Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Kúdelčíková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6Sf/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101319
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101319.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GLOBAL INVEST DS-SK s.r.o., so sídlom
Žitnoostrovská 1331, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 517 905, právne zastúpený: Advokátska
kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102464701/2025 zo dňa 23.06.2025, o

návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
28.08.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.08.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej
len „správny súd“) dňa 03.09.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

102464701/2025 zo dňa 23.06.2025, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca
dane“) č. 100466937/2025 zo dňa 30.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým
rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
2 344,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2021.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Uviedol, že výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia sumy vyrubeného
rozdielu dane by bola s plnou istotou otvorená, nevymáhateľná suma finančných prostriedkov v dôsledku
úpadku spoločnosti. Žalobca mal za to, že v prípade dohody splátkového kalendára by bolo zaplatenie

reálne, ale k tomu by bolo potrebné, aby získal možnosť odloženia okamžitej platby. Z týchto dôvodov
by mal výkon rozhodnutia finančných orgánov za následok nenapraviteľnú a závažnú ujmu spôsobenú
žalobcovi ako aj zánik žalobcu ako podnikateľského subjektu. Žalobca dôvodil okrem hrozby závažnej
a nenapraviteľnej ujmy aj dvoma rozhodnutiami správnych súdov toho času Krajského súdu v Žiline
(sp. zn. 20S/2009/50 zo dňa 07.12.2010, sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22.04.2014), Krajského súdu
v Nitre (sp. zn. 11S/212/2015 zo dňa 18.04.2016) a Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 6S/41/2017 zo

dňa 27.11.2017), kde boli priznané odkladné účinky pri neporovnateľne nižších sumách vyrubenej dane
oproti sume vyrubenej rozhodnutím finančných orgánov žalobcovi, prípadne správne súdy zohľadnili
základné imanie žalobcov. Správne súdy mali v predmetných právnych veciach za to, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže žalovanému nevznikla
žiadna ujma. Žalobca uzavrel svoju argumentáciu tým, že v predmetnom podnikateľskom sektore je
dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci správny súd nepovolil odkladný účinok

vykonateľnosti rozhodnutia finančných orgánov, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovanéholikvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na jej
zamestnancov a tiež na obchodných partnerov.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním
zo dňa 11.11.2025 konštatujúc, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali
a preukazovali ním deklarovanú situáciu, kedy by okamžitý výkon rozhodnutia finančných orgánov
ohrozil jeho existenciu ako podnikateľského subjektu a negatívne, až likvidačne by mohol ovplyvniť jeho
podnikateľskú činnosť.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod
nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody

hrozby vymedzené v§ 185 SSP (v prípade správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia)
a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo
zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú
ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba
pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.7Sžsk/17/2018zodňa30.05.2018).Rovnakonesmiebyťnepatrná,alemusí
mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie
hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi,
má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré

musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázaťexistenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych
dôkazov ním predložených, ktoré by potom mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní
o takomto návrhu správny súd musí brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje

do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom musí posúdiť aj mieru
zásahu do práv žalobcu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či

sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny
súd uvádza, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v § 185 písm. a) SSP, ale poukázal iba na
„potenciálny“ následok, ktorý môže nastať, ale nemusí. Odôvodnenie žiadosti o priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je v rovine všeobecných tvrdení bez uvedenia konkrétnej hrozby, o ktorej tvrdí, že
existuje. Žiadne konkrétne splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca
nepreukázal. Žalobca uvádza, že by mu „mohla“ vzniknúť ujma a na podporu svojich tvrdení žalobca

k žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sú splnené podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd
dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho

ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných
náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku [či už v zmysle písm. a) alebo b)
§ 185 SSP]. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň
povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen
uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že
nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku
či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu
dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. Odkaz na rozhodnutia

súdov nepredstavuje dostatočný dôvod, resp. dôkaz na priznanie odkladného účinku. V slovenskom
právnom systéme síce existuje určitá forma záväznej judikatúry vplyvom európskeho právneho systému
a vývojom slovenského právneho poriadku, avšak žalobcom uvádzané rozhodnutia súdov vo svojej
podstate nie sú pre správny súd v tomto správnom súdnom konaní záväzné. Správny súd v tejto
súvislosti pripomína, že rozhodnutia súdov je potrebné vnímať vždy v komplexnosti právnych vecí,

v ktorých boli vydané.

14. Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno nesie
výhradne žalobca. Nie je tak povinnosťou správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Inými slovami,
nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu
súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil, resp. dôvodil, ako už bolo
spomenuté, len všeobecnými konštatáciami a odkazom na rozhodnutia správnych súdov. Správny súd
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre

maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný zisk. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými,
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

16. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol.17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP]

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.