Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125010244
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125010244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta
2025 odvolania obžalovaného A. B., prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
sp.zn. 8Tk/1/2025 z 11.4.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn.
8Tk/1/2025 z 11.4.2025 v časti - vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a výroku o ochrannom opatrení

obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom B. XXX, D. E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby Ilava,

odsudzuje:

Podľa § 200 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na

trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej F. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, I., škodu vo výške 37 180 eur.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8Tk/1/2025 zo dňa 11.4.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b),
odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že:

dňa 16.9.2024 o 11.49 hod. v obci I., časť H. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČV:

C., šedej metalízy, kde pred rodinným domov č. XXX zastavil, vystúpil z vozidla, kadiaľ v tom čase išla
zo školy domov maloletá F. G., nar. XXXX, pričom z fyzického vzhľadu bolo obvinenému zrejmé, že
ide o dieťa, ktoré mu nebude klásť odpor, tejto zobral jej dáždnik, ktorý mala rozprestretý nad hlavou,
odhodil ho do dvora rodinného domu č. XXX a násilím ju posadil na predné sedadlo spolujazdca, vozidlouzamkol a odviezol ju do lesa v časti zv. J. a v blízkosti hotela J. v obci I. z vozidla vystúpil, otvoril dvere
na mieste, kde sedela maloletá F. G., tejto prikázal, aby sa presunula na zadné sedadlá vozidla, kde jej
vyzliekol šaty, nohavice a spodné prádlo, na čo sa ho maloletá pýtala „načo, načo“, položil si ju na svoje

stehná tvárou dole a následne jej strkal prsty svojej ruky do análneho otvoru, čomu sa maloletá bránila
odsúvaním jeho ruky, kopaním nôh, kričaním a pišťaním, s týmto konaním prestal, až keď mu povedala,
že to nikomu nepovie a následne po presne nezistenom čase, keď sa maloletá obliekla, sa presunuli
osobným motorovým vozidlom na bližšie nestotožnené miesto v obci I., kde toto konanie zopakoval,
avšak s väčšou intenzitou, v dôsledku čoho došlo u maloletej ku krvácaniu z análneho otvoru a krv, ktorú

mal na svojich prstoch, jej dával voňať a opakovane sa maloletej pýtal, či to naozaj nikomu nepovie, lebo
inak si ju nájde, čo u maloletej F. G., nar. XXXX viedlo k vzniku syndrómu sexuálne zneužitého dieťaťa,
posttraumatickej stresovej poruche a nočnému pomočovaniu, pričom konanie obvineného sa u maloletej
prejavilo v emocionálnom prežívaní, v bežnom sociálnom fungovaní, v kognitívnej výkonnosti, v kvalite
spánku, vo zvýšenom vnútornom napätí, zvýšenou fixáciou na matku, pri ktorej pociťuje bezpečie, v
citovom otupení v rámci obranných mechanizmov, stratou pocitu radosti, sociálnym stiahnutím, nočnými

morami a flashbackmi (živé spomienky na prežitú traumu), zvýšenou citlivosťou na hluk (spomienky na
svoj krik v aute v čase skutku), nočným pomočovaním, nesústredenosťou pri školských povinnostiach,
zhoršením známok, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života viac ako 42 dní, s vysokým rizikom
hraničiacim s istotou celoživotných následkov.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný odsúdený podľa § 200 ods. 3 Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10
(desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému súd uložil
ochranné sexuologické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej F. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, I. škodu v sume 22.308,- €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, I. so

zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.4.2025, a to v neprospech obžalovaného proti výroku o treste.
Zahlásené odvolanie zdôvodnila písomným podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 19.5.2025,

a to nasledovne:

Odvolanie podáva čo do výroku o treste, nakoľko rozhodnutie nepokladá za dôvodné a vecne správne.
Súd pri ukladaní trestu má prihliadnuť na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, a to na
spôsob vykonania činu, jeho následky, mieru zavinenia, okolnosti spáchania činu a pohnútku páchateľa.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po tom ako bol poučený o práve urobiť niektoré z vyhlásení
uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku uviedol, že je vinný zo
spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Súd následne jeho vyhlásenie prijal zmysle ustanovenia
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku.
V prejednávanej veci sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako obzvlášť závažného zločinu

sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ako aj zavinením obžalovaného kvalifikovaného ako obzvlášť
závažný zločin. Zároveň prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, kedy
toto vyhlásenie obžalovaného prijal a vykonával dokazovanie len k výroku o treste.
Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému, tento považuje za neprimerane mierny. Trest plní funkciu

ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak
aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Následkom trestného činuje porušenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu, ktorého miera závažnosti, respektíve
spoločenskej nebezpečnosti je determinovaná aj účinkom protiprávneho konania páchateľa, v danom
prípade kvantitou a kvalitou zásahu do duševnej, ale aj telesnej integrity poškodeného subjektu. Pomery

páchateľa sa týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci
môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. U každého
páchateľa ide o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, o jeho
majetkové pomery, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, sociálny status a podobne.

Hlavným dôvodom, ktorý zakladá u obžalovaného potrebu uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t.j. 15 rokov, je najmä charakter
spáchaného skutku, osoba obžalovaného, okolnosti spáchania skutku a jeho závažnosť. Obžalovaný
uvádzal, že skutok nespáchal pod vplyvom alkoholu, bol triezvy, čo zvyšuje jeho nebezpečnosť pre
spoločnosť. Alkohol si mal vypiť až po návrate domov. Ak mal obžalovaný nejaké osobné, rodinné či
vzťahové problémy, mal možnosť ich riešiť iným spôsobom (obžalovaný bol v minulosti opakovane

hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, respektíve v liečebniach, pričom tieto hospitalizácie mu
na určitý čas pomohli) a nie zneužitím bezbrannosti malého dieťaťa, ktoré bude mať z jeho konania
dlhoročné možno aj celoživotné následky.
Súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona môže pri vyhlásení o vine na hlavnom
pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky po vyhlásení viny znižovať
trest pod dolnú hranicu, prihliada sa k individuálnym okolnostiam, za ktorých bol trestný čin spáchaný
a po vyhodnotení všetkých okolností prípadu súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu. Má za to, že v
tomto konkrétnom prípade neboli vzhliadnutí také okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia
§ 39 ods. 5 Trestného zákona.

Rovnako má za to, že v danom prípade súd nesprávne rozhodol, keď obžalovaného zaradil na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko ustanovenie
§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona nerozlišuje výšku uloženého trestu, ale podmieňuje zaradenie
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia spáchaním obzvlášť
závažného zločinu. Týmto ustanovením nie je určená výška uloženého trestu, táto je špecifikovaná

v ustanovení § 48 ods. 4 Trestného zákona, pričom toto ustanovenie nie je obligatórne je tu daný
priestor na úvahy súdu, preto má za to že ak súd rozhodol o znížení trestu pod dolnú hranicu mal
obžalovaného zaradiť na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,
nakoľko ide o obzvlášť závažný zločin. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozsudok
Okresného súdu Žilina zo dňa 11.04.2025, sp. zn. 8Tk/1/2025 za nezákonný a navrhuje, aby Krajský

súd Žilina ako odvolací súd zrušil výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo
veci rozhodol rozsudkom. Navrhuje, aby súd obžalovanému A. B. uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 15 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, čím zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu písomne podaním
doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 19.04.2025. Obžalovaný podal odvolanie iba voči
výroku o treste a voči výroku o výške náhrady škody, ktoré zdôvodnil nasledovne:

Obžalovaný je toho názoru, že samotná výška trestu je neprimeraná a to aj napriek tomu, že Okresný
súd Žilina svoje rozhodnutie o výške trestu oprel o ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona a samotnú
výšku trestu znížil o jednu tretinu. Obžalovaný a obhajoba poukazuje na to, že práve vzhľadom na
okolnosti tohto konkrétneho prípadu, na samotný skutkový stav prípadu, poľahčujúce okolnosti ako
aj na osobu páchateľa, ktorý pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život, nebol trestne

stíhaný, napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, ku skutku sa priznal, jeho konanie naozaj
úprimne oľutoval a hlavne taktiež vzhľadom na jeho zdravotný a najmä psychický stav, ktorý je uvedený
v samotných znaleckých posudkoch, hlavne v záveroch znaleckých posudkov MUDr. Danice Caisovej,
kdesajasneuvádza,ževzhľadomnazávislosťobžalovanéhonaalkoholeadiagnózusexuálnadeviácia,
ktorú obžalovaný nevedel vo svojom živote riešiť a bola znížená jeho ovládacia schopnosť do polovice.

Obhajoba tiež poukazuje na to, že vzhľadom na psychickú traumu poškodenej, ktorej následky sa nedajú
teraz v tak krátkej dobe po spáchaní skutku jasne preukázať, bola zmenená právna kvalifikácia zločinu
sexuálneho násilia na obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, čo sa uskutočnilona základe znaleckého posudku MUDr. Bullovej (Znalecký posudok č. 176/2024 zo dňa 18.11.2024),
čo všetko spôsobilo zvýšenie trestnej sadzby z ods. 2 do ods. 3 ust. § 200 Trestného zákona, čím
sa v tomto osobitnom prípade neprimerane zvýšila trestná sadzba odňatia slobody pre obžalovaného.

Obžalovaný si je plne vedomý, že zákon musí formulovať trestnú politiku, no nie absolútne, pretože trest
by mal byť vždy primeraný k povahe, okolnostiam a následkom trestného činu. Individualizácia trestu
sa slúži jeho primeranosti. Len primeraný trest je spravodlivý. Taktiež čo sa týka samotnej kvalifikácie
trestného činu sú toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa, že
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že

na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania, respektíve kvalifikácia podľa
ods. 2 § 200 Trestného zákona. Podstatou trestu je zasiahnuť do základného práva a slobody páchateľa.
Každé obmedzenie základného práva a slobody však musí dbať na podstatu a zmysel základných práv a
môže sa použiť len na stanovený cieľ, osobitne vo vzťahu k trestnému právu si treba uvedomiť jeho účel,
ktorý spočíva v ochrane základných práv a slobôd a ochrane štátu. Ale vzhľadom na osobitosť prípadu,
však súd by mal pri posudzovaní sankčnej normy z pohľadu spravodlivosti nevyhnutne vychádzať z toho,

čo je účelom trestu. Preto s poukazom na vyššie uvedené, obhajoba navrhovala, aby bol okrem použitia
§ 39 ods. 5 Trestného zákona na zníženie trestnej sadzby použitý aj ods. 1
§ 39 Trestného zákona a súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Poukazujú pritom na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l), n)
Trestného zákona. Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život,

podľa § 36 písm. l) Tr. zák. priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento skutok úprimne oľutoval,
prostredníctvom svojej manželky zaslal ospravedlňujúci list poškodenej a jej rodine, podľa § 36 písm. n)
Tr. zák. napomáhal pri objasňovaní trestného činu príslušným orgánom. Čo sa týka samotnej kvalifikácie
trestného činu, sú toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest ešte kratšieho trvania ako bolo rozhodnuté okresným súdom.
Čo sa týka samotnej náhrady škody, vzhľadom na situáciu, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a z tohto dôvodu nebolo možné robiť dokazovanie ohľadom výšky
a primeranosti náhrady škody obhajoba preto navrhla, aby súd poškodených odkázal na civilný proces
alebo priznal náhradu škody len čiastočne vo výške polovice odporučeného priznaného bodového

ohodnotenia t.j. 650 bodov, pretože znalkyňa MUDr. Bullová tu jasne uvádzala, že sa dá predpokladať,
takže podľa obhajoby tu ide len o predpoklad a nie o jasný dôkaz výšky škody a keďže škoda, respektíve
jej výška nie je jednoznačne preukázaná, preto obhajoba navrhovala priznať náhradu škody len v 1/2
odporúčaného bodového ohodnotenia a zároveň, aby súd so zvyškom odkázal poškodených na civilný
proces. Na základe uvedeného navrhujú, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného

súdu v Žiline, pracovisko Čadca, zo dňa 11. apríla 2025, sp. zn. 8Tk/1/2025 zrušil podľa § 321 ods. 1
písm. c), písm. d), písm. e) Trestného poriadku a sám rozhodol vo veci tak, že zníži trest obžalovaného
a čo sa týka náhrady škody tú zníži na 1/2, t.j. 650 bodov, t.j. 18.590 eur (28,60 eur za 1 bod) alebo
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie maloletá poškodená zastúpená matkou K. G., písomne
doručené elektronicky dňa 23.04.2025 a to proti výrokom, ktorým súd zaviazal A. B. nahradiť poškodenej
maloletej škodu vo výške 22 308 eur a ktorým bola poškodená maloletá so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázaná na civilný proces s tým, že toto odvolanie dodatočne zdôvodní po doručení
rozsudku. Odvolanie poškodenej zdôvodnil splnomocnenec písomne podaním doručeným okresnému

súdu elektronicky dňa 12.06.2025, vrátane dodatku - Odborného vyjadrenia č. 87/2025. V súvislosti so
záverom okresného súdu, keďže záver znalkyne MUDr. Jany Bullovej vyslovený v rámci Znaleckého
posudku č. 176/2024 formulovaný slovami: „odporúča priznať bodové ohodnotenie 1300 bodov“, vnímal
súd prvého stupňa ako odporúčanie, ktorým sa necíti byť viazaný, preto poškodená požiadala znalkyňu
MUDr. Janu Bullovú o vypracovanie odborného vyjadrenia. V ňom znalkyňa odpovedala na otázku

ohľadne určenia výšky bodového ohodnotenia poškodenia zdravia maloletej a tým zároveň odstránila
nejasnosť, ktorú mal súd ohľadne určenia výšky bodového ohodnotenia poškodenia zdravia. V odpovedi
na nimi položenú otázku znalkyňa MUDr. Jana Bullová uvádza, že bodové ohodnotenie poškodenia na
zdraví u vyšetrovanej maloletej dosahuje 1300 bodov. Ako dôkaz svojich tvrdení prikladajú Odborné
vyjadrenie MUDr. Jany Bullovej. Z uvedeného vyplýva, že poškodená bola konaním odsúdeného

A. B. postihnutá intenzitou, ktorá fakticky dosahuje maximálnu hranicu a to 1300 bodov. Nejde o
hypotetické riziko, podľa ktorého by bodové ohodnotenie poškodenia na zdraví u poškodenej mohlo v
budúcnosti dosiahnuť až 1300 bodov, ale ide o záver znalca, v ktorom sa konštatuje, že u poškodenej
sa jedná už v súčasnosti o reálny stav jej zdravia. Má za to, že aj súd vo svojom odôvodnenírovnako konštatuje, že niet pochýb o tom, že obžalovaný už spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na
zdraví, ktorú diagnostikovala aj samotná znalkyňa. Majú za to, že pokiaľ sa znalkyňa v doplnení
znaleckého posudku č. 176/2024 vyjadrovala k pravdepodobnosti vzniku celoživotných následkov,

nejednalo sa o spochybnenie aktuálneho poškodenia zdravotného stavu maloletej, ktorému zodpovedá
priznanie bodového ohodnotenia 1300 bodov. Toto vyjadrenie znalkyne zároveň nemožno považovať
za vyjadrenie, ktoré bolo určujúce pri stanovení bodového ohodnotenia poškodenia na zdraví maloletej.
Inými slovami už v čase vypracovania znaleckého posudku bola u maloletej prítomná tak vážna
úroveň poškodenia na zdraví, ktorá odôvodňovala priznanie bodového ohodnotenia 1300 bodov (veľmi

intenzívna telesná bolestivosť pri vyprázdňovaní, plač od bolesti, zhoršenie prospechu, nesústredenosť,
zabúdanie, nočné pomočovanie, nočné mory aj s negatívnym obsahom, zvýšená plačlivosť, stránenie
sa väčších kolektívov, prítomné flashbacky, vadí jej silný a podobne). V znaleckom posudku znalkyňou
posudzované nepriaznivé následky, ktoré sa u maloletej s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s
istotou, objavia v budúcnosti, nemali vplyv na určenie výšky bodového ohodnotenia bolestného v jej
znaleckom posudku a v jej odbornom vyjadrení. Na základe týchto skutočností navrhujú, aby odvolací

súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu v jeho výroku
o náhrade škody a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom a určil, že
odsúdený je povinný nahradiť mal. poškodenej narodenej v roku 2015, škodu vo výške 37.180 eur.

Obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu písomne reagoval na doručené Odborné vyjadrenie znalca

MUDr. Jany Bullovej č. 87/2025 vo veci náhrady škody podaním zo dňa 04. augusta 2025, doručeným
Krajskému súdu v Žiline elektronicky dňa 05.08.2025. Aj naďalej zotrváva na stanovisku, ktoré uviedli v
samotnom odvolaní zo dňa 18. apríla 2025. Obhajoba naďalej poukazuje na to, že podľa odbornej praxe
sa psychická trauma poškodenej a jej následky nedajú v tak krátkej dobe po spáchaní skutku jasne
preukázať, preto navrhujú, aby súd toto odborné vyjadrenie MUDr. Jany Bullovej v tomto odvolacom

konaní nebral do úvahy a čo sa týka náhrady škody, v rámci práva na spravodlivý súdny proces
odkázalstranupoškodenejnacivilnýproces,kdebysamohlourobiťdokazovanienáhradnýmznaleckým
posudkom, či inými odbornými vyjadreniami, v ostatnom zotrvávajú na návrhu, aby krajský súd rozhodol
tak, ako to uviedli v písomnom zdôvodnení odvolania.

V odvolacom konaní splnomocnenec poškodenej zaslal krajskému súdu podanie označené ako
Vyjadrenie poškodenej k záverečnej reči obžalovaného na hlavnom pojednávaní zo dňa 11.04.2025
s prílohou - listom vlastníctva číslo XXX pre obec a katastrálne územie D. E. ku dňu 03.04.2025 a list
vlastníctva číslo XXX pre obec a katastrálne územie D. E. ku dňu 05.08.2025 na č.l. 763 až 768 doručené
elektronicky Krajskému súdu v Žiline dňa 19.08.2025. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že obžalovaný v

rámci svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2025 vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu a ku ktorému svoju vinu zároveň dobrovoľne priznal, uviedol: „chcem sa ospravedlniť
rodičom, je mi to veľmi ľúto, ľutujem to“. Obžalovaný tým, že priznal vinu ku skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, musí si byť vedomý toho, že svojím konaním ublížil maloletej poškodenej. V dôsledku
uvedeného vznikol poškodenej voči obžalovanému nárok na náhradu škody. V mene poškodenej bol

uplatnený nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške 37 180 eur. Tento nárok je preukázaný
najmä Znaleckým posudkom č. 176/2024 zo dňa 18.11.2024 a doplnkom k nemu zo dňa 05.01.2025
a Odborným vyjadrením L. B. zo dňa 16.05.2025 č. 87/2025. Oľutovanie skutku obžalovaného však
poškodená nepovažuje za úprimné. Obžalovaný bol ku dňu 21.02.2025 spoluvlastníkom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D. E. a to pozemku parcely

registra C evidovaného na katastrálnej mape číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
596 m2 a stavby rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele 7708/12 pod B1 na svoje
meno a na meno svojej manželky M. B. v podiele 1/1 k celku. Ešte počas trestného konania sa však
obžalovaný zbavil nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie
D. E., ktoré mohli reálne slúžiť k náhrade škody poškodenej. Dňa 27.02.2025 príslušný Okresný úrad,

katastrálny odbor, povolil vklad (pod V 363/2025) dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX pre obec a katastrálne územie D. E. stala M. B.. Následne dňa 23.05.2025 bol povolený
vklad (pod V 978/2025) darovacej zmluvy - 289/2025, ktorou pravdepodobne M. B. N. B. darovala
spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam príbuzným obžalovaného. Týmto postupom sa docielil

právny stav, kedy obžalovaný už nie je viac vlastníkom nehnuteľností, ktoré vlastnil ešte ku dňu
21.02.2025. Ako dôkazy o tom predkladajú listy vlastníctva. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek
tomu, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2025 priznal a vyjadril ľútosť, ešte pred
týmto pojednávaním konal v rozpore s deklarovanou ľútosťou a aj v rozpore s dobrými mravmi namiestotoho, aby vyvinul snahu o čo aspoň čiastočnú náhradu spôsobenej škody, bezcharakterne zabezpečil,
že poškodenej pravdepodobne nebude uhradená ním spôsobená škoda. Inými slovami obžalovaný
urobil úkony smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku v úmysle zabrániť tomu, aby poškodenej bola

nahradená ním spôsobená škoda. Poškodená má za to, že konanie obžalovaného nemožno vnímať
inak, ako jasný prejav toho, že jeho ospravedlnenie sa rodičom poškodenej ani prejavená ľútosť nie sú
úprimné.Pokiaľbyobžalovanýsvojekonanieskutočneúprimneoľutoval,takétoniečobynikdynespravil.
Poškodená považuje jeho ospravedlnenie rodičom, ako aj ľútosť nad skutkom, ku ktorému sa priznal,
za čisto formálne, účelové, neúprimné a uskutočnené za účelom uloženia priaznivejšieho trestu. Vyššie

uvedené konanie obžalovaného je o to závažnejšie, že poškodenou je maloleté dieťa, na ktorom sa
obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia. Okresným súdom uložený trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov znamená, že obžalovaný môže byť podmienečne prepustený po
výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody, t.j. v čase, keď poškodená bude mať 16 rokov.
Práve v tomto veku si poškodená bude naplno uvedomovať to, čo jej obžalovaný spôsobil. Ak bude
obžalovaný v tomto čase podmienečne prepustený na slobodu a bývať v D. E. - susednej dedine, toto

môže mať veľmi negatívny vplyv na psychiku poškodenej. Na záver si poškodená dovoľuje požiadať
súd, aby skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení zohľadnil pri rozhodovaní o treste obžalovaného.

Prokurátorka sa písomne nevyjadrila k odvolaniam obžalovaného a poškodenej.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom sa vykonalo v prítomnosti prokurátora, obhajcu
obžalovaného a splnomocnenca poškodenej a v neprítomnosti obžalovaného A. B., ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil písomne a žiadal vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Krajský súd považoval za splnené podľa § 293 ods. 7 Tr. por. zákonné podmienky na vykonanie
verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného A. B.. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol,

aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a uložil mu prísnejší trest, nakoľko
podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. na zníženie
dolnej hranice trestu o jednu tretinu, teda za primeraný a zákonný považuje trest odňatia slobody vo
výmere 15 rokov so zaradením do ÚVTOS s maximálnym stupňom stráženia, eventuálne so stredným
stupňom stráženia. Rovnako považuje za dôvodné aj odvolanie poškodenej a navrhuje, aby krajský

súd zrušil výrok o náhrade škody s prihliadnutím na nereparovateľný následok konania obžalovaného
a priznal poškodenej nárok na náhradu škody na hornej hranici bodového ohodnotenia 1300 bodov
v sume 37.180,- eur. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.
Splnomocnenec poškodenej zotrval na podanom odvolaní voči výroku, ktorým okresný súd nepriznal
poškodenou uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 37.180,- eur. Navrhol preto, aby krajský súd

zrušil výrok o náhrade škody a sám rozsudkom rozhodol, práve s ohľadom na ujmu, ktorú utrpela
maloletá poškodená a je podrobne popísaná v znaleckom posudku, pričom dáva do pozornosti, že
jej ťažkosti trvajú naďalej. Zdôraznil, že nejde o hypotetickú ujmu, ale o skutočnú ujmu, ktorú utrpela
v dôsledku konania obžalovaného. Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch
v ňom uvedených, ako aj na vyjadreniach k odvolaniu, ktoré v tejto veci podali. Má za to, že odvolania

prokurátora a poškodenej sú nedôvodné a žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. c), d), e) Tr. por. a sám vo veci rozhodol vo výroku o treste, ako aj vo výroku
o náhrade škody tak, že túto prizná vo výške jednej polovice, t.j. 650 bodov, spolu 18.590,- eur alebo
podľa § 322 Tr. por. vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí zotrval na návrhu na vykonanie dôkazu - odborného
vyjadrenia, ktoré predložili ako súčasť doplnenia odvolania pod č. 87/2025. Krajský súd následne
rozhodol tak, že podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol návrh poškodenej na doplnenie
dokazovania oboznámením s Odborným vyjadrením č. 87/2025, predloženým poškodenou v odvolacom
konaní na č.l. 734-736 s odôvodnením, že hoci je právom procesných strán predkladať návrhy na

doplnenie dokazovania resp. dopĺňať odvolacie námietky, v prejednávanej veci v odvolacom konaní
po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okolnosti,
ktoré sú obsahom navrhovaného dôkazu pri zachovaní kontradiktórnosti konania, sú zistiteľné z už skôr
zabezpečených dôkazov v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (prokurátor, obžalovaný, poškodená) podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby,
ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Zistil potom, že odvolania podané prokurátorom, obžalovaným a poškodenou boli podané oprávnenými
osobami, v zákonom stanovenej lehote, proti výrokom, proti ktorým sú prípustné (prokurátor podal
odvolanie len proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, obžalovaný proti výroku o treste a

proti výroku o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť škodu poškodenej, poškodená proti výroku
o náhrade škody), v zákonom stanovenej lehote, pričom odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako
nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Odvolanie prokurátora vyhodnotil ako
čiastočne dôvodné vo výroku o spôsobe výkonu trestu, a to z dôvodov, na ktoré poukázal prokurátor
v odvolaní. Pokiaľ ide o odvolanie podané poškodenou zastúpenou splnomocnencom, odvolanie

poškodenej vyhodnotil ako v plnom rozsahu dôvodné. Na podklade odvolaní prokurátora a poškodenej,
potom napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody zrušil podľa § 321 ods. 1
písm. d), písm. f), ods. 2 Tr. por. a následne sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom
výroku o vine a výroku o ochrannom opatrení, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku rozsudku primárne
zistil, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste,
bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd preskúmal zákonnosť postupu

okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Zistil, že v tomto
smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Obžalovaný dal
vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta skutkové a právne závery
obžaloby pri skutku. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so zákonom a stalo
sa nemenným. Priznanie obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti a vyhlásenie o priznaní viny je

podporenéajďalšímivkonanívykonanýmidôkazmi,atovýpoveďamisvedkynepoškodenejK.G.,matky
maloletej F. G., výpoveďou maloletej F. G. nar. XXXX, svedkyne L. B., zápisnicou o rekognícii osoby,
znaleckými posudkami ako aj ďalšími vo veci zabezpečenými listinnými dôkazmi. Zákonným bol potom
ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len
dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o treste, náhrade škody uplatnenej poškodenou a ochranným

opatrením. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako obzvlášť závažného zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, čomu zodpovedá aj úprava skutkovej vety (na hlavnom
pojednávaní dňa 11.04.2025 prokurátorka navrhla upraviť obžalobu a doplniť o nasledovné: „pričom z
fyzického vzhľadu bolo obvinenému zrejmé, že ide o dieťa, ktoré mu nebude klásť odpor“), nakoľko

obžalovaný násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, čin
spáchal na chránenej osobe - dieťati a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví. Ako už bolo vyššie uvedené,
s ohľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaným, ktorého dôsledkom je jeho neodvolateľnosť
avtomtorozsahunenapadnuteľnosťodvolanímanidovolanímokremdovolaniapodľa§371ods.1písm.
c) Tr. por., obžalovaný svoje odvolanie obmedzil len vo vzťahu k výroku o treste, čím bola determinovaná

aj prieskumná činnosť odvolacieho krajského súdu len vo vzťahu k tomuto výroku a vo vzťahu ku
konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, prokurátor odvolanie podal v neprospech obžalovaného
a obžalovanému navrhol uložiť prísnejší, t.j. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 15 rokov, bez použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa
§ 39 ods. 5 Tr. zák., pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní so zaradením obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, eventuálne

so stredným stupňom stráženia ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu a nie do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Prokurátor považoval za dôvodné aj odvolanie poškodenej voči
výroku o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu len
sčasti a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú odkázal na civilný proces. Výrok o uložení
ochranného opatrenia prokurátor odvolaním nenapádal. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal

výšku uloženého nepodmienečného trestu hoci aj mimoriadne zníženého podľa § 39 ods. 5 Tr. zák.
o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (podľa § 200 ods. 3 Tr. zák.
možno uložiť trest v sadzbe 15 – 20 rokov) ako uloženie trestu neprimerane prísneho a nedostatočne
zohľadňujúceho závery znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej č. 5/2025 zo dňa 25. januára2025, podľa ktorého vzhľadom na závislosť obžalovaného na alkohole a diagnózu sexuálna deviácia,
ktorú obžalovaný nevedel vo svojom živote riešiť, bola znížená jeho ovládacia schopnosť do polovice.
Považuje za dôvodné aj použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorým by súd pristúpil

k ďalšiemu zníženiu trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu uvedenú v ust.
§ 39 ods. 3. Tr. zák. Taktiež namietal, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne, nedostatočne individualizované a že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, respektíve použite právnej kvalifikácie podľa § 200 ods.
2 Tr. zák. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal aj výšku náhrady škody, ktorá podľa jeho názoru

nebola jednoznačne preukázaná a obhajoba navrhla priznať náhradu škody len v polovici odporúčaného
bodového ohodnotenia a zároveň odkázať poškodenú so zvyškom nároku na náhrady škody na civilný
proces. Obžalovaný v podanom odvolaní nenamietal uloženie ochranného opatrenia a to ústavného
sexuologického a protialkoholického liečenia.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste, ktorý

prokurátor a obžalovaný napadli podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že
prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Pokiaľ
ide o uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť, v tomto smere okresný súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané
ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov

správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť, tak ako to
v podrobnostiach uviedol na strane 3 až 7 rozsudku.

Ďalej odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
obžalovanému správne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v ustanovení § 34 Tr.

zák., osobitne v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, a tiež aj v kontexte účelu

trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. správne zistil poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák. t.j. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa § 36 písm. l) Tr. zák.

(obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne oľutoval), § 36 písm. n)
Tr. zák. t.j. napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zároveň u obžalovaného
správne dospel k záveru o neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. Z odpisu z registra
trestov vyplýva, že obžalovaný nemá v odpise žiaden záznam.

Zohľadniac zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., osobitne kritériá uvedené v
§ 34 ods. 4 Tr. zák. a účel trestu, s prihliadnutím na zistenia týkajúce sa osoby obžalovaného a spáchanej
trestnej činnosti podstatné pre rozhodovanie o treste ako tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania,
teda predovšetkým okolnosti prípadu, správanie sa obžalovaného, jeho postoj k žalovanej trestnej
činnosti, snahu ospravedlniť sa poškodenej, berúc do úvahy aj odvolacie námietky prokurátora ohľadne

výšky uloženého trestu, ktoré krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, dospel odvolací súd k záveru,
že obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je primeraný, zákonný a spravodlivý.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti nápravy obžalovaného a v neposlednom rade
i poľahčujúce okolnosti, pri absencii priťažujúcich okolností, vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestu

podľa § 34 Tr. zák., ako aj účelu trestu, keď trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť
úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionálnosti trestu), ale súčasne musí zohľadňovať aj
osobu páchateľa, na dosiahnutie účelu Trestného zákona je aj podľa odvolacieho súdu u obžalovaného
A. B. primeraným trestom trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu na výkontrestu so stredným stupňom stráženia. Súd prvého stupňa dôsledne zohľadnil ustanovenia o ukladaní
trestu aj z hľadiska závažnosti následkov, pretože obžalovaný spôsobil závažný následok – ťažkú ujmu
na zdraví maloletej osoby - dieťati ako aj z hľadiska okolností spáchania sexuálneho trestného činu, na

ktorý zneužil bezbrannosť dieťaťa, ako obzvlášť zraniteľnej obete protiprávneho konania obžalovaného.
V neposlednom rade je podľa odvolacieho súdu potrebné prihliadať aj na motív konania obžalovaného,
ktorý si cielene vybral dieťa na uspokojenie svojich momentálnych sexuálnych potrieb, pretože žil
v dlhodobo sexuálne frustrujúcom vzťahu (čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 2/2025 z odboru
psychológia).

Bez povšimnutia v súvislosti s odvolacími námietkami tak obžalovaného ako aj prokurátora nie je
možné ponechať skutočnosť, že obžalovaný A. B. v tejto trestnej veci na hlavnom pojednávaní pred
okresným súdom učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd
prijal a obžalovaného uznal vinným v zmysle podanej obžaloby. Krajský súd si je vedomý toho, že
v takomto prípade vyhlásenia o vine obžalovanému môže byť uložený trest odňatia slobody aplikujúc

ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., účinné od 06.08.2024, teda znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Aj v prípade vyhlásenia viny však obžalovaný
automaticky nemá nárok na postup pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., teda
znížený pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody až o jednu tretinu.
Nakoľko sa jedná len o možnosť, súd musí vždy skúmať, či sú tu splnené zákonné podmienky pre

takýto postup. V prejednávanej veci obžalovaného A. B. je trestná sadzba žalovaného trestného činu
(obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 3 Tr. zák. v rozpätí 15 – 20 rokov).
V danom prípade krajský súd totožne s okresným súdom zistil viaceré konkrétne skutočnosti, pre ktoré
u obžalovaného by nezodpovedalo stavu veci a zákonu ukladanie trestu odňatia slobody v nižšej výmere
ako 10 rokov, a to vzhľadom na vyššie podrobne popísanú osobu obžalovaného, povahu, okolnosti

a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako sa k tejto krajský súd už vyjadril vyššie. Pri ukladaní trestu
obžalovanému nie je totiž možné dať na jednu úroveň páchateľa trestného činu, ktorý na hlavnom
pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a páchateľa, ktorý takéto vyhlásenie neučinil a vyhlásenie o vine je
potom potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému. Pokiaľ obžalovaný učinil vyhlásenie o vine,
benefitom pre neho bolo uloženie trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby, tak ako

to správne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd. Pokiaľ by obžalovaný takýto
benefit nebol získal, vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu a závažnosť trestnej činnosti by u neho
bolo plne na mieste ukladanie trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe. Krajský
súd má za to, že uloženie ešte miernejšieho trestu, než vo výmere 10 rokov obžalovanému by osobitne
neodôvodňovalo ani použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., nakoľko aj v tomto prípade má

ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu fakultatívny charakter.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného v súvislosti s výškou ukladaného trestu, v ktorej žiadal
zohľadniť aj zníženie jeho ovládacej schopnosti na polovicu, t.j. konanie v stave zmenšenej príčetnosti,
v súvislosti so v znaleckom posudku konštatovanej závislosti obžalovaného na alkohole a na to

nadväzujúcej diagnóze sexuálne deviácie, s ktorou sa stručne zaoberal súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku, touto sa zaoberal aj krajský súd a dopĺňa nasledovné: obžalovaný v záverečnej reči a totožne
s odvolaním požaduje použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., podľa ktorého súd môže znížiť
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto trestným zákonom aj vtedy, ak odsudzuje
páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na

zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a
zároveň uloží ochranné liečenie - kumulatívnou podmienkou je skutočnosť, že súd má za to, že ochranu
spoločnostimožnodosiahnuťajtrestomkratšiehotrvania,avšaksúčasnesúduložíobligatórneochranné
liečenie.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov. Ak sú pri vyhlásení o
vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku

1 alebo 2 môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ods. 3.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 48/2024 vypracovaného MUDr. Danicou Caisovou Škultétyovou,
znalkyňou z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia zo dňa 30.10.2024, zaúčelom zistenia, či obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou (č.l. 240 až 242 vyšetrovací spis), znalkyňa
pri vyšetrení zistila, že sexualita obžalovaného je menšinová deviantná, konštatovala devastačný
vplyv alkoholu, ktorý sa prejavil aj na jeho sexualite tým, že podstatným spôsobom oslabil systém

averzií. Je potrebné, aby obžalovaný absolvoval ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou,
liečba má charakter režimovej liečby a jej cieľom je, aby obžalovaný porozumel svojej sexualite a
aby sa naučil realizovať svoju sexualitu v medziach zákona. PPG vyšetrenie hodnotila veľmi opatrne,
avšak konštatovala, že nie je neprehliadnuteľný fakt, že jeho reakcie na ženy, dievčatá, genitogenitálny
kontakt, mužov a sexuálne násilie sa od seba neodlišovali, boli totožné. Svedčí to o strate výberovosti

- preferencie apetovaného objektu, čo podporuje sexodiagnostický záver o strate štruktúr/zábran zo
systému sexuality. Zo znaleckého posudku číslo 05/2025 MUDr. Danice Caisovej Škultétyovej vyplýva,
že znalkyňa psychiatrickým vyšetrením zistila, že obžalovaný trpí závislosťou od alkoholu. Závislosť
od alkoholu má charakter psychickej aj fyzickej závislosti od alkoholu. Závislosť sa prejavuje okrem
iného pitím do pitia, rannými dúškami, alkoholickými ťahmi (pitie niekoľko dní po sebe) a cravingom
(bažením po alkohole), pri poklese alkoholémie (hladiny alkoholu v krvi) abstinenčnými príznakmi (tras

tela, zvýšené potenie, zvracanie). Nadmerné pitie v kombinácii s organickým ochorením mozgu má na
prognózu a priebeh oboch ochorení negatívny vplyv. Obžalovaný bol opakovane hospitalizovaný na
psychiatrických oddeleniach pre problémy s pitím. Napriek opakovaným nemocničným aj ambulantným
liečeniam, ako aj návštevami u anonymných alkoholikov nebol schopný dlhodobo abstinovať. Podľa
medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH - 10 je alkoholizmus vyšetrovaného pod položkou F10.2 -

poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu - syndróm závislosti. Obžalovaný A. B.
tvrdil,žepredspáchanímtrestnéhočinunepil,šoféroval.Tátoinformáciasanedáanipotvrdiťanivyvrátiť,
pretože sa po skutku skúške na prítomnosť alkoholu v krvi nepodrobil. Obžalovaný je alkoholikom, je
od alkoholu závislý, čo si aj uvedomuje, ale zásady trvalej abstinencie si neosvojil a nezvnútornil si ich.
Alkoholizmus sa za psychiatrické ochorenie v najvlastnejšom slova zmysle nepovažuje. Obžalovaný

o svojej alkoholovej závislosti vedel, alkoholu sa napriek tomu nevyhýbal. Alkoholová závislosť mala
na správanie sa obžalovaného tempore criminis negatívny vplyv, rozpoznávacie schopnosti zmenené
ani znížené neboli, ovládacie schopnosti boli znížené do polovice. Obžalovaný chápe zmysel trestného
konania a jeho účel, je schopný chápať zmysel svojej výpovede. Rozpoznávacia schopnosť zmenená
ani znížená nebola, ovládacia schopnosť bola v dôsledku rozvinutej alkoholovej závislosti znížená

do polovice. Nebezpečnosť obžalovaného na slobode pre spoločnosť je závislá od toho, či podľahne
svojej závislosti a pije alebo dokáže od alkoholu abstinovať. V obdobiach abstinencie nebezpečný pre
spoločnosť nie je. V čase, kedy pije sa jeho správanie pod vplyvom alkoholu mení a stáva sa pre
neho aj okolie nebezpečným. Na otázku, či psychický stav obžalovaného ovplyvňuje jeho sexualitu a
či sú vzájomne previazané, znalkyňa uviedla, že hoci pôvodne bol vyšetrovaný príslušníkom sexuálnej

väčšiny, devastačný vplyv alkoholu sa prejavil aj na jeho sexualite tým, že podstatným spôsobom
oslabil/znehodnotil systém averzií/vrodených systémov zábran v sexualite. Následkom tohto oslabenia
došlo k aktivácii libida/sexuálnej túžby pri nepreferovanom objekte (dieťa), v nepreferovanej situácii
(bez aktivácie zbližovacích fáz – dvorenie). Sexodiagnostickým šetrením zistila, že sexualita A. B. je
menšinová, deviantná. Jedná sa o poruchu psychosexuality. Obžalovaného navrhla vzhľadom na to, že

je závislý od alkoholu, a že predchádzajúce protialkoholické liečenia či ústavné alebo ambulantné mali
čiastočný úspech, aby súd nariadil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Krajský súd zároveň poznamenáva, že obžalovanému bolo súdom prvého stupňa uložené ochranné
opatrenie – ochranné sexuologické a protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré odvolaním
nenapadli prokurátor ani obžalovaný, teda nebolo predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

Za podstatné pre záver odvolacieho súdu o primeranosti a spravodlivosti uloženého trestu vo výmere
10 rokov odňatia slobody (v tejto výmere už mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu), aj pri zohľadnení skutočnosti vyplývajúcej zo znaleckého dokazovania, že
u obžalovaného bola znížená jeho ovládacia schopnosť na polovicu, je zistenie majúce oporu nielen

vo vyššie uvádzanom znaleckom posudku, ale aj v obsahu spisového materiálu (najmä vo výpovediach
obžalovaného a jeho manželky), že obžalovaný aj napriek zistenej rozvinutej závislosti od alkoholu
mohol zabrániť udalostiam, ktoré sú predmetom tohto trestného konania, napríklad tým, že vediac
o svojej závislosti, nevyhnutnosti nepiť a neschopnosti aktívne prerušiť pitie, mal a mohol vyhľadať
lekársku pomoc ako to bolo viackrát v minulosti a nespáchať pri plnom zachovaní rozpoznávacej zložky

obzvlášť závažný zločin voči maloletému dieťaťu, ktorému svojím protiprávnym konaním spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví. Teda odvolanie obžalovaného voči výroku o treste považoval krajský súd za nedôvodné.Súd vždy rozhoduje o zaradení konkrétneho obžalovaného do ústavu na výkon trestu príslušného
stupňa, teda rozhoduje v rámci vonkajšej diferenciácie trestu odňatia slobody, a toto rozhodnutie je
neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, ktorým bol nepodmienečný trest odňatia slobody uložený (§

165 ods. 1 posledná veta Tr. por.). Krajský súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku prokurátora vo
vzťahu k výroku o treste v časti zaradenia obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu. Okresný
súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. z dôvodu, že obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. môže súd zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude
jeho náprava lepšie za ručená. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo

páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov.

Podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného
alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 aj vtedy, ak
schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa

§ 39 ods. 2 písm. b).

V súlade s individualizáciou trestu, súd môže zaradiť páchateľa na výkon trestu aj do ústavu
s iným stupňom stráženia ako má byť zaradený, za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú
okolnosti prípadu, najmä stupeň závažnosti skutku a miera narušenia páchateľa. Obžalovanému je ako

páchateľovi obzvlášť závažného zločinu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Ustanovenie
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. nerozlišuje výšku uloženého trestu, ale podmieňuje zaradenie obžalovaného
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia po spáchaní obzvlášť závažného zločinu.
V tomto ustanovení nie je určená výška uloženého trestu, táto je špecifikovaná v ustanovení § 48 ods.
4 Tr. zák., pričom toto ustanovenie nie je obligatórne, ale je tu daný priestor na úvahy súdu, ktoré viedli

v tomto konaní odvolací súd k záveru, že nie je na mieste zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý je
primárne určený pre páchateľov menej závažnej trestnej činnosti s nižšou mierou narušenia páchateľa.

Odvolací súd zobral na zreteľ závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, pričom

závažnosť trestného činu hodnotil komplexne nielen vo vzťahu k zákonným znakom trestného činu a
trestnej sadzbe za daný trestný čin, ale aj vo vzťahu k ostatným okolnostiam charakterizujúcim trestný
čin predovšetkým v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. V danom prípade išlo o obzvlášť závažný zločin
sexuálneho násilia, pričom obžalovaný násilím donútil maloleté dieťa k iným sexuálnym praktikám a
na taký čin zneužil jeho bezbrannosť, zároveň bolo potrebné mieru narušenia páchateľa hodnotiť tak

podľa spáchaného trestného činu ako aj podľa všetkých okolností, ktoré charakterizujú celú osobnosť
páchateľa z hľadiska jeho občianskomorálneho narušenia. Tu je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že
obžalovaný si bol vedomý svojho dlhoročného problému s alkoholizmom, v dôsledku ktorého došlo
u neho k rozvratu jeho osobnosti a z toho plynúcich dopadov aj na rodinný život, ako aj opakované
hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, avšak napriek tomu sa žiadnemu liečeniu nepodroboval a

alkohol požíval naďalej, čo malo zásadne negatívny vplyv na jeho správanie k svojmu okoliu. Vzhľadom
na vyššie uvedené odvolací súd prognózuje, že z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného
má veľký význam aj celkový spôsob života a správanie obžalovaného pred spáchaním trestného činu
a jeho postoj k spáchanému trestnému činu, teda nápravu obžalovaného A. B. možno lepšie zaručiť v
ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasťou trestného konania je adhézne konanie upravené v ustanoveniach § 287 Tr. por. a § 288
Tr. por., v nadväznosti na § 46 a nasl. Tr. por. Prostredníctvom adhézneho konania sa umožňuje
poškodenému dosiahnuť čo najskoršie priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom.
Trestný poriadok definuje poškodeného v § 46 ods. 1 ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Ak je škoda spôsobená trestným činom v skutkovej vete rozsudku
ustálenáaneboladovyhlasovaniarozsudkuuhradenáceláalebojejčasť,jepovinnosťousúdupriuznaní
viny obžalovaného vždy rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody, pokiaľ tomu nebráni zákonnáprekážka. Zákonnou prekážkou by mohlo byť napr., že nárok na náhradu škody nebol riadne a včas
uplatnený, že bol uplatnený neoprávnenou osobou, alebo že je premlčaný a pod. O včasnom uplatnení
nároku na náhradu škody možno hovoriť len vtedy, ak bol nárok uplatnený najneskôr do skončenia

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Tr. por.). Riadne uplatnenie nároku na náhradu
škody znamená uvedenie dôvodu a výšky uplatneného nároku.

Poškodená v rámci podaného odvolania navrhla obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazať
k plnej náhrade škody vo výške 37.180,- eur (titulom ťažkej ujmy na zdraví), tak ako na to poukázal aj

súd prvého stupňa. Krajský súd zistil, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas
(presným vyčíslením do skončenia vyšetrovania), vychádzajúc z bodového ohodnotenia určeného
znaleckým posudkom č. 176/2024 MUDr. Jany Bullovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria z oboru zdravotníctvo. Škoda nebola poškodenej doposiaľ uhradená ani čiastočne
a hoci obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a svoje konanie verbálne oľutoval,
neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že obžalovaný už v priebehu trestného konania reálne urobil

úkony vedúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností v prospech manželky, či iných príbuzných osôb, čo
nasvedčuje snahe obžalovaného vôbec neuhradiť škodu spôsobenú obzvlášť zraniteľnej obeti výlučne
jeho protiprávnym konaním, resp. sťažiť jej vymáhanie. Pokiaľ súd prvého stupňa podľa § 287 ods. 1
Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej mal. F. nar. XXXX, škodu v sume 22.308,-
eur a na to nadväzujúcim výrokom, ktorým podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú so zvyškom nároku

na náhradu škody odkázal na civilný proces, uvedené nezodpovedá stavu veci a zákonu. Krajský
súd odvolanie poškodenej proti výroku o náhrade škody považuje za plne dôvodné a úvahy súdu o
znížení uplatneného nároku, resp. v odvolacom konaní aj na podklade odvolania obžalovaného (je
irelevantné, v akom pomere k uplatnenému nároku) nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v
znaleckom posudku. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že tento obsahuje dostatočné

podklady pre priznanie nároku na náhradu škody poškodenej, tak ako si ho uplatnila v tomto konaní.
Východiskom je najmä znalecký posudok č. 176/2024 a jeho doplnenie MUDr. Jany Bullovej, znalkyne
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria z oboru zdravotníctvo, zameraný na duševný
stav maloletej poškodenej, ktorá konštatovala u skúmanej maloletej osoby v čase znaleckého vyšetrenia
prítomnosť závažných zmien na jej duševnom zdraví, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným

skutkom. Do inkriminovaného času uvedené ťažkosti maloletá poškodená nemala. U maloletej je
prítomný syndróm sexuálne zneužitého dieťaťa, posttraumatická stresová porucha a Enuresis Nocturna
s prejavmi podrobne popísanými aj v skutkovej vete rozsudku, pričom obžalovaný vyhlásil vinu vo vzťahu
kuskutkuajehoprávnejkvalifikácii.Vsúvislostisprejednávanoutrestnouvecoudošloumal.poškodenej
ku vzniku vážnej duševnej poruchy a to posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú znalkyňa považuje

za ťažkú ujmu na zdraví a v danom prípade je možné uplatniť odškodnenie podľa zákona č. 437/2004
Z.z. Konkrétne v položke číslo 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov
alebo iných nepriaznivých činiteľov a tiesnivých situácií v rozpätí 260 až 1300 bodov, znalkyňa odporúča
(navrhuje) priznať bodové ohodnotenie 1300 bodov. V Doplnení znaleckého posudku č. 176/2024
znalkyňa MUDr. Bullová uviedla, že posttraumatická stresová porucha vznikla u maloletej na základe

extrémne silnej stresogénne záťaže, kedy bola vystavená veľmi závažnej forme sexuálneho zneužitia,
a to násilnej, penetrujúcej a bolestivej aktivite zo strany páchateľa. Ďalej znalkyňa popísala konkrétne
klinické príznaky a s určitosťou konštatuje, že obmedzenie v obvyklom spôsobe života u maloletej bude
trvať viac ako 42 dní. Dajú sa predpokladať až celoživotné následky prežitej traumy. Prežitá trauma
spôsobená násilným konaním páchateľa zasiahla vývojovo nezrelé dieťa, pričom sexuálne konanie

páchateľa bolo pre maloletú nedobrovoľné, penetrujúce a veľmi bolestivé, tak ako uviedla v znaleckom
posudku. V prípade, ak bola pri sexuálnom zneužití použitá agresivita zo strany páchateľa a jeho obeťou
bolo maloleté dieťa (do 9 rokov), je vysoké riziko (hraničiace s istotou) celoživotných následkov. Podľa
odbornej literatúry je preukázané, že ľudia, ktorí boli v detstve sexuálne zneužití, majú v dospelosti
zvýšené riziko vzniku depresívnych stavov, trpia pocitmi opustenosti, izolácie, poruchami sebavedomia,

alebo došlo u nich k poruchám interpersonálnych vzťahov zmysle izolácie, sťaženej dôvery voči okoliu
a majú poruchy v sexuálnej oblasti. V danom prípade ani podľa okresného súdu nebolo pochýb o tom,
že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, za ktorú sa považuje aj
posttraumatickástresováporucha,ktorúupoškodenejmaloletejobeteznalkyňadiagnostikovala.Krajský
súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nepostačujúcej presvedčivosti záverov

uvedených v znaleckom posudku, či len jeho „odporúčacom závere“. Rovnako neobstoja úvahy súdu
prvého stupňa o porovnaní uplatnenej náhrady škody za ťažkú ujmu na zdraví s náhradou nemajetkovej
ujmy, ktorú si poškodená ani neuplatnila, pretože ide o dva rozdielne osobitne uplatniteľné nároky, ktoré
majú rozdielny podklad aj v úvahách súdu pri rozhodovaní vo veci samej (k tomu len odvolací súd naokraj poznamenáva, že nie sú tu dané prekážky na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
v civilnom konaní).

Za takto zisteného stavu potom odvolací krajský súd odvolanie prokurátora proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a odvolanie poškodenej ako plne
dôvodné a následne postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8Tk/1/2025 z 11.4.2025 v časti - vo výroku o treste a vo výroku
o náhrade škody a základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a výroku o ochrannom

opatrení rozhodol o uložení trestu obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej v ňou požadovanej výške.
V podrobnostiach odkazujúc na vyššie uvedené dôvody krajský súd na druhej strane odvolanie
obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.