Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101158
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825101158.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so
sídlom Šagátova 1, 821 08 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Sas/12/2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.12.2025 bolo Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj len „správny súd“) doručené
podanie žalobkyne označené ako „Žaloba na obnovu konania podaná v zmysle zákona č. 162/2015 Z.
z.“, v ktorom žalobkyňa žiadala obnovenie konania vo veci právoplatného uznesenia Správneho súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/12/2024 zo dňa 31.07.2025.

2. V podanej žalobe na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že uznesením Správneho súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 29Sas/12/2024 zo dňa 31.07.2025 bola odmietnutá jej správna žaloba zo dňa 07.07.2024
vo veci nepriznania vdovského výsluhového dôchodku, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/133/2025 zo dňa 20.11.2025, ktorým bola zamietnutá kasačná

sťažnosť podaná v danej veci.

3. Ako právny základ žaloby žalobkyňa uviedla, že: ,,Napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Týmto nesprávnym právnym posúdením došlo k odopretiu prístupu k súdu.
Zároveň bolo porušené moje právo na spravodlivý proces.“
4. Ako dôvody na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že: „Najvyšší správny súd SR založil svoje

rozhodnutie na právnom názore, že žalobkyňa bola povinná podať žalobu proti odvolaciemu rozhodnutiu
správnehoorgánu.Takýtoprávnynázorjevrozporesozákonomč.162/2015Z.z.,keďžeSprávnysúdny
poriadok neustanovuje možnosť súdneho preskúmania takého typu odvolacieho rozhodnutia, takéto
rozhodnutie nepatrí medzi preskúmateľné správne akty podľa § 3, § 6 ani § 7 SSP.“

5. V ďalšom texte žaloby žalobkyňa namietala, že postup správnych súdov v preskúmavanej veci

napĺňa znaky odopretia spravodlivosti. Podľa názoru žalobkyne požiadavka Najvyššieho správneho
súduSlovenskejrepubliky,abyžalobkyňapodalažalobu,ktorúprávnyporiadoknepripúšťa,robíjejprávo
na súdnu ochranu iluzórnym, čím dochádza k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

6. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že článok 19 Dohovoru č. 128 zaručuje reálne a účinné preskúmanie
nároku na pozostalostnú dávku. Odmietnutím meritórneho preskúmania nároku žalobkyne podľa nej

došlo k porušeniu tohto medzinárodného záväzku, ktorý má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred
zákonom.7. Žalobkyňa uviedla, že ak by Najvyšší správny súd SR neuplatnil nesprávny právny názor o povinnosti
vyčerpať právne neprípustný opravný prostriedok, vec by nebola skončená

procesne, ale bola by meritórne preskúmaná.

8. V závere žaloby na obnovu konania žalobkyňa namietala, že rozhodnutie správneho súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže súd odmietol žalobu, avšak v odôvodnení rozsudku
neuviedol žiadny právny dôvod ani zákonné ustanovenie, o ktoré svoje rozhodnutie oprel a že takýto

postup predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a odmietnutie spravodlivosti.

9. Žalobkyňa následne navrhla, aby správny súd rozhodol takto: ,,Povoľuje sa obnova konania vo veci
právoplatného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 29Sas/12/2024.
Zrušuje uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2025 a vec sa vracia správnemu
súdu na nové konanie, v ktorom je súd viazaný právnym názorom, že žalobkyňa nebola povinná podať

žalobu proti právne nepreskúmateľnému odvolaciemu rozhodnutiu“.

10. Predtým, ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobkyne na obnovu konania, primárne
skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.

11. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva a slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia, neboli odstránené priznaným primeraným
zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

12. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

c) dôvod obnovy,
d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,
f) žalobný návrh.

13. Podľa § 477 ods. 1, ods. 2 SSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

14. Podľa § 480 ods. 2 SSP, žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.

Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu
na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

15. Podľa § 481 ods. 2 SSP, dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

16. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.

17. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné

doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ako aj z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe,
že Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/12/2024 zo dňa 31.07.2025 bolaodmietnutá žaloba žalobkyne zo dňa 07.07.2024 a žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná
náhrada trov konania. Dôvodom odmietnutia žaloby bola skutočnosť, že nebola splnená základná
procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP a to spôsobilý

predmet súdneho prieskumu, keďže žalobkyňa nežiadala preskúmať konečné rozhodnutie, ktoré by
nadobudlo právoplatnosť po predchádzajúcom využití riadneho opravného prostriedku v správnom
konaní. Žalobkyňa podanou správnou žalobou napádala výlučne prvostupňové rozhodnutie orgánu
verejnej správy, pričom ani na výzvu správneho súdu a po riadnom poučení nedostatok svojej žaloby
neodstránila. Správny súd v predmetnom uznesení preto vyhodnotil, že išlo o neprípustnú žalobu v

zmysle § 7 písm. a) SSP a podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ju odmietol. Proti uzneseniu správneho
súdu sp. zn. 29Sas/12/2024 zo dňa 31.07.2025 žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, ktorá bola
zamietnutá Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/133/2025 zo dňa
20.11.2025.

19. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade
nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal.
Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o
žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby
na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje

druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne
správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne
prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní
obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené
právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne,

dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz
právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný
súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia
zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne
podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy

možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná
len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného
účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol
alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné

dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie
správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

20. S poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, správny súd konštatuje, že žiaden

z dôvodov obnovy konania uvedený v § 472 SSP žalobkyňa v žalobe netvrdila.

21. Keďže však v prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní
o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481
ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na

obnovu konania, aj keď žalobkyňa výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust.
§ 472 SSP neuviedla.

22. Ako už bolo uvedené aj vyššie, Správny súdny poriadok predpokladá len tri situácie, kedy je možné
napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa

jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené

priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.23. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP, nezistil naplnenie
ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. § 472 SSP.

24. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobkyňa netvrdila a ani
nepredložila žiadne právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo
osoby zúčastnenej na konaní. Žalobkyňa vo svojej žalobe na obnovu konania vyjadruje len nesúhlas
s rozhodnutím Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/12/2024 zo dňa 31.07.2025
a rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/133/2025 zo dňa

20.11.2025, ako aj s rozhodnutiami správnych orgánov vo veci rozhodovania o vdovskom výsluhovom
dôchodku žalobkyne. Keďže však žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia právoplatným rozhodnutím
o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní a správny súd
existenciu takéhoto rozhodnutia nezistil, nie je splnená podmienka podľa § 472 písm. a) SSP.

25. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 472 písm. b) SSP je potrebná existencia rozsudku

Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto
rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim
a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným
zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobkyňa ani netvrdila, ani nepredložila žiadne

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobkyňa žiada žalobou
obnoviť, by boli porušené jej základné ľudské práva alebo slobody a správny súd existenciu takéhoto
rozhodnutia ani nad rámec žalobných bodov nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu
konania podľa § 472 písm. b) SSP. Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho

súdu, rozhodnutím orgánu verejnej správy, resp. v konaní pred správnym súdom či orgánom verejnej
správy došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy konania
nie je dostačujúci.

26. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobkyňa netvrdila ani

nedoložila žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s
ktorým by bolo rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha obnovy konania,
v rozpore. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec žalobných bodov správny súd existenciu
takého rozhodnutia nezistil. Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa § 472 písm.
c) SSP.

27. Zhrňujúc vyššie uvedené, žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie
záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný
odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom
bybolasamotnážalobkyňaatýkalobysarozhodnutiavkonaní,ktoréhoobnovužalobkyňažiadapovoliť)

alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto
skutočnostiakodôvodprípustnostiobnovykonaniaanivžalobeoobnovukonanianeuvádzala.Uvádzala
len tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, teda žalobkyňou
uvádzané dôvody, pre ktoré žiada obnoviť konanie vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 29Sas/12/2024 zjavne nie sú dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy

konania. Nakoľko správny súd ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný
dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods.
1 písm. e) SSP odmietol.

28.Správnysúdžalobunaobnovukonaniauznesenímodmietol,pretonebolopotrebné,abyjudoručoval

ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd
odmietol formou uznesenia (§ 147 ods. 1 v spojení s § 483 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania, a
teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho
súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho
prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v

prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval
tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.29. K zákonnej požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 479 SSP správny súd poukazuje na to,
že konanie, ktorého obnovy sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala, bolo súdne konanie vedené na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Sas/12/2024, ktorého predmetom bolo preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia vo veci vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne. V uvedenom konaní teda
správny súd rozhodoval o správnej žalobe v sociálnych veciach, ktorá je upravená v § 199 a nasl. SSP,
pričom v tomto type konania sa uplatňuje výnimka z povinného právneho zastúpenia. Hoci ustanovenie
§ 479 SSP neustanovuje priamo výnimku z povinného zastúpenia aj v rámci konania o obnovu konania,
správnemu súdu je známa rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

z ktorej je zrejmé, že výnimka z povinného zastúpenia sa má aplikovať aj v tomto prípade a to s
poukazom na § 481 ods. 2 SSP, § 483 ods. 3 písm. d) SSP, ako aj dôvodovú správu k § 479 SSP, podľa
ktorej zastúpenie v konaní o žalobe na obnovu konania bude rovnaké ako v základnom konaní (napr.
Uznesenie NSS SR sp. zn. 6Ssk/91/2022 zo dňa 31.10.2023, najmä jeho body 25. až 27.).

30. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

žaloba bola odmietnutá.

31. Podľa § 171 ods. 1, ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto

trov ostatným účastníkom konania.

32. Podľa § 480 ods. 1 SSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
druhej časti tohto zákona.

33. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP
tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti
rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP).
Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní
urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).