Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 19Sas/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100121
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Sábo, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX
zo dňa 09.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2024.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa
17.10.2024 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-
X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo
dňa 17.10.2024 o priznaní nároku na materské žalobkyni za obdobie od 19.09.2024 do zániku nároku

na materské vo výške 36,32362500 eur za deň (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“, „správny orgán
prvého stupňa“ a „sporná výška materského“).

2. Žalobkyňa bola zamestnankyňa u zamestnávateľa VSL Software, a.s., IČO: 31 699 626, so sídlom
Lomená 1663/8, Košice (ďalej aj „zamestnávateľ“ alebo „zamestnávateľ žalobkyne“). Žalobkyňa mala so
zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 24.06.2008 v znení neskorších dodatkov. Podľa
dohody o zmene pracovných podmienok č. 6 k tejto pracovnej zmluve bol druh práce žalobkyne od

01.01.2015 určený ako „Sofvérový špecialista“ so základnou mzdou 1.250,- Eur mesačne. Žalobkyňa
v období od 28. mája 2021 do 10. januára 2024 čerpala rodičovskú dovolenku.

3. Žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa
05.01.2024, podľa ktorej jej pracovný pomer skončil dňa 11.01.2024. Žalobkyňa za mesiac január 2024
dosiahla hrubú mzdu vo výške 3490,38 Eur [z toho 57,70 Eur bola náhrada prímu za 1 deň čerpania
dovolenky a suma 3.432,68 Eur bolo preplatenie nevyčerpanej dovolenky za minulé obdobia](potvrdenie

o príjme, vydané zamestnávateľom zo dňa 17.06.2024; výplatná páska vystavená zamestnávateľom za
obdobie 1/2024, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu).4. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 19.09.2024. Na základe lekárskeho potvrdenia zo
dňa 24.09.2024 bol očakávaný deň pôrodu 14.11.2024 [žalobkyňa si teda nárok na materské uplatnila
v ochrannej lehote podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)].

5. Správny orgán prvého stupňa priznal žalobkyni nárok na materské vo vyššie uvedenej výške.
Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že (doslovne citované) „Na základe údajov poskytnutých
zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a vyššie citovaných

ustanovení pravedpodobný zistený denný vymeriavací základ menovanej na určenie výšky
nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 48,4315 Eur. 75 % z tejto sumy
je 36,32362500 eur“ (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 2).

6. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 05.11.2024, v ktorom namietala výšku
nemocenskej dávky. Žalobkyňa poukázala na to, že v jej prípade by mala byť výška materskej stanovená

na základe pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý má byť vyšší než bol určený
správnym orgánom prvého stupňa.

7. Žalovaná o odvolaní rozhodla, tak ako je uvedené vyššie. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa
nemala v rozhodujúcom období roku 2023 [§ 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení] vymeriavací základ

na platenie poistného na nemocenské poistenie (ďalej aj „vymeriavací základ“). Z tohto dôvodu sa má
výška nemocenskej dávky určiť z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods.
4 zákona o sociálnom poistení. Takto určený pravdepodobný vymeriavací základ sa podľa žalovanej
zhodoval s vymeriavacím základom tak ako bol tento určený správnym orgánom prvého stupňa.

8. Žalobkyňa v správnej žalobe: (i) namietala, že pri určení jej predpokladaného denného
vymeriavacieho základu je potrebné vychádzať z príjmu, ktorý dosiahla v mesiaci január 2024 [pričom
z tohto príjmu bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie], (ii) namietala, že pri stanovení
predpokladaného denného vymeriavacieho základu bolo potrebné zohľadniť vývoj mzdy pre danú
pracovnú pozíciu v ekonomike, ako aj zvýšenie minimálnej mzdy [vzhľadom na súvisiaci koeficient

náročnosti práce], (iii) žalobkyňa poukazovala na to, že nedošlo k účelovému konaniu z jej strany.

9. Žalovaná k správnej žalobe poukázala na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí a navrhla žalobu
zamietnuť (vyjadrenie žalovanej zo dňa 31.03.2025). Následne sa žalobkyňa vyjadrila, že žalovaná
sa konkrétne nevyjadrila k žalobným bodom a zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe

(vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29.04.2025).

10. Správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, a preto preskúmal napadnuté rozhodnutie taktiež nad rámec žalobných bodov [§ 134
ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „SSP“ )].

11. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.11.2025. Na pojednávanie sa dostavil zástupca
žalobkyne splnomocnený na jej zastupovanie na tomto pojednávaní ako aj žalovaná. Účastníci konania
zotrvali na dôvodoch uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach. Správny súd na tomto

pojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

12. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné
dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu,
ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto

právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. (...)

13. Podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zánikuposledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie;
ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným
lekárom.

14. Podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej
lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku
nemocenského poistenia.

15. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa
od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Denný vymeriavací základ na určenie výšky

nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na
nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací
základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení Výška nemocenskej dávky sa určuje

z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období
uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.

18. Podľa § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Pravdepodobný denný vymeriavací základ je
jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za

kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

19. Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení Pravdepodobný denný vymeriavací základ
zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali
v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z

dôvodudočasnejpracovnejneschopnosti,poberaniamaterského,prerušeniapovinnéhonemocenského
poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného
nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,
je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za
kalendárnymesiac,vktoromvznikoldôvodnaposkytnutienemocenskejdávky;§55ods.2platírovnako.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré
vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie
nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť
nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích
základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského

poistenia.

III.
Posúdenie správnym súdom

20. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, prvostupňovým rozhodnutím, konaním,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

21. Pri hodnotení žalobných bodov (i) a (ii) je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré nastali na
stranežalobkyne.Vovecinebolosporné,žežalobkyňazdôvodučerpaniarodičovskejdovolenkynemala
vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie [§ 57 ods. 1 písm. a) zákona
o sociálnom poistení]. Keďže dôvodom, pre ktorý nemala žalobkyňa vymeriavací základ na platenie
poistného na nemocenské poistenie bolo čerpanie rodičovskej dovolenky, tak sa výška jej nemocenskej

dávky mala určiť z predpokladaného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení.22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim pre výrok napadnutého rozhodnutia bola aplikácia
§ 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Toto zákonné ustanovenie vymedzuje predpokladaný denný
vymeriavací základ ako vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné“ a to „za kalendárny mesiac,

v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“. Tieto zákonné pojmy mala teda žalovaná
podrobiť dôslednému výkladu.

23. V prípade žalobkyne nárok na materské vznikol v ochrannej lehote [§ 32 ods. 2 písm. c) zákona
o sociálnom poistení]. Preto podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa u nej rozhodujúce obdobie

na zistenie denného vymeriavacieho základu zisťovalo ku dňu zániku jej nemocenského poistenia [zánik
nemocenského poistenia podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastal u žalobkyne dňom
11.01.2024, teda skončením jej pracovného pomeru u zamestnávateľa]. V tejto súvislosti považoval
správny súd za potrebné zodpovedať otázku, nakoľko je nutné túto okolnosť zohľadniť pri výklade
slovného spojenia „za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“.
Ustanovenie § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení hovorí iba o zisťovaní rozhodného obdobia

a nie o rozhodnom dni. Toto ustanovenie sa taktiež vzťahuje iba na rozhodné obdobie pre určenie
denného vymeriavacieho základu a teda nemá vecný dosah na určenie predpokladaného denného
vymeriavacieho základu. Dôsledok § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení je ten, že v rámci
menovateľa, ktorým sa vykonáva podiel pri určovaní denného vymeriavacieho základu [§ 55 ods. 1
zákona o sociálnom poistení] nebudú zahrnuté dni počas ktorých trvala ochranná doba. U žalobkyne

bolo správne konštatované, že v rozhodnom období vymeriavací základ nezískala. Preto podľa názoru
správneho súdu deň zániku nemocenského poistenia nie je v tomto prípade možné stotožniť s dňom
vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

24. Správny súd považoval za potrebné slovné spojenie „dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“

vykladať autonómne v kontexte príslušnej nemocenskej dávky. U žalobkyne sa jednalo o nemocenskú
dávku vo forme materského. Slovný výraz „dôvod“ je teda nutné stotožniť s právnou skutočnosťou
zakladajúcou vznik nároku na materské. Právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku na materské
je trvanie tehotenstva od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. [§ 48 ods. 2

zákona o sociálnom poistení]. Podľa názoru správneho súdu je v tomto prípade túto právnu skutočnosť
nutné stotožniť s obsahom pojmu dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky pre účely aplikácie § 57
ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

25. U žalobkyne bol očakávaným dňom pôrodu 14. november 2024, pričom žalobkyňa si uplatnila nárok

na materské od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom [od 19. septembra 2024]. V tento deň jej
teda vznikol dôvod na poskytnutie materského v kontexte § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Preto rozhodujúcim mesiacom pre zistenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu bol
u žalobkyne mesiac september 2024. Teda samotná skutočnosť, že nárok na nemocenské u žalobkyne
vznikol v ochrannej lehote nemala vplyv na to, že dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky skutočne

nastal až v mesiaci september 2024.

26. Vzhľadom k tomu, že u žalobkyne sa prihliadalo na ochrannú dobu, tak september 2024 nastal až po
skončení jej pracovného pomeru ako aj jej nemocenského poistenia. Avšak tento výkladový dôsledok nie
je neprijateľný, keďže pri predpokladanom dennom vymeriavacom základe sa jedná len predpokladanú

číselnú kategóriu [keďže poistená osoba v prípade aplikácie 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení
denný vymeriavací základ nemá]. Zistenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu teda
nie je bezprostredne závislé od aktuálnych údajov týkajúcich sa platenia nemocenského poistenia
v rozhodujúcom mesiaci. Uvedené vyplýva aj zo slovného spojenia „by sa platilo“ použitého v tejto
zákonnej norme namiesto deskriptívneho slovného spojenia „platilo sa“.

27. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd nemohol akceptovať, že rozhodujúcim mesiacom pre
určenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu bol u žalobkyne mesiac január 2024. Preto
žalobný bod (i) nepovažoval správny súd za dôvodný.

28. Slovné spojenie „vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné“ je potrebné vykladať tak, že
sa jedná o denný vymeriavací základ, ktorý by žalobkyňa pravdepodobne dosiahla v rozhodujúcom
mesiaci [za predpokladu, ak by u nej naďalej trval príslušný pracovný pomer]. Preto podľa názoru
správneho súdu, by sa malo u žalobkyne jednať o číselný údaj stanovený za predpokladu, že bypracovný pomer zostal zachovaný [za pôvodne dohodnutých podmienok] i v mesiaci september 2024.
Predpokladá sa teda trvanie pôvodného pracovného pomeru, z ktorého by sa platilo poistné, a to
za obvyklých okolností pracovno-právneho vzťahu. V prípade akceptovania takéhoto výkladu, potom

predpokladaný denný vymeriavací základ bude vychádzať z reality aká skutočne existovala v rámci
pôvodného pracovno-právneho vzťahu. Bude sa teda jednať o racionálny [nearbitrárny] predpoklad
založený na akceptovateľných induktívnych východiskách.

29. Z týchto dôvodov je pri subsumpcii do pojmu „z ktorého by sa platilo poistné“ potrebné vylúčiť

okolnosti, ktoré nastali výnimočne v rámci pracovno-právneho vzťahu a zároveň tie, ktoré bezprostredne
nevyplývajú z príslušného pracovno-právneho vzťahu. Preto nebolo možné súhlasiť so žalobkyňou
v tom, že výška mzdy, ktorú dosiahla v mesiaci január 2024, by mala byť považovaná za sumu
determinujúcu jej predpokladaný denný vymeriavací základ. Do takejto výšky mzdy bola premietnutá
taktiež náhrada za nevyčerpanú dovolenku, ktorá jej bola poskytnutá práve z dôvodu skončenia jej
pracovného pomeru u zamestnávateľa. Nejednalo sa teda o skutočnosť, ktorá by za bežných okolností

nastala počas mesiaca za obvyklého trvania jej pracovno-právneho vzťahu.

30. Zároveň správny súd nemohol súhlasiť so žalobkyňou v tom, že by sa mali v prípade
predpokladaného denného vymeriavacieho základu zohľadniť makroekonomické ukazovatele, prípadné
zmeny minimálnej mzdy. Takéto okolnosti sú vo vzťahu k pôvodnej mzde iba hypotetického

charakteru. Ohľadom týchto okolností nemožno s určitosťou predpokladať, či by súvisiaca zmena
mzdy žalobkyne i nastala. Takáto zmena podmienok pracovno-právneho vzťahu totižto predpokladá
súhlas zamestnávateľa. Avšak zamestnávateľ vystupuje v pracovno-právnom vzťahu ako subjekt
s autonómnou vôľou, a jeho prípadné konanie vedúce k zvýšeniu mzdy nemožno predikovať. Zároveň
takéto ukazovatele majú všeobecný charakter a nemožno ich konkrétne vyčísliť v rozsahu [hypotetickej]

zmeny mzdy. Preto takéto faktory nemožno použiť ako akceptovateľné východiská pri aproximovaní
predpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Na jeho určenie teda možno použiť
iba mzdové podmienky pracovno-právneho vzťahu, tak ako boli v skutočnosti so zamestnávateľom
dohodnuté.

31. Preto pri stanovení predpokladaného denného vymeriavacieho základu je nutné vychádzať
z predpokladu, že by mzdové podmienky [aktuálne v čase ukončenia pracovného pomeru
a nemocenského poistenia] v nezmenenej podobe trvali i v rozhodujúcom mesiaci. Jediným explicitne
zákonným korektívom v tomto smere je požiadavka, že predpokladaný denný vymeriavací základ
nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných

vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého
nemocenského poistenia [§ 57 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení]. Avšak takáto situácia
u žalobkyne nenastala. Preto tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

32. Na pojednávaní zástupca žalobkyne poukázal na potrebu uplatnenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení v tomto prípade. Podľa správneho súdu tomu bráni tá skutočnosť, že právna úprava § 57 ods.
4 zákona o sociálnom poistení je komplexná a vystupuje v pomere špeciality k § 57 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení. Zároveň uplatnenie § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení by neviedlo ani
v teoretickej rovine k výhodnejším dôsledkom pre žalobkyňu.

33.Kžalobnémubodu(iii)správnysúduvádza,ženapadnutérozhodnutienevytýkaloúčelovosťvkonaní
žalobkyne. Preto tento žalobný bod nebol relevantný pre právne posúdenie veci.

34. Žalobkyňa vo vyššie uvedených žalobných bodoch (i) a (ii) namietala stanovenie výšky

predpokladaného denného vymeriavacieho základu v napadnutom rozhodnutí. Tieto žalobné body teda
bezprostredne súvisia s kvalitou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Keďže správny súd nebol
vo veci viazaný rozsahom žalobných bodov, tak pristúpil taktiež k posúdeniu kvality odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vo svetle zákonnej požiadavky na preskúmateľnosť individuálneho správneho
aktu. Takýto postup sa javil byť v danom prípade na mieste aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola

vo veci právne zastúpená. Preto správny súd nevidel v takomto právnom posúdení napadnutého
rozhodnutia porušenie zásady vigilantibus iura scripta sunt [právo patrí bdelým] a ani zásady est modus
in rebus, sunt certi denique fines [všetko má svoju mieru].35.Vnapadnutomrozhodnutísícežalovanápoukázalanaplatobnépomery,ktorédosahovalažalobkyňa
u svojho zamestnávateľa, avšak tieto okolnosti uviedla iba popisným spôsobom [teda zhrnutím výšky
dosahovaných príjmov žalobkyne]. Žalovaná tieto skutkové okolnosti relevantne nezasadila do kontextu

právnej subsumpcie pod § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V napadnutom rozhodnutí chýba
extrapolovanie týchto informácii do budúcna k momentu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej
dávky žalobkyni. Zároveň rozhodujúci mesiac pre určenie predpokladaného denného vymeriavacieho
základu žalovaná riadne neustálila.

36. Hodnotenie žalovanej sa obmedzilo na rozbor uplatnenia zásad zákona o sociálnom poistení
ako aj minulého stavu, ktorý existoval u žalobkyne v predchádzajúcich obdobiach. I v prípade, že
by bolo možné takéto mzdové pomery žalobkyne použiť pri stanovení jej predpokladaného denného
vymeriavacieho základu, tak v napadnutom rozhodnutí chýba právna úvaha, ktorá by takýto postup
žalovanej riadne vysvetlila. Zároveň bolo potrebné, aby sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôsledne
vysporiadala s výšku príjmu, ktorý dosiahla žalobkyňa v mesiaci január 2024. [porovnaním jeho skladby

s obvyklými mzdovými podmienkami žalobkyne]. Takáto kľúčová právna úvaha chýbala v napadnutom
rozhodnutí [v súlade s tým, čo správny súd uviedol k (i) a (ii) žalobnému bodu]. Uvedenú právnu
úvahu nemôže nahrádzať uplatnenie zásad zákona o sociálnom poistení. Takéto [zo zákona] emanujúce
zásady nezakladajú priamo práva a povinnosti adresátom právnych noriem. Preto vo vzťahu k výroku
napadnutého rozhodnutia je ich izolované použitie nedostatočné pre riadne zdôvodnenie prijatých

záverov žalovanej. Takéto zásady by mohli slúžiť iba ako podporné dôvody právnej argumentácie
založenej na výklade samotného normatívneho textu zákona.

37. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vykazovalo vadu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov [priamo a bezprostredne súvisiacich s výrokom napadnutého rozhodnutia].

Takáto vada sa týka taktiež rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa okrem citácie
zákonných ustanovení, v zásade neuvádzajú dôvody ako správny orgán prvého stupňa ustálil výšku
predpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Správny súd v tomto type konania
nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Súdne konanie pred správnym súdom
nemôže slúžiť na konvalidáciu takejto vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa

má právo, aby získala konkrétnu odpoveď na všetky rozhodujúce skutkové a právne otázky svojej veci
priamo v napadnutom rozhodnutí.

38. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho
orgánuprvéhostupňa,keďžebolinepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov[§191ods.1písm.d)SSP].

39. Záväzný právny názor správneho súdu: správny orgán prvého stupňa opätovne rozhodne o žiadosti
žalobkyne vo veci ňou uplatneného nároku na výplatu materského. Takéto budúce rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. Zároveň sa
musíriadnym[adresným]spôsobomvysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiokolnosťamivecizapoužitia

právnych záverov formulovaných v tomto rozsudku k žalobným bodom (i) a (ii).

40. Správny súd priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže
mala vo veci plný úspech [§ 167 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.