Rozhodnutie – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202670
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202670.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, proti žalovanému: JUDr. Vladimír Cahajla, advokát, so sídlom Dlhý rad 16,
Bardejov, IČO: 42 030 048, o zaplatenie sumy 841 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 841 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 841 eur od 19.06.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2024 domáhala voči žalovanému

zaplatenia sumy 841 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 841 eur od
19.06.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola dňa 23.04.2024, uzatvorená
medzi žalobkyňou ako predávajúcou a A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. ako
kupujúcim, si žalovaný ako advokát kupujúceho a zhotoviteľ kúpnej zmluvy od žalobkyne nedôvodne a

bez vyúčtovania zobral z kúpnej ceny sumu 841 eur. Žalobkyňa ako predávajúca si u žalovaného právne
služby ako advokáta neobjednala, ani žiadnu zmluvu ústnu, či písomnú o poskytnutie právnej služby
s ním neuzatvorila. Preto nemá vedomosť prečo, by za právne služby mala platiť sumu 741 eur, ktorú
sumu si sám žalovaný odpočítal a zobral z kúpnej ceny. Taktiež žiada o vrátenie sumy 100 eur, ktorú si
žalovanýopäťodpočítalzkúpnejcenyodžalobkyneakosumunazaplatenievkladudokatastra.Zavklad
do katastra zaplatil ako svojmu právnemu zástupcovi kupujúci A. D., ktorý to uviedol žalobkyni. Kupujúci

mal u žalovaného objednané právne služby, a nie žalobkyňa ako predávajúca. Taktiež jej žalovaný
nepredložili žiadne vyúčtovanie týchto súm nevyplatili celú kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve,
za ktoré jej nevyplatil celú kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. Žiada preto žalovaného o vrátenie
sumy 841 eur, ktorou sa bezdôvodne obohatili s úrokmi z omeškania vo výške 5 % od 19.06.2024
do zaplatenia. Výzvou zo dňa 09.05.2024 žalovaného vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy, avšak túto
výzvu si neprevzal. Predžalobnou výzvou zo dňa 30.05.2024 ho opäť vyzvala na zaplatenie dlžnej

sumy, ktorú si opäť neprevzal. Žalovaný jej doposiaľ dlžnú sumu neuhradil a na jej úkor sa bezdôvodne
obohatil. K žalobe žalobkyňa priložila dva príjmové doklady, kúpnu zmluvu zo dňa 23.04.2024 s doložkou
o autorizácii a výzvy na zaplatenie zo dňa 09.05.2024 a 30.05.2024.

3. Tunajší súd vydal v predmetnej veci dňa 23.10.2024 platobný rozkaz č.k. 1C/55/2024 – 21, ktorým
podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že na základe
ponuky žalobkyne o predaj nehnuteľností v katastrálnom území C., ktorá predložila zoznam rôznych
pozemkov so sa oboznámil s ponukou pozemkov na predaj. Tieto parcely selektoval na tie, ktoré

je možné v tejto transakcií predať. O tom, že niektoré parcely v tejto transakcií nie sú vhodné na
predaj osobne žalobkyňu informoval. S výberom súhlasila. Kúpna cena za l m2 sa zdala žalobkyni
nízka, preto následne jednala s kupujúcim. Následne ho telefonicky požiadala, aby pripravil kúpnu
zmluvu. Dňa 23.04.2024 žalobkyňa prišla do advokátskej kancelárie a podpísala kúpnu zmluvu, ktorá
bola autorizovaná. V zmluve je jednoznačne napísané, že predávajúca a kupujúci splnomocňujú

advokáta na právne zastupovanie v tejto veci, na podanie návrhu na vklad zmeny vlastníckych práv
k nehnuteľnostiam, na celé katastrálne konanie, vrátane odstránenia prípadných chýb, nedostatkov
a vypracovanie dodatkov ku zmluve a prijímanie písomností za obe strany v tomto konaní. Uvedené
podmienky v zmluve nikto nenamietal. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 9 841 eur. Dňa 24.04.2024
žalobkyňa prišla do advokátskej kancelárie pre peniaze. Žalobkyňa bola informovaná, že v súlade
s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR o odmene advokátom môže advokát za uvedené služby

vyúčtovať odmenu do výšky 20 % z hodnoty veci. Žalovaný požadoval 10%. Žalobkyňa ho požiadala,
že v súvislosti s cestou do zahraničia potrebuje celú sumu 9 000 eur. Z uvedeného dôvodu sumu za
právne služby znížil na netypickú sumu 741 eur, aby žalobkyni vyhovel. Čo predstavuje odmenu za
právne služby vo výške 7,5 %. S tým žalobkyňa súhlasila a poďakovala sa mu za dobrý obchod a
vyjadrila prianie na spoluprácu do budúcna v podobnej veci. Následne, na základe plnej moci uvedenej v

zmluve, žalovaný vypracoval návrh na vklad zmeny vlastníckych práv do katastra nehnuteľností a spolu
s autorizovanou zmluvou som podal návrh na vklad dňa 09.05.2024 do katastra nehnuteľností. Správny
poplatok vo výške 100 eur zaplatil pri podaní návrhu na vklad. Z obsahu kúpnej zmluvy je jednoznačné,
že právne služby v tejto veci boli vykonané v súlade so splnomocnením v kúpnej zmluve. Žalovaný
navrhol, aby súd žalobu zamietol. K odporu žalovaný priložil doklad o zaplatení súdneho poplatku a

návrh na vklad práv do katastra nehnuteľností.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.12.2024 uviedla, že tvrdenia žalovaného v odpore nie sú pravdivé
a navrhuje vypočuť svedka A. D.. K vyjadreniu priložila čestné prehlásenie A. D..

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.02.2025 uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2024.
Pri predaji nehnuteľnosti navrhovateľka na predaj predložila veľké množstvo parciel, ktoré mala záujem
predať. Z tohto množstva parciel musel vybrať parcely vhodné na uvedenú transakciu, vypočítať ich
spoluvlastnícky podiel, ktorý bol nevyhnutný pri určení kúpnej ceny, pripraviť kúpnu zmluvu, návrh
na vklad do katastra nehnuteľností a vykonať všetky úkony pri predaji a zmene vlastníckych práv v

katastrálnom konaní za predávajúcu a kupujúceho. Z celkového množstva ponúkaných parciel žalovaný
vybral ako vhodné 67 parciel, identifikoval ich a vypočítal spoluvlastnícke podiely na všetkých parcelách.
Z dôvodu náročnosti boli do tejto transakcie zapojené obidve strany, predávajúca a kupujúci. Išlo o
nesporovú vec, preto sa na platbe za právne služby podieľali obidve strany, predávajúca a kupujúci,
predávajúca aj so zľavou. Napriek tomu je žalovaný ochotný pristúpiť na mimosúdnu dohodu.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 26.02.2025 uviedla, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé. So
žalovaným ako zástupcom kupujúceho sa stretla raz pred uzatvorením zmluvy, a to z dôvodu, že jej
uviedol, že kupujúci nemá záujem o kúpu lesných pozemkov, iba nehnuteľností, o ktorých sa s kupujúcim
rozprávali. Na druhom stretnutí žalobkyňa podpisovala kúpnu zmluvu. Žalobkyňa nežiadala žalovaného

o právne poradenstvo, ani nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu o právnom poradenstve. Prípravu zmluvy
a jej vyhotovenie uhradil žalovanému kupujúci.

8. Žalovaný dňa 20.02.2025 navrhol žalobkyni mimosúdnu dohodu, na základe ktorej žalobkyni zaplatí
sumu 420,50 eur, s čím žalobkyňa podaním zo dňa 08.04.2025 nesúhlasila.

9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávania na termín 26.05.2025 a 05.06.2025, ktorých sa
zúčastnili sporové strany.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán sporu, ústnym prednesom

sporových strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov
predložených sporovými stranami, výsluchom svedka A. D. a zistil tento skutkový stav:11. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Ďalej uviedla, že si u nikoho nič
neobjednávala a nikomu nie je nič dlžná. Žalovaný dostal listy vlastníctva na jednom papieri a nič
netrebalo skúmať. Z kúpnej ceny si nechal 841 eur, pričom nejde o prvé takéto konanie žalovaného.

Žalobkyňa si u žalovaného nič neobjednala. Predmetné nehnuteľnosti od nej kupoval jej známy, ktorému
doniesla listy vlastníctva k prevádzaným nehnuteľnostiam. Kupujúci jej povedal, že si to nechá preveriť
u žalovaného. Žalobkyňa v tom čase nevedela, že právnikom kupujúceho je žalovaný. Po čase ju
telefonicky oslovil žalovaný s tým, že predmetnú kúpnu zmluvu rieši a aby za ním prišla. Žalobkyňa za
ním prišla, na čo jej povedal, aká je bohatá. Následne sa jej spýtal, aké nehnuteľnosti riešime a ona

mu povedala, že tie, čo sú na listoch vlastníctva. Kupujúci tam v tom čase nebol prítomný. Následne
žalobkyňa odišla a po čase sa jej žalovaný telefonicky ozval, že má pripravenú kúpnu zmluvu, ktorú
treba podpísať a peniaze predstavujúce kúpnu cenu. Keď sa dostavila k žalovanému, tento jej z kúpnej
ceny vyplatil 9 000 eur v hotovosti, pričom z kúpnej ceny si odpočítal sumu 841 eur ako poplatok za
právny úkon, ktorý si žalobkyňa neobjednala. Odplatu za túto službu uhradil kupujúci.

12. Žalovaný na pojednávaní poukázal na podaný odpor. Predmetná vec bola nesporová, ale zložitá.
Lustroval množstvo parciel. Z toho dôvodu vznikla zmluva, ktorú zaplatil predajca. Bolo potrebné riešiť
autorizáciu zmluvy a vklad do katastra, pričom každý mal zaplatiť svoj diel. Sporný poplatok za kolok vo
výške 100 eur zaplatil kupujúci. Žalovaný je ochotný vrátiť žalobkyni sumu 100 eur a v prevyšujúcom
rozsahu navrhuje žalobu zamietnuť. Pokiaľ žalobkyňa povedala, že listy vlastníctva boli na jednom

papieri, tu uvádza, že išlo o rozsiahly zoznam listov vlastníctva. Za právne služby požadoval odmenu
vo výške 10 %, avšak žalobkyňa mu uviedla, že ide do zahraničia a potrebuje celých 9 000 eur,
preto odplatu znížil na 7,5 %. U kupujúceho chceli dosiahnuť výhodnejšiu cenu a žalovaný to vyčíslil s
odmenou.Žalobkyňasúhlasilaapoďakovalažalovanému.Následnežalovanývypracovalnávrhnavklad
do katastra a úkony urobil za obidve zmluvné strany. Žalovaný nepopiera čestné vyhlásenie kupujúceho.

Litera zákona bola podľa jeho názoru zachovaná. Kúpnu zmluvu bolo potrebné autorizovať a vyhotoviť
aj návrh na vklad práv do katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 23.04.2024 a návrh
na vklad práv do katastra nehnuteľností bol spísaný dňa 26.04.2024.

13. Svedok A. D. na pojednávaní vypovedal, že nevie ako k tomu celému došlo a kto ho oslovil s tým,

aby od žalobkyne odkúpil časť pozemkov. Svedok s tým súhlasil a dal jej kontakt na žalovaného. Kúpnu
zmluvu pripravil žalovaný, ktorý má aj overovacie právo. Kúpnu cenu za nehnuteľnosti si dohodli na
sumu približne 10 000 eur. Žalovaný mu vypísal papier na sumu 500 eur, ktorú vyplatil žalovanému za
poskytnuté právne služby. Svedok odovzdal žalovanému aj peňažné prostriedky, ktoré predstavovali
kúpnu cenu za nehnuteľnosti, aby ich žalovaný odovzdal žalobkyni. Pred kúpou sa so žalovaným

dohodol svedok na poskytovaní právnych služieb. So žalovaným sa svedok dohodol, že žalovaný všetko
spracuje, a teda že vypracuje kúpnu zmluvu. Svedok oslovil žalovaného v tejto veci a uhradil mu za
jeho služby sumu 500 eur. Svedok nemá vedomosť o tom, že by so žalovaným uzavrela žalobkyňa
akúkoľvek dohodu ohľadom uzatvorenej kúpnej zmluvy. Svedok odovzdal žalovanému celú kúpnu cenu
za nehnuteľnosti a naviac aj sumu 500 eur za služby žalovaného.

14. Z príjmového dokladu vystaveného žalobkyni žalovaným zo dňa 24.04.2024 vyplýva, že žalobkyňa
mala uhradiť sumu 741 titulom právnych služieb.

15. Z príjmového dokladu vystaveného žalobkyňou žalovanému zo dňa 24.04.2024 vyplýva, že žalovaný

vydal žalobkyni sumu 9 000 eur.

16. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.04.2024 previedla žalobkyňa ako predávajúca na žalovaného ako
kupujúceho nehnuteľnosti špecifikované v tejto zmluve za kúpnu cenu vo výške 9 841 eur, ktorú sa
kupujúci zaviazal uhradiť pri podpise kúpnej zmluvy. Zmluvné strany splnomocnili žalovaného na právne

zastupovanie v tejto veci, na podanie návrhu na vklad zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, na
celé katastrálne konanie, vrátane odstránenia prípadných chýb, nedostatkov a vypracovanie dodatkov
ku zmluve a prijímanie písomností za obe strany v tomto konaní. Predmetná zmluva je autorizovaná
žalovaným.

17. Žalobkyňa listom zo dňa 09.05.2024 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 841 eur v lehote 15 dní. Žalovaný si predmetnú výzvu neprevzal v odbernej lehote, pričom zásielka
bola podaná na poštovú prepravu dňa 09.05.2024.18. Žalobkyňa listom zo dňa 30.05.2024 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 841 eur v lehote 10 dní. Žalovaný si predmetnú výzvu neprevzal v odbernej lehote, pričom zásielka
bola podaná na poštovú prepravu dňa 30.05.2024.

19. Z predloženého návrhu vyplýva, že žalovaný dňa 26.04.2024 spísal návrh na vklad zmeny
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024. Návrh bol
Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor doručený dňa 09.05.2024.

20. A. D. dňa 16.12.2024 čestne prehlásil, že mal uzatvorenú dohodu s A. G. D. na vypracovanie kúpno-
predajnej zmluvy s predávajúcou A. B.. Boli s A. G. D. dohodnutí, že za vypracovanie zmluvy a za vklad
do katastra zaplatí A. D. ako kupujúci. Dohodnutú sumu, za vypracovanie zmluvy a na vklad vlastníckeho
právadokatastramuuhradil.Predalmucelúčiastkuuvedenúvkúpnejzmluve,abytútosumupopodpise
kúpno-predajnej zmluvy predávajúcej celú vyplatil, presne podľa kúpnej zmluvy. Tak boli s predávajúcou
dohodnutí.

21. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia kúpnej
zmluvy /23.04.2024/ (ďalej len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 35 ods. 1 až 3 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony
vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom

sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny
úkon určený.

23.Podľa§43aods.1OZprejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z

neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 43b ods. 2 OZ ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo
iné.

25. Podľa § 43c ods. 1 až 2 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda
účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno
odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

26. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

27. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 8 OZ ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal,

nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči
spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na
základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie
nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.29. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa § 517 ods. 1 OZ ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.

36. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

37. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej pomoci č.
655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)

39. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho
klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú
ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

40. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o advokácii“) advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je
spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,
inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

41. Podľa § 24 ods. 1 až 3 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má
právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne apreukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak

nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

42. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol dňa 23.04.2024 splnomocnený na právne
zastupovanie zmluvných strán kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024 v tejto veci, na podanie návrhu na
vklad zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, na celé katastrálne konanie, vrátane odstránenia
prípadných chýb, nedostatkov a vypracovanie dodatkov ku zmluve a prijímanie písomností za obe
strany v tomto konaní. Predmetnou kúpnou zmluvou žalobkyňa predala kupujúcemu A. D. nehnuteľnosti

za kúpnu cenu vo výške 9 841 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prijal od A. D. ako
kupujúceho sumu 9 841 eur ako kúpnu cenu, ktorú mal žalobkyni odovzdať žalovaný pri podpise
kúpnej zmluvy, pričom žalovaný z prevzatých peňažných prostriedkov odovzdal sumu 9 000 eur, teda
sumu o 841 eur menšiu, než akú prevzal. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný z prevzatých
prostriedkovžalobkyninevydalsumu100eurtitulomsprávnehopoplatku,ktorýpredtýmzaplatilkupujúci.

44. Medzi stranami bolo sporné to, či žalovaný mal voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 741
eur, žalovaným označovaný ako odmena za právne služby špecifikované v kúpnej zmluve zo dňa
23.04.2024 ako právne zastupovanie „v tejto veci“, na podanie návrhu na vklad zmeny vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam, na celé katastrálne konanie, vrátane odstránenia prípadných chýb, nedostatkov

a vypracovanie dodatkov ku zmluve a prijímanie písomností za obe strany v tomto konaní.

45. V predmetnej veci súd poukazuje na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci. Žalovaný ako
podnikateľ – advokát, vyúčtoval žalobkyni – fyzickej osobe, nepodnikateľovi, sumu 841 eur titulom
poskytnutých právnych služieb, teda služieb ktoré poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd

mal v prejednávanej veci za to, že žalobkyňa vystupuje v prejednávanej veci v právnom postavení
spotrebiteľa a žalovaný v právnom postavení dodávateľa. Žalobkyňa je tak vo vzťahu so žalovaným
slabšou stranou – spotrebiteľom a v predmetnej veci je potrebné aplikovať aj zákonné ustanovenia
upravujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch s dodávateľom (§ 52 a nasl. OZ).

46. Za rozhodujúce a podstatné sporné skutočnosti súd v predmetnej veci považoval platné uzatvorenie
zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi stranami a zároveň obsah tejto žalovaným tvrdenej
zmluvy, ktorej existenciu žalobkyňa popierala.

47. Z legálnej definície právneho úkonu je možné vyvodiť základné pojmové znaky právneho úkonu,

ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie (smerovanie) k následkom, ktoré sa majú prejavom vôle vyvolať
a jeho uznanie (akceptácia) právnym poriadkom.

48. Ustanovenie § 43a ods. 1 OZ obsahuje legálnu definíciu návrhu na uzavretie zmluvy. To, že ide
o legálnu definíciu vyjadruje zákonodarca uvedením zátvorky „(návrh)“. Jedná sa o významnú legálnu

definíciu, keďže návrh na uzavretie zmluvy je esenciálnou súčasťou v procese vzniku zmluvy. Bez
návrhu nevznikne zmluva (§ 44 ods. 1 prvá veta). Nie každý prejav vôle osoby vykazuje znaky návrhu
na uzavretie zmluvy. Aby subjekty boli po vzniku zmluvou aj reálne viazaní, a preto mohli dôverovať
(legitímne očakávať), že vznikom zmluvy budú môcť realizovať svoje ekonomické potreby, musia ich
prejavy vôle spĺňať znaky návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh na uzavretie zmluvy sa považuje za

adresovaný a jednostranný právny úkon, ktorý je smerovaný k uzatvoreniu zmluvy. Ustanovenie § 43a
ods. 1 obsahuje legálnu definíciu návrhu na uzavretie zmluvy. Znaky návrhu, ktoré možno abstrahovať
z legálnej definície a ktoré sú podmienkou perfektnosti návrhu sú nasledovné: a) prejav vôle, b) návrh
na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej či viacerým individuálne určeným osobám, c) návrh musí
byť dostatočne určitý a c) z návrhu musí vyplývať vôľa navrhovateľa byť návrhom v prípade prijatia

viazaný. Návrh je časovo prvý prejav vôle, ktorý sa vyskytuje v procese vzniku zmluvy. Ako už bolo
vyššie uvedené, pri existencii návrhu môže adresát rátať s tým, že ak dôjde k prijatiu návrhu, vznikne
medzi navrhovateľom a adresátom návrhu zmluva.49. Podstatným znakom návrhu je, že ide o prejav vôle. Prejav vôle znamená, že je vonkajšou
manifestáciou vôle navrhovateľa byť návrhom v prípade prijatia viazaný. Návrh možno prejaviť
akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jeho obsahu. To, že zákonodarca obmedzuje znak

návrhu len na prejav vôle, ktorý právna civilistika považuje za jeden z pojmových znakov právneho
úkonu (§ 34 OZ), nevylučuje požiadavky kladené na právne úkony normami Občianskeho zákonníka.
Preto aj prejav vôle ako jeden zo znakov návrhu sa spravuje požiadavkami Občianskeho zákonníka na
perfektnosť a bezvadnosť právneho úkonu. Návrh na uzavretie zmluvy možno uskutočniť pri výslovnom
prejave vôle vyjadrovacím prostriedkom – rečou. Môže ísť o reč hovorenú (otvorenú), posunkovú alebo

písanú. Občiansky zákonník síce nepredpisuje formu návrhu na uzavretie zmluvy, avšak z ustanovenia
§ 46 ods. 2 prvá veta OZ vyplýva, že pri písomných zmluvách musí byť aj návrh písomný. Podľa českého
judikátupodpísanienávrhuzmluvy(návrhzmluvyonájmenebytovýchpriestorov),ktorýžalobcapredložil
bez toho, aby ho podpísal, nemohol byť riadnou písomnou ofertou. O písomný návrh na uzavretie
nájomnej zmluvy mohlo ísť až v okamihu, kedy žalovaná zaslala listinu po tom, ako ju sama podpísala
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20Cdo 2427/1998).

50. Návrh na uzavretie zmluvy ako prejav vôle možno uskutočniť aj konkludentne. V tomto prípade pôjde
o tzv. reálnu ofertu (reálny návrh). Za reálny návrh možno považovať aj zaslanie tzv. nevyžiadaného
plnenia spotrebiteľovi. V prípade tzv. nevyžiadaného plnenia však zákon zbavuje spotrebiteľa nárokov
dodávateľa voči spotrebiteľovi (porovnaj § 53 ods. 8 prvá veta). Pokiaľ ide o právny význam nečinnosti

v procese vzniku zmluvy, samo mlčanie nemôže znamenať prejav vôle. Zásadu o tom že, kto mlčí,
nemožno predpokladať, že súhlasí, potvrdzuje aj znenie § 44 druhá veta OZ upravujúce okamih
uzavretiazmluvy.Druhávetavýslovneustanovuje,žemlčaniealebonesúhlassamyosebeneznamenajú
prijatie návrhu.

51. Podmienkou vzniku návrhu ako jednostranného právneho úkonu je skutočnosť, že musí byť
adresovaný. Podmienkou perfektnosti návrhu je to, že je adresovaný určitej osobe, resp. určitým
osobám. Táto podmienka je samozrejmá, a to z dôvodu, že pojmové znaky každej zmluvy predpokladajú
minimálne dve zmluvné strany (kupujúci/predávajúci, objednávateľ/zhotoviteľ, prenajímateľ/nájomca,
spotrebiteľ/dodávateľ a pod.). Podmienka adresnosti vyplýva aj zo skutočnosti, že očakávaný právny

osud návrhu je, že bude prijatý a vyústi do vzniku zmluvy.

52. Zákon ďalej vyžaduje, aby návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý. Nemecká a švajčiarska
civilistika prijíma dostatočnú určitosť (die Bestimmtheit des Angebots) vtedy, keď na vznik zmluvy (stačí,
aby adresát prijal návrh jednoduchou odpoveďou „áno, prijímam; platí; dohodnuté; uzrozumený a pod.)“.

To znamená, že návrh má byť tak dostatočne určitý, aby adresát pre vznik zmluvy nemusel vyjadrovať
osobitne prejav vôle. Ak už adresát prijíma návrh s tým, že sa neobmedzuje len na jednoduchú odpoveď
„áno, prijímam“, je potrebné výkladom skúmať, či prejav vôle adresáta obsahujúci dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny už nie je odmietnutím návrhu. Požiadavka určitosti návrhu vychádza z
konceptu určitosti ako náležitosťou prejavu vôle vo všeobecnosti (§ 37 ods. 1 OZ).

53. Zmluva o poskytovaní právnych služieb, predstavuje dvojstranný záväzkový právny vzťah, ktorým
sa zaväzuje advokát, že pre klienta vykoná právne služby v rozsahu zodpovedajúcom dohode.

54. Podstatnými náležitosťami zmluvy o poskytovaní právnych služieb sú: označenie zmluvných strán,

predmet zmluvy (špecifikácia poskytovaných právnych služieb), rozsah a spôsob poskytovania služieb
a záväzok advokáta vykonať uvedené služby pre klienta, záväzok klienta za služby advokáta poskytnúť
odplatu (v dohodnutej výške, inak vo výške upravenej vyhláškou), práva a povinnosti zmluvných strán,
trvaniezmluvy.Dosiahnutiedohodyzmluvnýchstránvrozsahutýchtonáležitostízakladáplatneuzavretú
zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Podstatnou časťou takejto zmluvy o poskytovaní právnych

služieb je dohoda o predmete zmluvy, ktorou má byť špecifikovaný rozsah a spôsob poskytovania
právnych služieb advokátom. Podstatnou náležitosťou tejto zmluvy je aj záväzok, že advokát vykoná
úkony právnej služby pre klienta. Cena poskytnutých právnych služieb môže byť určená dohodou
zmluvnýchstrán.Aknedôjdekdohode,patríadvokátovitarifnáodmena(§24ods.3zákonaoadvokácii).
Právnyporiadokneurčujepreuzavretiezmluvypísomnúformu,ajepreňutypické,žemáčastocharakter

ústnej dohody.

55. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP)
ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásadekontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť

za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.
Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k

strate sporu (rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 285/2008 zo dňa 24.02.2010, sp.
zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).

56. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že so žalovanou sa dohodol na poskytovaní
právnych služieb, za čo žalovaný požadoval odmenu vo výške 10 % z hodnoty prevádzaných
nehnuteľností, ktorú následne na žiadosť žalobkyne znížil. Žalovaný ďalej argumentoval odbornou

náročnosťou pripravovaného právneho úkonu. Uviedol, že vznikla zmluva, ktorú zaplatil predajca. Ďalej
uvádzal,žebolopotrebnériešiťautorizáciukúpnejzmluvyavkladprávdokatastranehnuteľností,pričom
každá zmluvná strana kúpnej zmluvy mala zaplatiť svoj diel.

57. Žalovaný svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že na základe objednávky žalobkyne poskytol žalobkyni

a A. D. právne služby v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024 a jej zápisom do katastra
nehnuteľností. Tvrdený nárok žalovaného voči žalobkyni vzhľadom na jeho skutkové vymedzenie v
žalobemožnoprávneposúdiťakonárokzozmluvyoposkytovaníprávnychslužieb.Žalobkyňapopierala,
že by si u žalobcu objednala akékoľvek právne služby v hodnote 741 eur, ako aj to, že by mal žalovaný
voči nej nárok na zaplatenie sumy 100 eur titulom zaplateného správneho poplatku. Popierala, že

medzi stranami vznikol záväzkový právny vzťah zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, z ktorého by
žalobkyni vyplývala povinnosť zaplatiť žalovanému odmenu za právne služby v súvislosti s uzatvorením
kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024. Žalovaného tak zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázať, že
medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb s konkrétnym obsahom, najmä
vo vzťahu k dohode o predmete poskytovaných právnych služieb, ktoré sa zaväzuje vykonať advokát

pre klienta - žalobkyňu v zmysle zákona o advokácii, a aj záväzok klienta uhradiť advokátovi odmenu
za poskytnuté právne služby. Bez zhodného prejavu vôle oboch zmluvných strán na týchto podstatných
náležitostiach nemôže dôjsť k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb.

58. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že medzi žalovaným ako advokátom a

žalobkyňou ako klientom prebehol kontraktačný proces, ktorého výsledkom bola uzavretá zmluva
o poskytovaní právnych služieb. Strany v konaní netvrdili, že by k uzavretiu takejto zmluvy došlo
v písomnej forme. Žalovaný poukázal na to, že bol zmluvnými stranami splnomocnený priamo v zmluve
na bližšie nekonkretizované „právne zastupovanie v tejto veci“, ako aj na zastupovanie zmluvných strán
v katastrálnom konaní. Žalovaný o tom, že zmluva o poskytovaní právnych služieb bola uzatvorená v

ústnej forme a na preukázanie uzatvorenia zmluvy, okolnosti jej uzatvorenia, dátumu jej uzatvorenia a jej
konkrétneho obsahu súdu nepredložil žiaden dôkaz.

59. Súd k žalovaným predloženým listinným dôkazom uvádza, že tieto nepreukazujú, že došlo k
uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi stranami. Splnomocnenie advokáta na: 1.

„zastupovanie v tejto veci“ ako aj na 2. zastupovanie zmluvných strán v katastrálnom konaní priamo
v kúpnej zmluve nepredstavuje v časti 1. podľa názoru určito vymedzený predmet tvrdenej poskytovanej
právnej služby, teda nemôže ísť v žiadnom prípade o platné uzavretie dohody. K druhej časti takéhoto
vymedzenia poskytovaných právnych služieb súd poukazuje na to, že aj keď z tohto nepriamo vyplýva
záväzok žalovaného poskytnúť zmluvným stranám právne služby spočívajúce v zastupovaní pred

správnym orgánom, z tohto priamo nevyplýva dohoda zmluvných strán o odmene za tieto právne služby.

60. Stranami predložené listinné dôkazy nepreukazujú, že žalovaný pre žalobkyňu vykonal úkony
právnej služby na základe zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou. S poukazom na všetky uvedené
skutočnosti súd musel skonštatovať, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa si u neho platne objednala

poskytnutie právnych služieb a že prejavila vôľu zaplatiť žalovanému odplatu za poskytnuté právne
služby. Rovnako tak súd poukazuje na výpoveď svedka A. D., ktorý uviedol, že práve on ako kupujúci bol
so žalovaným dohodnutý na poskytnutí právnych služieb v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy zo
dňa 23.04.2024, za čo žalovanému uhradil sumu 500 eur, čo žalovaný v konaní nepoprel. Svedok ďalejuviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala so žalovaným uzavretú akúkoľvek dohodu
ohľadom poskytovania právnych služieb pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024. K procesnej
obrane žalovaného súd ďalej uvádza, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že si za právne služby poskytnuté

žalobkyni a A. D. dohodol odmenu vo výške 10 % z kúpnej ceny, je prekvapujúce, že si pri dohodnutej
kúpnej cene 9 841 eur ponechal ako odmenu za právne služby sumu 1 241 eur (500 eur poskytnuté
kupujúcim a sumu 741 eur od žalobkyne), čo zodpovedá 12,61 % kúpnej ceny, a to nehovoriac o tom, že
žalovaný v konaní tvrdil, že ponechaná odplata predstavuje 7,5 % z dojednanej kúpnej ceny. Procesnú
obranu žalovaného tak súd vyhodnotil nielen ako účelovú, prednesenú s cieľom vyhnúť sa povinnosti

vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni, ale jeho konanie voči žalobkyni súd vyhodnotil ako rozporné
s dobrými mravmi, z ktorého žalovanému nemôžu voči žalobkyni vzniknúť akékoľvek nároky.

61. Podľa názoru súdu žiaden z vykonaných dôkazov sám o sebe bez ďalšieho nepreukazuje predmet
tvrdenej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predmet tvrdenej zmluvy o poskytovaní právnych
služieb

62. Z ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok
uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods.

1 CSP). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované.
Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný
následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné (ŠTEVČEK, M. a kol.
Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620).

63. Žalobkyňa v konaní popierala uzatvorenie akejkoľvek dohody so žalovaným ohľadom poskytovania
právnych služieb, bolo povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať dôkazmi, že právne služby
v prospech žalobkyne vykonal v zmysle platne uzatvorenej dohody o poskytovaní právnych služieb.
Bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu ohľadne týchto skutočností zaťažovalo žalovaného. Keďže nebolo
preukázané uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi sporovými stranami, súd musel

vyhodnotiť procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o poskytovaní právnych služieb žalobkyni
na základe vzájomnej dohody ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú v celom rozsahu.

64.Súdmáďalejzato,žebezpreukázaniauzatvoreniaplatnejzmluvyoposkytovaníprávnychslužiebby
sa v prípade žalovaného jednalo o plnenie bez právneho dôvodu v prospech žalobkyne, teda išlo by o iný

nárok, konkrétne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (odmeny za poskytnuté právne služby).
Takýto nárok však žalovaný proti žalobkyni v konaní netvrdil. Nebolo povinnosťou súdu posudzovať
dôvodnosť ponechania peňažného plnenia žalovaným na základe ustanovení právnych predpisov
upravujúcich právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a v tomto smere vykonávať ďalšie
dokazovanie.

65. Žalovaný plnenie poskytnuté mu žalobkyňou argumentoval na základe iného právneho vzťahu, ktorý
skutkovo vymedzil tak, že žalobkyňa si u neho objednala právne služby za odplatu, teda plnenie od
žalobkyne si ponechal titulom uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb (uzatvorenie tejto zmluvy
však nepreukázal). Žalovaný v konaní netvrdil, že mu voči žalobkyni vznikol nárok na cenu poskytnutých

právnych služieb, ktoré vykonal bez právneho dôvodu, teda bez uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
právnych služieb so žalobkyňou. Nejedná sa o situáciu, kedy by v zmysle judikatúry súdov mal súd
vyhodnotiť nárok zo zmluvy ako plnenie z bezdôvodného obohatenia. K tomu by súd mohol pristúpiť len
vtedy, ak by bolo v konaní preukázané, že sporové strany skutočne uzatvorili zmluvu, z ktorej si žalovaný
uplatnil voči žalobkyni nárok na peňažné plnenie, ale súd by vyhodnotil túto zmluvu za neplatnú a vtedy

je na mieste posúdiť uplatnené peňažné plnenie ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia, teda z
neplatného právneho úkonu a v prípade preukázania jeho dôvodnosti ho aj priznať. V tejto súvislosti
možno poukázať napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1934/2001 zo dňa 31.07.2003,
v ktorom súd v obdobnej právnej veci uzavrel, že ak je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie,
vychádzajúce zo skutkového tvrdenia, že na základe zmluvy o nájme žalovaný užíval nebytové priestory

a neposkytol za to žalobcovi dohodnuté protiplnenie (nájomné), avšak podľa názoru súdu je nájomná
zmluva neplatná a iný dôvod užívania nie je tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v
žalobe, ak posúdi súd nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej čiastky podľa hmotnoprávnych noriem
upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.66. K rovnakému záveru dospel v obdobnej právnej veci aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn.
17Co 131/2022 zo dňa 31.01.2024. V ňom konštatoval, že zo žaloby o plnenie z právneho dôvodu

môže súd priznať právo titulom bezdôvodného obohatenia vtedy, pokiaľ v priebehu súdneho konania
vyjde najavo neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého žalobca uplatnil svoj nárok. V tom prípade
je však o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie rozhodnuté na základe identických rozhodujúcich
skutočností tvrdených žalobcom, ku ktorým sa naviac pridá záver o neplatnosti právneho úkonu.
Rozhodujúce skutočnosti žaloby, teda že došlo k uzavretiu zmluvy (hoci neplatne) sú stále nevyhnutne

východiskom rozhodnutia o vydaní bezdôvodného obohatenia z takéhoto neplatného úkonu. Jedná sa o
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatného právneho úkonu. Krajský súd v Trenčíne
takto vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že okresný súd mal posúdiť
ním uplatnený nárok zo zmluvy o pôžičke ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v
tej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá pre nepreukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke.

67.Zároveňajpokiaľbyžalovanývkonanípreukázal,žebezuzatvoreniazmluvyoposkytovaníprávnych
služieb so žalobkyňou vykonal v jej prospech právne služby, súd by nemohol uznať žalovanému
akýkoľvek nárok z tohto právneho vzťahu s poukazom na § 53 ods. 8 OZ, nakoľko by išlo o tzv.
nevyžiadané plnenie dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi.

68. Novelou OZ vykonanou zákonom č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní
niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola zrušená aj
právna úprava timesharingu obsiahnutá v OZ, bola zavedená ochrana spotrebiteľa pred nevyžiadaným
plnením. Predmetný zákon v čl. II novelizujúcom OZ a v jeho bode 1 ustanovil ucelený právny režim
nevyžiadaného plnenia, podľa ktorého ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si

ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky
dodávateľa voči spotrebiteľovi. Uvedené ustanovenie upravuje prípad tzv. nevyžiadaného plnenia,
zároveň právny režim, ktorý svedčí v prípade nevyžiadaného plnenia spotrebiteľovi.

69. Základnou koncepciou nevyžiadaného plnenia je skutočnosť, že spotrebiteľ si neobjednal žiadne

plnenie, napriek tomu mu toto bolo dodávateľom poskytnuté. Plnením sa na účely citovaného
ustanovenia rozumie akýkoľvek tovar alebo služba, ktorú spotrebiteľ dostane alebo získa v režime jej
nevyžiadanosti.Užzosamotnejdikcieprvejvetysapodáva,žepôjdeodisproporciuvkonanídodávateľa
a spotrebiteľa a dodávateľ nebude mať žiadny titul na to, aby spotrebiteľovi poskytoval, zasielal alebo
iným spôsobom sprostredkoval plnenie.

70. Druhá časť dikcie prvej vety § 53 ods. 8 OZ má výrazný ochranný charakter a vymedzuje
práva spotrebiteľa, resp. zbavuje spotrebiteľa konkrétnych, inak zo zákona oprávnene, plynúcich
povinností. Dôvodovom takejto výraznej ochrany práv spotrebiteľa je práve skutočnosť, že sa upravuje
režim nevyžiadaného plnenia a zákonodarca chcel spotrebiteľa ochrániť pred obťažovaním a vznikom

zbytočných sporov, ktoré by mohli plynúť z neadresného zasielania tovarov a poskytovania služieb.
V uvedenom zmysle zákonodarca ustanovil, že spotrebiteľ nemá povinnosť prijaté a nevyžiadané
plnenie vrátiť dodávateľovi podľa zásad bezdôvodného obohatenia, nie je povinný ho ani uschovať
v rámci správy cudzej veci a súčasne sú vylúčené aj akékoľvek ďalšie občianskoprávne alebo iné
nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Je zrejmé, že titulom tejto právnej úpravy sa výrazne posilnilo

právne postavenie spotrebiteľa, ktorý bude oprávneným držiteľom veci a bude požívať právnu ochranu
pred vindikačnými alebo akýmikoľvek sekundárnymi nárokmi, ktoré by inak mohli vzniknúť na strane
dodávateľa. Právne postavenie spotrebiteľa sa vybudovalo ako reakcia na zneužívajúcu prax a s
cieľomochrániťčestnýchdodávateľovodtýchnečestných,ktorínekalýchspôsobomdojednávalizmluvy,
čím poškodzovali aj iných súťažiteľov. Títo podnikatelia vychádzali z predpokladu, že spotrebiteľ

nebude mať právne vedomie a prostriedky na to, aby sa bránil, radšej sumu neobjednanej zásielky
zaplatí a bude hradiť aj ďalšie opakujúce sa plnenia. Predmetný podnikateľský model sa realizuje
už spomenutým získaním osobných údajov z rôznych databáz vedených dodávateľmi, následným
zaslaním neobjednaného tovaru, zasielaním upomienok a končí vymáhaním pohľadávok zo strany
rôznych vymáhačských spoločností. Dodávateľ nebude mať žiadne relevantné právne nároky voči

spotrebiteľovi a keďže spotrebiteľ bude môcť prijaté plnenie držať u seba a toto bude môcť napríklad
aj zničiť, bude vylúčená aj akákoľvek administratívnoprávna alebo trestnoprávna zodpovednosť
spotrebiteľa. Na nakladanie spotrebiteľa s nevyžiadaným plnením sa nevzťahujú žiadne lehoty. Ak by aj
spotrebiteľ nevyžiadané plnenie scudzil, získal by postavenie, ktoré mal spotrebiteľ jeho nadobúdateľ,pričom vlastnícke právo by spotrebiteľovi alebo osobe, ktorá plnenie od spotrebiteľa nadobudne
svedčilo len v rámci aplikácie a splnenia zákonných podmienok vydržania. Významné postavenie
spotrebiteľa vo vzťahu k nevyžiadanému plneniu má byť pre dodávateľa odstrašujúce a dodávateľ

nie je oprávnený sa dovolávať ani prípadných zásahov právnej úpravy do jeho majetkových práv,
keďže práve titulom právnej úpravy vedel o tom, aký následok postihne jeho protiprávne konanie.
Inštitút ochrany pred nevyžiadaným plnením sa koncepčne vyvinul z agresívnej nekalej obchodnej
praktiky, ktorá je uvedená ako súčasť zoznamu nekalých obchodných praktík. Keďže však zákonodarca
právnu úpravu zákona o ochrane spotrebiteľov nepovažoval za dostatočnú, ustanovil danú ochranu

ako priamu právnu normu upravujúcu zákonom zakázané konanie dodávateľa. Ustanovenie odseku
8 vymedzuje ešte dve normatívne pravidlá, kde prvé z nich upravuje dojednávanie spotrebiteľských
zmlúv prostriedkami diaľkovej komunikácie. V prípade prostriedkov diaľkovej komunikácie sa postihuje
konkrétny prípad zneužívania už spomenutého opakujúceho sa plnenia, kde právna norma vymedzuje
vyvrátiteľnú domnienku, že akékoľvek ďalšie opakujúce sa plnenie (okrem prvotného plnenia), na
základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, sa bude považovať za nevyžiadané

plnenie, ak spotrebiteľ výslovne, t. j. opakovanie, resp. v opakujúcich sa prípadoch, o takéto plnenie
nepožiadal. Predmetná právna norma zakazuje so spotrebiteľom dojednávať klauzuly, podľa ktorých
bude tento odoberať opakujúce sa plnenie bez predchádzajúceho výslovného súhlasu a opakujúceho
sa požiadania. V tomto zmysle odsek 8 predstavuje aj osobitnú zákazovú normu, ktorej porušením je
následok neplatnosti konkrétnej zmluvnej podmienky. S účinnosťou od 1. júla 2011, kedy nadobudol

odsek 8 účinnosť, tak možno prostriedkami diaľkovej komunikácie dojednať výhradne jednorazové
plnenie a každé ďalšie opakujúce sa, len s výslovným súhlasom spotrebiteľa. Posledná veta dikcie
odseku 8 zavádza s účinkami pre jeho celý právny režim vyvrátiteľnú domnienku spojenú s prenesením
dôkaznéhobremenaopakujúcehosaplnenianadodávateľa.Platíteda,žeakideoopakujúcesaplnenie,
ktoré nemusí byť dojednané iba prostriedkami diaľkovej komunikácie, bude sa to vždy považovať za

nevyžiadané, ak dodávateľ nepreukáže opak, a teda nepreukáže, že spotrebiteľ si vyžiadal každé ďalšie
opakujúce sa plnenie.

71. Súd ďalej uvádza, že ustanovením § 18 ods. 4 zákona o advokácii, sa advokátom ukladá povinnosť
v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške

odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Advokát
je teda povinný informovať klienta o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby, pričom
súčasťou tejto jeho povinnosti je aj presné vymedzenie konkrétneho úkonu. V prípade, že si advokát
svoju informačnú povinnosť vo vzťahu ku klientovi nesplní, nevznikne mu právo na odmenu len za ten
jednotlivý úkon, ktorého sa nesplnenie informačnej povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii

týkalo, čo možno vyvodiť aj z gramatického výkladu znenia predmetného ustanovenia, v ktorom zákon
používa pojem „úkon“ výhradne v jednotnom čísle.

72. Citované ustanovenie statusového zákona advokátov upravuje zásadnú právnu podmienku vzniku
nároku advokáta za úkon právnej služby, ktorý poskytol svojmu klientovi, a to, že musí vopred, t.j. pred

vykonaním úkonu právnej služby, informovať spotrebiteľa právnej služby o cene tohto úkonu. Pokiaľ si
túto povinnosť advokát nesplní a napriek tomu poskytne úkon právnej služby, zo zákona mu právo na
odmenu za tento úkon právnej služby nevznikne. Výnimku z povinnosti advokáta informovať klienta,
ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto
úkonu,predstavuječasovátieseň,tedaprípad,akjepotrebnéúkonprávnejslužbyvykonaťbezodkladne.

73. Uvedené ustanovenie bolo do zákona o advokácii zakomponované jeho novelizáciou
prostredníctvom zákona č. 304/2009 Z.z., a to s úmyslom posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože
odmena za poskytovanie právnej služby sa tak stane viac predvídateľnou. Podľa zákonodarcu totiž
prax potvrdila, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o

celkovej konečnej odmene advokáta; predmetné ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej
úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.

74. Vo vzťahu k novému pojmu „spotrebiteľ právnej služby“, ktorý sa do času prijatia zákona č.
304/2009 Z.z. dovtedy v zákone o advokácii ani v inom právnom predpise nevyskytoval, treba doplniť, že

extenzívnyvýkladtohtopojmubymoholnavodzovaťdojem,žezaspotrebiteľaprávnejslužbyjepotrebné
považovať každú osobu, ktorej sa právna služba poskytuje; takto chápaný výklad by v konečnom
dôsledku zodpovedal pojmu „klient“. Je však nesporné, že pojem „klient“ novela používa ako pojem
širší, a preto je pri výklade pojmu „spotrebiteľ právnej služby“ potrebné prihliadnuť na vymedzeniepojmu spotrebiteľ v iných právnych predpisoch v spojení s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa pod pojmom spotrebiteľ
rozumie výhradne len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; teda iná ako fyzická osoba, ktorá
uzatvárazmluvuspredávajúcimaleboposkytovateľomslužieb,nemôžebyťpovažovanázaspotrebiteľa.

75. Pri jednotlivých prijímateľoch právnej služby v zmysle zákona o advokácii je teda vo všeobecnosti
potrebné rozlišovať novelou vytvorenú výkladovú hranicu medzi pojmom klient a pojmom „spotrebiteľ

právnej služby“, pri hľadaní ktorej by malo byť rozhodujúce, či vo veci, v ktorej je klient zastupovaný
advokátom, prevláda súkromný alebo podnikateľský účel, teda či klient právnu službu spotrebúva
výhradne na podnikateľský účel (ako je tomu napríklad v prípade zastupovania obchodných spoločností)
alebo čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jeho obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (teda klient koná na účely, ktoré nespadajú do rámca jeho obchodnej,
výrobnej činnosti alebo povolania), pričom v týchto prípadoch bude mať klient právo dovolávať sa práv

v zmysle § 18 ods. 4 cit. zákona len v prípade, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v
celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, je teda len nevýznamný a prevažuje
nepodnikateľský aspekt, nakoľko klient bude mať status spotrebiteľa právnej služby. Status spotrebiteľa
právnej služby tak môže mať aj klient, ktorý síce je fyzickou osobou - podnikateľom, avšak predmetom
poskytovanej právnej služby nie sú vzťahy vzťahujúce sa k jeho podnikaniu, resp. sú, no k celkovému

účelu (predmetu) poskytovanej právnej služby sú tieto zastúpené len v nepatrnom rozsahu.

76. I keď je nesporné, že žalovaný ako advokát vypracoval kúpnu zmluvu zo dňa 23.04.2024, ktorou
žalobkyňa previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam A. D. ako kupujúcemu, nebolo v konaní
preukázané, že o jednotlivých úkonoch právnej služby a ich cene bola žalobkyňa vopred upovedomená,

preto žalobcovi nárok na odmenu zo zákona nevznikol, čo súd priviedlo k záveru o tom, že podaná
žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný si ponechal titulom poskytovaných právnych služieb odmenu, na
ktorú mu nevznikol nárok. Skutočnosť, že žalovaný sa so žalobkyňou dohodol na odplate za poskytnuté
právne služby zostala v prejednávanej veci len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení žalovaného,
ktoré boli v konaní vyvrátené žalobkyňou a výsluchom svedka A. D., ktorý vypovedal, že žalovanému

uhradil odmenu za poskytnuté právne služby vo výške 500 eur s tým, že nemá vedomosť o uzatvorení
akejkoľvek dohody medzi sporovými stranami o poskytovaní právnych služieb v súvislosti s kúpnou
zmluvou zo dňa 23.04.2024.

77. Súd má za to, že žalovaný v konaní nepreukázal ani to, že informoval žalobkyňu o výške odmeny za

úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu (prípravy a spísania kúpnej zmluvy a zastupovania
v správnom konaní), preto mu voči žalobkyni nevznikol nárok na úhradu poskytnutých služieb v sume
741 eur, ktorú si žalovaný nesporne ponechal z peňažných prostriedkov, ktoré prevzal od A. D. za
účelom ich vyplatenia žalobkyni titulom kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti, pričom v zmysle
vyššie uvedeného žalovanému nesvedčí žiaden právny titulom na ponechanie si uvedenej sumy.

78. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si z kúpnej ceny nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy,
ponechal aj sumu 100 eur titulom uhradeného správneho poplatku, pričom v konaní nebolo sporné ani
to, že predmetný správny poplatok uhradil kupujúci A. D., čo potvrdil sám žalovaný, ktorý uviedol, že
uvedenú sumu je ochotný vrátiť žalobkyni. Preto niet žiadneho právneho dôvodu ani na to, aby žalovaný

požadoval od žalobkyne zaplatenie sumy 100 eur, resp. aby jej túto sumu nevydal. Súd tak konštatuje,
že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne aj o sumu 100 eur, ktorú
si žalovaný „započítal“ titulom zaplatenia správneho poplatku, ktorý žalovaný neuhrádzal z vlastných
peňažných prostriedkov, ale z prostriedkov kupujúceho.

79. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že žalovaný bez právneho dôvodu nevyplatil žalobkyni
kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktorú mu za tým účelom zložil kupujúci A. D. vo výške 9 841 eur, čo
nebolo v konaní sporné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal povinnosť vyplatiť
uvedenú sumu žalobkyni pri podpise zmluvy, ku ktorému došlo dňa 23.04.2024. Žalovaný z predmetných
finančných prostriedkov zložených kupujúcim na účely úhrady kúpnej ceny žalobkyni odovzdal sumu

9 000 eur a bez právneho dôvodu si vo svojej dispozícii ponechal aj sumu 741 eur, titulom poskytnutých
právnych služieb a sumu 100 eur titulom zaplatenia správneho poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené
úvahy o tom, že žalovaný na zaplatenie odmeny za právne služby a správneho poplatku voči žalobkyni
nemal právo, mal tak súd za to, že žalovaný sa bez právneho dôvodu obohatil na úkor žalobkyne o sumu841 eur, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v konaní dôvodne domáhala. Súd preto týmto rozhodnutím
zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v sume 841 eur.

80. Na základe vykonaného dokazovania tak má súd za to, že žalovaný sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil o sumu 841 eur, na ktorých úhradu výrokom I. zaviazal žalovaného.

81. Splatnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia sa riadi ustanovením § 563 OZ,
v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Na základe
vykonaného dokazovania má súd za to, že čas splnenia tohto dlhu nebol medzi stranami dohodnutý,
ani ustanovený právnym predpisom a ani určený v rozhodnutí, takže v zmysle § 563 OZ bol žalovaný
povinný splniť dlh - vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 09.05.2024, ktorý
sa do sféry vplyvu žalovaného dostal dňa 09.05.2024 a listom zo dňa 30.05.2024, ktorý sa do sféry

vplyvu žalovaného dostal dňa 30.05.2024 (podanie výzvy na poštovú prepravu).

82. Žalovaný tak bol povinný plniť žalobkyni najneskôr dňa 24.05.2024 (uplynutie pätnásťdňovej lehoty
na plnenie v zmysle výzvy zo dňa 09.05.2024). S plnením sa tak dostal žalovaný do omeškania až
nasledujúcim dňom (10.05.2024), odkedy žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

Nakoľko žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v menšom rozsahu, odo dňa
19.06.2024, súd jej návrhu aj v tomto rozsahu vyhovel. Súd tak žalobkyni priznal popri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 841 eur od 19.06.2024
do zaplatenia, a to v sadzbe 5 % ročne, ktorá neprekračuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania.

83. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV.
ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské
práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na

každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí
teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Súd má za to, že v odôvodnení

tohto rozhodnutia sa vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán prednesenou
v konaní, pričom žiadna ďalšia argumentácia sporových strán nebola podľa názoru súdu spôsobila
zmeniť závery, ku ktorým súd dospel v zmysle vyššie uvedeného.

84. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu. Súd nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd žalobkyni náhradu trov konania v
tomto rozsahu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil, a preto rozhodol, že má proti žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.