Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/136/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122325224
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6122325224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Twin City Tower,

Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 745 843, zastúpeného BRICHTA &
PARTNERS s. r. o., Grösslingová 6-8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 740 809, proti
žalovanému: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 3489, Levoča, IČO: 47 211 253, zastúpeného Advokátska
kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie
15 600,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15 600,40 eura s úrokom z omeškania vo výške
14 % ročne takto:

- zo sumy 6 065,- eura od 16. 12. 2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 5 656,19 eura od 20. 01. 2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 2 712,- eura od 18. 02. 2022 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov
konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 10. 05. 2022 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 15 600,40 eura s
príslušenstvom z dôvodu, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28. 07. 2020 Rámcovú zmluvu o nájme
č. 10902 (ďalej iba „Rámcová zmluva“), na základe, ktorej sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak
žalovaný prejaví záujem na prenájom jedného alebo viacerých vozidiel žalobcu, žalobca prenechá tieto

vozidlá žalovanému na základe nájomnej zmluvy. Podpísaním Rámcovej zmluvy žalovaný potvrdil, že
obdržal vyhotovenie Všeobecných obchodných podmienok (ďalej iba „VOP“) a Obchodných podmienok
Havarijného programu (formou e-mailu, alebo v papierovej podobe, alebo si ich žalovaný stiahol zo
stránky www.businesslease.sk), že sa s týmito dokumentmi oboznámil a že súhlasí s ich obsahom.
Nakoľko následne žalovaný prejavil záujem prenajať si vozidlá vo vlastníctve žalobcu, boli medzi
žalobcom a žalovaným uzavreté nasledovné zmluvy o nájme dopravného prostriedku:
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21013 zo dňa 05. 08. 2020, na základe ktorej bolo

žalovanému dňa 05. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
06. 12. 2021,- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21014 zo dňa 05. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 05. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
02. 12. 2021,

- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21029 zo dňa 11. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 11. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené
dňa 06. 12. 2021,
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21031 zo dňa 11. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 11. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené

dňa 06. 12. 2021,
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21085 zo dňa 19. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 19. 08. 2020prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené
dňa 06. 12. 2021 a
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21681 zo dňa 01. 12. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 01. 12. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa

01. 12. 2021.
Na základe týchto skutočností žalobca vystavoval žalovanému v súlade s dohodnutými podmienkami
faktúry, pričom nasledovné faktúry zostali neuhradené:
- faktúra č. 164856 zo dňa 25. 06. 2021 vo výške 3 213,80 eura, splatná dňa 05. 07. 2021,
- faktúra č. 166501 zo dňa 30. 07. 2021 vo výške 249,86 eura, splatná dňa 09. 08. 2021,

- faktúra č. 166737 zo dňa 31. 07. 2021 vo výške 3 273,60 eura, splatná dňa 10. 08. 2021,
- faktúra č. 169775 zo dňa 23. 09. 2021 vo výške 3 551,77 eura, splatná dňa 03. 10. 2021,
- faktúra č. 171543 zo dňa 29. 10. 2021 vo výške 3 273,60 eura, splatná dňa 08. 11. 2021,
- faktúra č. 173260 zo dňa 26. 11. 2021 vo výške 3 701,58 eura, splatná dňa 06. 12. 2021,
- faktúra č. 175022 zo dňa 30. 12. 2021 vo výške 5 656,19 eura, splatná dňa 09. 01. 2022,

- faktúra č. 177950 zo dňa 07. 02. 2022 vo výške 2 712,- eura, splatná dňa 17. 02. 2022.
Žalovanému bola dobropisovaná suma, ktorú žalobca odpočítal z dlžnej sumy vo výške 10 032,- eura,
a to faktúrou č. 174643 zo dňa 15. 12. 2021. Suma neuhradených faktúr po odpočítaní dobropisovanej
sumy predstavuje spolu sumu 15 600,40 eura. Z dôvodu neuhradenia vyššie uvedených faktúr sa dostal
žalovaný do omeškania. Podľa bodu 9.6. VOP „Ak nájomca nezaplatí mesačnú platbu alebo akúkoľvek

inú dlžnú sumu včas, dostane sa nájomca do omeškania aj bez nutnosti oboznámiť ho s omeškaním, a
odo dňa omeškania do dňa zaplatenia dlžnej sumy v plnom rozsahu je povinný zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 1,5 % z dlžnej sumy za každý, aj začatý mesiac omeškania“.

2. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č.k. 15Up/740/2022 zo dňa 04. 07. 2024, proti ktorému podal

žalovaný odpor s odôvodnením, že poprel žalobcom uplatnený nárok v žalobe a dodanie tovaru zo
strany žalobcu žalovanému. Žalobca sa domáhal úhrady ceny za prenájmom motorových vozidiel v
zmysle faktúr priložených k žalobe a žalobcom priložených listín označených ako nájomné zmluvy, na
ktorých absentuje podpis konateľa žalovaného, na základe ktorého podpisu a teda konania v mene
spoločnosti by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Zo žalobcom

predložených zmlúv nie je možné zistiť, kto tieto podpisoval a žalovaný popieral, že by podpis na
predložených nájomných zmluvách bol podpisom konateľa žalovaného, a teda žalovaný mal zato, že
tieto v znení tak ako je predložené žalobcom nikdy nevznikli, čím žalobcovi nevzniklo právo na úhradu
sumy nájomného uvedeného v predložených zmluvách, na ktoré sa v žalobe žalobca odvolával a z
ktorého odvodzoval svoj nárok uplatnený v žalobe. V zmysle výpisu z obchodného registra žalovaného

„Každý konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne". Z predložených listín tak nie je
možné ustáliť, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla zmluva/zmluvy na ktoré sa žalobca odvoláva
a ktoré žalobca predložil ako dôkaz. Žalobca tak nepreukázal vznik nároku uplatneného v žalobe a
jeho základ, od ktorého ho odvodzuje a túto skutočnosť nemožno pripísať na ťarchu žalovaného,
nakoľko dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu resp. toho, kto niečo tvrdí. Na základe ustálenej súdnej

praxe a teórie procesného práva žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. V zmysle uvedeného tak je na žalobcovi, aby
preukázal v žalobe uvádzané skutočnosti, a teda dôkazné bremeno ním tvrdenej pohľadávky voči
žalovanému je na jeho strane. Je tak na žalobcovi, aby ním tvrdenú skutočnosť dodania tovaru
preukázal dôkazom, čo však neučinil. Žalovaný ešte poukázal na ustálenú teóriu procesného práva,

ktorá podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môže privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 132 ods, 1 C.s.p., podľa
ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosťúčastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,

ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Ak strana dôkaz
na preukázanie svojich tvrdení nenavrhne, súd na tieto tvrdenia neprihliada. Na základe uvedeného tak
žalovaný navrhol po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietnuť.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28. 07. 2020 Rámcovú zmluvu

o nájme číslo 10902 (ďalej iba „Rámcová zmluva“), ktorá bola prílohou žaloby, pričom podľa bodu
5.3. Rámcovej zmluvy bol ako osoba oprávnená konať v súvislosti so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, Obchodnými podmienkami Havarijného programu, Rámcovou zmluvou alebo nájomnou
zmluvou v mene nájomcu (žalovaného) určený pán N.. K. B., ktorý prevzatie tohto oprávnenia potvrdil
svojim podpisom v Rámcovej zmluve. Porovnaním podpisu N.. K. B. z Rámcovej zmluvy s podpismi
uvedenými na jednotlivých nájomných zmluvách, ktoré boli pripojené k žalobe je zrejmé, že sa jedná o

podpis N.. K. B., t.j. osoby, ktorú žalovaný poveril na tento úkon v Rámcovej zmluve. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na ust. § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré sa taktiež vzťahujú na predmetný
prípad, a ktoré upravujú oprávnenie inej osoby, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou
činnosťou, konať za podnikateľa, t.j. oprávnenie inej osoby ako štatutára podnikateľa konať a zaväzovať
podnikateľa. Z týchto dôvodov sú tvrdenia žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu

účelové, takže žaloba je dôvodná.

4. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že v konaní bolo preukázané,

že prišlo k uzavretiu nielen rámcovej zmluvy, ale aj jednotlivých nájomných zmlúv a osoba oprávnená za
žalovaného tieto zmluvy podpísať bola v konaní identifikovaná, na základe čoho boli predmetné zmluvy
podpísané riadne. V konaní bolo preukázané, že k odovzdaniu vozidiel žalovanému prišlo, žalovaný ich
užíval a aj ich vrátil žalobcovi. Rovnako bolo preukázané, že platil nájomné, čím existenciu zmluvného
vzťahu uznal.

5. Súd na pojednávaní dňa 07. 02. 2024 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného po
dňaust.§180C.s.p.,nakoľkosvojuneúčasťospravedlnilasúhlasilspojednávanímvjehoneprítomnosti.
Nakoľko prítomný právny zástupca žalobcu nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, po jeho
záverečnom vyjadrení súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za

účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 19. 02. 2024,
kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

6. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

7. Podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

8. Podľa ust. § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

9. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 06. 02. 2024, teda deň pred pojednávaním dňa 07. 02.
2024 listinné dôkazy, konkrétne e-mail zo dňa 08. 09. 2021 a prehľad úhrad zaplatených žalovaným
žalobcovi spolu s výpismi z účtu žalobcu. Vzhľadom k tomu, že predmetné listinné dôkazy mal právny
zástupca žalobcu k dispozícii už pri podávaní žaloby, pričom mal možnosť počas konania tieto listinné
dôkazy predložiť, súd s odkazom na ust. § 153 ods. 1 C.s.p. mal za to, že právny zástupca žalobcu

predmetné prostriedky procesného útoku neuplatnil včas, pretože pri ich uplatnení, resp. predložení
nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, na základe čoho súd podľa ust.
§ 153 ods. 2 C.s.p. na tieto právnym zástupcom žalobcu predložené prostriedky procesného útoku
neprihliadol.10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Rámcovou zmluvou o nájme č. 10902 zo dňa
28. 07. 2020, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, Obchodnými podmienkami Havarijného

programužalobcu,odovzdávacímiapreberacímiprotokolmi,zmluvamionájmedopravnéhoprostriedku,
faktúrami č. 169775, č. 171543, č. 173260, č. 175022 a č. 177950, dobropisovanou faktúrou č. 174643,
výzvou žalobcu za zaplatenie zo dňa 18. 022. 2022, výpisom z obchodného registra spoločností žalobcu
a žalovaného, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v
obchodnom registri.

14. Podľa ust. § 15 ods. 1 Obch. Z. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

15. Podľa ust. § 15 ods. 2 Obch. Z. ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1,
toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela

a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

16. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca
povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

18. Podľa ust. § 630 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje
prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

19. Podľa ust. § 630 ods. 2 Obch. Z. zmluva vyžaduje písomnú formu.

20.Podľaust.§634ods.1Obch.Z.nájomcajepovinnýplatiťnájomnévdohodnutejvýške,inaknájomné
obvyklévčaseuzavretiazmluvysprihliadnutímnapovahuprenajatéhodopravnéhoprostriedkuaurčený

spôsob jeho užívania.

21. Podľa ust. § 634 ods. 2 Obch. Z. ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po
ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri
mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.

22. Podľa ust. § 635 ods. 1 Obch. Z. nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol
dopravný prostriedok užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže
nemožnosť užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k
dopravnému prostriedku prístup.

23. Podľa ust. § 635 ods. 2 Obch. Z. ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku
bez zbytočného odkladu prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá.

24. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

25. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.26.Podľaust.§340ods.2Obch.Z.akčasplnenianiejevzmluveurčený,jeveriteľoprávnenýpožadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

27. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z
dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej
výzvyveriteľapodobnejpovahy,ktoroupožadujesplneniepeňažnéhozáväzku(ďalejlen„doklad“),alebo
60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o

dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa
nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

28. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

29. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní,
ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia
plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota
splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa

poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

30. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

31. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

34. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

35. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),

osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

36.Podľaust.§1ods.1NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

37. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnenímpohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

39. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015
Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

40. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

41. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

42. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou

zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú

aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),
vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného

dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

44. Súd mal z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného za preukázané. že odo dňa 28.
07. 2020 (kedy bola podpísaná Rámcová zmluva o nájme č. 10902) až do dňa 01. 12. 2020 (kedy bola

podpísaná zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21681) boli konateľmi v spoločnosti žalovaného
T. G. a I. U., pričom konali v mene spoločnosti žalovaného samostatne.

45. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra
spoločnosti žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase

uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi
podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet
ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. §
261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné
ustanovenia predmetnej nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny
režimObchodnéhozákonníka,ktorýzároveňplatítiežnavšetkynárokyvyplývajúceztejtozmluvy,platný
podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah
predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na tento zmluvný

vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa
ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.46. V konaní bolo na základe obrany žalovaného sporné, či medzi stranami sporu prišlo k vzniku
záväzkového vzťahu podpísaním rámcovej zmluvy o nájme motorového vozidla zo dňa 28. 07. 2020
a na to nadväzujúcich jednotlivých zmlúv o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov. Súd sa pri

riešení uvedenej spornej otázky priklonil k tvrdeniam žalobcu, ktorý uvádzal, že žalobca a žalovaný
uzavrelidňa28.07.2020Rámcovúzmluvuonájmečíslo10902,ktorábolaprílohoužaloby,pričompodľa
bodu 5.3. rámcovej zmluvy bol ako osoba oprávnená konať v súvislosti so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, Obchodnými podmienkami Havarijného programu, Rámcovou zmluvou alebo nájomnou
zmluvou v mene nájomcu (žalovaného) určený N.. K. B., ktorý prevzatie tohto oprávnenia potvrdil svojim

podpisom v predmetnej rámcovej zmluve. Súd takisto mal za to, že N.. K. B. podpísal tiež jednotlivé
zmluvy o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov. V tejto súvislosti súd použil ust. § 15 ods. 1 a
2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú oprávnenie inej osoby ako štatutárneho zástupcu, ktorá bola
pri prevádzkovaní podniku poverená konať za podnikateľa. Na základe uvedeného mal súd za to, že s
odkazom na bod 5.3 rámcovej zmluvy zo dňa 28. 07. 2020 túto rámcovú zmluvu a následné jednotlivé
zmluvy o nájme konkrétnych dopravných prostriedkov uzavrel v mene žalovaného N.. K. B.. Uzavretie

predmetných zmlúv, resp. konanie tejto osoby v mene žalovaného žiadnym svojím tvrdením žalovaný
nerozporoval, takže súd mal navyše s poukazom na ust. § 151 Civilného sporového poriadku za to, že
toto tvrdenie žalobcu a uzavretie predmetných zmlúv so žalovaným prostredníctvom osoby N.. K. B.
bolo urobené správne a predmetné zmluvy žalovaného zaväzujú.

47. Na základe vyššie uvedeného bolo potom súdu predloženými listinnými dôkazmi preukázané,
že strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o nájme motorového vozidla podľa ust. § 630 a nasl.
Obchodného zákonníka, kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný nájomcom motorových vozidiel.
Podpísaním predmetnej rámcovej zmluvy žalovaný prostredníctvom N.. K. B. potvrdil, že obdržal
vyhotovenie Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok Havarijného programu,

že sa s týmito dokumentmi oboznámil a že súhlasí s ich obsahom. Následne boli medzi žalobcom a
žalovaným uzavreté nasledovné zmluvy o nájme dopravného prostriedku:
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21013 zo dňa 05. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 05. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
06. 12. 2021,

- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21014 zo dňa 05. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 05. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
02. 12. 2021,
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21029 zo dňa 11. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 11. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené

dňa 06. 12. 2021,
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21031 zo dňa 11. 08. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 11. 08. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené
dňa 06. 12. 2021,
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21085 zo dňa 19. 08. 2020, na základe ktorej bolo

žalovanému dňa 19. 08. 2020prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30 SW, EČV: X., ktoré bolo vrátené
dňa 06. 12. 2021 a
- zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 21681 zo dňa 01. 12. 2020, na základe ktorej bolo
žalovanému dňa 01. 12. 2020 prenajaté motorové vozidlo Hyundai i30, EČV: X., ktoré bolo vrátené dňa
01. 12. 2021.

Na základe týchto skutočností žalobca vystavoval žalovanému v súlade s dohodnutými podmienkami
faktúry, pričom nasledovné faktúry zostali neuhradené:
- faktúra č. 164856 zo dňa 25. 06. 2021 vo výške 3 213,80 eura, splatná dňa 05. 07. 2021,
- faktúra č. 166501 zo dňa 30. 07. 2021 vo výške 249,86 eura, splatná dňa 09. 08. 2021,
- faktúra č. 166737 zo dňa 31. 07. 2021 vo výške 3 273,60 eura, splatná dňa 10. 08. 2021,

- faktúra č. 169775 zo dňa 23. 09. 2021 vo výške 3 551,77 eura, splatná dňa 03. 10. 2021,
- faktúra č. 171543 zo dňa 29. 10. 2021 vo výške 3 273,60 eura, splatná dňa 08. 11. 2021,
- faktúra č. 173260 zo dňa 26. 11. 2021 vo výške 3 701,58 eura, splatná dňa 06. 12. 2021,
- faktúra č. 175022 zo dňa 30. 12. 2021 vo výške 5 656,19 eura, splatná dňa 09. 01. 2022,
- faktúra č. 177950 zo dňa 07. 02. 2022 vo výške 2 712,- eura, splatná dňa 17. 02. 2022.

Žalovanému bola dobropisovaná suma, ktorú žalobca odpočítal z dlžnej sumy vo výške 10 032,- eura,
a to faktúrou č. 174643 zo dňa 15. 12. 2021. Suma neuhradených faktúr po odpočítaní dobropisovanej
sumy predstavuje spolu sumu 15 600,40 eura. Keďže uzavretie predmetného zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu mal súd, ako bolo vyššie uvedené, preukázané a rovnako mal z predložených listinnýchdôkazov preukázané aj splnenie si zmluvných povinností žalobcu odovzdať dohodnuté motorové vozidlá
žalovanému do nájmu, vznikla žalovanému zmluvná povinnosť platiť za takto poskytnuté motorové
vozidlá nájomné v zmysle ust. § 635 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok

na výplatu nájomného predmetnými faktúrami a tiež výzvou na zaplatenie a žalovaný nepreukázal súdu,
že by si túto svoju zmluvnú povinnosť platiť nájomné splnil, súd žalobe žalobcu ako dôvodne podanej
vyhovel.

48. Nezaplatením vystavených faktúr žalobcovi sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho

peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie sumy za vopred
dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a §
369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 14 % ročne z
jednotlivých súm z predmetných faktúr za obdobie od 16. 12. 2021, pričom výšku úroku z omeškania mali
zmluvné strany dohodnutú v čl. 6.6 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu na 1,5 % mesačne,
čo predstavuje 18 % ročne. Nakoľko mal súd v konaní preukázané, že žalovaný písomným prejavom

vôle prostredníctvom Ing. Filipa Novotného súhlasil so znením takýchto Všeobecných obchodných
podmienok, preto mal v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka za to, že výšku úrokov
z omeškania mali zmluvné strany dohodnutú, a preto pri stanovení výšky úroku z omeškania súd
vychádzal z tejto dohody a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 14 % ročne, čo je menej, ako
si zmluvné strany dohodli (na 1,5 % mesačne, čo predstavuje 18 % ročne). Súd preto priznal žalobcovi

právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným
žalobcovi.

49. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady (žalobca síce žiadal
zaplatiť 200,- eura, ale súd mu priznal iba 40,- eura) podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka

a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., podľa ktorých je možné priznať titulom jednorazovej
paušálnej náhrady iba sumu 40,- eura, takže súd nepriznal žalobcovi titulom tejto náhrady 200,- eura, čo
v výrokovej časti rozsudku neuvádzal zamietnutím tejto časti nároku, majúc za to, že ide o príslušenstvo
pohľadávky, takže iba upravil priznanú výšku tohto príslušenstva bez toho, že by bolo potrebné čiastočne
žalobu zamietať.

50. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

51. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci samej, a keďže súd jeho žalobe
vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení sust.
§ 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (ust. § 364 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.