Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 16Sas/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100462
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100462.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Rastislav Cestický,
advokát so sídlom: Palackého 1, 040 01 Košice, IČO: 42 249 414, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnychvecíarodiny,odborpomocivhmotnejnúdziaštátnychsociálnychdávok,sosídlom:Špitálska
8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OPHNNVD/
SOC/2024/6702-0003 Km zo dňa 16.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) vydal dňa
23.02.2024 rozhodnutie č. KE1/OPHNNVŠSD/SOC/2024/118989-29, ktorým podľa § 5 ods. 7 písm. a)
bod 2. zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 5 písm. a)
bod 1 zákona č. 201/2008 o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o

rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
615/2006 Z. z. (ďalej aj ako „zákon č. 201/2008) rozhodol tak, že žalobkyňa ako poberateľka náhradného
výživného je povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu (dcéru) - D. E.

podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 za obdobie:

- od 01.11.2022 do 30.11.2022 v sume 180 eur,

- od 01.01.2023 do 31.01.2023 v sume 180 eur,
- od 01.03.2023 do 31.03.2023 v sume 180 eur
- od 01.05.2023 do 31.05.2023 v sume 180 eur, t.j. spolu v sume 720 eur.

a podľa § 10a ods. 1 a 2 zákona č. 201/2008 za obdobie:

- od 01.08.2022 do 31.10.2022 v sume 540 eur,

- od 01.12.2022 do 31.12.2022 v sume 180 eur,
- od 01.02.2023 do 28.02.2023 v sume 180 eur,
- od 01.04.2023 do 30.04.2023 v sume 180 eur- a od 01.06.2023 do 30.06.2023 v sume 0,76 eur, t.j. spolu v sume 1080,76 eur, čiže celkovo v sume
1800,76 eur,

a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správneho orgánu prvého stupňa.

2. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že toto
zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Predmetné rozhodnutie žalovaného
bolo žalobkyni doručené dňa 21.04.2024.

3. Dňa 22.07.2024 bola správnemu súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj ako „SSP“) a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému.

Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí

4. Z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že:

-dňa17.08.2022podalažalobkyňasprávnemuorgánuprvéhostupňažiadosťoposkytnutienáhradného

výživného pre dcéru D. E. z dôvodu, že povinná osoba - otec maloletej dcéry F. G. E. si v plnej
výške neplnil vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.
21P/188/2019-69 zo dňa 07.05.2021, na základe ktorého bol povinný prispievať na výživu oprávnenej
osoby sumou 180 eur mesačne, najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od 02.10.2019
do budúcna; správny orgán prvého stupňa žalobkyni vyhovel a priznal náhradné výživné v sume 180,00

eur mesačne počnúc dňom 01.08.2022;

- maloletá dcéra zastúpená žalobkyňou sa návrhom na výkon rozhodnutia u súdneho exekútora
domáhala platenia bežného výživného od 01.06.2022 a dlžného výživného od 3/22 – 5/22 v exekučnom
konaní vedenom pod spisovou značkou 155 EX 502/22 zo dňa 15.07.2022;

-žalobkyňadňa30.11.2023správnemuorgánuprvéhostupňaoznámila,že jejvmesiacinovember2023
zaslal exekútor vymožené výživné od povinnej osoby vo výške 250 eur, následne bol súdny exekútor
JUDr. Dušan Sopko vyzvaný na zaslanie potvrdenia o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie
pre účely náhradného výživného; tento dňa 30.11.2023 úradu doručil potvrdenie z ktorého vyplýva, že

v období od 01.08.2022 do 30.11.2023 bolo poberateľke náhradného výživného odvedené vymožené
dlžné aj bežné výživné na dieťa od povinného v celkovej sume 2860,76 eur, a to nasledovne: v mesiaci
november 2022 v sume 600 eur, v mesiaci január 2023 v sume 1400,76 eur, v mesiaci marec 2023
v sume 380 eur, v mesiaci máj 2023 v sume 230 eur a v mesiaci november 2023 v sume 250 eur;

- dňa 11.12.2023 požiadala žalobkyňa o zastavenie výplaty náhradného výživného z dôvodu overenia
prijatých platieb odvedeného vymoženého výživného na dieťa poukazovaných na účet partnera
a doloženie trestného rozkazu, následne dňa 31.01.2024 doručila správnemu orgánu prvého stupňa
Trestný rozkaz č. 7T/61/2022 zo dňa 30.12.2022, ktorým Okresný súd Košice II rozhodol, že obvinený
E. F. G. je vinný, že si od marca 2022 do vydania trestného rozkazu neplnil súdom určenú vyživovaciu

povinnosť voči maloletému dieťaťu a tak dlhoval oprávnenej sumu najmenej 1020,00 eur;

- na opätovnú výzvu exekútora konajúcim správnym organom prvého stupňa mu bolo dňa 07.02.2024
doručené ďalšie potvrdenie, z ktorého vyplýva, že v období od 01.08.2022 do 05.02.2024 bolo
poberateľke náhradného výživného odvedené vymožené dlžné aj bežné výživné na dieťa od povinného

v celkovej sume 3060,76 eur, a to nasledovne: v mesiaci november 2022 sume 600 eur, v mesiaci január
2023 v sume 1400,76 eur, v mesiaci marec 2023 v sume 380 eur, v mesiaci máj 2023 v sume 230 eur,
v mesiaci november 2023 v sume 250 eur a v mesiaci december 2023 v sume 200 eur;

- správny orgán prvého stupňa na základe poukázaných platieb vymoženého výživného od povinnej

osoby prehodnotil nárok na náhradné výživné a rozhodnutím zo dňa 23.02.2024 uložil žalobkyni
povinnosť vrátiť náhradné výživné za obdobie 01.08.2022 do 30.06.2023 v celkovej sume 1800,76 eur
na účet správneho orgánu prvého stupňa;- voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodu že mala
za to, že povinným vyplatená suma 3060,76 eur nie je bežným výživným, ale dlžným výživným.

Žalovaný po preštudovaní spisovej dokumentácie ustálil nasledovné:

- od 01.08.2022 do 31.10.2023 bolo žalobkyni vyplácané náhradné výživné pre oprávnenú osobu vo
výške súdom určeného výživného, t.j. v sume 180 eur mesačne;

- súdny exekútor v období od 01.08.2022 do 05.02.2024 vymohol výživné od povinnej osoby pre
oprávnenú osobu v sume 3060,76 eur ( november 2022 v sume 600 eur, január 2023 v sume 1400,76
eur, marec 2023 v sume 380 eur, máj 2023 v sume 230 eur, november 2023 v sume 250 eur, december
2023 v sume 200 eur, ktoré v uvedených mesiacoch poukazoval účastníčke konania na účet v banke)
čo znamená, že:

· za mesiace november 2022, január 2023, marec 2023, máj 2023 vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť
vyplatené náhradné výživné podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 v sume 720 eur (720 eur)

· a za mesiace november 2022, január 2023, marec 2023, máj 2023, november 2023 a december 2023
vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné podľa § 10a ods. 2 zákona č. 201/2008

(1080,76 eur)

- a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Správna žaloba

5. V správnej žalobe žalobkyňa namietala, že:

- žalovaný napadnutým rozhodnutím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP)) keďže má jednoznačne za to, že exekútorom poukázané
výživné povinnou osobou v uvedených mesiacoch je uhradeným dlžným výživným, a preto nie je na
mieste, aby bola žalobkyňa povinná vyplatené výživné správnym orgánom vrátiť.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 27.09.2024 doručeným

správnemu súdu dňa 07.10.2024 v ktorom uviedol, že:

- ak povinná osoba zaplatí v danom mesiaci výživné vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu, uvedenou sumou zaplatí bežné výživné v plnej výške v tom mesiaci; ak povinná osoba zaplatí
vdanommesiacivýživnévovyššejsumeakojesúdomurčenámesačnávýškavýživného,vždysanajprv

odpočíta suma bežného výživného a zvyšná suma je dodatočne zaplatené výživné, ktoré sa započíta
ako uhradené výživné od začiatku poskytovania náhradného výživného;

- na základe uvedeného postupu prvostupňový správny orgán, podľa dokladu súdneho exekútora zo dňa
07.02.2024, zo súm poukázaných v jednotlivých mesiacoch na účet žalobkyne od povinného odpočítal

sumu 180 eur, ktorú považoval za uhradené bežné výživné pre oprávnenú osobu, zostávajúcu sumu
považoval podľa § 10a ods. 2 zákona o náhradnom výživnom za dodatočne zaplatené výživné od vzniku
nároku na náhradné výživné, teda od 01.08.2022;

- prvostupňový orgán postupoval podľa platnej právnej úpravy aj s prihliadnutím na § 72 ods. 2 druhá

veta zákona NRSR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „EP“) (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2018, sp. zn. 7 Sžsk/2/2016);- vo svojom rozhodnutí uviedol skutkový stav, príslušnú právnu úpravu, právnu úvahu, z ktorej pri
rozhodovaní vychádzal, rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné a v danom prípade nebolo možné
rozhodnúť inak vzhľadom na príslušné zákonné ustanovenia; považuje svoje rozhodnutie, ako aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za zákonné a správne; súdu navrhol žalobu zamietnuť.

Konanie na správnom súde

7. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 13.11.2025
rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Relevantná právna úprava

8. Podľa § 1 zákona č. 201/2008, tento zákon upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa
prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, ktoré má nárok na náhradné výživné (ďalej
len „oprávnená osoba“).

9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) č. 201/2008, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak súdu
bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že rodič
oprávnenejosobyaleboináfyzickáosoba,ktorejbolarozhodnutímsúduuloženápovinnosťplatiťvýživné
oprávnenej osobe (ďalej len „povinná osoba“), neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a

spôsobom určeným rozhodnutím súdu.

10. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 201/2008, náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba podľa
§ 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu, je vo výške výživného určeného rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 201/2008, náhradné výživné priznané oprávnenej osobe podľa § 2 ods.
1 písm. a) prvého bodu, druhého bodu alebo piateho bodu sa vypláca preddavkovo.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. č. 201/2008, ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej
sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala

zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré
sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené
sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili.

13. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 201/2008, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa

v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom vymôže výživné, poberateľ náhradného
výživného je povinný vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné, a to najviac do výšky, v ktorej
bolo výživné zaplatené alebo vymožené.

14. Podľa § 10a ods. 2 zákona č. 201/2008, výživné dodatočne zaplatené povinnou osobou alebo

vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom sa zohľadňuje ako uhradené
výživné od vzniku nároku na náhradné výživné.

15. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 201/2008, poberateľ náhradného výživného je povinný
informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na

jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny
týchto skutočností.

16. Podľa § 60 ods. 3 EP, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor
v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

17. Podľa § 72 ods. 1 EP, ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok,
jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu
na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.18. Podľa § 72 ods. 2 EP, ak podľa § 71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy,
uspokojasaznejbezzreteľanaporadienajskôrpohľadávkyvýživnéhoaažpotompodľaporadiaostatné

prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok
výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší
čas, a to podľa pomeru bežného výživného.

19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Právny názor správneho súdu

21. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny

súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

22. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný
odvolanie žalobkyne zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento uložil

žalobkyni povinnosť vrátiť náhradné výživné, potvrdil.

23. Účelom zákona č. 201/2008 je úprava inštitútu náhradného výživného, ktorým sa za splnenia
zákonom stanovených podmienok prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa. Tento
inštitút vytvára zo strany štátu priestor pre nevyhnutnú pomoc spoločnosti na zabezpečenie výživy

tých detí, pri ktorých rodičia v plnení vyživovacej povinnosti zlyhali. Štát tým plní ochrannú funkciu
nezaopatrených detí, ktorá spočíva v prispievaní na ich výživu náhradným výživným za podmienok
ustanovených predmetným zákonom. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžsk/22/2019)

24. V zmysle tohto zákona je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny orgánom štátnej správy, ktorý
je oprávnený rozhodovať o splnení podmienok ako na vydanie rozhodnutia o priznaní náhradného
výživného oprávnenej osobe, tak aj o povinnosti poberateľa náhradného výživného v zákonom
stanovených prípadoch náhradné výživné alebo jeho časť, vrátiť.

25. Za týmto účelom zákonodarca priznáva úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oprávnenie
prehodnocovať splnenie zákonných podmienok pre ďalšie poberanie náhradného výživného, a súčasne
mu ukladá povinnosť zaobstarať si dostatok skutkových podkladov preukazujúcich, že náhradné výživné
bolo poberateľovi vyplatené bez právneho dôvodu v celosti alebo v časti, ako mu patrila, v zmysle
právnej úpravy zákona č. 201/2008. Z uvedenej právnej úpravy súčasne vyvstáva zákonná povinnosť

poberateľa náhradného výživného oznamovať úradu všetky skutočnosti vo vzťahu k priznanému nároku
na náhradné výživné. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/2/2016)

26. Znením § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 zákon stanovuje, že ak sa náhradné výživné vyplatilo
neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné

výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho
výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je
povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. Ak povinná
osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na
výživnom vymôže výživné, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť preddavkovo poskytnuté

náhradné výživné, a to najviac do výšky, v ktorej bolo výživné zaplatené alebo vymožené, výživné
dodatočne zaplatené povinnou osobou alebo vymožené v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky
na výživnom sa zohľadňuje ako uhradené výživné od vzniku nároku na náhradné výživné. ( § 10a ods.
1,2 zákona č. 201/2008)27. Z obsahu podanej správnej žaloby súd vyabstrahoval iba jednu námietku žalobkyne, a teda
namietanie skutočnosti, že exekútorom poukázané výživné povinnou osobou na účet žalobkyne

v uvedených mesiacoch je uhradeným dlžným výživným, a preto nie je postup konajúcich správnych
orgánov, na základe ktorého jej uložili povinnosť náhradné výživné vrátiť, správny.

28. V období od 01.08.2022 do 31.10.2023 bolo žalobkyni vyplácané náhradné výživné pre oprávnenú
osobu vo výške súdom určeného výživného, t.j. v sume 180 eur mesačne.

29. Na základe oznámenia súdneho exekútora, doručeného konajúcemu úradu, a teda že v období
od 01.08.2022 do 05.02.2024 tento vymohol výživné od povinnej osoby pre oprávnenú osobu v sume
3060,76 eur ( november 2022 v sume 600 eur, január 2023 v sume 1400,76 eur, marec 2023 v sume 380
eur, máj 2023 v sume 230 eur, november 2023 v sume 250 eur, december 2023 v sume 200 eur, ktoré
v uvedených mesiacoch poukazoval účastníčke konania na účet v banke) postupoval správny orgán

v súlade so zákonom, keď od všetkých súm poukázaných na účet žalobkyne za jednotlivé mesiace
odpočítal najskôr sumu 180 eur, ktorú označil zaplateným bežným výživným, a zvyšné sumy považoval
za dodatočne zaplatené výživné, ktoré sa započítalo ako uhradené výživné od začiatku poskytovania
náhradného výživného, a teda v súlade so znením §10a ods. 2 zákona č. 201/2008 vznikla žalobkyni
povinnosť tieto sumy vrátiť.

30. Obsahom administratívneho spisu, na základe oznámení od súdneho exekútora je nesporným, že
žalobkyni boli v čase vyplácania náhradného výživného od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na
účet pripisované aj sumy vymožené exekútorom v exekučnom konaní. Základom rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného je potom preukázanie práve tejto skutočnosti.

Je možné konštatovať, že v administratívnom spise sa nachádza dostatok skutkových podkladov pre
vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí.

31. V prípade žalobkyne ide o prípad, kedy sa dodatočne zistilo, že nárok na vyplácanie náhradného
výživného jej zanikol, čím vznikol preplatok na náhradnom výživnom, ktoré poberala bez právneho

dôvodu, a preto jej vznikla povinnosť vrátiť úradu náhradné výživné v tej časti, v ktorej jej bolo vyplatené
za posudzované obdobie, neoprávnene.

32. Zákon č. 201/2008 nerozlišuje poskytnuté výživné, teda či povinný v danom období oprávnenému
plnil výživné titulom bežného výživného alebo platil na zročnom výživnom. Zásadu, že čiastočná úhrada

má byť určená na splnenie dlhu najskôr splatného, nie je možné uplatňovať pri výživnom v zmysle
Zákonaorodine,čomuzodpovedáajprávnaúpravaustanovujúcavymáhanievýživnéhoexekúciou(§72
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.). Tomuto tvrdeniu zodpovedá aj právna úprava ustanovujúca vymáhanie
výživného exekúciou ( § 72 ods. 2 EP). ( porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Sžsk/2/2016)

33. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa tak svojimi rozhodnutiami rešpektovali príslušné
právne normy, upravujúce konkrétnu situáciu, ktorými sú viazaní, a konali plne v súlade s nimi.

34. Ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tak aj rozhodnutie druhostupňové obsahuje

dostatočné odôvodnenie, skutkový stav pre vyvodenie vyššie uvedených záverov žalovaným súd
považuje za dostatočný, žalobkyňa ako účastníčka konania dostala odpoveď na všetky zásadné
argumenty, pričom ako napadnuté rozhodnutie, tak ani rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
nemožno hodnotiť nepreskúmateľným, a preto nezákonným.

35. Skutočnosť, že žalobkyňa so závermi správnych orgánov nesúhlasí nezakladá ich nezákonnosť a to
o to viac, že žalobkyňa svoju námietku nepodložila žiadnym relevantným argumentom.

36. Správny súd posudzujúc žalobu v sociálnych veciach neformálne, aj nad rámec žalobných bodov
môže len konštatovať, že žalovaný v rámci svojej rozhodovacej činnosti postupoval správne a v súlade

so zákonom, pričom inak ani konať nemohol, a rovnako tak aj správny orgán prvého stupňa.

37. Správny súd po preskúmaní predmetnej veci uzavrel, že žalobná námietka nie je dôvodná, pričom
ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.38. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie
je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP, zamietol.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno
podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.