Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121205066
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8121205066.19

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1a) A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B.,
1b) C. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 2) D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. B. XXX, X)
D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom E. B., žalobcovia 1a), 1b) a 3) pr. zast.: JUDr. Jozef Karabaš, advokát,
so sídlom Ružová 101, Sabinov proti žalovaným: 1) D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX F., 3)
G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, XX) D. A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX A.,

5) D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. B. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaných 3., 4a. a 5. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi
2. D. B. povinnosť odstrániť nelegálnu skládku stavebného a iného odpadu z parcely registra EKN č.
XXX/XXX, k.ú. E. B. zamieta.

II. Návrh žalovaného 4a. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi 2. D.
B. zákaz akéhokoľvek verbálneho alebo neverbálneho zastrašovania, najmä vyhrážania použitím psa
na útok zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele EKN č.
XXX/XXX, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E. B..

2. Dňa 28.5.2025 podali žalovaní v 3., 4a. a 5. rade na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalobcovi v 2. rade, ktorým navrhujú, aby mu súd nariadil povinnosť odstrániť nelegálnu
skládku stavebného a iného odpadu z parcely registra EKN Č. XXX/XXX, k. ú. E. B. (petit č. 1), ako
aj povinnosť obnoviť oplotenie na jeho parcele CKN Č. XXX/X v rozsahu, ktorý zabráni vstupu osôb a
vozidiel na parcelu EKN č. XXX/XXX (petit č. 2). Zároveň požadujú, aby súd žalobcovi v 2. rade zakázal

akýmkoľvek spôsobom fyzicky alebo slovne zasahovať do výkonu ich vlastníckych práv k spoločnej
parcele EKN Č. XXX/XXX, vrátane ich akéhokoľvek verbálneho alebo neverbálneho zastrašovania,
najmä vyhrážania použitím psa na útok (petit č. 3).

3. Svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalovaní v 3., 4a. a 5.rade odôvodnili, pokiaľ ide
o petit č.1 tak, že žalobca v 2. rade D. B. bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov zriadil nelegálnu

skládku stavebného a iného odpadu na parcele EKN č. XXX/XXX, čím dochádza k znečisťovaniu,
znehodnocovaniu a poškodeniu spoločného majetku, k čomu priložili fotodokumentáciu. Zároveň
uviedli, že žalobca v 2. rade zriadil na danej parcele (EKN č. 138/511) bez ich súhlasu nelegálne
parkovisko, k čomu boli priložené fotografie zaparkovaného terénneho auta a štvorkolky. Svoj návrh
odôvodňujú nevyhnutnosťou na zamedzenie ďalšieho poškodzovania spoločného majetku a ohrozenia
jeho funkčného využitia.

3.1. Pokiaľ ide o odôvodnenie návrhu k petitu č. 2, navrhovatelia neodkladného opatrenia uvádzajú,
že žalobca v 2. rade odstránil časť oplotenia na svojej susednej parcele CKN Č. XXX/X, čím svojvoľnevytvoril otvorený, neobmedzený voľný vstup osôb na parcelu EKN č. XXX/XXX, a to bez vedomia či
súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Taktiež bola priložená fotodokumentácia. Svoj návrh v tejto časti
odôvodňujú nevyhnutnosťou na zachovanie status quo počas trvania konania vedeného pod sp. zn.

9C/49/2021.
3.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia k petitu č. 3 odôvodnili tak, že žalovaný v 4a. rade,
D. A. J., pri výkone dokumentácie nezákonného stavu sa stal terčom vyhrážok zo strany žalobcu v
2. rade, ktorý mu mal opakovať: „Mám na Vás pustiť psa?" Tieto slová boli vyslovené v agresívnom
tóne, niekoľkokrát po sebe, pričom žalovaný v 4a. rade bol donútený miesto opustiť z obavy o svoju

bezpečnosť. Uvedené vyhrážanie bolo pre žalovaného v 4a. rade obzvlášť závažné a stresujúce aj
vzhľadom nato, že pred dvoma rokmi prežil útok pusteného psa, ktorého výsledkom bola jeho zlomená
panva, ktorej liečba aj s hospitalizáciou trvala 9 týždňov. Predmetný incident vyvolal reálnu obavu o
bezpečnosť, čo v kombinácii s konaním žalobcu v 2. rade predstavuje dôvod pre poskytnutie súdnej
ochrany. Svoj návrh v tejto časti odôvodnili nevyhnutnosťou na ochranu ich osobnej integrity, ktorých
účasť na výkone spoluvlastníckych práv je v dôsledku vyhrážok prakticky znemožnená. Zároveň bolo

dodané, že reálna obava zo škody i zastrašovania je podložená fotografickým dokumentovaním praxe
obchádzania práv spoluvlastníkov a priamou hrozbou.

4. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 9C/49/2021 zo dňa 10.06.2025 takto rozhodol:

I. Návrh žalovaných 3., 4a. a 5. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi
2. D. B. povinnosť odstrániť nelegálnu skládku stavebného a iného odpadu z parcely registra EKN č.
XXX/XXX, k.ú. E. B. zamieta.

II. Návrh žalovaných 3., 4a. a 5. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi

2. D. B. povinnosť obnoviť oplotenie na svojej parcele CKN č. XXX/X, k.ú. E. B. v rozsahu, ktorý zabráni
vstupu osôb a vozidiel na parcelu EKN č. XXX/XXX, k.ú. E. B. zamieta.

III. Návrh žalovaných 3., 4a. a 5. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi
2. D. B. zákaz akýmkoľvek spôsobom fyzicky alebo slovne zasahovať do výkonu vlastníckych práv

navrhovateľov k spoločnej parcele EKN č. XXX/XXX, k.ú. E. B. vrátane akéhokoľvek verbálneho alebo
neverbálneho zastrašovania navrhovateľov, najmä vyhrážania použitím psa na útok zamieta.

5. Krajský súd v Prešove o odvolaní voči citovanému uzneseniu OS Prešov, takto rozhodol:
„Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení

povinnosti žalobcovi 2/ obnoviť oplotenie na parcele CKN č. XXX/X, k. ú. E. B. a vo výroku o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi 2/ o zákaze akýmkoľvek spôsobom fyzicky
alebo slovne zasahovať do výkonu vlastníckych práv žalovaných 3/, 4a/ a 5/ na parcele EKN č. XXX/
XXX, k. ú. E. B..
Zrušuje uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti

žalobcu 2/ odstrániť nelegálnu skládku stavebného a iného odpadu na parcele EKN č. XXX/XXX, k. ú.
E. B. a vo výroku o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti žalobcovi 2/ zdržať sa verbálneho alebo
neverbálneho zastrašovania žalobcu 4a/, najmä vyhrážaním použitia psa na útok a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“
5.1. V odôvodnení KS v PO uviedol:

34. Zároveň však treba konštatovať, že nemožno považovať za vecne správne a preskúmateľné
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. v jeho napadnutej časti o zamietnutí návrhu
na zákaz zastrašovania žalovaného 4a/, nakoľko súd prvej inštancie svoje závery náležite neodôvodnil
a existujú závažne pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v naznačenom smere.
35. Pokiaľ ide o tzv. nelegálnu skládku na parcele EKN č. XXX/XXX, k. ú. E. B., nemožno vychádzať

z toho, že právne významné je preukázanie rozsahu parcely, ktorá je skládkou materiálu žalobcu 2/
zaprataná. Totiž pri režime podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ zrušené nebolo
a nebola vyčlenená reálna časť pre ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, je každý meter štvorcový v
podielovom spoluvlastníctve a jeho užívanie je podriadené režimu dohody podielových spoluvlastníkov
alebo naopak rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov o nakladaní a hospodárení so spoločnou vecou.

Naviac, z predloženej fotodokumentácie možno zistiť, že na predmetnej parcele sa nachádza rôzny
materiál, najmä drevo, prípadne ďalšie veci, ktoré môžu mať charakter odpadu (súdiac podľa predmetnej
fotodokumentácie), pričom takéto svojvoľné skladovanie môže byť v rozpore so zákonom č. 79/2015
Z. z. o odpadoch. Naviac treba konštatovať, že ostatní podieloví spoluvlastníci k takémuto skladovaniumateriálov nedali súhlas. Ako bolo vyššie naznačené, rozsah zabratia parcely týmto materiálom nie je
právne významný pri existencii podielového spoluvlastníctva k parcele.
36. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého uznesenia v jeho časti týkajúcej sa zákazu verbálneho

alebo neverbálneho zastrašovania a použitia psa vo vzťahu k žalovanému 4a/, je potrebné taktiež
konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko v štádiu konania o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je potrebné rozhodujúce okolnosti bezpečne preukázať (čo sa inak v
civilnom sporovom konaní pochopiteľne vyžaduje), ale postačuje len osvedčenie základných okolností
tak, aby sa predišlo prípadným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť bez vydania

neodkladného opatrenia.
37. V tomto kontexte nemožno súhlasiť s tým, že tvrdenia žalovaného 4a/ nie sú ani len osvedčené,
nakoľko verbálny útok voči nemu a eventuálne použitie psa voči žalovanému 4a/ potvrdzujú aj ostatní
žalovaní, ktorí navrhli nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, teda žalovaní 3/ a 5/. Takéto
tvrdeniavrovineosvedčeniaurčitýchokolnostímajúsvojuváhu,pretožezospisovéhomateriáluvyplýva,
že vzťahy medzi sporovými stranami v prebiehajúcom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k parcele EKN č. XXX/XXX sú vážne narušené a dochádza medzi nimi k častým
nedorozumeniam. Obsah spisu naznačuje, že určité okolnosti, ktoré môžu mať za následok ohrozenie
žalovaného 4a/ sú takého charakteru, že je možné ich považovať za osvedčené.
38. Súd prvej inštancie sa však s týmito okolnosťami bližšie nezaoberal a jeho rozhodnutie je za takýchto
okolností predčasné a taktiež aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vedúcich súd k zamietnutiu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v naznačenom smere, teda vo vzťahu k výrokom I. a
vyššie uvedenej časti výroku III.
39. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP uznesenie v týchto častiach (v celom výroku I.
a v časti výroku III. vo vzťahu k zákazu verbálneho alebo neverbálneho zastrašovania žalovaného 4a/
vrátane použitia psa) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

40. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne sa zaoberať fotodokumentáciou
pripojenoukspisudokumentujúcouskládkurôznychpredmetov,najmädrevenéhocharakterunaspornej
parcele EKN č. XXX/XXX, k. ú. E. B., a vypočuť sporové strany k charakteru tohto materiálu, k
okolnostiam za akých bol tento materiál tam uložený, pričom bude potrebné sa zaoberať tým, či
nedochádza k porušovaniu zákona č. 79/2015 Z. z. alebo či nedochádza k tomu, že svojvoľné ukladanie

materiálu na parcele patriacej do podielového spoluvlastníctva môže byť vnímané ako porušenie § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ako bolo vyššie naznačené, podiel v nehnuteľnosti sa
nachádzavkaždomjednommetrištvorcovomparcely,ktorájepredmetompodielovéhospoluvlastníctva.
41. Súd prvej inštancie vypočuje sporové strany aj vo vzťahu k tvrdeným verbálnym, prípadne

neverbálnym útokom zo strany žalobcu 2/ vo vzťahu k žalovanému 4a/ vrátane možného použitia psa
v tom smere, či k takémuto nedorozumeniu skutočne došlo, či sa táto situácia už opakovala, či došlo aj
k reálnemu útoku psa na žalovaného 4a/, pričom súd prvej inštancie bude brať do úvahy predovšetkým
to, že v tomto kontexte ide o zhodné tvrdenie všetkých zainteresovaných žalovaných, t. j. žalovaných 3/,
4a/ a 5/. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné vo veci zákonne rozhodnúť aj o jej zvyšnom

predmete konania.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako ,,CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

5. Súd nariadi neodkladné opatrenie rovnako ako zabezpečovacie opatrenie iba na návrh, a to podaný
pred začatím konania vo veci samej, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie súd
nariadi v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Úpravu pomerov je nutné chápať vždy ako úpravu právnych vzťahov.
5.1. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma,
alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pri rozhodovaní o
takomto návrhu musí byť osvedčený hmotný nárok, ktorého ochrany sa žalobca domáha a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje
len podľa návrhu a k nemu doložených listín.
5.2. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia musí súd ešte zvažovať, či pri nariadení neodkladného opatrenia nedôjde k
nevyváženému zásahu do vzťahu strán sporu alebo tretích osôb, a teda je potrebné posúdiť primeranosť

zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.
5.3. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že

existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je
potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné,
aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je
osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo len ťažko napraviteľnej, ujmy na jej
strane. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

6. Na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie je z procesného hľadiska zásadným determinantom
obsah samotného návrhu, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti, ktorými sú okrem iného aj opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré musí navrhujúca
strana sporu súdu osvedčiť v samotnom návrhu. Súd zaoberajúc sa podaným návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany skúmal, či žalovanými v
3.,4a.a5.radetvrdenéskutočnostispĺňajúzásaduopodstatnenosti,tedačinavrhovatelianeodkladného
opatreniaodôvodnilipotrebuneodkladnejúpravypomerovačipredmetnýnávrhspĺňaprvoknaliehavosti
a nevyhnutnosti, a to v čase vydania uznesenia tunajším súdom.
Zároveň platí logická zásada, že súd neodkladné opatrenie nevydá, ak právo ktoré chce navrhovateľ

neodkladného opatrenia uplatňovať mu nepatrí a teda nárok, ochrany ktorého sa domáha, prima facie
nemá.

7. Okresný súd rešpektujúc pokyn KS v PO dňa 13.11.2025 návrh na vydanie NO v časti zrušenej KS
v PO prejednal na pojednávaní.

Z výpovedí žalovaných p. J., A. H. a p. G. je nesporné, že predpoklad prítomnosti p. H. a p. G. pri
tvrdenom incidente s p. B. uvádzaný v bode 37. a 41. odôvodnenia jeho uznesenia sa nepotvrdil. A. H.
a p. G. o tvrdenom incidente majú informáciu iba od p. J..
A. B. uviedol, že p. J. bez dovolenia na spoločnú parcelu (ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva) vstúpil prechodom cez parcelu v jeho výlučnom vlastníctve. A. B. potvrdil

stretnutie s p. J., kde ho mal upozorniť, že prečo prechádza cez jeho pozemok, keď na oplotenom
susednom pozemku priliehajúcom k rodinnému domu v jeho vlastníctve má pusteného psa, ktorý by ho
vrhnutím sa na plot mohol vystrašiť.7.1. Súd na základe vykonaného pojednávania a prednesov na ňom urobených nedokáže urobiť záver,
či je pravdivé tvrdenia p. J. alebo A. B. a ktorý z nich nehovorí pravdu.
7.2. Súd považuje pre rozhodovanie v tejto veci ďalej za podstatné zacitovať z monografie JUDr.

Lavického: Dôkazné bremeno v civilnom súdnom konaní - V jakémkoliv řízení, bez ohledu na to, zda je
ovládánoprojednacínebovyšetřovacízásadou,můženastatstav,kdyskutečnosti,snimižhmotnéprávo
spojuje určité právní následky, zůstanou po provedeném dokazování a hodnocení důkazů neobjasněny.
Od něj je však zapotřebí odlišovat nejen situace, kdy se dokazováním podaří rozhodné skutečnosti
objasnit, ale také případy, kdy naopak vyjde najevo, že skutkové předpoklady, s nimiž hmotněprávní

norma spojuje právní následek, dány nejsou. Přehledně tedy lze rozlišit tři možné výsledky dokazování:
1. skutkový přednes bude prokázán, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení o pravdivosti tohoto
skutkového přednesu ve smyslu závěrů obsažených v předchozí kapitole věnované míře důkazu;
2. skutkový přednes bude vyvrácen, tj. soudce nabude vnitřního přesvědčení, že skutkový přednes není
pravdivý;
3. skutkový přednes zůstane neobjasněn, což znamená, že bylo provedeno dokazování veškerými

dostupnými důkazními prostředky, další zjišťování skutkového stavu již není možné, a soudce přesto
po zhodnocení důkazů a všeho, co vyšlo v řízení najevo, nenabude ani vnitřního přesvědčení o jeho
pravdivosti, ale ani opačného přesvědčení o jeho nepravdivosti.
Stav,kdysoudvyčerpalveškerémožnostiobjasňovánískutkovéhostavu,aplnýdůkazprávněvýznamné
skutečnosti přesto nebyl podán (tj. soudce nenabyl vnitřního přesvědčení odpovídajícího požadované

míře důkazu), se označuje jako non liquet. Na rozdíl od variant prokázáno – vyvráceno soud nemůže
učinit ani závěr, že skutkový přednes je pravdivý, ale ani že je nepravdivý, resp. ani že určitá skutečnost
existuje, ale ani že neexistuje. Tato skutečnost možná nastala, ale možná také ne. Skutková nejistota
se významně promítne též do oblasti právního posouzení, neboť činí nejasným rovněž to, zda mohou
být vyvozeny právní následky, jež jsou spojeny se skutkovou podstatou, jejíž znak zůstal neobjasněn.

Stav non liquet může nastat bez ohledu na rozsah provedeného dokazování. Okolnost, že soudce
vyslechl k určité skutečnosti pět svědků navržených stranou žalující a stejný počet svědků navržených
stranou žalovanou, v žádném případě neznamená, že by soudce byl povinen přiklonit se na jednu nebo
nadruhoustranu.Anitaktorozsáhlédokazovánínemusínavoditusoudcevnitřnípřesvědčení,žetvrzení
o skutečnosti, která je předmětem dokazování, je, či není pravdivé. Na tom, jak upozorňuje Leipold, nic

samozřejmě nemění ani zásada volného hodnocení důkazů, kterou nelze chápat tak, že si soud volnou
úvahou vybere, zda určité tvrzení považovat za prokázané, nebo vyvrácené. Takový závěr může učinit
jenom tehdy, pokud jeho vnitřní přesvědčení dosáhne hranice vyplývající z míry důkazu. Jakékoliv nižší
přesvědčení nastoluje stav non liquet. Situace non liquet se týká pouze skutkového stavu. Lze o něm
uvažovat u skutečností, které jsou právně významné pro posouzení věci, a které zároveň vyžadují

podání důkazu. Ve sporném řízení důkazu nebudou vyžadovat skutečnosti doznané nebo nepopřené.
Právně významné skutečnosti, které jsou mezi stranami nesporné, předmětem dokazování v civilním
sporném řízení zásadně nebudou, leda by soud považoval za nutné tak učinit (např. pro pochybnosti
o tom, zda shodné skutkové přednesy stran o těchto skutečnostech mohou být pravdivé).
7.3. V prejednávanej veci súd vykonal, čo mu bolo prikázané KS v PO. Napriek tomu však súd

nenadobudol mieru presvedčenia takú, že by jednoznačne uzavrel skutkový stav tak, či sa vyhrážanie p.
B. p. J. udialo. Na základe uvedeného tak nastal stav nob liquet a súd návrh na vydanie neodkladného
opatrenia v tejto časti zamietol.

8. V ďalšej časti pojednávania sa súd venoval otázke p. J. tvrdenej nelegálnej skládky. Táto má podľa

vyjadrenia zúčastnených maximálne 30 m2 a p. B. priznal uloženie dosiek a časti kameňa použitého pri
úpravepozemku.Keďžepozemokjeprístupnývoľne,taknaspornommiesteakoajnainýchmiestachna
parcele, ktorá je predmetom konania, sa nachádzajú kamene a iný materiál navezený tam neznámymi
osobami.

9. KS v PO v rámci zrušujúceho uznesenia uviedol v bode 35. odôvodnenia - Pokiaľ ide o tzv.
nelegálnu skládku na parcele EKN č. XXX/XXX, k. ú. E. B., nemožno vychádzať z toho, že právne
významné je preukázanie rozsahu parcely, ktorá je skládkou materiálu žalobcu 2/ zaprataná. Totiž
pri režime podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ zrušené nebolo a nebola
vyčlenená reálna časť pre ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, je každý meter štvorcový v podielovom

spoluvlastníctve a jeho užívanie je podriadené režimu dohody podielových spoluvlastníkov alebo
naopak rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov o nakladaní a hospodárení so spoločnou vecou. Naviac,
z predloženej fotodokumentácie možno zistiť, že na predmetnej parcele sa nachádza rôzny materiál,
najmä drevo, prípadne ďalšie veci, ktoré môžu mať charakter odpadu (súdiac podľa predmetnejfotodokumentácie), pričom takéto svojvoľné skladovanie môže byť v rozpore so zákonom č. 79/2015
Z. z. o odpadoch. Naviac treba konštatovať, že ostatní podieloví spoluvlastníci k takémuto skladovaniu
materiálov nedali súhlas. Ako bolo vyššie naznačené, rozsah zabratia parcely týmto materiálom nie je

právne významný pri existencii podielového spoluvlastníctva k parcele.
9.1. Pokiaľ ide návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti súd uvádza, že žalobca v 2.
rade D. B. je podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely EKN č. XXX/XXX, k.ú. E. B. o výmere 11
316 m2 (spolu so žalobkyňou v 3. rade) v podiele o veľkosti 9/100, čo predstavuje 1 018 m2, teda je
podielovým spoluvlastníkom danej parcely tak ako navrhovatelia.

9.2. Súd sa stotožňuje s KS v PO uvedenej podstate podielového spoluvlastníctva. Zároveň však nebolo
preukázané, že o užívaní spoločnej veci bolo platne rozhodnuté spoluvlastníkmi alebo rozhodnutím
súdu. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS ČR a NS SR, podľa ktorej
- Samotné spoluvlastnícke právo však nie je právnym dôvodom užívania veci v akomkoľvek rozsahu; je
len dôvodom na užívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Z vlastníctva podielu síce nevyplýva
právo užívať iba konkrétnu časť veci, avšak spoluvlastník je oprávnený užívať vec len v rámci svojho

podielu (ak tu nie je právny dôvod na užívanie v inom rozsahu). - rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky č.k. 28Cdo/5386/2016 zo dňa 18.5.2017,
- Z „vlastnictví“ podílu sice nevyplývá právo užívat pouze konkrétní část věci, nicméně spoluvlastník je
oprávněn užívat věc jen v rámci svého podílu (není-li tu právní důvod pro užívání v jiném rozsahu). -
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 22Cdo/1645/2013,

- Užívá-li spoluvlastník bez právního důvodu (zejména bez rozhodnutí většiny spoluvlastníků nebo bez
dohody spoluvlastníků anebo bez rozhodnutí soudu) společnou věc nad rámec svého spoluvlastnického
podílu, je povinen vydat to, oč se takovým užíváním obohatil, ostatním spoluvlastníkům podle pravidel o
vydání bezdůvodného obohacení. - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 31Cdo/503/2011,
- K užívání společné věci podílovým spoluvlastníkem v rozsahu jeho spoluvlastnického podílu není

zásadně třeba žádné rozhodnutí. - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 22Cdo/3172/2010,
- Rovnako takýto nárok (nárok na náhradu za nadužívanie podielu) nevzniká ani v prípade,
ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom
oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. – rozhodnutie NS SR sp.

zn. 2Cdo/2/2024.
9.3. Okresný súd Prešov tak má za právne nesporné, že v prípade, ak o užívaní podielového
spoluvlastníctva nebolo rozhodnuté spoluvlastníkmi alebo súdom, je oprávnený každý spoluvlastník
užívať vec v rozsahu neprevyšujúcom jeho podiel. Opačný názor by bol nesprávny, keď by vyžadoval
neužívanie veci spoluvlastníkmi v rozsahu ich podielov a teda vlastne by zakazoval akékoľvek užívanie

veci jej spoluvlastníkmi.
Ak časť uloženého materiálu patrí p. B. a toto uloženie nezaberá ani 30 m2 (necelé 3% z jeho
spoluvlastníckeho podielu), nemôže ísť o protiprávne užívanie a preto súd návrh na vydanie
neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.
9.4. Pokiaľ navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí, že o tomto užívaní nebolo platne rozhodnuté

väčšinou spoluvlastníkov, alebo, že sa nedosiahla dohoda v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, potom jeho žaloba, aby súd konštitutívnym rozhodnutím určil, ktorý zo spoluvlastníkov a v
akom rozsahu bude spoločnú vec užívať, nemôže byť nahradená návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia.
9.5. Už len ako obiter dictum súd uvádza, že ak by išlo skutočne o tzv. nelegálnu skládku odpadu o jej

zhodnotení, určení zodpovednej osoby a povinnosti ju odstrániť rozhoduje príslušný orgán štátnej správy
odpadového hospodárstva (§ 15 zákona č. 79/2015 o odpadoch).

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).