Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200627
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200627.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného
REMEDIUM LEGAL s.r.o.., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkou, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.365,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.365,43 eur s úrokom z omeškania vo výške
6,25 % ročne zo sumy 1.171,82 eur od 08.10.2022 do zaplatenia a 7 % ročne zo sumy 2.193,61 eur od
15.11.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Splnením povinnosti plnenia B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. H. podľa
platobného rozkazu zo dňa 18.2.2025 č.k. 10C/7/2025-47 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
žalovanej uloženej týmto rozsudkom.

III.SplnenímpovinnostižalovanejuloženejtýmtorozsudkomzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťB.
F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. H. uložená platobným rozkazom zo dňa 18.2.2025

č.k. 10C/7/2025-47.

IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2025, domáhal, aby súd uložil žalovanej
(pôvodne žalovanej v 1. rade) a B. F. (pôvodne žalovanému v 2. rade) povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu sumu 3.365,43 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Právny titul uplatneného
nároku predstavuje náhrada škody spôsobenej dopravnou nehodou, za ktorú sú zodpovední žalovaní,
a to pôvodne žalovaná v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla a pôvodne žalovaný v 2. rade ako jeho

vodič v čase nehody, pričom predmetné motorové vozidlo nebolo v čase nehody poistené, preto túto
škodu nahradil poškodenému žalobca, ktorý si zaplatenú sumu voči žalovaným uplatňuje touto žalobou.

2. Okresný súd Prešov platobným rozkazom č. k. 10C 7/2025-47 zo dňa 18.02.2025 uložil pôvodne
žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne
zaplatili žalobcovi sumu 3.365,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy
1.171,82 eur od 08.10.2022 do zaplatenia a vo výške 7 % ročne zo sumy 2.193,61 eur od 15.11.2022

do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na tomto súde a zároveň im
uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi
(k rukám právneho zástupcu žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 527,22 eur a ostatné trovy
konania vo výške 152 eur.3. Proti tomuto platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná (pôvodne
žalovaná v 1. rade), ktorá namietala, že žalobca pri likvidácii poistnej udalosti a výške odškodnenia

nepostupoval v súčinnosti so žalovanou ako prevádzkovateľkou motorového vozidla, ktorá sa preto
nemohla vyjadriť jednak priebehu vzniku samotnej dopravnej nehody, ako aj následne k výške vyčíslenej
škody. Namieta výšku poskytnutého regresného plnenia a celkové odškodnenie poistnej udalosti.
Rozsah poškodenia nebol podľa jej názoru objektívne zistený, nebol ustálený žiadnym odborným
vyjadrením, respektíve vyčíslený znaleckým posudkom znalcom z odboru dopravy. Ďalej poukázala

že žalovaný v 2. rade iba sám zodpovedá za náhradu škody a to z dôvodu, že motorové vozidlo v čase
dopravnej nehody riadil bez jej predchádzajúceho súhlasu a vedomia, teda svojvoľne.

4. Na základe včas podaného odporu s vecným odôvodnením došlo v súlade s § 267 ods. 4 CSP
k zrušeniu platobného rozkazu voči žalovanej.

5. Voči pôvodne žalovanému v 2. rade B. F. nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť dňa
1.5.2025.

6. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že spôsobenie vzniknutej škody riadne preukázal
a to prílohami k podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zo správy o nehode (ktorá je už

súčasťou spisu) jasne vyplýva, že pôvodne žalovaný v 2.rade ako vodič predmetného vozidla si je
vedomýtoho,žepredmetnúškoduspôsobil,naznakčohotovýslovneuviedolapodpísal.Žalobcajetoho
názoru, že mu nie je žiadnym právnym predpisom kladená povinnosť požiadať žalovaných o súčinnosť
pri určovaní výšky vzniknutej škody, resp. povinnosť dať na súhlas vyčíslenie výšky vyrátanej škody, a
to predovšetkým na to, že sa jedná o odbornú otázku, na ktorú má zodpovedať technik po vzniknutej

škode (v tomto smere žalobca poukazuje na „zápis o poškodení motorového vozidla“, v ktorom Servis
dňa 08.09.2022 určil a popísal vzniknutú škodu – táto písomnosť je už súčasťou spisu). Na základe
zápisu o poškodení motorového vozidla bola následne uskutočnená oprava poškodeného motorového
vozidla, čo žalobca preukazuje faktúrou č. 22451512. Napriek tomu, že žalovaná v podaní namieta
výšku vypočítaného poistného plnenia - svoje tvrdenia o nesprávnej výške škody, resp. poistného

plnenia neopiera o žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali inú výšku škody ako uvádza
žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na druhú stranu žalobca súdu zaslal prílohy, oi.
„zápis o poškodení motorového vozidla“, v zmysle ktorého je opísaná škoda, ktorá je predmetom
konania (vydaná servisom v Prešove dňa 08.09.2022), a zároveň aj „faktúra č. 22451512“, ktorou je
zdokladované, že došlo k oprave poškodeného motorového vozidla s popisom vykonaných prác. Na

základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že v konaní preukázal nárok, ako aj výšku nároku. Žalobca
nesúhlasí s tvrdením žalovanej, v zmysle ktorého uviedol, že v konaní nie je pasívne legitimovaná
osoba, nakoľko je žalobcovi známy vodič predmetného nepoisteného vozidla, ktorý spôsobil škodu.
Žalobca má za to, že žalovaný 1/, ako prevádzateľ predmetného vozidla, ktoré spôsobilo škodu je
rovnako zodpovedný ako žalovaný 2/ (vodič) pri spôsobení škody vozidlom, ktoré nemá riadne uzavreté

povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona o PZP. Žalobca týmto predovšetkým poukazuje na § 427 a
nasl. OZ, v zmysle ktorého zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla (žalovaná) za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a zároveň na § 420 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého
zodpovedávodič(pôvodnežalovanýv2.rade)zaškodu,ktorúspôsobil.Okreminéhožalobcapoukazuje
aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých súd rozhodol tak, že v

prípade neuzavretia poistnej zmluvy motorového vozidla je pasívne vecne legitimovaný v konaní o
náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu
ako prevádzateľ, tak aj vodič motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu (sp. zn. 4 Cdo 134/2009, R
54/2017) Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že je oprávnený požadovať plnenie, ktoré
je uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu aj od žalovaného ako prevádzateľa predmetného

riadne nepoisteného motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu, bez ohľadu na skutočnosť, že je vodič
danéhovozidlaznámy.Podľanázoružalobcužalovanážiadnymspôsobomnepreukázalasvojetvrdenie,
že pôvodne žalovaný v 2. rade použil vozidlo, ktoré spôsobilo škodu bez vedomia, alebo proti vôli
žalovanej, čo je imanentnou povinnosťou žalovaného, ktorý sa chce zbaviť zodpovednosti za škodu v
zmysle ust. § 430 ods. 1 OZ. Na základe toho žalobca zastáva názor, že žalovaná neuniesla dôkazné

bremeno kladené ust. 430 ods. 1 OZ, a to napr. tým, že by preukázala, že v predmetnom čase vzniknutej
škody bolo predmetné vozidlo odcudzené pôvodne žalovaným v 2. rade.7. Žalovaná vo svojej duplike poukázala na to, že sa žalovaní mali vyjadriť k vyčíslenej sume za opravu
motorového vozidla, kde by mali šancu namietať niektoré úkony, ktoré boli vykonané v rámci opravy.
Nikoho totiž nemožno zaviazať k sume, ktorú neodsúhlasil. V takomto prípade by dochádzalo z jednej

strany k zvýhodňovaniu a obohacovaniu na úkor druhej strany, čo v tomto prípade možno považovať
za zneužitie práva. V neposlednom rade, pokiaľ by žalovaní namietali výšku opravy, stále by tu bola
možnosť ešte pred súdnym konaním dať vyhotoviť znalecký posudok, či vyčíslená suma za opravu je
objektívna k spôsobenej škode.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to vyjadreniami strán sporu, výpisom
z Centrálnej evidencie motorových vozidiel, správou o nehode, oznámením škodovej udalosti
poškodeným,zápisomopoškodenímotorovéhovozidla,faktúroutýkajúcasaopravymotorovéhovozidla
č.22451512,potvrdenímoúhradefaktúry,výstupomzosystémužalobcuohľadompoisteniamotorového
vozidla, potvrdením o výplate plnenia poškodenej, výpisom z účtu, výzvou na náhradu poistného plnenia
adresovanou žalovanej zo 7.9.2022 s doručenkou, výzvou na náhradu poistného plnenia adresovanou

pôvodne žalovanému v 2. rade B. F. s doručenkou, výzvou na náhradu poistného plnenia zo 14.10.2022
adresovanou žalovanej s doručenkou, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 01.08.2022 spôsobil vodič B. F. (pôvodne žalovaný v 2.rade), vozidlom zn. PORSCHE s EČV:
I. v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. ŠKODA s EČV: J., ktorého držiteľom

bola v tom čase Diana Fedorová (ďalej len „poškodená“).

10. Z predloženého výpisu z centrálnej evidencii vozidiel vyplýva, že žalovaná bola ako držiteľ a vlastník
motorového vozidla zn. PORSCHE s EČV: I. evidovaná od 08.06.2022 do 10.10.2022.

11. Poškodená oznámila dňa 02.08.2022 škodovú udalosť poisťovni Kooperativa a.s. ako poisťovateľovi.

12. Obhliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná dňa 08.09.2022 technikom spoločnosti
Slovexperta. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla je zrejmé, ktoré diely bolo potrebné vymeniť,

ktoré diely bolo potrebné skontrolovať/diagnostikovať, aké práce bolo potrebné vykonať a ktoré diely
bolo potrebné lakovať.

13. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal servis CAMEA Car a.s., ktorý následne vystavil
poškodenej dňa 07.10.2022 faktúru č. 22451512 týkajúcu sa opravy poškodeného motorového vozidla

v celkovej výške 3.365,43 eur. Táto faktúra bola uhradená dňa 07.10.2022.

14. Podľa výpisu zo systému žalobcu nebolo v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 01.08.2022, uzavreté
k motorovému vozidlu zn. PORSCHE s EČV: I. povinné zmluvné poistenie.

15. Poškodenej bola zo strany žalobcu poukázaná dňa 05.09.2022 suma 1.171,82 eura a dňa
12.10.2022 suma 2.193,61 eura predstavujúce náhradu za náklady na opravu vozidla.

16.Listomzodňa07.09.2022bolažalovanávyzvanánaúhradydlžnejsumy1.171,82eurdo07.10.2022.
Zásielka bola žalovanej doručená dňa 12.09.2022.

17.Listomzodňa14.10.2022bolažalovanávyzvanánaúhradudlžnejsumy2.193,61eurdo14.11.2022.
Zásielka bola žalovanej doručená dňa 20.10.2022.

18. Rozhodnutím Centra právnej pomoci – kancelária Prešov zo dňa 14.04.2025 bol žalovanej priznaný

nárok na poskytnutie právnej pomoci. Nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol poskytnutý až do
právoplatného skončenia veci. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že úspešným žiadateľom v konaní o priznaní
nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne spĺňa všetky tri podmienky a to, že sa nachádza
v stave materiálnej núdze, že v prípade sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje
hodnotu minimálnej mzde, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. V prípade žiadateľky na účely zistenia

jej príjmu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalších spoločne posudzovaných osôb a to jej troch
nezaopatrených detí. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácie
žiadateľky bolo preukázané, že žiadateľka spĺňa zákonom stanovenú podmienku, a to stav materiálnej
núdze.19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

20. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 430 OZ, namiesto prevádzateľ zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie

dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

24. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

26. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), povinnosť uzavrieť

poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa
držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

28. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

29. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.
1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo
plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

30. Podľa § 2 písm. j) zákona o PZP prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalovaný v 2. rade B. F. ako vodič
motorového vozidla zn. PORSCHE, EČV:I., dňa 01.08.2022 zavinil dopravnú nehodu, ktorou bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. ŠKODA, EČV: J., ktorého držiteľom bola v tom čase K. L..

34. Nebolo sporné, že túto škodu postupom podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP uhradil
žalobca, keďže k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poisteniezodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona
o PZP.

35. Súdna prax vychádza z dikcie, že osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP nie je osoba, ktorá si nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovému vozidlu poistnú zmluvu,
ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ku ktorému takáto poistná zmluva
nebola uzavretá. Pritom zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou
podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto

vozidla podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti
zavineným porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde o prípad uvedený v § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.09.1977 publikovaný pod č. 29/1979 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk), je preto na vôli poškodeného (respektíve osoby, na ktorú právo domáhať sa
plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov alebo či voči obom nárok na náhradu škody (prípadne právo
regresu) uplatní. To znamená, že žalobca má v prípade poskytnutia plnenia za škodu v zmysle §

24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o zodpovednosti za škodu.

36. V danej veci je zrejmé, že pôvodne žalovaný v 2. rade B. F. bol platobným rozkazom vydaným

Okresným súdom Prešov dňa 18.02.2025, sp. zn. 10C 7/2025, zaviazaný zaplatiť žalobcovi v zmysle
žaloby uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.365,43 eur s príslušenstvom, pričom zodpovednosť tohto
žalovaného žalobca odvodzoval z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vydaný platobný
rozkaz voči pôvodne žalovanému v 2. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.05.2025,
keďže pôvodne žalovaný v 2. rade voči nemu nepodal v zákonnej lehote odpor.

37. Žalobca v žalobe žiadal na zaplatenie vyplatenej náhrady škody v celkovej sume 3.365,43 eura
s príslušenstvom zaviazať aj pôvodne žalovanú v 1. rade, pričom jej zodpovednosť za škodu, ktorá
vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou odvodzoval z § 427 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka, keďže v čase dopravnej nehody bola žalovaná prevádzkovateľ predmetného motorového

vozidla.

38. Občiansky zákonník v tomto smere jednoznačne uvádza, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
dopravnou nehodou je objektívna a zodpovedá za ňu ten, kto je prevádzkovateľom vozidla,
teda buď vlastník alebo držiteľ. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho

zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným
prostriedkom. Pôjde o subjekt, na ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme, ktorého sa prevádzka
dopravného prostriedku vykonáva. Spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla značky PORSCHE, bola

v čase dopravnej nehody žalovaná. S ohľadom na uvedené je preto podľa názoru súdu potrebné
považovať žalovanú za prevádzkovateľa tohto motorového vozidla.

40. Žalovaná sa bránila v konaní námietkou nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že za
škodu zodpovedá výlučne vodič B. F., pretože v čase dopravnej nehody riadil motorové vozidlo bez jej

predchádzajúceho súhlasu a vedomia (§ 430 ods. 1 OZ)

41. Ustanovenie § 430 ods. 1 OZ pritom upravuje výnimku zo zákonného uloženia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku výlučne osobe prevádzkovateľa a
vo vymedzených prípadoch prenáša zodpovednosť na iné subjekty namiesto prevádzkovateľa.

Zákonodarca takto vymedzil situácie, v ktorých by nebolo v súlade so zásadou spravodlivosti
uložiť zodpovednosť (resp. výlučnú zodpovednosť) so všetkými následkami jej objektívnej povahy
prevádzkovateľovi dopravného prostriedku z dôvodu, že dopravný prostriedok sa dostal mimo sféry
pôsobnosti a kontroly prevádzkovateľa tým, že ho iná osoba použila nedovoleným spôsobom (bez
jeho vedomia alebo proti jeho vôli). Zodpovedným subjektom sa na základe právneho prenesenia

zodpovednosti z prevádzkovateľa dopravného prostriedku stáva osoba, ktorá dopravný prostriedok
použila bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa.42. V súvislosti s tým súd uvádza, že dané tvrdenie žalovaná žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnila
a v konečnom dôsledku ani nepreukázala. Možno teda konštatovať, že žalovaná vo vzťahu k tomuto
tvrdeniu neuniesla dôkazné bremeno, čo má vo vzťahu k nej negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov

vykonaného dokazovania.

43. V tomto smere súd naviac uvádza, že ak žalovaná umožnila vodičovi F. použitie svojho
motorového vozidla, nestratila tým postavenie prevádzkovateľa. Stratila na isté obdobie faktickú, ale nie
právnu možnosť disponovania vozidlom (mohla ním právne nakladať, napr. scudziť ho). Zodpovednosť

prevádzkovateľa vozidla je podmienená alternatívne faktickou alebo právnou možnosťou dispozície
s motorovým vozidlom (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2018,
sp.zn. III. ÚS 395/2018). Žalovaná odovzdaním vozidla vodičovi F. musela počítať i s tou možnosťou,
že tento môže disponovať vozidlom počas doby, po ktorú mu ho žalovaná prenechala, a týmto vozidlom
môže byť spôsobná škoda, za ktorú bude zodpovedať ako prevádzkovateľ vozidla (viď prevenčná
povinnosť podľa § 415 OZ). Dočasné prenechanie motorového vozidla inej osobe na dočasne užívanie

alebo na akékoľvek iné účely nemožno podľa názoru súdu klasifikovať ako použitie motorového vozidla
bez vedomia prevádzkovateľa, resp. proti jeho vôli, a tým zakladať vyvinenie prevádzkovateľa v zmysle
§ 430 OZ. (viď obdobne R 70/1969, v zmysle ktorého napriek výpožičke motorového vozidla zostáva
prevádzkovateľ motorového vozidla aj naďalej jeho prevádzkovateľom).

44. So zreteľom na uvedené je potrebné prijať záver, že žalovaná nestratila postavenie prevádzkovateľa
vozidla, a tým ani zodpovednosť z toho vyplývajúcu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.

45. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na to, že motorové vozidlo žalovanej nebolo v čase nehody
povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP
nahradiť poškodenej vzniknutú škodu z poistného garančného fondu. Žalobca preukázateľne uhradil
škodu (materiálnu škodu), ktorá vznikla poškodenej vo výške 3.365,43 eur, preto je nepochybné, že mu
s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 7 zákona o PZP vznikol nárok na refundáciu vyplatených náhrad
voči žalovanej ako prevádzkovateľovi zodpovednému za škodu v zmysle § 427 a nasl. OZ.

46. Pokiaľ žalovaná namietala, že pri likvidácii poistnej udalosti a výške odškodnenia nepostupoval
žalobca v súčinnosti so žalovanou, pričom z tohto dôvodu dospel k nesprávnej výške škody, resp.
regresného plnenia, súd poukazuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu,
požiadať žalovanú o súčinnosť pri určovaní výšky vzniknutej škody, resp. jej dať odsúhlasiť výšku

vyrátanej škody. V tomto smere sa totiž jedná o odbornú otázku, pričom žalobca rozsah, ako aj výšku,
vzniknutej škody preukázal predloženými listinnými dôkazmi (okrem iného aj zápisom o poškodení
motorového vozidla zo strany M. M. N. L. O. XXXXXXXX). Žalovaná vo vzťahu k tejto otázke nenavrhla
vykonať žiadne dokazovanie.

47. V súvislosti s uvedenou námietkou súd poukazuje aj na to, že pri opraviteľnom poškodení predmetu
predstavuje skutočnú škodu náklad na nutnú opravu, aby sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred
poškodením (R 17/1962). V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu,
nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného, vozidla bude na trhu
nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je

daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady
škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na
obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska
rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie
je možné vykonať inak, ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba

k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci
do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. (viď nález
Ústavného súdu ČR z 19.3.2008, sp.zn. II. ÚS 2221/07)

48. So zreteľom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.365,43 eur

spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ, ako aj § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému mala žalovaná na základe výziev
žalobcu zaplatiť žalované sumy (t.j. 6,25 % ročne zo sumy 1.171,82 eur od 08.10.2022 do zaplatenia
a 7 % ročne zo sumy 2.193,61 eur od 15.11.2022 do zaplatenia).49. Keďže na zaplatenie uplatnenej sumy bol zaviazaný platobným rozkazom zo dňa 18.02.2025, č.
k. 10C/7/2025-47 aj pôvodne žalovaný v 2. rade B. F. (ako solidárny dlžník), súd určil, že splnením

povinnosti plnenia B. F., nar. XX.XX.XXXX, podľa platobného rozkazu zo dňa 18.02.2025, č. k.
10C/7/2025-47 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovanej uloženej týmto rozsudkom.
Splnením povinnosti žalovanej uloženej týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia B. F., nar. XX.XX.XXXX, uložená platobným rozkazom zo dňa 18.02.2025, č. k. 10C/7/2025-47.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 257
CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto by mu mal patriť nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v rozsahu 100 %. Súd však v tomto prípade aplikoval § 257 CSP a náhradu týchto trov

žalobcovi nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

54. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia

prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o

nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14)

55. Je potrebné konštatovať, že žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak na druhej strane je potrebné
zaoberať sa majetkovými pomermi a príjmami žalovanej, ktorej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci

– kancelária Prešov priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci zo 14.4.2025. Nárok na poskytnutie
právnej pomoci jej bol poskytnutý až do právoplatného skončenia veci. Z tohto rozhodnutia vyplýva,
že úspešným žiadateľom v konaní o priznaní nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne
spĺňa všetky tri podmienky a to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade sporu sa
nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzde, ak je možné ju vyčísliť

vpeniazoch.Vprípadežiadateľkynaúčelyzisteniajejpríjmubolopotrebnévziaťdoúvahypríjemďalších
spoločne posudzovaných osôb a to jej troch nezaopatrených detí. Na základe predložených dokladov
o príjme a informácií o majetkovej situácie žiadateľky bolo preukázané, že žiadateľka spĺňa zákonom
stanovenú podmienku, a to stav materiálnej núdze.

56. V zmysle § 4 písm. i) zákona č. zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi, materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje
pomoc v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 2,1-násobok sumy životného
minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

57. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná sa spolu so svojou rodinou (3 nezaopatrené deti) nachádza
v stave materiálnej núdze, možno prijať záver, že po uhradení všetkých odôvodnených životných potrieb
by uhradenie trov konania mohlo žalovanú (a tiež jej neplnoleté deti) ohroziť. Na druhej strane podľanázoru súdu nepriznanie náhrady trov konania neprimerane nezasiahne do hospodárskych pomerov
žalobcu.

58. S ohľadom na vyššie citované ustanovenia súd rozhodol tak, že aj úspechu žalobcu, poukazujúc na
§ 257 CSP, vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.