Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 18Sas/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát, so
sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8
– 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 641
208 6318 0 – I. zo dňa 13.08.2024, č. 641 208 6318 0 – II. zo dňa 13.08.2024 a č. 641 208 6318 0 –
III. zo dňa 13.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa
13.08.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 03.04.2024

a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa
13.08.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 03.04.2024
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

III. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X – III. zo dňa

13.08.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – III. zo dňa 03.04.2024
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 13.08.2024 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie I.“) na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Sociálne poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 03.04.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie I.“), ktorým bol priznaný
invalidný dôchodok žalobcovi od 07.03.2012 v sume 205,- € mesačne a zvýšený od 01.01.2013 na sumu
210,90 € mesačne.

2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 13.08.2024

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie II.“) na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Sociálne poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 03.04.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie II.“), ktorým
bol zvýšený invalidný dôchodok žalobcu od 22.10.2013 na sumu 248,60 € mesačne, od 01.01.2014 na
sumu 253,10 € mesačne, od 01.01.2015 na sumu 255,80 € mesačne, od 01.01.2016 na sumu 256,80€ mesačne, od 01.01.2017 na sumu 260,80 € mesačne, od 01.01.2018 na sumu 264,90 € mesačne,
od 01.01.2019 na sumu 271,80 € mesačne, od 01.01.2020 na sumu 279,70 € mesačne, od 01.01.2021
na sumu 287,- € mesačne.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2023 na
odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Sociálne poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
23.05.2023, ktorým bol zvýšený invalidný dôchodok žalobcu od 13.09.2021 na sumu 589,20 € mesačne,
od 01.01.2022 na sumu 596,90 € mesačne a od 01.01.2023 na sumu 667,40 € mesačne. Na základe

žalobcom podanej správnej žaloby Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 14Sas/5/2023 zo
dňa 29.11.2024 zrušil predmetné rozhodnutia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/42/2025 zo dňa 15.08.2025 bola
zamietnutá kasačná sťažnosť podaná žalovanou proti rozsudku správneho súdu z 29.11.2024.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – III. zo dňa 13.08.2024

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie III.“) na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Sociálne poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X – III. zo dňa 03.04.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie III.“), ktorým
bol zvýšený invalidný dôchodok žalobcu od 13.09.2021 na sumu 589,20 € mesačne, od 01.01.2022 na
sumu 596,90 € mesačne, od 01.01.2023 na sumu 667,40 € mesačne, od 01.07.2023 na sumu 738,20
€ mesačne.

5. Žalovaná v podstatnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí I., II. a III. (pozn. súdu – obdobne
ako v skoršom rozhodnutí z 15.08.2023, ktoré už bolo predmetom správneho súdneho prieskumu)
uviedla:

- K námietkam nesprávneho započítania hrubých zárobkov (vymeriavacích základov) za roky 1995,
1996 a 2011 a tým aj nesprávneho určenia osobných mzdových bodov za roky 1995, 1996 a 2011
uviedla, že hrubé zárobky (vymeriavacie základy) boli na nárok na invalidný dôchodok a určenie
jeho sumy započítané podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a evidenčného listu
dôchodkového poistenia, ktoré vystavili a ich správnosť potvrdili zamestnávatelia.

- Poukázala na ust. § 149 ods. 1 a § 150 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. k povinnosti zamestnávateľa
viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, na ust. § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona č. 274/1994
Z.z.účinnéhodo31.12.2003ovykazovaníaodvádzanípoistnéhozamestnávateľomanaust.§232ods.
1 a § 232 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01.01.2004 o povinnosti zamestnávateľa

viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a údajov v nej vykazovaných.

- Zdôraznila, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003 zamestnávateľ vykonával zrážku poistného,
ktorú boli povinní platiť zamestnanci a zamestnávateľ z vymeriavacieho základu zamestnancov,
súhrnne za všetkých zamestnancov. V nadväznosti na to vo vzťahu k mesačným výkazom poistného

predloženým zamestnávateľom IMACO spol. s r. o. za obdobie 01/1995 až 04/1995 (v ktorých bola
uvedená sumárna výšku odvodov na sociálne poistenie za jednotlivé mesiace s počtom zamestnancov
v rozpätí 46-50) a k mesačným výkazom poistného predloženým zamestnávateľom KRESA spol.
s r. o. za obdobie o. i. 01/1996 až 10/1996 (v ktorých bola uvedená sumárna výšku odvodov na
sociálne poistenie za jednotlivé mesiace s počtom zamestnancov v rozpätí 14-31), žalovaná uviedla,

že nedisponuje údajmi o vymeriavacích základoch a odvodoch na sociálne poistenie za jednotlivých
zamestnancov z výkazov poistného do 31.12.2003 a z uvedeného dôvodu za rok 1995 a 1996 nie je
možné potvrdiť výšku vymeriavacích základov zamestnancov spoločnosti IMACO spol. s r. o. a KRESA
spol. s r. o.

- Uviedla, že za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 bol evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
žalobcu vystavený zamestnávateľom IMACO spol. s r. o. s vymeriavacím základom v sume 17.688,-
Sk. Tiež uviedla, že podľa predložených výplatných pások za rok 1995 od zamestnávateľa IMACO spol.
s r. o. bol hrubý zárobok preukázateľne vyšší ako hrubý zárobok na evidenčnom liste dôchodkového
zabezpečenia, pričom nie je možné u zaniknutého zamestnávateľa zabezpečiť vystavenie opravného

evidenčného listu a z uvedeného dôvodu bol v prvostupňovom rozhodnutí žalobcovi započítaný hrubý
zárobok za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 vo výške 29.725,- Sk podľa predložených výplatných
pások.- Uviedla, že za obdobie od 01.01.1996 do 31.10.1996 bol evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
žalobcu vystavený zamestnávateľom KRESA spol. s r. o. s vymeriavacím základom v sume 66.612,-
Sk, ktorý hrubý zárobok (vymeriavací základ) bol žalobcovi zhodnotený pre výpočet invalidného

dôchodku. Pričom žalovaná neprihliadala k žalobcom predloženému potvrdeniu o zdaniteľných príjmoch
od označeného zamestnávateľa, podľa ktorého mal žalobca dosahovať v rozhodnom období hrubý
príjem vyšší ako bol uvedený v evidenčnom liste (pozn. za obdobie 01/1996 až 10/1996 hrubý príjem
v sume 85.584,- Sk), a to s odôvodnením, že takéto potvrdenie je vyhotovované pre účely zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov a nie pre účely zákona č. 461/2003 Z. z.

-Uviedla,žezaobdobieod01.01.2011do08.05.2011bolevidenčnýlistdôchodkovéhopoisteniažalobcu
vystavený zamestnávateľom D. E. - ZET s vymeriavacím základom v sume 2.722,36 €, ktorý hrubý
zárobok (vymeriavací základ) bol žalobcovi zhodnotený pre výpočet invalidného dôchodku. Pričom
žalovaná neprihliadala k žalobcom predloženému potvrdeniu o zdaniteľných príjmoch od označeného
zamestnávateľa, podľa ktorého mal žalobca dosahovať v rozhodnom období hrubý príjem vyšší ako bol

uvedený v evidenčnom liste (pozn. za obdobie 01/2011 až 05/2011 hrubý príjem v sume 3.090,60 €),
a to s odôvodnením (obdobne ako v prípade príjmov za rok 1996), že takéto potvrdenie je vyhotovované
pre účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a nie pre účely zákona č. 461/2003 Z. z..
Zároveň žalovaná na podporu správnosti svojich záverov o ustálení vymeriavacieho základu žalobcu
v rozhodnom období od tohto zamestnávateľa na úrovni podľa evidenčného listu uviedla, že uvedenú

výšku vymeriavacieho základu potvrdila pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach listami z 02.01.2015
a z 13.05.2015 podľa predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov.

- Žalovaná s poukazom na to, že zamestnávateľ mal povinnosť uvádzať v evidenčných
listoch dôchodkového zabezpečenia hrubé zárobky podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003

a v evidenčných listoch dôchodkového poistenia vymeriavacie základy podľa úpravy účinnej od
01.01.2004, dôvodili ustálenie hrubých zárobkov (vymeriavacích základov) žalobcu podľa evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia/poistenia (zjavne od zamestnávateľa KRESA spol. s r. o. v období
01/1996–10/1996 a od zamestnávateľa D. E. - ZET v období 01/2011–05/2011) tým, že podľa žalovanej
„evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia je rozhodujúcim podkladom pre rozhodovanie

o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok
a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom – súkromnou listinou, ktorej obsah
môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Sociálna poisťovňa v prípade existujúceho
zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať
alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom než ako sú uvedené na

evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia.“

- K námietke nesprávneho určenia dôchodkového veku žalovaná uviedla, že ku dňu vzniku nároku na
invalidný dôchodok, k 07.03.2012 bol dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. dovŕšením 62 rokov veku dňom 08.12.2026 a bol podľa žalovanej určený správne podľa právnych

predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodkovú dávku.

II.
Súdne konanie

6. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 08.12.2024 domáha
zrušenia napadnutých rozhodnutí I. až III. v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami I. až III., ako
aj vrátenia veci na ďalšie konanie. V podstatnej časti svojej žalobnej argumentácie žalobca uviedol
nasledovné námietky:

- S poukazom na skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/16/2021 zo dňa
23.05.2022 a v ňom uloženú povinnosť žalovanej rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR
vzmyslejehorozsudkusp.zn.7So/56/2016zodňa30.05.2018avysporiadaťsasovšetkýminámietkami
žalobcu týkajúcimi sa tvrdeného nesprávneho výpočtu osobného mzdového bodu za roky 1995, 1996
a 2011, namieta, že žalovaná sa uvedeným neriadila a v napadnutých rozhodnutiach sa nevysporiadala

s namietaným nesprávnym výpočtom osobného bodu žalobcu za roky 1995, 1966 a 2011, čím sú jej
rozhodnutia nepreskúmateľné.- Namieta, že žalovaná dospela k nesprávnemu výpočtu osobného mzdového bodu za rok 1995, keď pri
jehourčenívychádzalaznesprávnehovymeriavaciehozákladu,nakoľkovychádzalazozárobkužalobcu
uvedenom v osobnom liste dôchodkového poistenia a nie zo zárobku podľa výplatných pások.

- Namieta, že žalovaná dospela k nesprávnemu výpočtu osobného mzdového bodu za rok 1996, keď pri
jehourčenívychádzalaznesprávnehovymeriavaciehozákladu,nakoľkovychádzalazozárobkužalobcu
v období 01.01.1996 až 31.10.1996 vo výške 66.612,- Sk uvedenom v osobnom liste dôchodkového
poistenia a nie zo zárobku uvedeného v potvrdení o zdaniteľnej mzde vo výške 85.584,- Sk.

- Namieta, že žalovaná dospela k nesprávnemu výpočtu osobného mzdového bodu za rok 2011, keď pri
jehourčenívychádzalaznesprávnehovymeriavaciehozákladu,nakoľkovychádzalazozárobkužalobcu
vo výške 2.722,36 € uvedenom v osobnom liste dôchodkového poistenia a nie zo zárobku uvedeného
v potvrdení o zdaniteľnej mzde vo výške 3.090,60 €.

- Žalobca namieta nedostatočné úvahy žalovanej pri hodnotení dôkazov pre ustálenie výšky
vymeriavacích základov žalobcu, konkrétne evidenčných listov a potvrdení o zdaniteľných príjmoch.
Zdôrazňuje, že podkladom pre výpočet vymeriavacieho základu nie je evidenčný list ako to uvádza
žalovaná ale úhrn vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné. Tiež zdôrazňuje, že pre
žalovanúnemôžebyťproblémdopracovaťsakvýškevymeriavaciehozákladunazákladejejdostupných

údajov o zaplatenom poistnom podľa evidencie prijatých platieb u konkrétneho poistenca.

- Ďalej žalobca namieta nesprávne stanovenie dôchodkového veku pri výpočte výšky invalidného
dôchodku, keď v rozpore s platnou právnou úpravou žalovaná uvádza hranicu dovŕšenia dôchodkového
veku ako 62 rokov, pričom dôchodkový vek žalobcu je 63 rokov a 8 mesiacov, a správne má byť preto

dátum jeho dovŕšenia ustálený dňom 08.08.2028 a nie dňom 08.12.2026 ako uvádza žalovaná.

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.01.2025 zotrvala na správnosti a zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobca repliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 30.12.2025 účastníci a ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších
stanoviskách.

III.
Relevantná právna úprava

10. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaných
rozhodnutí (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“):

- Podľa § 63 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod na
určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých
v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

- Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej
dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.
Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

- Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov
za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na
dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

- Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.- Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkovéhoveku,aaktuálnejdôchodkovejhodnoty;§63ods.1tretiavetaaštvrtávetaplatiarovnako.

- Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má

percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

- Podľa § 112 ods. 1, písm. a) zákona o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa,
od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala
alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku
alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.

- Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka
vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu
dávky.

- Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a

objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

- Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

- Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

11. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a
2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods.
1 SSP), meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutia I. až III. v zákonnom rozsahu (§ 134 ods. 2, § 202
ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a na pojednávaní konanom dňa 30.12.2025 dospel k záveru, že správna

žaloba je dôvodná.

12. Z obsahu súdneho spisu ako aj administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol uznaný za
invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 07.03.2012 s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 % v porovnaní so zdravou osobou, následne bola miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 22.10.2013 zvýšená na 60 %, od 13.09.2021 na 75
%aod01.08.2023bolanaďalejurčenánaúrovni75%.Žalobcakudňuvznikuinvaliditysplnilpodmienky
pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorého výška
mu bola vypočítaná podľa § 73 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení.

13. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní sú napadnuté rozhodnutia I. až III., ktorými boli
potvrdené prvostupňové rozhodnutie I. až III. o priznaní resp. zvýšení invalidného dôchodku. Žalobca
nečiní sporným stanovenú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani určený
deň poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani určený deň vzniku invalidity a deň vznikunároku na invalidný dôchodok, ale namietal výpočet sumy invalidného dôchodku z dôvodu podľa neho
nesprávneho ustálenia vymeriavacích základov za roky 1995, 1996 a 2011, ktoré sú určujúce pre
správne ustálenie osobného mzdového bodu, ako aj nesprávne ustálenie dôchodkového veku žalobcu

pre účely výpočtu invalidného dôchodku.

14. Žalovaná spôsob výpočtu výšky invalidného dôchodku žalobcu čo do ustálenia vymeriavacích
základov ako aj dôchodkového veku odôvodňovala v napadnutých rozhodnutiach I., II. a III. z 03.04.2024
v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami I., II. a III. z 13.08.2024 obdobne ako vo svojom rozhodnutí z

15.08.2023 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z 23.05.2023 (označené v bode 1.), ktoré už bolo
predmetom súdneho prieskumu (rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 14Sas/5/2023 zo dňa
29.11.2024), vrátane prieskumu kasačným súdom (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
7Ssk/42/2025 z 15.08.2025).

15. Správny súd v predmetnej veci nezistil žiadne osobitné okolnosti, ktoré by zakladali dôvod odchýliť

sa od záverov formulovaných v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/42/2025 z
15.08.2025 a preto pri posúdení zákonnosti napadnutých rozhodnutí na tieto závery kasačného súdu
odkazuje.

K ureeniu dôchodkového veku

16. Výpočet výšky invalidného dôchodku je upravený v § 73 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení,
s čiastočne iným mechanizmom výpočtu pri miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť do 70
% a pri miere viac ako 70 %, pričom pri oboch spôsoboch výpočtu je jedným vstupným údajom
(činiteľom) súčinového vzorca „obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku“. Dĺžka obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku tak nepochybne ovplyvňuje samotnú výšku invalidného dôchodku, pričom samotnú
dĺžku tohto obdobia ovplyvňuje práve správne ustálenie dôchodkového veku konkrétneho poistenca,
v danom prípade žalobcu.

17. Podstatným bolo posúdenie či pre výpočet invalidného dôchodku je rozhodným dôchodkový vek
poistenca podľa právnych predpisov účinných v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo
dôchodkový vek poistenca podľa právnych predpisov účinných v čase rozhodovania správneho orgánu
o tomto nároku resp. v čase rozhodovania o zvyšovaní/znižovaní invalidného dôchodku, a to z dôvodu

zmeny (zvýšenia/zníženia) percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť [čo je
situácia zamýšľaná v § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení] alebo z dôvodu, že sa dodatočne zistí,
že dávka bola priznaná v nižšej sume ako patrí [čo je situácia zamýšľaná v § 112 ods. 1 písm. a) zákona
o sociálnom poistení], alebo súčasne z oboch dôvodov.

18. V predmetnej veci nie je sporným, že žalobca bol uznaný invalidným počnúc od 07.03.2012 (s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 %) a týmto dňom mu vznikol
aj nárok na invalidný dôchodok. Rozhodnutiami žalovanej došlo k určeniu vyššej sumy invalidného
dôchodku počnúc od vzniku nároku od 07.03.2012 (napadnuté rozhodnutie I.), ako aj počnúc od
22.10.2013 a následne (napadnuté rozhodnutie II.), od 13.09.2021 a následne, posledne od 01.01.2023

(rozhodnutie, ktoré bolo už predmetom skoršieho správneho súdneho prieskumu) a nakoniec od
13.09.2021 a následne, posledne od 01.07.2023 (napadnuté rozhodnutie III.), a to súčasne z oboch
vyššie označených dôvodov. Teda dôvod určenia vyššej sumy dôchodku oproti skorším rozhodnutiam
správneho orgánu spočíval v ďalšom poklese schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť po
vzniku nároku na dávku, ako aj v dodatočnom preukázaní vyššieho osobného vymeriavacieho základu

za rok 1995.

19. Správny súd zdôrazňuje, že právne vzťahy dôchodkového poistenia (i zabezpečenia) sa zásadne
posudzujú podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, pokiaľ zákon výslovne neurčí inak.
Žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení neumožňuje po vzniku nároku na dávku nanovo určiť

vek odchodu do dôchodku podľa právnej úpravy účinnej v čase po vzniku nároku na dávku.

20. Preto žalovaná postupovala správne, ak pri výpočte invalidného dôchodku určila dôchodkový vek
žalobcu ako 62 rokov ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, teda podľa právnej úpravy účinnejv čase vzniku nároku na invalidný dôchodok t. j. podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom ku dňu 07.03.2012, tak ako to určuje § 73 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý
dovŕšenie dôchodkového veku viaže k momentu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Tento výklad

zákonapodporujeajdôvodovásprávak§73zákonaosociálnompoistení,podľaktorej:Navýpočetsumy
invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do vzniku nároku na invalidný
dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku (dopočet). Na tento účel sa použije aktuálny dôchodkový vek v čase vzniku nároku na invalidný
dôchodok.

21. Z uvedených dôvodov správny súd nehodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu smerujúcu
kstanoveniudátumujehoodchodudodôchodku(dovŕšeniadôchodkovéhoveku)niekudňu08.12.2026,
kedy dovŕši vek 62 rokov, ale podľa aktuálnych právnych predpisov účinných v čase vydania
napadnutých rozhodnutí žalovanej, t. j. dňom 08.08.2028 kedy dovŕši vek 63 rokov a 8 mesiacov, keďže
k tomuto dňu nevznikol jeho nárok na dávku (invalidný dôchodok) ale „len" nárok na zmenu výšky/sumy

dôchodkovej dávky.

K vymeriavaciemu základu za rok 1995, 1996 a 2011

22. Jedným vstupným údajom (činiteľom) súčinového vzorca pre výpočet výšky invalidného dôchodku

(§ 73 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení) je aj priemerný osobný mzdový bod, pre správne určenie
ktorého s ohľadom na zákonom stanovený spôsob jeho výpočtu [§ 63 ods. 1, § 62 ods. 1, § 61, § 60 ods.
1, § 257 zákona o sociálnom poistení] je rozhodným správne určenie vymeriavacích základov poistenca
za jednotlivé kalendárne roky rozhodného obdobia, teda príjmov, z ktorých sa zaplatilo alebo považuje
za zaplatené poistné na dôchodkové poistenie/zabezpečenie.

23. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny výpočet výšky invalidného dôchodku z dôvodu nesprávneho
určenia jeho priemerného osobného mzdového bodu, keď podľa neho pri jeho výpočte nebol správne
určený vymeriavací základ za rok 1995, konkrétne pre nezohľadnenie skutočného príjmu podľa ním
predložených výplatných pások v období od 01.01.1995 do 30.04.1995 od zamestnávateľa IMACO spol.

s r. o. vo výške 29.725,- Sk, túto námietku správny súd nehodnotil ako dôvodnú. Nakoľko z obsahu
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovanej (ako aj z osobného listu dôchodkového poistenia
tvoriaceho prílohu prvostupňového rozhodnutia I. a z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia, na ktoré
odkazuje prvostupňové rozhodnutie II. a údaje ktoré sú prevzaté aj do prvostupňového rozhodnutia
III.) vyplýva, že pri určení vymeriavacieho základu za rok 1995 bol žalobcovi zohľadnený vyšší príjem

podľa predmetných výplatných pások t. j. v sume 29.725,- Sk a nie nižší príjem (17.688,- Sk) podľa
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom.

24.Správnysúdvyhodnotilakodôvodnúnámietkužalobcutýkajúcusanepreskúmateľnostinapadnutých
rozhodnutí žalovanej vo vzťahu k určeniu vymeriavacieho základu za roky 1996 a 2011.

25. Žalobca v priebehu správneho konania vo vzťahu k osobnému vymeriavaciemu základu za roky
1996 a 2011 poukazoval na kolíziu informácií o výške vymeriavacieho základu (príjmu) uvedenej
zamestnávateľom na Evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia a v Potvrdení o príjmoch
fyzickej osoby zo závislej činnosti. Konkrétne keď zamestnávateľ KRESA spol. s.r.o. za obdobie od

01.01.1996 do 31.10.1996 na Evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia uviedol príjem vo výške
66.612,- Sk a v Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 20.03.1997 uviedol
príjem vo výške 85.584,- Sk a zamestnávateľ D. E. - ZET za obdobie od 01.01.2011 do 08.05.2011 na
Evidenčnom liste dôchodkového poistenia uviedol príjem vo výške 2.722,36 € a v Potvrdení o príjmoch
fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 26.05.2011 uviedol príjem vo výške 3.090,60 €.

26. Podľa správneho súdu dôvody, pre ktoré žalovaná tieto kolidujúce údaje o výške
príjmov (vymeriavacieho základu) žalobcu vyplývajúce z dvoch listinných dôkazov (evidenčný list
v. potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti) vystavených totožným subjektom zamestnávateľa
vyhodnotila uprednostnením údajov o výške príjmov uvedených v Evidenčných listoch dôchodkového

zabezpečenia/poistenia, nie je možné považovať za dostatočné a tým závery žalovanej v tomto smere
za preskúmateľné. Argument žalovanej, že potvrdenie o zdaniteľných príjmoch sa nevyhotovuje na
účely sociálneho zabezpečenia/poistenia resp. že sa vyhotovuje na účely zákona o dani z príjmov,
správnysúd nepovažujezapreskúmateľnýdôvodprepreferovanieúdajovovýškepríjmovvyplývajúcichzevidenčnéholistudôchodkovéhozabezpečenia/poistenia.Atoanivspojenísargumentácioužalovanej
vyzdvihujúcou evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia ako rozhodujúci podklad pre jej
rozhodovanie a dôkazný prostriedok (súkromnú listinu), ktorej obsah môže meniť len zamestnávateľ

a nie žalovaná. Takéto odôvodnenie opomína, že v zmysle § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je
potvrdenie o zdaniteľných príjmoch plnohodnotným listinným dôkazom, ktorý bolo na mieste meritórne
vyhodnotiť s ohľadom na kolidujúce údaje o výške príjmov. Takéto odôvodnenie taktiež opomína
všeobecnú požiadavku na hodnotenie dôkazov správnym orgánom podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, vyjadrenú v § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení,

napriek tvrdeniu žalovanej v napadnutých rozhodnutiach o jej zachovaní.

27. Ak žalobca v konaní predložil dôkazy – potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ktoré preukazujú inú
výšku príjmov (vymeriavacieho základu) za označené roky oproti iným dôkazom, a to evidenčným listom,
bolo povinnosťou žalovanej tieto dôkazy náležite vyhodnotiť a svoje závery preskumáteľnym spôsobom
odôvodniť, čo však žalovaná opomenula. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by

sa žalovaná významovo zaoberala rozporom údajov v týchto dvoch listinných dôkazoch vystavených
totožným subjektom. Žalovaná tak opomenula svoju povinnosť náležite sa zaoberať preukaznosťou
svojej evidencie resp. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia a preukaznosťou
predložených potvrdení o zdaniteľných príjmoch a žalobcovi v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlila
ako hodnotila rozpor informácií o výške príjmov (vymeriavacích základov) a neuviedla logické

a preskúmateľné dôvody prečo uprednostnila preukaznosť jedného z dvoch kolidujúcich listinných
dôkazov vystavených totožným zamestnávateľom.

28. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí len umocňuje skutočnosť, že žalovaná pri ustálení
príjmov (vymeriavacích základov) žalobcu za rok 1995 za obdobnej situácie existencie dvoch listinných

dôkazov (evidenčný list v. výplatné pásky) s kolidujúcimi údajmi o výške príjmov, postupovala odlišne
ako pri hodnotení kolidujúcich listinných dôkazov za roky 1996 a 2011 a namiesto údajov vyplývajúcich
z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia preferovala údaj o výške príjmov vyplývajúci
z výplatných pások, a to len pre nemožnosť preverenia kolidujúcich údajov u zamestnávateľa (IMACO
spol. s r. o.) z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu. Pričom z obsahu administratívneho spisu

vyplýva, že obdobná okolnosť nemožnosti preverenia kolidujúcich údajov u zamestnávateľa z dôvodu
jeho zániku bez právneho nástupcu bola daná aj v prípade dotknutého zamestnávateľa (KRESA spol.
s.r.o.) pri príjmoch za rok 1996. Pokiaľ ide o dotknutého zamestnávateľa pri príjmoch za rok 2011 (D.
E. – ZET) zjavne ide o fyzickú osobu, pričom k možnosti preverenia kolidujúcich údajov o príjmoch sa
žalovaná v dôvodoch napadnutých rozhodnutí nijak nevyjadrila. Pričom z obsahu stanoviska Sociálnej

poisťovne, pobočky Košice zo dňa 02.01.2015 vyplýva, že dotknutá pobočka nemožnosť preverenia
údajov od tohto zamestnávateľa dôvodila tým, že opätovné posúdenie, resp. došetrenie nie je možné
zabezpečiť, nakoľko organizácia bola 08.05.2011 odhlásená z registra zamestnávateľov, zanikla bez
právneho nástupcu.

29. Pokiaľ žalovaná na podporu preferovania údajov o príjme za rok 2011 podľa evidenčného listu
dôchodkovéhopoisteniauviedla,žeuvedenúvýškuvymeriavaciehozákladupotvrdilapobočkaSociálnej
poisťovne v Košiciach listami z 02.01.2015 a z 13.05.2015 podľa predložených mesačných výkazov
poistného a príspevkov, ani takáto argumentácia sa nejaví ako dostatočná na odôvodnenie jej záverov.
Nakoľko v obsahu týchto listov sa ani pobočka žiadnym spôsobom nevyjadrila k odlišnej výške príjmov

v potvrdení o zdaniteľnej mzde z 26.05.2011 ako je príjem uvedený v evidenčnom liste, len potvrdila,
že príjem v evidenčnom liste korešponduje s mesačnými výkazmi zamestnávateľa, čo v danom prípade
nebolo ani sporným resp. uviedla, že opätovné posúdenie, resp. došetrenie nie je možné zabezpečiť,
nakoľko organizácia bola 08.05.2011 odhlásená z registra zamestnávateľov, zanikla bez právneho
nástupcu.

30. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovanej ako aj im
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov vo
vzťahu k ustáleniu príjmu (vymeriavacieho základu) žalobcu v rokoch 1996 a 2011, keďže neobsahujú
náležité a dostatočné zdôvodnenie v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pre absenciu

úvah o hodnotení dôkazov, čo zakladá dôvod na ich zrušenie.

Záver a rozhodnutie o trovách konania31. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z
dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil napadnuté rozhodnutia I. až III. generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj prvostupňové rozhodnutia I. až III. Sociálnej poisťovne, ústredie, a

vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie (výrok I. až III.).

32. Podľa § 191 ods. 6 prvá veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Preto bude úlohou žalovaného v
ďalšom konaní vec opätovne posúdiť a vyhodnotiť konkurujúce dôkazy (evidenčný list dôchodkového

zabezpečenia/poistenia v. potvrdenie zamestnávateľa o zdaniteľných príjmoch) preukazujúce rôznu
výšku vymeriavacieho základu za roky 1996 a 2011, zhodne aj s právnym názorom uvedený v obdobnej
veci v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/42/2025 zo dňa
15.08.2025.

33. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú

náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže
žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov
konania voči žalovanému (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správnemu súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 a 2 SSP).

Kasačná sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konania,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).