Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205401
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205401.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/X, XXX XX D., E. F., právne zastúpeného: JUDr. Ivana Žilinčíková, Rezkvet 2001/2-7,
017 01 Považská Bystrica, IČO: 54 749 174, proti žalovanému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C.
XXXX/X, XXX XX I., právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 040 01 Košice,
IČO: 50 164 988, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou podanou na súde dňa 19.06.2024 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená

medzi ním a žalovaným je neplatná a, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na
pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 279 m2, parc. č. XXXX/X,
záhrada, o výmere 708 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 32 m2, na stavbe
rodinného domu súp. č. XXXX, situovanom na pozemku parc. č. XXXX, stavbe letnej kuchyne, súp. č.
XXXXX, situovanej na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. I., evidovaných na LV č. XXX.

1.1 Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že náhodne nahliadnutím do katastru nehnuteľností na LV

č. XXX zistil, že už nie je vlastníkom podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Žalovaný
totiž neoprávnene na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2018 podal návrh na
vklad vlastníckeho práva k podielu žalobcu na svoju osobu, žalovaný je tak v súčasnosti výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca nikdy kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu nepodpísal. Taktiež v absolútne neplatnej kúpnej zmluve je
neprimerane nízka kúpna cena v rozpore s cenovými predpismi, za ktorú údajne žalobca svoj podiel na
nehnuteľnostiach previedol na žalovaného. Kúpna zmluva je tak absolútne neplatná i) pre absenciu vôle

žalobcu, ii) pre rozpor s dobrými mravy a i) zákonom. Žalovaný v súčasnosti žije v rodinnom dome so
svojou družkou, aj keď je na liste vlastníctva zaevidované právo doživotného užívania žalobcu. Žalovaný
a jeho družka zamedzujú vstup žalovaného a jeho detí na nehnuteľnosti, pritom deti žalobcu sem často
chodili na prázdniny a majú k nehnuteľnosti citový vzťah.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

2.1 Žalovaný uviedol, že k podpisu kúpnej zmluvy zo strany žalobcu ako predávajúceho došlo osobne
na Mestskom úrade v Prešove, pred príslušnou pracovníčkou oprávnenou na overovanie podpisov.
Uvedenú skutočnosť preukazuje priamo osvedčenie Mesta Prešov, že žalobca kúpnu zmluvu podpísal
osobne dňa 24.05.2013 na Mestskom úrade v Prešove, pričom uvedené osvedčenie je súčasťou tejtokúpnej zmluvy s uvedeným žalobcových osobných údajov z jeho občianskeho preukazu, ktorý osobne
priamo predložil tejto pracovníčke za účelom overenia jeho totožnosti a podpisu.

2.2 Vo vzťahu ku kúpnej cene spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorú žalobca
označil ako „neprimerane nízku“ uviedol, že dohoda o kúpnej cene bola prejavom zmluvnej voľnosti
medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sú zároveň v príbuzenskom vzťahu (nevlastní bratia) ako zmluvných
strán tejto zmluvy. Táto cena zároveň zodpovedala aj vtedajšiemu stavu nehnuteľností, ktoré boli v úplne
pôvodnom stave (zastaralosť) a ktoré si vyžadovali aj nevyhnutné rekonštrukcie, ktorých náklady znášal

iba žalovaný a jeho družka, ktorá sa k žalovanému presťahovala v roku 2001. Žalovaný spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol dobromyseľne a v dobrej viere od Žalobcu
ako predávajúceho.

2.3Žalobcaďalejuviedol,žesožalovanýmspolubývaliavyrastalispolusmatkouvbytevbytovomdome
v I. a nie v rodinnom dome, v ktorom bývala iba ich stará mama so starým otcom. Žalobca so žalovaným

počas svojho detstva a mladosti chodili do tohto rodinného domu iba za účelom návštevy svojich
starých rodičov. Z tohto dôvodu sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že by mal k nehnuteľnostiam
nejaký citový vzťah. Žalobca sa v roku 1978 presťahoval do E. F., kde už viac ako 45 rokov žije a
pracuje. Žalovaný sa do rodinného domu presťahoval so svojou mamou k starej mame žijúcej v tomto
rodinnom dome v roku 1985. V tom istom roku zároveň došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností

žalobcovi a žalovanému do podielového spoluvlastníctva a to mamou žalobu a žalovaného a ich starou
matkou. Žalobca od doby, kedy odišiel do E. F. žiť a pracovať, navštevoval sám alebo so svojimi deťmi,
keď boli ešte maloleté, žalovaného a ich mamu v tomto rodinnom dome iba veľmi sporadicky - raz/
dvakrát do roka. Postupom času žalobcove návštevy na C. ubúdali a svoju matku v rodinnom dome
navštevoval približne raz za 2 až 4 roky. Rovnako aj jeho záujem o matku, jej potreby a predovšetkým jej

zdravotný stav časom klesal, až kým sa o ňu neprestal zaujímať vôbec. Žalobcova posledná návšteva u
žalovaného bola v roku 2019. Matka žalobcu a žalovaného zomrela v roku 2020. Žalobca ani jeho deti
neprišli na pohreb. Deti žalobcu po dosiahnutí plnoletosti prestali chodiť na návštevy k ich starej mame.
Rovnako možno tvrdiť, že ani žalobcove deti nejavili záujem o svoju starú mamu, jej potreby či zdravotný
stav. Tvrdenia žalobcu, že by jeho osobe alebo jeho deťom, on alebo jeho družka odopierali vstup na

predmetné nehnuteľnosti sa absolútne nezakladajú na pravde, nakoľko vždy, keď žalobca alebo niektoré
z jeho detí prišlo, hoc vopred neohlásené k žalovanému na návštevu, mohli v predmetnom rodinnom
dome ostať toľko dní, koľko chceli.

3. Žalobca v podaní zo dňa 07.01.2025 uviedol, že z opatrnosti dňa 05.12.2024 odstúpil od kúpnej

zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny a jej absolútnej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi.

4. Žalovaný podaním zo dňa 11.02.2025 uviedol, že základným predpokladom možnosti odstúpenia
je skutočnosť, že zmluva je platná a preto dôvodom na odstúpenie nemôže byť dovolávanie sa jej
neplatnosti. Uzavretie zmluvy v omyle, spôsobuje maximálne relatívnu neplatnosť právneho úkonu a

nemôže byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy omyl sa môže osoba dovolať len v prípade, ak je omyl
ospravedlniteľný. Údajný omyl nebol žalobcom bližšie špecifikovaný rovnako mal za to, že zo strany
žalobcu nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré, rovnako
žalobca nešpecifikoval. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktoré sa premlčalo už dňa 24.05.2016. Okrem toho žalobca nemôže odstúpiť od zmluvy

pre údajne neuhradenie kúpnej ceny, nakoľko doposiaľ nedošlo k výzve na jej úhradu.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ak by znalecké dokazovanie nedospelo k záveru o nepravosti
podpisu žalobcu na kúpnej zmluve, namietal jej neplatnosť podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pretože
žalobca musel byť v takom prípade úmyselne uvedený do omylu, v dôsledku ktorého došlo bez jeho

vôle a vedomia k prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami (list vlastníctva, notárska zápisnica, kúpna zmluva, rozhodnutie
okresného úradu, odpis z osvedčovacej knihy, odstúpenie od kúpnej zmluvy s podacím lístkom), ako aj
výsluchom strán konania a svedka, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6.1 Z darovacej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice dňa 30.04.1986, na Štátnom notárstve
v Prešove, sp. zn. N 336/86, Nz 351/86, súd zistil, že J. B. F. H. a K. G., F. B., v podstavení darujúcich,
darovali žalobcovi a žalovanému (synom resp. vnukom), každému po 1, nehnuteľnosti zapísané na LVč. XXX, k.ú. I. a to: rodinný dom s príslušenstvom a parc. EN č. XXXX K. E. XXXX. Darujúce si vyhradili
právo doživotného užívania. Uvedená zmluva bola registrovaná dňa 04.06.1986 pod č. R 367/86. (č.l. 5).

6.2 Žalobca, ako predávajúci, a žalovaný ako kupujúci, uzavreli dňa 23.05.2013 Kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalobca odpredal žalovanému nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k.ú. I., a to: rodinný
dom so súp. č. XXXX, stojacom na parc. C-KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
279 m2, v podiele 1; parc. C-KN č. XXXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2, podiele 1;
parc. C-KN č. XXXX - záhrady o výmere 740 m2, v podiele 1. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške

3.500,- eur. Účastníci zmluvy sa zároveň dohodli na zriadení vecného bremena, obsahom ktorého je
právo bezplatného doživotného užívania celého domu v prospech matky, K. L. F. B. a žalobcu. Podpis
žalobcu bol osvedčený Mestom Prešov dňa 24.05.2013 v osvedčovacej knihe pod por. č. 1687/2013/2.
(č.l. 36-37)

6.3 Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, zo dňa 08.06.2018, č. vkladu: V

3560/2018, bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností. (č.l. 39).

6.4 Žalobca v liste zo dňa 04.12.2024 odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2013, predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach aj, keď ju považuje za neplatnú,
nakoľko kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho podielu nebola nikdy uhradená. Z podacieho lístka

vyplýva, že právny úkon odstúpenia od zmluvy bol podaný na pošte dňa 05.12.2024. (č.l. 66-67)

6.5 Z výsluchu žalobcu súd zistil, že na pohreb sa nemohol dostaviť kvôli epidémii COVID-19. To, že
došlo k prepisu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania na žalovaného, zistila jeho dcéra. Nežil
s matkou, ale so starým otcom a starou matkou, a do I. prišiel bývať s nimi v čase, keď mal 5 rokov. V

tom čase matka žila so žalovaným v H. M. a prisťahovala sa do I., až keď mal žalovaný 15 rokov. V tom
čase on ešte býval v I. a po absolvovaní vojenskej služby odišiel hneď do E.. S matkou sa v období,
keď ešte žila s žalovaným v E., stretával sporadicky, asi tak 1x - 2x do roka. V čase keď obaja bývali
ešte v I. sa stretávali pravidelne každý týždeň. Uviedol, že matka vyslovene nežiadala od neho údaje
z občianskeho preukazu a pýtala na to, či má platný alebo nemá platný občiansky preukaz. Žalovaný

a matka ho neoslovili s myšlienkou prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu. Kúpnu zmluvu zo dňa
23.05.2013 nepodpísal a od žalovaného nedostal žiadne finančné prostriedky. Vzťah so žalovaným bol
do roku 2013 dobrý, a k jeho zhoršeniu došlo po tom, kedy sa k žalovanému nasťahovala jeho priateľka
niekedy v roku 2009-2019. Po roku 2010 navštevoval matku tak dva až trikrát do roka, naposledy v roku
2018. Následne uviedol, že k zhoršeniu vzťahov došlo v roku 2020. Svedkyňu nepozná.

6.6 Z výsluchu žalovaného súd zistil, že súd zistil, že po smrti ich mamy v roku 2020 mu žalobca
zavolal, kde mu povedal, že „dúfam, že si nechceš nechať dom sám“. Iniciátorom uzatvorenia kúpnej
zmluvy z roku 2013 bola ich mama a zmluvu pripravil pán A. N., ktorý bol právnikom. To, že zmluva
bola pripravená advokátom mu oznámila jeho mama, a povedala mu, aby ju šiel podpísať na mestský

úrad. Zmluvu mu predložila asi mesiac pred jej podpísaním. Taktiež zavolala bratovi, žalobcovi, aby ju
prišiel podpísať. Dátum sa do zmluvy doplnil neskôr, podľa toho, aký čas uviedol žalobca, teda kedy
príde na C.. Kúpnu cenu odovzdal bratovi v hotovosti v deň podpisu zmluvy. Po podpise zmluvy sa
nevrátili priamo domov, ale ku N. na návštevu, ktorá bola ich vzdialená rodina, a žalobcu videli prvý krát.
Mama chcela, aby ustanovenie o vecnom bremene bolo v tejto zmluve, nakoľko nechcela, aby žalobca

skončil pod mostom. Žalobca bol hráč a tipoval športové zápasy. Zmluvu dal zavkladovať na kataster
po rozhovore s kamarátom, ktorý mu povedal, že brat sa môže domáhať nároku na dom.

6.7 Z výsluchu svedkyne, M. N. O., súd zistil, že matka strán konania chodievala k nej na návštevu, a
povedala jej, že žalovaný v tom dome žije a trápi sa na ňom, a ďalší jej syn, resp. vnuk narobil nejaké

dlhy v E. a ona pravdepodobne prispela na úhradu týchto dlhov a preto chcela dať veci ohľadom domu
do poriadku. Manžel svedkyne bol právnik a ona mu robila zapisovateľku a teda to, na čom sa matka
žalovaného dohodla s jej manželom, dala na papier. Osobné údaje účastníkov zmluvy jej dal manžel.
Ona zmluvu odovzdala manželovi a manžel ju pravdepodobne odovzdal matke strán konania. Následne
brat žalovaného z E. bol u nich na návšteve, a po tomto považovali vec za uzavretú. O tom, aby podiel

na dome žalobca previedol na žalovaného už rozprávala ich matka skôr, avšak poslednou kvapkou boli
dlhy žalobcu, resp. jeho syna. Matka strán konania finančne pomáhala žalobcovi so splácaním dlhov.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“ resp. „OZ“) platí, že neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom. Neprimerane nízke protiplnenie je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode

nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 48 ods. 1 OZ, Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 49 OZ, Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo

od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 49a OZ, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a OZ, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Podľa § 588 OZ, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. V konaní bolo preukázané, že žalobca podpísal a teda uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 23.05.2013 na
mestskom úrade, a na základe ktorej previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že túto zmluvu podpísal osobne žalobca, je potvrdená osvedčením jeho
podpisu. Rovnako svedkyňa potvrdila, že žalobca vedel aký právny úkon realizoval.

10. K dohode o výške kúpnej ceny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3Cdo/244/2018 zo dňa 27.06.2019, v ktorom uviedol, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú ale viazaní
alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom.
Neprieči sa preto zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová

regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová).
V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie
príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi
plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti sa pri jej uzavretí dohodli na kúpnej cene 1 €, bez ďalšieho nesignalizuje porušenie

dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom
dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores),
samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky
neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.

11. Na základe uvedeného mal súd za to, že kúpna cena nie je v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca v tomto dome nebýval. V tomto dome býval žalovaný, ktorý sa oň staral
opravoval a pod..12. Omylu v právnom úkone možno prikladať význam iba vtedy, ak vykazuje znaky podstatného omylu,
teda takého, ku ktorému, ak by nebolo bývalo došlo, právny úkon by zrejme nebol urobený, a súčasne
ospravedlniteľného omylu, t.j. omylu, ktorý uplatnením zásady "dobra a spravodlivosti v právnych

vzťahoch (ius est ars boni et aequi)" vo všeobecne akceptovateľnom zmysle možno odpustiť priemerne
rozumnej a opatrnej osobe. Omyl však musel byť druhému účastníkovi v čase uzavierania zmluvy
známy, teda musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel vedieť, a zároveň týka sa takej podstatnej
okolnosti zmluvy, v súvislosti s ktorou možno dôvodne predpokladať, že ak by k omylu nedošlo, zmluva
by vôbec nebola uzavretá, t.j. účastník konajúci v omyle by prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy

vôbec neurobil. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne.

13. K tvrdenému omylu súd uvádza, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (nie
neplatnosti) z uvedeného dôvodu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (viď R
50/1985). V danom prípade premlčacia doba uplynula dňa 24.05.2016, t.j. tri roky od uzavretia zmluvy.
Okrem toho žalobca neuviedol, v čom mal spočívať jeho omyl, a ani to, že by žalovaný o tomto jeho

omyle vedel, resp. ho vyvolal.

14. Pojem tieseň možno definovať ako objektívny stav, ktorý ovplyvňuje slobodné konanie dotknutého
subjektu, následkom čoho je jeho sloboda vôle obmedzená. Tieseň býva tiež v rámci súdnej praxe
definovaná ako situácia, keď je sloboda vôle osoby obmedzená sociálnymi, hospodárskymi a/alebo

psychickými podmienkami (NS SR, sp. zn. 2Cdo/41/1996, z 15.07.1996). Súd vzhľadom na vyššie
uvedenédodáva,žežalovanývkonaníneuviedolaaninepreukázal,včomspočívalajehoťaživásituácia
v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a ani neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom tejto skutočnosti, na základe ktorej mala kúpna zmluva zaniknúť v dôsledku právneho
úkonu žalobcu - odstúpenia.

15. Na záver súd dodáva, že nakoľko sa žalobca najprv domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy dôvodu,
že ju vôbec neuzavrel, a následne dopĺňal dôvody jej neplatnosti pre údajný omyl resp. tieseň, je súd
toho názoru, že podaná žaloba je špekulatívna s cieľom zvrátiť účinky platne uzavretej zmluvy po smrti
matky žalobcu a žalovaného, ktorá bola iniciátorom tohto právneho úkonu. Uvedené podporuje aj fakt,

že žalovanému bolo doručované rozhodnutie katastrálneho úradu už v roku 2018, pričom žalobu podal
až po šiestich rokoch.

16. Súd zamietol návrh na vypočutie svedkyne, P. J., úradníčky Mestského úradu Prešov, z dôvodu
neúčelnosti vykonania tohto dôkazného prostriedku, nakoľko z osvedčenia podpisu na kúpnej zmluve

mal súd za preukázané, že žalobca sa dostavil na príslušný úrad podpísať zmluvu, čo potvrdzuje aj
skutočnosť že musel tejto pracovníčke predložiť doklad totožnosti, a vzhľadom na časový odstup viac
ako 10 rokov sa nedá predpokladať, že by si táto zamestnankyňa pamätala bližšie okolnosti overovania
podpisu žalobcu, resp. na samotných účastníkov zmluvy.

17. Súd taktiež nevykonal dokazovanie vyžiadaním si spisového materiálu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove ohľadne podania trestného oznámenia žalobcom na žalovaného, nakoľko
to pre svoje rozhodnutie nepovažoval za potrebné vzhľadom na skutočnosť, že trestné oznámenie
žalobcu bolo odmietnuté.

18. Súd nevykonal dokazovanie pribratím znalca z odboru písmoznalectvo, nakoľko vykonanie takéhoto
dôkazu považoval za nehospodárne a nadbytočné, nakoľko podpis žalobcu bol úradne overený.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
V predmetnom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu

trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci
(§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, pričom žalovaný sa jeho
aplikácie nedomáhal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Prešove cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.