Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NEMCO s.r.o., so sídlom
Sasinkova 1481/21, 908 01 Kúty, IČO: 47 367 733, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: TAX
LAW, s. r. o., so sídlom Radlinského 2920/23A, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100599723/2022 zo dňa 25.3.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/164/2022 zo dňa 27.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec až máj 2018,
júl a október 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101151952/2021 zo dňa 6.7.2021 (ďalej ako

„protokol“). Na základe výsledkov uvedených v protokole správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení
rozdielu dane č. 102356625/2021 zo dňa 23.11.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vyrubil rozdiel dane v sume 2.000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie
október 2018. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu služby
propagácie a reklamy reklamného partnera NEMCO, s.r.o. dodávateľom Consult Partner, s.r.o. (ďalej aj
ako „deklarovaný dodávateľ“), tak ako deklarovala predložená faktúra a že deklarovanému dodávateľovi

vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“), čo malo za následok, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z
uvedenej faktúry.
2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100599723/2022 zo dňa 25.3.2022 (ďalej ako
„rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
3. Prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného sú odôvodnené obdobne. Správca
dane v zdaňovacom období október 2018 žalobcovi neuznal odpočítanie DPH v sume 2.000,00

eur z faktúry, ktorej predmetom bolo poskytnutie reklamných služieb na podujatí BUSINESS GOLF
TOUR 2018. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok pre uplatnenie odpočítania dane
vypočul konateľa žalobcu, pána Michala Nemčoviča, ktorý uviedol, že hlavnou činnosťou žalobcu bola
sprostredkovateľská činnosti v oblasti služieb, konkrétne poradenstvo v príprave náterových hmôt vautomobilovom priemysle. Ďalej uviedol, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu s nemeckou spoločnosťou,
pobočkou spoločnosti Axalta Coating Systems, ktorá dodáva farby pre automobilový priemysel.
4. Správca dane ďalej opísal zabezpečenie predmetných reklamných služieb. Žalobca uzatvoril s

deklarovanýmdodávateľomzmluvuoposkytovaníreklamnýchslužieb,ktorejpredmetombolikomplexné
marketingové a reklamné služby smerujúce k prezentácii a propagácii žalobcu. Deklarovaný dodávateľ
mal propagovať logo, obchodné meno prípadne iné označenie žalobcu, ako reklamného partnera
podujatia a zabezpečiť podpornú mediálnu kampaň v televízii, rozhlase a v printových médiách.
Podujatím sa rozumie kultúrno-športové podujatie „BUSINESS GOLF TOUR 2018“ (ďalej aj ako

„podujatie“). Dodanie reklamných služieb deklarovala faktúra vystavená deklarovaným dodávateľom,
kde bola cena za komplexné zabezpečenie reklamných služieb dohodnutá na 10.000,00 eur bez DPH.
5. Pri dokazovaní bola správcovi dane predložená hodnotiaca správa „BUSINESS GOLF TOUR
2018“, ktorá obsahovala súbor fotografických snímok preukazujúcich propagujúcu podujatia a z ktorej
vyplývalo, že na plagátoch, LED obrazovkách, v časopisoch a reklamnom spote bolo medzi reklamnými
partnermipodujatiazverejnenélogožalobcu.Správcadaneuzatvoril,žeanijednasnímkanepreukázala,

že činnosť žalobcu resp. jeho produkty / služby boli v súvislosti s podujatím propagované tak, aby sa
o nich mohla dozvedieť verejnosť. Správca dane konštatoval, že zverejnenie loga neznamená, že boli
reklamnému partnerovi poskytnuté reklamné služby, je to len potvrdením, že sa podieľal na reklame
podujatia, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona o DPH.
6. Správca dane za účelom preverenia splnenia podmienok pre uplatnenia práva na odpočítanie

dane zistil, že deklarovaný dodávateľ nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení ani vierohodnosť
spornej faktúry v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. V hodnotiacej správe, ktorá je jediným
dôkazom o poskytnutých reklamných službách, boli tabuľky deklarujúce odvysielanie reklamných spotov
propagujúcich podujatie v televíziách Markíza a TA3, pričom zadávateľom bola spoločnosť JK Media,
s.r.o., nie deklarovaný dodávateľ. V dokumentácii sa nenachádzala žiadna zmienka o deklarovanom

dodávateľovi a vo fotodokumentácii k hodnotiacej správe bolo v spodnej časti zobrazené logo B&D
Agency s odkazom na webovú stránku B.
7. Deklarovaný dodávateľ je nespolupracujúcou spoločnosťou, ktorá nereagovala na výzvy správcu
dane. Z vyjadrení bývalého konateľa vyplývalo, že reklamné a marketingové služby pre deklarovaného
dodávateľa poskytla spoločnosť Tener s.r.o., ktorá je taktiež nespolupracujúcou spoločnosťou. Uvedené

spoločnosti sú nespolupracujúce, nereagovali na výzvy správcu dane, a teda ani neposkytli správcovi
dane žiadne doklady ani informácie k podujatiu. Na základe uvedeného vznikli dôvodné pochybnosti o
dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa.
8. Správca dane spochybnil vzťah medzi deklarovaným dodávateľom, ktorý nevykonával žiadnu
ekonomickú činnosť, nebol reklamnou agentúrou a rovnako ani nepropagoval svoju činnosť na internete.

Zuvedenéhoďalejkonštatoval,žerealizovaniepropagáciesvojhologavznačnejsume,prostredníctvom
neznámeho dodávateľa, ktorý ani nie je reklamnou agentúrou, ktorého obchodné meno nebolo uvedené
na hodnotiacej správe ani žiadnom plagáte a ktorý vo finančnom výkaze za rok 2018 vykázal len obežný
majetok bolo neopatrné a neobozretné.
9. Žalovaný mal za preukázané, že fakturovaná služba neslúžila žalovanému na uskutočňovanie jeho

zdaniteľných plnení v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bolo preukázateľne spochybnené
dodanie služieb deklarovaným dodávateľom.
II. Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“),
požadujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci

správcovi dane na ďalšie konanie.
11.Žalobcanamietal,žespoločnýsystémzabezpečujeúplnúdaňovúneutralituvšetkýchhospodárskych
činností bez ohľadu na ich ciele a výsledky, ak tieto činnosti podliehajú DPH. Žalovaný a správca dane
podľa názoru žalobcu mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet, čím túto zásadu porušili. Žalobca
dopĺňa, že právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže byť

obmedzené.
12. V daňovom konaní je dôkazné bremeno rozložené medzi daňovníka a správcu dane, pričom daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: tvrdiť a svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania a predložením písomných dokladov.
Správcadanepreukazujeskutočnostioúkonochvykonanýchvočiplatiteľovidane,ktorésúrozhodnépre

správne určenie dane. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť naplnil tým, že predložil zmluvu o poskytovaní
reklamnýchslužieb,faktúruahodnotiacusprávuzreklamnejkampane.Žalobcaodkazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, kde poukazuje, že pri
preukázaní existencie materiálneho plnenia, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.13. Žalovaný a správca dane taktiež porušili práva žalobcu tým, že napriek jeho žiadosti nevykonali
ďalšie dokazovanie prostredníctvom výsluchov konateľov dodávateľov a subdodávateľov. Vyjadrenia
predmetných konateľov len prevzali z iných konaní. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že v predmetných

veciach išlo o skutočnosti netýkajúce sa priamo žalobcu, na druhej strane sa daňové orgány opierajú
najmä o predmetné prevzaté vyjadrenia. Žalovaný svojim konaním odsúhlasil správcovi dane konanie,
kde žalobca nemal právo participovať a klásť svedkom otázky, čo predstavuje porušenie § 45 daňového
poriadku. Žalobca nespochybnil, že správca dane môže použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, avšak len za predpokladu, že budú zachované

práva daňového subjektu.
14. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 žalobca namietal,
že právo na odpočítanie dane nepodlieha predloženiu dôkazu o tom, že zdaniteľná osoba nadobudla
zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre. Preto ak žalovaný a správca dane požadujú,
aby žalobca preukázal, že sporné plnenia dodal deklarovaný dodávateľ, konajú v rozpore s judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca namieta, že správca dane žiadnym relevantným spôsobom

nespochybnil, že by uvedené služby neboli poskytnuté.
15. Žalobca ďalej namietal procesné vady. Správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s vyhláškou
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry
orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, s § 23 ods. 2 a § 33 daňového poriadku, keď daňovej kontrole
nebolo pridelené číslo konania. Podľa § 47 písm. b) daňového poriadku musí protokol z daňovej kontroly

obsahovať číslo konania. Protokol neobsahuje číslo konania, obsahuje len unikátne číslo vygenerované
a nachádzajúce sa len na tomto dokumente. Rovnako na prvostupňovom rozhodnutí chýba uvedenie
čísla a dátumu rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) daňového poriadku, obsahuje len unikátne
vygenerované číslo. Žalobca zastáva názor, že ak čísla uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov
spisu nie sú označením spisu, znamená to, že správca dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný

spis, jednotlivé dokumenty vydané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované
pod jednotným číslom konania. Správca dane ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu
dospieť k žiadnemu záveru. Skutočný spis nikdy nebol a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre absenciu spisu.
16. Žalobca tiež podal podnet na vylúčenie zamestnancov správcu dane podľa § 60 ods. 1 a ods. 2

daňového poriadku. Správca dane dňa 20.5.2021 rozhodol o nevylúčení Z.. J. H., a tá následne dňa
21.5.2021 rozhodla o nevylúčení Z.. X. J. a Z.. J. S.. V rozhodnutí o nevylúčení zo dňa 20.5.2021
správca dane neposúdil námietku zaujatosti podľa § 60 ods. 2 daňového poriadku, iba podľa § 60 ods. 1
daňového poriadku. Z.. J. H. sa pritom dňa 23.4.2021 zúčastnila úkonu ako zamestnanec iného stupňa,
čím naplnila podmienky vyplývajúce z § 60 ods. 2 daňového poriadku na vylúčenie z konania v daňovej

kontrole. Na základe uvedeného sú rozhodnutia o nevylúčení zamestnanca zo dňa 21.5.2021 podľa
§ 64 a nasl. daňového poriadku nulitné a nemožno na ne prihliadať. Úkony vykonané predmetnými
zamestnankyňami správcu dane sú preto v celosti nezákonné.
17. Žalobca poukazuje, že výkon daňovej kontroly je priamo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-610/19, ak sú pochybnosti postavené len na pochybnostiach týkajúcich sa

subdodávateľov a dodávateľov žalobcu. Zamietnutie by bolo možné len vtedy, ak by bolo dostatočným
spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,
či mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu. Správca dane ani žalovaný
nepreukázali účasť ani vedomosť o daňovom podvode, preto nemohli rozhodnúť tak, ako rozhodli.
18. Žalobca uviedol, že akcia BUSINESS GOLF TOUR 2018 sa reálne uskutočnila, kampaň bola

zrealizovaná a žalobca zaplatil faktúru za reklamné služby na účet dodávateľa, ktorú má riadne
zaúčtovanú, pričom tieto skutočnosti priznáva aj samotný správca dane. Žalobca vystupoval na podujatí
ako reklamný partner, hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň
obchodného mena žalobcu s doplnením textu TECHNICAL SUPPORT, ktorý bližšie špecifikuje daňový
subjekt a jeho činnosť. Pri viac ako desiatich reklamných partneroch nie je dispozične možné, aby

na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch bola uvedená informácia o predmete
podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník môže kontaktné údaje
o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť cez obchodný register, či portál finstat.sk.
19. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-30S/164/2022 zo
dňa 27.3.2024 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej ako

„SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
20. Správny súd zdôraznil, že v predmetnej veci správca dane a žalovaný uvádzajú viacero dôvodov,
pre ktoré nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH, avšak nejedná sa o „zmiešavanie“ dôvodov
na nepriznanie odpočítania dane, pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a pre možnú účasť napodvodnom konaní, nakoľko všetky dôvody smerujú ku kumulatívnemu nesplneniu hmotnoprávnych
podmienok pre uznanie práva na odpočítanie DPH. Keďže žalobca v správnej žalobe nenamieta
nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov finančnej správny v tomto smere, správny súd viazaný správnou

žalobou, na túto skutočnosť neprihliadal.
21. Správny súd uviedol, že správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu skutočného dodávateľa deklarovaných služieb a že na podujatí neboli
propagované výrobky a služby dodávané žalobcom. Spochybnil teda aj podmienku, či poskytnutá
reklamná služba propagovala hospodársku činnosť žalobcu. Správny súd poukázal na závery

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-344/20 Amper Metal Kft. Orgány finančnej správy
pritom uzavreli, že na podujatí bolo propagované len logo žalobcu, nie jeho hospodárska činnosť, z čoho
podľa nich vyplynulo, že nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona o DPH, keďže
žalobca sporné plnenie (službu) nepoužil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôvod neuznania práva
naodpočetDPH,nespočívallenvspochybnenídeklarovanéhododávateľa,aleajnanepreukázaníúčelu
služby v rámci ekonomickej činnosti. Túto skutočnosť žalobca v podanej správnej žalobe nenamieta.

22. Pokiaľ žalobca namieta, že uniesol svoje dôkazné bremeno, správny súd mal z administratívneho
spisu za preukázané, že správca dane žalobcovi oznámil svoje pochybnosti a vyzval ho na predloženie
dôkazov, že bol propagovaný nielen ako reklamný partner podujatia, ale takou formou, že sa verejnosť
mohla dozvedieť o jeho činnosti. Žalobca na túto výzvu reagoval len tým, že poskytne vyjadrenie vo
forme výsluchu konateľov žalobcu. Žalobca vznesené dôvodné pochybnosti nevyvrátil a neoznačil ani

relevantné dôkazy v tomto smere.
23. Správny súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa nesprávneho vedenia dokazovania ako nedôvodnú.
Správca dane postupoval v predmetnej veci v súlade s § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, žalobca
nepodal správcovi dane konkrétny návrh na výsluch svedkov, len všeobecne uviedol, že poskytne
vyjadrenie vo forme výsluchu konateľa daňového subjektu, ktorý pred správcom dane už opakovane

vypovedal. Rovnako všeobecný bol aj návrh žalobcu na vypočutie svedkov konateľov dodávateľov a
subdodávateľov, žalobca najmä nekonkretizoval, o ktoré osoby, s akými adresami a k čomu by mali
vypovedať. Správca dane preto postupoval v súlade s § 24 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého
nie je povinný vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, ak takéto nevykonanie odôvodní, čo správca
dane urobil a túto skutočnosť žalobca nerozporuje.

24. Čo sa týka procesných námietok, správny súd uviedol, že protokol je dostatočne jasne
identifikovaný, má všetky zákonom požadované náležitosti, hoci nie je doslovne označený pod
číslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie daňovú kontrolu pod jednotným číslom, ale
identifikátorom vygenerovaným pre konkrétny daňový subjekt a jemu vykonávanú daňovú kontrolu.
Obdobne argumentoval správny súd aj vo vzťahu k označeniu rozhodnutí správcu dane a žalovaného.

Podľa názoru správneho súdu je zrejmé, z akej daňovej kontroly bol protokol vyhotovený, akého
subjektu a zdaňovacích období sa týka, aké je jeho identifikačné číslo, že je datovaný a podpísaný.
Nevedenie žurnalizovaného spisu nemal správny súd za preukázané, keďže žalovaný na základe
výzvy správneho súdu predložil administratívny spis. Formálne nedostatky administratívneho spisu,
pokiaľ netvoria prekážku súdneho prieskumu, a nie je relevantným spôsobom spochybnená úplnosť

spisu, nezakladajú zásadnú vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaných rozhodnutí (rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021, body 53 a
54, a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/8/2019 zo dňa 26.2.2020, bod 98).
25. Pokiaľ žalobca poukazoval na nulitu rozhodnutí súvisiacich s nevylúčením zamestnankýň správcu
dane, v ustanovení § 64 ods. 2 daňového poriadku sú uvedené konkrétne rozhodnutia, ktoré sa považujú

za nulitné a z akých dôvodov, pričom argumentácia žalobcu týmto ustanoveniam nezodpovedá. Okrem
citácie§60ods.1aods.2daňovéhoporiadkužalobcanekonkretizoval,prečomalabyťZ..J.H.vylúčená
z daňovej kontroly, keďže nebolo preukázané, že sa v tej istej veci zúčastnila daňového konania ako
zamestnanec orgánu iného stupňa. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Z.. D.
J. rozhodla o nevylúčení Z.. J. H. z daňového konania u žalobcu. Správny súd tak nemal za preukázané,

že by Z.. J. H. rozhodla o svojom vlastnom nevylúčení. Keďže Z.. J. H.Á. nebola vylúčená, mohla
následne rozhodnúť o nevylúčení zamestnankýň Z.. X. J. G. Z.. J. S.. Rovnako nebolo preukázané, že
by sa Z.. J. H. zúčastnila úkonu v rámci daňovej kontroly ako zamestnanec orgánu iného stupňa tak,
ako to predpokladá § 60 ods. 2 daňového poriadku.
26. Správny súd záverom dodal, že za rozhodujúce považoval spochybnenie tretej hmotnoprávnej

podmienky a to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by reklamné služby priamo a
bezprostredne súviseli s transakciou žalobcu na výstupe, ktorá by zakladala právo na odpočítanie DPH.
Hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH musia byť splnené kumulatívne, preto
spochybneniečoilenjednejznichodôvodňujenepriznanieprávanaodpočítaniedane.Žalobcanamietallen správnosť záverov napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi, pričom závery
daňových orgánov vo vzťahu k nesplneniu tretej hmotnoprávnej podmienky nerozporoval. Preto závery
prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu obstoja.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu
27. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým

rozhodnutím a protokolom a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
28. Sťažovateľ namieta nesprávny procesný postup, ktorý odôvodňuje neexistenciou administratívneho
spisu a evidencie konania pod číslom konania. Sťažovateľ už v správnej žalobe poukázal na porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, z čoho vyplynul návrh na vykonanie dôkazu,
a to administratívneho spisu, z dôvodu manipulácie s predmetným spisom zo strany žalovaného.
Správny súd tento dôkaz nevykonal a ani sa s týmto návrhom nevysporiadal. Dôkazom neexistencie

administratívneho spisu je podľa sťažovateľa aj to, že žiaden dokument, ktorý správca dane prezentuje
ako dokument zo spisu, neobsahuje spisovú značku ani číslo konania. Takéto číslo konania neobsahuje
protokol, prvostupňové rozhodnutie ani rozhodnutie žalovaného. Sťažovateľ dopĺňa, keďže spis nebol
v čase rozhodovania správneho orgánu riadne žurnalizovaný, nie je preskúmateľný, a teda absentuje
základný predpoklad na rozhodovanie, a to je vychádzať zo zákonných dôkazov. Správny súd mal preto

postupovať podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
29. Sťažovateľ opätovne a rovnako ako v podanej správnej žalobe namieta nesprávne vybavenie jeho
námietok zaujatosti proti zamestnancom správcu dane (bližšie bod 16 tohto rozsudku).
30. Sťažovateľ ďalej namieta nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti,
pričom zopakoval, že základnou zásadou systému DPH je daňová neutralita. Správca dane a žalovaný

svojím postupom v predmetnej veci cielili zbaviť sťažovateľa práva na odpočítanie DPH, čím by porušili
zásadu daňovej neutrality. Právo na odpočítanie DPH podľa názoru žalobcu nemôže byť obmedzené.
31. Sťažovateľ opakovane popísal mechanizmus dôkazného bremena v daňovom konaní, pričom
zdôraznil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní uniesol predložením zmluvy o poskytovaní
reklamných služieb, faktúry a hodnotiacej správy z reklamnej kampane. S odkazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011 a rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-610/19 sťažovateľ namietal, že nemôže znášať dôkazné bremeno
na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u jeho dodávateľov a subdodávateľov.
Zároveň argumentoval, že v prípade preukázania materiálneho plnenia mu nemôže byť odňaté právo
na odpočítanie dane.

32. Sťažovateľ poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 1Sfk/24/2021 zo dňa 27.10.2023, bod 47 podľa ktorého je nesprávnym právnym posúdením,
ak orgány finančnej správy uzatvorili, že zákonná podmienka podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH nie je
splnená len z dôvodu, že prezentácia loga (sponzoring) nie je reklamou, nemá pre príjemcu ekonomický
prínos a nemôže byť použitá na účely vlastných zdaniteľných plnení.

33. Aj s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022
zo dňa 12.10.2022 a sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 sťažovateľ namietal, že v rámci
jeho dôkazného bremena mu nemožno dávať na ťarchu obchodnoprávne skutočnosti dodávateľov a
subdodávateľov. Sťažovateľ si vo vzťahu k dodávateľom a subdodávateľom splnil svoje povinnosti na
úrovnizodpovednéhohospodára.Sťažovateľsaaktívnepodieľalnadaňovejkontrole,sosprávcomdane

a žalovaným spolupracoval a uniesol svoje dôkazné bremeno. Na sťažovateľa nemôže byť prenášaná
zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah.
34. Podľa názoru sťažovateľa správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s právnymi predpismi, ak
nevykonali sťažovateľom navrhované dokazovanie prostredníctvom výsluchov konateľov dodávateľov a
subdodávateľov, ale len prevzali ich vyjadrenia z iných konaní. Žalovaný svojím rozhodnutím odsúhlasil

postup správcu dane, ktorý vykonával dokazovanie bez akejkoľvek participácie daňového subjektu a
bez možnosti klásť otázky, čím porušil ustanovenie § 45 daňového poriadku.
35. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 sťažovateľ namietal, že
samotné spochybnenie identity skutočného dodávateľa plnenia nemôže byť dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane. Sťažovateľ namieta, že správca dane žiadnym relevantným spôsobom

nespochybnil, že by uvedené služby poskytnuté neboli. Zároveň dodal, že je podnikateľským úsudkom
každého podnikateľa, či dodá služby subdodávateľsky alebo vstúpi do obchodného vzťahu a správca
dane nemá dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti, najmä ak nevnikol únik na dani.36. Sťažovateľ uviedol, že podujatie BUSINESS GOLF TOUR 2018 sa reálne uskutočnilo, reklamná
kampaň bola zrealizovaná a tiež zaplatil za reklamné služby na účet spoločnosti Consult Partner
s.r.o. Vystupoval na propagovanej akcii ako reklamný partner, hlavnou reklamnou informáciou bolo

logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného mena sťažovateľa s doplnením textu TECHNICAL
SUPPORT, ktorý bližšie špecifikuje daňový subjekt a jeho činnosť. Pri viac ako desiatich reklamných
partneroch nie je dispozične možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch
bola uvedená informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp.
obchodný spoločník môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania

zistiť cez obchodný register, či portál A.
37. Podľa názoru sťažovateľa správca dane a žalovaný viedli dokazovanie nesprávne, a ak nebola
preukázaná účasť žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, nie je možné
mu nepriznať daňové oprávnenia. Sťažovateľ uzatvára, že protokol, prvostupňové rozhodnutie aj
rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti v otázke dôkazného bremena, a preto ich navrhuje
zrušiť.

38. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa žalovaný nevyjadril.

IV. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom
39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný
súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1), oprávnenou osobou

(§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1
SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov
uplatnených sťažovateľom spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa §
455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.
40. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je v podstatnej miere založená na
rekapitulácií žalobnej argumentácie sťažovateľa, pričom v nej absentuje vecná reakcia na argumentáciu
správneho súdu. Kasačný súd zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453

ods. 2 SSP), a preto sa spôsob formulácie kasačnej sťažnosti, ako aj všeobecnosť v nej uplatnených
námietok, nevyhnutne premietli do rozsahu, štruktúry a miery konkrétnosti odpovedí kasačného súdu.
41. S cieľom zvýšiť zrozumiteľnosť a prehľadnosť rozhodnutia kasačný súd uvádza znenie bodu 58
napadnutého rozsudku, kde správny súd vymedzil jednotlivé hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie
dane „58. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia

(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia

podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.“
42. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, podľa ktorého správca dane a žalovaný
spochybnili jednak dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, ako aj to, že sťažovateľ použil
deklarované reklamné služby na svoje ďalšie ekonomické plnenia, ako platiteľ dane. Týmto spôsobom
spochybnili splnenie prvej a tretej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane. Rovnako

ako správny súd, aj kasačný súd považuje za rozhodujúce najmä spochybnenie tretej hmotnoprávnej
podmienky, teda preukázanie použitia reklamnej služby na svoju ďalšiu ekonomickú činnosť ako platiteľ
dane.ZtohtodôvodunemožnonaposudzovanúvecaplikovaťrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, ani rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9.12.2021, keďže tieto sa týkajú iných hmotnoprávnych

podmienok.
43. Kasačný súd zároveň uvádza, že na predmetnú vec nemožno aplikovať ani rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/24/2021 zo dňa 27.10.2023, bod 47, na ktoré
poukazuje sťažovateľ. Správca dane, žalovaný ani správny súd totiž nezaložili svoje rozhodnutia a
relevantné pochybnosti na tom, že by predmetné plnenia predstavovali sponzoring. Podstata ich výhrad

spočívala v tom, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal, akým spôsobom
propagácia jeho loga v rámci podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 súvisela s jeho ekonomickou
činnosťou a ďalšími obchodmi, ktoré realizuje ako platiteľ dane.44. Na podporu relevantnosti výhrad správcu dane a žalovaného, kasačný súd, obdobne ako správny
súd,dávadopozornostirozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnieAmpetMetalKft.zodňa25.11.2021,
vo veci C-334/20, v ktorom tento uviedol:

38. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah
reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s
transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad, s celkovou
hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasť jej všeobecných nákladov na takúto
činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú

povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH.
39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily
pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov
aslužiebuvádzanýchnatrhspoločnosťouAmperMetalaztohtodôvodubyhobolomožnézaradiťmedzi
všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi
podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V

súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou
Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.“
45.Pochybnostisprávcudaneažalovanéhosmerujúcekspochybneniutretejhmotnoprávnejpodmienky
uplatneného práva na odpočítanie dane spočívali v tom, že v rámci reklamnej kampane podujatia
BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo propagované výlučne logo sťažovateľa, ako reklamného partnera,

a to na podujatí, ktoré nesúviselo s jeho obchodnou činnosťou a neboli propagované produkty ani
služby poskytované sťažovateľom. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, považuje takto formulované
pochybnosti za dôvodné a relevantné. Ich základom sú nesporné skutkové zistenia o priebehu reklamnej
kampane, vyplývajúce z hodnotiacej správy. Rozhodujúce pochybnosti orgánov finančnej správy pritom
neboli založené na skutočnostiach mimo dispozičnej sféry sťažovateľa, ako sú pochybnosti týkajúce sa

subdodávateľov, a preto nie je možné aplikovať ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, ani rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.9.2020.
46. Sťažovateľ v daňovom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by uvedené pochybnosti správcu
danevyvrátil.Vsituácii,keďbolivznesenépochybnostiosplnenítretejhmotnoprávnejpodmienky,mohol

sťažovateľ preukazovať napríklad to, že v dôsledku reklamnej kampane získal nových obchodných
partnerov, aký vplyv mala reklama na jeho podnikanie, či konkrétnejšie na jeho existujúcich odberateľov.
Takéto skutočnosti však sťažovateľ nepreukázal, rovnako ako nepredložil ucelenú reklamnú stratégiu či
vysvetlenie, ako sa predmetná reklamná kampaň mala premietnuť do cien jeho tovarov a služieb.
47. V kontexte deklarovanej reklamnej služby kasačný súd zdôrazňuje, že išlo výlučne o propagáciu

loga sťažovateľa, nie jeho produktov alebo služieb, pričom všeobecná známosť tohto loga preukázaná
nebola. Sťažovateľ bol prezentovaný len v pozícii reklamného partnera, ktorých ako sám uvádza, bolo
na podujatí väčšie množstvo, a to na podujatí, ktoré nie je jednoznačne prepojiteľné s podnikateľskou
činnosťou sťažovateľa, spočívajúcou v sprostredkovateľskej činnosti v oblasti služieb, konkrétne v
poradenstve v oblasti náterových hmôt v automobilovom priemysle. Z uvedených dôvodov neobstojí

argumentácia sťažovateľa založená prevažne na tom, že bol reklamným partnerom, a že bolo
propagované jeho logo s kmeňom obchodného mena a doplnením textu „TECHNICAL SUPPORT“.
48.Pokiaľideodôkaznénávrhysťažovateľanavypočutiekonateľovjehododávateľovasubdodávateľov,
kasačný súd musí korigovať závery správneho súdu, podľa ktorého tieto dôkazy neboli vykonané z
dôvodu ich všeobecnosti. Z pohľadu kasačného súdu je v tomto smere podstatná najmä skutočnosť,

že žalovaný identifikoval osoby, ktorých výsluch sťažovateľ navrhol, a s týmito návrhmi sa vecne
vysporiadal. V rozhodnutí uviedol, že výpovede, ktoré prevzal, sa týkali len všeobecných skutočností
o činnosti spoločnosti Consult Partner s.r.o., združenia B&D Agency a ich subdodávateľov, nie však
skutočností priamo sa vzťahujúcich na sťažovateľa. Pokiaľ ide o nevykonanie výsluchov zástupcov
spoločnosti Axalta Coating Systems, žalovaný uviedol, že tieto výsluchy nepovažoval za relevantné,

keďže uvedená spoločnosť vystupovala ako odberateľ sťažovateľa a nebola zapojená do plnení
súvisiacich s reklamným partnerstvom.
49. V prejednávanej veci je rozhodujúce, že správca dane ani žalovaný nespochybnili faktickú realizáciu
reklamnej kampane. Akceptovali tvrdenie sťažovateľa, preukázané hodnotiacou správou, že dodaná
reklamná služba spočívala v propagácii loga sťažovateľa, ako reklamného partnera podujatia. Za tejto

situácie boli dôkazné návrhy na vypočutie konateľov dodávateľov a subdodávateľov irelevantné, keďže
(i) faktická realizácia reklamnej kampane bola zo strany orgánov finančnej správy nesporná a (ii)
sťažovateľ neobjasnil, akým spôsobom by výpovede týchto osôb mohli preukázať súvislosť reklamnýchslužieb s jeho ekonomickou činnosťou. Predmetné dôkazné návrhy, tak neboli relevantné ani spôsobilé
preukázať naplnenie tretej hmotnoprávnej podmienky.
50. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku je správca

dane oprávnený v daňovom konaní použiť aj listinné dôkazy z rôznych ďalších daňových, či iných
konaní, avšak aj pri tomto postupe existujú limity (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31.1.2024, body 111 až 113). V posudzovanom
prípade išlo o dôkazy týkajúce sa účasti dodávateľov a subdodávateľov na deklarovaných reklamných
plneniach. Tieto dôkazy však neboli spôsobilé preukázať, ani vyvrátiť rozhodujúcu otázku, a to súvislosť

predmetných reklamných služieb s ekonomickou činnosťou sťažovateľa. Prípadné pochybnosti o
zákonnosti vykonania týchto dôkazov, preto nemajú vplyv na rozhodujúci záver o neunesení dôkazného
bremena vo vzťahu k tretej hmotnoprávnej podmienke. Túto pochybnosť sťažovateľ nebol schopný
vyvrátiť, a preto aj prípadne uznanie jeho výhrad by nemalo vplyv na zákonnosť a správnosť výrokov
rozhodnutí orgánov finančnej správy a napadnutého rozsudku správneho súdu.
51. Kasačný súd sa stotožnil so záverom orgánov finančnej správy, že tieto dôvodne spochybnili

súvislosť dodaných reklamných plnení s ekonomickou činnosťou sťažovateľa na výstupe. Inými slovami,
spochybnili, že sťažovateľ ako platiteľ dane použil dodané služby na účely vlastných zdaniteľných
plnení, a tým preukázal splnenie tretej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane. Sťažovateľ tieto
pochybnosti nevyvrátil. Táto skutočnosť je rozhodujúca, keďže neunesenie dôkazného bremena čo i len
k jednej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH vylučuje priznanie práva na

odpočítanie dane.
52. S ohľadom na vyššie uvedené je irelevantná ďalšia sťažnostná argumentácia sťažovateľa, ktorou
namieta spochybnenie dodania reklamnej služby deklarovaným dodávateľom. Táto argumentácia
orgánov finančnej správy nebola rozhodujúcim dôvodom ich rozhodnutí ani záverov správneho a
kasačného súdu. Rovnako nie je relevantná ani námietka sťažovateľa, že mu nebol preukázaný daňový

podvod, keďže ide o odlišný dôvod pre neuznanie odpočtu dane, ktorý v predmetnej veci nebol
aplikovaný.
53. Podľa názoru kasačného súdu ani ďalšie formálne a procesné námietky sťažovateľa neboli dôvodné.
54. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že správny súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz - administratívny spis,
a rozhodoval na podklade nezákonného dôkazu, kasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje.

Sťažovateľ takýto dôkazný návrh v správnej žalobe ani v priebehu konania pred správnym súdom
neuplatnil. Krajský súd v Žiline, ako predchodca správneho súdu, si od žalovaného vyžiadal úplný
žurnalizovaný administratívny spisy (č. l. 80 súdneho spisu), ktorý mu bol riadne predložený (č. l. 102).
Zo zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 13.3.2024 vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa
uviedol, že správca dane predložil správnemu súdu spis, ktorý nikdy predtým neexistoval, preto tento

súbor dokumentov možno považovať za falšovanie listín, avšak k tomuto tvrdeniu neuviedol žiadne
konkrétne ani relevantné skutočnosti. Správny súd sa s administratívnym spisom oboznámil a následne
vo veci rozhodol. Rovnako aj kasačný súd disponoval pri svojom rozhodovaní predloženým a riadne
žurnalizovaným administratívnym spisom.
55. Kasačný súd sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa, podľa ktorej absencia jednotiaceho čísla

konania pri listinách v administratívnom spise spôsobuje jeho neexistenciu a nezákonnosť následných
rozhodnutí. Kasačný súd sa však ani s takouto námietkou, rovnako ako správny súd, nemohol stotožniť.
Ak by aj uznal argumentáciu sťažovateľa, absencia jednotiaceho čísla administratívneho konania je
len formálnou vadou, pri ktorej musí sťažovateľ preukázať jej vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

56. Kasačný súd dáva do pozornosti, že žalovaný predložil riadne žurnalizovaný administratívny spis,
obsahujúci zoznam listín, ich očíslovanie a jednoznačné identifikačné znaky (unikátne identifikačné
číslo). Sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal absenciu žiadnej listiny v administratívnom spise a nebola
preukázaná ani žiadna nezákonná manipulácia s jeho obsahom. Podľa názoru kasačného súdu, tak
absencia jednotiaceho čísla konania, ak by aj predstavovala dôvodnú námietku z hľadiska právnych

predpisov týkajúcich sa vedenia registratúry, nemá v predmetnej veci vplyv na zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy, ktoré majú oporu v administratívnom spise a sú preskúmateľné podľa § 191
ods. 1 písm. d) a f) SSP.
57. Pokiaľ sťažovateľ namieta nulitu rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov správcu dane z dôvodu,
že jeho námietka zaujatosti po obsahovej stránke mala byť správcom dane vyhodnotená nielen

podľa § 60 ods. 1 daňového poriadku, ale aj podľa § 60 ods. 2 daňového poriadku, kasačný súd v
zhode so správnym súdom konštatuje, že vada odôvodnenia rozhodnutia o (ne)vylúčení zamestnanca
(nedostatočné vysporiadanie sa s dôvodmi vylúčenia) nie je dôvodom nulity rozhodnutia podľa §
64 ods. 2 daňového poriadku. Nesprávne posúdenie dôvodov pre vylúčenie zamestnanca orgánuverejnej správy teda, že vo veci rozhodoval zamestnanec, ktorý mal byť vylúčený, môže sťažovateľ
namietať ako žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Sťažovateľ však takto v predmetnej veci
nepostupoval, preto správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), rovnako ako kasačný

súd viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP), nemohli tieto skutočnosti preskúmavať. Sťažovateľ
neodôvodnil, v čom vnímal zaujatosť zamestnankýň správcu dane a už vôbec neuviedol, v čom mala
spočívať zaujatosť Z.. J. H.. Len pre úplnosť kasačný súd dáva do pozornosti, že dôvodom vylúčenia
podľa § 60 ods. 2 daňového poriadku by bola skutočnosť, keby sa zamestnanec orgánu finančnej správy
zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Teda v predmetnej veci by muselo

ísť o situáciu, kedy by Z.. J. H. ako zamestnankyňa správcu dane v tejto istej veci rozhodovala aj
ako zamestnankyňa žalovaného. Toto však sťažovateľ ani netvrdí a ani ničím nepreukazuje. Aj táto
sťažnostná a žalobná námietka sťažovateľa tak bola vyhodnotená ako nedôvodná.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
58. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a

preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal náhradu trov, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne
úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu

trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.