Uznesenie – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200549
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200549.4

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ T.. T. L., bytom A. B. XXX, XXX XX
B., právne zast.: Advokátska kancelária Kerestešová & Švarná, so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, 2/
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava proti žalovanému:
Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti
ďalších účastníkov: 1/ L. U., bytom P. XX, 2/ H. V., bytom O. XXX/XX, L., (právni nástupcovia po neb.

U. U.) 3/ Y. I., bytom W. XXXX/X Z., 4/ G. I., bytom S. D. XXX/XX P., 5/ Q. J., bytom S. D. XXX/XX, P.,
(právni nástupcovi po neb. T. I.) 6/ Y. L., bytom A. B. XXX, B., v zastúpení T.. T. L., bytom A. B. XXX,
XXX XX B., 7/ H. L., bytom A. B. XXX, B., právne zast.: Advokátska kancelária Kerestešová & Švarná,
so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
TT-OOP5-2016/012840, Co 1/2016 zo dňa 22.06.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/, 2/
a ďalšieho účastníka 7/ proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/2/2023 - 352 zo dňa

16. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Kasačný súd priznáva kasačnej sťažnosti žalobcu 1/ a ďalšieho účastníka 7/ odkladný účinok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. TT-14S/2/2023 - 352 zo dňa 16. januára 2024 podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
„SSP“) zamietol správnu žalobu.

2. Správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OOP5-2016/012840, C 1/2016 zo dňa
22.06.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, katastrálny
odbor č. C 11/2014-2 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správny
orgán podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z. z., zmenil údaje schváleného registra obnovenej evidencie
pozemkov v k. ú. P. tak, že k pozemku registra „C“ KN par. č. 1839, ostatná plocha o výmere 1137
m2 doplnil vlastníkov: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, v podiele 1, s titulom nadobudnutia podľa

Štátneho notárstva v Trnave č. D 686/82 a T. I., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, v podiele 1,
s titulom nadobudnutia podľa Štátneho notárstva v Trnave č. D 3776/91.
3. Správny súd mal vecne za to, že právny stav k spornému pozemku par. č. 1839 správny orgán
v preskúmavanom administratívnom konaní nekonštituoval, splnil si len evidenčnú funkciu, keď k
pozemku, ku ktorému neboli evidované právne vzťahy zapísal vlastníkov, ktorým podľa predložených
listín svedčal posledný titul nadobudnutia.

4. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobca 1/ (ďalej len „sťažovateľ 1/“) a ďalší účastník 7/ (ďalej
len „sťažovateľ 2/“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhali jeho zmeny tak, aby kasačný súd zrušil obe
rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovatelia 1/ a 2/ v rámci
predloženej kasačnej sťažnosti zároveň navrhli, aby kasačný súd priznal odkladný účinok ich kasačnej
sťažnosti.
5. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti dôvodili tým, že v prípade nepriznania

odkladného účinku kasačnej sťažnosti by právnym následkom napadnutého rozhodnutia správneho
súdu bola právoplatnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní,v dôsledku čoho by došlo k zápisu vlastníckeho práva právnych predchodcov účastníkov 1. až 5.
do katastra nehnuteľností, ktorá skutočnosť by ďalších účastníkov 1. až 5. oprávňovala k iniciovaniu
dodatočného dedičského konania po svojich právnych predchodcoch. Následne by sa dotknutej parcely

č. 1839 mohla dotknúť ďalšia právna zmena, keď by táto parcela mohla byť právnymi nástupcami U.
U. a T. I. scudzená, čo by do budúcna ešte viac sťažilo právne postavenie sťažovateľa 1/ vo vzťahu
k zodpovedajúcej časti parcely č. 1839, o ktorej tvrdí, že vlastnícke právo k nej vydržal, čo by preňho
znamenalo vážny nenapraviteľný následok a značnú hospodársku ujmu. V prípade parcely č. 1839 sa
jedná o pomerne hodnotnú nehnuteľnosť z hľadiska jej účelného využitia ako prístupovej komunikácie

k budovaným rodinným domom v danej lokalite. Priznanie odkladného účinku podľa sťažovateľov nie
je v rozpore s verejným záujmom a javí sa pre sťažovateľov ako spravodlivé do konečného vyriešenia
tejto veci, aj s prihliadnutím na to, že správne orgány aj v predchádzajúcom konaní o ROEP ignorovali
procesné práva sťažovateľov, na ktoré porušenia poukazovali aj v konaní.
6. Podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom.
7. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o
kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej
moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt
podľa § 187 ods. 1 a 3.
8. Kasačný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry vo vzťahu k priznávaniu odkladného účinku
kasačnej sťažnosti (viď napr. uznesenie kasačného súdu sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 29. marca

2023) uvádza, že účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 447 SSP je, aby v
správnomsúdnictve kasačnýsúdmoholvýnimočne,zasplneniapodmienokzákonompredpokladaných,
pozastaviťúčinkyrozhodnutiasprávnehosúdunapadnutéhokasačnousťažnosťouúčastníkomsúdneho
prieskumu do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Konanie kasačného
súdu v zmysle citovanej právnej úpravy je konaním návrhovým. Kasačný súd i v tomto konaní

predovšetkým skúma splnenie formálnych podmienok, t. j. či kasačná sťažnosť, ktorej súčasťou bol
návrh na priznanie jej odkladného účinku, bola podaná v zákonnej lehote, osobou oprávnenou k
tomuto procesnému úkonu a jej podanie bolo prípustné. Následne po preukázaní formálnych podmienok
kasačný súd posudzuje splnenie podmienok materiálnych, t. j. či právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia správneho súdu by hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom.
9. Kasačný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru, že zákonné podmienky (formálne
ako aj materiálne), pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a sťažovateľa 2/
v danom prípade sú splnené.

10. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, bol
konštituovaný taký právny stav, v zmysle ktorého boli zmenené údaje schváleného registra obnovenej
evidencie pozemkov v k. ú. P. tak, že k pozemku registra „C“ KN par. č. 1839 boli doplnení noví vlastníci.
Kasačný súd sa preto stotožnil so sťažovateľmi, že v prípade zápisu vlastníckych práv do katastra
nehnuteľností nových vlastníkov by mohlo dôjsť k scudzeniu spornej parcely a následne k oslabeniu

právneho postaveniu sťažovateľov. Z uvedeného dôvodu kasačný súd pristúpil k priznaniu odkladného
účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a sťažovateľa 2/.
11. Pokiaľ ide o druhú podmienku, a síce nerozpornosť priznania odkladného účinku s verejným
záujmom, kasačný súd poukazuje na to, že pojem „verejný záujem“ predstavuje neurčitý právny pojem,
ktorý nemožno dostatočne presne vymedziť a jeho aplikácia závisí od posúdenia v každom jednotlivom

prípade. Ustálená judikatúra považuje verejný záujem za záujem všeobecne prospešný, ktorého
nositeľom je spoločnosť a ktorý má za cieľ zabezpečenie jej optimálneho rozvoja. Hoci argumentácia
sťažovateľov sa obmedzila len na to, že vydaním rozhodnutia o priznaní odkladného účinku nie je v
rozpore s verejným záujmom, je zrejmé, že toto rozhodnutie nezasiahne do práv iných fyzických a
právnických osôb, ktoré by neboli účastníkmi predmetného konania.

12. Vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozhodol tak, že podľa § 447 ods.1
SSP priznal na návrh sťažovateľa 1/ a 2/odkladný účinok jeho kasačnej sťažnosti do právoplatného
rozhodnutia kasačného súdu. Súčasne však považuje za potrebné zdôrazniť, že priznanie odkladnéhoúčinku žiadnym spôsobom nepredvída budúce rozhodnutie kasačného súdu o kasačnej sťažnosti v
merite veci.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom

hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.