Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-39Cbi/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122205912
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1122205912.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu: I & R

KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865
265, značka správcu: S XXXX, správca úpadcu: IRON SLOVAKIA, a.s., so sídlom Rožňavská 22, 821
04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 846 491, zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so
sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 proti žalovanému: EUROPEA group, spol. s
r.o., so sídlom Šípová 3/a, 821 07 Bratislava, IČO: 31 324 932, zastúpenému Mgr. Janou Lenkovou,
advokátkou, so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie
majetku alebo poskytnutie peňažnej náhrady, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.7.2022, domáhal vydania
rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon - kúpna zmluva uzatvorená 10.9.2019 medzi úpadcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobným
motorovým vozidlám továrenskej značky (i) O. XC XX, EČV: Z VIN: A AT/6, rok výroby XXXX, farba
čierna metalíza, (ii) Z. P. XXXd, EČV: Z VIN: D AT/8, rok výroby XXXX, farba: čierna metalíza, a (iii) O.

G., EČV: Z VIN: D AT/7, rok výroby XXXX, farba: biela, je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom v
konkurznejveciúpadcuvedenejnaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.27K/41/2020,azároveňuloží
žalovanému povinnosť vydať do všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov úpadcu predmetné
motorové vozidlá alebo poskytnúť do všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov úpadcu peňažnú
náhradu v sume 77.184,83 Eur, pričom právo voľby plnenia má správca.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 8.12.2020, sp.

zn. 27K/41/2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 249/2020 dňa 29.12.2020, súd začal
konkurzné konanie voči úpadcovi. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 2.7.2021, sp. zn.
27K/41/2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 12.7.2021, súd vyhlásil konkurz
na majetok úpadcu a do funkcie správcu úpadcu ustanovil spoločnosť I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., IČO: 36 865 265. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu
nastali 13.7.2021. Správca na základe vykonaného šetrenia zistil, že medzi úpadcom ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim bola 10.9.2019 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaného k osobným motorovým vozidlám továrenskej značky (i)
O. XC XX, EČV: Z VIN: A AT/6, rok výroby XXXX, farba čierna metalíza, za kúpnu cenu 2.280,- Eur
s DPH (ďalej len „vozidlo I“) (ii) Z. P. XXXd, EČV: Z VIN: D AT/8, rok výroby XXXX, farba: čierna
metalíza, za kúpnu cenu 4.080,- Eur s DPH (ďalej len „vozidlo II“) a (iii) O. G., EČV: Z VIN: D AT/7, rokvýroby XXXX, farba: biela, za kúpnu cenu 27.480,- Eur s DPH (ďalej len „vozidlo III“). Správca zároveň
na základe súčinnosti poskytnutej žalovaným zistil, že k úhrade kúpnej ceny zo strany žalovaného
nedošlo poskytnutím plnenia v čase alebo bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy, ale započítaním

pohľadávok - viacerých peňažných pôžičiek, ktoré mala spoločníčka a konateľka žalovaného poskytnúť
úpadcovi v priebehu roka 2019, pričom spoločníka a konateľka žalovaného mala zmluvne prevziať
záväzok žalovaného voči úpadcovi na zaplatenie kúpnej ceny a následne pristúpiť k realizácii zápočtu
vzájomných pohľadávok. Žalobca bol toho názoru, že právny úkon - kúpna zmluva, na základe ktorej
došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlám I - III v prospech žalovaného napĺňa všetky znaky

ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že sú splnené všeobecné zákonné podmienky odporovateľnosti v
konkurznom konaní - došlo k vyhláseniu konkurzu a uplatneniu odporovacieho práva v jednoročnej
lehote od vyhlásenia konkurzu. Ďalej je daný aj právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu, a to uzatvorenie
kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, ktorý sa stal vlastníkom a držiteľom vozidiel I - III, ktoré
pred uzatvorením kúpnej zmluvy patrili úpadcovi. V čase prevodu vozidiel v prospech žalovaného mal

úpadca preukázateľne niekoľko veriteľov, ktorí si v dôsledku konania úpadcu boli následne nútení
svoje pohľadávky prihlásiť do konkurzu vyhláseného na jeho majetok. V rozhodnom čase realizácie
napadnutého právneho úkonu podľa žalobcu hodnota záväzkov úpadcu presahovala hodnotu jeho
majetku. Právnym úkonom úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok minimálne nasledujúcich
konkurzných veriteľov úpadcu:

- M. T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 9.218,43 Eur;
- Bjoern s.r.o., IČO: 35 897 759 vo výške 36.575,86 Eur;
- IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o., IČO: 36 745 804 vo výške 405.719,18 Eur;
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436 vo výške 2.001,09 Eur;
- Slovenskej republiky - Daňového úradu Bratislava vo výške 503.109,54 Eur;

- Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo výške 23.142,93 Eur;
- Sociálnej poisťovne vo výške 4.808,79 Eur;
- Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, vo výške 540,09 Eur;
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, vo výške 16.808,77 Eur.
Vzhľadom na opísaný skutkový stav bol žalobca toho názoru, že bol daný úmysel úpadcu ukrátiť svojich

veriteľov prevodom vlastníckeho práva k vozidlám I - III na základe kúpnej zmluvy, ako aj vedomosť
žalovaného o tomto úmysle. Podľa názoru žalobcu muselo byť žalovanému, pokiaľ by konal s odbornou
starostlivosťou zrejmé, že vozidlá I - III nadobudol za kúpnu cenu, ktorá nepredstavovala ani sčasti ich
primeranú protihodnotu. To tiež s ohľadom na skutočnosť, že spoločníčka a konateľka žalovaného mala
úpadcovi poskytnúť pôžičky opakovane a výlučne v hotovosti v rozpore so zákonom č. 394/2012 Z. z.

o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len „zákon č. 394/2012 Z. z.“). Pôžičky boli poskytnuté vo výške
dohodnutej kúpnej ceny, a tak mal žalobca za to, že rozsah poskytnutých pôžičiek mal vymedzovať
dojednanú výšku kúpnej ceny namiesto toho, aby jej výška bola určená hodnotou vozidiel I - III. Žalobca
porovnaním jednotlivých ponúk vozidiel obdobných parametrov a vlastností, ako aj odhadom ceny
vozidiel I až III určených podľa inštitútu finančnej politiky (ďalej len „IFP“) dospel k záveru, že reálna

hodnota vozidiel I - III predstavovala v čase ich prevodu na žalovaného hodnotu v súhrne 77.184,83
Eur, a to pri vozidle I hodnotu 28.575,89 Eur (cenové rozpätie sa pohybuje v závislosti od výbavy a
stavu vozidla od 26.343,71 Eur do 30.997,21 Eur), pri vozidle II hodnotu 19.491,29 Eur (cenové rozpätie
sa pohybuje v závislosti od výbavy a stavu vozidla od 17.968,74 Eur do 21.142,85 Eur), pri vozidle III
hodnotu 29.117,65 Eur (cenové rozpätie sa pohybuje v závislosti od výbavy a stavu vozidla od 26.843,15

Eur do 31.584,88 Eur). Pokiaľ by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, muselo mu byť zrejmé,
že reálna hodnota vozidiel I - III je podstatne vyššia ako kúpna cena, za ktorú ich nadobudol. Podľa
žalobcu bolo zrejmé, že úmyslom žalovaného nebolo poskytnúť úpadcovi ani dojednanú neprimerane
nízku kúpnu cenu, keď od počiatku zamýšľal prevodom vozidiel I - III dosiahnuť úhradu pohľadávky
spoločníčky a konateľky žalovaného voči úpadcovi, ktorej vznik a existencia je pochybná, založená na

úkonoch v rozpore s právnymi predpismi SR.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 10.1.2023, v ktorom uviedol, že zákon
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZKR“) upravuje dve základné skupiny odporovateľných právnych úkonov, a to: (i) kvalifikované v § 56

a § 59 (právne úkony bez primeraného plnenia a zvýhodňujúce právne úkony), pri ktorých sa nemusí
preukazovať úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a vedomosť o tomto úmysle
druhou zmluvnou stranou sporného právneho úkonu a (ii) právne úkony uvedené v § 60 ZKR, ktoré nie
je možné subsumovať pod § 58 a § 59 ZKR, pričom sa jedná o tie právne úkony, ktoré boli urobenéaž počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, avšak správcu (žalobcu) zaťažuje dôkazné
bremeno o tom, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a
druhá zmluvná strana o tomto úmysle vedela. Existencia úmyslu a vedomosť druhej zmluvnej strany sa

ex lege predpokladá pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník so spriaznenou osobou, čo nie je tento
prípad, nakoľko žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadcom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ak
správca odporoval právnemu úkonu podľa ustanovenia § 60 ods. 2 ZKR bol povinný preukázať splnenie
zákonných predpokladov odporovateľnosti, a to že žalobu podal včas - do 1 roka od vyhlásenia konkurzu
na majetok dlžníka, 2. právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z

veriteľov dlžníka, t. j. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov nebude možné v
dôsledku právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu majetku dlžníka (úpadcu), uspokojiť vôbec,
resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu, 3. dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť
uspokojenie pohľadávok veriteľov a druhá zmluvná strana - žalovaný o tomto úmysle vedela.
Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie druhého zákonného predpokladu
odporovateľnosti, teda že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a k ukráteniu veriteľov. Úspešnosť

odporovateľnosti právneho úkonu závisí podľa žalovaného aj od toho, či sa majetok úpadcu právnym
úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu, aký majetok zostal na uspokojenie
pohľadávky, a to k okamihu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Podľa žalovaného žalobca ničím
nepreukázal, že uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a tým k ukráteniu
konkurzných veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu, o čo sa majetok úpadcu zmenšil, keďže

tvrdil, že sa jedná o ukracujúci právny úkon, a zároveň ničím nepreukázal ani priamu súvislosť medzi
napadnutou kúpnou zmluvou a ničím nepodloženým (len tvrdeným) zmenšením majetku úpadcu, že
splatná/vymáhateľná pohľadávka veriteľa/ov existovala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a napokon, že
úpadca kúpnu zmluvu uzatvoril v úmysle ukrátiť svojho/svojich konkurzných veriteľov a že tento úmysel
musel byť/bol žalovanému známy.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v odporovacej žalobe nie je ani zmienka o tom, aký majetok mal
úpadca pred uzavretím kúpnej zmluvy, či na uspokojenie údajných pohľadávok veriteľov nebolo možné
použiť iný majetok úpadcu, či sa uzatvorením kúpnej zmluvy zmenšila hodnota majetku dlžníka do takej
miery, že po jej účinnosti nebolo možné uspokojiť pohľadávky veriteľov vôbec/alebo len čiastočne a teda,
či žalobcom odporovaným právnym úkonom mohlo vôbec dôjsť k ukráteniu pohľadávky/pohľadávok

veriteľov. Z verejne dostupnej účtovnej závierky úpadcu za rok 2018, ktorá bola zostavená ku dňu
28.6.2019 totiž vyplýva, že úpadca mal k 31.12.2018 (8 mesiacov pred uzavretím kúpnej zmluvy)
majetok v hodnote 6.483.567,- Eur. Samotná skutočnosť, že žalovaný získal majetok úpadcu za riadne
dojednanú kúpnu cenu, ktorú úpadcovi nezaplatil, nakoľko došlo k prevzatiu dlhu fyzickou osobou R..
K. Z., a to so súhlasom úpadcu a k jednostrannému započítaniu oproti pôžičkám, ktoré poskytla R..

Z. úpadcovi, nemôže sama o sebe spôsobiť ukrátenie veriteľov o to skôr, že dohodnutá kúpna cena
zodpovedala technickému stavu, poškodeniu, ojazdenosti prevádzaných motorových vozidiel úpadcu.
Podľa žalovaného uzavretím kúpnej zmluvy nedošlo/nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu,
nakoľko R.. Z. poskytla peňažné pôžičky úpadcovi, s ktorými bola kúpna cena za motorové vozidlá po
prevzatídlhuzapočítaná.Ksúladuposkytnutiapôžičieksozákonomč.394/2012Z.z.žalovanýpoukázal

na § 4 ods. 1 zákon č. 394/2012 Z. z., ktorý zakazuje platbu v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5.000
Eur, pričom R.. Z. poskytla pôžičky v sumách do 5.000 Eur, čo zákon č. 394/2012 Z. z. nezakazuje a
navyše § 5 zákona č. 394/2012 Z. z. zároveň normuje, že ak by aj došlo k porušeniu zákazu podľa
§ 4 zákona č. 394/2012 Z. z., nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa
vykonala platba v hotovosti. Žalovaný doplnil, že ak by aj odporovateľným právnym úkonom došlo k

zníženiu hodnoty majetku úpadcu, avšak zostávajúci majetok úpadcu by postačoval na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti kúpnej zmluvy, odporovacia žaloba nemôže byť
úspešná,pričomdôkaznébremenovuvedenomsmerezaťažuježalobcu.Zožalobcomtvrdenýchúdajov
o konkurzných veriteľoch úpadcu nie je možné podľa žalovaného zistiť, či pohľadávky (konkurzných)
veriteľov v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vôbec existovali. Ak by neexistovali, nemohli byť ani

uzatvorením kúpnej zmluvy ukrátené.
Žalovaný poprel, že by mal vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný namietol,
že zo skutočností tvrdených žalobcom nemožno odvodiť vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný tvrdil, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nedisponoval žiadnymi
informáciami týkajúcimi sa (existencie) veriteľov úpadcu, resp. výšky/splatnosti ich pohľadávok, tj. ani

pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný nikdy nebol
osobou spriaznenou s úpadcom a ani majetkovo a personálne prepojený s úpadcom, a preto sa
vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov neprezumuje. Žalovaný ďalej poukázal na to, že úpadca
podľa verejne dostupných účtovných závierok od roku 2015 vykazoval tržby viac ako 2 milióny Eur, t.j. zauvedené obdobie bol jeho hospodársky výsledok vždy kladný. Z poslednej verejne dostupnej účtovnej
závierky úpadcu za roku 2018 zostavenej dňa 28.6.2019, približne dva mesiace pred uzavretím kúpnej
zmluvy, vyplýval majetok úpadcu vo výške 6.483.567,- Eur, tržby vo výške 3.405.731,- Eur a zisk vo

výške 39.077,- Eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že úpadca je
v úpadku, resp. mu úpadok hrozí, nakoľko hospodárske výsledky úpadcu tomu nenasvedčovali, a tým
bola akákoľvek vedomosť žalovaného týkajúca sa úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov v kontexte
vyššie uvedeného vylúčená.
Ktvrdeniamžalobcutýkajúcimsaneprimeranostidojednanejkúpnejcenyžalovanýuviedol,žežalobcom

predložený dôkaz - informácie z portálu inštitút finančnej politiky IFP - odhad hodnoty motorových
vozidiel neobsahuje žiadne relevantné dáta, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa jedná o kvalifikovaný
odhad ceny motorového vozidla, neobsahuje ani dátum vyhotovenia. Podľa žalovaného vstupné
dáta tohto webového portálu (www.institutfinancnejpolitiky.sk), ktorý bol založený v roku 2015, nie sú
žiadnym spôsobom hodnoverné, dáta tohto portálu nie sú aktualizované a nepredstavujú reálne hodnoty
motorových vozidiel na trhu v aktuálnom čase a mieste, a teda výpovedná hodnota údajov získaných

z tohto webového portálu nebola žiadna. Obvyklou/primeranou cenou sa rozumie cena, ktorú by bolo
možné dosiahnuť na danom mieste a v danom čase. Žalovaný k stavu/opotrebeniu vozidiel I - III uviedol,
že vozidlo I bolo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy poškodené (po havárii), čo zohľadňovala dohodnutá
výšky kúpnej ceny; vozidlo II bolo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v zlom technickom stave, s
poškodenou karosériou, dohodnutá kúpna cena aj v tomto prípade zohľadňovala jeho vek a opotrebenie;

vozidlo III bolo taktiež predané za cenu, ktorá zodpovedala jeho veku a opotrebeniu. Ceny motorových
vozidiel ako bolo vozidlo III (po roku používania) podľa výbavy sa v čase podania žaloby pohybovali v
rozmedzí od 23.000,- Eur do 30.000,- Eur v závislosti od výbavy, druhu motora, počtu najazdených km,
toho, či bolo vozidlo havarované, rozsahu poškodenia, miesta obstarania (SR/zahraničie), pričom kúpna
cena za motorové vozidlo III bola dojednaná na hornej hranici cenového rozpätia, tj. bola nepochybne

cenou obvyklou a primeranou. Kúpna cena za vozidlá I - III stanovená v kúpnej zmluve vychádzala z
účtovnej zostatkovej ceny motorových vozidiel úpadcu a táto zodpovedala technickému stavu (rozsahu
poškodenia a opotrebovania) prevádzaných vozidiel, tj. bola cenou obvyklou v danom čase a mieste
jej uzatvorenia.
S poukazom na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal odporovateľnosti právneho

úkonu v zmysle § 60 ZKR, bol podľa žalovaného povinný v žalobe tvrdiť rozhodujúce skutočnosti,
a to, že napadnutou kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku úpadcu (v akom rozsahu sa
zmenšil, aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, ako aj o čo sa majetok úpadcu zmenšil), a
tým k ukráteniu konkurzných veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu, že na uspokojenie
existujúcej vymáhateľnej pohľadávky nie je možné použiť iný majetok úpadcu a na preukázanie týchto

tvrdení označiť alebo predložiť dôkazy. Žalovaný mal za to, že odporovacia žaloba neobsahuje žiadne
substancované tvrdenia, t.j. žalobca netvrdil skutočnosti významné podľa hmotného práva, ktoré by
aspoň v minimálnej miere svedčili odporovateľnosti napadnutej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.1.2023 namietol preklúziu práva
žalobcu na podanie odporovacej žaloby, nakoľko táto nebola podľa neho podaná v zákonnej lehote
jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného.

5. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného k žalobe a k námietke preklúzie práva vyjadril vyjadrením
doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.2.2023, v ktorom k ukráteniu veriteľov úpadcu a
majetku úpadcu v čase vykonania kúpnej zmluvy uviedol, že stav majetku a záväzkov úpadca tak,
ako vyplýva z účtovnej závierky za rok 2018, sa výrazným spôsobom v priebehu roka zmenil, keď
do uzavretia kúpnej zmluvy došlo fakticky k odčerpaniu všetkého ostatného majetku úpadcu. Jednalo

sa najmä o a) nehnuteľnosti - pozemky a stavby zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. G. prevedené
kúpnou zmluvou uzavretou 27.8.2019; b) hnuteľný majetok - archivačné regály a regálové systémy,
kancelárske vybavenie, ktoré boli vyradené z majetku úpadcu k 5.8.2019; c) peňažné pohľadávky
úpadcu z obchodného styku v objeme 760.316,42 Eur, ktoré zanikli v súvislosti so zmluvami o postúpení
pohľadávok a realizáciou zápočtu pohľadávok. Žalobca ďalej uviedol, že úpadca v účtovnej závierke

za rok 2018 v rámci svojho majetku vykazoval aj regálové systémy, ktorých nebol vlastníkom, keďže
tieto patrili leasingovej spoločnosti a súčasne veriteľovi úpadcu, spoločnosti IMPULS - LEASING
Slovakia, s.r.o., ktorá ich následne v priebehu roka 2020 úpadcovi odobrala. Úpadca sa tak nikdy
nestal vlastníkom tohto majetku, ktorý bol v jeho účtovníctve vykazovaný v nadobúdacej hodnote spoluminimálne vo výške 674.410,- Eur. Okrem toho úpadca vo svojom majetku vykazoval aj majetok - podiel
v dcérskej spoločnosti, k prevodu ktorého malo dôjsť ešte v priebehu roka 2018, teda sa fakticky k
31.12.2018 nenachádzal v majetku úpadcu, čo bolo nesprávne vykázané v účtovnej závierke za rok

2018. Žalobca v záujme kvalifikovaného určenia stavu majetku a záväzkov úpadcu v čase uzavretia
kúpnej zmluvy pre účely ustálenia otázky ukrátenia veriteľov úpadcu, žiadal súd o dodatočné poskytnutie
časového priestoru na zabezpečenie vypracovania odborného vyjadrenia odborne spôsobilou osobou z
odboru ekonómie a účtovníctva, alternatívne znaleckého posudku vypracovaného znalcom v príslušnom
odbore. Žalobca uviedol, že ak by nebolo v lehote jedného mesiaca od podania predmetného vyjadrenia

vjehomožnostiachzabezpečiťvypracovanieodbornéhovyjadreniaaleboznaleckéhoposudku,obrátisa
na súd s návrhom na vykonanie tohto druhu dokazovania. Žalobca ďalej poukázal na to, že z konečného
zoznamu pohľadávok vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 10.9.2019 existovali minimálne
prihlásené pohľadávky veriteľov: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. vo výške 2.001,09 Eur, Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava vo výške 23.142,93 Eur, M. T. vo výške 9.218,43 Eur, Slovenská
republika - Daňový úrad Bratislava vo výške 400.725,93 Eur, Sociálna poisťovňa vo výške 808,34 Eur,

Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 540,09 Eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške
572,77 Eur, t.j. prihlásené pohľadávky veriteľov v celkovej výške 437.009,58 Eur. Pokiaľ išlo o obdobie
vzniku jednotlivých pohľadávok (pre posúdenie odporovateľnosti je bezpredmetný okamih splatnosti a
vymáhateľnosť pohľadávok), resp. skutočnosť, že predmetné pohľadávky existovali už v čase uzavretia
kúpnej zmluvy, žalobca poukázal na údaje konečného zoznamu pohľadávok.

K neprimeranosti dojednanej kúpnej ceny žalobca doplnil, že kúpna cena aj s ohľadom na možné
technicképoškodenievozidlaInemôžebyťpovažovanázaprimeranú,nakoľkoajvobdobífebruára2023
bolo možné nájsť inzerované vozidlá identickej značky a typu s rovnakým rokom výroby 2014 v cenovom
rozpätí od 19.000,- do 20.000,- Eur. Podľa žalovaného nebolo možné opomenúť, že prevod vozidiel sa
uskutočnil ešte v období septembra 2019, t.j. viac ako 3 roky spätne, kedy bola hodnota prevedeného

vozidla podstatne vyššia. V súvislosti s vozidlom II žalobca poukázal na cenovú hladinu vozidiel zn. Z.
rovnakého či obdobného typu, rok výroby 2014 (a staršie), bežne inzerovaných na portáloch v rozpätí
14.000,- až 16.000,- Eur. Niekoľko rokov staršie inzerované vozidlá s rokom výroby 2011 či 2012 boli
nájdené v uvedených cenových reláciách a v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. viac ako 3 roky spätne,
z čoho vyplýva, že skutočná hodnota vozidla II bola značne vyššia. Ak by sa aj prihliadlo na skutočnosť,

že vozidlo II malo v čase prevodu poškodenú karosériu, čo žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal,
dojednanú kúpnu cenu vo výške 4.080,- Eur nebolo možné označiť vzhľadom na vek vozidla a bežné
trhové ceny vozidiel rovnakého či obdobného typu a značky, za primeranú. K primeranosti kúpnej ceny
vozidla III žalobca dodal, že i v období februára 2023 sa vozidlá značky O. G. s rokom výroby 2018
inzerovali v cenových hladinách od 26.000,- do 29.000,- Eur a týkali sa v tom čase päťročných vozidiel.

Z toho dôvodu žalobca považoval dojednanú sumu za prevod vozidla III vo výške 27.480,- Eur za
neprimerane nízku, s ohľadom na vek vozidla (1 rok) v čase jeho prevodu v roku 2019 a stav jeho
opotrebenia. K značnej diskrepancii primeranosti kúpnej ceny bolo možné dôjsť aj pri zohľadnení toho,
že sa prevádzalo jednoročné vozidlo zn. O. G. pri motorizácii X.X G., XMOTION (XxX), X st. automatická
prevodovka. Cena nového vozidla tohto typu sa pohybovala v rozmedzí približne od 44.000 Eur do

52.000 Eur, pričom aj pri zohľadnení amortizácie vozidla, ku ktorej došlo v priebehu 1 roka, by bolo
možné dospieť k zníženiu hodnoty vozidla maximálne o 15 %, na základe čoho mohla byť hodnota
vozidla v čase jeho prevodu v rozmedzí 37.400 Eur až 44.200 Eur. Kúpna cena tak bola podľa žalobcu
dojednaná v značnom nepomere k stavu, parametrom a veku vozidla III.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a určenie hodnoty vozidiel I - III (aj inak ako podľa

informácií z portálu IFP) žalobca nesúhlasil s ničím nepodloženými tvrdeniami žalovaného ohľadom
primeranosti dojednanej kúpnej ceny. Žalobca namietol, že žalovaný nepreukázal tvrdený zlý technický
stav/poškodenie vozidiel po havárii či iné, toho času existujúce vady, ktoré by mali mať vplyv na ich
podhodnotenie pri ich prevode na žalovaného, napr. fotodokumentáciou preukazujúcou takýto stav
vozidiel v spojitosti s dojednanou nízkou protihodnotou za ich prevod. Žalobca zdôraznil, že v tejto

otázke ťaží dôkazne bremeno žalovaného, inak je nutné vychádzať z predpokladu, že vozidlá I - III
boli v dobrom stave, zodpovedajúcom ich veku a bežnej opotrebovanosti. Na preukázanie opaku bolo
povinnosťou žalovaného doložiť do konania relevantnú fotodokumentáciu vozidiel I - III v čase ich
prevodu na žalovaného, servisné knižky s históriou servisov a vykonaných opráv. Ak by žalovaný
nemohol servisné záznamy predložiť, žalobca navrhol, aby boli tieto eventuálne súdom vyžiadané z

autorizovaných servisov vozidiel zn. O., Z. a O..
Žalobca okrem toho namietal neprípustnosť návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa
žalovaného R.. O. Z. k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy a technickému stavu vozidiel I - III v čase ichprevodu na žalovaného, pretože výsluch konateľa žalovaného nie je spôsobilý hodnoverne preukázať
skutočnosti tvrdené žalovaným, keďže tento má protichodný záujem na výsledku sporu.
K úmyslu úpadcu ukrátiť veriteľov a vedomosti žalovaného o tomto úmysle žalobca uviedol, že v

žalobe nijakým spôsobom nenapádal platnosť jednotlivých zmlúv o pôžičke uzavretých medzi R.. Z.
ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom, nakoľko uvedené by bolo v rozpore aj so samotným podaním
odporovacej žaloby. Žalobca ale poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z., podľa
ktorého hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet
hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu. Z obsahu podanej žaloby

a jej príloh vyplýva, že jednotlivé zmluvy o pôžičke boli uzavreté účelovo s cieľom rozdelenia celkovej
sumy pôžičky v súčte 33.840,- Eur v období januára až marca 2019 v rozmedzí len niekoľkých dní
nasledujúcich po sebe. Žalovaný a jeho konateľka a spoločníčka R.. Z. mali záujem na rozdelení pôžičky
v celkovej výške 33.840,- Eur (t.j. jedného právneho vzťahu) na jednotlivé sumy pôžičiek v zmysle
viacerých uzavretých zmlúv o pôžičkách, aby sa javilo, že uvedený postup neodporuje príslušným
ustanoveniam zákona č. 394/2012 Z. z. a v skutočnosti sa jedná o viacero založených samostatných

právnych vzťahov. Z uvedeného postupu žalovaného bola podľa žalobcu jednoznačne zrejmá účelovosť
a plánovitosť konania v podobe vytvorenia záväzku úpadcu voči R.. Z. ako spoločníčke a konateľke
žalovaného s cieľom jeho budúceho započítania so záväzkami žalovaného (ktoré prevzala konateľka
žalovaného R.. Z.) voči úpadcovi z titulu dojednanej kúpnej ceny za prevod vozidiel I až III vo výške
33.840,- Eur, t.j. v identickej výške ako bola výška pôžičky poskytnutej úpadcovi.

K námietke žalovaného, že žalovaný a jeho konateľka a spoločníka sú dve rozdielne osoby žalobca
uviedol, že i keď ide o dva odlišné subjekty právnická osoba ako entita vie prejaviť svoju vôľu len
prostredníctvom určitej fyzickej osoby, ktorou je v tomto prípade konateľka R.. Z. ako štatutárny orgán
žalovaného. Z uvedeného bola podľa žalobcu daná nepochybná prepojenosť a spriaznenosť medzi R..
Z. a žalovaným, vystupujúcimi v rámci zmluvných vzťahov s úpadcom s cieľom vytvorenia podmienok

pre započítanie pohľadávok zo strany spoločníčky a konateľky žalovaného, ktorá mala poskytnúť v
priebehu roka 2019 úpadcovi v hotovosti pôžičku práve vo výške kúpnej ceny za vozidlá I - III, zmluvne
prevziať záväzok žalovaného voči úpadcovi zodpovedajúci kúpnej cene vozidiel I - III a pristúpiť k
realizácii zápočtu týchto vzájomných pohľadávok. Žalobca zdôraznil potrebu vnímať celkový účelový
postup úpadcu, žalovaného ako právnickej osoby a R.. Z. ako fyzickej osoby, vystupujúcej súčasne v

pozícii štatutárneho orgánu žalovaného, ako aj uzavretie kúpnej zmluvy ako odporovaného právneho
úkonu, vo vzájomných súvislostiach. Vzhľadom na opísaný skutkový stav bolo podľa žalobcu zrejmé, že
bol daný úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov prevodom vlastníckeho práva k vozidlám I - III, ako aj
vedomosť žalovaného o tomto úmysle. Žalovanému muselo byť pri zachovaní aspoň čiastočnej odbornej
starostlivosti zrejmé, že vozidlá I - III nadobúda za peňažné plnenie, ktoré nepredstavuje ani čiastočne

primeranú protihodnotu s ohľadom na ich stav, opotrebenie a najmä ich vek. Prítomnosť úmyslu úpadcu
a vedomosť žalovaného o tomto úmysle vyplývala aj z toho, že spoločníčka a konateľka žalovaného
mala úpadcovi poskytnúť pôžičky opakovane a výlučne v hotovosti v rozpore so zákonom č. 394/2012
Z. z. Z okolností prejednávaného prípadu bolo taktiež zrejmé, že úmyslom žalovaného nebolo poskytnúť
úpadcovi ani dohodnutú neprimerane nízku kúpnu cenu, keď ten od počiatku chcel a zamýšľal prevodom

týchto prostriedkov dosiahnuť prednostnú úhradu pohľadávky spoločníčky a konateľky žalovaného voči
úpadcovi, ktorej vznik a existencia nie je riadne preukázaná, a tak pochybná, založená na úkonoch
realizovanýchvrozporesprávnouúpravou,najmäsustanovenímzákonač.394/2012Z.z.Podľanázoru
žalobcu nebolo možné oddeliť vedomosť žalovaného o existencii pohľadávok jeho konateľky R.. Z.
voči úpadcovi titulom tvrdených pôžičiek v kontexte následného úkonu smerujúceho k uzavretiu kúpnej

zmluvy s úpadcom, účelom ktorého bolo dosiahnuť prednostné vysporiadanie záväzkov úpadcu voči
konateľke žalovaného na úkor iných veriteľov úpadcu. Aj v tomto ponímaní sa jednalo o okolnosti (popri
zjavnej neprimeranosti dojednanej kúpnej ceny) preukazujúce úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov
a vedomosť žalovaného o tomto úmysle, jednoznačným uprednostnením uspokojenia pohľadávok
konateľky žalovaného, prevodom vozidiel I - III z úpadcu na žalovaného, prevzatím záväzku žalovaného

na zaplatenie kúpnej ceny za prevod vozidiel I - III a realizáciou jednostranného zápočtu pohľadávok
zo strany konateľky žalovaného. Žalobca bol presvedčený, že následnosť jednotlivých úkonov a ich
výsledok nespochybniteľne preukazoval naplnenie predpokladov odporovateľnosti kúpnej zmluvy v
zmysle § 60 ods. 1 ZKR. Jednotlivými úkonmi bol dosiahnutý stav, kedy sa vlastníkom vozidiel I - III
bez poskytnutia primeraného protiplnenia stal žalovaný, úpadcovi sa za prevod vozidiel I - III reálne

žiadneho protiplnenia nedostalo, pričom pohľadávky konateľky žalovaného voči úpadcovi boli v celom
rozsahu vysporiadané.
V súvislosti s preukázaním pôvodu peňažných prostriedkov, ktoré mali byť úpadcovi riadne poskytnuté
na základe uzavretých zmlúv o pôžičkách žalobca navrhol vykonanie dokazovania formou výsluchuR.. K. Z. za účelom ozrejmenia okolností poskytnutia pôžičiek, ako aj zaviazaním jej osoby k edičnej
povinnosti v podobe predloženia listinnej dokumentácie, ktorá by preukazovala skutočnosť, že R.. Z. v
rozhodnom čase disponovala objemom peňažných prostriedkov v hotovosti (napr. potvrdenia o výbere

finančných prostriedkov z banky) vzhľadom na dôvodnú pochybnosť žalobcu o tom, že došlo k reálnemu
poskytnutiu pôžičiek úpadcovi zo strany R.. Z..

6. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
20.3.2023, v ktorej žalovaný k zmene stavu majetku úpadcu v priebehu roka 2019 uviedol, že žalobca

svoje skutkové tvrdenia ničím nepreukázal a tieto tvrdenia nie je možné verifikovať iným spôsobom,
napr. z účtovnej závierky za rok 2019, nakoľko táto nie je verejne dostupná v registri účtovných závierok.
Žalovaný výslovne poprel tvrdenia žalobcu týkajúce sa zmeny majetkovej štruktúry úpadcu s tým,
že žalobca nepreukázal, (i) akým konkrétnym majetkom úpadca disponoval do doby, kým došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy; (ii) že úpadca tesne pred uzavretím kúpnej zmluvy disponoval iba vyššie
označeným majetkom, (iii) že po kúpnej zmluve úpadcovi nezostal žiadny majetok; (iv) a neuviedol,

aký bol jeho stav na bankovom účte/účtoch v danom čase, (v) existenciu kúpnej zmluvy, ktorou mali
byť prevedené nehnuteľnosti úpadcu (nebolo zrejmé, za akú kúpnu cenu mali byť/boli nehnuteľnosti z
majetku úpadcu prevedené, keďže ceny nehnuteľností rastú v čase), (vi) že k vyradeniu hnuteľného
majetku (regálov) v žalobcom tvrdený deň došlo a za akých podmienok boli tieto z majetku vyradené,
(vii) či vôbec k postúpeniu pohľadávok došlo, resp. ničím nepreukázal, že k postúpeniu došlo v žalobcom

deklarovanom objeme, žalobca neuviedol dátum, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok a aké
pohľadávky mali byť postúpené, resp. kedy došlo k zápočtom pohľadávok, ktoré pohľadávky boli
započítanéaakobolovykonanézapočítanie.Akbyajktýmtoprevodommajetkudošlo,potombynastala
len transformácia majetku, keďže predajom nehnuteľností/hnuteľných vecí/pohľadávok by úpadca získal
finančný príjem z predaja tohto majetku a úpadca by nepochybne po ich predaji musel disponovať

dostatočným majetkom na úhradu (splatných/vykonateľných) pohľadávok veriteľov.
Žalovaný výslovne poprel aj tvrdenia žalobcu o tom, že by žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy
nemal žiadny majetok na úhradu pohľadávok veriteľov, pričom tieto skutkové tvrdenia žalobcu vyvracala
účtovná závierka úpadcu k 31.12.2018, v ktorej úpadca vykazoval:
- aktíva vo výške 5.588.072,- Eur, a to v členení: nehnuteľný majetok (pozemky, stavby) vo výške

3.444.556,- Eur, hnuteľný majetok vo výške 1.363.740 Eur, dlhodobý finančný majetok vo výške 40.000
Eur, krátkodobé pohľadávky vo výške 636.261 Eur, krátkodobý finančný majetok vo výške 7.000 Eur
a časové rozlíšenie vo výške 96.515,- Eur (dopredu zaplatené náklady); týmto majetkom úpadca kryl
všetkysvojepasívavovýške4.429.336,-Eurvčlenení-základnéimanie,kapitálovéfondyanerozdelený
zisk vo výške 1.152.093,- Eur, dlhodobé záväzky vo výške 470.118,- Eur, bankové úvery vo výške

3.470.775,- Eur a 208.287,- Eur, krátkodobé záväzky vo výške 228.416,- Eur, časové rozlíšenie vo výške
51.740,- Eur;
- hodnota vlastného imania úpadcu (rozdiel medzi aktívami/tým čo úpadca vlastnil a pasívami/tým čo
úpadca musel zaplatiť) bola k 31.12.2018 vo výške 1.158.736,- Eur.
Z uvedeného podľa žalovaného vyplývalo, že úpadca mal k 31.12.2018 dostatok (voľného) majetku na

pokrytie všetkých svojich nových mimoriadnych výdavkov/záväzkov, t. j. takých, ku ktorým neexistuje
adekvátna tržba na ich zaplatenie. Predajom nehnuteľností - pozemkov a stavieb úpadcu by sa hodnota
vlastného imania nijako neznížila, naopak táto suma musela podľa žalovaného narásť o zisk z predaja
nehnuteľností - o rozdiel medzi kúpnou cenou a účtovnou cenou takéhoto nehnuteľného majetku, keďže
cena nehnuteľností rastie v čase. To podľa žalovaného platilo aj vo vzťahu k hnuteľnému majetku,

ako aj k pohľadávkam, t.j. hodnota vlastného imania sa ich predajom neznižuje. Bolo možné dôvodne
predpokladať,ževlastnéimanie-voľnýmajetokúpadcu/neviazanýzáväzkamisavroku2019eštezvýšil,
a to o zisk z predaja nehnuteľností, a teda úpadca mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dostatočný
majetok minimálne vo výške 1.158.736,- Eur resp. vyšší, čím bolo vylúčené, že by prevodom majetku
došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Z repliky žalobcu nebolo zrejmé, za aké ceny bol majetok úpadcu

prevedený a s poukazom na vyššie uvedené bolo nepochybné, že hodnota majetku, ktorá zostala
úpadcovi po realizácii označených transakcií postačovala na úhradu všetkých záväzkov veriteľov.
Žalovaný k tvrdeniam žalobcu ohľadom toho, že úpadca nikdy nebol vlastníkom archivačných regálov
a regálových systémom patriacich spoločnosti IMPULS Leasing Slovakia, s.r.o., no napriek tomu bol v
účtovníctve úpadcu tento majetok vykazovaný v nadobúdacej cene 674.410,-Eur uviedol, že sa jednalo

o skutkové ničím nepreukázané tvrdenia žalobcu. Žalovaný doplnil, že pri leasingu sa takto obstaraný
majetok zaradí do majetku v obstarávacej/nadobúdacej cene (na strane aktív) a zároveň sa zaeviduje
záväzok voči leasingovej spoločnosti (na strane pasív). Nakoľko účtovná závierka je vyvážený dokument
aktív a pasív, pri vyňatí leasingom obstaraného majetku z aktív, sa táto skutočnosť zároveň premietneaj na strane pasív, a to vyňatím záväzku voči leasingovej spoločnosti na úhradu obstarávacej ceny,
pričom suma aktív aj pasív je identická. Vyňatím majetku nedochádza k zmene vlastného imania,
t.j. aj po zaúčtovaní takejto transakcie úpadca disponoval dostatkom majetku na úhradu pohľadávok

veriteľov. Okrem toho pohľadávka leasingovej spoločnosti v celkovej sume 313.054,92 Eur (istina bez
príslušenstva) vznikla až rok po tom, čo došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to dňa 20.8.2020 (titulom
finančného vyrovnania, k odstúpeniu od lízingovej zmluvy veriteľom došlo 30.5.2020), čo vyplýva zo
zoznamu pohľadávok veriteľov predloženým žalobcom do konania. Vychádzajúc z uvedeného nebolo
podľa žalovaného zrejmé na základe akej skutočnosti malo dôjsť k vyradeniu regálov už 5.8.2019, keď

k ich odobratiu leasingovou spoločnosťou došlo až v priebehu roka 2020.
K návrhu na vykonanie dokazovania vypracovaním odborného vyjadrenia odborne spôsobilou osobou z
odboru ekonómie a účtovníctva, resp. znaleckého posudku na určenie stavu majetku a záväzkov úpadcu
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, žalovaný poukázal na zákonnú aj sudcovskú koncentráciu konania
a dodal, že žalobca, mal tento dôkaz zabezpečiť pred podaním žaloby, nakoľko bol povinný pravdivo
a úplne opísať rozhodujúce skutočností, označiť dôkazy na ich preukázanie a žalobný návrh. Z toho

dôvodu žalovaný žiadal, aby súd tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel, keďže žalobca tento
dôkaz mal predložiť spolu so žalobou, a nie ho produkovať až na námietky žalovaného a tým predlžovať
konanie.
K výške pohľadávok veriteľov úpadcu prihláseným do konkurzu celkom 437.009,58 Eur, o ktorých
žalobca tvrdil, že existovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy, žalovaný uviedol, že zo zoznamu

pohľadávok, ktorý predložil žalobca do konania vyplynulo, že niektoré z týchto pohľadávok vznikli až
po uzavretí kúpnej zmluvy. Takto nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávky Daňového úradu Bratislava v
sume 332.825,93 Eur (prihlásené v celkovej sume 400.725,93 Eur) a pohľadávky spoločnosti Bjoern
s.r.o. uplatnenej titulom nájomného za prenájom budovy v celkovej výške 28.353,38 Eur. Vychádzajúc
zo žalobcom predloženého zoznamu pohľadávok, v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovali podľa

žalovaného len pohľadávky veriteľov v celkovej sume 75.830,27 Eur, a nie v sume 437.009,58 Eur.
Vo vzťahu k cenám motorových vozidiel z inzercie z roku 2023 žalovaný uviedol, že (i) inzerované
ceny motorových vozidiel, ktoré sú voľne dostupné na internete, resp. iných formách inzercie zobrazujú
predstavu predávajúceho o kúpnej cene, ktorú by chcel za predaj inzerovaného vozidla inkasovať, tj.
inzerovaná cena obvykle nereflektuje skutočnú transakčnú cenu, na ktorej sa nakoniec predávajúci

s kupujúcim dohodnú, (ii) ceny motorových vozidiel sa odvíjajú od množstva faktorov - technický
stav vozidla, výbava, druh motora, počet najazdených km, či bolo vozidlo havarované, rozsah jeho
poškodenia, kde bolo obstarané (SR/zahraničie) - neexistujú dve identické jazdené motorové vozidlá,
(iii) finálna/transakčná cena motorových vozidiel je spravidla upravovaná smerom nadol. Pre posúdenie
obvyklej ceny motorových vozidiel sú rozhodné cena a stav motorových vozidiel v čase uzavretia kúpnej

zmluvy v septembri 2019, a nie inzercia z roku 2023, ktorá nie je spôsobilá preukázať obvyklú cenu
vozidiel v čase kúpy. Kúpnu cenu vozidiel I - III určoval úpadca, nie žalovaný. Úpadca nebol v čase
ich predaja v úpadku a bolo len na jej rozhodnutí, ako stanoví kúpnu cenu. Žalovaný nebol osobou
spriaznenou s úpadcom, o úmysle úpadcu ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov nevedel/resp. o ňom nemohol vedieť, nakoľko sa jednalo o bežný obchodný prípad.

Žalovaný k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania uviedol, že nedisponuje fotografickou
dokumentáciou vozidiel I - III v čase ich prevodu, ako ani ich servisnými knižkami, a preto ich nemôže do
konania predložiť. Žalovaný namietol aj návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním servisných záznamov
z príslušných autorizovaných servisov, z dôvodu nadbytočnosti a tiež preto, že nebolo jasné, či vozidlá
I - III boli servované v autorizovaných servisoch. K navrhnutému výsluchu konateľa žalovaného R.. Z.

ponechal jeho vykonanie na úvahe súdu.
Ku skutočnostiam týkajúcim sa úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosti žalovaného o tomto
úmysle žalovaný podotkol, že z argumentácie žalobcu, nie je zrejmé, či uznáva platnosť uzatvorených
zmlúv o pôžičkách alebo ich existenciu popiera. Žalovaný bol toho názoru, že tvrdenie žalobcu, že
úmyslom žalovaného bolo neposkytnúť úpadcovi ani v kúpnej zmluve dojednanú kúpnu cenu a tento od

počiatku zamýšľal prevodom týchto prostriedkov dosiahnuť prednostnú úhradu pohľadávky spoločníčky
a konateľky žalovaného voči úpadcovi, ktorej existencia nie je riadne preukázaná a tak pochybná, nemá
elementárnu logiku. To preto, že nie je zrejmé, ako mohol žalovaný v čase vzniku zmlúv o pôžičke,
ktorých nebol účastníkom, t.j. trištvrte roka resp. pol roka pred kúpou vozidiel I - III, zamýšľať, že kúpnou
zmluvoudosiahneprednostnúúhradupohľadávkyfyzickejosobyR..Z..Okremtoho,akžalobcanamietal

platnosť zmlúv o pôžičke, mal sa od R.. Z. domáhať zaplatenia dlžnej sumy, a nie odporovateľnosti
právneho úkonu voči žalovanému.
Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o obchádzaní zákona č. 394/2012 Z. z. účelovým rozdelením pôžičiek, z
ktorého mala vyplývať účelovosť jeho konania, v dôsledku ktorej došlo k vytvoreniu záväzku úpadcu vočiR.. Z. s cieľom jeho budúceho započítania so záväzkami žalovaného voči úpadcovi, zopakoval, že R..
Z. poskytla úpadcovi pôžičky v sumách do 5.000 Eur v období mesiacov január, február a marec 2019
v hotovosti, nakoľko zákon takýto postup umožňoval. Taktiež z § 5 predmetného zákona č. 394/2012

Z. z. vyplýva, že ak by aj došlo k porušeniu zákazu platieb v hotovosti, nie je tým dotknutá platnosť
zmlúv o pôžičkách. V súvislosti s úhradou kúpnej ceny za vozidlá I - III žalovaný uviedol, že v zmysle §
559 a nasl. Občianskeho zákonníka záväzok zaniká splnením, pričom jednou z foriem splnenia záväzku
je aj prevzatie dlhu a následné jednostranné započítanie. Na odstránenie akýchkoľvek pochybností o
tom, že konateľka a spoločníčka žalovaného ako fyzická osoba disponovala v roku 2019 peňažným

prostriedkami hotovosti vo výške 45.000,- Eur, z ktorých časť v sume 33.840,- Eur poskytla úpadcovi
formou pôžičiek, žalovaný predložil záznam o zistených skutočnostiach spísaný s R.. Z. z 15.3.2023.
Žalovaný dodal, že ak by aj žalovaný, konajúci prostredníctvom R.. Z., uzavrel kúpnu zmluvu na prevod
vozidielI-III,ktorápredtýmakofyzickáosobaposkytlaúpadcovipôžičkyspoluvovýške33.840,-Eur,nie
je možné bez ďalšieho len samotnými právnymi úkonmi preukázať úmysel žalovaného ukrátiť veriteľov
a vedomosť žalovaného o tomto úmysle.

Žalovaný poukázal tiež na judikát R 33/2016, podľa ktorého: „Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí
správca preukázať, že odporovaným úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí majú voči
dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom odporovateľnosti
je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku,
že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa zníži uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu

dochádza vtedy, keď dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku
na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ako i vtedy, keď dôjde odporovaným právnym úkonom
k zníženiu hodnoty majetku dlžníka tak, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačí na uspokojenie
pohľadávok veriteľov.“. Z uvedeného judikátu vyslovene vyplýva, že správca má v žalobe uviesť hodnotu
majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z

tohto majetku dlžníka uspokojovať. Žalobca však nepredložil do konania dôkazy o tom, aký mal úpadca
majetok pred a po účinnosti kúpnej zmluvy, ktorý je jednou z podmienok odporovateľnosti právneho
úkonu, a preto žalovaný považoval žalobu za zjavne nedôvodnú.

7. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 6.6.2024, na ktorom spor prejednal za účasti strán

sporu, resp. ich právnych zástupcov.

8. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Na pojednávaní žalobca navrhol vykonať znalecké
dokazovanie k otázke úpadku úpadcu v čase uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy, ak súd považuje

túto otázku za spornú.

9. Žalovaný na pojednávaní rovnako zotrval na svojej procesnej obrane uvedenej v písomnom vyjadrení
k žalobe, v žalobnej duplike a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania. Žalovaný netrval na námietke preklúzie práva žalobcu podať odporovaciu žalobu v prekluzívnej

lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pretože na základe dokladu, ktorý mu
súd doručil, dospel k záveru, že žalobca podal žalobu včas. K otázke určenia primeranosti kúpnej ceny
s prihliadnutím na konkrétne podmienky prípadu žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3CoKr/46/2022.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, a to najmä: oznámením súdov zverejneným v Obchodnom vestníku č.
249/2020 dňa 29.12.2020, oznámením súdov zverejneným v Obchodnom vestníku č. 132/2021 dňa
12.7.2021, kúpno-predajnou zmluvou z 10.9.2019 s prílohou č. 1, faktúrou úpadcu č. XXXXXXXXX z
10.9.2019, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX z 15.1.2019, kópiou príjmového pokladničného dokladu

č. K z 15.1.2019, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX zo 16.1.2019, kópiou príjmového pokladničného
dokladu č. K zo 16.1.2019, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX z 28.1.2019, kópiou príjmového
pokladničného dokladu č. K z 28.1.2019, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX z 13.2.2019, kópiou
príjmového pokladničného dokladu č. K z 13.2.2019, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX zo 14.2.2019,
kópiou príjmového pokladničného dokladu č. K zo 14.2.2019, zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX

zo 14.3.2019, kópiou príjmového pokladničného dokladu č. K zo 14.3.2019, zmluvou o pôžičke č.
XXXXXXXX z 15.3.2019, kópiou príjmového pokladničného dokladu č. K z 15.3.2019, zmluvou o
pôžičke č. XXXXXXXX z 22.3.2019, kópiou príjmového pokladničného dokladu č. K z 22.3.2019,
zmluvou o prevzatí dlhu z 24.9.2019, oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávokz 25.9.2019, kalkulačkou hodnoty automobilov O. P O. G., Z. P. na webovej stránke Inštitútu finančnej
politiky, účtovnou závierkou úpadcu k 31.12.2018, konečným zoznamom pohľadávok, inzerciou vozidiel
O. P Z. P. a O. G., technickými preukazmi vozidiel I - III, záznamom o zistených skutkových okolnostiach

z 15.3.2023.

11. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania predložením servisných knižiek a servisných
záznamov z autorizovaných servisov vozidiel I - III, ako aj návrh žalovaného na výsluch R. O. Z. k
technickému stavu vozidiel I - III z dôvodov uvedených v bode 41. odôvodnenia nižšie. Súd ďalej

neprihliadol na návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia majetku
úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na preukázanie ukrátenia veriteľov úpadcu prednesený na
pojednávaní 6.6.2024 z dôvodov uvedených v bode 39. odôvodnenia nižšie.

12. Nad rámec vyššie uvedených dôkazov strany sporu na pojednávaní 6.6.2024 po poučení súdom
podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“)

vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak
strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020
je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze
súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia

dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným
prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich
berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva
na spravodlivý proces.

13. Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení.

14.Podľa§57ods.1ZKRprávneúkonytýkajúcesamajetkudlžníkasúvkonkurzevočiveriteľomdlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho

podnetu na odporovanie nevyhovel.

15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

17. Podľa § 57 ods. 4 prvej vety ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu

dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

18. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

19. Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo
o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

20.Podľa§60ods.3ZKRakodsek4neustanovujeinak,odporovaťmožnolentýmukracujúcimprávnym
úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

21. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

22. Žalobca sa v konaní domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 10.9.2019
uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej došlo
k prevodu vlastníckeho práva k vozidlám I - III za kúpnu cenu 33.840,- Eur. Žalobca tvrdil, že všetkypredpokladyodporovateľnostiukracujúcehoprávnehoúkonubolinaplnené.Kukráteniuveriteľovúpadcu
malo podľa žalobcu dôjsť z dôvodu, že v priebehu roka 2019 došlo k odčerpaniu všetkého majetku
úpadcu (hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku, pohľadávok), v dôsledku čoho v čase účinnosti

odporovanej kúpnej zmluvy nemal úpadca dostatok majetku na uspokojenie viacerých veriteľov s
pohľadávkami. Podľa žalobcu boli vozidlá I - III prevedené na žalovaného za cenu nižšiu, ako bola
ich trhová cena v čase prevodu. Neprimeranosť kúpnej ceny za vozidlá I - III žalobca preukazoval
inzerciou vozidiel rovnakého typu a roku výroby, ako aj kalkuláciou hodnoty automobilov z internetovej
stránky Inštitútu finančnej politiky. Úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť žalovaného o

tomto úmysle žalobca odvodzoval od toho, že žalovaný nezaplatil úpadcovi ani neprimerane nízku cenu
za vozidlá I - III, ale záväzok na zaplatenie kúpnej ceny prevzala so súhlasom úpadcu konateľka a
spoločníčka žalovaného, ktorá následne pohľadávku úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny započítala so
svojou pohľadávkou voči úpadcovi vo výške 33.840,- Eur z titulu hotovostných pôžičiek, ktoré poskytla
úpadcovi v mesiacoch január - marec 2019. Žalobca namietal, že tieto pôžičky boli poskytnuté v rozpore
so zákonom č. 394/2012 Z. z., keďže pôžička poskytnutá spoločníčkou a konateľkou žalovaného R..

Z. úpadcovi, bola rozdelená na viacero hotovostných pôžičiek do 5.000 Eur tak, aby bola formálne
splnená zákonná požiadavka výšky hotovostnej pôžičky. Okrem toho žalobca namietal, že kúpna cena
za vozidlá I - III bola dohodnutá v podstate vo výške pohľadávky R.. Z., čo naznačuje, že cena
nebola určená s prihliadnutím na trhovú cenu vozidiel I - III, ale s cieľom uspokojiť pohľadávku R..
Z.. Podľa žalobcu muselo byť žalovanému pri zachovaní odbornej starostlivosti zrejmé, že dohodnutá

kúpna cena bola neprimerane nízka a nebola cenou trhovou s prihliadnutím na stav, opotrebenie a vek
motorových vozidiel I - III. Na základe toho žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať vozidlá I
- III, alternatívne zaplatiť sumu 77.184,83 Eur do všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov.

23. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany bránil tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že uzatvorením

kúpnej zmluvy došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku ktorého tento majetok
nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré boli splatné, resp. vymáhateľné v čase
uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy. Žalovaný poukázal na účtovnú závierku úpadcu za rok 2018,
podľa ktorej úpadca disponoval dostatočným majetkom na úhradu všetkých svojich záväzkov, a preto
kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu. K tvrdeniam žalobcu o odčerpaní majetku

úpadcu v priebehu roka 2019 žalovaný uviedol, že žalobca tieto tvrdenia nijako nepreukázal. Okrem
toho predajom, resp. odplatným prevodom majetku dochádza len k transformácii majetkových hodnôt,
a preto a priori neznamená zmenšenie majetku úpadcu. Žalovaný taktiež poprel existenciu úmyslu
úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle. Žalovaný zdôraznil, že
zo skutočností tvrdených žalobcom úmysel úpadcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle nemožno

odvodiť. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nikdy nebol spriaznenou osobou s úpadcom, a preto ani
nemal vedomosť o stave jeho majetku (aktív a pasív), ako ani o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov.
K neprimeranosti dohodnutej kúpnej ceny žalovaný tvrdil, že táto bola dojednaná s prihliadnutím na
technický stav vozidiel I - III v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalovaný sa tiež bránil argumentom, že
kalkulácia ceny motorových vozidiel a inzercia motorových vozidiel predložených žalobcom do konania

nepreukazuje neprimeranosť kúpnej ceny vozidiel I - III v čase ich prevodu s prihliadnutím na ich
konkrétny technický stav.

24. V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27K/41/2020 z
8.12.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 249/2020 dňa 29.12.2020, súd začal konkurzné

konanie voči dlžníkovi - spoločnosti IRON SLOVAKIA, a. s., so sídlom Rožňavská 22, Bratislava, IČO: 43
846 491 (ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“). Sporné nebolo, že uznesením Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 27K/41/2020 z 2.7.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 132/2021 dňa 12.7.2021, súd
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu úpadcu ustanovil spoločnosť I & R KONKURZY
A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, značka správcu: S XXXX,

IČO: 36 865 265. Strany v konaní neurobili sporným ani to, že úpadca v postavení predávajúceho
a žalovaný v postavení kupujúceho uzatvorili 10.9.2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k vozidlu I za kúpnu cenu 2.280,- Eur s DPH, vozidlu II za kúpnu cenu 4.080,- Eur
s DPH a vozidlu III za kúpnu cenu 27.480,- Eur s DPH, t.j. spolu bola kúpna cena za vozidlá I - III
dohodnutá v celkovej výške 33.840,- Eur. Sporným nebolo, že žalovaný nezaplatil úpadcovi kúpnu cenu

za vozidlá I - III, ale so súhlasom úpadcu prevzala záväzok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za
vozidlá I - III spoločníčka a konateľka žalovaného R.. K. Z., ktorá si jednostranným zápočtom započítala
svoju pohľadávku z titulu zmlúv o pôžičke, ktoré poskytla úpadcovi v mesiacoch január až marec 2019,voči pohľadávke úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za vozidlá I - III vo výške 33.840,- Eur. V priebehu
konania odpadla tiež spornosť ohľadom včasnosti podania odporovacej žaloby na súd.

25. V konaní bolo sporné, či právny úkon - kúpna zmluva z 10.9.2019, na základe ktorej došlo k
prevodu vlastníckeho práva k vozidlám I - III z úpadcu na žalovaného bol odporovateľným právnym
úkonom, konkrétne či išlo o ukracujúci právny úkon. Sporné bolo, či boli splnené všetky podmienky
odporovateľnosti, najmä či došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu prihlásených do
konkurzu a v tejto súvislosti najmä aký majetok vlastnil úpadca pred odporovaným právnym úkonom,

resp. v čase jeho účinnosti, aký majetok vlastnil po účinnosti odporovaného právneho úkonu a či tento
majetok bol v takej výške, že nepostačoval na úplné uspokojenie veriteľov úpadcu. Ďalej bolo sporné,
ktorépohľadávkyveriteľovúpadcuprihlásenédokonkurzunamajetokúpadcuexistovalivčaseúčinnosti
odporovaného právneho úkonu a mohli ním byť ukrátené. Sporné bolo aj to, či úpadca mal úmysel ukrátiť
svojich veriteľov odporovaným právnym úkonom a či žalovaný o tomto úmysle vedel alebo mu musel
byť známy. Ďalšou spornou skutočnosťou bola primeranosť dohodnutej kúpnej ceny za vozidlá I - III.

26. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní sú: a)
vyhlásenie konkurzu, b) odporovaným je právny úkon dlžníka, c) právny úkon sa týka majetku dlžníka
podliehajúceho konkurzu, d) právny úkon je platný a účinný, e) došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa,
ktorý si prihlásil pohľadávku do konkurzu, f) odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od

vyhlásenia konkurzu. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú
z § 57 ZKR a musia byť naplnené bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je
v konaní uplatnená. Okrem toho odporovateľnosť právneho úkonu musí uplatniť aktívne legitimovaný
subjekt - správca alebo veriteľ voči pasívne legitimovanému subjektu - voči tomu, kto s dlžníkom
odporovaný právny úkon uzatvoril.

27. V prípade ukracujúceho právneho úkonu sa okrem splnenia všeobecných predpokladov
odporovateľnosti tiež vyžaduje, aby a) právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, b) tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane (žalovanému) známy a c) ukracujúci právny
úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

28. Správca úpadcu v postavení žalobcu je vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov
odporovateľnosti právnych úkonov vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti.
Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov je preukázanie existencie
právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku a zároveň preukázanie ukrátenia uspokojenia

prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka. Ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti
podľa § 57 ods. 4 ZKR je v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať v konaní žalobca. Z § 57 ZKR
vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň
povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať v čase, keď dlžník urobil napadnutý
právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť. Žalobca teda musí tvrdiť a preukázať,

že odporovaný právny úkon ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa,
ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď právny úkon dlžníka bol urobený,
resp. nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia
odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu
vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na

neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

29. Úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu teda závisí aj od toho, či sa majetok dlžníka
odporovaným právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na
uspokojenie pohľadávky/pohľadávok ostatných svojich veriteľov. Pri odporovateľnosti právneho úkonu

je nevyhnutné, aby sa právnym úkonom dlžníka skrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa - v dôsledku
konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená
vôbec alebo len čiastočne. Ak by právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku, avšak tento
majetok by postačoval na uspokojenie pohľadávky jeho veriteľa, nie je možné úspešne sa domáhať
odporovateľnosti právneho úkonu, pretože týmto úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky

veriteľa. Dôkazné bremeno, že majetok dlžníka nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov
má správca, ktorý musí preukázať naplnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti. Správca teda
musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si ju prihlásil
do konkurzu. Pohľadávka však musí byť prihlásená do konkurzu riadne a včas. Veriteľ pritom musímať pohľadávku proti dlžníkovi v čase nadobudnutia účinnosti právneho úkonu dlžníka a zároveň môže
ísť len o takú pohľadávku veriteľa, ktorému nezaniklo postavenie účastníka konkurzného konania. To
samozrejme platí i v prípade plurality pohľadávok a veriteľov dlžníka.

30. Čo sa týka lehoty na uplatnenie práva odporovateľnosti právneho úkonu, ide o lehotu hmotnoprávnu
a táto plynie odo dňa nasledujúceho po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku. Odporovať možno tiež iba tým ukracujúcim právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Uznesenie o začatí konkurzného konania, ako aj

uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa považujú za zverejnené v nasledujúci deň po
ich zverejnení v Obchodnom vestníku v súlade s § 199 ods. 9 ZKR.

31. Vo vzťahu k naplneniu podmienok odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy v posudzovanej
veci bola splnená podmienka vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Odporovateľnosť právneho
úkonu uplatnil aktívne vecne legitimovaný subjekt - správca úpadcu voči pasívne vecne legitimovanému

žalovanému, ktorý s úpadcom uzatvoril odporovanú kúpnu zmluvu. Súd dospel k záveru, že žaloba
bola podaná v prekluzívnej lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu, keďže žalobca doručil súdu
žalobu 12.7.2022. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava
I z 2.7.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 132/2021 dňa 12.7.2021, a teda uznesenie o
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa považuje za zverejnené v Obchodnom vestníku 13.7.2021.

Spornosť včasnosti podania žaloby na súd naviac odpadla v priebehu konania, keď žalobca na
pojednávaní 6.6.2024 uviedol, že na námietke preklúzie práva správcu podať odporovaciu žalobu
na súd v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu netrvá a má za to, že žalobca podal žalobu
na súd včas. Odporovaný právny úkon bol uzatvorený 10.9.2019, teda v lehote piatich rokov pred
začatím konkurzného konania, ku ktorému došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. 27K/41/2020 z 8.12.2020, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 29.12.2020. Splnené boli
aj podmienky, že odporovaným právnym úkonom bol právny úkon úpadcu, ktorý sa týkal jeho majetku
podliehajúceho konkurzu a tento bol platný a účinný.

32.Spornébolo,ktorézpohľadávokprihlásenýchdokonkurzuexistovalivčaseuzatvoreniaodporovanej

kúpnej zmluvy, a tým pádom mohli byť odporovaným právnym úkonom ukrátené. Žalobca ich v bode 15.
žalobnej repliky vyčíslil na 437.009,58 Eur. Konkrétne malo ísť o pohľadávky veriteľa Dôvera zdravotná
poisťovňa, a.s. vo výške 2.001,09 Eur, veriteľa Hlavné mesto SR Bratislava vo výške 23.143,93 Eur,
veriteľa M. T. vo výške 9.218,43 Eur, veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava vo výške
400.725,93 Eur, veriteľa Sociálna poisťovňa vo výške 808,34 Eur, veriteľa Union zdravotná poisťovňa,

a.s. vo výške 540,09 Eur a veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 572,77 Eur. Okrem
toho v bode 21. žaloby žalobca považoval za ukrátené aj pohľadávky spoločnosti Bjoern s.r.o. vo výške
36.575,86 Eur a spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o. vo výške 405.719,18 Eur. Žalovaný
rozporoval rozsah pohľadávok, ktoré mohli byť v dôsledku odporovanej kúpnej zmluvy ukrátené, a to
v časti pohľadávok veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava vo výške 332.825,93 Eur

(z celkovo prihlásenej sumy 400.725,93 Eur), veriteľa Bjoern s.r.o. vo výške 28.353,38 Eur a veriteľa
IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o. vo výške 405.719,18 Eur, ktoré podľa neho vznikli s prihliadnutím na
obsah konečného zoznamu pohľadávok až po uzavretí kúpnej zmluvy.

33. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovali

pohľadávky veriteľa Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 2.001,09 Eur, veriteľa Hlavné mesto SR
Bratislava vo výške 23.143,93 Eur, veriteľa M. T. vo výške 9.218,43 Eur, veriteľa Sociálna poisťovňa vo
výške 808,34 Eur, veriteľa Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 540,09 Eur a veriteľa Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 572,77 Eur.

34. Sporná teda bola existencia pohľadávok veriteľov Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava,
spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o. a spoločnosti Bjoern s.r.o. v čase uzatvorenia
odporovanej kúpnej zmluvy. Súd mal preukázané z konečného zoznamu pohľadávok predloženého
žalobcom do konania, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
a) z viacerých pohľadávok veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, prihlásených do

konkurzu na majetok úpadcu, existovali len pohľadávky zapísané v konečnom zozname pohľadávok
pod číslom 32 a 37, a to rozdiel dane z pridanej hodnoty vyrúbený rozhodnutím z 20.5.2019 vo výške
257.226,- Eur a rozdiel dane z pridanej hodnoty vyrúbený rozhodnutím z 18.2.2019 vo výške 67.690,91
Eur; ostatné pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, zapísané v konečnomzozname pohľadávok pod poradovými číslami 12 - 31, 33 - 36 a 38 - 56, vznikli až po uzatvorení kúpnej
zmluvy;
b) neexistovali pohľadávky spoločnosti IMPULS LEASING Slovakia s. r. o., IČO: 36 745 804 v celkovej

výške405.719,18Eurzdvochlízingovýchzmlúvz20.4.2018(poradovéčísla8a9vkonečnomzozname
pohľadávok), ktoré vznikli až po tom, ako veriteľ odstúpil od lízingových zmlúv listom z 31.5.2020, t.j.
po uzatvorení odporovanej kúpnej zmluvy;
c) neexistovala ani pohľadávka spoločnosti Bjoern s.r.o., IČO: 35 897 759 vo výške 36.575,86 Eur z
nájomnej zmluvy z 27.8.2019, na základe ktorej bolo vyúčtované úpadcovi nájomné faktúrou splatnou

dňa 10.12.2019 (poradové číslo 1 v konečnom zozname pohľadávok), ktorá vznikla až po uzatvorení
odporovanej kúpnej zmluvy.

35. Čo sa týka samotného ukrátenia vyššie uvedených pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu
na majetok úpadcu, ktoré existovali v čase uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy, žalobca v konaní
tvrdil, že stav majetku a záväzkov úpadcu sa oproti stavu vykázanému v účtovnej závierke za rok 2018

podstatne zmenil v priebehu roka 2019, keď fakticky došlo k odčerpaniu všetkého ostatného majetku
(hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku a pohľadávok) úpadcu. Žalobca poukázal na prevod
pozemkov a stavieb zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. G. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa
27.8.2019, vyradenie archivačných regálov a regálových systémov a kancelárskeho vybavenia ku dňu
5.8.2019, ako aj na prevod peňažných pohľadávok úpadcu z obchodného styku v objeme 760.316,42

Eur, k zániku ktorých malo dôjsť v súvislosti so zmluvami o postúpení pohľadávok a realizáciou zápočtu
pohľadávok. Tieto tvrdenia žalobcu o ukrátení pohľadávok veriteľov úpadcu žalovaný poprel.

36. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom dospel k záveru, že z týchto nevyplývajú konkrétne
informácie ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy a následne

po uskutočnení odporovanej kúpnej zmluvy z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu a na
možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia príslušného
úkonu a ktoré zároveň boli prihlásené do konkurzu. Žalobca v konaní len tvrdil, že v priebehu roka 2019
došlo k podstatnej zmene majetkových pomerov úpadcu, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázal, rovnako žalobca nepreukázal k akému dátumu malo dôjsť k týmto zmenám v majetku

úpadcu v tej súvislosti, že po uskutočnení odporovanej kúpnej zmluvy nemal úpadca dostatok majetku
na uspokojenie pohľadávok veriteľov v tom čase existujúcich, ktoré boli prihlásené do konkurzu na
majetok úpadcu. Ak by aj tvrdenia žalobcu o prevode majetku úpadcu boli pravdivé, súd poukazuje
na tú skutočnosť, že samotným odplatným prevodom majetku sa majetok dlžníka automaticky nemusí
zmenšiť, pretože predajom majetku/prevodom pohľadávok a zaplatením ekvivalentnej kúpnej ceny/

ceny za prevod majetku dochádza len k transformácii majetku dlžníka (k tomu napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013). Žalobca v konaní neuviedol, aký vplyv na majetok
úpadcu mali prevody jeho majetku na tretie osoby a ani nepreukázal, kedy malo dôjsť k prevodom
majetkuúpadcu,napríkladprevodupohľadávokalebonehnuteľností,keďžeuzatvorenímtvrdenejkúpnej
zmluvy z 27.8.2019, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam úpadcu,

ešte nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k tomu došlo až povolením vkladu
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra nehnuteľností.

37. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Obdo 41/2020 podľa ktorého „Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané

len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napadávaného právneho úkonu a porovnaním stavu
majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“, a
na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14 CoKR 23/2019, v zmysle ktorého: „zvýrazňuje krajský
súd, že vzhľadom k charakteru odporovacej žaloby a profesionálneho postavenia žalobcu ako správcu
konkurznej podstaty úpadcu, si žalobca už v podanej žalobe musel byť vedomý základnej hmotno-

právnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR a bol tak povinný
už v žalobe uviesť tvrdenia a označiť dôkazy, týkajúce sa hodnoty majetku dlžníka pred účinnosťou
napadnutého právneho úkonu a uviesť tvrdenia a súčasne označiť dôkazy, že majetok dlžníka po
účinnosti tohto právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, a to práve v
dôsledku účinnosti tohto právneho úkonu, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov

dlžníka...“.

38. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie
všeobecnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, a to ukrátenie uspokojeniapohľadávok veriteľov existujúcich v čase účinnosti kúpnej zmluvy vo väzbe na stav majetku úpadcu
v čase uskutočnenia kúpnej zmluvy a po jej účinnosti. Súd nemôže založiť záver o ukrátení veriteľov
úpadcu len na všeobecných tvrdeniach o odlive všetkého majetku úpadcu bez väzby na konkrétny čas,

kedy k odčerpaniu majetkových hodnôt malo dôjsť, ako aj bez uvedenia, či a v akom rozsahu došlo
k prípadnej transformácii majetku úpadcu. V danom prípade preto súd dospel k záveru, že žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania tej skutočnosti, že v dôsledku právneho
úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku
úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu

(pri každom jednotlivo) a ktoré boli zároveň prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu, nemohli byť z
majetku úpadcu v čase účinnosti kúpnej zmluvy uspokojené.

39. Žalobca na pojednávaní 6.6.2024 navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia majetku
úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na preukázanie ukrátenia veriteľov úpadcu. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v bode 14. žalobnej repliky žiadal súd o dostatočný

časový priestor na zabezpečenie vypracovania odborného vyjadrenia odborne spôsobilou osobou z
odboru ekonómie a účtovníctva, alternatívne znaleckého posudku na preukázanie majetku úpadcu v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s tým, že ak sa mu v lehote jedného mesiaca od podania žalobnej
repliky nepodarí zabezpečiť vypracovanie odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku, obráti sa
na súd s návrhom na vykonanie tohto druhu dokazovania. Od doručenia žalobnej repliky 1.3.2023

do dňa pojednávania 6.6.2024 uplynul viac ako rok, avšak žalobca súdu odborné vyjadrenie alebo
znalecký posudok na preukázanie stavu majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nepredložil
a ani nenavrhol, aby súd takýto dôkaz zabezpečil. Žalobca tak urobil až na pojednávaní 6.6.2024.
Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že tento návrh na vykonanie dôkazu žalobca
neuplatnil včas, hoci bol o povinnosti uplatniť včas prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany a o následkoch sudcovskej koncentrácie poučený, a to jednak v uznesení z 27.1.2023, ako
aj v predvolaní na pojednávanie z 22.4.2024. Vzhľadom na to, že vykonanie žalobcom navrhnutého
znaleckého dokazovania by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd na tento návrh na
vykonanie dôkazu neprihliadol v súlade § 153 ods. 2, 3 CSP.

40. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu musia byť naplnené bez ohľadu na
to, ktorá zo skutkových podstát odporovateľnosti je v konaní uplatnená. Z dôvodu nepreukázania
naplnenia všetkým všeobecných predpokladov odporovateľnosti kúpnej zmluvy sa súd nezaoberal
otázkou preukázania osobitných predpokladov ukracujúceho právneho úkonu podľa § 62 ZKR, keďže
by to na konečný výsledok sporu nemalo vplyv. Súd sa preto nezaoberal spornou otázkou existencie

úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako ani tým, či žalovaný o tomto úmysle úpadcu vedel alebo
mu musel byť známy.

41. Z dôvodu nepreukázania všetkých všeobecných predpokladov odporovateľnosti kúpnej zmluvy sa
súd nezaoberal ani spornou otázkou (ne)primeranosti kúpnej ceny za vozidlá I - III, keďže poskytnutie

peňažnej náhrady do konkurznej podstaty podľa § 63 ZKR prichádza do úvahy len v prípade, že by
súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je neúčinným právnym úkonom. Z toho dôvodu súd zamietol
aj návrh žalobcu na vykonanie dokazovania predložením servisných knižiek a servisných záznamov z
autorizovaných servisov vozidiel I - III, ako aj návrh žalovaného na výsluch R.. O. Z. k technickému stavu
vozidiel I - III, ktoré mali smerovať k preukázaniu (ne)primeranosti dohodnutej kúpnej ceny za vozidlá

I - III.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. Žalovaný bol v predmetnom sporovom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárokna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.