Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200857
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825200857.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: FEDOR car

paint s. r. o., so sídlom Ulica Nižný koniec 1423/42, Zákamenné, IČO: 56 035 560, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 52 959 601,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská
55, Bratislava, v konaní o zaplatenie 359,17 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 359,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65
% ročne zo sumy 359,17 eur od 30.03.2025 do zaplatenia, úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého

posudku vo výške 160 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2025 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 359,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 %
ročne zo sumy 359,17 eur od 30.03.2025 do zaplatenia, náhradu nákladov na vypracovanie znaleckého
posudku v sume 160 eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.

2. V žalobe poukázal na to, že dňa 09.10.2024 došlo v okrese Námestovo k dopravnej nehode, pri
ktorej bolo poškodené motorové vozidlo A.. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla
boli stanovené faktúrou č. 20240130 zo dňa 08.11.2024 vo výške 1 056,20 eur. Žalovaný vyplatil
poškodenému náhradu škody v celkovej výške 697,03 eur, pričom poškodenému neuhradil časť náhrady
škody v žalovanej výške, čo oznámil žalovanému písomným podaním zo dňa 14.03.2025. Ďalej uviedol,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2025 nadobudol žalobca od poškodeného
pohľadávku na náhradu škody vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle A.. Žalobca požiadal

znalca Ing. Martina Obtuloviča o stanovenie výšky škody na motorovom vozidle, kedy zo záverov
znaleckého posudku č. 24/2025 zo dňa 05.03.2025 vyplýva, že výška škody na poškodenom motorovom
vozidle je 1 344 eur. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný nedôvodne krátil poistné
plnenie v žalovanej výške a preto sa s poukazom na ust. § 427 Občianskeho zákonníka a § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z. domáha zaplatenia náhrady škody na poškodenom motorovom vozidle.
Žalovaný sa podľa žalobcu do omeškania s plnením peňažného nároku dostal dňa 30.03.2025, a to
po uplynutí 15-dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia počítanej od skončenia šetrenia poistnej

udalosti.

3. Žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 13C/25/2025-33 dňa
13.05.2025, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s vecným odôvodnením.Žalovaný neuznal žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu, nakoľko tento považoval za nedôvodný
a nepreukázaný. Zároveň namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Námestovo, nakoľko si žalobca
v konaní uplatňuje nárok z postúpenej pohľadávky. Žalovaný mal za to, že napriek skutočnosti, že

došlo k postúpeniu pohľadávky z titulu náhrad škody, ide o spor medzi poisťovňou a spoločnosťou,
ktorá sa zaoberá likvidáciou poistných udalostí, kedy jediným cieľom žalovaného je výplata poistného
plnenia so systému povinného zmluvného poistenia a nie priamo náhrada škody. Pre určenie miestnej
príslušnosti preto nemôže byť rozhodné miesto vzniku škodovej udalosti. Žalovaný ďalej poukázal na
to, že v rámci šetrenia poistnej udalosti pristúpil k objektívnemu posúdeniu uplatneného nároku, kedy

v rámci likvidácie škodovej udalosti posudzoval účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového
vozidla, tým, že porovnal náklady na opravu s kalkulačným programom, prípadne katalógovými cenami
náhradných dielov a cenu práce za normohodinu. Zároveň v rámci oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 14.03.2025 riadne zdôvodnil výšku poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný poskytol poistné
plnenie v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu primeraných a nutných nákladov vychádzajúcich
zo zisteného poškodenia motorového vozidla. Pokiaľ žalobca (resp. právny predchodca ako poškodený)

akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, jedná sa len o zmluvne dohodnuté ceny a
nie o účelne vynaložené náklady na opravu. Žalovaný mal za to, že faktúra za opravu vozidla nie je
automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej poškodenému, za ktorú by mal v plnom rozsahu
niesť zodpovednosť a ako taká nepreukazuje skutočnú výšku škody. Zároveň faktúra nespĺňa základné
predpoklady, nakoľko z nej nie je zrejmé, aké úkony boli v rámci opravy motorového vozidla robené,

koľko trvali a koľko stáli. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi znaleckého posudku, nakoľko znalec
vypočítal náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, avšak tento
postup je nesprávny keďže v Prílohe č. 6, bod C. STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH
VOZIDLÁCH k vyhláške č. 492/2004 Z. z. MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej ako
„vyhláška“), ods. 5 určito a jasne špecifikuje čo je neštandardná oprava (oprava v neautorizovanom

servise), teda znalec vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej oprave čo reálne vykonaná nebola.
Výpočet nákladov sa mal podľa žalovaného realizovať podľa ods. 2.2 Náklady na opravárenské práce
– NP bod C. Prílohy č. 6 vyhlášky, kde znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovaní oprávnených
výrobcom v danom regióne. Znalecký posudok tak podľa žalovaného neodzrkadľuje skutočnú hodnotu
škody a nie je ani náležite odôvodnený. Ďalej uviedol, že stanovená hodnota ceny práce musí

byť primeraná, teda porovnateľná s inými opravcami, nie je možné bez ďalšieho podľa žalovaného
akceptovať, ako primeranú cenu práce takú, ktorú si stanoví sám žalobca. Žalovaný zároveň nesúhlasil
anisuplatnenýmnárokomnanáhradunákladovzavypracovanieznaleckéhoposudkuvovýške160 eur,
nakoľko nespadá do definície poistného krytia taxatívne vymedzeného v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona
o PZP, pričom žalobca nie je ani oprávnený nárokovať si náklady spojené s vypracovaním znaleckého

posudku, nakoľko nie je preukázané, že by náklady na jeho vypracovanie uhradil žalobca. Žalovaný
neuznal ani uplatnené úroky z omeškania, nakoľko sa ako poisťovateľ nemohol dostať do omeškania
keďže si splnil všetky zákonom uložené povinnosti.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 12.06.2025 zotrval na predchádzajúcich

vyjadreniach. Mal za to, že medzi sporovými stranami nie je sporný základ nároku na náhradu škody,
t. j. nie je sporná povinnosť žalovaného na úhradu vzniknutej škody, ale je sporná výlučne výška škody
vzniknutá pri dopravnej nehode dňa 09.10.2024. Zdôraznil, že výška škody na poškodenom motorovom
vozidle je absolútna veličina, ktorá má svoju výšku bez ohľadu na skutočnosť, kde dôjde k oprave
poškodeného motorového vozidla a vychádza výlučne zo zákonných štandardov na jej výpočet. Práve

z dôvodu rozporu medzi vyčísleniami výšky škody sporových strán, t.j. z dôvodu rozporu medzi faktúrou
za opravu poškodeného vozidla 20240130 zo dňa 08.11.2024 a medzi výpočtom žalovaného zo dňa
14.03.2025,požiadalznalcaIng.MartinaObtulovičaoobjektívnevyčíslenievýškyškodynapoškodenom
motorovom vozidle prostredníctvom znaleckého posudku. Znalec znaleckým posudkom pritom určil, že
výška škody na poškodenom motorovom vozidle je reálne vyššia ako náklady na jej opravu stanovené

faktúrou. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil závery predloženého znaleckého
posudku č. 24/2025. Žalobca bol toho názoru, že znalec postupoval pri stanovení výšky škody správne a
v súlade so zákonnými normami upravujúcimi výpočet výšky škody na poškodenom motorovom vozidle,
a to v zmysle prílohy č. 6 písm. C bod 2 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. kedy znalec hodnotu opravy
kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu. Zároveň

žalobca mal za to, že náklady na vypracovanie znaleckého posudku možno považovať za príslušenstvo
pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku
žalobcom bolo nevyhnutne potrebné za účelom objektívneho stanovenia výšky škody na poškodenom
motorovom vozidle.5.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa21.07.2025zdôraznil,ževýškanáhradyškodyniejedanásumou
skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Žalovaný poskytol

poistneplnenieibavrozsahukontrolnejkalkulácie,tedavrozsahuprimeranýchnákladovvychádzajúcich
zo zisteného skutkového stavu. Stanovená cena za normohodinu prace vychádza z priemernej ceny
prac na relevantnom trhu. Ďalej uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa špecializuje
nie len na opravu vozidiel ale aj na pomoc vodičom po dopravnej nehode na čo využíva svoje vlastne
autoservisne služby a poskytuje spotrebiteľom služby spojene s riešením škodovej udalosti. Náklady

týchto služieb následne vymáha priamo od poisťovni a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi poškodeným a žalobcom. Uvedene spôsobuje stav, že skutočná výška škody je de facto v rukách
žalobcu, nakoľko je to výhradne žalobca, kto určuje cenu prace ako aj kvalitu a druh objednávaných
súčiastok. Uvedené konania podľa žalovaného popiera účel povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ
ide o náklady za vypracovanie znaleckého posudku, žalobca podľa žalovaného ani nie je oprávnenou
osobou na uplatnenie predmetného „príslušenstva“, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto

náklady uhradila je jeho právny zástupca a nie on sám. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou
osobou na uplatnenie tohto nároku, nakoľko mu s uplatnením nároku v tomto konaní nevznikli tieto
tvrdene náklady za vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok pritom podľa žalovaného
nespĺňa náležitosti v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.08.2025, na ktoré pojednávanie sa nedostavil žalovaný
ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 14.08.2025, v ktorom
súhlasili s tým, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,
s výpoveďou znalca Ing. Martina Obtuloviča v konaniach vedených na Okresnom súde Námestovo pod
sp. zn. 5C/24/2024 a 15C/45/2024, a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 09.10.2024 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle značky VW TOURAN, EČV:

A. vlastníkom, ktorého bol B. C., bytom D. XXXX/X, XXXXX E.. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si nechala
motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorý prevádzkuje autoservis Karol Fedor.

9. Z faktúry č. 20240130 vystavenej dňa 08.11.2024, splatnej dňa 22.11.2024 súd zistil, že žalobca

vyfakturoval B. C. opravu motorového vozidla VW TOURAN, EČV: A. za celkovú sumu 1 056,30 eur
s DPH. Kalkulácia opravy motorového vozidla mala byť vykonaná v systéme GT Motive. Z priloženej
kalkulácie, ktorá je súčasťou aj znaleckého posudku (č.l. 19 spisu) je zrejmé, že cena normohodín práce
predstavovala sumu 50 eur/hod. a bola použitá lakovacia konštanta 130%.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2025 uzavretej medzi B. C., bytom D. XXXX/X,
XXXXX E. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom súd zistil, že jej predmetom bola peňažná
pohľadávka na náhradu škody vzniknutej dňa 09.10.2024 na poškodenom motorovom vozidle ev. č. A.
v sume 359,17 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou faktúry za opravu poškodeného motorového
vozidla č. faktúry 20240130 vo výške 1056,20 eur a výplatou plnenia uskutočnenou poisťovňou 697,03

eur. Poistná udalosť je evidovaná v poisťovni pod č. pu: 9572866863. V zmysle Čl. III. bola pohľadávka
postúpená odplatne v sume 697,03 eur, ktorá mala byť vyplatená postupcovi pri podpise zmluvy v
hotovosti.

11. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 14.03.2025 súd zistil, že žalovaný oznámil

žalobcovi, že dňa 14.03.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9572866863, kedy bolo žalobcovi
poskytnuté plnenie v sume 697,03 eur. Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu
vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/
hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom
regióne a čase. Do poistného plnenie boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané

v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Výpočet poistného plnenia vykonaný
v súlade so zápisom o poškodení vozidla a kontrolnej kalkulácie poisťovne vyhotovenej v súlade so
zdokumentovaným poškodením vozidla. Poistné plnenie v sume 697,03 eur bolo poukázané na účet
žalobcu.12. Zo znaleckého posudku č. 25/2025 vypracovaného dňa 05.03.2025 znalcom z odboru doprava
cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, ohľad hodnoty cestných

vozidiel Ing. Martinom Obtulovičom súd zistil, že jeho predmetom bol výpočet výšky škody na vozidle
VW TOURAN, EČV: A. v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ku dňu poistnej udalosti 09.10.2024, kedy
znalec stanovil výšku škody 1 344 eur. Z bodu 2.9 znaleckého posudku vyplýva, že znalec postupoval
pri výpočte z listu firmy Kooperativa a firmy Fedor, kde výpočet poškodenia bol pri kalkuláciách
nezhodný. Rozdiel bol podľa znalca v cene práce, kde výpočet žalovaného bol podhodnotený z dôvodu

bezdôvodnej úpravy normohodiny na sumu 20 eur bez DPH za 1 hodinu, cenník značkového servisu
v danom regióne VW je 88,80 eur s DPH za 1hodinu. Znalec pri kalkulácii nákladov na opravu v systéme
DAT vyhádzal z ceny práce 72,19 eur bez DPH za 1 hodinu a lakovacej konštanty 120%.

13. Súd z úradnej činnosti pripojil do konania zápisnice z pojednávaní v konaniach vedených na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/24/2024 (č.l. 94 spisu) a sp. zn. 15C/45/2024 (č.l. 96

spisu). Predmetné konania sa týkajú tých istých strán sporu a rovnakého skutkového stavu, kedy na
pojednávaniach bol vypočutý znalec Ing. Martin Obtulovič k znaleckým posudkom týkajúcim sa výšky
náhrady škody na motorových vozidlách. V daných konaniach rovnako ako v tomto konaní žalovaný
namietal cenu normohodiny práce a metodiku lakovania, ktorú znalec použil v znaleckých posudkoch.
Znalec v oboch konaniach zhodne zotrval na záveroch znaleckých posudkov, kedy uviedol, že pri ich

vyhotovení postupoval v zmysle Vyhlášky č. 492/2004 z 23.08.2004, právnych predpisov a z obvyklej
cenynatrhunajbližšiehoznačkovéhoautoservisu.Pokiaľideopoužitielakovacejkonštanty,poukázalna
to, že už dlhodobo – najmenej posledných 15-20 rokov sa používa lakovacia konštanta v rozmedzí 120
– 130%, ktorá zohľadňuje vyššie náklady na lakýrnický materiál ako aj náročnejší technologický postup.
Autorizované servisy používajú konštantu od 130-140%. Znalec poukázal na to, že žalobca používa

vysoko kvalitný lakovací materiál, teda použitie 120% lakovacej konštanty je oprávnené. Znalec zotrval
aj na použití metodiky lakovania K1G namiesto K1N. Podľa znalca žalovaný ako poisťovňa preferuje,
aby autoservisy používali prefabrikovaný diel, ktorý by len natreli farbou a lakom, čo je najlacnejší
spôsob vykonania opravy dielom, nie však kvalitným. Žalobca vykonal opravu, keď náhradný diel bol
dovezený v surovom stave, t.j. nastriekanú len základnú farbu, pričom takýto diel je potrebné prebrúsiť

a vytmeľovať a až následne naniesť farbu a lak, aby diel bol funkčný a aby oprava bola vykonaná kvalitne
bez viditeľných nerovností nástreku farbou (stekajúca farba alebo nerovností z výroby). Určenie výšky
normohodiny znalec vykonal v programe Systém DAT, pričom vychádzal s cenníka prác najbližšieho
autorizovaného servisu. Žalovaný určil normohodinu 21 eur bez DPH čo je podľa znalca veľmi málo
v porovnaní s cenou značkového servisu. Znalec podotkol, že neznačkové servisy majú v regióne rôzne

ceny, dokonca aj ten istý servis účtuje rôzne normohodiny podľa druhu poisťovne. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného nesúhlasil s tým, aby boli oboznámené výpovede
znalca, na ktorý nesúhlas súd nemal dôvod prihliadať, na druhú strana však žalovaný výsluch znalca
nenavrhol a považoval ho za bezpredmetný (oznámenie súdu o vykonaní dôkazu č.l. 79 spisu). Žalovaný
tak mal do vykonania pojednávania dostatok času na to, aby relevantným spôsobom vyvrátil tvrdenia

znalca, o ktorých mal vedomosť z konaní sp. zn. 5C/24/2024 a sp. zn. 15C/45/2024, resp. aby trval na
jeho výsluchu, čo sa však nestalo.

14. Žalovaný súdu predložil faktúru č. 2024002 zo dňa 25.01.2024, z ktorej súd zistil, že F. G. A., H.
XXX/X, I. účtoval za vykonané práce na motorovo vozidle F. I. sumu 20 eur/hod. bez DPH, rovnako

ako aj F. J., K. C. XX/XX, H. vo faktúre č. 2023/36 zo dňa 14.12.2023 za opravu motorového vozidla
Škoda Octavia. B. C. A., E. L. XXX/X, C. v zmysle faktúry č. 23VF00345 zo dňa 11.12.2023 účtoval cenu
práce za opravu vozidla Citroen Space Tourer sumu 25 eur/hod. bez DPH a autoservis A. M. A., N. dňa
13.01.2024 faktúrou č. FA20240002 vyúčtoval zákazníkovi za vykonané práce na motorovom vozidle
Szuki Swift sumu 16,50 eur/hod. bez DPH.

15. Z výpisu zo systému žalovaného týkajúceho sa zmluvných, neautorizovaných servisov v danom
regióne vyplýva, že výška normohodiny práce bola dohodnutá sumou od 25 eur bez DPH do 28,50 eur
bez DPH za 1 hodinu.

16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.17. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v

prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona č.
381/2001 Z. z.), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

22. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

24. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalovaný v konaní namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo
veci, nakoľko mal za to, že príslušným je podľa ust. § 13 v spojení s ust. § 15 ods. 1 CSP Mestský
súd Bratislava IV, keďže si žalobca uplatňuje nárok z postúpenie pohľadávky. S uvedeným názorom
sa súd nestotožnil, nakoľko žalobcom uplatnený nárok má pôvod v škodovej udalosti, pri ktorej je
náhrada škody uplatňovaná ako plnenie z poistnej zmluvy uzavretej medzi držiteľom vozidla, ktorým

bola spôsobená škoda a poisťovateľom. Elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky je singulárna
sukcesia postupníka do subjektívnych práv, ktoré sú predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku.
Pokiaľ bola na žalobcu postúpená pohľadávka, jej povaha sa postúpením nezmenila, stále má základ
v nároku na náhradu škody, ktorá škoda vznikla právnemu predchodcovi žalobcu. V zmysle § 19
písm. b) CSP je na konanie popri všeobecnom súde žalovaného príslušný súd, v ktorého obvode

nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V prejednávanej veci došlo ku škodovej
udalosti v okrese Námestovo, a preto bolo na žalobcovi aby sa rozhodol, či bude nárok uplatňovať
na všeobecnom súde žalovaného (ust. § 13 CSP) alebo na osobitne miestne príslušnom súde (ust.
§ 19 CSP). Ustanovenie § 19 písm. b) CSP, pritom v žiadnom prípade nerozlišuje, tak ako to dôvodížalovaný, postavenie slabšej strany, resp. okolnosti, na základe ktorých by nebolo možné použiť
uvedené ustanovenie. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na Okresný súd Námestovo, teda na
súde, v ktorého obvode došlo ku škodovej udalosti, je tunajší súd oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

28. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 09.10.2024 došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW TOURAN, EČV: A. prevádzkou
motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase vzniku škodovej udalosti so žalovaným uzatvorenú
poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.. Rovnako nebola medzi stranami sporná
skutočnosť, že vlastník motorového vozidla B. C. nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu,
kedy v zmysle faktúry č. 20240130 predstavovala oprava sumu 1 056,20 eur a že žalovaný vyplatil
žalobcovi poistné plnenie v sume 697,03 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady sumy
359,17 eur s príslušenstvom rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou opravy vyfakturovanou žalobcom
a výškou poistného plnenia priznanou žalovaným. Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal súd

preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2025, ktorou zmluvou B. C. postúpil na
žalobcu pohľadávku na náhradu škody v sume 359,17 eur.

29. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka pozostávajúcej
z neuhradenia nákladov súvisiacich s opravou motorového vozidla. Predpokladom na úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je kumulatívne splnenie
nasledujúcich podmienok: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp.
dopravy), b) vznik škody a c) vzťah príčinnej súvislosti medzi danou udalosťou a vznikom škody.
S poukazom na okolnosti, za ktorých došlo ku škode mal súd preukázané splnenie všetkých uvedených
atribútov. V prípade § 427 Občianskeho zákonníka sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy sa na

jej vznik nevyžaduje zavinenie ani protiprávne konanie. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428
Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére, poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako
všeobecným ekvivalentom. Súdna prax je ustálená v závere, že zásadne prichádzajú do úvahy dva
spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenej na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej,

akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných
k tomu, aby si poškodený uviedol vec do pôvodného stavu pred poškodením.

30. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že poistné plnenie poskytol v zmysle kontrolnej
kalkulácie, teda v rozsahu účelne vynaložených nákladov, kedy krátil cenu normohodín práce z 50 eur

na 21 eur/hod bez DPH. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, nakoľko na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že takéto krátenie nebolo dôvodné. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal
hodnotu ceny práce žalobcu, ktorú považoval za neprimeranú, súd uvádza, že zo žiadneho zákona,
vyhlášky alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva výška, v akej by sa mali
účtovať práce či už v autorizovanom alebo neautorizovanom autoservise. Výška ceny práce sa odvíja

od aktuálnych okolností na trhu, pričom je ovplyvnená dopytom a ponukou v danom odvetví. V konaní
nie je sporným, že žalobca je osobou, ktorá vykonáva činnosť, predmetom ktorej je oprava cestných
motorových vozidiel, pričom sa priamo špecializuje na poskytnutie lakovacích prác. Jedná sa pritom
o činnosť, ktorú neposkytuje každý servis, čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Pokiaľ sa teda poškodený
rozhodol nechať poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, žiadnym spôsobom

ho to nediskvalifikuje z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom, nakoľko
mu majú byť preplatené len účelne vynaložené náklady súvisiace s opravou motorového vozidla. O to
viac, ak k poškodeniu vozidla nedošlo jeho zavinením, ale zavinením škodcu, ktorý mal uzatvorené
zmluvné poistenie so žalovaným. Nebolo tak povinnosťou poškodeného zisťovať aktuálnu cenu práce
v jednotlivých autoservisoch a motorové vozidlo si nechať opraviť v autoservise, ktorý ponúka najnižšiu

cenu v danom regióne, resp. zisťovať, ktorý autoservis je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalovaný
pritom žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, prečo krátil cenu prác na 21 eur/hod., resp. prečo
by si žalobca nemohol uplatniť vyššiu cenu práce aké iné autoservisy v regióne, resp. rovnakú ako
autorizovaný autoservis. Pokiaľ žalovaný predložil súdu faktúry neautorizovaných servisov, v rámci
ktorých si autoservisy účtovali cenu prác v rozmedzí od 16,50 do 25 eur/hod. bez DPH, z týchto nie

je zrejmý rozsah poškodenia motorových vozidiel a na to nadväzujúce práce, ktoré bolo potrebné
vykonať na opravu vozidla. Zároveň sa jedná o iné typy motorových vozidiel, ako to, ktoré je predmetom
tohto sporu, čo rovnako podľa súdu môže ovplyvňovať cenu práce, čo je zrejmé aj u autorizovaných
autoservisoch, kedy je cena práce stanovená rozlične napr. pri motorovom vozidle značky BMWa Renault. Rovnako odôvodnenosť krátenia ceny prác nevyplýva ani zo skutočnosti, že žalovaný má
s autoservismi, s ktorými je v zmluvnom vzťahu účtovanú cenu prác v rozmedzí od 25 do 28,5 eur/
hod., nakoľko sa jedná o cenu práce, ktorú daný autoservis akceptoval, teda o dohodu medzi žalovaným

aautoservisom,ktorániejezáväznáprežalobcu.Ajzpredmetnéhopritomvyplývaneprimeranékrátenie
ceny práce zo strany žalovaného na 21 eur/hod. Uvedené však nič nemení na tom, že žalovaný je
povinný vyplatiť poškodenému poistné plnenie vo výške účelne vynaložených nákladov, pričom žalovaný
v konaní nenamietal počet normohodín, ani zle vykonanú prácu. Neúčelnosť odvodzoval výlučne od
výšky ceny normohodiny práce. Náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na opravu motorového vozidla

súd preto nevzhliadol ako neúčelné, nakoľko tieto by bolo potrebné v rovnakom rozsahu vynaložiť
v ktoromkoľvek autoservise, teda bez ohľadu na to, či sa jedná o autorizovaný alebo neautorizovaný
autoservis.

31. Účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla VW TOURAN, EČV: A. vyplýva
aj zo znaleckého posudku č. 24/2024 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie

technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel Ing.
Martinom Obtulovičom, ktorý ku dňu poistnej udalosti stanovil výšku škody na vozidle v sumu 1
344 eur, teda vo vyššej sume ako bola fakturovaná žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný namietal
nesprávny postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, o uvedenom súdu nepredložil žiadne
dôkazy. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z.

o stanovení všeobecnej hodnote majetku v prílohe č. 6 bod C ods. 5 síce uvádza, že v prípadoch,
keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané
postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu určí TH
opravovanej skupiny, nie je tam však uvedené, z čoho by mal vychádzať, teda či z cien autorizovaných
alebo neautorizovaných servisov. Zároveň v bode 2.2 Náklady na opravárske práce, podľa ktorého bodu

mal podľa žalovaného znalec postupovať, sa uvádza, že pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje
hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne. Súd má za to, že
slovné spojenie ,,opravovní oprávnených výrobcom vozidla“ neznamená akýkoľvek autoservis, ale
len autorizovaný, nakoľko tento funguje v distribučnej sústave zriadenej dodávateľom vozidla. Znalec
tak podľa názoru súdu nepochybil, ak pri výpočte ceny normohodiny práce vychádzal z najbližšieho

autorizovaného servisu, ktorým je Todos Žilina (č.l. 18 spisu), kedy v čase vypracovania znaleckého
posudku predstavovala cena mechanických a lakovníckych prác na motorovom vozidle VW TOURAN
sumu 88,80 eur/hod s DPH. Znalec pritom v znaleckom posudku vychádzal z vyššej ceny normohodín
práce ako si v rámci kalkulácie gt motive účtoval žalobca. Pokiaľ žalovaný poukazoval na kontrolnú
kalkuláciu, predmetná kalkulácia nebola súdu predložená a preto súd nevie posúdiť, aké hodnoty

boli do kalkulácie zadané a či tieto zodpovedajú pracovným operáciám, metódam a normočasom,
ktoré boli žalobcom vynaložené na opravu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/42/2025 zo dňa 27.05.2025, ktorý poukázal na to, že kontrolná kalkulácia
žalovaného nemôže sama o sebe obstáť, nakoľko ide o sebapotvrdzujúci dôkaz. Žalovaný namietal
aj tú skutočnosť, že znalec nekriticky prevzal rozsah stanovený žalobcom. Súd nevzhliadol uvedenú

námietku za dôvodnú, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec prihliadal nielen na kalkuláciu
žalobcu, ale aj kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom vykonanú žalovaným a zápisu o poškodení
motorového vozidla (č.l. 12 a 13 spisu). Nedôvodnou je i námietka žalovaného týkajúca sa absencie
náležitostí znaleckého posudku v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z., nakoľko žalobca v konaní
predložil písomný znalecký posudok a nie znalecký posudok v elektronickej podobe. V zmysle § 17

ods. 2 predmetného zákona jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobe musia
byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí
odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Povinnosť očíslovať jednotlivé strany sa nedotýka príloh znaleckého
posudku. Znalecký posudok predložený žalovaným uvedené atribúty spĺňa, a preto nie je dôvod na to,
aby súd na znalecký posudok nemohol prihliadať.

32. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo na mieste, aby
žalovaný krátil cenu normohodiny práce a výšku lakovacej konštanty, ktorých odôvodnenosť súd mal
preukázanú znaleckým posudkom. V konaní nebol zo strany žalovaného predložený dôkaz, ktorý by
spochybnil účelnosť vykonanej opravy, resp. jej rozsah, výšku lakovacej konštanty a teda aj samotné

závery znaleckého posudku. Súd preto nemal preukázané ani tvrdenia žalovaného ohľadne prípadného
ovplyvňovania výšky škody zo strany žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky a jej následného
vymáhania od žalovaného. Náklady na opravu motorového vozidla boli podľa súdu vynaložené účelne
a zodpovedajú sume 1 056,20 eur uvedenej vo faktúre č. 20240130 zo dňa 08.11.2024. Čo sa týkanámietky žalovaného ohľadne faktúry, ktorá podľa neho nespĺňala náležitosti, súd poukazuje na to, že vo
faktúre sú riadne uvedené všetky potrebné údaje k tomu, aby táto predstavovala riadny účtovný doklad,
pričom skutočnosť, že v nej nie sú rozpísané jednotlivé úkony nespôsobuje jej neplatnosť. Napokon

žalovaný aj na základe predmetnej faktúry pristúpil k poskytnutiu poistného plnenia.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu
všetkých účelne vynaložených nákladov za opravu motorového vozidla, teda aj sumy 359,17 eur, o ktorú
sumu žalovaný krátil poistné plnenie, žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

34. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť poistné plnenie v zmysle faktúry č. 20240130
v sume 1 056,20 eur, dostal sa v časti, v ktorej poistné plnenie nedôvodne krátil, t.j. v sume 359,17 eur do
omeškania a preto súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania. V zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z oznámenia o poistnom plnení mal

súd preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.03.2025, čo znamená, že pokiaľ
žalovaný poistné plnenie neuhradil, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní, t.j.
30.03.2025. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dôvodne, súd priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 359,17 eur od 30.03.2025 do zaplatenia.

35. Žalobca v konaní žiadal priznať aj úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku v sume
160 eur, kedy žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na ich uplatnenie, nakoľko zadávateľom
a aj osobou, ktorá tieto náklady uhradila je právny zástupca žalobcu. S uvedeným názorom sa súd
nestotožnil, nakoľko sa v danom prípade jedná o náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s bránením
práva, kedy znaleckým posudkom preukazoval výšku škody na motorovom vozidle, ktorá výška bola

sporná. Znalecký posudok tak bol vykonaný za účelom preukázania odôvodnenosti nároku, v tomto
prípade sumy 359,17 eur rovnajúcej sa nevyplatenej sume opráv na motorovom vozidle VW TOURAN.
Nebolo sporným, že pohľadávka bola platne postúpená na žalobcu, ktorého nielen v tomto konaní
zastupuje právny zástupca JUDr. Michal Brož. Podľa súdu nie je podstatné, či zadávateľom objednávky
bol žalobca alebo jeho právny zástupca, ani to či náklady na vypracovanie znaleckého posudku uhradil

žalobca priamo alebo prostredníctvom právneho zástupcu. V prípade znaleckého posudku sa v zmysle
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré sa
musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť
aj v súdnom spore. V danej veci sa znalecký posudok týka pohľadávky vo výške 359,17 eur, preto
sa javí nelogickým, aby si žalobca v konaní nemohol uplatniť náklady na jeho vypracovanie, ale bol

vyvolaný ďalší súdny spor, kedy by si náklady za vypracovanie znaleckého posudku uplatňoval právny
zástupca, napriek tomu, že sa netýkali pohľadávky, ktorú by vlastnil. Súdu bolo predložené vyúčtovanie
znalečného zo dňa 05.03.2025, ako aj jeho úhrada zo strany právneho zástupcu, ktorý následne
faktúrou č. 2025028 zo dňa 18.03.2025 vyúčtoval náklady na vypracovanie znaleckých posudkov (spolu
17 znaleckých posudkov) žalobcovi v sume 2 720 eur (17 x 160 eur), ktorý sumu uhradil na účet

právneho zástupcu dňa 18.03.2025. Žalobca tak preukázateľne vynaložil finančné prostriedky na úhradu
znaleckého dokazovania, na ktorých úhradu má podľa súdu nárok. Vzhľadom na uvedené má súd za
to, že žalobca je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku, a preto súd žalobcovi priznal aj nárok
na úhradu nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku v sume 160 eur.

36. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný,
z ktorého dôvodu mu súd voči neúspešnému žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania.
O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v
súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.