Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100623
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100623.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): E. T., I.. XX. M.
XXXX, bydliskom E. M. XXX, XXX XX E. M., právne zastúpenej: DOBIAŠOVÁ | law firm s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 2679/18, 811 08 Bratislava, IČO: 50 655 809, proti žalovanej: Obec Šalgočka, so sídlom
Šalgočka 135, 925 54 Šalgočka, právne zastúpenej: Linden law s.r.o., so sídlom Medená 102/7, 811
02 Bratislava, IČO: 53 185 960, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 563/

ÚPaSP 118/2023 zo dňa 28. novembra 2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu
Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/49/2024 - 56 zo dňa 30. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde

1. Žalovaná rozhodnutím č. 563/ÚPaSP 118/2023 zo dňa 28.11.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovanej“
alebo „preskúmavané rozhodnutie“) uznala žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 105 ods.
3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom
čase od roku 2020 do 22.11.2023 uskutočnila nové stavby 3 rodinných domov na pozemkoch parc. č.
XXX/XX a XXX/XX v k. ú. Š. bez stavebného povolenia, a tým porušila ustanovenie § 54 a § 55 ods.

1 stavebného zákona (viď tiež bod 1 napadnutého uznesenia). Za uvedený priestupok žalovaná uložila
žalobkyni pokutu vo výške 30 000,- Eur.
2. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala
prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Namietala nesprávne doručenie rozhodnutia žalovanej,
ktoré nebolo podľa nej doručované na adresu jej obvyklého bydliska, čím bolo zmarené jej právo na
podanieriadnehoopravnéhoprostriedku.Zároveňžalobkyňanamietalaoneskorenýpostupžalovanejpri

prejednávaní priestupku, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej a neprimeranosť uloženej pokuty.
Žalobkyňa tiež vzniesla námietku premlčania oprávnenia žalovanej na uloženie pokuty.
3. O žalobe rozhodol správny súd uznesením č. k. 5S/49/2024 - 56 zo dňa 30.01.2025 (ďalej aj
„uznesenie správneho súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“) tak, že ju ako neprípustnú odmietol z dôvodu
nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov žalobkyňou postupom podľa § 98 ods. 1 písm.
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Správny súd zároveň priznal

žalovanej úplnú náhradu trov konania v súlade s § 168 SSP v spojení § 171 ods. 1 SSP.
4. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že v rámci preskúmavania procesných
podmienok zistil, že žalobkyňa spolu so žalobou predložila rozhodnutie žalovanej s vyznačenou
doložkou právoplatnosti, ktoré obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie v ustanovenej lehote
a o tom, že po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov je možné rozhodnutie žalovanej preskúmať
súdom.

5. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že voči žalobkyni bolo dňom 26.10.2023 začaté konanie
vovecipriestupku,vrámciktoréhobolovydanérozhodnutiežalovanej,vočiktorémužalobkyňanepodalaodvolanie. Skutočnosti, že odvolanie nebolo podané, nasvedčuje aj tvrdenie žalobkyne o tom, že
nedoručením preskúmavaného rozhodnutia jej bola zmarená možnosť podať opravný prostriedok.
6. Následne správny súd poukazujúc na znenie § 6 a 7 SSP dôvodil, že zo súdneho prieskumu v

správnom súdnictve sú vylúčené právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým účastník
správneho konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Odkazom na judikatúru kasačného
súdu uviedol, že uvedeným sa prejavuje zásada subsidiarity správneho súdnictva. Ďalej konštatoval, že
riadnym opravným prostriedkom sa rozumie taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu a
v rámci správneho konania je ním odvolanie. Za kľúčové pre dané štádium konania považoval správny

súd preto zodpovedanie otázky, či v administratívnom konaní došlo alebo nedošlo k podaniu riadneho
opravného prostriedku žalobkyňou.
7. Z popísaného skutkového stavu mal správny súd za preukázané, že voči preskúmavanému
rozhodnutiu žalovaná (zrejme malo byť žalobkyňa - pozn. kasačného súdu) nepodala žiadny opravný
prostriedok. Udialo sa tak napriek tomu, že žalobkyňa sa podľa všetkého s preskúmavaným
rozhodnutím, ktoré obsahovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, oboznámila. Keďže

žalobkyňa nepodala voči preskúmavanému rozhodnutiu odvolanie, nedošlo doposiaľ k založeniu
právomoci správneho súdu na uskutočnenie súdneho prieskumu rozhodnutia. Pokiaľ správny súd nie
je oprávnený vykonať súdny prieskum, jedná sa o neodstrániteľnú procesnú prekážku pre ďalší postup
v konaní.
8. Záverom správny súd konštatoval, že z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov

žalobkyňou nemohol preskúmať tvrdenia žalobkyne o neuskutočnení riadneho doručenia
preskúmavaného rozhodnutia žalovanou. Dodal, že práve táto skutočnosť mala byť predmetom
posúdenia odvolacieho orgánu, ktoré by následne mohol preskúmať správny súd.
II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

9. Žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) sa kasačnou sťažnosťou domáhala zrušenia napadnutého
uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/
SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. j/ SSP (nezákonné odmietnutie podania).
Žiadala tiež priznať náhradu trov kasačného konania.
10. Sťažovateľka ku skutkovému stavu veci uviedla, že až dňa 16.04.2024 jej bola doručená výzva

na zaplatenie pokuty uloženej na základe rozhodnutia žalovanej a až vtedy zistila, že rozhodnutie
žalovanej nadobudlo právoplatnosť už dňa 19.02.2024. Sťažovateľka mala za to, že žalovaná v
konaní nepostupovala v súlade s priestupkovým zákonom a podstatným spôsobom porušila práva
sťažovateľky tým, že rozhodnutie žalovanej nebolo riadne doručené sťažovateľke na adresu jej
obvyklého bydliska, ktoré má sťažovateľka v obci Šalgočka a kde sa sťažovateľka zdržiava. Následne

tvrdila, že nakoľko rozhodnutie žalovanej nebolo sťažovateľke riadne doručené, týmto postupom
žalovaná zmarila uplatnenie práva sťažovateľky na podanie riadneho opravného prostriedku. Preto
podala dňa 19.04.2024 správnu žalobu na správny súd.
11. Sťažovateľka považovala napadnuté uznesenie za nesprávne a nezákonné, nakoľko sťažovateľke
bolo rozhodnutie žalovanej doručené na adresu trvalého bydliska až 21.02.2024 s vyznačenou

doložkou právoplatnosti t. j. po nadobudnutí právoplatnosti, kedy by sťažovateľka podala odvolanie voči
rozhodnutiu žalovanej už po lehote. Dodala, že túto skutočnosť nevedela a ani nemohla ovplyvniť, čím
bolo zmarené uplatnenie práva sťažovateľky na včasné podanie riadneho opravného prostriedku.
12. Nakoľko rozhodnutie žalovanej nebolo riadne doručené sťažovateľke, a bolo jej doručené až po
doručení výzvy a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej, nebolo v jej možnostiach podať

voči preskúmavanému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, resp. odvolanie by bolo odmietnuté
z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty. Táto skutočnosť spôsobila, že rozhodnutie žalovanej bolo
nepreskúmateľné, čo je zásadná vada rozhodnutia, a postup správneho súdu, ktorý odmietol správnu
žalobu, je rovnako nezákonný. Ak by sťažovateľka podala opravný prostriedok po doručení výzvy dňa
16.04.2024, zmeškala by zákonnú lehotu na podanie správnej žaloby.

13. V doplnení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.03.2025 sťažovateľka namietala aj to, že správny súd
postupoval nezákonne, keď na napadnutom uznesení vyznačil doložku právoplatnosti podľa ust. § 145
ods. 2 SSP, ktoré sa vzťahuje na rozsudok. V uvedenom postupe videla naplnenie kasačného dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. f/ SSP
(porušenie práva na spravodlivý proces).

14. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnú sťažnosť odmietnuť ako zmätočnú
a nespĺňajúcu zákonné náležitosti podľa § 459 písm. e) SPP, eventuálne zamietnuť ako nedôvodnú.
Zároveň navrhla zaviazať sťažovateľku na náhradu trov konania vo výške 100%.15. K tvrdeniu sťažovateľky, že žalovaná jej preskúmavané rozhodnutie v rozpore s priestupkovým
zákonom nedoručovala na adresu jej obvyklého bydliska v obci Šaločka, žalovaná uviedla, že
sťažovateľka nikde neuviedla, ktoré ustanovenie zákona o priestupkoch žalovaná porušila. Inými

slovami, sťažovateľka neuviedla, z akého ustanovenia zákona o priestupkoch mala byť založená
zákonná povinnosť žalovanej doručovať preskúmavané rozhodnutie na adresu obvyklého bydliska
sťažovateľky. Následne sťažovateľka podľa názoru žalovanej v rozpore s § 440 ods. 2 prvá veta
SSP právne neodôvodnila, v porušení akého zákonného ustanovenia správnym súdom dochádza k
naplneniu sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nezákonného odmietnutia

žaloby. Uvedený nedostatok je podľa žalovanej dôvodom pre odmietnutie kasačnej sťažnosti.
16. Pre prípad, žeby kasačný súd nepristúpil k odmietnutiu kasačnej sťažnosti, žalovaná uviedla, že
napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Napriek absencii vymedzenia
sťažnostných bodov sťažovateľkou objasnila, že na doručovanie rozhodnutí vydaných v priestupkovom
konaní sa v nadväznosti na ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) použije § 24 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“). V tomto prípade žalovaná
postupovala pri doručovaní preskúmavaného rozhodnutia v súlade s ust. § 51 zákona o priestupkoch v
nadväznosti na § 24 Správneho poriadku. Za podstatnú žalovaná označila skutočnosť, že v oznámení o
začatí konania vo veci priestupku a predvolaní na ústne pojednávanie zo dňa 26.10.2023 a v zápisnici zo
dňa 22.11.2023 sa uvádza adresa trvalého pobytu sťažovateľky, ktorá je totožná s adresou, na ktorú bolo

sťažovateľke doručované preskúmavané rozhodnutie. Obe tieto listiny si sťažovateľka riadne prevzala
dňa 31.10.2023. V zápisnici zo dňa 22.11.2023, ktorú sťažovateľka vlastnoručne podpísala, neuviedla,
že by žiadala doručovať listiny z priestupkového konania na inú adresu, ako je jej adresa trvalého pobytu.
17. K tvrdeniu sťažovateľky týkajúcom sa nesprávneho vyznačenia právoplatnosti napadnutého
uznesenia správnym súdom žalovaná uviedla, že Správny súdny poriadok na rozdiel od Civilného

sporového poriadku v § 133 ods. 1 druhá veta SSP umožňuje rozhodnúť uznesením vo veci samej.
Správny súdny poriadok zakotvil jednoinštantnosť konania (§ 29 SSP), čo znamená, že aj v prípade
uznesenia vydaného v správnom súdnictve je toto právoplatné doručením s výnimkami uvedenými v §
145 ods. 2 SSP. Následne tvrdila, že právoplatnosť napadnutého uznesenia nastala dňom 03.03.2025,
teda po podaní kasačnej sťažnosti zo dňa 01.03.2025, a teda v súlade s ust. 145 SSP.

18. K sťažnostnému dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces žalovaná uviedla, že sťažovateľka
nepomenovala konkrétne procesné práva, ktoré mali byť správnym súdom porušené, ani nevymedzila,
v čom mal nesprávny postup správneho súdu spočívať.
III. Konanie pred kasačným súdom
19. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2025 náhodným výberom technickými a programovými

prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Stk/4/2025.
20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1,
§ 443 ods. 1 SSP), že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná

(§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nenariadiť pojednávanie. Po
oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu
a posúdení veci kasačný súd dospel po neverejnej porade senátu jednomyseľne k záveru, že kasačná
sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná.
21. Podľa § 7 písm. a) SSP: „Správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej

správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená“.
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP: „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“

23. V súdenej veci nie je sporné, že (i) sťažovateľke bola rozhodnutím žalovanej ako prvostupňovým
rozhodnutím uložená pokuta za priestupok spáchaný podľa stavebného zákona, (ii) že proti rozhodnutiu
žalovanej bolo prípustné odvolanie, pričom rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať
odvolanie v ustanovenej lehote a o tom, že po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov je možné
rozhodnutie žalovanej preskúmať súdom a (iii) že sťažovateľka proti rozhodnutiu žalovanej odvolanie

nepodala.
24. Podstata sťažnostných námietok spočívala v tom, že o existencii právoplatného rozhodnutia
žalovanej sa sťažovateľka dozvedela až z výzvy na zaplatenie pokuty, a teda možnosť sťažovateľky
podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti rozhodnutiu žalovanej zmarila samotná žalovaná jehonesprávnym doručovaním, a preto sa sťažovateľka dôvodne obrátila priamo na správny súd. Uvedené
tvrdenie vyhodnotil kasačný súd v zhode so správnym súdom ako právne irelevantné a nespôsobilé
viesť k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia.

25. K návrhu žalovanej odmietnuť kasačnú sťažnosť pre nevymedzenie sťažnostných bodov kasačný
súd uvádza, že je pravdou, že kasačná sťažnosť bola formulovaná na samej hranici preskúmateľnosti. Z
obsahu kasačnej sťažnosti však pre kasačný súd vyplýval dôvod, v naplnení ktorého videla sťažovateľka
nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého uznesenia, tak ako je uvedený v predchádzajúcom bode.
Preto, preferujúc materiálny prístup k súdnej ochrane, kasačnú sťažnosť meritórne prejednal, avšak

nezistil jej dôvodnosť.
26. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, pričom
ust. § 7 písm. a) SSP zo správneho súdneho prieskumu výslovne vylučuje právoplatné rozhodnutia
a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky. Presne tento prípad nastal aj vo veci sťažovateľky.
27. Pokiaľ mala sťažovateľka za to, že preskúmavané rozhodnutie jej nebolo riadne doručené, k

dispozícii mala právne prostriedky na svoju obranu ešte v štádiu administratívneho konania, ktoré
bola povinná vyčerpať predtým, než sa obrátila na správny súd. Odvolanie totiž mohla podať
napriek formálnemu vyznačeniu právoplatnosti tvrdiac, že preskúmavané rozhodnutie jej nebolo riadne
doručené, a teda že právoplatnosť nenadobudlo. Doložka právoplatnosti ako verejná listina zakladá
domnienku správnosti údajov, ktoré osvedčuje, avšak táto domnienka nie je nevyvrátiteľná (porov.

rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžk/6/2019 zo dňa 24.11.2021). Sťažovateľka tiež mohla
eventuálne spojiť s podaním odvolania aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania
v súlade s § 28 Správneho poriadku, ak mala za to, že je naplnený závažný dôvod pre zmeškanie
lehoty. Odvolací orgán by sa s takto podaným odvolaním bol vysporiadal (či už vecne alebo procesne)
a až ním vydané rozhodnutie či opatrenie by bolo preskúmateľné správnym súdom. Sťažovateľka

však vyššie uvedeným spôsobom nepostupovala, čím sa nevyčerpaním prostriedkov nápravy v štádiu
administratívneho konania sama obrala o možnosť domáhať sa správneho súdneho prieskumu.
Správny súd preto korektne konštatoval, že nemohol preskúmať tvrdenia žalobkyne (sťažovateľky)
o neuskutočnení riadneho doručenia rozhodnutia žalovanej z dôvodu, že táto skutočnosť mala byť
predmetom posúdenia odvolacieho orgánu, ktoré by až následne mohol preskúmať správny súd.

Kasačný súd v tomto smere pripomína sťažovateľke aj aplikáciu starorímskych zásad neznalosť práva
neospravedlňuje a práva patria bdelým. Aj nad rámec uvedeného však kasačný súd poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľka ani len neoznačila ustanovenia právnych predpisov, ktoré mala žalovaná
pri doručovaní preskúmavaného rozhodnutia porušiť.
28. Kasačný súd posúdil ako nedôvodné, resp. právne irelevantné aj ostatné namietané sťažnostné

body. Pokiaľ ide o sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, tento sa vzťahuje na prípad,
keď správny súd nezákonne odmietol podanie z dôvodu jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti podľa
§ 59 ods. 3 SSP. V predmetnom prípade však správny súd neodmietol podanie podľa § 59 ods. 3
SSP, ale odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Preto je tento dôvod v prípade sťažovateľky
bezpredmetný.

29. V doplnení ku kasačnej sťažnosti podanom ešte v lehote na podanie kasačnej sťažnosti namietala
sťažovateľka aj to, že správny súd postupoval nezákonne, keď na napadnutom uznesení vyznačil
právoplatnosť podľa ust. § 145 ods. 2 SSP, ktoré sa vzťahuje na rozsudok. V uvedenom postupe videla
naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a §
440 ods. 1 písm. f/ SSP (porušenie práva na spravodlivý proces).

30. K tvrdeniu sťažovateľky týkajúcemu sa nesprávneho vyznačenia právoplatnosti napadnutého
uznesenia správnym súdom kasačný súd uvádza, že nadobudnutie právoplatnosti napadnutého
uznesenia bolo vyznačené správne dňom 03.03.2025. Napadnuté uznesenie sa totiž stalo právoplatným
doručením kasačnej sťažnosti dňa 03.03.2025, a teda v súlade s ust. § 145 ods. 2 písm. c) SSP (keďže
išlo o žalobu vo veci správneho trestania). Správny súd vo veci rozhodol uznesením o odmietnutí žaloby

vsúlades§133ods.1SSPvspojenís§98ods.1písm.g)SSP.Totouzneseniejerozhodnutímvydaným
vo veci, ktorým sa konanie končí. Na právoplatnosť uznesenia sa v zmysle § 147 ods. 2 SSP primerane
vzťahujú ustanovenia o rozsudku, t. j. aj ust. § 145 SSP. Z kasačnej sťažnosti pritom nebolo zrejmé,
ako sa namietané nesprávne vyznačenie právoplatnosti vôbec malo odraziť na práve sťažovateľky na
spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Aj táto námietka je preto nedôvodná.

IV.
Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
31. Kasačný súd teda konštatuje, že správny súd postupoval správne a v súladeso zákonom, keď správnu žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu žalovanej odmietol ako neprípustnú,
pretože žalobkyňa (sťažovateľka) nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná

sťažnosť sťažovateľky je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP
a contrario k §167 ods. 1 a § 168 SSP, tak že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
kasačného konania, pretože sťažovateľka nebola v kasačnom konaní úspešná
a v prípade žalovanej nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.

33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá
veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.