Rozsudok · Sloboda a ľudská dôstojnosť · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010519
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424010519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa
10. decembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. za pokračovací zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o odvolaniach obžalovaných
A. B., C. B., D. E., F. G. a H. G. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 18.02.2025,
sp. zn. 6T/69/2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
u obžalovaného F. G. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
u obžalovaného D. E. v časti výroku o treste odňatia slobody, v ktorej mu bola podľa § 51 ods. 2 Tr.
zák., účinného od 06.08.2024, určená skúšobná doba vo výmere 4 roky.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
u obžalovaného H. G. v časti výroku o treste odňatia slobody, v ktorej mu bola podľa § 51 ods. 2 Tr.

zák., účinného od 06.08.2024, určená skúšobná doba vo výmere 4 roky.
II. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

- obžalovaného F. G., nar. XX.XX.XXXX v I. J. K., trvalým pobytom K. J. K., L. XXX/X,

o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 6 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods.

3 písm. e) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá mu probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu 5 (päť)

rokov.

Podľa§51ods.2,ods.3písm.f),ods.4písm.a)Tr.zák.,účinnéhood06.08.2024,obžalovanémuukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodeným L. M., nar. XX.X.XXXX, trvalým pobytom
G. A. XXX, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami, ako aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa
k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.- obžalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX v K., trvalým pobytom L. I. J. K., adresa na doručovanie
písomností A., N. XXX/XX,
a

- obžalovanému H. G., nar. XX.XX.XXXX v I. J. K., trvalým pobytom I. J. K., O. P. XXX/XX,
podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, ustanovuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky, každému
zvlášť.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obžalovaným F. G., D.
E. a H. G. nezmenený.

III. Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných A. B. a C. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli okrem iných uznaní za vinných obžalovaní, a to A. B.

v bodoch 3./, 4./ a 7./, C. B. v bodoch 2./ a 3./, F. G. v bodoch 5/, 6./, 8./, 10./ a 12./, H. G. v bodoch
6./, 8./, 10./ a 12./ z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a D. E. v bode 1./ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. e) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

obžalovaní L. M. a D. E.

1./ po tom, čo poškodený L. M., nar. XXXX, vykonal v presne nezistenom čase v mesiaci január
2024 vopred dohodnutú a dobrovoľnú súlož s ďalšou osobou, ktorej vina nebola zákonným spôsobom
preukázaná a bude predmetom samostatného dokazovania a rozhodnutia, mu dňa 15.03.2024 v čase

okolo 13:40 hod. zaklopali, po predchádzajúcej vzájomnej dohode na spôsobe vylákania finančných
prostriedkov od poškodeného, na dvere do jeho bytu na adrese G. A. N. XXX ďalšia osoba, ktorej vina
nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného dokazovania a rozhodnutia
spolusobžalovanýmL.M.aobžalovanýmD.E.,pričompootvorenídveríodnehopýtalipeniazeauviedli
mu, že tam prítomný obžalovaný L. M. je G. otec a ten sa ho opýtal, či mal pohlavný styk so G., na

čo keď mu poškodený uviedol, že áno, tak mu obžalovaný L. M. povedal, že ho pôjde udať, pretože
G. má len 14 rokov, pričom ďalšia osoba, ktorej vina nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude
predmetom samostatného dokazovania a rozhodnutia to potvrdzovala svojou prítomnosťou na mieste
spolu s obžalovaným L. M., ktorý poškodenému tiež uviedol, že ho za to vyhostia zo Slovenska s tým, že
sa ale môžu dohodnúť, aby ho neudal a to tak, že mu poškodený zaplatí sumu 10000,- €, ktorú postupne

znižoval na 5000,- € a následne 2000,- €, keďže poškodený mu uviedol, že toľko peňazí nemá a súhlasil
až s poslednou sumou a z účtu č. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX previedol na účet č. IBAN:
LT40 3250 0305 6447 3533, ktorý mu nadiktoval obžalovaný D. E. a ktorý účet patrí otcovi obžalovaného
D. E. a užíva ho obžalovaný D. E., sumu vo výške 2000,- €, čo urobil z obavy, aby ho nevyhostili z krajiny,
na čo mu obžalovaný L. M. po prevode finančnej hotovosti uviedol, že už mu dajú pokoj a nechajú ho tak;

uvedenú finančnú hotovosť následne obžalovaný D. E. previedol na účet svojej družky Q. B. a následne
si obžalovaní získanú finančnú hotovosť vybrali z bankomatu VÚB v Kremnici a vzájomne si ju rozdelili,

obžalovaní L. M., C. B. a R. C.

2./ následne toho istého dňa 15.03.2024 po vzájomnej dohode obžalovaného L. M., obžalovaného C.
B. a obžalovaného R. C. o tom, že opätovne skúsia získať od poškodeného L. M., nar. XXXX, ďalšie
peniaze, prišli v čase o 22:40 hod. na osobnom motorovom vozidle zn. Audi Q7, EČ: L., pred bytový dom
na adrese G. A. N. XXX, kde obžalovaný C. B. a obžalovaný R. C. zostali čakať v aute, kým obžalovaný
L. M. spolu s ďalšou osobou, ktorej vina nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom

samostatného dokazovania a rozhodnutia,, ktorú vopred obžalovaní L. M., C. B. a R. C. inštruovali,
ako má konať a čo má hovoriť, zaklopali na dvere bytu poškodeného a povedali mu, že je treba dať
ďalšie peniaze, ďalšiu osobu, ktorej vina nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom
samostatného dokazovania a rozhodnutia predstavil obžalovaný L. M. ako matku maloletej G., čo táto
potvrdila a uviedla, že s dcérou musela ísť k psychiatrovi, a že vie, že s dcérou mal pohlavný styk, a preto

ho udá, pričom v ruke držala dokument, ktorý mal navodzovať dojem, že sa jedná o lekársku správu odpsychiatra, na čo obžalovaný L. M. uviedol, že mu má poškodený opäť poslať 2000,- €, pretože dal pri
prvotnej platbe poškodenému zlé číslo účtu a keď tak urobí, už mu potom dajú pokoj, kde poškodený zo
strachu pred políciou a z vyhostenia súhlasil a následne vykonal prevod zo svojho účtu č. IBAN: G. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX na účet č. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý mu nadiktoval
obžalovaný L. M. a ktorý patrí obžalovanému R. C., ktorý ho na tento účel poskytol, kde po tom, čo bola
transakcia spracovaná, povedal obžalovaný L. M., že už mu dajú teda pokoj, pričom uvedenú finančnú
hotovosť vybrali z bankomatu SLSP v Hliníku nad Hronom a rozdelili si ju približne tak, že ďalšia osoba,
ktorej vina nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného dokazovania

a rozhodnutia dostala 100,- €, obžalovaný L. M. a obžalovaný C. B. dostali po 750,- € a obžalovanému
R. C. zostalo 400,- €,

obžalovaní L. M., A. B. a C. B.

3./ dňa 16.03.2024 v čase okolo 17:30 hod. pred výrobnou halou spoločnosti J. na adrese R. D. N.

XXX, kde je poškodený L. M., nar. XXXX, zamestnaný, obžalovaný C. B. oslovil poškodeného, že má ísť
k vozidlu zn. Audi Q7 s ev. č. L. zaparkovanému pri dverách starej haly, v ktorom sedel obžalovaný A. B.
a obžalovaný L. M., pričom obžalovaný A. B. vystúpil z vozidla s tým, že obžalovaný C. B. ho predstavil
ako otca G., povedali mu, že to sú podnikatelia a že poškodenému nedajú pokoj za to, čo urobil, že G.
má 14 rokov, na čo obžalovaný A. B. poškodenému povedal, že je otcom maloletej G., že poškodeného

udá, príde k nemu domov s ďalšími chlapmi do obce G. A., kde mu doma porozbíjajú veci a bude mať
s nimi problémy, na čo sa ho poškodený opýtal, čo od neho chcú, pričom obžalovaný A. B. mu povedal,
že chce 2000,- €, avšak poškodený uviedol, že toľko nemá a navrhol, že mu dá 800,- € a zvyšných 1200,-
€ mu môže dať, keď dostane výplatu, s čím obžalovaný A. B. súhlasil pod podmienkou, že na zvyšných
1200,- € sa dohodnú na ďalší deň v podniku Emporio v Žiari nad Hronom, kde ho má poškodený čakať

o 10:00 hod., kde po tejto dohode obžalovaný A. B. uviedol poškodenému svoje telefónne číslo XXXX
XXX XXX a poskytol mu číslo bankového účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom
je obžalovaný R. C., a na ktorý poškodený poslal prostredníctvom internetbankingu zo svojho účtu č.
IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 800,-€, následne sa rozišli s tým, že sa vidia na druhý
deň v podniku Emporio, pričom obžalovaní potom volali R. C., že na jeho účet poslali peniaze, z ktorých

si menovaný nechal 50,- € a zvyšok preposlal na účet obžalovaného A. B., tieto peniaze obžalovaní
vybrali v bankomate SLSP v Žiari nad Hronom a rozdelili si ich po 250,- € obžalovaný L. M., obžalovaný
A. B. a obžalovaný C. B.,

obžalovaní L. M. a A. B.

4./ dňa 17.03.2024 vzhľadom na to, že bolo pohostinstvo Emporio v Žiari nad Hronom v čase o 10:00
hod. zatvorené, poškodený L. M., nar. XXXX, zatelefonoval na tel. č. XXXX XXX XXX a tak sa telefonicky
spojilsobžalovanýmA.B.,kdemutentopovedal,abyprišieldokaviarnevODKaufland,nachádzajúcom
sa na Ul. SNP v Žiari nad Hronom, kde keď poškodený dorazil, tak si k nemu prisadol obžalovaný A. B.

a povedal mu, že mu má poškodený dať 1200,- €, čo keď menovaný odmietol, tak mu obžalovaný A. B.
pohrozil, že ak to nespraví do hodiny, tak ho udá a príde za ním do obce Stará Kremnička s chlapmi, ktorí
ho zbijú a zlomia mu ruky, nohy, na čo poškodený namietal, že už predsa zaplatil sumy 2000,- €, 2000,- €
a 800,- €, avšak obžalovaný A. B. mu ukázal svoj občiansky preukaz a ukázal mu svoje číslo účtu IBAN:
G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom A. B., kam chcel poslať peniaze, následne poškodenému

podal svoj telefón, kde na druhej strane bol obžalovaný L. M. a tento pohrozil poškodenému, že ak im
nedá finančnú hotovosť, tak bude mať problém, že si má na to zobrať úver, lebo inak ho vyhostia zo
Slovenska, s čím napokon zo strachu poškodený súhlasil a na svojom vozidle nasledoval obžalovaných
A. B. a L. M. idúcich na vozidle Audi Q7, EČ: L. do OC Europa v Banskej Bystrici, kde v S. T. poškodený
požiadal o úver, avšak tam mu povedali, že úver dostane, no finančné prostriedky mu budú poskytnuté

až nasledujúci deň v pondelok 18.03.2024, preto sa poškodený dohodol s obžalovanými A. B. a L. M.,
ktorí od neho požadovali, aby si zobral úver a následne im poskytol takto získané finančné prostriedky,
že sa za účelom vyzdvihnutia úveru stretnú nasledujúci deň,

obžalovaný F. G.

5./ dňa 19.03.2024 čakal v čase okolo 14:00 hod pred novou halou spol. J. na adrese R. D. N. XXX
na poškodeného L. M., nar. XXXX, obžalovaný F. G. s tým, že prišiel za ním v mene otca G., ktorý sa
volá D., že čo to urobil, G. má 14 rokov, že ho pôjde udať a vyhodia ho zo Slovenska, muž, ktorý sapredtým vydával za jej otca, nie je jej skutočný otec, že skutočný otec doposiaľ nedostal nič, a teda že
aj skutočný otec chce peniaze, a že ak mu nezaplatí 5000,- €, tak ho udá, na čo mu poškodený uviedol,
že takú hotovosť nemá,

obžalovaní F. G. a H. G.

6./ dňa 23.03.2024 v čase okolo 21:30 hod., kedy poškodený L. M., nar. XXXX, vykonával poobednú
smenu v spoločnosti J. na adrese R. D. N. XXX, ho kontaktovali obžalovaný H. G. a obžalovaný F. G.,

pričom obžalovaný F. G. ho zavolal von sa porozprávať a ukázal mu papier, o ktorom mu povedali, že
sa jedná o potvrdenie z polície, ktoré si vyžiadal pravý otec G., ktoré má deklarovať to, že o všetkom
na polícii povedal, ale ak im dá poškodený 5000,- €, tak sa to stiahne, s tým, že 5000,- € bude pre otca
a obžalovaní H. G. a F. G. si žiadajú každý po 200,- € za to, že okolo toho vybavujú, pričom mu tiež
uviedli, že ak si nezoberie úver vo výške 5000,- €, tak ho obžalovaný H. G. zabije, že to mu prisahá, na
čo im poškodený uviedol, že sa dohodnú, ak by zohnal peniaze, pretože ich teraz nemá,

obžalovaný A. B.

7./ dňa 24.03.2024 v čase o 08:45 hod. telefonicky kontaktoval poškodeného L. M., nar. XXXX, ktorý sa
v tom čase nachádzal v byte na adrese G. A. N. XXX, obžalovaný A. B. s tým, že sa stretnú v kaviarni

v obchodnom dome Kaufland, čo sa uskutočnilo v čase o 09:20 hod., kedy obžalovaný A. B. povedal
poškodenému, že ho neudá, aby ho nevyhostili, ale musí si zobrať úver a peniaze z neho mu dať za
to, že ho neudá, čo keď poškodený odmietol, tak mu obžalovaný A. B. povedal, že ho pôjde udať a za
hodinu príde k poškodenému domov s policajtmi a so šiestimi veľkými chlapmi a poškodený bude mať
problém, čím sa ich rozhovor skončil,

obžalovaní F. G. a H. G.

8./ dňa 24.03.2024 poškodený L. M. nastúpil na poobednú smenu v práci u zamestnávateľa J. na
adrese R. D. N. XXX, kde v čase o 22:00 hod. stretol obžalovaných F. G. a H. G., ktorí mu povedali,

že má do 13:00 hod. dňa 25.03.2024 čas vybaviť 5000,- €, že nech si vybaví úver a tieto peniaze im
má odovzdať na parkovisku pri J. D. R. D., ak tam chce ešte pracovať, lebo inak bude zle a bude mať
problémy,ktorénátlakovékonanieobžalovanýchvzbudiloupoškodeného,vzhľadomnapredchádzajúcu
komunikáciu s obžalovanými zo dňa 23.03.2024 obavu z jeho možného trestného stíhania pre pohlavný
styk s neplnoletou osobou, jeho vyhodenie z práce a prípadné vyhostenie zo Slovenskej republiky,

obžalovaní F. G. a H. G.

10./ dňa 25.03.2024 v rôznych časoch poškodeného L. M., nar. XXXX, ktorý sa v tom čase nachádzal
v byte na adrese G. A. N. XXX, opakovane kontaktoval obžalovaný H. G., s ktorým sa mal stretnúť

o 13:00 hod. pred J. D. R. D., z tel. čísla XXXX XXX XXX, pričom do telefonického rozhovoru sa zapájal
aj obžalovaný F. G., ktorí spoločne od poškodeného vyžadovali finančné prostriedky, aby nebol udaný na
polícii, že sa potom roztrhá a stiahne na neho podané trestné oznámenie pre pohlavný styk s neplnoletou
osobou, pričom poškodený im uviedol, že sa pokúša vybaviť si úver, pričom obžalovaní boli nahnevaní,
agresívni a na poškodeného kričali a povedali mu, že má doniesť aspoň polovicu peňazí, teda 2500,-

€ s tým, že poslednú šancu má do 17:00 hod., inak ho pôjdu udať, kde títo sa ho pokúšali opakovane
telefonicky kontaktovať z tel. čísla XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX a potom mu poslali SMS správu
v znení, aby bol o 17:00 hod. v J., inak bude udaný, aby nešiel do basy a keď poškodený nereagoval,
následne mu poslali SMS správu v znení, že už nemá ani volať a pôjdu za vedúcim, nech ho dajú na
políciu, čím u poškodeného chceli vzbudiť obavu, že bude trestne stíhaný, vyhodia ho z práce a vyhostia

zo Slovenska, že bude mať problémy,

obžalovaní F. G. a H. G.

12./ dňa 26.03.2024 bol poškodený L. M., nar. XXXX, opakovane telefonicky kontaktovaný v mieste

svojho bydliska v G. A. N. XXX obžalovaným F. G. a obžalovaným H. G. z telefónneho čísla XXXX
XXX XXX v rôznych časoch, ktorí sa dožadovali vyjadrenia, kedy sa vie dostaviť na stretnutie s nimi
a otcom G., s tým, aby priniesol požadované peniaze na parkovisko oproti autobusovej stanici v I. J.
K., kde sa s otcom G. dohodnú, aby ho neudal na polícii, pričom obaja obžalovaní žiadali pre seba po500,- € za to, že to vybavujú, pričom obaja obžalovaní F. G. a H. G. boli následne po príchode na miesto
stretnutia zadržaní políciou.

Za to boli obžalovaní odsúdení, a to:

A. B. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods.
2, 3, 6 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 43 Tr. zák., § 49 ods. 3 Tr.
zák. na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.,účinnéhood06.08.2024,bolobžalovaný zaradený
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§60ods.1písm.a)Tr.zák.,účinnéhood06.08.2024,bolobžalovanémuuloženýtrestprepadnutia
veci, a to 1 ks mobilného telefónu značky Xiaomi 11 sivej farby, v plastovom priesvitnom obale, na

zadnej strane s magnetovou nálepkou čiernej farby, so SIM kartou s účastníckym číslom Orange: XXXX
XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

C. B. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák., § 43 Tr. zák., § 49 ods. 3 Tr. zák. na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bol obžalovaný zaradený na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný D. E. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bol obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a uložený probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bola obžalovanému určená skúšobná doba vo
výmere 4 roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. a), d) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bola obžalovanému
uložená povinnosť spočívajúca v príkaze:
- nepriblížiť sa k osobe poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. XXX, okr. I. J. K. na
vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného alebo v určenom
mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje,

- nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

F. G. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, s použitím § 38 ods. 2, 3, 6 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bol obžalovaný zaradený
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§60ods.1písm.a)Tr.zák.,účinnéhood06.08.2024,bolobžalovanémuuloženýtrestprepadnutia
veci, a to 1 ks mobilného telefónu Iphone 7+ čiernej farby, s poškodeným displayom v hnedom gumovom

obale, so SIM kartou s účastníckym číslom Telekomu: XXXX XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

H. G. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38

ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bol obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a uložený probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba vo výmere 4 roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák., účinného od 06.08.2024, bola obžalovanému
uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k osobe poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. A. XXX, okr. I. J. K. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodeného alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Podľa§60ods.1písm.a)Tr.zák.,účinnéhood06.08.2024,bolobžalovanémuuloženýtrestprepadnutia
veci, a to 1 ks mobilného telefónu Samsung A12, čiernej farby s poškodeným displayom, v modrom
plastovom obale, so SIM kartou s účastníckym číslom Orange: XXXX XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obžalovaní L. M. a D. E. povinní nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. XXX, okr. I. J. K. škodu vo výške 2000,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obžalovaní L. M., C. B. a R. C. povinní nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. XXX, okr. I. J. K. škodu vo výške 2000,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obžalovaní L. M., A. B. a C. B. povinní nahradiť spoločne a nerozdielne

poškodenému L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. XXX, okr. I. J. K. škodu vo výške 600,- Eur.

Naproti tomu bol obžalovaný C. B. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. 2 Pv 103/24/6613-135 zo dňa 25.09.2024 pre skutok 4./ právne
kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. spáchaný

formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. (pomocník), ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

dňa 17.03.2024 vzhľadom na to, že bolo pohostinstvo Emporio v Žiari nad Hronom v čase o 10:00 hod.
zatvorené, poškodený L. M., nar. XXXX, zatelefonoval na tel. č. XXXX XXX XXX a tak sa telefonicky

spojil s obvineným A. B., kde mu tento povedal, aby prišiel do kaviarne v OD Kaufland, nachádzajúcom
sa na Ul. SNP v Žiari nad Hronom, kde keď poškodený dorazil, tak si k nemu prisadol obvinený A. B.
a povedal mu, že mu má poškodený dať 1200,- €, čo keď menovaný odmietol, tak mu obvinený A. B.
pohrozil, že ak to nespraví do hodiny, tak ho udá a príde za ním do obce G. A. s chlapmi, ktorí ho zbijú a
zlomia mu ruky, nohy, na čo poškodený namietal, že už predsa zaplatil sumy 2000,- €, 2000,- € a 800,- €,

avšak obvinený A. B. mu ukázal svoj občiansky preukaz a ukázal mu svoje číslo účtu IBAN: G. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom A. B., kam chcel poslať peniaze, následne poškodenému podal svoj
telefón, kde na druhej strane bol obvinený L. M. a tento pohrozil poškodenému, že ak im nedá finančnú
hotovosť, tak bude mať problém, že si má na to zobrať úver, lebo inak ho vyhostia zo Slovenska, s čím
napokon zo strachu poškodený súhlasil a na svojom vozidle nasledoval o obžalovaných A. B. a L. M. so

šoférom C. B. idúcich na vozidle Audi Q7, EČ: L. do OC Europa v Banskej Bystrici, kde v S. T. poškodený
požiadal o úver, avšak tam mu povedali, že úver dostane, no finančné prostriedky mu budú poskytnuté
až nasledujúci deň v pondelok 18.03.2024, preto sa poškodený dohodol s obvinenými A. B. a L. M., ktorí
od neho požadovali, aby si zobral úver a následne im poskytol takto získané finančné prostriedky, že sa
za účelom vyzdvihnutia úveru stretnú nasledujúci deň,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.03.2025, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu

ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.5.2025, a to proti výroku o treste.

Poukázal na to, že sa k spáchaniu skutkov priznal, svoje konanie oľutoval, uhradil poškodenému
spôsobenú škodu, pričom okresný súd jeho vyhlásenie o vine prijal. Okrem toho nebol osobou,ktorá zosnovala trestnú činnosť, nebol ani jej iniciátorom a neviedol logistiku, naviac objasnil všetky
skutočnosti, o ktorých vedel, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčoval z trestnej
činnosti aj spoluobžalovaných.

Je živiteľom rodiny, vedie usporiadaný život s partnerkou, s ktorou má dve maloleté deti, stará sa o vážne
chorého otca a riadne pracuje, teda nežije na úkor daňových poplatníkov, ani na úkor spoločnosti.

Mal za to, že na naplnenie generálnej a individuálnej prevencie by u neho postačovala aj nižšia výmera

trestu, prípadne iný druh trestu a to taký, ktorý by nedostal jeho rodinných príslušníkov do sociálnej biedy.

Vzhľadomktomunavrhol,abymuboluloženýtrestdomácehoväzenia,prípadneajtrestodňatiaslobody,
ktorý by však bol spojený s podmienečným odkladom jeho výkonu, alebo aj iný druh trestu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný C. B., ktoré zároveň odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.05.2025, a to proti výrokom
o vine a o treste.

Odôvodnil ho nasledovne: „Vykonaným dokazovaním nebolo podľa môjho názoru preukázané, že by
som v bodoch 2, 3 obžaloby spáchal pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.

e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva.

Ku skutku 2. napadnutého rozsudku uvádzam, že nie je pravdou, že by som sa po vzájomnej dohode s
L. M. a R. C. pokúsil získať od poškodeného L. M. peniaze. Je pravdou, že som dňa 15.03.2024 prišiel
v časoch o 22:40 na OMV značky Audi Q7 EČ L. do G. A.. Ja som však zostal sedieť v OMV a do

žiadneho kontaktu s poškodeným som sa nedostal. Tiež nie je pravda, že by som vopred inštruoval
obvinenú T. ako má konať a čo má hovoriť. Ako som sa vyjadril aj na hlavnom pojednávaní, keď som sa
dňa 15.03.2024 vrátil z autoškoly, prišli ku mne domov na aute M. a C., ktorého som dovtedy nepoznal
a zavolali ma, aby som išiel spolu s nimi, pričom v tom čase som nevedel ani kde. Je zrejmé, že M. s C.
museli byť už vopred dohodnutí, čo sa ide diať. Je pravda, že išli buď do C. O. C. pre nejakú ženu, ale

prečo tam išli, to som ja nevedel. Následne sme prišli do G. A., kde mi M. povedal, aby som zostal sedieť
v aute aj s C. a M. s tou ženou išli niečo vybaviť. Potom M. zavolal C., aby sme po nich prišli, pretože ja
spolu s C. sme parkovali na inom mieste. Ja pravda, že následne sme išli do K. J. K., kde M. kázal C.
vybrať peniaze z bankomatu, čo aj urobil a je pravda, že ja som dostal finančnú odmenu. Ja som však
žiadne peniaze nepýtal, nežiadal, nebolo mi povedané, za čo peniaze sú, ale aj v predchádzajúcej dobe

mi M. niekedy peniaze dal, nakoľko sme rodina.

Ku skutku 3. napadnutého rozsudku chcem uviesť, že je pravda, že som dňa 16.03.2024 v čase okolo
17:30 hod. pred výrobnou halou spoločnosti J. oslovil poškodeného M., že má ísť k vozidlu značky Audi
Q7, v ktorom sa nachádzali obv. A. B. a obv. L. M., ale nie je pravdou, že by som predstavil A. B. ako

otca G. a povedal mu, že sú to podnikatelia, že poškodenému nedajú pokoj za to, čo urobil a že G. má
14 rokov. Ako som sa vyjadril aj vo svojom výsluchu na HP, obžalovaný M. ma požiadal, aby som ho
skontaktoval s poškodeným a že mi za to dá finančnú odmenu, pričom na druhý deň som išiel aj s O. M.,
L. M. a A. B. z A. na vozidle obžalovaného M. za poškodeným do J. D. I. J. K., pričom ja som z vozidla
vystúpil a išiel do areálu J., kde som zbadal poškodeného a išiel za ním. Povedal som mu všetko, o čo

ma požiadala O. M., a teda, aby sa s ňou už nekontaktoval, že sa jej nepáči pohlavný styk s ním. Po
tomto z vozidla vystúpil A. B. a prišiel ku mne a poškodenému. Mne kázal ísť do auta s tým, že sa s
poškodeným porozpráva. Ja som teda nebol prítomný pri tomto rozhovore a neviem o čom sa rozprávali.
Keď sa A. B. vrátil do vozidla, pýtal si od L. M. číslo účtu, ktoré mu M. nadiktoval a A. B. sa vrátil za
poškodeným, s ktorým sa znovu o niečom rozprávali. Keď sa vrátil do vozidla A., povedal, že poškodený

mu poslal na účet nejaké peniaze, pričom ja neviem čo s týmito peniazmi následne bolo.

Z uvedeného je zrejmé, že ja som sa okrem krátkeho rozhovoru s poškodeným pri J., ktorý sa vôbec
netýkal skutkov uvedených v obžalobe, s poškodeným nikdy nestretol, nikdy som od poškodeného nič
nežiadal konať alebo urobiť, teda nežiadal som od neho nikdy ani žiadne finančné prostriedky a už vôbec

nie hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Tiež nie je preukázané, že by som úmyselne poskytol
inému pomoc na to, aby spoločným konaním iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili,
aby niečo konal a takýto čin spáchal spoločným konaním najmenej dvoch osôb.Pokiaľ ide o stretnutie pri J. sú tu rozpory vo výpovediach, najmä pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného A.
B., pričom na HP dňa 20.11.2024 obhajca navrhoval prečítať časť rozpornej výpovede obžalovaného z
prípravného konania zo dňa 28.03.2024 z č.l. 391, pretože existovali rozpory medzi vyjadreniami obž. B.

na HP a v prípravnom konaní, a to najmä čo sa týka toho, ktorá osoba pýtala od poškodeného finančné
prostriedky, resp. kto uviedol poškodenému číslo účtu, na ktorý ich treba zaslať. Obž. B. podľa môjho
názoru tieto rozpory vysvetliť nevedel, ale z jeho výpovede a z výpovede obž. M. jednoznačne vyplýva,
že sa obaja snažia ma do skutku namočiť. Prečo to robia, ja neviem povedať, ale možno to súvisí s
formuláciou skutkov v obžalobe a skutočnosťou, že obžalovaný M. a B. sa rozhodli urobiť vyhlásenie, že

sa cítia byť vinnými a teda nemajú možnosť uvádzať, že časť skutku je pravda a časť skutku sa odohrala
inak, alebo sa neudiala. K uvedeným rozporom chcem ale poukázať na výpoveď poškodeného L. M.
zo dňa 27.03.2024 na str. 11, kde poškodený okrem iného uviedol, že ten holohlavý chlap (A. B.) mu
povedal, že mu má poslať 2 000 €, na čo mu poškodený povedal, že nemá. Na to mu povedal, že pošli
koľko môžeš a ja som mu teda poslal 800 €. Peniaze mu poslal preto, lebo mu povedal, že ho pôjde udať
a vyhodia ho zo Slovenska. On (holohlavý chlap) mu nadiktoval aj číslo účtu, na ktoré mu poškodený

poslal 800 €. Vtedy mu holohlavý chlap nadiktoval aj svoje číslo telefónu. Táto výpoveď poškodeného je
v úplnom rozpore s výpoveďami obž. M. a obž. B. v prípravnom konaní, ale aj na HP, čo sa týka môjho
zapojenia do skutku.

Týmito rozpormi vo výpovediach sa však súd vôbec nezaoberal a v odôvodnení súdneho rozhodnutia

konštatuje, že som zo spáchania skutku 2. jednoznačne usvedčovaný výpoveďou obžalovaného
L. M., pričom podľa súdu v môj neprospech vyznieva aj prečítaná výpoveď z prípravného
konania obžalovaného R. C.. Podľa súdu som zo spáchania skutku 3. usvedčovaný výpoveďami
spoluobžalovaných L. M. a A. B.. Ako som už vyššie uviedol ich výpovede nepovažujem za pravdivé,
aj vzhľadom na rozpory v ich výpovediach, pričom o ich motivácii som sa už vyjadril. V tomto smere

považujem rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé, prečo súd
jednoznačne verí spoluobžalovaným, a to bez toho, aby sa vysporiadal s rozpormi vo výpovediach
a jednoznačne neverí mne. Súd je povinný hodnotiť dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach a z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí byť zrejmé, na základe akých myšlienkových
pochodov súd hodnotil dôkazy, prečo niektorým dôkazom uveril a iným naopak neuveril a ako dospel

k rozhodnutiu jednak o vine a následne aj o treste. V tejto súvislosti poukazujem aj na výpoveď mojej
matky O. B., ktorú súd hodnotí ako nevierohodnú, smerujúcu k vyvineniu zo zodpovednosti za svoje
konanie obžalovaných 3. a 4. Svedkyňa sa pritom jasne vyjadrila, že upozornila obžalovaného v 1. rade,
aby mi dal pokoj a okrem mňa bol v danej veci zneužitý obžalovaným v 1. rade aj obžalovaný E..“

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“
napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine a o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil a podľa §
322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že ho podľa § 285 ods. c) Tr. por. oslobodí spod obžaloby,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný D. E., ktoré zároveň odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2025, a to proti výrokom
o vine a o treste.

Argumentoval tým, že sa necíti byť vinným, nakoľko v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom

pojednávaní bolo vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že sa priamo na páchaní skutku
vbode1/nezúčastnil.PriviezolsícedoobceG.A.spoluobžalovanýchL.M.aO.M.,avšakpoškodenému
neklopal na dvere, ani s ním nijako nekomunikoval, ani od neho nežiadal peniaze, taktiež mu nijakým
spôsobilnehrozilťažkouujmou,anihonenútil,abyniečokonal.Naspoluobžalovanýchčakalprischodišti
na prízemí, obsah ich rozhovoru s poškodený nepočul.

Konal v dobrej viere, zo získaných peňazí si neskôr požičal čiastku 500,- eur, ktorú použil pre vlastnú
potrebu, ale zopakoval, že nemal vedomosť o tom, že pochádzajú z trestnej činnosti. Neskôr na
požiadanie L. M. tomuto poskytol číslo účtu jeho otca, ktorým v tom čase disponoval, aby mohol
poškodenýnatentoúčetposlaťL.M.peniaze,avšaknevedel,žetietobudúpochádzaťztrestnejčinnosti.

V tomto smere nebol produkovaný voči jeho osobe akýkoľvek objektívny dôkaz.

Za takejto situácie teda nenaplnil znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania, ktorý mu bol kladený za
vinu.Spoluobžalovaný L. M. vypovedal voči nemu účelovo, snažil sa zmierniť svoju vinu a podiel na páchaní
trestnej činnosti. Ide o skúseného páchateľa, ktorý má už niečo za sebou a vie ako v takýchto prípadoch

postupovať. Napriek tomu ide len o tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré nebolo podložené žiadnym iným
relevantným dôkazom, pričom výpoveď L. M. vyvrátil aj samotný poškodený, ktorý uviedol, že s ním
osobne vôbec nekomunikoval. Okrem toho výpoveď L. M. vyvrátil aj spoluobžalovaný C. B..

Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani tvrdenie prokurátora, že počul obsah rozhovoru medzi L. M.,

O. M. a poškodeným, teda mal vedieť o čo ide a preto mal byť spolupáchateľom. V prípravnom konaní
nebol vykonaný vyšetrovací pokus, ani previerka výpovede na mieste, ktorými by sa presne ustálilo
v akej vzdialenosti od nich počas rozhovoru stál a či mohol počuť jeho obsah. Zotrval na tom, že obsah
rozhovoru medzi nimi vôbec nepočul. Bol odsúdený len na základe indícií. Neobstojí ani argumentácia,
že jeho pasívna účasť na mieste vzbudzovala v poškodenom obavu a strach, keďže pri poškodenom
vôbec nebol.

V danom prípade mal konajúci súd postupovať podľa zásady „in dubio pro reo“ a pretrvávajúce
pochybnosti vyhodnotiť v jeho prospech. Ak by aj bolo preukázané, že vedel, že peniaze pochádzajú
z trestnej činnosti a napriek tomu sumu 500,- eur použil pre vlastnú potrebu, malo byť jeho konanie
právne kvalifikované ako prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. a nie

ako zločin vydierania, ktorého nemohol byť páchateľom.

Okrem toho mal konajúci súd pri ukladaní trestu prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j) Tr. zák., nakoľko pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a preto považoval uložený trest
za neprimerane prísny, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Zdôraznil, že nebol ani raz súdom trestaný, žil bezúhonne a bol riadne zamestnaný v trvalom pracovnom
pomere.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. c)

Tr. por. spod obžaloby oslobodí, lebo nebolo dokázané, že skutok v bode 1/ spáchal, alternatívne, aby
jeho konanie prekvalifikoval na prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Tr. zák.
a uložil mu trest podľa tohto ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný F. G., ktoré zároveň odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.06.2025, a to proti výrokom
o vine a o treste.

Odôvodnil ho nasledovne:

„Rozsudok napádame z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, a to pre podstatné
chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

V konaní bol vypočutý poškodený L. M., pôvodom z E.. Jeho výpoveď bola kľúčová pre posúdenie viny
u obž. F. G..

Poškodený L. M. síce na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2024 vyhlásil, že rozumie slovenskému jazyku

a nežiada tlmočníka, avšak v priebehu jeho výsluchu nastali pochybnosti o jeho schopnosti porozumieť
významu kladených otázok. Poškodený bol tak zo strany samosudkyne, ako aj prokurátora opätovne
dopytovaný za účelom objasnenia jeho chápania podstaty vyšetrovaného skutku. Títo sa na hlavnom
pojednávaní odvolávali na fakt, že poškodený dobre nerozumie významu slovného spojenia “nútiť iného
násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy”. Máme za to, že ak vznikla pochybnosť o

schopnosti poškodeného porozumieť v zásadných skutkových otázkach, mal byť prizvaný do konania
uznesením tlmočník.Na otázku obhajcu L. R. J. HP dňa 27.11.2024, či niekedy obž. C. B. nútil poškodeného, aby niečo urobil,
vykonal,poškodenýuviedol,že„Nie,nenútil.Tentomňanenútil,tentomaspoluG.A.(obž.B.)prehováral
len, aby som tie peniaze poslal.“ „Nútenie“ si poškodený spájal s agresiou. Ide teda o význam slov,

ako ich subjektívne chápe poškodený. Následne na otázku samosudkyne, že čo poškodený pociťuje
ako vyhrážanie, poškodený odpovedal, „že (vyhrážanie) pociťoval u H. G. pri tom telefonáte, kedy bol
agresívny a mal zvýšený hlas.“ Na HP teda vzišla otázka, že čo si poškodený predstavuje pod pojmom
„prehováranie“, „nútenie“ a „vyhrážanie“. Poškodený sa na HP vyjadril, že „vyhrážanie“ pociťoval pri
telefonáte s obž. H. G., keďže jeho hlas v telefonáte „nebol príjemný hlas, bol agresívny, hlučný ten hlas“.

Následne na otázku prokurátora, že v situácii, keď by za poškodeným prišiel niektorý z obžalovaných a
uvedie, že G. má 14 rokov, že je možné naňho podať trestné oznámenie, že bude vyhostený zo SR, že
bude mať problémy, ale ak zaplatí, nemusí k tomu dôjsť a tieto slová by boli prednesené v kľude, bez
kriku, či takéto konanie poškodený považuje za vyhrážanie alebo prehováranie, poškodený odpovedal
„Nepovažujem to za vyhrážanie, ale za prehováranie.“ Čiže opäť, poškodený chápe význam slov, resp.
robí rozdiel vo význame slov v závislosti od sily hlasu, od sily intonácie. Nakoľko pochopenie/ výklad

významu slov nútenie, vyhrážanie a pod. bolo kľúčové pre vznesenie obžaloby a následne vydanie
odsudzujúceho rozsudku voči obž. F. G. a podľa nášho názoru tu vznikol problém jazykový, mal byť do
konania pred súdom prizvaný tlmočník.

Podľa § 28 ods. 1 Trestného poriadku, ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba

uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí týmto
jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený
využije svoje právo podľa § 2 ods. 20, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s
obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku
alebo s inými procesnými podaniami.

V zmysle ods. 2 predmetného ustanovenia tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20
síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva zistí, že
jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v jazyku, v ktorom sa
vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná

sťažnosť.

II.

Rozsudoknapádamezdôvodovpodľa§321ods.1písm.b)apísm.c)Trestnéhoporiadku,atoprechyby

v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, tiež z dôvodu
pochybností o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy
opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Máme za to, že v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané naplnenie znakov
skutkovej podstaty trestného činu vydierania zo strany obž. F. G., súd namiesto pribrania tlmočníka
vyložil výpoveď poškodeného v neprospech obž. F. G., a súd sa dostatočne nevysporiadal ani s rozpormi
vo výpovediach spoluobžalovaných.

1/ Podľa nášho názoru nebolo bez ďalších pochybností preukázané, že by obžalovaný F. G.
poškodeného L. M. násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel.

Konanie obž. F. G. nenaplnilo pojmové znaky trestného činu vydierania, poukazujúc na absenciu

násilného konania, absenciu hrozby takýmto násilím alebo hrozby inej ťažkej ujmy obž. F. G. voči
poškodenému.

Obž. F. G. konštantne vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na HP tvrdil, že poškodený L.
M. ho oslovil ako prvý, požiadal ho o pomoc, že sa vyspal s nejakým dievčaťom a že teraz za ním chodia

nejakí chlapi a pýtajú od neho peniaze. Obž. F. G. sa dohodol s poškodeným, že mu pomôže. Pravdivosti
týchto tvrdení nasvedčujú dôkazy zabezpečené v konaní – sms správy, výpoveď spoluobž. H. G. a pod.
Uvedené podporuje fakt, že poškodený mal po obž. F. G. odkázať U.. A. B., že ak s tým neprestanú,
tak ich pôjde udať na políciu (čo poškodený aj o pár dní spravil), ako aj skutočnosť, že dňa 19.03.2024poslal obž. F. G. poškodenému sms s textom „Ja sa to snažím vybaviť, už ti dajú pokoj“. Následne dňa
22.03.2024 poslal poškodený sms obž. F. G. s textom „Povecte chlapima že sa chcem dohodnut snimi
že sa to rieši nech ma zavolaju“. Na túto sms obž. F. G. toho istého dňa poškodenému odpovedal „Oni

ti už dajú pokoj, to som zariadil, veď si to chcel.“ - (čl. 18, sms čítané na HP dňa 15.01.2025).

Naplnenie objektívnej stránky trestného činu vydierania vylučuje výpoveď samotného svedka-
poškodeného L. M., ktorý najskôr v trestnom oznámení zo dňa 25.03.2024 uviedol, že „F. som sa nebál,
poznám ho, je to kolega“ ... a neskôr do zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného dňa 11.06.2024

na otázku obhajcu obž. F. G. „či ho niekedy F. G. nútil, aby niečo urobil, opomenul alebo trpel, resp. či
sa mu vyhrážal“ odpovedal – „NIE“. Taktiež uviedol, že pri komunikácii s F. G. a aj pri komunikácii s H.
G. nepociťoval strach! Taktiež svedok-poškodený L. M. na HP dňa 27.11.2024 uviedol, že F. a H. G.
požiadal až potom o pomoc. „Cítil som to ako pomoc, boli príjemní.“

Ako uviedol poškodený vo svojom výsluchu dňa 27.11.2024 na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu

obž. F. G., či sa mu F. G. niečím vyhrážal, alebo od neho niečo požadoval, poškodený odpovedal:
„Nevyhrážal sa mi, požadoval odo mňa len ten úver, že by sa to všetko riešilo...“. Taktiež uviedol, že pri
komunikácii s F. G. nepociťoval strach. Je teda zrejmé, že v tomto prípade nebolo použité žiadne násilie,
ani hrozba násilia ani hrozba inej ťažkej ujmy, ktoré by boli spôsobilé akýmkoľvek spôsobom obmedziť,
či ovplyvniť slobodné rozhodovanie poškodeného.

Obžalovaní F. a H. G. vo svojich výpovediach na HP dňa 20.11.2024 zhodne uviedli, že práve poškodený
L. M. ich požiadal o pomoc, čo podporujú aj zabezpečené sms správy od poškodeného.

Na otázku obhajcu L. R. J. HP dňa 27.11.2024, či mu obž. H. G. nejakým spôsobom pomohol, poškodený

odpovedal, že „ako pomoc vnímal to, že mu to vybavia s otcom G..“ Na doplňujúcu otázku sudkyne, či
to teda vnímal ako pomoc, poškodený odpovedal, že cítil som to ako pomoc, boli príjemní, normálni.
(čas 02:49:20)

V konaní nebolo preukázané, že by bolo akýmkoľvek spôsobom ovplyvnené slobodné rozhodovanie

poškodeného zo strany obž. F. G..

Je pravda, že obž. F. a H. G. od poškodeného žiadali 200 EUR ako odmenu pre seba a ďalších 5.000
EUR pre otca O. M.. Prehovárali ho, aby si zobral úver. Ale sám poškodený vo svojich vyjadreniach
(medzi inými aj v trestnom oznámení zo dňa 25.03.2024) uviedol, že „nepovedali mi, čo by sa stalo, ak

by som peniaze nedoniesol.“ Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní sa mu ničím nevyhrážali, ničím mu
nehrozili. Z tohto dôvodu máme za to, že neboli zo strany obž. F. G. naplnené znaky skutkovej podstaty
trestného činu vydierania.

2/ Poškodený vo svojej výpovedi zmienil aj na hlavnom pojednávaní, že na zobratie úveru ho mali

prehováraťobž.H.aF.G.,pričomtubysmesaradizameralinanezrovnalostivovýpovedipoškodeného.

V prvom rade vzbudzuje pochybnosť časové hľadisko, v akom po sebe nasledovali žiadosť o úver zo
strany obžalovaných 6/, 7/ a žiadosť o pomoc zo strany poškodeného. Poškodený na HP dňa 27.11.2024
vypovedal, že obžalovaných F. a H. G. požiadal o pomoc až potom, čo mu títo navrhli, aby zobral úver

a potom, čo od neho požadovali od neho odmenu 500 EUR. Na tom istom HP poškodený sa vyjadril,
že vzhľadom na odstup času si to teraz tak podrobne nepamätá, všetko sa mu zlieva, ale že v trestnom
oznámení zo dňa 25.03.2025 uvádzal pravdivé skutočnosti, vtedy si to pamätal dobre. Poškodený v
trestnom oznámení zo dňa 25.03.2024 prvýkrát spomenul slovo úver až v súvislosti so sumou 5.000
EUR, keď mu dňa 24.03.2024 údajne obž. F. G. a obž. H. G. povedali, že si má na sumu 5.000 EUR

zobrať úver. Avšak zo sms správy pár dní predtým (22.03.2024), ktorú poškodený poslal obž. F. G.
s textom „Povecte chlapima že sa chcem dohodnut snimi že sa to rieši nech ma zavolaju“ vyplýva,
že poškodený požiadal o pomoc obž. F. G. ešte pred dňom 24.03.2024. Teda poškodený požiadal
minimálne obž. F. G. o pomoc ešte skôr ako uvádza sám poškodený, že tak urobil až potom, čo mu
obžalovaníF.aH.G.navrhlizobraťúver.Tedaeštepredtýmakosavôbecspomenulaakákoľvekzmienka

o úvere.

V druhom rade je pochybná odpoveď poškodeného na otázku, kto a kedy žiadal poškodeného, aby si
vzal úver. Poškodený na HP dňa 27.11.2024 vypovedal, že obž. F. G. ho vtedy požiadal, aby si zobralúver pre pravého otca G., sumu mu nehovoril. Poškodený ďalej vypovedal, že „ak peniaze nezaplatím,
že pôjde za vedúcim a povie mu čo sa stalo“. To však nevyplýva zo žiadneho dôkazu, ani z predošlých
výpovedí poškodeného, ani z prepisov hovorov, či preposlaných sms správ medzi poškodeným a obž.

F. G.. Následne na tom istom HP na otázku U. L. R. odpovedal, že obžalovaných F. a H. G. požiadal
o pomoc až potom, čo mu títo navrhli, aby zobral úver. Avšak na začiatku svojej výpovede na HP dňa
27.11.2024 uviedol, že F. vedel všetko, koľko peňazí som poslal a že som si chcel zobrať úver. V tomto
si poškodený protirečí, pretože buď ho obž. F. G. požiadal o to, aby si zobral úver alebo tak urobili
obžalovaní F. a H. G. spoločne alebo tá požiadavka na úver bola daná skôr, ako sa vôbec obž. F. G.

interesoval vo veci. Podľa nášho názoru sa nejedná o konzistentnú výpoveď poškodeného.

3/ Napokon, poukazujeme na výpoveď poškodeného na HP dňa 27.11.2024, kedy sa na návrh U. Q.
A. čítala rozporná výpoveď svedka - poškodeného z prípravného konania zo dňa 11.06.2024 (čl. 573)
v znení „odviezol som chlapov a išiel som na políciu nahlásiť normálne všetko“. Poškodený k rozpornej
časti výpovede na HP uviedol, že „...týmto (policajtom) som len oznámil toľko, že som bol so G. a že mi

chodia klopať nejakí chlapi a vydierajú ma.“ Tvrdíme, že ak by poškodený pociťoval akúkoľvek hrozbu
alebo vydieranie zo strany obž. F. G. alebo obž. H. G., potom ich už pri tomto prvotnom oznámení
menovite nahlási na polícii, keďže to boli jeho kolegovia z práce, poznal ich, vedel ich mená.

4/ Ďalej poukazujeme na rozpory vo výpovediach poškodeného v priebehu prípravného konania, ako

aj v súdnom konaní, ktorými sa súd nezaoberal a ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako sa s
týmito rozpormi vysporiadal. Z tohto dôvodu považujeme rozsudok súdu za nepreskúmateľný a riadne
neodôvodnený.

Poškodený L. M. v trestnom oznámení zo dňa 25.03.2024 uviedol: „Povedal mi (F. G.), že ho poslal

otec G., že som s ňou spal, že ten tučný holohlavý Róm, čo sa predstavil ako otec G., teda A. B., nie je
jej otec, že ma oklamal, a že jej skutočný otec nedostal nič, a že aj on chce nejaké peniaze zato, aby
neudal, že som mal so G. sex. Povedal mi tiež, že je to jeho kamarát a preto ho poslal za mnou. Ja
som mu povedal, že kto je teda otec G.? F. mi povedal, že jeho meno je D. a že nedostal ani cent a aj
on chce, že inak ma udá, ak nezaplatím €5.000. Ja som povedal, že ja toľko peňazí už nemám, on mi

povedal, že sa mám rozhodnúť, že on to môže vyriešiť. Nepovedal ako a odišiel. Ja som išiel domov.“

V prípravnom konaní pri výsluchu dňa 27.03.2024 poškodený L. M. uviedol: „Že som neposlal peniaze
pravému otcovi G., ktorým je D., že on nedostal nič a on chce €5.000 tiež. F. prišiel v jeho mene, že ho
D. poslal. Ja som povedal že nemám peniaze a nemám odkiaľ zobrať €5.000 a F. mi povedal že mi dá

vedieť a ešte sa dohodneme. Vtedy mi ešte F. povedal, že jej otec dal na mňa trestné oznámenie, že ma
vyhodí zo Slovenska a aby som mu dal €5.000 a on potom stiahne to oznámenie. Išiel som normálne
domov z roboty a odtiaľ som ich išiel nahlásiť na políciu, všetko povedať čo a ako bolo.“

V prípravnom konaní v zápisnici z výsluchu poškodeného zo dňa 11.06.2024: „Ešte si pamätám, že F.

s tým H. ma prehovárali pred robotou, keď sme sa striedali, aby som si zobral ÚVER, ukazovali mi aj
potvrdenie od policajtov, že trestné oznámenie dal A. (obž. B.).“

Ako vidno, v priebehu konania sa výpovede poškodeného menili, nekonzistentne popisoval priebeh
skutku č. 5 v prípravnom konaní (predtým skutok č. 6) a podanom trestnom oznámení. Skutok č. 5 je

založený výlučne na tvrdeniach poškodeného. Tvrdenia poškodeného nie sú pritom podložené ďalšími
relevantnými dôkazmi. V ďalších bodoch spochybňujeme jasnosť, úplnosť skutkových zistení súdu, ako
aj postup súdu pri zabezpečovaní a zisťovaní dôkazov z ďalších dôkazných prostriedkov.

5/ Podľa odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom účasť obžalovaných na skutkoch,

vrátane F. G., preukazujú vykonané dôkazy, a to najmä výpovede spoluobžalovaných 1/ L. M., 2/ A. B.,
prečítaná výpoveď z prípravného konania obž. 4/ R. C., výpoveď samotného poškodeného L. M., ako aj
v spise zabezpečené listinné dôkazy, tiež aj poškodeným predložené zvukové záznamy z telefonických
rozhovorov medzi poškodeným a obžalovanými 6/ a 7/.

S týmto sa nemôžeme stotožniť. Už vyššie sme poukázali na časti výpovede poškodeného,
ktoré odporujú záverom súdu o vine obž. F. G. za trestný čin vydierania. Čo sa týka výpovedí
spoluobžalovaných, L. M. a A. B., tieto sa práve v časti týkajúcej sa obž. G., rozchádzajú. Súd mal
pritom, podľa nášho názoru mylne, za preukázané, že z ich výpovedí zhodne vyplynulo, že obž. F. G.mal vedomosť o tomto ich vydieraní priamo od nich. Títo tiež údajne potvrdili, že F. G. prevzal trestné
oznámenie za účelom vydierania poškodeného L. M..

Ohľadom výpovede obž. A. B. na HP zo dňa 20.11.2024, v ktorej na otázku prokurátora, či má vedomosť
o konaní spoluobžalovaných F. a H. G. uviedol, že „ja som už s F. G. v kontakte nebol. Myslím si, že s
ním bol v kontakte len L. M. a C. B..“ Následne na otázku OP, či odovzdal obž. F. G. nejaký dokument,
obž. 2/ A. B. uviedol, že „Ja nie, ale L. M. a C. B. áno, a to potom, čo si odo mňa požičali TO, resp. tlačivo
od policajtov...“ Obž. A. B. potom ďalej uviedol, že „Obžalovaní M. a B. toto tlačivo zobrali na kocke v

ZD a odišli za budovu kocky. Prišli potom s papierom.... mne ten môj originál TO vrátili.“ Čiže obž. A. B.
vo svojej výpovedi neuviedol, že by on vyrobil falošné TO. Podľa jeho výpovede sa na výrobe falošného
TO mali podieľať obžalovaní L. M. a C. B..

Uvedenej výpovedi priamo odporuje výpoveď obž. L. M. na HP dňa 20.11.2024, ktorý k „falošnému“
trestnému oznámeniu uviedol, že „trestné oznámenie, ktoré vyrobil obž. A. B. videl...“.

Obžalovaní si teda protirečia v otázke, kto mal predmetné trestné oznámenie vyrobiť.

Čo sa týka odovzdania falošného TO obž. F. G., obž. A. B. na HP zo dňa 20.11.2024 na otázku OP, či
odovzdal obž. F. G. nejaký dokument, obž. 2/ A. B. uviedol, že „Ja nie, ale L. M. a C. B. áno.

Pritomuvedenejvýpovediopäťpriamoodporujevýpoveďobž.L.M.naHPdňa20.11.2024,ktorýuviedol,
že pri odovzdávaní TO (papiera) obž. F. G. prítomný nebol.

Obžalovaní M. a B. si teda protirečia nielen v otázke, kto mal predmetné trestné oznámenie vyrobiť, ale aj

ohľadne okolností odovzdania falošného trestného oznámenia poškodenému obž. F. G.. Napriek tomu,
že obž. L. M. a A. B. sa ku svojim skutkom v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní priznali,
ich výpovede v časti týkajúcej sa konania obž. F. a H. G. sa rozchádzajú, a v konečnom dôsledku sú tak
nedôveryhodné, obzvlášť za situácie, keď sú popri výpovedi poškodeného jediným zdrojom poznatkov
o skutku obž. F. G..

Výpoveď A. B. nepotvrdil ani obž. C. B., ktorý mal byť údajne priamo prítomný pri falšovaní trestného
oznámenia a následnom odovzdávaní a komunikácii s F. G.. Obž. A. B. na HP dňa 20.11.2024 uviedol,
že „Následne sme išli na mojom vozidle pred J. D. I. J. K.– ja, L. M., C. B. a F. G., ktorému M. so B. dali
ten falzifikát TO.“ Ide o osamotené tvrdenie obž. A. B., ktoré nie je podložené žiadnymi ďalšími dôkazmi,

ba ani v spontánnej časti výpovede v prípravnom konaní dňa 28.03.2024 a potom 16.07.2024 obž. B. nič
také neuviedol. Na HP dňa 15.01.2025, po tom, čo súd oboznámil obžalovaných s výpoveďou obž.. A.
B. zo dňa 20.11.2024, obž. C. B. a obž. F. G. uviedli, že táto výpoveď (obž. B.) nie je pravdivá. Dokonca
aj z výpovede obž. F. G. vyplýva, že falošné trestné oznámenie mu mal odovzdať A. B., pričom on sa
s ním o ničom ohľadne skutku nerozprával. S L. M. a C. B. nebol v kontakte. Súd sa týmto rozporom

vôbec nezaoberal, a ako nevierohodnú záverom nelogicky vyhodnotil výpoveď obž. F. G..

Osamotené ostáva aj ďalšie konštatovanie obž. A. B. na HP dňa 20.11.2024, že obž. F. G. mal vedieť
o všetkom od obž. A. B., L. M. a C. B.. Túto jeho výpoveď nepotvrdil opäť ani jeden zo spomenutých
údajných účastníkov.

Z uvedených dôvodov považujeme rozsudok s uznaním viny F. G. zo zločinu vydierania v
spolupáchateľstve za neodôvodnený, nepodložený relevantnými dôkazmi, ktoré by obstáli jeden
popri druhom a vzájomne sa podporovali. Aj v prípade, pripúšťajúcom možnosť istého nátlaku na
poškodeného, považujeme rozsudok za neprimerane prísny a nezodpovedajúci charakteru konania

obžalovaného. F. a H. G. s ostatnými spoluobžalovanými, ktorých skutky o.i. napĺňajú znaky zločinu
vydierania, neprišli do kontaktu. Ako vyplýva aj z vykonaných dôkazov, obž. F. G. a H. G. konali
samostatne, ich konanie treba teda posudzovať samostatne.

6/ Vzhľadom na uvedené máme za to, že konanie obž. F. G. nenaplnilo pojmové znaky trestného činu

vydierania. Domnievame sa, že ak sa obž. F. G. dopustil protiprávneho konania, najmä s ohľadom
na požiadavku obž. F. a H. G., aby poškodený zaplatil sumu 200,- € obžalovaným za pomoc, a mal
by súd za to, že táto bola prezentovaná poškodenému za okolností a v čase, keď mohol vnímať túto
ako nátlakovú, tak toto konanie skôr napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu nátlaku podľa §192 ods. 1 Trestného zákona. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa nášho
názoru lepšie korešponduje so zisteným skutkovým stavom. Týmto ustanovením sa chráni sloboda
rozhodovania, v tomto prípade pošk. M.. Páchateľ nepoužíva násilie, hrozbu násilia, alebo hrozbu inej

ťažkej ujmy, ale obmedzuje sa na zneužitie nemajetkovej potreby, alebo tiesne vyvolanej nepriaznivými
osobnými pomermi. Tieseň je stav hoc aj prechodný spôsobený nepriaznivými okolnosťami, ktoré vedú
k obmedzeniu voľnosti v rozhodovaní. Ide teda o menší zásah do slobodného rozhodovania ako pri
vydieraní.

III.

Rozsudok napádame odvolaním aj z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, nakoľko
uložený trest považujeme za neprimeraný.

V prípade trestného činu podľa § 189 ods. 1 a ods. 2 písm. e) Trestného zákona je trestná sadzba

stanovená v rozmedzí 4-10 rokov.

Súd uložil obžalovanému F. G. trest vo výmere 6 rokov, teda navýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3
s odkazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko mal za to, že obžalovaný spáchal opätovne zločin.
Súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

S týmto záverom súdu sa nestotožňujeme. Zo samotného odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom vyplýva, že obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 2T/70/1994 zo dňa 17.02.1995 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4To/43/1995 zo dňa 21.06.1995, teda takmer pred 30 rokmi.

V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá evidovaný žiadny záznam. V prospech
obžalovaného svedčí teda poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, viedol pred
spáchaním činu riadny život.

Ak by sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi tohto písomného odvolania vedúcimi k oslobodeniu obž.
F. G., ani so zmenou právnej kvalifikácie skutkov tak, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode,
navrhujeme, aby odvolací súd zvážil mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného
zákona po zohľadnení skutočne dlhej doby (skoro 30 rokov) od posledného odsúdenia obž. F. G.
za úmyselný trestný čin. Hoci predchádzajúce odsúdenie nebolo zahladené, jeho preventívna a

odstrašujúca funkcia sa časom vyčerpala, takže pri úvahách o recidíve a opätovnom ukladaní prísnych
sankcií „nemožno abstrahovať od uplynutého času“. Podľa nášho názoru práve extrémne dlhý časový
odstup od posledného odsúdenia môže oslabiť význam nezahladeného odsúdenia pri stanovení výmery
trestu.

Nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi
okolnosťami, v danom prípade v súhrne nadobudnú taký význam, že ich bude možné posúdiť ako
výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ust. § 39 ods. 1 TZ (R 21/1970 sb. - Rozsudek Nejvyššího soudu
ze dne 8. října 1969 sp. zn. 4 Tz 78/69)

Podľa aktuálnej odpovede z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má F. G. 0 záznamov.
Vedie usporiadaný život, je ženatý, má 3 dospelé deti, až do skončenia trestného konania bol dlhodobo
zamestnaný (momentálne dochádza za prácou do Bratislavy), je živiteľ rodiny. Podľa správy z miesta
trvalého bydliska nebol bližšie hodnotený. Zo strany spoluobčanov na neho neboli podané žiadne
sťažnosti.

Vzhľadom na tieto okolnosti máme za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom je
v jeho prípade neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, príp. podmienečný trest odňatia slobody, prípadne v spojitosti s peňažným trestom.

IV.Máme za to, že konaním obžalovaného F. G. neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. e) Trestného zákona, za ktoré bol uznaný vinným rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom.

V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov aj v prípade konkurencie dôkazov, ktoré by navzájom
odporovali, t.j. by zakladali pochybnosti v zmysle Trestného poriadku, ktorý kladie dôraz na zásadu
in dubio pro reo, by mal súd postupovať v zmysle tejto zásady a oslobodiť obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Pri hodnotení dôkazov v rozpore s touto zásadou

a objektívne existujúcim skutkovým a právnym stavom zisteným na základe vykonaného dokazovania
pred ním, prihliadol súd prvého stupňa jednostranne, arbitrárne a založil odsúdenie obžalovaného len
na dôkazoch, o ktorých sú pochybnosti, a nezohľadnil objektívne dôkazy vykonané v rámci dokazovania
ešte v prípravnom trestnom konaní, ako aj v konaní pred ním na hlavnom pojednávaní, ktoré vyvracajú
obvinenie zo spáchania trestného činu podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

Máme za to, že v danom prípade nebola vina obžalovaného F. G. jednoznačne preukázaná, práve
naopak existujú dôvody na jeho oslobodenie spod obžaloby, obžalovaný vyhlasuje, že daný skutok
nespáchal, okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo viedlo k nesprávnym skutkovým
záverom súdu a žiada, aby v súlade so zásadou práva na spravodlivý proces o veci rozhodol odvolací
súd. Z týchto dôvodov nepovažujeme napadnutý rozsudok za správny a dôvodný.“

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1
písm. a), b), c), d), e) Tr. por. zrušil a sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby
oslobodí, alternatívne vráti vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný H. G., ktoré zároveň odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.05.2025, a to proti výrokom
o vine a o treste.

Odôvodnil ho nasledovne: „Ja som sa v zmysle napadnutého rozsudku mal dopustiť pokračovacieho

zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák., teda v bodoch 6., 8., 10., 12. rozsudku, som mal spoločným konaním iného hrozbou inej
ťažkej ujmy nútiť, aby niečo konal a spáchal čin spoločným konaním najmenej dvoch osôb. Ako som
uviedol na hlavnom pojednávaní cítim sa byť vinným zo spáchania skutkov uvedených pod bodmi 6.,
8., 10., 12. rozsudku.

Napriek priznaniu a oľutovaniu skutkov si však myslím, že nie je pravdou, že by som iného hrozbou
inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal. Preto navrhujem odvolaciemu súdu, aby zvážil, či vzhľadom na
okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie nemožno moje konanie posudzovať ako trestný čin nátlaku
podľa § 192 ods. 1 Tr. zák.

V zmysle uvedeného ustanovenia - kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel zneužívajúc
jeho hmotnú núdzu, alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými
osobnostnými pomermi potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky. Týmto ustanovením sa chráni sloboda
rozhodovania, v tomto prípade pošk. M.. Páchateľ tu nepoužíva násilie, hrozbu násilia, alebo hrozbu inej

ťažkej ujmy, ale obmedzuje sa na zneužitie, nemajetkovej potreby, alebo tiesne vyvolanej nepriaznivými
osobnými pomermi. Tieseň je stav hoc aj prechodný spôsobený nepriaznivými okolnosťami, ktoré vedú
k obmedzeniu voľnosti v rozhodovaniu. Ide teda o menší zásah do slobodného rozhodovania, ako pri
vydieraní, čo je zohľadnené aj v základnej trestnej sadzbe.

Ako som uviedol, sám som si po vypočutí zvukových záznamov uvedomil, že moje konanie nebolo
správne a naozaj opakovane som naliehal na poškodeného neprimeraným spôsobom a vlastne som
na neho vytváral tlak, aby si zabezpečil finančné prostriedky. Ako uviedol sám poškodený vo svojom
výsluchu na 17. strane zápisnice zo dňa 27.03.2024 na otázku, či sa Vám H. G. niečím vyhrážal alebo
Vás nútil niečo konať uviedol: „Raz ma nútil na ten úver spolu s F. a bol v tom jednom telefonáte, keď

som ja neprišiel na stretnutie, tak bol taký agresívny, že ma pôjde udať, že pôjde za majstrom.“ Na ďalšiu
otázku prečo si myslí, že ho obžalovaný nútil do úveru, poškodený uviedol: „Stále vravel, že ma pôjde
udať majstrovi, že ma vyhodia zo Slovenska, že môžem skončiť aj v base, ale ako nútiť to nie, to ma
nenútil, len ma prehováral, aby som si ho vzal (ten úver).„ Je teda zrejmé, že v tomto prípade nebolopoužité žiadne násilie, ani hrozba násilia ani hrozba inej ťažkej ujmy, ale dá sa povedať, že poškodený
bol v tiesni a došlo k zneužitiu jeho tiesne, teda že príde o prácu, že bude musieť opustiť SR, resp., že
ho môžu trestne stíhať.

Ak by sa súd nestotožnil so zmenou právnej kvalifikácie skutkov tak, ako som hore uviedol, navrhujem,
aby odvolací súd zvážil mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Ako prvostupňový
súd uvádza v odôvodnení súdneho rozhodnutia doposiaľ som nebol súdne trestaný. Podľa aktuálnej
odpovede z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mám tri záznamy za priestupky, a to

všetko proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa správy z miesta trvalého bydliska Mesta
ŽiarnadHronomsamestskápolíciaaždopodaniasprávymojouosobounezaoberalavžiadnejsúvislosti
a bližšie informácie o mojej osobe sú im nie známe. Vediem usporiadaný život, som ženatý, dlhodobo
zamestnaný a vzhľadom na tieto okolnosti si myslím, že použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným
zákonom je v mojom prípade neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania.“

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine a o treste podľa § 321
ods. 1 písm. b), c), d), e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že ho
uzná vinným za spáchania trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 1 Tr. zák., za čo mu uloží peňažný
trest vo výške 500 €, prípadne trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti všetkých piatich obžalovaných a poškodeného,
prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a správny
a vzhľadom k tomu navrhol odvolania všetkých piatich obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného A. B. v plnom rozsahu poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení
podaného odvolania a v konečnom dôsledku navrhol, aby bol obžalovanému uložený miernejší trest.

Obhajca obžalovaného C. B. v plnom rozsahu poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení

podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celej odsudzujúcej časti
a sám rozhodol rozsudkom tak, že ho podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodí, pretože
nebolo dokázané, že spáchal skutok, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu.

Obhajca obžalovaného D. E. v plnom rozsahu poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení

podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám
rozhodol rozsudkom tak, že ho podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodí, pretože nebolo
dokázané, že spáchal skutok, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu.

Obhajca obžalovaného F. G. v plnom rozsahu poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení

Obhajca obžalovaného H. G. v plnom rozsahu poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení

podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám
rozhodol tak, že ho uzná vinným z prečinu nátlaku podľa § 192 ods. 1 Tr. zák. a za to mu uloží primeraný
peňažný trest alebo primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Ak by
neakceptoval zmenu právnej kvalifikácie, ako bola navrhnutá, žiadal aby mu bol uložený trest odňatia
slobody, ktorého výmera bude mimoriadne znížená.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaní A. B., C. B.,
D. E., F. G. a H. G. ako oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému
boli prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste obžalovaných C. B., D. E., F. G. a H. G., ako aj o treste

uloženom obžalovanému A. B., zároveň výrokov o náhrade škody ohľadne obžalovaných C. B. a D. E.
a taktiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po uvedenom procesnom postupe dospel
k záveru, že odvolania obžalovaných A. B. a C. B. neboli podané dôvodne, odvolania obžalovaných D.
E., F. G. a H. G. boli podané dôvodne len čiastočne a to proti výrokom o treste.Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutým
rozsudkom bolo pri ukladaní trestov obžalovanému F. G. porušené ustanovenie Trestného zákona

a zároveň mu bol uložený neprimerane prísny trest, obžalovaným D. E. a H. G. bol tiež uložený
neprimeraný trest, ale len pokiaľ ide o dĺžku ustanovenej skúšobnej doby, hoci u obžalovaného D. E.
došlo aj k porušeniu ustanovenia Trestného zákona.

Pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaných C. B., D. E., F. G. a H. G. súd prvého stupňa pri dodržaní

zákonného procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu, rozhodol na hlavnom
pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne
vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým
hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť
a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaných a správne postupoval,
keď C. B. v bodoch 2./ a 3./, F. G. v bodoch 5/, 6./, 8./, 10./ a 12./, H. G. v bodoch 6./, 8./, 10./ a 12./
uznal za vinných z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a D. E. v bode 1./ uznal za vinného zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., nakoľko spoločným konaním
inéhohrozbounásiliaahrozbouinejťažkejujmynútili,abyniečokonalačinspáchalispoločnýmkonaním
najmenej dvoch osôb.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 17
až 41, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 32 až 41, s ktorým sa stotožnil.

V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť aj odvolacím námietkam štyroch obžalovaných,
ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu

vo výrokoch o vine, naviac sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už prvostupňový súd.
Ustálená dôkazná situácia súčasne neodôvodňovala aplikáciu zásady v pochybnostiach v prospech
obvineného, ako sa toho domáhali odvolatelia.

Pokiaľ ide o výrok o vine vo vzťahu k obžalovanému C. B. ohľadom bodov 2/ a 3/, okresný súd sa

s jeho obhajobou vysporiadal na stranách č. 33 a č. 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj na
stranách č. 36 až č. 39, vrátane hodnotenia dôkazov, na ktoré krajský súd poukazuje. Zdôrazňuje, že
obžalovaného usvedčuje zo spáchania čiastkového útoku v bode 2/ výpoveď spoluobžalovaného L. M.,
taktiež aj výpoveď spoluobžalovaného R. C. z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná, pokiaľ ide o spáchanie čiastkového útoku v bode 3/ aj výpoveď spoluobžalovaného A. B.,

taktiež výpoveď svedka poškodeného L. M., ako aj listinné dôkazy, najmä výpisy z účtov predmetných
bánk.

Už na začiatku krajský súd poznamenáva, a to vo vzťahu ku všetkým štyrom obžalovaným, že celú
ich trestnú činnosť, z ktorej boli uznaní za vinných aj ďalší spoluobžalovaní, je v danom prípade

potrebné posudzovať aj komplexne a nielen izolovane a to najmä vo vzťahu k poškodenému L. M., na
ktorého slobodu rozhodovania pôsobili všetci obžalovaní spôsobom tak, ako bol ustálený pri jednotlivých
čiastkových útokoch v bodoch 1/ až 12/ napadnutého rozsudku, ktoré na seba časovo nadväzovali
a skutkovo súviseli.

Vzhľadom na rozsiahlosť trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o počet spoluobžalovaných, ako aj
počet jednotlivých čiastkových útokov, je do určitej miery akceptovateľné, že sa pri jednotlivých
výpovediach, či už obžalovaných, ako aj svedka poškodeného L. M., vyskytli určité rozpory, najmä
pokiaľ ide o priebeh samotných jednotlivých čiastkových útokov, resp. konkrétne konanie jednotlivých
obžalovaných, prípadne aj svedka poškodeného a podieľal sa na nich, aj určitý odstup času od skutku

do času, kým boli vykonané jednotlivé dôkazy na hlavnom pojednávaní. Krajský súd však dospel
k záveru, že pokiaľ ide o určité konkrétne rozpory, na ktoré poukázali obžalovaní vo svojich odvolaniach,
tieto nič nemenia na tom, že jednotlivé rozhodujúce skutočnosti pri všetkých čiastkových útokoch,
ktorými napĺňali znaky predmetného zločinu, ktoré im boli kladené za vinu a z ktorého aj boli uznaníza vinných tak, ako je predtým uvedené, boli bez rozumných pochybností zistené a ustálené, teda
v konečnom dôsledku s istotou preukázané a následne správne právne kvalifikované. To platí aj
ohľadne svedka poškodeného L. M., ktorý je cudzincom a ktorý bol po celý čas v stresovej situácii,

zdôrazňujúc aj počet obžalovaných a počet jednotlivých čiastkových útokov, ktoré boli voči nemu
spáchané, teda je pochopiteľné a akceptovateľné, že o určitých konkrétnych skutočnostiach mohol
vypovedaťdourčitejmieryrozdielne,avšaktietonebolitakéhovýznamu,abyspochybňovalijehocelkovú
dôveryhodnosť, najmä ak nemal žiadny relevantný dôvod, aby v takej miere vypovedal v neprospech
toľkých obžalovaných a o toľkých čiastkových útokoch, ak by sa reálne nestali.

Pokiaľ ide o námietku procesnej povahy, okrem toho, že svedok vyhlásil, že rozumie slovenskému
jazyku, možno konštatovať, že jeho jazykové schopnosti boli dostatočné nielen na uplatnenie jeho práv
v tomto konaní, ale zároveň porozumel tomu, v akom procesnom postavení sa nachádza v rámci tohto
trestného konania. Bolo pritom prirodzené, že neovláda slovenský jazyk na takej úrovni ako občania
slovenskej národnosti, avšak vzhľadom na počet a rozsah jeho výpovedí bolo zrejmé, že podstate

konania a kladeným otázkam rozumie v potrebnej miere, teda nebolo potrebné pribrať do konania
tlmočníka.

Neobstojí ani obhajoba obžalovaného v tom smere, že spoluobžalovaní L. M. a A. B. ho usvedčovali
len z toho dôvodu, že priznali svoju vinu a preto nemohli vypovedať inak, nakoľko ich výpovede

v rozhodujúcich častiach potvrdzujú aj iné vykonané dôkazy, títo naviac nemali z takýchto výpovedí
žiadne výrazné benefity, napokon obžalovanému A. B. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
na rozdiel od väčšiny spoluobžalovaných, teda nebol preukázaný žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by
vypovedali do takej miery v neprospech spoluobžalovaných.

Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že uvedená argumentácia sa vzťahuje aj na ďalších
spoluobžalovaných, ktorí podali odvolanie proti výroku o vine a to D. E., F. G. a H. G., prihliadajúc aj na
to, že išlo celkovo o spoločné konanie viacerých spolupáchateľov.

Nemožno opomenúť ani to, že práve obžalovaný C. B. bol jednou z osôb, ktoré prvotne naplánovali

spôsob a postup, akým budú vydierať poškodeného, s cieľom získať od neho čo najviac peňažných
prostriedkov a dokonca sprostredkoval stretnutie poškodeného s osobou, s ktorou mal tento následne
pohlavný styk, o ktorej mu uviedol, že má 20 rokov, čo bola základná skutočnosť, aby mohli realizovať
ich ďalšie naplánované konanie, kladené im za vinu. Naviac obžalovaný získal pre seba čiastkovým
útokom v bode 2) sumu 750,- Eur a pri čiastkovom útoku v bode 3) sumu 250,- Eur.

Pokiaľ ide o výrok o vine vo vzťahu k obžalovanému D. E. ohľadom bodu 1), okresný súd sa s jeho
obhajobou vysporiadal na strane č. 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj na stranách č. 36
až 39, vrátane hodnotenia dôkazov, na ktoré krajský súd poukazuje. Zdôrazňuje, že obžalovaného
usvedčuje zo spáchania čiastkového útoku v bode 1) výpoveď spoluobžalovaného L. M., taktiež výpoveď

svedka poškodeného L. M., čiastočne aj výpoveď spoluobžalovaného C. B., ktorý potvrdil, že pri
počiatočnom rozhovore v byte v A. bol aj obžalovaný D. E., ako aj listinné dôkazy, najmä výpis z účtu
predmetnej banky.

V ďalšom krajský súd poukazuje aj na svoju predtým uvedenú argumentáciu, pričom obžalovaný L.

M. bol v priateľskom vzťahu s obžalovaným D. E. a o to viac nemal žiadny relevantný dôvod, aby mu
svojou výpoveďou priťažoval. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný D. E. bol aj jednou z osôb,
ktoré zosnovali prvotný plán ako budú poškodeného vydierať a pri čiastkovom útoku v bode 1) získal
pre seba sumu 500,- eur.

Pokiaľ ide o výrok o vine vo vzťahu k obžalovanému F. G. ohľadom bodov 5), 6), 8), 10) a 12), okresný
súd sa s jeho obhajobou vysporiadal na stranách č. 34 a č. 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ako aj na stranách č. XX, N. XX a č. 40, vrátane hodnotenia dôkazov, na ktoré krajský súd poukazuje.
Zdôrazňuje,žeobžalovanéhozospáchaniačiastkovýchútokovusvedčujúvýpovedespoluobžalovaných
L. M. a A. B., pričom v konaní pred súdom sa k čiastkovým útokom v bodoch 6), 8), 10) a 12) ako takým

priznal aj spoluobžalovaný H. G.. Taktiež je usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného L. M., ako aj
zvukovými záznamami a prepismi hovorov, a vo vzťahu k čiastkovému útoku v bode 10) aj sms správami.V ďalšom krajský súd poukazuje aj na predtým uvedenú argumentáciu. Zároveň zdôrazňuje, že trestná
činnosť obžalovaných F. G., ale aj H. G. nebola samostatná a izolovaná, ale časovo a skutkovo
nadväzovala na predchádzajúcu trestnú činnosť ostatných spoluobžalovaných voči tomu istému

poškodenému, o ktorej mali obaja vedomosť, a to najmä o tom, že poškodený nekoná dobrovoľne, ale
pod tlakom ďalších spoluobžalovaných. Naviac tohto v priebehu niekoľkých dní opakovane vyhľadali
a kontaktovali, či už osobne alebo telefonicky, pričom dôrazne trvali na požiadavke, aby poškodený
zaplatil ďalšie peňažné prostriedky, resp. ich získal prostredníctvom úveru, teda ich konanie v súhrne
v žiadnom prípade nemožno považovať len za „prehováranie“. Na tomto nič nemení skutočnosť, že

v tomto štádiu už poškodený nezaplatil žiadnemu z obžalovaných ďalšiu sumu.

Na uvedenú argumentáciu poukazuje krajský súd aj vo vzťahu k obžalovanému H. G. ohľadom
čiastkových útokov v bodoch 6), 8), 10) a 12) a to aj s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresným súdom na stranách č. 35 a č. XX, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 39 a č. 40.

Za takejto dôkaznej situácie súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúci v neprospech všetkých štyroch
obžalovaných, prihliadajúc aj na priznanie obžalovaného H. G., ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali
sa, vzhľadom na ich počet, rôznorodosť, kvalitu a celkovú dôkaznú hodnotu, totiž nielenže vyvracia ich
obhajobu a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vyznievajúcich v ich prospech v takej miere, ktorá by
ich mohla prípadne zbaviť trestnej zodpovednosti, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaní

spáchali jednotlivé čiastkové útoky tak, ako boli ustálené okresným súdom, ktorý ich súčasne náležite
právne kvalifikoval, pričom obžalovaní sú za ne aj trestne zodpovední. Za takejto situácie a zisteného
a ustáleného stavu by nebola v súlade so zákonom prípadná aplikácia zásady v pochybnostiach
v prospech obvineného a to ani u jedného z nich.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku pozostávajúceho z jednotlivých čiastkových útokov ako zločinu,
resp. pokračujúceho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom
na stranách č. 40 a č. XX, s ktorým sa stotožnil. Za nedôvodné teda považuje odvolacie námietky
v tom smere, že skutok by mal byť posúdený len ako prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1 Tr. zák., keďže

konanie ani jedného z obžalovaných nemožno posúdiť a kvalifikovať len ako konanie obmedzujúce
sa iba na zneužitie naliehavej nemajetkovej potreby alebo tiesne vyvolanej nepriaznivými osobnými
pomermi, najmä ak použili voči poškodenému hrozbu inej ťažkej ujmy a to trestným stíhaním, stratou
zamestnania a vyhostením z územia Slovenskej republiky, obžalovaný H. G. aj hrozbou násilia a to
zabitím, všetko s cieľom získať od poškodeného peňažné prostriedky v požadovanej výške. Uvedené

platí aj pre prípadnú právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa §
233 ods. 1 Tr. zák., ktoré by tiež nevystihovalo podstatu ich konania a následku, ktorý spôsobili zavinene.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o trestoch uložených všetkým piatim obžalovaným
dospel krajský súd k rovnakým záverom ako okresný súd vo vzťahu k obžalovaným A. B. a C. B.,

ale čiastočne k iným záverom vo vzťahu k obžalovaným D. E. a H. G., predovšetkým však vo vzťahu
k obžalovanému F. G..

Pokiaľ ide o hodnotenie osôb obžalovaných krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu na stranách č. XX a č. 43.

Na uloženie trestov prepadnutia vecí (troch mobilných telefónov) podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v
znení účinnom od 06.08.2024, obžalovaným A. B., F. G. a H. G. boli splnené všetky zákonné podmienky,
nakoľko išlo o veci im patriace, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, pričom ich uloženie títo
obžalovaní v dôvodoch podaných odvolaní ani priamo nenapádali.

Krajský súd dáva do pozornosti, prihliadajúc na ust. § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od
06.08.2024, že obžalovaný A. B. spáchal tri čiastkové útoky, trestnú činnosť neinicioval a získal z nej
sumu 250,- eur, obžalovaný C. B. spáchal dva čiastkové útoky, trestnú činnosť inicioval a získal z nej
sumu 1 000,- eur, obžalovaný D. E. spáchal jeden čiastkový útok, trestnú činnosť inicioval a získal

z nej sumu 500,- eur, obžalovaný F. G. spáchal päť čiastkových útokov, trestnú činnosť neinicioval
a nezískal z nej žiadny majetkový prospech, obžalovaný H. G. spáchal štyri čiastkové útoky, trestnú
činnosť neinicioval a nezískal z nej žiadny majetkový prospech.Pokiaľ ide o uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov
obžalovanému A. B., na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom na strane č.

45,sktorýmsastotožnil,pričomtakýtotrestpovažovalzazákonnýaprimeraný.Okresnýsúdpriukladaní
trestu dostatočne zohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré vyznievali v prospech obžalovaného,
na ktoré poukázal vo svojom odvolaní. Práve z týchto dôvodov obžalovanému mimoriadne znížil podľa §
39 ods. 1, ods. 3 písm. e), ods. 5 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, výmeru trestu odňatia slobody
o 2 roky a 6 mesiacov pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá predstavovala 6

rokov, prihliadajúc aj na § 34 ods. 3 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za jeho
inú trestnú činnosť, bolo vzhľadom na § 49 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, podmienečne
odloženie jeho výkonu vylúčené. Zo stávajúcich alternatívnych trestov, vzhľadom na trestnú sadzbu,
prichádzalo do úvahy popri treste prepadnutia veci len uloženie trestu domáceho väzenia, ktorý by však

vzhľadom na sklony obžalovaného páchať trestnú činnosť, ale predovšetkým pre jej celkovú závažnosť,
bol neprimerane mierny. Keďže krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu druhov trestov,
pri treste odňatia slobody, vrátane jeho výmery, odvolanie obžalovaného A. B. zamietol podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné.

Pokiaľideouloženieďalšiehonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvovýmere4rokyobžalovanému
C. B., na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, krajský
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom na strane č. 46, s ktorým sa
stotožnil, pričom tento považoval za zákonný a primeraný. Okresný súd pri ukladaní trestu dostatočne
zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a napriek prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi

v pomere 1:0 obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, ktorá predstavovala 4 roky.

podmienečne odloženie jeho výkonu vylúčené. Zo stávajúcich alternatívnych trestov, vzhľadom na
trestnú sadzbu, prichádzalo do úvahy len uloženie trestu domáceho väzenia, ktorý by však vzhľadom na
celkovú závažnosť trestnej činnosti, ktorej bol obžalovaný jedným z iniciátorom a získal ňou aj majetkový
prospech, berúc do úvahy aj jeho postoj k nej, bol neprimerane mierny. Keďže krajský súd nezistil
zákonný dôvod na zmenu druhu trestu a jeho výmery, odvolanie obžalovaného C. B. zamietol podľa §

319 Tr. por. ako nedôvodné.

Pokiaľideouloženietrestovodňatiaslobodyvovýmere4rokovobžalovanýmD.E.aH.G.,výkonktorých
im bol podmienečne odložený s probačným dohľadom za súčasného uloženia uvedených povinností,
krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom na stranách č. XX a č.

48, s ktorým sa, okrem ďalšej argumentácie, v týchto častiach stotožnil, pričom takéto tresty považoval
za zákonné a primerané.

Na druhej strane u týchto dvoch obžalovaných, na rozdiel od obžalovaných A. B., C. B., ale aj F. G.,
neexistoval žiadny zákonný dôvod, aby im okresný súd ukladal tresty podľa Trestného zákona, v znení

účinnom od 06.08.2024, nakoľko nebol pre nich priaznivejší, práve naopak podľa Trestného zákona,
v znení účinnom do 06.08.2024, by sa vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
u obžalovaného H. G. v pomere 2:0 a u obžalovaného D. E. v pomere 1:0, keďže mu mala byť priznaná
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. vedenie riadneho života (síce sa dopustil 12
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale od roku 2023 len jedného, pričom všetky

boli menšej závažnosti), znižovala horná hranica trestnej sadzby z 10 rokov na 8 rokov.

Tietopochybeniavšakboliformálnejpovahyanemalipriukladanítrestovodňatiaslobodyaninajedného
z obžalovaných žiadny negatívny dopad a to predovšetkým z dôvodu, že obidvom obžalovaným bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, t.j. na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej

sadzby a preto krajský súd nepovažoval za nevyhnutné tieto pochybenia odstrániť a napraviť svojim
rozhodnutím.Taktieždávadopozornosti,ženapriekprevahepoľahčujúcichokolností,vrátanevedeniariadnehoživota
obžalovanými pred spáchaním trestného činu, nezistil u nich také pomery alebo okolnosti prípadu,
ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie výmery trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby. Nemožno totiž opomenúť, že obžalovaný D. E. bol jednou z osôb, ktoré
trestnú činnosť iniciovali a mal z nej aj majetkový prospech, obžalovaný H. G. sa zase dopustil až 4
čiastkových útokov a priznal sa k nim až v priebehu hlavného pojednávania, naviac im bol výkon týchto
trestov podmienečne odložený.

Berúc však do úvahy doterajší spôsob života obidvoch obžalovaných, ktorí neboli doposiaľ súdom
trestaní, skrátil im krajský súd dĺžku trvania ustanovenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
s probačným dohľadom zo 4 rokov na 3 roky, každému zvlášť.

Pokiaľ ide o uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov obžalovanému F.
G., na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, krajský súd zistil,

že pri ukladaní tohto trestu bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a zároveň mu bol uložený
neprimerane prísny trest.

Okresný súd správne pri ukladaní trestu aplikoval Trestný zákon, v znení účinnom od 06.08.2024, ktorý
bol pre tohto obžalovaného priaznivejší a to z hľadiska výšky dolnej hranice zákonom ustanovenej

trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu, ktorá sa zvyšovala o 1/3-tinu a nie až o 1/2-vicu a ktorá
tak predstavovala po zvýšení 6 rokov.

Okresný súd však pochybil, keď nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 ods. j) Tr.
zák., v znení účinnom od 06.08.2024, nakoľko tento nepochybne pred spáchaním trestného činu viedol

dlhú dobu riadny život. Oveľa závažnejším však bolo jeho pochybenie, keď obžalovanému, vzhľadom
na okolnosti prípadu, mimoriadne neznížil výmeru trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024.

Okrem prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0, bolo potrebné zobrať do úvahy,

že obžalovaný síce spáchal 5 čiastkových útokov, ale trestnú činnosť neinicioval a nezískal z nej žiadny
majetkový prospech. Najdôležitejším faktorom bol však odstup času, takmer 30 rokov, ktorý uplynul od
jeho posledného odsúdenia, na ktorý okresný súd vôbec neprihliadol.

Krajský súd zdôrazňuje, že na uvedené odsúdenie bolo potrebné prihliadnuť, nakoľko napriek uplynutiu

takej dlhej doby nedošlo k jeho zahladeniu. Konajúce súdy si prípadné zahladenie odsúdenia nemohli
vyriešiť ako tzv. predbežnú otázku, pretože ide o návrhové konanie a obžalovaný takýto návrh na
príslušný súd nepodal, hoci by inak došlo k jeho zahladeniu a hľadelo by sa na neho ako keby odsúdený
nebol, keďže by na takéto rozhodnutie splnil všetky zákonné podmienky.

Napriek takémuto právnemu stavu, by nebolo v súlade so zákonom na takúto okolnosť neprihliadať a to
najmä,akobžalovanýnaviacodjehopodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyvroku
1997, ktorý mu bol uložený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (išlo o tzv. základnú skutkovú podstatu) vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil, už nebol

súdom trestaný, ani sankcionovaný za priestupok, bol zamestnaný a viedol usporiadaný rodinný život.

Táto okolnosť zásadného významu, spolu s ďalšími okolnosťami vyznievajúcimi v jeho prospech
v súhrne odôvodňovali zrušenie neprimerane prísneho trestu uloženého mu okresným súdom, pričom
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačovalo aj uloženie trestu kratšieho trvania a z týchto dôvodov

mu krajský súd mimoriadne znížil výmeru trestu odňatia slobody na 4 roky.

Nakoľko výkon tohto trestu nebol nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu a zároveň boli splnené
všetky zákonné podmienky vyplývajúce z § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v znení
účinnom od 06.08.2024, jeho výkon obžalovanému podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad

nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň mu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom od
06.08.2024, ustanovil dlhšiu skúšobnú dobu a to 5 rokov. Taktiež mu uložil podľa § 51 ods. 2, ods. 3
písm. f), ods. 4 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obmedzenie spočívajúce v zákaze
kontaktu s poškodeným L. M. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickejkomunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, ako aj povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodeného.

Uloženie jednotlivých trestov všetkým piatim obžalovaným tak ako sú predtým uvedené, pokiaľ ide o ich
druh a výmeru, zabezpečí v danom prípade u každého z nich v dostatočnej miere dosiahnutie účelu
trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej
prevencie, pričom takéto tresty zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 33a ods. 2 Tr. zák.,

§ 34 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024 a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.

Pokiaľideovýrokyonáhradeškody,krajskýsúdichzákonnosťaodôvodnenosťpreskúmallenvovzťahu
k obžalovaným C. B. a D. E., a to napriek tomu, že ich odvolaním priamo nenapadli, nakoľko mali vo
výrokoch o ich vine, ktoré taktiež podliehali tzv. prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, podklad. To

neplatí vo vzťahu k obžalovanému A. B., ktorý podal odvolanie len proti výroku o treste.

Nakoľko okresný súd o uložení povinností nahradiť škodu v spôsobenej výške poškodenému L. M.
pri čiastkových útokoch v bode 1) vo vzťahu k obžalovanému D. E. a v bodoch 2) a 3) vo vzťahu
k obžalovanému C. B., a to spoločne a nerozdielne s ďalšími tam uvedenými spoluobžalovanými,

rozhodol zákonne a svoje rozhodnutie aj na strane č. 49 náležite odôvodnil, krajský súd si jeho
argumentáciu v plnom rozsahu osvojil, v podrobnostiach na ňu poukazuje a nebude ju nadbytočne
opakovať.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine,

o treste a o náhrade škody v rozsahu ako je predtým uvedený, ako aj správnosti postupu konania,
ktoré im predchádzalo, z vyššie prezentovaných dôvodov o odvolaniach všetkých piatich obžalovaných
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 30, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť , Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025