výške 250 eur mesačne. Otec maloletých detí navrhoval uložiť mu povinnosť platiť
na výživu maloletého H. 200 eur mesačne a na výživu maloletej I. 150 eur mesačne. Kolízny opatrovník

navrhol o úprave výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu ako celok schváliť z dôvodu, že táto je v záujme maloletých
detí a zároveň navrhol upraviť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v súlade s jeho
možnosťami a schopnosťami, ako aj odôvodnenými potrebami maloletých detí.

1.2 V konaní mal vo vzťahu k úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom
z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 27.06.2015 v
Radošine. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: H. B., narodený XX.XX.XXXX a I. B., narodená
XX.XX.XXXX. Spolužitie manželov bolo ukončené dňa 08.09.2024, kedy sa otec odsťahoval ku svojim
rodičom a následne od 01.03.2025 do podnájmu do 3-izbového bytu na K. L. M. C..

1.2.1 Maloletý H. má 8 rokov, nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, ktorá má s uspokojovaním
jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 445 eur mesačne (bývanie 53 eur (158,15 : 3
= 52,71) strava 275 eur, školné 9 eur, výdavky na lekára 0,83 eur, výdavky na lieky 28 eur, oblečenie 60
eur, hygiena 15 eur a strihanie 3,40 eur). Maloletý navštevuje 3. ročník základnej školy v A., aktuálne

nenavštevuje žiadne krúžky a raz ročne chodí k alergologičke. Maloletý je v dispenzári D. N..

1.2.2 Maloletá I. má 5 rokov, nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, ktorá má s uspokojovaním jej
odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 510 eur mesačne (bývavanie 53, strava
275 eur, školné v škôlke 11 eur, strava v škôlke 50 eur, výdavky na logopédiu a kožnú 15 eur, výdavky

na lieky 28 eur, oblečenie 60 eur, hygiena 15 eur a strihanie 3,40 eur). Maloletá navštevuje materskú
školu v A., aktuálne nenavštevuje žiadne krúžky. Maloletá je v dispenzári D. N., navštevuje logopedickú
ambulanciu a kožnú ambulanciu.

1.2.3 Matka maloletých detí spolu s oboma deťmi žije v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM oboch

rodičov. Pracuje ako učiteľka na Základnej škole M. – H., kde zo závislej činnosti dosahuje priemerný
mesačný netto príjem vo výške 1.400 eur vrátane daňového bonusu. Matka poberá taktiež aj rodinné
prídavky v sume 120 eur. V súvislosti s bývaním pre tri osoby má spojené mesačné výdavky vo výške cca
158,15 eur (voda 17 eur, elektrina 45,83 eur, plyn 50,72 eur, internet 17,43 eur, poplatok za komunálny
odpad 8,75 eur, daň z nehnuteľnosti 0,92 eur, TV 2,67 eur, satelit 5 eur, stočné 9,75 eur). Okrem týchto

výdavkov vynakladá len bežné výdavky na stravu, oblečenie, ako aj výdavky na PHM vo výške 100 eur
mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému H. a maloletej I. nemá inú vyživovaciu povinnosť
a okrem vlastníckeho práva k rodinnému domu iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

1.2.4 Otec maloletých detí žije sám v prenajatom 3-izbovom byte, je zamestnaný v spoločnosti F. E. O.

G., kde zo závislej činnosti dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.372 eur. V súvislosti
s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené výdavky vo výške cca 1.105 eur mesačne
(bývanie 550 eur, strava 250 eur, oblečenie a hygiena 100 eur, PHM 120 eur a splátky úveru 85 eur).
Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému H. a maloletej I. nemá inú vyživovaciu povinnosť a okrem
vlastníckeho práva k rodinnému domu iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok každého z manželov na rozvod manželstva rozhodnutím súdu a nárok
rodičov maloletého dieťaťa, ako aj maloletých detí na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa § 18, § 23 ods. 1 a ods. 2, § 24 ods. 1,ods.4aods.5,§25ods.2,§62ods.1,2,4aods.5,§75ods.1,§76ods.1,§78ods.1zákonč.36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a nárok povinného na určenie
dlhšej ako trojdňovej patričnej lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 4 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa na rozvod ich manželstva s manželkou je plne dôvodný, že je v záujme maloletých detí,
aby ohľadom ich zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ako aj ohľadom úpravy styku otca
s maloletými deťmi schválil rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu a aby otcovi bola uložená povinnosť
platiť na výživu maloletého H. 190 eur mesačne a na výživu maloletej I. 160 eur mesačne k rukám matky

maloletých detí vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru ohľadom určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom uviedol, že súd tak, ako sa dohodli rodičia, schválil dohodu rodičov ohľadne zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s mal deťmi. Následne rozhodoval
o výške výživného na mal. deti zo strany ich otca. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z veku a

odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností oboch rodičov a z ich životnej
úrovne, ako aj z Metodiky „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom
- tzv. tabuľkového výživného“. Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je
určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a
od celkového počtu vyživovacích povinností. Nesporným je zistený priemerný mesačný netto príjem

otca vo výške cca 1.372 eur (otec pracuje vo firme F. E. O. G. a z potvrdenia o príjme za obdobie od
3/2024- 2/2025 vyplýva, že jeho netto príjem predstavuje spolu sumu 16.466,63 eur za toto obdobie, a
teda priemerný mesačný a netto príjem otca predstavuje sumu 1.372 eur). Podľa tabuľky pre výpočet
výživného v prípade maloletého H., ktorý navštevuje prvý stupeň základnej školy (3. ročník ZŠ A.), pri
dvoch vyživovacích povinnostiach otca, by mala byť výška výživného 190 eur mesačne (14 % z čistého

príjmu otca). Pri maloletej I., ktorá navštevuje predškolské zariadenie - Materskú škôlku v A. (strednú
triedu) pri dvoch vyživovacích povinnostiach otca, by mala byť výška výživného 160 eur mesačne (12 %
z čistého príjmu otca). Výživné v takto uvedenej výške otec maloletých detí aj dobrovoľne platí a navrhuje
ho takto určiť aj na čas po rozvode manželstva. Matka maloletých detí však žiada určiť výživné na každé
maloleté dieťa po 250 eur mesačne, nakoľko jej výdavky pokrývajú celý jej príjem, a tak je výživné, ktoré

hradí otec dobrovoľne pre ňu nepostačujúce. Matka maloletých detí pracuje ako učiteľka na ZŠ M. H. a v
zmysle mzdového listu jej netto príjem od 01/2024 do 02/2025 predstavuje spolu sumu 21.774,59 eura
(vrátane daňového bonusu), a teda priemerný mesačný netto príjem matky za toto obdobie predstavuje
1.555 eur + matka ešte poberá rodinné prídavky na obe deti v sume 120 eur, t.j. matkin príjem je spolu
1.675, eur a k tomu sa ešte priráta výživné na maloleté deti, ktoré nateraz dobrovoľne hradí otec, t.j. 350

eur mesačne, čo spolu tvorí príjem matky vo výške cca 2.025 eur mesačne, resp. ak aj súd zohľadní
zníženie daňového bonusu v roku 2025 v prípade matky zo sumy 280 eur mesačne na sumu 200
eur mesačne (teda pokles o 80 eur mesačne) tak by bol priemerný príjem matky vo výške 1.945 eur
mesačne. Maloleté deti nenavštevujú žiadne krúžky, ich zdravotný stav je dobrý, maloletá I. navštevuje
logopédiu a kožnú, čo predstavuje výdavok 10 eur a 5 eur za návštevu, pričom aktuálne tam I. chodí

cca raz do mesiaca. Maloletý H. navštevuje alergologičku, čo predstavuje 10,- eur za návštevu, pričom
matka uviedla, že na kontrolu chodí H. raz ročne. Matka s maloletými deťmi zostala bývať v rodinnom
dome, ktorý je vo vlastníctve oboch manželov. Vo vzťahu k svojim výdavkom na bývanie uviedla, že má
mesačnévýdavkynahypotékuvsumesplátkyvovýške289,05eur,voda17eur,elektrina45,83eur,plyn
50,72 eur, internet 17,43 eur. Ďalšie ročné výdavky na bývanie je daň z nehnuteľnosti 11 eur (0,92 eur

mesačne), poplatok za komunálny odpad 105 eur (8,75 eur mesačne), satelit 60 eur (5 eur mesačne), TV
32 eur (2,75 eur mesačne) a stočné 59 eur (9,75 eur mesačne). Ďalej uviedla mesačné výdavky vo forme
PHM 100 eur. V rámci svojich výdavkov uviedla aj výdavky na údržbu domu vo výške 120 eur mesačne,
ktoré však manžel spochybnil, nakoľko ich dom je nový, má 8 rokov a výdavky na diaľničnú známku 90
eur ročne a prezutie pneumatík 30 eur ročne. Položku 120 eur mesačne na údržbu domu matka ničím

nepreukázala a súdu sa javí, aj s ohľadom na vek domu, neprimerane vysoká, a tak na ňu neprihliadal. Z
uvedeného teda vyplýva, že matka má mesačné výdavky na bývanie vo výške 158,15 eur (t.j. v prípade
3 osôb v domácnosti to činí sumu 52,72 eur na osobu), potom na splátku úveru vo výške 289,05 eur
a na PHM vo výške 100 eur. Pokiaľ ide o výdavok na diaľničnú známku, či prezutie pneumatík, určite
nejde o výdavky, ktoré by sa mali zohľadniť vo výživnom, a teda by odôvodňovali navýšenie výživného.

Rovnako aj pokiaľ ide o skutočnosť, že si manžel neplní svoju povinnosť a neprispieva na splátku úveru,
ktorý je ich spoločný, ani táto skutočnosť nie je dôvodom navýšenia sumy výživného. Matka doložila do
spisu aj pokladničné bloky vo vzťahu k výdavkom na stravu, súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že
tieto nepreukázali a ani nemohli preukázať zvýšené výdavky na stravu detí. Ide o klasické pokladničnébloky, ktoré nepreukazujú ani to, že tieto výdavky mala naozaj matka a okrem toho sú v nich aj položky
ako hygienické potreby, kozmetika či potrava pre domáce zviera, a tak tieto bločky ani z tohto dôvodu
nemôžu preukázať zvýšené výdavky matky na potraviny pre deti. Súd dodáva, že napriek tomu, že

matka má vysoké mesačné výdavky, súd nemôže všetky z nich považovať za odôvodnené. Pri určení
výživného je súd povinný prihliadať len na výdavky, ktoré sú v záujme maloletých detí odôvodnené
a nevyhnutné. Medzi tieto výdavky nepochybne patrí najmä pestrá strava, bývanie, záujmové aktivity
slúžiace na rozvoj a vývin dieťaťa, školské výdavky a výdavky na osobné potreby maloletých detí. Pokiaľ
ide o výdavky na životné poistenie detí, súd ani na túto položku neprihliada, nakoľko toto je dobrovoľný

výdavok, ktorý sa rodič rozhodne maloletému dieťaťu poskytovať ako určitý benefit do budúcna, ktorý
však môže kedykoľvek zaniknúť. Pokiaľ ide o výdavky otca, po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti,
najprv býval u svojich rodičov, kde uviedol výdavky na bývanie 200 eur mesačne, následne si prenajal
3-izbový byt s výškou nájomného 550 eur mesačne. Otec ďalej uviedol výdavky na splátku úveru na
auto vo výške 85 eur mesačne, PHM na cestu do práce v cca 100 - 120 eur mesačne, potraviny 250
- 400 eur mesačne, oblečenie a hygiena 100 eur mesačne a telefón 50 eur mesačne. Matka všetky

tieto výdavky namietala. Pokiaľ ide o bývanie, súd konštatuje, že každá osoba má nárok slušne bývať
a bývanie dospelého človeka u rodičov je vždy len dočasné riešenie a čo sa týka výšky nájomného,
primeranosť jeho výšky si súd overil na internetových stránkach, ktoré ponúkajú prenájom bytov v C. a
zistil, že výška nájomného, ktorú hradí otec detí je veľmi dobrá na danú lokalitu (bežné nájomné je 550
eur mesačne na 2-izbový byt), a tak súd považuje tento výdavok za primeraný. Pokiaľ ide o výdavok na

PHM, matka ho namietala z dôvodu, že otec má zabezpečený autobus do práce, a tak sú vysoké. Otec
však uviedol, že pracuje v O. a niekedy musí ísť do práce a z práce v iných časoch ako je zabezpečený
autobus. Tu súd uvádza, že otec okrem bývania a zabezpečenia výživy deťom má určite tak, ako matka,
aj iné výdavky na bežné fungovanie (výdavky na potraviny a uspokojovanie ostatných bežných potrieb)
a ak súd od príjmu otca odpočíta iba výdavky otca na bývanie a na výživné voči maloletým deťom

(t.j. 1.372 - (550+350) = 472), zostane mu suma 472 eur, ktorá je podľa názoru súdu dostačujúca na
jeho fungovanie tak, aby neohrozila životnú úroveň manžela a zároveň, aby umožnila maloletým deťom
podieľať sa na životnej úrovni svojho otca.

1.5 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky na maloleté deti sú bežného charakteru, a preto

súd určil výšku výživného na maloleté deti v zmysle odporúčania v Metodike „Rodičovské kompetencie -
Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom - tzv. tabuľkového výživného“ a určil výšku vyživovacej
povinnosti otca vo vzťahu k maloletému H. 190 eur mesačne a vo vzťahu k maloletej I. 160 eur mesačne.
Takúto výšku vyživovacej povinnosti považuje súd za primeranú súčasným možnostiam schopnostiam
a majetkovým pomerom otca a taktiež, že v dostatočnej miere pokrýva všetky odôvodnené výdavky

maloletých detí. Výdavky maloletých detí budú tak následne hradené a ich potreby uspokojované z
výživného zo strany otca, primeraným výživným zo strany matky, prídavkami na maloleté deti, ako aj
daňovým bonusom, ktorý poberá matka maloletých detí.

1.6 Súd nepovažoval s ohľadom na účelnosť a hospodárnosť konania za potrebné doplniť dokazovanie

dopytom na Daňový úrad, či predmet nájmu, v ktorom býva manžel a otec mal. detí je evidovaný na
Daňovom úrade, nakoľko podľa názoru súdu by táto skutočnosť mohla maximálne preukázať nesplnenie
si zákonnej povinnosti prenajímateľa, no v žiadnom prípade nie je spôsobilá preukázať fiktívnosť nájmu
otca tak, ako to týmto dôkazom chcela preukázať matka, a tak vo vzťahu k predmetu konania toto
dokazovanie nemalo žiadny význam.

1.7 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok VI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ustanovenie § 52 CMP
(zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“).

2. Rozsudok vo výroku III. a IV. napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu
uložením povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého H. sumu 250 eur mesačne a na výživu maloletej
I. sumu 250 eur mesačne od 01.05.2025, viniac súd prvej inštancie, že tento porušil právo matky na
spravodlivý súdny proces, keď vo veci samej rozhodol v rozpore so svojím pôvodným predbežným
právnym posúdením veci, a to bez toho, aby takúto zmenu názoru riadne odôvodnil, že tento na základe

vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil aj na
nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP].2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní vyslovil
svoje predbežné právne posúdenie vo vzťahu k výške výživného, keď uviedol, že otcom požadovaná
výška výživného nie je dostatočná a niektoré výdavky otca nie sú nevyhnutnými, avšak na druhom

pojednávaní diametrálne odlišne vyslovil svoj právny názor k tým istým skutkovým okolnostiam a
nakoniec rozhodol v prospech otca, že súd nedôvodne vyhodnotil ako nesporné skutkové tvrdenia otca
o jeho nákladoch na PHM napriek tvrdeniam maky, že otca do zamestnania vozí autobus, ktorý je
zamestnaneckým benefitom jeho zamestnávateľa, že neprihliadol na to, že medzi účastníkmi konania
bola dohoda o tom, že otec bude prispievať na výživu maloletých sumou 500 eur a neskúma ďalej

dôvody, pre ktoré už nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu detí takouto sumou, že pri určení
výživného vychádzal z Metodiky „Rodičovské kompetencie - Metodiky pre výpočet výživného rodičov k
deťom - takzvané tabuľkové výživné“ napriek tomu, že táto nie je právne záväzná a má len odporúčací
charakter, že súd uznal za nevyhnutný výdavok otca aj výdavky na platenie nájomného za prenajatý byt
napriek tomu, že otec má zabezpečené bývanie u svojich rodičov, ktorým nemusel platiť za bývanie, že
matka nemôže zabezpečiť deťom účasť na exkurziách, výletoch či krúžkoch, nakoľko jej to nevychádza,

že súd uznal na strane otca výdavok na nákup oblečenia vo výške 50 eur mesačne napriek tomu, že
tento výdavok otec nepreukázal, avšak deťom výdavky na oblečenie spochybňoval, že súd neprihliadol
na úpravu styku otca s deťmi, v zmysle ktorej má otec deti v starostlivosti len každý druhý týždeň v čase
od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., avšak tento styk otec s deťmi nerealizuje, pričom od
23.04.2025 nebol pre deti ani raz, a tak s nimi netrávi žiaden čas ani sa o ne nestará, že súd nevzal do

úvahy skutočnosť, že maloletá I. v krátkom čase začne navštevovať základnú školu, čo bude dôvodom
na zvýšenie výživného a opätovné začatie súdneho konania o určenie výživného, že súd vo svojom
rozhodnutí všetky vyššie uvedené námietky matky nevyhodnotil a neuviedol, prečo ich považoval za
nepodstatné, že súd prvej inštancie napriek tomu, že konštatoval, že otec by sa mal podieľať na úhrade
časti hypotéky, túto skutkovú okolnosť pri rozhodovaní vo veci samej nevzal do úvahy, že nevzal do

úvahy ani výdavky na rodinný dom, ktoré sú uhrádzané v celosti matkou a nevzal do úvahy ani možné
a neočakávané, ale pritom bežné mimoriadne výdavky na opravy, úpravy a podobne.

3. Otec a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky a k vyjadreniu sa otca k odvolaniu matky
odporučil odvolaciemu súdu prehodnotiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
III., a to tak, aby určené výživné zohľadňovalo odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a
schopnosti oboch rodičov.

5. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku III. a IV. ako vecne správny potvrdiť, považujúc odvolanie matky za neopodstatnené,
nakoľko súd prvej inštancie náležite a veľmi podrobne zistil skutkový stav na strane otca, matky, ako aj
detí a svoje závery zhodnotil v bode 33. a 34. rozsudku. Otec považuje námietky matky, spochybňujúce
oprávnenosť jeho výdavkov, za účelové, nakoľko v konaní jasne preukázal, že platí nájom bytu vo výške

550 eur mesačne, že situácia v rodine pred jeho odsťahovaním sa bola neúnosná, a preto túto riešil
odsťahovaním sa ku svojim rodičom a následným hľadaním si vlastného bývania. V tejto súvislosti
poukázal na to, že dohodnuté nájomné možno považovať za skôr nižšie pre mesto C., pričom obvyklú
výšku nájmov bytov v C. súd zisťoval z realitných portálov a nie je možné od otca žiadať, aby býval
trvale u svojich rodičov. Výdavky na potraviny, pohonné hmoty, hygienu a iné položky sú primerané

bežnej životnej situácii slobodného pracujúceho rodiča. Pokiaľ matka poukazuje na to, že nemá finančné
prostriedky na to, aby financovala deťom rôzne krúžky, tak na pojednávaní sama priznala, že deti krúžky
aktuálne nenavštevujú, a to nie z dôvodu neexistencie výživného, ale z iných dôvodov (pravdepodobne
logistických alebo záujmových). Súd pri aplikácii Metodiky nepostupoval mechanicky, ale vyhodnotil
skutkový stav podľa zákonných kritérií a Metodiku využil podporne, čo je plne v súlade so stanoviskom

Ústavného súdu SR, ZR a aj metodickými odporúčaniami . Podľa jeho názoru nie je dôvod na zrušenie
rozhodnutia a ani na jeho zmenu. Otec súdom určené výživné na maloleté deti riadne platí .

6. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca k odvolaniu zotrvala na všetkých
svojich doterajších tvrdeniach, ako aj záveroch poukazujúc na to, že otec v podanom vyjadrení neuviedol

žiadne rozhodujúce a najmä žiadne právne relevantné skutočnosti, ktorými by potvrdil správnosť
napadnutého rozhodnutia, že otec len pár slovami vyjadril svoj súhlas s napadnutým rozhodnutím a
odvolanie matky označil za neopodstatnené. Vo veci ďalej argumentovala tým, že aj keď si otec občas
zoberie deti do svojej starostlivosti, neberie ich k sebe domov do bytu, ktorý si prenajal, ale vždy dorodičovského domu, kde doteraz býval a kde reálne žije, že pokiaľ súd vychádzal pri určení výživného
z Metodiky, mal zohľadniť osobnú starostlivosť o deti až do výšky výživného vzhľadom na to, že matka
už na pojednávaní deklarovala, že otec sa veľmi málo s deťmi stretáva, že od januára 2025 sa s nimi

stretol len 5 krát, čo je menej ako 1 krát do mesiaca, a preto je výlučná osobná starostlivosť o maloleté
deti len na matke. Preto aj podľa Metodiky by výška výživného mala byť vyššia.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je možné považovať
za dôvodné len sčasti, a to v časti určenia lehoty, od ktorej je otec povinný prispievať na výživu
maloletých detí, čo však neplatilo o samotnom určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom, kde odvolanie matky bolo potrebné považovať za nedôvodné.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľa o rozvod manželstva a úpravu
výkonu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode
manželstva.

8.1 Vzhľadom na odvolacie námietky matky predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (výrok
III.) ako aj správnosti rozhodnutia súdu o trovách konania (výrok IV.). Výroky I. a II. rozsudku súdu prvej
inštancie neboli napadnuté odvolaním, a preto neboli ani predmetom prieskumu dovolacím súdom.

9. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k

maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí odvolací súd uvádza:
Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9.1 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom
potreby posúdenia odôvodnených potrieb, či už maloletého H., alebo maloletej I. a určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti otca ku každému z maloletých detí tak, aby súdom určené výživné na jednej

strane zohľadňovalo možnosti a schopnosti každého z rodičov prispievať na výživu maloletých detí a
na druhej strane napĺňalo aj právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni každého zo svojich
rodičov(zohľadniacichvek,dosiahnutévzdelanie,ichpríjmy,ichvyživovaciepovinnosti,ichodôvodnené
potreby a ich majetkové pomery a v neposlednom rade aj zohľadniac rozsah osobnej starostlivosti o
maloleté deti zo strany každého z rodičov), a to v rozsahu cca 14 % z ich netto príjmov v prípade

maloletého H. vzhľadom na jeho vek (8 rokov), etapu života, v ktorej sa práve nachádza (žiak prvého
stupňa základnej školy), ako aj jeho len bežné odôvodnené potreby a v rozsahu cca 12 % z ich
netto príjmov v prípade maloletej I., taktiež zohľadniac jej vek (6 rokov), etapu života, v ktorej sa
práve nachádza (predškoláčka), ako aj jej len bežné odôvodnené potreby. Práve pre správnosť a
objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak

zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas a matky s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami
účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej
inštancie (§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné

doplniť nasledovné:

10. Pokiaľ ide o námietku matky o porušení jej práva na spravodlivé súdne konanie pre odklon súdu od
jeho predbežného právneho posúdenia veci vo vzťahu k výške výživného, odvolací súd uvádza:Podľa § 181 ods. 1 a ods. 2 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie obsah
žalobyavyjadrenípodľa§167.Žalovanýmáprávovyjadriťsakprednesužalobcu.Stranamôžeodkázať
na svoje písomné podanie (1). Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu (2).

10.1 V zmysle vyššie uvedeného, primárnou a základnou procesnou povinnosťou súdu v civilnom

súdnom konaní je umožniť žalobcovi/navrhovateľovi predniesť podstatný obsah žaloby/návrhu,
žalovanému/ostatným účastníkom konania umožniť vyjadriť sa k prednesu žaloby/návrhu a napokon
určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami v tomto štádiu súdneho konania sporné, ktoré skutkové
tvrdenia súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a zároveň oboznámiť
strany so svojím predbežným právnym posúdením veci s tým, že súd pritom postupuje v súlade s
ustanoveniami § 151 CSP. Spornosť a nespornosť skutkových tvrdení sporových strán/účastníkov

konania, ako aj svoje predbežné právne posúdenie veci pri prvom osobnom kontakte so stranami/
účastníkmi konania (teda v úplnom začiatku konania) súd odvodzuje od toho, ako sa sporové strany/
účastnícikonania vyjadrilikskutkovýmokolnostiampodstatnýmprerozhodnutievoveciapredovšetkým
z takéhoto záveru vychádzajúc potom oboznamuje strany so spornými a nespornými skutkovými
tvrdeniami a so svojím predbežným právnym posúdením veci. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné

zdôrazniť, že súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného spornosť a nespornosť skutkových tvrdení,
ale aj svoje predbežné právne posúdenie veci nevyvodzuje z dôkazov, predložených stranami na
preukázanie pravdivosti svojich skutkových tvrdení a zároveň konštatácia súdu o spornosti skutkového
tvrdenia strany neznamená, že súd považuje takéto skutkové tvrdenie strany za nepreukázané.
Spornosť skutkového tvrdenia strany totiž, ako už bolo uvedené vyššie, súd konštatuje len v súvislosti

s tým, či takéto skutkové tvrdenie strany protistrana poprela výslovne a účinne, alebo sa tak nestalo.
Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom
pojednávaní. Pokiaľ dôjde po prejednaní veci k odročeniu pojednávania, na ďalšom pojednávaní už
súd dané skutočnosti stranám a ich zástupcom neoznamuje. To platí aj vo vzťahu k osobám, v
ktorých neprítomnosti sa konalo prvé pojednávanie. Formulovanie sporných a nesporných skutkových

tvrdení spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, ako aj jeho predbežné právne
posúdenie veci má iba predbežný charakter, avšak vo veci samej následne rozhoduje súd na základe
zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP) a okrem zákonných výnimiek berie do úvahy iba
skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (článok 11 ods. 4 CSP). Predbežný charakter právneho
posúdenia spočíva v tom, že súd v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemôže vychádzať z výsledkov

riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel síce vyčerpávajúcim argumentačný
spôsobom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretovať,
avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle. Vo
všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas nasledujúceho konania môže
v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov vo vzťahu k skutkovej stránke veci

a k dokazovaniu. V tejto súvislosti je ďalej potrebné dodať, že pokiaľ aj úplne absentuje postup súdu
podľa § 181 ods. 2 CSP, (konštatovanie spornosti a nespornosti skutkových tvrdení strán, oznámenie
ďalšieho postupu pri dokazovaní a predbežného právneho posúdenia veci) súdom prvej inštancie, ide
o otázku procesnú, ktorá nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a eventuálne nedodržanie tohto
postupu nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by mala charakter nesprávneho procesného postupu

znemožňujúceho strane, aby realizovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.2 Zo spisu súdu prvej inštancie osobitne zo zvukového záznamu z pojednávania súdu konaného
dňa 21.03.2025, odvolací súd zistil, že súd na prvom pojednávaní sa snažil viesť rodičov maloletých detí

k uzatvoreniu rodičovskej dohody aj v časti výživného otca k maloletým deťom a po výsluchu právneho
zástupcu otca, ako aj samotného otca maloletých vplýval na rodičov, aby zvážili, či je účelné vykonávať
vo veci dokazovanie, ak sa dohodli už na osobnej starostlivosti o deti, ako aj na úprave styku otca
s maloletými, pričom poukázal na to, že v krátkej dobe pravdepodobne príde ku zvýšeniu odôvodnených
potrieb maloletej v súvislosti s jej nástupom do základnej školy, a preto by bolo vhodné, aby sa rodičia

dohodli na výživnom, ktoré by na jednej strane bolo vyššie, ako to navrhoval otec, avšak na druhej strane
byzohľadňovaloajbudúcuzmenuvpomerochnastranemaloletejI.,ktorúokolnosťvšakterazprisvojom
rozhodovaní nebude môcť zohľadniť, nakoľko ešte nenastala a pokiaľ k nej dôjde, bude to dôvod na
opätovné posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletej. Neobstojí preto tvrdenie matky, žesúdjednoznačnevrámcisvojhoprávnehoposúdeniavecivyslovilzáver,ževýživnépožadovanéotcomv
podanom návrhu nie je dostatočné, ako to nedôvodne podsúva v podanom odvolaní matka odvolaciemu
súdu. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie, ak by aj matka z prednesu sudcu mala dôvodne dojem,

že sa vyjadroval spôsobom, ktorý by jej umožňoval prijať záver o súdom deklarovanej nedostatočnosti
otcom ponúkaného výživného, na to-ktoré z maloletých detí a neskôr po vykonaní dokazovania by
dospel k opačnému záveru, tak takýto postup súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného nemožno
považovať za tak vadný, že by to znemožňovalo matke maloletých detí realizovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Preto námietka matky o

porušení jej práva na spravodlivý proces matkou namietaným postupom súdu prvej inštancie nemohla
obstáť.

11. Neobstojí ani námietka matky, že súd nedôvodne vyhodnotil ako nesporné skutkové tvrdenia otca
o jeho nákladoch na PHM a že neprihliadol na to, že medzi účastníkmi konania bola dohoda o tom,
že otec bude prispievať na výživu maloletých sumou 500 eur a neskúma ďalej dôvody, pre ktoré už

nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu detí takouto sumou, nakoľko z rozsudku je zrejmé, že
súd pri svojich úvahách o výške výživného zo strany otca zohľadnil len jeho výdavky na bývanie a na
výživné voči maloletým deťom vo výške cca 472 eur a nie aj otcom deklarované výdavky na PHM,
ako to nedôvodne namieta matka, a že pri určení výšky výživného dôsledne posudzoval možnosti a
schopnosti každého z rodičov prispievať na výživu maloletých detí, ako aj odôvodnené potreby každého

z maloletých detí a pre rozhodnutie v tejto veci už bolo nepodstatným, či a z akých dôvodov otec v
minulostisúhlasilsplatenímvýživnéhonamaloletédetivovýške500eurmesačne.Včaserozhodovania
súdu prvej inštancie o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode totiž otec maloletých už nebol ochotný prispievať na ich výživu
takouto sumou (neexistovala rodičovská dohoda o výške výživného a ani predchádzajúce rozhodnutie

súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým, ktoré by bolo potrebné meniť), a preto
bolo potrebné súdom z úradnej povinnosti posúdiť jeho aktuálne možnosti a schopnosti prispievať na
výživu detí, ako aj aktuálne odôvodnené potreby detí a rozhodnúť o výške výživného podľa stavu pre
rozhodnutie podstatných skutkových okolností existujúci ku dňu jeho rozhodovania.

12. Neobstojí ani námietka matky, že súd pri určení výživného vychádzal len z Metodiky „Rodičovské
kompetencie - Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom - takzvané tabuľkové výživné“ napriek
tomu, že táto nie je právne záväzná a má len odporúčací charakter, nakoľko na jednej strane, ako
už bolo vyššie uvedené, súd skúmal a vyhodnocoval možnosti a schopnosti rodičov prispievať na
výživu každého z maloletých detí, ako aj odôvodnené potreby každého z maloletých detí samostatne,

zamerajúc sa na skúmanie nielen bežných, ale aj zvýšených výdavkov rodičov s uspokojovaním
odôvodnenýchpotriebmaloletýchdetíanadruhejstranerozsahvyživovacejpovinnostiotcakmaloletým
deťom upravil spôsobom zohľadňujúcim rozsah starostlivosti každého z rodičov o maloleté deti, a
to najmä skutkovú okolnosť, že otec maloletých detí sa okrem platenia výživného na maloleté deti
iným spôsobom na uspokojovaní ich odôvodnených potrieb nepodieľa, ale zohľadniac aj nárok detí na

podieľaní sa na životnej úrovni svojich rodičov, keby práve tento nárok v zásade vymedzuje matkou
namietaná Metodika, a to percentom z príjmu povinného rodiča, ktoré percento je v zásade použiteľné
na stanovenie rozsahu výživného pre maloleté deti, ak tieto nemajú žiadne zvýšené výdavky, ktoré by
bolo nevyhnutné pri rozhodovaní zohľadniť, prípadne, ak ani rodičia nemajú žiadne zvýšené výdavky
spojené s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb, čo bol aj prípad práve prejednávanej veci, kedy

súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo možné
prijať záver, že na strane maloletých detí existujú zvýšené výdavky s uspokojovaním ich odôvodnených
potrieb, ako ani k záveru o tom, že na strane rodičov existujú zvýšené výdavky s uspokojovaním ich
odôvodnených potrieb, ktoré výdavky by bolo nevyhnutné zohľadniť pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd dodáva, že je na rodičovi,

ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti, aby rozhodoval o tom, ako naloží s finančnými
prostriedkami poukazovanými mu druhým rodičom na výživu toho, ktorého dieťaťa (v rozsahu jeho
nároku na podiel na životnej úrovni rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti),
teda aby vzhľadom na odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa rozhodol, ktoré z jeho potrieb budú
v akom rozsahu uspokojované (teda či z finančných prostriedkov získaných od otca, matky a od štátu

v podobe rodinných prídavkov bude uspokojovať mimoškolské aktivity dieťaťa ako sú výlety, krúžky,
účasti na exkurziách a podobne, alebo uprednostní iné z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa).
Rozsah styku otca s maloletými v rozsahu každého druhého víkendu je vzhľadom na vek maloletých
detí štandardným, tzv. „ úzkym stykom“, pri ktorom sa vo všeobecnosti nezapočítava niekoľko dňovástarostlivosť v mesiaci do peňažnej sumy výživného. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na strane otca
maloletých nezohľadnil jeho osobnú starostlivosť o maloleté deti vo výške výživného určovaného z jeho
strany, jeho postup bol správny.

13. Súd prvej inštancie správne uznal za opodstatnený výdavok otca na platení nájomného za prenajatý
byt, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu každá osoba má nárok slušne bývať a bývanie dospelého
človeka u jeho rodičov je vždy len dočasným riešením. Pokiaľ si teda otec po odchode zo spoločnej
domácnosti len dočasne uspokojoval svoje bytové potreby u svojich rodičov a následne si za týmto

účelom prenajal byt (hoc aj 3-izbový) za cenu nižšiu, ako je cena nájmu obdobne vybaveného bytu v
mieste jeho bydliska obvyklá, bolo dôvodným uznať jeho výdavok spojený s platením nájomného za
takýto byt za opodstatnený. Neobstojí preto ani námietka matky, že súd dôvodne medzi výdavky otca
spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb uznal aj výdavky spojené s platením nájomného
za byt, v ktorom býva.

14. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k maloletej I. neprihliadol na to, že táto pravdepodobne začne navštevovať základnú školu, čo povedie
k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb, nakoľko v čase jeho rozhodovania maloletá I. ešte základnú školu
nenavštevovala, a tak matka nemala zvýšené výdavky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb
maloletej spojené s návštevou základnej školy. Obdobné platí aj o matkou prezentovaných údajných

výdavkoch na opravy a úpravy domu. Súd určuje rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča podľa
okolností, ktoré existujú v čase jeho rozhodovania a nie je oprávnený vlastnou úvahou určovať prípadné
budúce výdavky toho, ktorého rodičia alebo toho, ktorého dieťaťa.

15. Pokiaľ matka namietala, že súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom

nezohľadnil skutkovú okolnosť, že otec sa nepodieľa na splácaní spoločného hypotekárneho úveru,
odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, nakoľko
hypotekárny úver je záväzkom rodičov voči úverujúcej banke za poskytnutie im finančných prostriedkov
na nadobudnutie nehnuteľného majetku, na vlastníctve ktorého maloleté deti nemajú žiaden podiel.
Nebolo by preto správne, aby sa otec podieľal na splácaní hypotekárneho úveru matkou zvýšeným

výživným voči maloletým deťom, keďže takéto výdavky rodičov na splátky hypotekárneho úveru
nemožno považovať za výdavky, ktorými sa uspokojujú odôvodnené potreby maloletých detí.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie vo výroku III. rozsudku otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, za

dôvodnú bolo potrebné považovať námietku matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
v tejto časti, nakoľko predmetom tohto konania je úprava výkonu práva a povinnosti rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva, teda vždy na čas nasledujúcim bezprostredne po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, nie však na čas nasledujúci po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

Vzhľadom na takúto nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku III. postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že počiatok povinnosti otca prispievať na
výživu maloletých detí určil počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

17. Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza, že Ústavný súd

Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne
judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03,

III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

17.1 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniunapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená

ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka matky, týkajúca sa nedostatku
obsahovýchnáležitostínapadnutéhorozhodnutia,akoijehoarbitrárnosti,pretonemohlaobstáť,rovnako
ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

18. S ostatnými námietkami matky sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. v časti určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa

§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho

konania priznať.

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).