Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by JUDr. Diana Cviková
Legislation area – Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/11/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010099
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425010099.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného
A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/278/24/4404 zo dňa 04.03.2025, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 11.09.2025 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. F. XXXX/XX,
je v i n n ý , ž e
dňa 26. júla 2024 v čase okolo 15.00 hodiny v meste C. D., C. G. H. v blízkosti budovy E. po
predchádzajúcej slovnej potýčke napadol poškodenú I. J. tak, že ju päsťou pravej ruky udrel do oblasti
hlavy a potom, ako poškodená po údere spadla na zem, ju opakovane udrel päsťou do oblasti hlavy a
nosa,čímspôsobilpoškodenejI.J.,narodenejXX.XX.XXXX,bytomE.XXXX/XX,C.D.tržno-zmliaždenú
ranu v oblasti záhlavia vľavo, pomliaždenie hlavy temennej oblasti a v oblasti záhlavia s dobou liečenia
do 7 dní,
t e d a
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
(ďalej len „Trestný zákon“).
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 04.03.2025 pod sp.zn. 1Pv/278/24/4404
obžalobu na obvineného A. B. pre prečin výtržníctva podľa §364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že
dňa 26. júla 2024 v čase okolo 15.00 hodiny v meste Nové Zámky, na Ulici Pribinovej 3 pri budove
KOMPAS po predchádzajúcej slovnej potýčke napadol I. J. tak, že ju bezdôvodne päsťou pravej ruky
udrel do oblasti hlavy a po následnom páde na zem ju opakovane udrel päsťou do oblasti hlavy a nosa,
čím spôsobil poškodenej I. J., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, C. D. tržno-mliaždenú ranu v
oblasti záhlavia vľavo, pomliaždenie hlavy temennej oblasti a v oblasti záhlavia s dobou liečenia do 7 dní.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd
následnevykonaldokazovaniejehovýsluchom,výsluchomsvedkov:I.J.,K.E.,znaleckýmdokazovaním
a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku popieral s tým, že
v rozhodný s deň s poškodenou sedeli pred charitou, chceli sa rozprávať, ale ona bola opitá. Obžalovaný
ju poprosil, aby sa postavila, pričom keď vstávala, udrela si hlavu o stenu, zachytil ju, poškodená
krvácala, pomohol jej prejsť do parku a v parku jej nalial na tú ranu a hlavu vodu, ktorú mala vo fľaši.
Popieral, že by poškodenú udrel a tvrdil, že sú spolu už tri roky a sú druh a družka. Tiež vypovedal, že
alkohol požil až po incidente.
Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu
o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal, že dňa 26.07.2024 bol
celý deň s poškodenou, pričom sa v meste konal jarmok a od skorého rána požívali obaja alkohol, pili
vodku a vypili toho dosť. Poobede sa v čase okolo 15.00. hod. nachádzali pri budove Kompas , kde sa
s poškodenou pohádal, tá začala do neho sácať a on ju niekoľkokrát udrel. Tvrdil vtedy, že sa pohádali
kvôli peniazom, pretože on chcel ešte piť, ale peniaze už nemali. Potvrdil vtedy, že poškodenú udrel
do hlavy a do ruky, ona spadla na zem a obžalovaný z miesta odišiel. Tiež uvádzal, že okolo nich bolo
viacero ľudí a jedna pani, ktorá na neho kričala. Obžalovaný odlišne vypovedal, že poškodenú pozná už
asi 15 rokov a je to iba jeho známa. Svoje konanie vtedy ľutoval s tým, že poškodená ho vyprovokovala
a keď je táto opitá, je to s ňou ťažké.
Obžalovaný k zisteným rozporom uviedol, že v čase výsluchu mal horúčku 39 °C, zápal pľúc, nevedel,
čo hovorí ani čo podpisuje a až o 5 dní, keď išiel na brigádu, si prečítal uznesenie, ale sťažnosť už
nevedel podať pre uplynutie lehoty.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že s poškodenou sú druh a družka asi 2 roky, v minulosti ani po tejto
udalosti nemal s poškodenou žiadny konflikt a poprel, že by bol postihnutý za spáchanie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej dňa 07.05.2025. Tvrdil, že v čase, keď si poškodená
udrela hlavu, bola pri nich prítomná jedna žena a tiež vo dverách Kompasu stáli zamestnanci, ktorí to
videli. Podľa obžalovaného poškodená na neho podala trestné oznámenie preto, že jej vtedy povedal,
že keď bude robiť takéto veci, odsťahuje sa späť do Rakúska, kde predtým žil s jednou ženou.
Poškodená I. J. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si túto udalosť
na obžalovaného vymyslela, pretože mala vypité, bola na neho žiarlivá, nakoľko jej povedal, že sa vráti
doRakúska.Tvrdila,žesibuchlahlavuostenuapovedalatonaobžalovaného.Svedkyňasinepamätala,
čibolajobžalovanývtedyopitýauvádzala,žeonchcel,abysisadlanalavičku,alekeďtamprišlasanitka
a polícia, tak odišiel. Uviedla tiež, že s obžalovaným v ten deň medzi sebou nemali žiadne hádky, keď
si buchla hlavu o stenu, neboli tam žiadni ľudia a tiež aj to, že už bola dvakrát na liečení na psychiatrii,
kde jej obžalovaný doniesol aj jedlo. Svedkyňa popierala, že by jej obžalovaný dňa 07.05.2025 vulgárne
nadával a chytil ju pod krk.
Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal výpoveď
tejto svedkyne z prípravného konania, a to zo dňa 16.01.2025, kedy rozdielne vypovedala, že dňa
26.07.2024 od rána spolu s obžalovaným popíjali alkohol, oslavovali, pretože bol v meste jarmok, mali
vypité.Včaseokolo15.00.hod.sanachádzalinauliciH.H.J.E.,malisobžalovanýmmedzisebouhádku
kvôli peniazom, nakoľko obžalovaný chcel ešte piť, ale už nemal peniaze a ona mu na alkohol peniaze
dať nechcela. Obžalovaný jej začal najskôr nadávať, neprestával jej nadávať, ani keď ho vyzvala, abyprestal a potom ju začal udierať do hlavy a do ramena, ona spadla na zem, kde ju ešte udieral po tele
a do hlavy, pričom následne začala z hlavy krvácať. Podľa svedkyne ju obžalovaný udrel minimálne 5-10
krát, kričala o pomoc a potom niekto privolal RZP a políciu, ale obžalovaný z miesta ušiel. Svedkyňa
vtedy tvrdila, že obžalovaného pozná už asi 15 rokov, sú iba kamaráti a medzi nimi nič nie je.
Svedkyňa k zisteným rozporom uviedla, že so ti všetko vymyslela, pričom obžalovaný ju neudrel a nikdy
v živote ju neudrel. Vypovedala ďalej, že chodila a chodí na brigády, v minulosti chodila brigádovať
s mamou, ale tá ju nechcela pustiť do bytu, vtedy stretla obžalovaného na stanici, ktorý ju zobral do I..
Tvrdila, že na psychiatrii bola hospitalizovaná kvôli nervom. Uviedla aj to, že na polícii síce uvedeným
spôsobom vypovedala, ale bola na obžalovaného nahnevaná a preto si to vymyslela. Svedkyňa uviedla,
že sa za žiadnu osobu neskrývala, nikto iný sa medzi nich nezaangažoval a keď ju obžalovaný posadil
na lavičku, kúpil jej malinovku, bolo jej tam dobre a nikto iný sa do toho nestaral. Z fľaše sa v parku
chcela napiť a aj sa napila, obžalovaný ju vodou neoblial.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu K. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, keď
naNámestíslobodyvenčilapsa,videlaodmestaprichádzaťmužasoženou,ktorízrejmeišlizPorcinkuly,
ktorá sa vtedy v meste konala. Registrovala, že títo majú medzi sebou roztržku, nebola to bežná výmena
názorov, ale veľká hádka a preto ich sledovala. Keď tá žena mužovi niečo povedala, on zareagoval tak,
že zobral žene z ruky tašku, ktorú hodil o múr budovy tak, že z nej vyleteli všetky veci, potom ženu chytil
podkrk,odtiaholjunaprvúlavičkuvparku,kdejuposadil.Ženamalavrukedruhútašku,chcelasanapiť,
ale ako vytiahla fľašu, muž jej ju z ruky vytrhol tak, že sa žena celá obliala a následne začal túto ženu tĺcť.
Svedkyňa ich podľa vlastného vyjadrenia sledovala spoza lavičky vo vzdialenosti asi 3 metrov, pričom
ich hádka sa vyostrovala. Keď ten mu začal ženu biť, zakričala na neho, on sa zľakol, zostal prekvapený
a svedkyňa mu vysvetľovala, že ženy sa nemajú biť, približovala sa k nim. Podľa svedkyne jej muž
vysvetľoval, že tá žena je opitá a rozpráva somariny, počas ktorého rozhovoru sa tá žena schovávala
poza chrbát svedkyne, keď to muž videl, kývol rukou, pozbieral porozhadzovaný obsah tašky zo zeme
a odišiel preč. Svedkyňa tú ženu posadila na lavičku, videla, že krváca, preto požiadala okoloidúcich,
aby zavolali RZP a s tou ženou zotrvala až do momentu, ako nastúpila do sanitky. Svedkyňa doplnila,
že ten muž použil voči žene päsť, ktorou ju udrel do nosa, prvýkrát ju udrel ešte v čase, keď sa chcela
napiť vody a potom ju ešte udrel do hlavy a kričal potom. Svedkyňa vypovedala aj to, že muža a ženu
zahliadla vtedy, keď boli pri budove vodárenskej spoločnosti, pri budove Kompasu ich nevidela, pričom
keď tú ženu s mužom uvidela prvýkrát, nevšimla si, že by tá žena už vtedy bola zranená alebo krvácala.
Tiež vypovedala, že pokiaľ sledovala ich konflikt, žena v žiadnej jeho fáze na zemi nebola. Svedkyňa
nevedela posúdiť, či bola tá žena pod vplyvom alkoholu, nakoľko veľmi plakala a bola celá červená, keď
sa za ňou schovávala, alkohol z nej necítila. Svedkyňa podrobne opísala útok muža na ženu v čase,
keď sedela na lavičke , pričom tento označila za krutý a preto naň reagovala.
Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, I. L. E. , ktorý v jeho
záveroch skonštatoval, že poškodená I. J. dňa 26.07.2024 utrpela tržno-zmliaždenú ranu v oblasti
záhlavia vľavo, pomliaždenie hlavy v temennej oblasti a v oblasti záhlavia. Podľa znalca k tržno-
zmliaždenej rane v oblasti záhlavia vľavo došlo za súčasného pôsobenia tlaku a ťahu s najväčšou
pravdepodobnosťou pádom na záhlavie a pomliaždenia v temennej oblasti a v oblasti záhlavia
vznikli pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho, tupého násilia malej až stredne silnej intenzity,
predmetom tupého, resp. tupooblého charakteru, napr. minimálne dvomi údermi päsťou do opisovaných
oblastí hlavy. Znalec dospel k záveru, že zistené zranenia sú v priamej príčinnej súvislosti s uvedením ich
vzniku poškodenou, t.j. tieto vznikli tak, ako uviedla poškodená. Podľa znalca priemerná doba liečenia
a práceneschopnosti týchto zranení je do 7 dní, ak hojenie prebieha bez komplikácii a ak je poškodený
v pracovnom pomere a z medicínskeho hľadiska tieto zranenie vyhodnotil ako zranenia ľahké.
Zo zápisnice o trestnom oznámení súd zistil, že poškodená I. J. toto podala ústne na OO PZ Nové Zámky
dňa 26.07.2025 v čase o 17.20. hod., pričom vtedy uviedla, že od rána bola s obžalovaným, od rána
požívali alkohol, v čase o 15.00. hod sa nachádzali pri budove Kompas, kde mala s obžalovaným slovnú
potýčku kvôli peniazom, pričom obžalovaný sa začal správať agresívne a napadol ju takým spôsobom,
že ju päsťou pravej ruky začal udierať po hlave takou silou, že spadla na zem, kde ju stále udieral do
hlavy, až začala krvácať, pričom ju udieral do hlavy a nosa. Podľa poškodenej sa na mieste nachádzala
nejaká pani, ktorá privolala hliadku. Poškodená aj vtedy tvrdila, že s obžalovaným je iba kamarátka,Z lekárskeho nálezu z 26.07.2024 o 15.55. hod. mal súd preukázané, že poškodená bola dovezená na
ošetrenie v ebriete, a to po napadnutí päsťami do hlavy známou osobou, nebola v bezvedomí, na všetko
si pamätala, bola orientovaná miestom aj osobou, pričom priznávala požitie vodky. V náleze sa ďalej
konštatujú zranenia, zistené po vykonaní príslušných vyšetrovacích úkonov zdravotnej starostlivosti.
Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného súd zistil okrem iného aj to, že obžalovaný sa dňa
07.05.2025 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d)
Zákona č. 372/1990 Zb. tak, že sa hrubo správal k poškodenej I. J. tým, že jej vulgárne nadával a chytil
ju pod krk, pričom k jej zraneniu nedošlo. Súčasne mal súd z tejto evidencie preukázané, že obžalovaný
sa dňa 26.07.2024 už v doobedňajších hodinách dopustil priestupku v súvislosti s požitím alkoholu na
verejnosti.
Zo správy Mesta Nové Zámky zistil, že obžalovaný má evidovaný trvalý pobyt C. K. C. D., E. F.
XX M. 17.06.1975, pričom v kontexte s vyjadrením obžalovaného k tomu listinnému dôkazu mal súd
preukázané,žeobžalovanýsícemáevidovanétrvalébydliskonarovnakejadreseakopoškodená,avšak
v inom byte.
Súd tiež zadovážil správu z FNsP Nové Zámky k hospitalizácii poškodenej na psychiatrii, pričom zistil,
že táto bola na psychiatrickom oddelení tohto zdravotníckeho zariadenia hospitalizovaná v mesiaci
november 2024 a následne od 10.03.2025 do 19.03.2025 a tiež bola dňa 01.04.2025 ošetrená
v ambulancii medicíny drogových závislostí, pričom ide o pacientku so závislosťou na alkohole.
Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, a to aj v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,
ktoré súdu umožňujú pozorovať jednotlivé vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd
dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil skutku,
kladeného mu za vinu podanou obžalobou.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zmenil svoje stanovisko k za vinu mu kladenému skutku s tým, že
jeho spáchanie poprel a tvrdil, že poškodenú žiadnym spôsobom vtedy ako ani nikdy inokedy fyzicky
nenapadol a trestné oznámenie poškodenej označil za jej výmysel z dôvodu jej žiarlivosti. Obžalovaný
súčasne tvrdil, že zranenia si poškodená spôsobila sama úderom hlavy o stenu, pretože bola opitá.
Súd túto obranu obžalovaného vyhodnotil ako nevierohodnú, a to nielen pre jej rozpornosť s ostatnými
zadováženými dôkazmi, ale aj pre jej rozpornosť s výpoveďou samotného obžalovaného z prípravného
konania. Obžalovaný vtedy totiž fyzický atak na poškodenú priznával a ľutoval s tým, že z jeho strany
išlo o reakciu na provokačné správanie sa poškodenej voči nemu. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom
pojednávaní zmenu svojej výpovede odôvodňoval údajným svojim nepriaznivým zdravotným stavom
v čase výsluchu, z ktorého dôvodu ani nevie, čo vypovedal, tomuto jeho tvrdeniu súd neuveril, a to nielen
preto, že zo zápisnice o výsluchu obžalovaného vyplývajú ním v súlade so skutočnosťou uvádzané aj
iné informácie o jeho osobe a okolnostiach skutku, ale predovšetkým preto, že práve táto jeho výpoveď
korešponduje aj s ďalšími dôkazmi.
Obžalovaný bol totiž zo spáchania skutku jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
usvedčený výpoveďou poškodenej I. J. z prípravného konania a aj obsahom ňou ústne podaného
trestného oznámenia. Poškodená vtedy zhodne uviedla, že obžalovaný ju pod vplyvom alkoholu
v blízkosti budovy Kompas po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach fyzicky napadol tým spôsobom,
že ju päsťou pravej ruky udrel do oblasti hlavy a potom, ako poškodená v dôsledku tohto úderu
spadla na zem, opakovane ju ležiacu na zemi udrel do oblasti hlavy a nosa, pričom pomoc jej
privolali okoloidúci. Poškodená vtedy zhodne ako obžalovaný v prípravnom konaní uvádzala, že
dôvodom hádky s obžalovaným boli peniaze s tým, že mu odmietala dať ďalšie na alkohol. Pokiaľ ide
o zmenenú výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, túto súd tiež vyhodnotil ako nevierohodnú,
zjavne motivovanú snahou poškodenej pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti
a nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Súd v súvislosti s vysvetlením poškodenej o jej údajnej
žiarlivosti voči osobe obžalovaného ako motivačného faktora k uvedeniu údajnej nepravdy vo výsluchu
pred povereným príslušníkom považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodená fyzický atak obžalovaného
na ňu v rozhodujúcich detailoch opísala zhodne po prvý krát v ňou podanom trestnom oznámení už
dňa 26.07.2024 a následne aj vo svojej výpovedi, a to po vznesení obvinenia obžalovanému dňa
16.01.2025, t.j. s odstupom viac ako 5 mesiacov. Naviac, skutočnosť, že obžalovaný sa k poškodenejsprával nielen verbálne agresívne, ale ju aj opakovane fyzicky atakoval, a to aj údermi do oblasti
hlavy a nosa, vyplýva jednoznačne aj z výpovede svedkyne K. E., ktorá detailne opísala priebeh tej
fázy útoku obžalovaného na poškodenú, ktorý sledovala z bezprostrednej blízkosti s tým dokonca, že
do tohto zasiahla, obžalovaného okríkla a upozornila na neprípustnosť jeho správania k poškodenej,
poškodená sa za ňou pred obžalovaným aj skrývala a v konečnom dôsledku to bola práve uvedená
svedkyňa, ktorá zabezpečila prostredníctvom ďalších okoloidúcich osôb privolanie zdravotnej pomoci.
Z výpovede tejto svedkyne pritom vyplýva i to, že aj slovná hádka medzi obžalovaným a poškodenou
nebola bežnou výmenou názorov, ale ostrou roztržkou, ktorá práve upútala jej pozornosť a jej priebeh
preto ďalej sledovala. Aj zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva vyplýva, že znalcom ustálený
mechanizmus zranení poškodenej, ktoré boli u nej zistené bezprostredne po útoku obžalovaného
( a kedy tiež pri vyšetrení uvádzala, že bola napadnutá päsťou jej známou osobou), korešponduje s tým,
ako ich vznik opísala poškodená. V neposlednom rade súd vo vzťahu k nevierohodnosti zmenených
výpovedí tak obžalovaného ako aj poškodenej na hlavnom pojednávaní poukazuje na následný postih
obžalovaného za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči
poškodenej a ktorý je preto v rozpore s ich tvrdením na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný nikdy ani
neskôr poškodenú fyzicky nenapadol. Obdobne je z výpisu z evidencie priestupkov preukázané aj to,
že obžalovaný bol už v doobedňajších hodinách dňa 26.07.2024 postihnutý za priestupok v súvislosti
s požívaním alkoholu na verejnosti, čo je v hrubom rozpore s jeho tvrdením na hlavnom pojednávaní,
že v čase skutku nebol pod vplyvom alkoholu, ale ten požil až neskôr.
Následok fyzického ataku obžalovaného na poškodenú v podobe zranení mal súd preukázané jednak
lekárskou správou z jej ošetrenia bezprostredne po skutku a jednak vo veci podaným znaleckým
posudkom znalca MUDr. Štefana Kónyu a z ktorých zistil, že tieto nespĺňajú kritériá ublíženia na zdraví
podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval zmeny výpovedí obžalovaného a poškodenej na hlavnom
pojednávaní za nevierohodné z vyššie uvedených dôvodov, vychádzajúc z ich výpovedí z prípravného
konania nemal preukázané, že by títo v čase skutku boli v druhovskom pomere, keďže vtedy obaja
zhodne uvádzali, že taký blízky pomer medzi nimi nebol.
Súd tak obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku
a s tým, že obžalovaný týmto svojim protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona z hľadiska
objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného
zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane riadneho
občianskeho spolunažívania a verejného poriadku tak, že sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na
jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky
žalovaného prečinu aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho konania rozhodne nie je nepatrná
(§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania
činu (keď obžalovaný poškodenej na mieste verejnosti prístupnom nielen vulgárne nadával, ale ju aj
fyzicky napadol opakovanými údermi päsťou do oblasti hlavy), jeho následkom (nielen v oblasti zákonom
chráneného záujmu, ale aj vo sfére poškodenia telesnej integrity poškodenej), okolnosťami, za ktorých
bol spáchaný (vzhľadom na pomerne vysoký stupeň hrubosti a miery verbálnej a brachiálnej agresie
obžalovaného), mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku.
Súd síce obžalovaného upozornil aj na možnosť prísnejšieho posúdenia skutku ako prečinu výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona, v konečnom dôsledku však túto prísnejšiu kvalifikáciu u obžalovaného
nepoužil, pretože z tých dôkazov, na základe ktorých rozhodol o vine obžalovaného tak, ako je vyššie
uvedené, nemal preukázané spáchanie skutku v tom čase na blízkej osobe ako znaku kvalifikovanej
skutkovej podstaty tohto prečinu.
Súd skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pretože tento neskorší zákon
(§ 2 odsek 1 Trestného zákona) je podľa posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejší, nie síce
z hľadiska trestnej sadzby, ale z hľadiska všeobecných zásad pre ukladanie trestov, keďže prevaha
priťažujúcich okolností už nemá za následok obligatórne zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby.Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je rozvedený, otcom desiatich už
dospelých detí a je poberateľom dôchodku. Obžalovaný má v evidencii priestupkov od júla 2016 ku dňu
spáchania skutku v prejednávanej veci evidované postihy za celkom 6 rôznorodých priestupkov, a to
opakovane za majetkové priestupky a aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, spočívajúcich
vo fyzickom napadnutí iných osôb. Z tejto evidencie súčasne vyplýva, že obžalovaný sa priestupkov
dopustil aj po spáchaní skutku v prejednávanej veci, a to v dňoch 21.08.2024 a 22.03.2025 priestupkov
proti majetku, v dňoch 07.05.2025 a 14.06.2025 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ( z toho
jedného voči v tejto veci poškodenej tak, ako bolo vyššie uvedené) a dňa 04.04.2025 priestupku
v súvislosti s požívaním alkoholu na verejnosti. Obžalovaný má v odpise z registra trestov evidované
mnohopočetné záznamy pre spáchanie rôznej úmyselnej trestnej činnosti, s prevahou majetkovej, ale
aj násilnej trestnej činnosti, pričom mu boli v minulosti uložené opakovane aj nepodmienečné tresty
odňatia slobody a trestnej činnosti sa dopustil aj v cudzine.
Z odsúdení obžalovaného za obdobie 10 rokov pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci súd
poukazuje na nasledovné odsúdenia:
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/117/2016 z 20.10.2016, právoplatným dňa
20.10.2016, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek
2 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 1 rok so zaradením na výkonu
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 21.07.2017.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/70/2020 z 11.11.2020, právoplatným dňa
12.11.2020, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantné.
Obžalovaný uložený trest odňatia slobody vykonal dňa 17.04.2021.
Naposledy bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného
súdu Michalovce sp.zn. 26T/37/2024 z 03.05.2024, právoplatným dňa 14.06.2024 a bol mu uložený trest
odňatia slobody 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky.
Z vyššie uvedených zistení súdu vyplýva, že obžalovaný skutok v prejednávanej veci spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vyššie citovaným trestným rozkazom Okresného súdu
Michalovce.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34
Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po
spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.
Súd nemal u obžalovaného splnené podmienky pre priznanie žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
Trestného zákona (keďže v rozpore so svojim stanoviskom k trestnému činu v prípravnom konaní jeho
spáchanie v konaní pred súdom popieral), ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený, napr. aj vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
2T/70/2020 a iné). Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti
zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii okolnosti poľahčujúcej obžalovanému ukladal trest podľa §
364 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody až 3 roky.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, t.j. stále v dolnej polovici trestnej
sadzby, pričom pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody zohľadňoval všetky zákonné kritériá
pre individualizáciu trestu a jeho dostatočnosti z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Súd
tak musel posudzovať aj okolnosti obžalovaným v prejednávanej veci spáchanej trestnej činnosti
takého charakteru, akej sa v minulosti už opakovane dopustil a vykonal za ňu nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Obžalovaný je tak špeciálnym recidivistom, ktorý sa pod vplyvom alkoholu dopúšťa
protiprávnych deliktov aj násilnej povahy, nielen narušujúcich pokojné občianske spolunažívanie, ale
zasahujúcej aj do telesnej integrity iných osôb. Obžalovaný sa pritom skutku v prejednávanej veci
dopustil ani nie 3 mesiace potom, čo mu začala plynúť skúšobná doba jeho posledného podmienečného
odsúdenia, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že ani tento skutok nie je jediným obžalovaným
spáchaným protiprávnym konaním v tejto skúšobnej dobe, keďže sa v nej doposiaľ dopustil aj šiestichrôznorodých priestupkov. Z uvedeného vyplynul pre súd záver, že hrozba trestom odňatia slobody
posledným obžalovaného odsudzujúcim rozhodnutím na neho nemala absolútne žiadny výchovný
účinok a nezabránila mu v opätovnom porušovaní právneho poriadku, ktorého sa naďalej dopúšťa so
zjavne gradujúcou tendenciou tak čo sa týka frekvencie páchania protiprávneho konania, ako aj jeho
závažnosti. Súd preto dospel k záveru, že na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť represívne uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo je žiadúce nielen z hľadiska nápravy obžalovaného
represívnym spôsobom a zabránenia mu v páchaní trestnej činnosti, ale aj, a to už predovšetkým,
z hľadiska ochrany spoločnosti pred jej páchaním zo strany obžalovaného v budúcnosti. Podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody pritom s poukazom na ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona ani
neprichádzal do úvahy. Na dosiahnutie tohto účelu súd považoval za dostatočný trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok, ktorý jednak reflektuje skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, predchádzajúceho
spôsobu jeho života, ako aj jeho kriminálnu minulosť, a jednak aj okolnosti obžalovaným spáchaného
skutku a rozdielne od prípravného konania tiež absenciu priznania obžalovaného k spáchaniu skutku
a jeho úprimného oľutovania.
Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska
vonkajšej diferenciácie súd postupoval podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, za ktorý mu v prejednávanej veci
ukladal trest, bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin (naposledy
dňa 17.04.2021).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.