Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122205912
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1122205912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., Šoltésovej 2,
811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, značka správcu: S1436, správca úpadcu: IRON SLOVAKIA, a.s.,
Rožňavská 22, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 846 491, zast. IKRÉNYI & REHÁK,
s. r. o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: EUROPEA group, spol. s
r.o., Šípová 3/a, 821 07 Bratislava, IČO: 31 324 932, zast. Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38,
811 07 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie majetku alebo poskytnutie peňažnej

náhrady, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cbi/6/2022-159 zo
dňa 6. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-39Cbi/6/2022-159 zo dňa 6. júna 2024 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Rozhodoltakspoukazomna§§57ods.1-4,60ods.1-3zák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 zák. č.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.7.2022,
domáhalvydaniarozsudku,ktorýmsúdurčí,žeprávnyúkon-kúpnazmluvauzatvorená10.9.2019medzi

úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k osobným motorovým vozidlám továrenskej značky (i) VOLVO XC 90, EČV: Z., VIN: A., AT/6, rok
výroby 2014, farba čierna metalíza, (ii) BMW X3 320d, EČV: Z., VIN: D., AT/8, rok výroby 2014, farba:
čierna metalíza, a (iii) VOLKSWAGEN TIGUAN, EČV: Z., VIN: D., AT/7, rok výroby 2018, farba: biela
(ďalej len vozidla I-III), je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu vedenej
naOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.27K/41/2020,azároveňuložížalovanémupovinnosťvydaťdo
všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov úpadcu predmetné motorové vozidlá alebo poskytnúť

do všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov úpadcu peňažnú náhradu v sume 77.184,83 eur,
pričom právo voľby plnenia má správca.3. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 6.6.2024, na ktorom spor prejednal za účasti strán
sporu, resp. ich právnych zástupcov.
Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom

rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Na pojednávaní žalobca navrhol vykonať znalecké
dokazovanie k otázke úpadku úpadcu v čase uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy, ak súd považuje
túto otázku za spornú.

Žalovaný na pojednávaní rovnako zotrval na svojej procesnej obrane uvedenej v písomnom vyjadrení

k žalobe, v žalobnej duplike a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania. Žalovaný netrval na námietke preklúzie práva žalobcu podať odporovaciu žalobu v prekluzívnej
lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pretože na základe dokladu, ktorý mu
súd doručil, dospel k záveru, že žalobca podal žalobu včas. K otázke určenia primeranosti kúpnej ceny
s prihliadnutím na konkrétne podmienky prípadu žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3CoKR/46/2022.

Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania predložením servisných knižiek a servisných
záznamov z autorizovaných servisov vozidiel I - III, ako aj návrh žalovaného na výsluch R.. O. Z. k
technickému stavu vozidiel I - III z dôvodov uvedených v bode 41. odôvodnenia. Súd ďalej neprihliadol
na návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia majetku úpadcu v čase

uzatvorenia kúpnej zmluvy na preukázanie ukrátenia veriteľov úpadcu prednesený na pojednávaní
6.6.2024 z dôvodov uvedených v bode 39. odôvodnenia.

4. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

5. Žalobca sa v konaní domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 10.9.2019
uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej došlo
k prevodu vlastníckeho práva k vozidlám I - III za kúpnu cenu 33.840,- eur. Žalobca tvrdil, že všetky
predpokladyodporovateľnostiukracujúcehoprávnehoúkonubolinaplnené.Kukráteniuveriteľovúpadcu

malo podľa žalobcu dôjsť z dôvodu, že v priebehu roka 2019 došlo k odčerpaniu všetkého majetku
úpadcu (hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku, pohľadávok), v dôsledku čoho v čase účinnosti
odporovanej kúpnej zmluvy nemal úpadca dostatok majetku na uspokojenie viacerých veriteľov s
pohľadávkami. Podľa žalobcu boli vozidlá I - III prevedené na žalovaného za cenu nižšiu, ako bola
ich trhová cena v čase prevodu. Neprimeranosť kúpnej ceny za vozidlá I - III žalobca preukazoval

inzerciou vozidiel rovnakého typu a roku výroby, ako aj kalkuláciou hodnoty automobilov z internetovej
stránky Inštitútu finančnej politiky. Úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť žalovaného o
tomto úmysle žalobca odvodzoval od toho, že žalovaný nezaplatil úpadcovi ani neprimerane nízku cenu
za vozidlá I - III, ale záväzok na zaplatenie kúpnej ceny prevzala so súhlasom úpadcu konateľka a
spoločníčka žalovaného, ktorá následne pohľadávku úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny započítala so

svojou pohľadávkou voči úpadcovi vo výške 33.840,- eur z titulu hotovostných pôžičiek, ktoré poskytla
úpadcovi v mesiacoch január - marec 2019. Žalobca namietal, že tieto pôžičky boli poskytnuté v
rozpore so zákonom č. 394/2012 Z. z., keďže pôžička poskytnutá spoločníčkou a konateľkou žalovaného
Ing. Bendelovou úpadcovi, bola rozdelená na viacero hotovostných pôžičiek do 5.000 eur tak, aby
bola formálne splnená zákonná požiadavka výšky hotovostnej pôžičky. Okrem toho žalobca namietal,

že kúpna cena za vozidlá I - III bola dohodnutá v podstate vo výške pohľadávky Ing. Bendelovej,
čo naznačuje, že cena nebola určená s prihliadnutím na trhovú cenu vozidiel I - III, ale s cieľom
uspokojiť pohľadávku Ing. Bendelovej. Podľa žalobcu muselo byť žalovanému pri zachovaní odbornej
starostlivosti zrejmé, že dohodnutá kúpna cena bola neprimerane nízka a nebola cenou trhovou s
prihliadnutím na stav, opotrebenie a vek motorových vozidiel I - III. Na základe toho žalobca žiadal uložiť

žalovanému povinnosť vydať vozidlá I - III, alternatívne zaplatiť sumu 77.184,83 eur do všeobecnej
podstaty nezabezpečených veriteľov.

6. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany bránil tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že uzatvorením
kúpnej zmluvy došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku ktorého tento majetok

nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré boli splatné, resp. vymáhateľné v
čase uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy. Žalovaný poukázal na účtovnú závierku úpadcu za rok
2018, podľa ktorej úpadca disponoval dostatočným majetkom na úhradu všetkých svojich záväzkov, a
preto kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu. K tvrdeniam žalobcu o odčerpanímajetku úpadcu v priebehu roka 2019 žalovaný uviedol, že žalobca tieto tvrdenia nijako nepreukázal.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nikdy nebol spriaznenou osobou s úpadcom, a preto ani nemal
vedomosť o stave jeho majetku (aktív a pasív), ako ani o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov.

K neprimeranosti dohodnutej kúpnej ceny žalovaný tvrdil, že táto bola dojednaná s prihliadnutím na
technický stav vozidiel I - III v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalovaný sa tiež bránil argumentom, že
kalkulácia ceny motorových vozidiel a inzercia motorových vozidiel predložených žalobcom do konania
nepreukazuje neprimeranosť kúpnej ceny vozidiel I - III v čase ich prevodu s prihliadnutím na ich
konkrétny technický stav.

7. V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27K/41/2020 z 8.12.2020,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 249/2020 dňa 29.12.2020, súd začal konkurzné konanie voči
dlžníkovi - spoločnosti IRON SLOVAKIA, a. s., so sídlom Rožňavská 22, Bratislava, IČO: 43 846 491
(ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“). Sporné nebolo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
27K/41/2020 z 2.7.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 132/2021 dňa 12.7.2021, súd vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu úpadcu ustanovil spoločnosť I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, značka správcu: S 1436, IČO:
36 865 265. Strany v konaní neurobili sporným ani to, že úpadca v postavení predávajúceho a žalovaný
v postavení kupujúceho uzatvorili 10.9.2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k vozidlu I za kúpnu cenu 2.280,- eur s DPH, vozidlu II za kúpnu cenu 4.080,- eur s DPH a

vozidlu III za kúpnu cenu 27.480,- eur s DPH, t.j. spolu bola kúpna cena za vozidlá I - III dohodnutá v
celkovej výške 33.840,- eur. Sporným nebolo, že žalovaný nezaplatil úpadcovi kúpnu cenu za vozidlá I
- III, ale so súhlasom úpadcu prevzala záväzok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za vozidlá I - III
spoločníčka a konateľka žalovaného Ing. Hana Bendelová, ktorá si jednostranným zápočtom započítala
svoju pohľadávku z titulu zmlúv o pôžičke, ktoré poskytla úpadcovi v mesiacoch január až marec 2019,

voči pohľadávke úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za vozidlá I - III vo výške 33.840,- eur. V priebehu
konania odpadla tiež spornosť ohľadom včasnosti podania odporovacej žaloby na súd.

8. V konaní bolo sporné, či právny úkon - kúpna zmluva z 10.9.2019, na základe ktorej došlo k
prevodu vlastníckeho práva k vozidlám I - III z úpadcu na žalovaného bol odporovateľným právnym

úkonom, konkrétne či išlo o ukracujúci právny úkon. Sporné bolo, či boli splnené všetky podmienky
odporovateľnosti, najmä či došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu prihlásených do
konkurzu a v tejto súvislosti najmä aký majetok vlastnil úpadca pred odporovaným právnym úkonom,
resp. v čase jeho účinnosti, aký majetok vlastnil po účinnosti odporovaného právneho úkonu a či tento
majetok bol v takej výške, že nepostačoval na úplné uspokojenie veriteľov úpadcu. Ďalej bolo sporné,

ktorépohľadávkyveriteľovúpadcuprihlásenédokonkurzunamajetokúpadcuexistovalivčaseúčinnosti
odporovaného právneho úkonu a mohli ním byť ukrátené. Sporné bolo aj to, či úpadca mal úmysel ukrátiť
svojich veriteľov odporovaným právnym úkonom a či žalovaný o tomto úmysle vedel alebo mu musel
byť známy. Ďalšou spornou skutočnosťou bola primeranosť dohodnutej kúpnej ceny za vozidlá I - III.

9. Vo vzťahu k naplneniu podmienok odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy v posudzovanej
veci bola splnená podmienka vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Odporovateľnosť právneho
úkonu uplatnil aktívne vecne legitimovaný subjekt - správca úpadcu voči pasívne vecne legitimovanému
žalovanému, ktorý s úpadcom uzatvoril odporovanú kúpnu zmluvu. Súd dospel k záveru, že žaloba
bola podaná v prekluzívnej lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu, keďže žalobca doručil súdu

žalobu 12.7.2022. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava
I z 2.7.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 132/2021 dňa 12.7.2021, a teda uznesenie o
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa považuje za zverejnené v Obchodnom vestníku 13.7.2021.
Spornosť včasnosti podania žaloby na súd naviac odpadla v priebehu konania, keď žalobca na
pojednávaní 6.6.2024 uviedol, že na námietke preklúzie práva správcu podať odporovaciu žalobu

na súd v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu netrvá a má za to, že žalobca podal žalobu
na súd včas. Odporovaný právny úkon bol uzatvorený 10.9.2019, teda v lehote piatich rokov pred
začatím konkurzného konania, ku ktorému došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 27K/41/2020 z 8.12.2020, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 29.12.2020. Splnené boli
aj podmienky, že odporovaným právnym úkonom bol právny úkon úpadcu, ktorý sa týkal jeho majetku

podliehajúceho konkurzu a tento bol platný a účinný.

10.Spornébolo,ktorézpohľadávokprihlásenýchdokonkurzuexistovalivčaseuzatvoreniaodporovanej
kúpnej zmluvy, a tým pádom mohli byť odporovaným právnym úkonom ukrátené. Žalobca ich v bode 15.žalobnej repliky vyčíslil na 437.009,58 eur. Konkrétne malo ísť o pohľadávky veriteľa Dôvera zdravotná
poisťovňa, a.s. vo výške 2.001,09 eur, veriteľa Hlavné mesto SR Bratislava vo výške 23.143,93 eur,
veriteľa M. T. vo výške 9.218,43 eur, veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava vo výške

400.725,93 eur, veriteľa Sociálna poisťovňa vo výške 808,34 eur, veriteľa Union zdravotná poisťovňa,
a.s. vo výške 540,09 eur a veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 572,77 eur. Okrem
toho v bode 21. žaloby žalobca považoval za ukrátené aj pohľadávky spoločnosti Bjoern s.r.o. vo výške
36.575,86 eur a spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o. vo výške 405.719,18 eur. Žalovaný
rozporoval rozsah pohľadávok, ktoré mohli byť v dôsledku odporovanej kúpnej zmluvy ukrátené, a to

v časti pohľadávok veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava vo výške 332.825,93 eur
(z celkovo prihlásenej sumy 400.725,93 eur), veriteľa Bjoern s.r.o. vo výške 28.353,38 eur a veriteľa
IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o. vo výške 405.719,18 eur, ktoré podľa neho vznikli s prihliadnutím na
obsah konečného zoznamu pohľadávok až po uzavretí kúpnej zmluvy.

11.Medzistranamisporutedanebolosporné,ževčaseuzatvoreniakúpnejzmluvyexistovalipohľadávky

veriteľa Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 2.001,09 eur, veriteľa Hlavné mesto SR Bratislava
vo výške 23.143,93 eur, veriteľa M. T. vo výške 9.218,43 eur, veriteľa Sociálna poisťovňa vo výške
808,34eur,veriteľaUnionzdravotnápoisťovňa,a.s.vovýške540,09euraveriteľaVšeobecnázdravotná
poisťovňa, a.s. vo výške 572,77 eur.

12. Sporná bola existencia pohľadávok veriteľov Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava,
spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s. r. o. a spoločnosti Bjoern s.r.o. v čase uzatvorenia
odporovanej kúpnej zmluvy. Súd mal preukázané z konečného zoznamu pohľadávok predloženého
žalobcom do konania, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
a) z viacerých pohľadávok veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, prihlásených do

konkurzu na majetok úpadcu, existovali len pohľadávky zapísané v konečnom zozname pohľadávok
pod číslom 32 a 37, a to rozdiel dane z pridanej hodnoty vyrubený rozhodnutím z 20.5.2019 vo výške
257.226,- eur a rozdiel dane z pridanej hodnoty vyrubený rozhodnutím z 18.2.2019 vo výške 67.690,91
eur; ostatné pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, zapísané v konečnom
zozname pohľadávok pod poradovými číslami 12 - 31, 33 - 36 a 38 - 56, vznikli až po uzatvorení kúpnej

zmluvy;
b) neexistovali pohľadávky spoločnosti IMPULS LEASING Slovakia s. r. o., IČO: 36 745 804 v celkovej
výške 405.719,18 eur z dvoch lízingových zmlúv z 20.4.2018 (poradové čísla 8 a 9 v konečnom zozname
pohľadávok), ktoré vznikli až po tom, ako veriteľ odstúpil od lízingových zmlúv listom z 31.5.2020, t.j.
po uzatvorení odporovanej kúpnej zmluvy;

c) neexistovala ani pohľadávka spoločnosti Bjoern s.r.o., IČO: 35 897 759 vo výške 36.575,86 eur z
nájomnej zmluvy z 27.8.2019, na základe ktorej bolo vyúčtované úpadcovi nájomné faktúrou splatnou
dňa 10.12.2019 (poradové číslo 1 v konečnom zozname pohľadávok), ktorá vznikla až po uzatvorení
odporovanej kúpnej zmluvy.

Čo sa týka samotného ukrátenia vyššie uvedených pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu
na majetok úpadcu, ktoré existovali v čase uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy, žalobca v konaní
tvrdil, že stav majetku a záväzkov úpadcu sa oproti stavu vykázanému v účtovnej závierke za rok 2018
podstatne zmenil v priebehu roka 2019, keď fakticky došlo k odčerpaniu všetkého ostatného majetku
(hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku a pohľadávok) úpadcu. Žalobca poukázal na prevod

pozemkov a stavieb zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. G. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa
27.8.2019, vyradenie archivačných regálov a regálových systémov a kancelárskeho vybavenia ku dňu
5.8.2019, ako aj na prevod peňažných pohľadávok úpadcu z obchodného styku v objeme 760.316,42
eur, k zániku ktorých malo dôjsť v súvislosti so zmluvami o postúpení pohľadávok a realizáciou zápočtu
pohľadávok. Tieto tvrdenia žalobcu o ukrátení pohľadávok veriteľov úpadcu žalovaný poprel.

13. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom dospel k záveru, že z týchto nevyplývajú konkrétne
informácie ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy a následne
po uskutočnení odporovanej kúpnej zmluvy z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu a na
možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia príslušného

úkonu a ktoré zároveň boli prihlásené do konkurzu. Žalobca v konaní len tvrdil, že v priebehu roka 2019
došlo k podstatnej zmene majetkových pomerov úpadcu, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázal, rovnako žalobca nepreukázal k akému dátumu malo dôjsť k týmto zmenám v majetku
úpadcu v tej súvislosti, že po uskutočnení odporovanej kúpnej zmluvy nemal úpadca dostatok majetkuna uspokojenie pohľadávok veriteľov v tom čase existujúcich, ktoré boli prihlásené do konkurzu na
majetok úpadcu. Ak by aj tvrdenia žalobcu o prevode majetku úpadcu boli pravdivé, súd poukazuje
na tú skutočnosť, že samotným odplatným prevodom majetku sa majetok dlžníka automaticky nemusí

zmenšiť, pretože predajom majetku/prevodom pohľadávok a zaplatením ekvivalentnej kúpnej ceny/
ceny za prevod majetku dochádza len k transformácii majetku dlžníka (k tomu napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013). Žalobca v konaní neuviedol, aký vplyv na majetok
úpadcu mali prevody jeho majetku na tretie osoby a ani nepreukázal, kedy malo dôjsť k prevodom
majetkuúpadcu,napríkladprevodupohľadávokalebonehnuteľností,keďžeuzatvorenímtvrdenejkúpnej

zmluvy z 27.8.2019, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam úpadcu,
ešte nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k tomu došlo až povolením vkladu
vlastníckeho práva v prospech kupujúceho do katastra nehnuteľností.
Súd v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Obdo 41/2020, podľa ktorého „Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané
len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napadávaného právneho úkonu a porovnaním stavu

majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“ a
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR 23/2019, v zmysle ktorého: „zvýrazňuje krajský
súd, že vzhľadom k charakteru odporovacej žaloby a profesionálneho postavenia žalobcu ako správcu
konkurznej podstaty úpadcu, si žalobca už v podanej žalobe musel byť vedomý základnej hmotno-
právnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR a bol tak povinný

už v žalobe uviesť tvrdenia a označiť dôkazy, týkajúce sa hodnoty majetku dlžníka pred účinnosťou
napadnutého právneho úkonu a uviesť tvrdenia a súčasne označiť dôkazy, že majetok dlžníka po
účinnosti tohto právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, a to práve v
dôsledku účinnosti tohto právneho úkonu, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka...“.

14. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie
všeobecnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, a to ukrátenie uspokojenia
pohľadávok veriteľov existujúcich v čase účinnosti kúpnej zmluvy vo väzbe na stav majetku úpadcu
v čase uskutočnenia kúpnej zmluvy a po jej účinnosti. Súd nemôže založiť záver o ukrátení veriteľov

úpadcu len na všeobecných tvrdeniach o odlive všetkého majetku úpadcu bez väzby na konkrétny čas,
kedy k odčerpaniu majetkových hodnôt malo dôjsť, ako aj bez uvedenia, či a v akom rozsahu došlo
k prípadnej transformácii majetku úpadcu. V danom prípade preto súd dospel k záveru, že žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania tej skutočnosti, že v dôsledku právneho
úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku

úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu
(pri každom jednotlivo) a ktoré boli zároveň prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu, nemohli byť z
majetku úpadcu v čase účinnosti kúpnej zmluvy uspokojené.

15. Ďalej súd uviedol, že žalobca na pojednávaní 6.6.2024 navrhol vykonať znalecké dokazovanie

za účelom zistenia majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na preukázanie ukrátenia
veriteľov úpadcu. Súd v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v bode 14. žalobnej
repliky žiadal súd o dostatočný časový priestor na zabezpečenie vypracovania odborného vyjadrenia
odborne spôsobilou osobou z odboru ekonómie a účtovníctva, alternatívne znaleckého posudku na
preukázanie majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s tým, že ak sa mu v lehote jedného

mesiaca od podania žalobnej repliky nepodarí zabezpečiť vypracovanie odborného vyjadrenia alebo
znaleckého posudku, obráti sa na súd s návrhom na vykonanie tohto druhu dokazovania. Od doručenia
žalobnej repliky 1.3.2023 do dňa pojednávania 6.6.2024 uplynul viac ako rok, avšak žalobca súdu
odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok na preukázanie stavu majetku úpadcu v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy nepredložil a ani nenavrhol, aby súd takýto dôkaz zabezpečil. Žalobca tak urobil až na

pojednávaní 6.6.2024. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že tento návrh na vykonanie
dôkazu žalobca neuplatnil včas, hoci bol o povinnosti uplatniť včas prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany a o následkoch sudcovskej koncentrácie poučený, a to jednak v uznesení
z 27.1.2023, ako aj v predvolaní na pojednávanie z 22.4.2024. Vzhľadom na to, že vykonanie žalobcom
navrhnutého znaleckého dokazovania by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd na tento

návrh na vykonanie dôkazu neprihliadol v súlade § 153 ods. 2, 3 CSP.

16. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu musia byť naplnené bez ohľadu na to,
ktorá zo skutkových podstát odporovateľnosti je v konaní uplatnená.Z dôvodu nepreukázania naplnenia všetkým všeobecných predpokladov odporovateľnosti kúpnej
zmluvysa súdnezaoberalotázkoupreukázaniaosobitnýchpredpokladovukracujúcehoprávnehoúkonu
podľa § 62 ZKR, keďže by to na konečný výsledok sporu nemalo vplyv. Súd sa preto nezaoberal spornou

otázkou existencie úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako ani tým, či žalovaný o tomto úmysle
úpadcu vedel alebo mu musel byť známy.

17. Z dôvodu nepreukázania všetkých všeobecných predpokladov odporovateľnosti kúpnej zmluvy sa
súd nezaoberal ani spornou otázkou (ne)primeranosti kúpnej ceny za vozidlá I - III, keďže poskytnutie

peňažnej náhrady do konkurznej podstaty podľa § 63 ZKR prichádza do úvahy len v prípade, že by
súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je neúčinným právnym úkonom. Z toho dôvodu súd zamietol
aj návrh žalobcu na vykonanie dokazovania predložením servisných knižiek a servisných záznamov z
autorizovaných servisov vozidiel I - III, ako aj návrh žalovaného na výsluch R.. O. Z. k technickému stavu
vozidiel I - III, ktoré mali smerovať k preukázaniu (ne)primeranosti dohodnutej kúpnej ceny za vozidlá
I - III.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,262 ods. 1, 2 CSP tak, že úspešný žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP) - článok II. odvolania,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP) - článok II. odvolania,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP) - článok III. odvolania,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP) - článok IV. odvolania,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP) - článok IV. odvolania.
S poukazom na odvolacie dôvody žalobca považuje rozsudok za vecne nesprávny, arbitrárny, prijatý v
rozporesprincípomzákazuodopretiaspravodlivosti,ktorýmboloúpadcovizostranysúduprvejinštancie

odňate Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu, a preto k odvolacím dôvodom uplatňuje
odvolacie námietky obsiahnuté v texte nižšie tohto odvolania.
Vzhľadom na podstatné vady procesného postupu konajúceho súdu s prvkami konania súdu v rozpore
so zákazom odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae) a zároveň v nesprávnych skutkových
zisteniach konajúceho súdu prvej inštancie pri prejednaní merita veci s priamym dopadom na náležité

právne posúdenie merita veci, žalobca žiada odvolací súd (i) o zrušenie rozsudku vyhláseného súdom
prvej inštancie a o vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci
samej alebo (ii) o zmenu rozsudku odvolacím súdom, a to s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody
a odvolacie námietky zachytené v texte nižšie tohto odvolania a plne v súlade s odvolacím návrhom
žalobcu obsiahnutým v článku V. tohto odvolania žalobcu.

Nesprávny procesný postup súdu vyplýva najmä z nasledovného:
V žalobnej replike predniesol ďalšie relevantné tvrdenia k stavu majetku a záväzkov v čase uskutočnenia
žalobou napadaného právneho úkonu, ktoré súd prvej inštancie po prvýkrát rámcovo posúdil súd prvej
inštancie ako nepostačujúce až na prvom pojednávaní.

Poukázal na bod 6. odôvodnenia rozsudku kde súd uviedol: K návrhu na vykonanie dokazovania
vypracovaním odborného vyjadrenia odborne spôsobilou osobou z odboru ekonómie a účtovníctva,
resp. znaleckého posudku na určenie stavu majetku a záväzkov úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy, žalovaný poukázal na zákonnú aj sudcovskú koncentráciu konania a dodal, že žalobca, mal
tento dôkaz zabezpečiť pred podaním žaloby, nakoľko bol povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce

skutočností, označiť dôkazy na ich preukázanie a žalobný návrh. Z toho dôvodu žalovaný žiadal, aby
súd tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel, keďže žalobca tento dôkaz mal predložiť spolu so
žalobou, a nie ho produkovať až na námietky žalovaného a tým predlžovať konanie.V súdnom konaní nebolo sporné, že žalobca mal záujem o vykonanie dokazovania v rozsahu
odborného posúdenia / znaleckého posudku, ktorým by došlo k určeniu stavu majetku a záväzkov
úpadcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy, pričom žalovaný už v tom čase namietal vykonanie tohto

dokazovania. Žalobcovi pritom až do uskutočnenia pojednávania dňa 06.06.2024 nebolo známe, ako sa
s bezprostrednou námietkou žalovaného (uplatnená menej ako mesiac po tom, ako žalobca návrh na
vykonanie dokazovania označil) súd prvej inštancie vysporiadal a či vôbec bude ďalej na takto označený
návrh na vykonanie dokazovania prihliadať alebo nie. Ako súd prvej inštancie túto námietku posúdil
nie je žalobcovi známe ani z obsahu odôvodnenia rozsudku. Žalobca tak ani nemohol kvalifikovane

posúdiť, či bude zabezpečenie vypracovania tohto dôkazu v relevantnom čase hospodárne a efektívne,
ak by bola námietka žalovaného posúdená zo strany súdu prvej inštancie ako dôvodná, keď žalobcovi
preukázateľne nebolo známe ako predmetnú námietku žalovaného vyhodnotil súd prvej inštancie.
Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že návrh na vykonanie dôkazu žalobca neuplatnil
včas, hoci bol o povinnosti uplatniť včas prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a
o následkoch sudcovskej koncentrácie poučený, a to jednak v uznesení z 27.1.2023, ako aj v predvolaní

na pojednávanie z 22.4.2024. Vzhľadom na to, že vykonanie žalobcom navrhnutého znaleckého
dokazovania by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd na tento návrh na vykonanie dôkazu
neprihliadol v súlade § 153 ods. 2, 3 CSP.“
Žalobca sa nemôže stotožniť so správnosťou záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca navrhol
vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy

na preukázanie ukrátenia veriteľov úpadcu až na pojednávaní dňa 06.06.2024, keď v tom čase výlučne
požiadal súd prvej inštancie, aby vypracovanie tohto v žalobnej replike žalobcu riadne označeného
dôkazu zabezpečil namiesto žalobcu súd. Aj z tohto dôvodu žalobca zastával názor, že neboli a ani
nemohli byť splnené procesné predpoklady pre aplikáciu ust. § 153 ods. 2 a 3 CSP zo strany súdu prvej
inštancie a procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v neprihliadaní na prostriedok procesného

útoku riadne označený v žalobnej replike žalobcu.
K uvedenému je nutné doplniť, že ak súd poukazuje na poučenie o sudcovskej koncentrácii konania
obsiahnuté tak v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2023 ako aj v predvolaní na pojednávanie
zo dňa 22.04.2024, toto vo vzťahu k označenému dôkaznému prostriedku nemohlo byť za žiadnych
okolností vo vzťahu k žalobcu realizované účinne a súladne s procesným právom.

Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie uprednostnil procesný postup aplikujúc ust. § 153 CSP pred
procesným postupom aplikujúc ust. § 181 ods. 4 CSP pritom nevyplývajú ani z odôvodnenia rozsudku
s tým, že aj v tomto smere sa javí byť rozhodnutie súdu podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné a tak
arbitrárne, ktorým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
Žalobca ako dôkazný prostriedok navrhol výsluch Ing. Hany Bendelovej ako konateľky žalovaného

a veriteľky úpadcu za účelom ozrejmenia okolností poskytnutia pôžičiek, ako aj zaviazaním jej osoby
k edičnej povinnosti v podobe predloženia listinnej dokumentácie, ktorá by preukazovala skutočnosť,
že Ing. Bendelová v rozhodnom čase disponovala objemom peňažných prostriedkov v hotovosti (napr.
potvrdenia o výbere finančných prostriedkov z banky) vzhľadom na dôvodnú pochybnosť žalobcu o
tom, že došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičiek úpadcovi zo strany Ing. Bendelovej. V žiadnej časti

odôvodnenia rozsudku sa však žalobcovi nepodarilo identifikovať, či vôbec na tento návrh žalobcu na
vykonaniedokazovaniasúdneprihliadalaakáno,akýmspôsobomsasúdstýmtonávrhomnavykonanie
dokazovania vysporiadal, najmä či tento zamietol prípadne prečo tento dôkaz nevykonal.
Okrem toho súd žiadnym spôsobom neodôvodnil nevykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu, žiadnym
spôsobom neozrejmil ako posúdil zmluvy o pôžičkách a ich platnosť, ktoré boli podkladom pre

splnenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy. Nakoľko zmluvy o pôžičkách boli prepojené s kúpnou
zmluvou v otázke úhrady kúpnej ceny, žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie bol povinný
ešte pred posudzovaním samotnej odporovateľnosti právnych úkonov prejudiciálne posúdiť aj platnosť
právnych úkonov, a to vrátane súvisiacich úkonov v podobe zmlúv o pôžičke, dohody o prevzatí
dlhu a jednostranného zápočtu, čo však preukázateľne nevykonal. V kontexte uvedeného sa javí byť

rozhodnutie súdu prvej inštancie aj ako predčasné. Za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie súdu veci, pritom možno považovať aj absenciu posúdenia otázky platnosti
kúpnej zmluvy, zmlúv o pôžičke, dohody o prevzatí dlhu a jednostranného zápočtu ako obligatórnej
prejudiciálnej otázky v odporovacom súdnom konaní. Ak sa súd s týmito otázkami vysporiadal, žalobcovi
zobsahuodôvodneniarozsudkuniejeznámeakýmspôsobom,prípadnezakýchskutkovýchaprávnych

okolností súd prvej inštancie vychádzal pri ich vyhodnocovaní a posúdení. Uvedené rovnako zakladá
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku.Žalobca za nevykonané a riadne navrhnuté dôkazy, ktoré bolo a naďalej je nutné pre účely súdneho
konaniapovažovaťzapotrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíprejednávanejveci,ajspoukazom
na skutočnosti obsiahnuté v článku II. tohto odvolania, označuje nasledovné dôkazné prostriedky:

- odborné posúdenie / znalecký posudok žalobcom označený v žalobnej replike zo dňa 28.02.2023,
ktorými mali byť zistené rozhodujúce skutočnosti najmä týkajúce sa stavu majetku a záväzkov úpadcu
v čase pred, počas a po uskutočnení žalobou napadnutého právneho úkonu;
- výsluch Ing. Hany Bendelovej ako konateľky žalovaného a veriteľky úpadcu, ktorými mali byť zistené
rozhodujúce skutočnosti najmä súvisiace s úhradou kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy za prevod

motorových vozidiel, najmä týkajúce sa faktického poskytnutia peňažných prostriedkov zodpovedajúcich
pôžičkám, ktoré mali byť dané úpadcovi, platnosti zmlúv o pôžičiek, dohody o prevzatí dlhu a následného
jednostranného zápočtu, ktorým malo dôjsť k úhrade kúpnej ceny podľa kú pnej zmluvy,
- zabezpečenie servisných knižiek a servisných záznamov z autorizovaných servisov motorových
vozidielI-III,zktorýchbybolzrejmýokreminéhostavmotorovýchvozidielvčaseichprevoduvprospech
žalovaného, ako okolností preukazujúcich úmysel Úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť

žalovaného o tomto úmysle.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP).
Žalobca má zároveň v súvislosti s posudzovaním právnej otázky spočívajúcej v tom, ktoré pohľadávky
konkurzných veriteľov v čase uskutočnenia napadaného právneho úkonu existovali (parciálna právna

otázka vo vzťahu k posúdeniu predpokladu odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR) za preukázané,
že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci zakladajúceho danosť
odvolacieho dôvodu aj podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalobca za nesprávne právne posúdenie veci považuje vysporiadanie sa s právnou otázkou súdom
týkajúcou sa existencie pohľadávok konkurzných veriteľov.

Vo vzťahu k pohľadávkam konkurzného veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava,
zapísaným v konečnom zozname pohľadávok pod poradovými číslami 12 - 31, 33 - 36 a 38 - 56,
je nutné uviesť, že sa jedná pohľadávky vyplývajúce z daňových povinností úpadcu týkajúce sa
zdaňovacích období predchádzajúcich realizácii žalobou napadaného právneho úkonu (bližšie viď
aj zoznam pohľadávok tvoriaci súčasť súdneho spisu) s tým, že ak by si úpadca svoje povinnosti

vyplývajúce mu z daňových predpisov SR riadne plnil o existencii tejto pohľadávky by mal vedomosť
aj veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava a nebol by nútený tieto daňové povinnosti
vyrubovať svojimi rozhodnutiami. Z tohto dôvodu žalobca zastáva názor, že predmetné pohľadávky
tohto konkurzného veriteľa existovali v čase uskutočnenia žalobou napadaného právneho úkonu, a preto
považuje záver súdu prvej inštancie v tejto otázke za nesprávne právne posúdenie veci, na ktorom

bolo založené rozhodnutie súdu. Žalobca si nad rámec tejto časti odvolania dovoľuje dať do pozornosti
odvolacieho súdu skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti rozhodnutia absolútne
nepreskúmateľné a tak arbitrárne, keď z obsahu odôvodnenia rozsudku (bod 34. písm. a) nie je možné
určiť a tak ani poznať, aké skutkové a právne okolnosti a s nimi súvisiace úvahy viedli súd prvej
inštancie k prijatiu záveru o neexistencii pohľadávok tohto konkurzného veriteľa zapísaných v konečnom

zozname pohľadávok pod poradovými číslami 12 - 31, 33 - 36 a 38 - 56 v čase uskutočnenia žalobou
napadnutého právneho úkonu. Jedná sa o vadu konania, ktorá zakladá danosť aj odvolacieho dôvodu
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces).
Vo vzťahu k pohľadávkam konkurzného veriteľa IMPULS LEASING Slovakia s. r. o., IČO: 36 745
804 v celkovej výške 405.719,18 eur z dvoch lízingových zmlúv z 20.04.2018, je už z charakteru

ako aj podstaty samotnej lízingovej zmluvy zrejmé, že pohľadávka lízingového prenajímateľa vzniká
okamihom poskytnutia financovania predmetu lízingu (t.j. finančných prostriedkov na kúpu predmetu
lízingu), pričom len jej splatnosť je posunutá v čase v súlade s podmienkami lízingového vzťahu a určená
v splátkovom kalendári. Nepochybne pritom predmetnú pohľadávku ako záväzok v relevantnom čase
úpadca evidoval aj vo svojom účtovníctve. Za správny právny záver preto rovnako nemožno považovať

konštatáciu súdu o tom, že pohľadávky dotknutého veriteľa mali vzniknúť až po tom, ako veriteľ odstúpil
od lízingových zmlúv listom zo dňa 31.05.2020, kedy v tom čase nastala nanajvýš predčasná splatnosť
jeho už v tom čase nepochybne existujúcich pohľadávok.
Súd prvej inštancie preukázateľne nesprávne právne posúdil existenciu pohľadávok označených
konkurzných veriteľov v čase uskutočnenia žalobou napadaného právneho úkonu, a tak nesprávne

posúdil parciálnu otázku nevyhnutnú pre správne právne posúdenie veci a prijatie záveru o tom, či došlo
k ukráteniu niektorej z pohľadávok konkurzných veriteľov podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR.
Pre prípad, že by odvolací súd v rámci preskúmavania rozsudku titulom žalobcom uplatnených
odvolacích dôvodov a odvolacích námietok dospel k záveru, že otázky existencie vyššie označenýchpohľadávok konkurzných veriteľov sú otázkami výsostne skutkovými a nie otázkami právnymi alebo
sú otázkami nielen právnymi, žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov, predovšetkým predloženého zoznamu pohľadávok, dospel v súvislosti s otázkami existencie

vyššie označených pohľadávok k zjavným nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že
predmetné pohľadávky v čase uskutočnenia žalobou napadaných právnych úkonov neexistovali, čo z
dôvodov už vyššie uvedených a preukazujúcich existenciu pohľadávok, zakladá aj odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam).

So zreteľom na vyššie uvedené podstatné skutkové a právne vady konania ako aj vady
rozhodnutia súdu žalobca žiada odvolací súd, aby o tomto odvolaní podanom žalobcom rozhodol tak,
že zruší rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cbi/6/2022-159 zo dňa 06.06.2024 a vráti vec
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov odvolacieho
konania v celom rozsahu, alebo aby rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cbi/6/2022-159
zodňa06.06.2024zmeniltak,žežalobežalobcuvcelomrozsahuvyhovieazároveňzaviažežalovaného

k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný.
Uviedol, že žalobca sa v konaní voči žalovanej domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu
(uzatvorenej kúpnej zmluvy) a o uloženie povinnosti vydať hnuteľný majetok alebo poskytnúť peňažnú

náhradu, a to s poukazom na ust. § 57 a nasl. ZKR.
Žalovaný od počiatku sporu, pri prvom úkone vo veci, namietal nepreukázanie splnenia zákonných
predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, a to vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.01.2023, t.j. že
došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, o čo sa majetok úpadcu odporovaným právnym úkonom zmenšil,
aký mal majetok pred, po odporovanom právnom úkone a ďalšie.

Žalobca až v žalobnej replike (v bode 14.) zo dňa 28.02.2023, súdu doručená dňa 01.03.2023, (ďalej
len „replika“) navrhol vykonanie ďalej označených dôkazov na určenie stavu a hodnoty majetku pred, v
čase a po uskutočnení odporovaného právneho úkonu, s tým, že požiadal súd, cit.:
„o dodatočné poskytnutie časového priestoru na zabezpečenie vypracovania odborného vyjadrenia
odborne spôsobilou osobou z odboru ekonómie a účtovníctva, alternatívne znaleckého posudku

vypracovaného znalcom v príslušnom odbore. V prípade ak nebude v lehote do 1 mesiaca od
podania tohto vyjadrenia v možnostiach žalobcu zabezpečiť vypracovanie odborného vyjadrenia alebo
znaleckého posudku, žalobca sa obráti na súd s návrhom na vykonanie tohto druhu dokazovania na
konajúci súd“. Žalobca mal splniť svoju dôkaznú povinnosť predložením odborného vyjadrenia alebo
znaleckého posudku do 01.04.2023.

Žalovaný v duplike zo dňa 18.03.2023, (str. 5 písm. iv) vykonanie tohto dôkazu namietal s odôvodnením,
že tento dôkaz mal predložiť spolu so žalobou, nakoľko sa jedná o dôkaz, ktorým sa preukazuje splnenie
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR 23/2019.
Žalobca navrhol vykonanie dokazovania odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom až na

základe námietky žalovaného, pričom na doručenie tohto dôkazu súdu si sám určil/navrhol dodatočnú
lehotu 1 mesiac od doručenia repliky, t.j. do 01.04.2023. Žalobca v ním určenej lehote do 01.04.2024
nedoručil súdu ani odborné vyjadrenie, ani znalecký posudok a ani v tejto lehote neoznámil súdu,
aby vykonanie tohto dôkazu zabezpečil súd. Žalobca tak urobil až na pojednávaní dňa 06.06.2024,
keď navrhol, aby súd zabezpečil ním navrhnuté znalecké dokazovanie, pričom súd správne uplatnil

sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal od doručenia repliky žalobcu
súdu dňa 01.03.2023, do konania prvého pojednávania vo veci dňa 06.06.2024, dostatočný časový
priestor (pozn. 1 rok aj 3 mesiace), aby tento dôkaz zabezpečil. V zmysle zásady rovnosti strán sporu
a kontradiktórnosti súdneho konania nie je možné, aby súd nahrádzal procesnú aktivitu strany sporu.
Žalovaný má za to, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v bode 39. odôvodnenia,

dostatočným spôsobom argumentačne vysporiadal s tým, prečo v danom prípade použil sudcovskú
koncentráciu konania a prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie.
Podľa žalovaného zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom nevyplýva, že
sudcovskú koncentráciu nie je možné aplikovať už na prvom pojednávaní vo veci samej. Práve naopak,
princípu hospodárnosti zodpovedá aj ustanovenie § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje

v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s
prihliadnutím na povahu konania, ako aj ustanovenie § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu
konania a účel Civilného sporového poriadku.Skutočnosti preukazujúce stav majetku žalobu (pred/počas a po odporovateľnom právnom úkone) mali
byť v konaní zisťované až odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku, ktorý však žalobca do
konanianepredložil,pričomterazsasnažísvojuprocesnúpasivituvkonanízhojiťnámietkamioporušení

práva na spravodlivý proces, resp. námietkami neprávneho procesného postupu. Všeobecne platí,
že skutočnosti potvrdzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo
81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/2/2016 EEEcWa 11.04.2017).
Dôkazné bremeno v spojitosti s dôkaznou povinnosťou preukázať skutočnosti významné z hľadiska

hmotného práva, t.j. skutočnosti navodzujúce žalované právo odporovať právnemu úkonu, preto v
konaní zaťažovalo výlučne žalobcu.
Žalobca síce v konaní navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne Ing. Hany Bendelovej,
konateľky žalovaného a veriteľky úpadcu za účelom ozrejmenia poskytnutia pôžičiek, a hoci sa súd v
napadnutom rozhodnutí argumentačne nevysporiadal s tým, prečo nevykonal výsluch tejto svedkyne,
v konečnom dôsledku by vykonanie tohto dôkazu nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia, nakoľko žalobca primárne v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu nepreukázal
splnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. vykonanie tohto dôkazu zo
strany súdu by bolo z hľadiska hospodárnosti konania aj nadbytočné. Žalobcom navrhnutý dôkaz nebol
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku podstatný pre zistenie rozhodujúcich skutočností vo veci
odporovateľnosti právneho úkonu.

Odhliadnuc od uvedeného nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože je v zmysle ustanovenia § 171 ods. 1 CSP
vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, pričom toto oprávnenie
súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania.
Tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie mal pred posudzovaním odporovateľnosti právnych

úkonov prejudiciálne posudzovať platnosť právnych úkonov za situácie, že ich neplatnosť žiadna zo
strán sporu ani nenamietala, a za situácie, že odporovať je možné len platným právnym úkonom,
žalovaný považuje za účelové, v snahe produkovať dôvody odvolania, a ako také neobstoja a tieto sú
bez akejkoľvek relevancie.
Tu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.z n. 14CoKR/23/2019 z 30.01.2020.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných predpokladov v zmysle
§ 57 ods. 4 ZKR, súd nebol povinný skúmať splnenie ďalších predpokladov odporovateľnosti pri
jednotlivých skutkových podstatách. Poukázal i na to, že súd sa s nevykonaním dôkazov, ktoré namietal
žalobca, vysporiadal v bode 11., 12. a 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, že tieto nevykonal
z dôvodu nepreukázania všeobecných predpokladov odporovateľnosti kúpnej zmluvy, ako aj poukázal

na rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a sp. zn.
3Odbo/68/2020 z 14.12.2020.
K vykonaniu dokazovania predložením servisných knižiek a servisných záznamov žalovaným, resp. ich
vyžiadaním súdom z autorizovaných servisov žalovaný uviedol, že tieto dôkazy v prípade, ak ich chcel
žalobca ako dôkazný prostriedok použiť v konaní na účely preukázania stavu prevádzaných motorových

vozidiel, mal tieto zabezpečiť správca úpadcu, ktorému oprávnenie požadovať súčinnosť od tretích
osôb - t.j. aj od autorizovaných servisov poskytuje priamo zákon o konkurze, a to v ust. § 75 ZKR, na
základe ktorého sú tretie osoby, ktoré majú informácie o majetku úpadcu povinné poskytnúť správcovi
na požiadanie súčinnosť bezodkladne a bezodplatne.
Žalobca namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v nesprávnom posúdení existencie pohľadávok

konkurzných veriteľov (Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava a IMPULS LEASING Slovakia
s.r.o.) v čase odporovaného právneho úkonu, ktoré odôvodnenie neexistencie pohľadávok týchto
veriteľov je obsahom bodu 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uvádza, že sa jedná o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Žalobca
do konania predložil jediný dôkaz - konečný zoznam pohľadávok (v konkurze vyhlásenom na majetok

úpadcu) vo formáte excel, z ktorého o.i. vyplýva označenie každého do konkurzu prihláseného veriteľa /
výška jeho prihlásenej pohľadávky/právny dôvod vzniku pohľadávky/dátum vzniku, pričom správca na
základe veriteľom doručených prihlášok formuluje do zoznamu pohľadávok právny dôvod ich vzniku,
ako aj rozsah ich zistenia správcom, resp. či boli zo strany správcu popreté. Vychádzajúc z konečného
zoznamu pohľadávok pohľadávky DÚ BA prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu pod poradovými

číslami44.až56.bolisprávcompopretévcelomrozsahu(spoluvsume152.540,50eur)sodôvodnením,
že v konkurze sú z uspokojenia vylúčené „mimozmluvné alebo zmluvné sankcie“ postihujúce majetok
úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, a to odkazom naust. § 100 ods. 2 ZKR. Žalovanému toho času nie je zrejmé, aký je aktuálny stav týchto do konkurzu
prihlásených pohľadávok DÚ BA, či veriteľ podal žalobu o určenie pohľadávok na súd alebo nie.
Žalobca sa vyjadril k pohľadávkam DÚ BA prihlásené pod por. č. 12-31, 33-36, 38-56, ako aj k

pohľadávkam veriteľa IMPULS LEASING Slovakia s.r.o. zapísané v zozname pod por. č. 8 a 9.
Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu vyslovenými v napadnutom rozhodnutí o nepreukázaní splnenia
ani všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, o neunesení dôkazného bremena
žalobcom na tvrdené právo odporovať právnemu úkonu, o nepreukázaní majetkových pomerov úpadcu
s ohľadom na možnosť uspokojenia veriteľov úpadcu, ktoré mali existovať pred/počas a po uskutočnení

odporovaného právneho úkonu. Niet žiadnych pochýb, že súd vyslovil záver o neunesení dôkazného
bremena po tom, ako riadne a úplne vykonal dôkazy podstatné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
vo veci odporovateľnosti právneho úkonu, pričom súd postupoval správne, keď nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy, nakoľko ich vykonanie by bolo nehospodárne, ako aj nadbytočné (s poukazom
na nepreukázania zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu) a vyžadovalo by si
nariadenie ďalšieho pojednávania vo veci, pričom výsledky takéhoto dokazovania by nemohli mať vplyv

na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalobcom je preto správny a zákonný.
Žalovaný navrhol aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III, spis. zn. B1 -39Cbi/6/2022
- 159, IČS: 1122205912 zo dňa 06.06. 2024, v žalobcom napadnutom rozsahu (vo výroku I. a II.) ako
vecne správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho

konania.

21. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že s vyjadrením žalovaného a tvrdeniami v ňom uvedenými sa
nestotožňuje, nesúhlasí s nimi, považuje ich za účelové a nesprávne, majúce za ciele zhojiť a obhájiť
nedostatky rozsudku, ako aj procesných pochybení súdu prvej inštancie. Žalobca v celom rozsahu

zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní zo dňa 18.07.2024, uplatnených odvolacích
dôvodoch a odvolacích námietkach, na podklade ktorých žiada vykonanie odvolacieho prieskumu
rozsudku. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení zameral iba
na podporu argumentácie uvádzanej súdom prvej inštancie v rozsudku, pričom sa riadne nevysporiadal
s uplatnenými odvolacími dôvodmi a odvolacími námietkami ako aj argumentáciou uvádzanou žalobcom

v odvolaní.

V bode 4. svojho vyjadrenia žalovaný uvádza, že od počiatku sporu, pri prvom úkone vo veci, namietal
nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. že došlo k
zmenšeniu majetku úpadcu, o čo sa majetok úpadcu odporovaným právnym úkonom zmenšil, aký

majetok mal pred a po odporovanom právnom úkone a ďalšie. Žalobca však v tejto súvislosti poukazuje
na bod 21. žaloby a súčasne body 11. až 14. vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika),
kde žalobca uviedol relevantné tvrdenia k stavu majetku a záväzkov úpadcu v čase uskutočnenia
žalobou napádaného právneho úkonu, pričom práve pre účely kvalifikovaného a nespochybniteľného
určenia stavu majetku a záväzkov navrhol vykonať dokazovanie vypracovaním odborného stanoviska

alternatívneznaleckéhoposudku.Uvedenétvrdeniavšakbolisúdomprvejinštanciepoprvýkrátrámcovo
posúdené ako nepostačujúce až na prvom pojednávaní, pričom s ohľadom na námietku žalovaného k
vykonaniu tohto dôkazu (ktorá bola žalovaným uplatnená menej ako mesiac po tom, ako žalobca návrh
na vykonanie dokazovania označil), žalobcovi až do uskutočnenia pojednávania dňa 06.06.2024 nebolo
známe,akosastoutonámietkousúdprvejinštancievysporiadalačivôbecbudeďalejnataktooznačený

návrh na vykonanie dokazovania prihliadať alebo nie, najmä či jeho vykonanie pripustí.

Ani samotný žalovaný sa však s touto skutočnosťou (nevysporiadaním sa súdu s navrhovaným dôkazom
a vznesenou námietkou) vo svojom vyjadrení nijako nevysporiadal, pričom iba poukázal na súdom
citované rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/23/2019, ktoré však podľa názoru žalobcu

práve naopak potvrdzuje procesný postup žalobcu, ktorý už v samotnej žalobe uviedol tvrdenia a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (bod 21. žaloby), ktoré v čase podania samotnej žaloby
neboli sporné. Až v dôsledku vyjadrenia k žalobe podaného žalovaným, v ktorom uvedené tvrdenia
žalobcurozporoval,atedazaložilichspornosť,žalobcavzáujmenespochybniteľnéhopreukázaniastavu
majetku a záväzkov navrhol vykonať dokazovanie vypracovaním odborného stanoviska alternatívne

znaleckého posudku, ktoré následne žalovaný vo svojom vyjadrení (duplike) namietal.
Nad rámec uvedeného žalobca dopĺňa, že pre účely vpracovania odborného stanoviska v zmysle svojho
vyjadrenia a návrhu na vykonanie dokazovania uvedeného v replike, žalobca ešte v mesiaci marec 2023
oslovil znaleckú organizáciu z oblasti ekonómie a účtovníctva so žiadosťou o vypracovanie odbornéhostanoviska resp. posudku, ktorej súčasne predložil prehľad dokumentácie, ktorú sa správcovi do toho
času podarilo zabezpečiť. Znalecká organizácia však na základe správcom predloženého prehľadu
dokumentácie konštatovala nedostatočnosť podkladov potrebných pre vypracovanie žiadaného

stanoviska. Z tohto dôvodu nebolo možné zo strany žalobcu objektívne predložiť navrhovaný dôkaz
a súčasne aj s poukazom na uvedené žalobca v rámci prvého pojednávania žiadal súd o vykonanie
(zabezpečenie) znaleckého dokazovania v zmysle svojho návrhu uvádzaného v replike.
Žalobca v súvislosti s ním navrhovanými dôkazmi (ktoré neboli zo strany súdu vykonané a ich
nevykonanie nebolo súdom odôvodnené), ako aj v súvislosti s tvrdeniami uvádzanými žalovaným v

bode 5. svojho vyjadrenia opätovne poukázal na skutočnosť, že súd bol ex offo povinný zaoberať sa
posúdením otázky platnosti kúpnej zmluvy, zmlúv o pôžičke, dohody o prevzatí dlhu a jednostranného
zápočtu ako obligatórnej prejudiciálnej otázky v odporovacom súdnom konaní.
S ohľadom na vyššie uvedené ako aj všetky dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní, žalobca
žiada odvolací súd, aby o odvolaní podanom žalobcom rozhodol v súlade s odvolacím návrhom
obsiahnutým v závere odvolania žalobcu teda tak, že zruší rozsudok Mestského súdu Bratislava č.k.

B1-39Cbi/6/2022-159 zo dňa 06.06.2024 a vráti vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v celom rozsahu alebo aby rozsudok
Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cbi/6/2022-159 zo dňa 06.06.2024 zmenil tak, že žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Žalovaný v odvolacej duplike ďalej uviedol, že ak žalobca tvrdil splnenie podmienok odporovateľnosti
právneho úkonu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
týchto skutočností (už pri podaní žaloby). Žalobca do konania nepredložil žiadny dôkaz týkajúci sa stavu
majetku a záväzkov úpadcu, či už pred alebo po uskutočnení odporovaného právneho úkonu. Žalovaný

v kontexte vyššie uvedeného poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 09.09.2024,
kde poukázal na to, že dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, a teda dôkazy
slúžia na podopretie tvrdení strany, t.j. majú preukázať to, čo strana v spore tvrdí, pričom dôkazná
povinnosť strany sporu je v konaní splnená až predložením dôkazov na preukázanie jej skutkových
tvrdení.

Opätovne zaujal stanovisko k sudcovskej koncentrácii ako i k pohľadávkach DÚ SR
a IMPULS LEASING Slovakia s.r.o.

23. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania,

pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP
oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami žalobcu a žalovaného odvolací súd
dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava III, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný

neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného
rozhodnutia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právnyzávernevyplývaavodvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnotenie
stavu veci.

26. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami sporových strán, správne
vyhodnotil vykonané dôkazy, uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejedávaný spor a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Na správnosť právnych záverov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa
§ 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje.

27. Odvolací súd na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné:
Odvolací súd podotýka, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka
jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie
pohľadávky. Podmienky odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým saukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa
(subjektívna stránka).

28. Odvolací súd ďalej uvádza, že základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych
úkonov je preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku a zároveň
preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka. Ukrátenie ako
základný predpoklad odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR je povinný preukázať v konaní žalobca.

Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už
nestačí na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných úkonov, resp. že
sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľa dlžníka. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali
pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne
neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe
má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

Podľa odvolacieho súdu, pre preukázanie ukrátenia pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu bolo
potrebné žalobcom preukázať, pri každom ním odporovateľnom právnom úkone, rozdiel v majetku pred
a po tom ktorom právnom úkone a jeho negatívny dopad na pohľadávky niektorého z prihlásených
veriteľov.
Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 3/2016, z

ktorého o. i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva
vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi
pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti je
zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku
dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok

veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho
úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho
úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde
odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka
stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho

úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach
je na správcovi.

29. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 27K/41/2020 z 8.12.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 249/2020 dňa 29.12.2020, súd

začal konkurzné konanie voči dlžníkovi - spoločnosti IRON SLOVAKIA, a. s., so sídlom Rožňavská 22,
Bratislava,IČO:43846491(ďalejlen„dlžník“alebo„úpadca“).Spornénebolo,žeuznesenímOkresného
súdu Bratislava I sp. zn. 27K/41/2020 z 2.7.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 132/2021 dňa
12.7.2021, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu úpadcu ustanovil spoločnosť
I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, značka

správcu: S 1436, IČO: 36 865 265.

30. V konaní bolo sporné, či právny úkon - kúpna zmluva z 10.9.2019, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva k vozidlám I - III z úpadcu na žalovaného bol odporovateľným právnym úkonom,
konkrétne či išlo o ukracujúci právny úkon.

Sporné bolo, či boli splnené všetky podmienky odporovateľnosti, najmä či došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov úpadcu prihlásených do konkurzu a v tejto súvislosti najmä aký majetok vlastnil
úpadca pred odporovaným právnym úkonom, resp. v čase jeho účinnosti, aký majetok vlastnil po
účinnosti odporovaného právneho úkonu a či tento majetok bol v takej výške, že nepostačoval na úplné
uspokojenie veriteľov úpadcu.

Ďalej bolo sporné, ktoré pohľadávky veriteľov úpadcu prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu
existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a mohli ním byť ukrátené. Sporné bolo aj to,
či úpadca mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov odporovaným právnym úkonom a či žalovaný o tomto
úmysle vedel alebo mu musel byť známy.
Ďalšou spornou skutočnosťou bola primeranosť dohodnutej kúpnej ceny za vozidlá I - III.

31. Žalobca namietal nesprávnosťou záveru súdu o tom, že žalobca navrhol vykonať znalecké
dokazovanie za účelom zistenia majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na preukázanie
ukrátenia veriteľov úpadcu až na pojednávaní dňa 06.06.2024, keď v tom čase výlučne požiadal súd,aby vypracovanie tohto v žalobnej replike žalobcu riadne označeného dôkazu zabezpečil namiesto
žalobcu súd. Žalobca zastával názor, že neboli a ani nemohli byť splnené procesné predpoklady pre
aplikáciu ust. § 153 ods. 2 a 3 CSP zo strany súdu a procesný postup súdu spočívajúci v neprihliadaní na

prostriedok procesného útoku riadne označený v žalobnej replike žalobcu. Uviedol, že ak súd poukazuje
na poučenie o sudcovskej koncentrácii konania obsiahnuté tak v uznesení súdu zo dňa 27.01.2023
ako aj v predvolaní na pojednávanie zo dňa 22.04.2024, toto vo vzťahu k označenému dôkaznému
prostriedku nemohlo byť za žiadnych okolností vo vzťahu k žalobcovi realizované účinne a súladne s
procesným právom.

Odvolací súd po nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že žalobca v bode 21. žaloby a v bodoch
11-14 žalobnej repliky zo dňa 1.3.2023 žiadal súd o časový priestor na zabezpečenie vypracovania
odborného vyjadrenia odborne spôsobilou osobou z odboru ekonómie a účtovníctva, alternatívne
znaleckého posudku na preukázanie majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s tým, že
ak sa mu v lehote jedného mesiaca od podania žalobnej repliky nepodarí zabezpečiť vypracovanie
odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku, obráti sa na súd s návrhom na vykonanie tohto druhu

dokazovania. Od doručenia žalobnej repliky 1.3.2023 do dňa pojednávania 6.6.2024 uplynul viac ako
rok, avšak žalobca súdu odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok na preukázanie stavu majetku
úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nepredložil a ani nenavrhol, aby súd takýto dôkaz zabezpečil.
Žalobca tak urobil až na pojednávaní 6.6.2024. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že tento
návrh na vykonanie dôkazu žalobca neuplatnil včas, hoci mu súd dal možnosť tento dôkaz predložiť,

žalobca bol o povinnosti uplatniť včas prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a o
následkoch sudcovskej koncentrácie poučený, a to jednak v uznesení z 27.1.2023, ako aj v predvolaní
na pojednávanie z 22.4.2024.
Odvolaciemu súd nie je jasné, ako chcel žalobca preukázať znaleckým posudkom stav majetku úpadcu
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, keď sám konštatoval, že znalecká organizácia nemá dostatok

podkladov pre vypracovanie stanoviska.
Odvolací súd dodáva, že z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové
tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods.
3 CSP, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP a
vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo

forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla
predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdeniam sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo
až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153). Účelom
sudcovskejkoncentráciekonaniajezabrániť,abystranyzdržiavalisporneskorovykonanýmiprocesnými
úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné

návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a
požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového
tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je
bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť
predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany hodnotí v okolnostiach

konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu
ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a
tým mu neprizná procesné účinky. Bolo povinnosťou žalobcu už v samotnej žalobe preukázať a doložiť
dôkazy na preukázanie majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, čo však neurobil. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 14CoKR/23/2019.

32. Odvolací súd sa stotožnil aj s tvrdením súdu, že pokiaľ ide o ukrátenia pohľadávok veriteľov
prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu, ktoré existovali v čase uzatvorenia odporovanej kúpnej
zmluvy a žalobca v konaní tvrdil, že stav majetku a záväzkov úpadcu sa oproti stavu vykázanému v
účtovnej závierke za rok 2018 podstatne zmenil v priebehu roka 2019, keď fakticky došlo k odčerpaniu

všetkého ostatného majetku (hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku a pohľadávok) úpadcu,
žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.

33. Pokiaľ ide o zistenie, ktoré pohľadávky existovali v čase uskutočnenia odporovateľného právneho
úkonu, táto skutočnosť je vzhľadom na nepreukázanie majetku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy bezpredmetné. Podmienky odporovateľného právneho úkonu musia byť splnene kumulatívne,
čo v danom prípade nebolo preukázané.34. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal základnú podmienku odporovateľnosti právneho
úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to, že ide o ukracujúci právny úkon, keďže v danej veci nepreukázal
kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu, súd nemusel ďalej skúmať splnenie ďalších predpokladov

odporovateľnosti, t.j. nemusel posudzovať sporné pohľadávky DÚ SR a IMPULS LEASING Slovakia
s.r.o. Nebol ani povinný vypočuť ako svedka Ing. Bendelovú, R.. Z., zabezpečiť servisné knižky a
servisné záznamy z autorizovaných servisov motorových vozidiel I-III (s tým sa súd vysporiadal v bode
11), nemusel skúmať platnosť kúpnej zmluvy ani poskytnuté pôžičky a započítanie.

35. Odvolací súd len v krátkosti uvádza, že definícia spriaznených osôb je upravená nielen v Zákone
o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj v Občianskom zákonníku. Avšak bez ohľadu na skutočnosť,
či žalovaná a konateľ úpadcu boli/neboli spriaznenými osobami, najskôr by muselo byť v konaní
preukázané samotné ukrátenie, aby bolo možné uvažovať o predpokladanom „úmysle“ žalovanej ukrátiť
veriteľov úpadcu. Nakoľko však ukrátenie veriteľov v konaní preukázané nebolo, neexistuje dôvod, pre
ktorý by mal súd posudzovať spriaznenosť daných osôb a ani úmysel žalovanej ukrátiť veriteľov úpadcu.

36. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa § 57 ods. 4 ZKR tým, že
nepreukázal stav majetku úpadcu v čase pred uskutočnením odporovaného úkonu a v čase po
uskutočnení odporovateľného úkonu.

37. K námietke žalobcu, že súd mu odňal právo na spravodlivý súdny proces odvolací súd poukazuje
na to, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej
veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Civilný sporový
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti
konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli
na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho,
aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010). Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť

fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnym názorom
a predstavami, preberal a riadil sa jej predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolací súd konštatuje, že
žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

38. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu je arbitrárne, odvolací súd poukazuje na to, že arbitrárnosť

rozhodnutia znamená, že ide o svojvoľné, rozporuplné alebo nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie.
Vyskytuje sa, ak rozhodnutie nemá oporu v zákone alebo je v rozpore s vykonaným dokazovaním
a logickým uvažovaním. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu sa nezhoduje s predstavami odvolateľa,
nepostačuje samo osebe na prijatie záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Rozsudok súdu
nevykazuje znaky arbitrárnosti.

39. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je vecne správne a z
toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu
v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v plnom rozsahu.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).