Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200484
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-7Sa/32/2023

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom: Špitálska 8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. E./F.-XXXX D. zo dňa 24. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

BA-7Sa/32/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

BA-7Sa/32/2023

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. D._D._-_G./
XXXXXX-X zo dňa 17. januára 2023 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych
vecí a rodiny (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 5 ods. 7 písm. a/ bod 2 zákona č. 453/2003
Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 453/2003 Z. z.“), § 26
ods. 2 písm. a/ bod 1, § 2, § 4, § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 417/2013 Z. z.“),
rozhodol tak, že žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej
núdzi a nepriznáva mu pomoc v hmotnej núdzi.

2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 2 písm.
c/, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11, § 15 zákona č. 417/2013 Z. z. a vecne tým, že žalobca ako žiadateľ
pomoci v hmotnej núdzi je v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko príjem

žiadateľa presahuje zákonom stanovenú sumu 139,20 eur o čiastku 49,35 eur.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.4. Žalovaný, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, svojím rozhodnutím č. E./F.-XXXX D. zo dňa
24. februára 2023 podľa § 4 ods. 6 písm. a) bod 2. a písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z., § 58 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako

„správny poriadok“) a § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
rozhodnutie orgánu prvého stupňa zo dňa 17 . januára 2023.

5. Svoje rozhodnutie žalovaný právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 3 písm. c/,
§ 7 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. c/, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. a/, § 11 ods. 1, § 11 ods. 2

písm. a/, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. a/, § 14 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., § 2 písm. a/, § 3 ods.
1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 601/2003 Z.z., § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a vecne tým, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na
pomoc v hmotnej núdzi v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., pretože úhrn súm uvedených v
§ 10 ods. 2, 3, 5, 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2, a § 14 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. nie
je vyšší ako úhrn súm jeho príjmu (188,55 eur).

6. Žalobca podľa žalovaného nesplnil ani podmienky nároku na príspevok na bývanie v zmysle § 14
zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ako sám žalobca uviedol v odpovedi na výzvu býva spolu mamou.
Mama účastníka konania je vlastníčkou bytu na adrese C. XX, XXX XX D.. Pričom na základe tvrdení
účastníka konania ako aj Sumárnej analýzy platieb vyplýva, že na byte je dlh, čo sa týka služieb + fondu

opráv. Z listu vlastníctva možno konštatovať, že účastník konania nie je vlastníkom, spoluvlastníkom
daného bytu, taktiež nemá k nemu zriadené právo vecného bremena doživotného užívania. Nemôže byť
ani jeho nájomcom, keďže v ňom býva spolu s vlastníčkou bytu. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. Ak účastník konania býva v byte
spoločne s jeho vlastníkom, je zrejmé, že nebola uzavretá nájomná zmluva na byt a naplnené podmienky

vzniku nájmu, a to prenechanie bytu do užívania nájomcovi. Takisto nie je možné, aby žalobca bol
nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, pretože byt nie je zariadenie
určené na trvalé bývanie. Takýmito zariadeniami sú napríklad slobodárne, podnikové ubytovne určené
na ubytovanie pracovníkov prenajímateľa, domovy dôchodcov penzionárneho charakteru.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 24.02.2023 podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiada aby

správny súd uvedené rozhodnutie spolu s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zo dňa 24.02.2023 zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

8.Žalobcavrámcisvojejžalobypoukazujenačl.46ods.2,čl.39ods.1,2Ústavnéhozákonač.460/1992
Zb. Ústava Slovenskej republiky. Ďalej namieta, že žalovaný v žalovanom rozhodnutí na jednej strane

uvádza, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, avšak následne uvádza, že nespĺňa nárok na príspevok
vhmotnejnúdzi,nakoľkopresahujezákonomstanovenúsumu139,20euročiastku49,35eur.Vzhľadom
na čo má žalobca za to, že je rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia žalovaného.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Vo vyjadrení žalovaný uvádza, že pri riešení odvolania zo spisovej dokumentácie prvostupňového
správnehoorgánuzistil,žežalobcasivmesiaci11/2022podalžiadosťopomocvhmotnejnúdzi.Žalobca

je slobodný, na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi je posudzovaný samostatne ako jednotlivec.
V posudzovanom období bol poberateľom invalidného dôchodku v sume 251,40 eur mesačne. Jeho
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená na 75% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

10. Žalobcovi bola zaslaná výzva zo dňa 14.12.2022, ktorá mu bola doručená 21.12.2022. Na základe
nej mal do 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť: vyplnené potvrdenie na účely posúdenia nároku na
príspevok na bývanie (príloha A, B), fotokópiu listu vlastníctva k nehnuteľnosti - bytu.11. Žalobca bol vo výzve zo dňa 14.12.2022 poučený, že v prípade, ak v stanovenej lehote nevyhovie
výzve, tak sa o žiadosti rozhodne len na základe dokladov, ktoré má prvostupňový správny orgán k
dispozícii. Na výzvu žalobca reagoval, pričom uviedol, že býva s 83 ročnou mamou, ktorá ho nemôže

živiť. Podal si žiadosť na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o priznanie
dotácie na podporu humanitárnej pomoci, ktoré jeho žiadosť bez odôvodnenia zamietlo. Uviedol, že
vlastníkom bytu je jeho matka a uviedol jej príjmy. Uviedol, že majú nedoplatok vo fonde prevádzky,
údržby a opráv za plnenia poskytovane s užívaním bytu v sume 1090,96 Eur. Uvedené zdokladoval aj
Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.12.2021 do 30.09.2022 za služby + fond opráv. Tvrdil,

že nie sú schopní uhrádzať celú výšku preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv za plnenia
poskytované s užívaním bytu, bez pomoci. Konštatoval, že poberá plný invalidný dôchodok v sume
251,40 Eur, je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90% a má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

12. Žalovaný mal preukázané, že žalobca je slobodný, domácnosť tvorí on sám ako jednotlivec. Hoci

žalobca v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi uviedol ako člena svojej domácnosti svoju mamu, vzhľadom
na znenie § 3 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. bol posudzovaný ako jednotlivec.

13. Suma nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť žalobcu predstavovala v rozhodujúcom
čase dávku podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. vo výške 68,80 eur

a ochranný príspevok v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. vo výške
70,40 eur, spolu 139,20 eur mesačne. Žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku, z ktorého mal v
posudzovanom období príjem vo výške 251,40 eur mesačne (jeho miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola stanovená na 75% v porovnaní so zdravou lyžičkou osobou), z ktorého sa na
účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi do príjmov domácnosti podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona o

pomoci v hmotnej núdzi počíta 75% (príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z invalidného dôchodku),
teda 188,55 eur.

14. Na základe ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 žalobca
nespĺňal podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko úhrn súm nárokov uvedených v § 10

ods. 2,3,5 a 8, § 11 ods. 2, §12 ods. 2 , § 13 ods. 2 a 14 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nebol
vyšší ako úhrn súm jeho príjmov. Žalobca sa však podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.
z. nachádzal v hmotnej núdzi, keďže jeho príjem nedosahoval sumu životného minima, čo je suma na
jednu plnoletú fyzickú osobu 234,42 eur mesačne. Žalobca však nemal nárok na poskytovanie pomoci
v hmotnej núdzi, nakoľko s ohľadom na vyššie uvedené úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi

nebol vyšší ako úhrn súm jeho príjmov.

IV. Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov
domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom
(§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho
práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 234,42 eura mesačne, ak
ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, domácnosť na účely tohto zákona tvoria
spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú: jednotlivec.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní

pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.19. Podľa § 4 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem na účely tohto zákona je príjem podľa
osobitného predpisu (§ 4 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) a štipendium študenta
v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za príjem sa na účely určenia súm životného minima
považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z

poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
stratu zdaniteľného príjmu.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho
zdravotného poistenia, sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení),

nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového
sporenia, okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu, a plnenia z povinného zahraničného
poistenia rovnakého druhu.

22. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem na účely tohto zákona nie je 25

% z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho
dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu,

majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

24. Podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, možnosť zabezpečiť si príjem alebo
zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je invalidná z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej
osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods.
2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

26. Podľa § 10 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, dávka je určená na zabezpečenie základných
životných podmienok.

27. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, dávka je 68,80 eura mesačne, ak

ide o jednotlivca.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ochranný príspevok je určený na zabezpečenie
osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem
vlastnou prácou.

29. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ochranný príspevok za každého člena
domácnosti je 70,40 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), f) až h).

30. Podľa § 14 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie je určený na čiastočnú

úhradu nákladov spojených s bývaním.

31. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie je 59,40 eura
mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti.

32. Podľa § 14 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen
domácnosti je
a/ vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý
domácnosť užíva na bývanie,b/ nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom
na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

33.Podľa§14ods.4zákonaopomocivhmotnejnúdzi,príspevoknabývaniepatrí,akdomácnosťbývav
a/ zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo
špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou
pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom
stredisku alebo

b/ byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania
nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.

34. Podľa § 14 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť
alebo člen domácnosti
a) v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti

alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží
dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, b) v rodinnom dome podľa
odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad.
c/ v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku
3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej

zmluve alebo v prípade, že ma nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním,
predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,
d/platíúhraduzasociálnuslužbuvzariadenísociálnychslužiebaleboúhraduzastarostlivosťvzariadení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

35. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol

s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu

a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/
SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

36. Na pojednávaní dňa 20.01.2026 bola prítomná zástupkyňa žalovaného, ktorá žiadala žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalobca sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnil hoci bol naň riadne a včas
predvolaný, súd vzhľadom na čo postupoval v zmysle § 114 SSP a vec prejednal v jeho neprítomnosti.

37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. E./F.-XXXX Ba zo dňa 24. februára
2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento nepriznal
žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi, hoci je žalobca fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok
na pomoc v hmotnej núdzi.

38. Správny súd na úvod podotýka, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov
a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu je posudzovať,
či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
dostatočne zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a to pri rešpektovaní príslušných hmotnoprávnych a

procesnoprávnych predpisov. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu
verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo32/2014).39. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite

návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

40. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného (tak prvostupňového

ako aj odvolacieho orgánu), Správny súd v Bratislave konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutia
sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahujú všetky
zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovaného a
ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaný
sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla

rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

41. Na zdôraznenie správnosti tunajší súd poukazuje na to, že žalobca si v mesiaci november 2022
podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Žalobcovi bola orgánom prvého stupňa zaslaná výzva dňa
14.12.2022, ktorá mu bola doručená 21.12.2022. Na základe nej mal do 8 dní odo dňa doručenia výzvy

predložiť:
- vyplnené potvrdenie na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie (príloha A, B),
- fotokópiu listu vlastníctva k nehnuteľnosti - bytu.

42. Žalobca bol vo výzve zo dňa 14.12.2022 poučený, že v prípade, ak v stanovenej lehote nevyhovie

výzve, tak sa o žiadosti rozhodne len na základe dokladov, ktoré má prvostupňový správny orgán k
dispozícii.

43. Na výzvu žalobca reagoval, pričom uviedol, že býva s 83 ročnou mamou, ktorá ho nemôže živiť.
Podal si žiadosť na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o priznanie dotácie

na podporu humanitárnej pomoci, ktoré jeho žiadosť bez odôvodnenia zamietlo. Uviedol, že vlastníkom
bytu je jeho matka a uviedol jej príjmy. Uviedol, že majú nedoplatok vo fonde prevádzky, údržby a
opráv za plnenia poskytovane s užívaním bytu v sume 1090,96 eur. Uvedené zdokladoval aj Sumárnou
analýzou platieb za obdobie od 01.12.2021 do 30.09.2022 za služby + fond opráv. Tvrdil, že nie sú
schopní uhrádzať celú výšku preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv za plnenia poskytované

s užívaním bytu, bez pomoci. Konštatoval, že poberá plný invalidný dôchodok v sume 251,40 eur, je
občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90% a má pokles schopností
vykonávať zárobkovú činnosť 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca však nedoložil
do konania výzvou žiadané doklady (vyplnené potvrdenie na účely posúdenia nároku na príspevok
na bývanie, príloha A, B). V rámci predmetnej výzvy žalovaný aj žalobcu poučil o tom, že pokiaľ

výzve v zákonom stanovenej lehote nevyhovie a nepredloží žalovanému všetky potrebné doklady na
posúdenie jeho nároku, bude žalovaný vychádzať len z tej dokumentácie, ktorá tvorí administratívny
spis a ktorú má žalovaný k dispozícii.

44. V konaní bolo preukázané, že žalobca je slobodný, domácnosť tvorí on sám ako jednotlivec (§ 3

ods. 1 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z.) a je poberateľom invalidného dôchodku v sume 251,40 eur
mesačne (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75 % v porovnaní so
zdravou osobou). Hoci žalobca v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi uviedol ako člena svojej domácnosti
svoju mamu, vzhľadom na znenie § 3 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. bol posudzovaný ako jednotlivec.45. V rozhodnom období predstavovala celková suma nárokov domácnosti žalobcu na pomoc v hmotnej
núdzi dávku podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. núdzi vo výške 68,80 eur a

ochranný príspevok podľa § 11 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona vo výške 70,40 eur, teda spolu
139,20 eur mesačne. Žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku, pričom jeho mesačný príjem
v posudzovanom období dosahoval 251,40 eur. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola určená na 75 % v porovnaní so zdravou osobou. Na účely posudzovania nároku podľa
zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa v zmysle § 4 ods. 3 písm. c/ započítava do príjmu domácnosti 75

% invalidného dôchodku, čo predstavuje sumu 188,55 eur mesačne.

46.Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalobca,takakotosprávneposúdilžalovaný,nespĺňalpodmienky
nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., keďže súčet súm nárokov
uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 tohto zákona
neprevyšoval súčet jeho príjmov (úhrn súm nárokov 139,20 eur nie je vyšší ako úhrn súm jeho príjmov

188,55 eur). Napriek tomu sa žalobca nachádzal v stave hmotnej núdze v zmysle § 2 ods. 1 zákona
č. 417/2013 Z.z., keďže jeho príjem nedosahoval sumu životného minima, ktorá pre jednu plnoletú
fyzickú osobu predstavuje 234,42 eur mesačne. Nárok na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi mu však
nevznikol, keďže úhrn priznaných nárokov nebol vyšší ako úhrn jeho príjmov, teda nesplnil podmienku
v § 9 ods. 1 zákon č. 417/2013 Z. z..

47. Žalobca nespĺňa zákonné podmienky na priznanie príspevku na bývanie podľa § 14 zákona č.
417/2013 Z. z. Zo samotného vyjadrenia žalobcu v reakcii na výzvu orgán prvého stupňa vyplýva, že
býva spoločne so svojou matkou, pričom túto skutočnosť žalobca nepoprel ani v rámci správnej žaloby.
Tá je výlučnou vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na adrese C. XX, XXX XX D..

48. Z listu vlastníctva je zrejmé, že žalobca nemá k uvedenému bytu žiadne vlastnícke ani
spoluvlastnícke právo, ani mu nebolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
užívania. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že by mal postavenie nájomcu bytu, keďže byt užíva
spoločne s jeho vlastníčkou. Nájomný vzťah k bytu môže vzniknúť výlučne na základe nájomnej zmluvy,

ktorou prenajímateľ prenecháva byt nájomcovi do užívania za dohodnuté nájomné. V danom prípade je
zrejmé, že takáto zmluva uzavretá nebola a zákonné predpoklady vzniku nájmu neboli splnené. Zároveň
nie je možné považovať účastníka konania za nájomcu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé
bývanie, keďže byt nemožno považovať za takéto zariadenie. Medzi zariadenia určené na trvalé bývanie
patria napríklad slobodárne, podnikové ubytovne slúžiace na ubytovanie zamestnancov prenajímateľa

alebo domovy dôchodcov penziónového typu. Žalobca je v danom prípade spolubývajúcou osobou na
adrese C. XX G. D. vzhľadom na to, že vlastníčkou nehnuteľnosti je jeho matka.

49. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a
preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

BA-7Sa/32/2023

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenienapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).