Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100198
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny
Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcu: GreenTeq, s. r. o., so sídlom Ozanova 147, 018 53 Bolešov, IČO: 45 378 657,
právnezastúpený:TAXLAW,s.r.o.,sosídlomRadlinského2920/23A,90101Malacky,IČO:53160657,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu Daňového úradu Trenčín č. 100878083/2023 zo
dňa 24. marca 2023 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100322563/2024 zo dňa 19.
januára 2024 a č. 100322998/2024 zo dňa 19. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žaloby o preskúmanie zákonnosti Protokolu Daňového úradu Trenčín č. 100878083/2023 zo dňa
24. marca 2023 o d m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky č. 100322563/2024 zo dňa 19. januára 2024 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100322998/2024 zo dňa 19. januára 2024 z a m i e t a.

IV. Vo vzťahu k žalobám o preskúmanie zákonnosti Protokolu Daňového úradu Trenčín č.

100878083/2023 zo dňa 24. marca 2023 žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na
náhradu trov konania.

V. Vo vzťahu k žalobám o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 100322563/2024 zo dňa
19. januára 2024 a č. 100322998/2024 zo dňa 19. januára 2024 žalobcovi ani žalovanému náhradu trov
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.DaňovýúradTrenčínakosprávcadane(ďalejako„správcadane“alebo„prvostupňovýorgán“)vykonal
u žalobcu ako daňového subjektu (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobia apríl – november 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole
č. 100910501/2022 zo dňa 14.04.2022. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol

č. 100878083/2023 zo dňa 24.03.2023 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 27.03.2023, kedy
bola daňová kontrola ukončená. Predmetná daňová kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004
Z. z.“ alebo „zákon o DPH“).

Prvostupňové administratívne rozhodnutia

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal za zdaňovacie obdobie apríl 2017
rozhodnutie č. 101977422/2023 zo dňa 04.08.2023, ktorým bol daňovému subjektu určený rozdiel na
DPH v sume 4 885,53 Eur (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie 1“ alebo „rozhodnutie správcu dane 1“).

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal za zdaňovacie obdobie máj 2017
rozhodnutie č. 101977422/2023 zo dňa 04.08.2023, ktorým bol daňovému subjektu určený rozdiel na
DPH v sume 5 534,94 Eur (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie 2“ alebo „rozhodnutie správcu dane 2“).

4. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane uviedol, že v zdaňovacom období apríl

2017 deklaroval žalobca odpočítanie dane v celkovej sume 2 181,54 Eur z pokladničných dokladov
č. P1 17152, P1 17153, P1 17155, P1 17158, P1 17159, P1 17160, P1 17165, P1 17167, P1 17168,
P1 17169, P1 17170, P1 17171, P1 17172, P1 17173, P1 17178, P1 17179, P1 17180, P1 17186,
P1 17189, P1 17191, P1 172195, P1 17196, P1 17198, P1 17199, P1 17200, P1 17201, P1 17202,
P1 17204, P1 17210, P1 17211, P1 172012, P1 17213 a P1 17215 za stavebný, režijný materiál a

autosúčiastky od rôznych dodávateľov. V kontrolovanom zdaňovacom období máj 2017 správca dane
nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 2 952,12 Eur z pokladničných
dokladov č. P1 17220, P1 17222, P1 17224, P1 17230, P1 17231, P1 17234, P1 17235, P1 17239, P1
17240, P1 17242, P1 17243, P1 17247, P1 17249, P1 17251, P1 17252, P1 17253, P1 17256, P1 17257,
P1 17259, P1 17260, P1 172262, P1 17263, P1 17264 a P1 17266 za stavebný materiál a autosúčiastky.

Podľa správcu dane, žalobca predložil pokladničné doklady, no hoci mal obchodovať so stavebným
materiálom a autosúčiastkami, neviedol si skladovú evidenciu (podanie č. 609949572/2022) a ani žiadnu
inú dokumentáciu, ktorá je pri obchodovaní s touto komoditou štandardná. Správca dane konštatoval, že
žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že odpočítanie dane z vyššie uvedených dokladov si uplatnil
v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, a teda že zdaniteľné plnenia použil ako platiteľ, čo je jednou zo

základných podmienok uplatnenia odpočítania dane vyplývajúca zo zákona o DPH.

5. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach tiež uviedol, že žalobca deklaroval dodanie tovaru do
iného členského štátu pre A. B., Odboje 122/11, 737 01 Český Těšín 1, IČO 75283905 (ďalej len „A.
B.“) faktúrami č. 50170006, dátum dodania 18.04.2017 v sume 4 696,44 Eur za stavebný materiál a č.

50170007, dátum dodania 21.04.2017 v sume 10 425,58 Eur za stavebný materiál (zdaňovacie obdobie
apríl2017)afaktúrouč.50170010,dátumdodania19.05.2017vsume6887,94Eurzastavebnýmateriál
(zdaňovacie obdobie máj 2017). Žalobca tiež deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu pre
spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK s.r.o., Halasova 402/7, 703 00 Ostrava 3 (Vítkovice), IČO 25350552
(ďalej len „AUTOOPRAVNA KFK s.r.o.“) faktúrou č. 50170005, dátum dodania 03.04.2017 v sume 1

101,92 Eur (zdaňovacie obdobie apríl 2017) a faktúrami č. 50170008, dátum dodania 05.05.2017 v sume
4 435,33 Eur a č. 50170009, dátum dodania 12.05.2017 v sume 4 173,68 Eur (zdaňovacie obdobie máj
2017). Správca dane konštatoval, že žalobca síce predložil faktúry, ktoré vystavil pre A. B., ale ten poprel
deklarované obchody, spochybnil pečiatku na faktúrach a vyjadril sa, že konateľov žalobcu nepozná.
Žalobca nepredložil doklady o úhrade faktúr vystavených pre A. B. a spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK

s.r.o.. Správca dane na základe zistení z predmetnej daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca si
neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pokladničných dokladov č. P1 17152, P1 17153, P1 17155,
P1 17158, P1 17159, P1 17160, P1 17165, P1 17167, P1 17168, P1 17169, P1 17170, P1 17171, P1
17172, P1 17173, P1 17178, P1 17179, P1 17180, P1 17186, P1 17189, P1 17191, P1 17195, P1196,
P1 17198, P1 17199, P1 17200, P1 17201, P1 17202, P1 17204, P1 17210, P1 17211, P1 17212,

P1 17213, P1 17215 v celkovej výške 2 181,54 Eur, nakoľko nepreukázal použite zdaniteľných plnení
na podnikanie ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Nepreukázal tiež splnenie podmienok
oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH v súvislosti s faktúrami č. 50170006 a č. 50170007
pre A. B., ktorý poprel vzájomné obchodné vzťahy s daňovým subjektom, čím porušil aj § 69 ods. 1
zákona o DPH. Rovnako žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43

zákona o DPH ani v súvislosti s faktúrou č. 50170005 pre AUTOOPRAVNA KFK s.r.o., čím porušil aj
§ 69 ods. 1 zákona o DPH.

Druhostupňové administratívne rozhodnutia6. Proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane boli žalobcom podané odvolania, o ktorých rozhodlo
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutiami

č. 100322563/2024 zo dňa 19.01.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného 1“ alebo „napadnuté
rozhodnutie 1“) a č. 100322998/2024 zo dňa 19.01.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného 2“ alebo
„napadnuté rozhodnutie 2“), ktorými potvrdilo prvostupňové rozhodnutia správcu dane. Žalovaný v
napadnutých rozhodnutiach zopakoval skutkový stav, vyhodnotil zistené skutočnosti a vysporiadal sa
s námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaniach. Konštatoval, že správca dane nepreukázal splnenie

podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH deklarované na predmetných
odberateľských faktúrach vystavených pre A. B. (A. B. nadobudnutie tovaru naviac poprel) a pre
spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK s.r.o, nakoľko neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal
formálne deklarované obchodné transakcie. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že k reálnemu
dodaniu tovaru do Českej republiky tak, ako predpokladá ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH
nedošlo, a z toho dôvodu sa odvolací orgán stotožnil aj s právnym posúdením veci. Z administratívneho

spisu je zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly, bol daňový subjekt vyzývaný predkladať všetky
dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Rovnako bol upozorňovaný na povinnosť preukazovať
relevantné skutočnosti, majúce vplyv na správne určenie dane. Daňový subjekt však neprodukoval
žiadne dôkazy, ktorými by preukázal formálne deklarované obchodné transakcie. Žalovaný poukázal na
to, že z dikcie ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že preukázanie dodania tovaru do iného

členského štátu je povinnosťou platiteľa DPH registrovaného na DPH v Slovenskej republike, pričom
na toto preukázanie nepostačuje len predloženie kópie faktúry, ale kumulatívne, v závislosti od osoby
zabezpečujúcejprepravutovaru(skutkovépodstatypredpokladanéust.§43ods.5písm.a)ažc)zákona
o DPH), predloženie dokladu osvedčujúceho realizovanie prepravy tovaru na územie členského štátu a
(§ 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH) predložením iných dokladov, ktoré preukážu reálne dodanie tovaru

odberateľovi. Takýto doklad však podľa žalovaného daňový subjekt v priebehu konania nepredložil.
Uzavrel, že správca dane postupoval v súlade s jednotlivými zásadami pri správe daní počas daňovej
kontroly. Chránil záujmy štátu, a pritom dbal na dodržanie práv a právom chránených záujmov žalobcu
ako daňového subjektu. Vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, daňových a účtovných dokladov
a oboznamoval ho so získanými skutočnosťami a dôkazmi. Podľa žalovaného, námietky daňového

subjektu nepreukazujú nesprávnosť prvostupňových rozhodnutí.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

7. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia

napadnutých rozhodnutí 1 a 2, prvostupňových rozhodnutí 1 a 2 a Protokolu a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Uviedol, že dôvody na zrušenie vydaných rozhodnutí spočívajú v nesprávnom právnom
posúdení veci, nedostatočnom zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy a tiež v podstatnom
porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

8. Žalobca poukázal na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní a namietal, že si splnil
povinnosť preukázať svoje tvrdenia, predložil všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia v daňovej
kontrole, a správca dane mal vo svojej sfére dôkazy, ktoré jasne preukazujú, že žalobca neporušil žiadne
zákonné povinnosti, ktoré sa na neho ako daňovníka uplatňujú. Uviedol, že v rámci daňovej kontroly si
splnil povinnosti na 100 % a v miere, v akej mu je možné pričítať dôkazné bremeno, ho uniesol v plnom

rozsahu. Uviedol, že si uplatnil svoje právo z faktúry vystavenej pre odberateľa AUTOOPRAVOVNA
KFK, s.r.o., pričom v priebehu konania predložil dôkazy a vyjadrenia o tom, ako prebiehala obchodná
spolupráca medzi obchodnými partnermi. Správca dane a žalovaný odmietli žalobcovi jeho právo na
uplatnenie DPH hoci v priebehu celého dokazovania nevykonali žiadne dokazovanie vo vzťahu k tejto
spoločnosti. Takto vydané rozhodnutia, ktoré sú sankčné voči žalobcovi bez akejkoľvek podpory v

zákone a v dokazovaní, nemožno podľa žalobcu považovať za odôvodnené a zákonné. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37. Žalobca zdôraznil, že si svoje bremeno splnil a že
predložil dôkazy preukazujúce jeho právo na odpočet DPH, avšak správca dane nepredložil jediný dôkaz
ktorýbypreukazovaljehodôvodnépochyby.Tiežnamietal,žesprávcadanevkonanísvojvoľneaplikoval
vyjadrenia pána B., hoci predmetné vyjadrenie bolo k obchodným spoluprácam v roku 2018, pričom

správca dane toto prevzal bez ďalšieho aj do konaní o daňovej kontrole 2017. Žalobca tiež nesúhlasil
s vyjadrením správcu dane, že v konaní nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sfž/1/2011. Poukázal na to, že správca dane mal v priebehu daňovej kontroly k dispozícii jednoznačné
vyjadrenieapotvrdeniekonateľapánaC.otom,akoprebiehaliobchodnéspoluprácesjehoodberateľomv podobe zápisnice z výsluchu svedka, ktorý sa uskutočnil priamo v predmetnej daňovej kontrole,
ako aj ďalších vyjadrení v priebehu konania. Správca dane však zároveň odmietol potvrdiť obchodnú
spoluprácu s pánom B., nakoľko odberateľ nepotvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom. Žalobca

nesúhlasil ani s vyjadrením správcu dane o nekonkrétnych vyjadreniach konateľa. Žalobca mal za to,
že v priebehu konania o daňovej kontrole ako aj predchádzajúceho miestneho zisťovania jednoznačne
potvrdil a vysvetlil podrobne ako prebiehala obchodná spolupráca s jeho odberateľom a svoje vyjadrenia
predložil dôkazmi. Poukázal na judikatúru súdneho dvora, v zmysle ktorej odopretie uplatnenia práva na
odpočítanie DPH na základe nesplnenia formálnej požiadavky, t. j. že nebol identifikovaný dodávateľ/

poskytovateľ/odberateľ, porušuje základnú zásadu neutrality DPH, ktorá vyžaduje, aby sa odpočítanie
DPH zaplatenej na vstupe priznalo ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky (Rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie). Obdobne aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-676/22 B2
Energy s.r.o. Uviedol tiež, že vykonal všetky kroky ako riadny hospodár a zodpovedný podnikateľ voči
svojim dodávateľom a odberateľom, aby sa presvedčil o ich právnej dokonalosti. V danom čase a
danom mieste nemal žalobca dôvod pochybovať a všetky informácie, ktoré získal, dokazovali relevanciu

obchodných partnerov. Správca dane a žalovaný nemôžu dávať žalobcovi za vinu a na základe tejto
skutočnosti odmietnuť uplatnenie jeho práv, ak obchodní partneri žalobcu odmietajú potvrdiť dodania.
Nepotvrdenie prijatia (zaúčtovania) a priznania tovaru odberateľom nemožno stotožniť s preukázaným
zistením, že tovar nebol skutočne prepravený do Českej republiky tak, ako to tvrdí žalobca a preukazuje
predloženými dokladmi a vysvetleniami. Podľa žalobcu, správca dane vo vzťahu k preverovaniu dodania

nevykonal s výnimkou výsluchu pána B. žiadne dokazovanie a z doručených rozhodnutí nevyplynulo,
že by žalovaný, či správca dane, utvorili svoje závery na preverení účtovných dokladov či podaní pána
B.. Žalobca nevie ovplyvniť konanie svojich obchodných partnerov. Správca dane a žalovaný v priebehu
konania spochybnili vyjadrenia žalobcu ako ničím nepodložené vyjadrenia, avšak žiadnym spôsobom
nespochybnili ústne vyjadrenia pána B.. Konštatoval, že správca dane v rámci svojho dokazovania

dôkazy ani nezískal a tie čo získal, vyhodnotil nesprávne, a to v neprospech žalobcu. Zároveň poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017. Žalobca mal za to, že
správca dane svoje závery opiera o zodpovednosť za porušenia tretích strán – odberateľov, čo je v
rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nie je možné mu
uznať za chybu dodatočné pochybenia iných subjektov. Žalobca zdôraznil, že s ohľadom na uvedené

nálezy objektívne preukázal všetkými podkladmi, ktoré mal k dispozícii, dôvodnosť svojho uplatneného
nároku, čím vyčerpal možnosti preukázania a spochybnenie od správcu dane a žalovaného malo byť
preukázateľné vo forme relevantného dôkazu vyvracajúceho dôkazný potenciál dôkazov predložených
žalobcom. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že správca dane vydal prvostupňové rozhodnutia 1 a 2 v rozpore
s právnymi predpismi Slovenskej republiky, keď konštatoval porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH a

odoprel žalobcovi jeho právo bez toho, aby zásah do práv žalobcu náležite odôvodnil a podložil ho
vykonaným dokazovaním.

9. Žalobca ďalej namietal, že v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, keď Protokol neobsahoval v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
náležitosti, a to konkrétne číslo konania podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Tiež namietal, že
Protokol ani rozhodnutie správcu dane neobsahuje číslo konania, avšak ešte zásadnejšie je, že číslo
konania neexistuje, teda nemôže byť konanie takto vedené a ani skončené. Poukázal tiež na to, že
prvostupňové rozhodnutia 1 a 2 neobsahujú číslo konania a čísla, ktoré sú uvedené na prvostupňových

rozhodnutiach 1 a 2 a na Protokole, nie sú čísla konania, ale ide o unikátne číslo, zrejme vygenerované
len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente predmetnej daňovej kontroly.
Podľa žalobcu, ak číslo uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu,
potvrdzuje to žalobcove tvrdenie, že správca dane z daňovej kontroly netvorí žurnalizovaný spis a
jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod

jednotným číslom konania, na základe čoho správca dane koná v rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods.
3 písm. b) Daňového poriadku. Správca dane, ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu
dospieť k žiadnemu záveru, a ak dospeli, tak tento záver je podľa žalobcu absolútne nepreskúmateľný.
Žalobca zdôraznil, že podľa stanoviska ministerstva financií zo dňa 06.10.2021, správca dane je povinný
viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Je teda evidentné, že ak správca dane nemal spis, nemožno

považovať celé konanie od počiatku za zákonné. Skutočný spis nikdy nebol. Ak spis v čase podania
tejto správnej žaloby existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej
kontroly. V zmysle uvedeného sú podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia na základe týchto skutočnostíabsolútne nepreskúmateľné a napĺňajú podstatu § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

10. Žalobca tiež v zmysle ustanovenia § 27 SSP poukázal na porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy nielen žalovaným, ale aj správcom dane, výsledkom ktorého bol nezákonne
vydaný Protokol, ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní a
poukázalnaprávomocsprávnehosúdupreskúmaniaskoršiehorozhodnutiavydanéhoprednapadnutým
rozhodnutím. Uviedol, že v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné

zohľadniť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Podľa žalobcu, zo strany správcu dane v rámci
daňovej kontroly došlo k viacerým pochybeniam a správca dane nemal vôbec vydať Protokol za
okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole, na základe čoho Protokol nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý podľa žalobcu v daňovom konaní nemožno použiť a
nemôžebyťpodkladomprevydanierozhodnutia.ŽalobcapretonapadolajvydaniesamotnéhoProtokolu

a navrhol jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

11.Podľažalobcu,správcadanevpriebehudaňovejkontrolyzasiaholaporušilprávažalobcuajvzmysle
§ 45 zákona Daňového poriadku, pričom je zjavné, že si bol v priebehu konania svojich pochybností
vedomý a toto nezákonné konanie sa snažil zamaskovať tak, že sa opätovne vyjadruje o „neúčasti

a nevyužití práva daňovým subjektom“. Žalobca namietal postup správcu dane, keď dňa 17.10.2022
neumožnil osobe konajúcej v mene zástupcu daňového subjektu (B. B. D.) zúčastniť sa úkonov a
výsluchu viacerých svedkov správcom dane, a to napriek skutočnosti, že išlo o zamestnanca zástupcu
daňového subjektu. Správca dane odmietol konať so zamestnancom právneho zástupcu a znemožnil
tak doručeniu dôkazov v predmetnej veci nakoľko zamestnanec právneho zástupcu bol pripravený

navrhovať dôkazy, zúčastniť sa výsluchov a klásť otázky svedkom. Toto konanie nemá oporu ani v
Daňovom poriadku, ani v zákone o advokácii, či dokumente Informácia k zastupovaniu na základe
plnomocenstva č. 1/DP/2022/1 vypracovanom Finančným riaditeľstvom, hoci naň správca dane pri
úkone dňa 23.06.2023 sám poukázal ako na dôvod odmietnutia. Poukázal na to, že žalovaný zrušil a
vrátil rozhodnutie správcu dane vydané správcom dane v predmetnom konaní za zdaňovacie obdobie

január 2018 práve z dôvodu, že správca dane odmietol účasť právneho zástupcu na predmetných
úkonoch. Žalovaný a správca dane v konaní konštatovali, že zamestnankyňa správcovi dane žiadne
dôkazy nepredložila, avšak zamestnankyňa právneho zástupcu nemohla správcovi dane doklady
predložiť, nakoľko s ňou správca dane odmietol konať. Všetky úkony vykonané dňa 17.10.2022 a všetky
závery správcu dane uzatvorené na základe týchto úkonov sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom.

Správca dane tieto dôkazy vykonal bez akejkoľvek participácie daňového subjektu a kladenia otázok a
zároveň znemožnil žalobcovi predložiť a navrhovať dôkazy a dokazovanie, čím explicitne porušil § 45
Daňového poriadku. Takto vykonané dôkazy sú absolútne nezákonné. Žalobca mal za to, že daňová
kontrola vychádza z nezákonných úkonov a nezákonne získaných dôkazov, a preto je celá kontrola
nezákonne vedená a je potrebné ju zrušiť a vykonať nanovo.

Vyjadrenia žalovaného

12. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám poukázal na priebeh administratívneho konania a
navrhol, aby správny súd žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol. Zotrval na právnom posúdení vecí

tak, ako to uviedol v napadnutých rozhodnutiach 1 a 2. Konštatoval, že z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona
o DPH vyplýva, že preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu je povinnosťou platiteľa DPH
registrovaného na DPH v Slovenskej republike, pričom na toto preukázanie nepostačuje len predloženie
kópie faktúry, ale kumulatívne, v závislosti od osoby zabezpečujúcej prepravu tovaru (skutkové podstaty
predpokladané ust. § 43 ods. 5 písm. a) až c) zákona o DPH), predloženie dokladu osvedčujúceho

realizovanie prepravy tovaru na územie členského štátu a (§ 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH)
predložením iných dokladov, ktoré preukážu reálne dodanie tovaru odberateľovi. Takýto doklad však
žalobca v priebehu konania nepredložil. Ďalej uviedol, že zalobca v súvislosti s uplatneným oslobodením
od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu nepredložil žiadne prepravné doklady,
neuviedol evidenčné číslo vozidla, ktorým, ako tvrdil, prepravil tovar na Moravu, nekonkretizoval miesto

odovzdania tovaru, neuviedol žiadne konkrétne informácie ohľadom spolupráce s deklarovaným českým
odberateľom. V predmetnej veci teda nemožno tvrdiť, že si žalobca riadne splnil všetky svoje povinnosti
v oblasti dokazovania. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar na základe preverovanejfaktúry bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre odberateľa A. B. a spoločnosť
AUTOOPRAVNA KFK s.r.o., a že na tieto osoby prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

13. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že A. B. sa nevyjadruje k obchodným spoluprácam so žalobcom
v roku 2017, uviedol, že nie je pravdivá. Poukázal na to, že správca dane síce prevzal vyjadrenie
A. B., týkajúce sa roka 2018 z iného konania, ale v ďalšom dokazovaní správca dane zaslal žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) za účelom vypočutia svedka A. B. v súvislosti s
preverenímobchodnejspoluprácesožalobcomvzdaňovacíchobdobiachapríl-november2017ajanuár

- október 2018, avšak svedok A. B. poprel vzájomné obchody so žalobcom, spochybnil pečiatku na
faktúrach a vyjadril sa, že konateľov žalobcu nepozná. Žalobca bol o vypočutí svedka upovedomený,
ale nezúčastnil sa ústneho pojednávania a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky.

14. K námietke žalobcu voči procesnému postupu správcu dane, ktorý odmietol konať s povereným
zamestnancom splnomocneného zástupcu a znemožnil mu účasť na vypočutí svedkov, ktoré sa

konali dňa 17.10.2022, pričom mu znemožnil predložiť ďalšie dôkazy, žalovaný uviedol, že predmetné
svedecké výpovede boli vykonávané za účelom preverenia práva na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od spoločností M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o., a teda tieto skutočnosti nesúvisia so zdaňovacím
obdobím apríl 2017. Žalobca, resp. zamestnanec splnomocneného zástupcu, nebol pripustený k
svedeckým výpovediam, ktoré sa týkali zdaňovacích období jún – november 2017 v súvislosti s

nadobudnutím tovaru.

15. K námietke žalobcu, že dokumenty vydané správcom dane nedisponujú jednotným označením
konania, ani spisovým označením a číslo konania ani neexistuje, žalovaný uviedol, že podľa
Registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu Finančnej správy SR v znení dodatku č. 1 a č.

2 sa na účely registratúrneho poriadku daňovým spisom rozumie súbor všetkých neelektronických
a elektronických registratúrnych záznamov o daňovom subjekte, ktoré vznikli z úradnej činnosti
orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v zmysle osobitných predpisov v
priebehu viacerých kalendárnych rokov činnosti daňového subjektu. Spis daňového subjektu je vedený
príslušným správcom dane. Správca dane vedie spis v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom

žurnalizované spisy sa vedú pre účely súdnych konaní. Protokol z daňovej kontroly, ktorý vydal správca
dane obsahuje číslo konania, pričom ide o jedinečné unikátne číslo, ktoré sa nachádza len na protokole
a nenachádza sa na žiadnom inom dokumente z daňovej kontroly. Takisto aj prvostupňové rozhodnutia
správcu dane obsahujú číslo konania, pričom ide o jedinečné unikátne číslo, ktoré sa nachádza len
na rozhodnutí a nenachádza sa na žiadnom inom dokumente. Pri vedení spisu žalobcu správca dane

postupuje tak, ako je uvedené v odpovedi Ministerstva financií SR. Je potrebné rozlišovať číslo konania,
ktorým sa v zmysle daňového poriadku rozumie napr. číslo protokolu alebo číslo rozhodnutia, pričom
sa jedná o číslo, pod ktorým je dokument zaevidovaný u správcu dane, a potom je potrebné rozlišovať
číslo spisu žalobcu určené na evidenciu daňovej agendy. Všetky záznamy daňového spisu sú zaradené
do samostatných častí daňového spisu na základe hodnoty atribútu záznamu (Registrácia, Kontrola,

Exekúcia, Interná korešpondencia, Správa daní..). Uviedol, že aj v prípade žalobcu vedie správca
dane spis, v rámci ktorého sú jednotlivé záznamy zaradené do jeho jednotlivých častí, nevynímajúc
ani časť daňového spisu vedenú v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou. Všetky dokumenty v
súvislosti s daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním za kontrolované zdaňovacie obdobie u žalobcu
správca dane eviduje pod časťou daňového spisu, ktorý bol založený dňom vyhotovenia poverenia na

výkon predmetnej daňovej kontroly. Žalobca má sprístupnené všetky dokumenty týkajúce sa daňových
povinností žalobcu v správcom dane vedenom elektronickom spise, do ktorého je podľa daňového
poriadku oprávnený žalobca nazerať. Tieto dokumenty je možné prehliadať v osobnej internetovej zóne
na portáli finančnej správy. U správcu dane je možné nahliadať do listinného spisu správcu dane.

Repliky žalobcu

16. Žalobca právo podať repliky nevyužil.

Konanie pred správnym súdom

17. Správny súd uznesením č. k. 2Sf/18/2024-225 zo dňa 23.07.2024, právoplatným dňa 21.08.2024,
podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľkonezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z
dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

18. Správny súd uznesením č. k. 2Sf/17/2024-225 zo dňa 23.07.2024, právoplatným dňa 21.08.2024,
podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko
nezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z
dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

19.SprávnysúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.2Sf/18/2024-232zodňa28.10.2025,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 30.10.2025, spojil na spoločné konanie veci vedené na Správnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 2Sf/18/2024 a 2Sf/17/2024 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 2Sf/18/2024.

20. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 26.11.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108

ods. 2 SSP. Účastníci konania sa pridržali svojich tvrdení uvedených vo svojich písomných podaniach.
Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že žaloby o preskúmanie zákonnosti Protokolu Daňového
úradu Trenčín č. 100878083/2023 zo dňa 24.03.2023 odmietol a žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 100322563/2024 zo dňa 19.01.2024 a č. 100322998/2024 zo dňa 19.01.2024
zamietol.

Relevantné zákonné ustanovenia

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

23. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

24. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH; predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

25. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH; oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

27.Podľa§43ods.5zákonaoDPH;platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, &b)& dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru
zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru,
v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom

štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak
platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný
preukázať iným dokladom, &c)& potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať &1.& meno apriezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,
bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2 &.& množstvo a druh tovaru, 3 &.& adresu
miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo

adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4 &.& meno a
priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5 &.&
evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými
dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom
o platbe za prepravu tovaru.

28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30.Podľa§51ods.1písm.a)zákonaoDPH;právonaodpočítaniedanepodľa§49ods.2písm.a)môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

Posúdenie opodstatnenosti žalôb - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

31. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci sú rozhodnutia žalovaného, ktorými

potvrdil rozhodnutia správcu dane o určení rozdielu dane žalobcovi za zdaňovacie obdobia apríl a máj
2017, z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH,
stanovené v § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie základných vecných a formálnych
náležitostí, ktoré sú vyžadované na v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 zákona
o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo
opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý

tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych

orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne
orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci
nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi
tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej
žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, či ďalších podaniach, resp. prednesené na

pojednávaní, správny súd neprihliada.

33. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podaných žalobách navrhol s poukazom na § 27 ods. 1 SSP
preskúmanie zákonnosti Protokolu a jeho zrušenie, správny súd sa v prvom rade zaoberal týmto jeho
návrhom, pričom dospel k záveru o nesplnení zákonných podmienok na postup podľa § 27 ods. 1

SSP. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj rozhodnutia a opatrenia
orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia podmienok
uvedených v § 27 SSP, v zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy na návrh žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia alebo opatreniaorgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané
rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne
možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Z uvedeného vyplýva, že na spôsobilosť

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu správnym
súdom musia byť kumulatívne splnené štyri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) preskúmavané
rozhodnutie musí vychádzať z predmetného skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, c) predmetné skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre
preskúmavané rozhodnutie záväzné a d) nie je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom.

V prípade Protokolu je splnená podmienka, že ho nie je možné samostatne preskúmať správnym
súdom, keďže je len podkladom pre rozhodnutie správcu dane a nemá povahu opatrenia priamo sa
dotýkajúceho práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Rozhodnutie správcu dane
vychádza z Protokolu, avšak nie výlučne, keďže pre správcu dane predstavuje protokol z daňovej
kontroly len jeden z pokladov rozhodnutia. Správca dane môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj
iné dôkazy a podklady, predovšetkým dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní. Rozhodne nie je

splnená podmienka uvedená vyššie pod písm. c), teda že Protokol by bol pre rozhodnutie správcu dane
záväzný. Záväznosť protokolu z daňovej kontroly pre správcu dane a jeho rozhodovanie nevyplýva
z ustanovení Daňového poriadku a ani žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu.
Správca dane pri rozhodovaní nezohľadňuje len protokol z daňovej kontroly, keďže podľa § 24 ods. 4
Daňového poriadku, môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností

rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi, pričom ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké
posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim. Správca dane môže vykonať dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní, pričom výsledky

vykonaného dokazovania môžu dopĺňať alebo modifikovať závery obsiahnuté v protokole z daňovej
kontroly. Nemožno preto konštatovať, že Protokol je záväzný pre rozhodnutia správcu dane. Keďže
na súdny prieskum zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy sa
vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v § 27 ods. 1 SSP, ku ktorému splneniu
v prejednávanej veci nedošlo, následkom nesplnenia všetkých podmienok bola nemožnosť súdneho

prieskumu a odmietnutie žalôb v časti návrhu žalobcu na zrušenie Protokolu ako neprípustných podľa
§ 98 ods. 1 písm. g) SSP.

34. Žalobca v žalobách namietal, že splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia, predložil všetky potrebné
doklady, ako aj vysvetlenia v daňovej kontrole, a správca dane mal vo svojej sfére dôkazy, ktoré jasne

preukazujú, že žalobca neporušil žiadne zákonné povinnosti, ktoré sa na neho ako daňovníka uplatňujú.
Podľa žalobcu, tento uniesol svoje dôkazné bremeno a správca dane vyhodnotil predložené dôkazy
nesprávne, resp. v neprospech žalobcu, hoci správne orgány nevykonali riadne dokazovanie. Zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy tak bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny
súd v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje oslobodenie od dane, je jeho

zákonnou povinnosťou preukázať, že sú splnené podmienky stanovené v zákone o DPH, a to dokladmi
uvedenými v ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane následne prostredníctvom daňovej kontroly a
iných procesných postupov zisťuje a preveruje základ dane alebo iné skutočnosti potrebné pre správne
určenie dane a splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Je
pritom na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu

dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Skutočnosti vymedzené v § 43 ods. 1 a 5 zákona o
DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu v prípade uplatneného oslobodenia od DPH. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf
7/2012, v ktorom sa uvádza: „V prípade dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie je tovar
oslobodený od dane z pridanej hodnoty na výstupe iba v prípade ak bol skutočne prepravený z tuzemska

a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať.“ V zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH
oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu
predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte. Splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 § 43 zákona
o DPH je pritom povinný preukázať platiteľ, t. j. žalobca, a to dokladmi presne vymenovanými pod písm.

a/ až d/ § 43 ods. 5 zákona o DPH v príslušnom na vec sa vzťahujúcom znení. Je teda práve na žalobcovi
ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu
jeho vývozu do iného členského štátu Európskej únie, vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslanýalebo prepravený) do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň
v inom členskom štáte.

35. Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

36. Správny súd v kontexte uvedeného tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
zo dňa 5Sfk/37/2021 zo dňa 30.05.2023, v zmysle ktorého: „K otázke dôkazného bremena existuje
početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.
zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva,

že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje

tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk
20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej

rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa
25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25. Správny súd pritom poukazuje
na skutočnosť, že nie je povinnosťou správcu dane označiť žalobcovi, akými dôkazmi má preukázať
skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V prípade, ak si ale
daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky

boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý má povinnosť
zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať odpočet dane. Správny súd poukazuje
na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle
ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti
vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom úseku, si daňový subjekt zabezpečí dostatok

hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých
okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol
schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na
dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného

práva. Ohľadom prenosu dôkazného bremena, čo sa týka skutočností týkajúcich sa tretích subjektov,
správny súd uvádza, že správca dane od žalobcu nepožadoval preukázanie skutočností mimo sféry
jeho vplyvu.

37. V podaných správnych žalobách žalobca poukazoval na nesprávne vyhodnotenie dôkazov vo

vzťahu k osobe A. B. a spoločnosti AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. a predložil správnemu súdu svoje
vlastné hodnotenie dôkazov. Správny súd k tomuto uvádza, že pokiaľ je obsahom žalobných bodov
vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného,
tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti žalobnýchnámietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby
uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so zákonom, resp.
so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia

založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného
stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom
konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení
veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, sú tieto
námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.

Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok
vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmanie ich zákonnosti nepostačuje na to,
aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. V rámci takto
formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach.

38. Správny súd z administratívnych spisov zistil, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom
preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami žalobcu, pričom vyhodnotil dôkazy jednotlivo, aj
vo vzájomných súvislostiach a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že
žalobca nedodržal ustanovenia zákona o DPH a neoprávnene si uplatnil oslobodenie od dane pri
dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane si od žalobcu, za účelom preverenia

oprávnenosti odpočítania dane z pokladničných dokladov za stavebný, režijný materiál a autosúčiastky
vyžiadal kompletné pokladničné doklady s prílohami za zdaňovacie obdobia apríl – november 2017,
skladovú evidenciu za rok 2017, vyzval žalobcu na preukázanie účelu, za ktorým boli nakúpené tovary
a materiály uvedené na týchto pokladničných dokladoch v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Tiež od
žalobcužiadalpreukázanie,akémotorovévozidlážalobcapoužívalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti

v predmetných zdaňovacích obdobiach. Žalobca však v odpovedi na uvedenú výzvu nepredložil žiadny
dôkaz, ktorý by preukazoval, že tento materiál a autosúčiastky použil žalobca na dodávky tovarov ako
platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Ohľadom prepravy žalobca uviedol, že motorové vozidlo
sa používalo na prepravu v súvislosti s plnením činností zapísaných v Obchodnom registri a skladovú
evidenciu neviedol.

Ani po oboznámení žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami
správcu dane týkajúcimi sa predmetných pokladničných dokladov, žalobca nepredložil žiadny dôkaz
o použití prijatých zdaniteľných plnení ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Čo sa týka
dodania tovaru do iného členského štátu pre odberateľov A. B. a spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK
s.r.o., správca dane za účelom preverenia deklarovaných plnení pre odberateľa A. B. získal a použil

informácie z iných konaní, vedených u žalobcu. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu
informácií. Z odpovede vyplýva, že A. B. v období 3. štvrťroka 2018 s daňovým subjektom GreenTeq,
s. r. o. nespolupracoval, B. E. F. a A. A. C. nepozná, používa striebornú dodávku. K predloženým
dokladom uviedol, že takú pečiatku nikdy nemal a podpis na dokladoch mu taktiež nepatrí. Z predmetnej
odpovede na žiadosť o MVI, týkajúcu sa 3. štvrťroka 2018, správca dane prevzal zistené skutočnosti

aj do konaní týkajúcich sa zdaňovacích období apríl a máj 2017, keďže ide o obdobie predchádzajúce
roku 2018. Správca dane vypočul konateľa žalobcu A. A. C. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100299362/2020 zo dňa 29.01.2020), ktorý uviedol, že predmetom spolupráce bola dodávka prevažne
stavebného materiálu a pracovných nástrojov. Žalobca, podľa zadania A. B., sám prevážal tovar svojou
dodávkou na presne určené miesto v Českej republike, kde si tovar A. B. preložil do svojej bielej

dodávky. A. B. podľa neho chodil vždy sám a pri odovzdaní tovaru vyplatil daňovému subjektu peniaze
v hotovosti. K obchodnej spolupráci s odberateľmi A. B. a spoločnosťou AUTOOPRAVNA KFK s.r.o.
sa žalobca aj v Odpovedi na výzvu správcu dane (č. 609949572/2022), v ktorej všeobecne uviedol,
že bol kontaktovaný obchodnými partnermi a pri obchodnej spolupráci daňový subjekt komunikoval s
osobami oprávnenými podnikať v mene predmetných spoločností. Predmetom obchodnej spolupráce s

danými obchodnými partnermi boli dodania tovaru tak, ako to vyplýva z predložených dokladov, tovar
bol dodávaný a prepravovaný dopravnými prostriedkami v zmysle dohodnutých obchodný podmienok,
tovar bol odovzdávaný odberateľovi v mieste určenia, t. j. na Morave a úhrady faktúr boli realizované v
hotovosti, pri odovzdaní tovaru. Z Úradného záznamu č. 102838069/2022 zo dňa 19.10.2022 vyplýva,
že správca dane zaslal žiadosť o MVI za účelom vypočutia svedka A. B. v súvislosti s preverením

obchodnej spolupráce so žalobcom v zdaňovacích obdobiach apríl – november 2017 a január – október
2018, pričom A. B. uviedol, že žalobcu nepozná, nekomunikoval s ním, neobchodoval s ním a zmluvu
nepodpisoval. Faktúry, predložené mu správcom dane, nikdy nevidel, od žalobcu nikdy žiadne faktúry
nemal a osoby B. E. F. a A. A. C. nepozná. Na výzvu správcu dane č. 102884632/2022 zo dňa25.10.2022, v ktorej oboznámil žalobcu s pochybnosťami v súvislosti s dodaním tovaru pre A. B. a
spoločnosť AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. a žiadal, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril, neúplne údaje
doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca sa nevyjadril. Na základe

uvedených skutočností má správny súd za to, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie za
účelomprevereniadodaniatovarovodžalobcudoinéhočlenskéhoštátuodberateľomA.B.aspoločnosti
AUTOOPRAVNA KFK s.r.o. v zmysle § 43 Daňového poriadku, pričom podľa správneho súdu dospel
k správnemu záveru o nepreukázaní reálneho dodania tovaru do iného členského štátu odberateľom
deklarovaným na ním predložených faktúrach.

39. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách poukazoval na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ, vrátane citácie častí z ich odôvodnení, resp. uvádzal
že s danými rozhodnutiami, na ktoré poukázal správca dane, resp. žalovaný, nesúhlasí. V tejto
súvislosti možno odkázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SžfK/16/2016, podľa ktorého „je
nepochybné, že rozhodovacia činnosť Súdneho dvora je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne

rozsiahla. Pre správne posúdenie preskúmavanej veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné
„množstvo“ judikátov, ktoré ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí
Súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na
obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade
dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec“. Práve konkretizácia

dopadov záverov rozsudkov Súdneho dvora EÚ resp. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia v správnej žalobe chýba. Nepostačovalo tak na rozsudky Súdneho dvora EÚ
resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich relevanciu na
prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca najprv ozrejmil ich právny
a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona

alebo právne záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a
právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu
byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto
formulované námietky považuje správny súd len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením správcu
dane, ktoré samé o sebe nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uvedené námietky žalobcu

správny súd preto považuje za nedôvodné.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že Protokol a rozhodnutia správcu dane neobsahujú číslo konania, pričom
číslo konania ani neexistuje, a teda konanie nemôže byť vedené a ani skončené, na základe čoho
správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového

poriadku, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd sa podrobne oboznámil
s obsahom predložených administratívnych spisov správcu dane a žalovaného, ktoré boli úplné a riadne
žurnalizované. Z ustanovenia § 47 písm. b) Daňového poriadku vyplýva, že „Protokol musí obsahovať
číslo konania.“ Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Protokol obsahoval
číslo konania, konkrétne označenie číslom 1001419758/2020, na základe čoho správny súd dospel k

záveru, že Protokol má zákonnú náležitosť podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Vychádzajúc zo
znenia ustanovenia § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku, podľa ktorého „Ak tento zákon alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať číslo a dátum rozhodnutia.“, správny
súd vyhodnotil, že aj rozhodnutia správcu dane túto zákonnú náležitosť spĺňajú, nakoľko prvostupňové
rozhodnutia boli označené číslom, pričom obsahovali aj dátumy ich vydania 04.08.2023. Pokiaľ žalobca

tvrdil, že všetky jednotlivé dokumenty, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, musia byť označené
jednotným číslom pre celé daňové konanie, toto jeho tvrdenie nebolo správne, s prihliadnutím k tomu, že
takátopovinnosťsprávcovidanezDaňovéhoporiadkunevyplýva.Akpretosprávcadanepostupovaltak,
že označil jednotlivé dokumenty v administratívnom spise unikátnym číslom, vygenerovaným pre daný
dokument, v súlade s jeho internými predpismi upravujúcimi podrobnosti o tvorbe spisu a zaraďovaní

registratúrnych záznamov, neporušil tým žiadne ustanovenie zákona, na základe čoho správny súd
nemohol konštatovať nezákonnosť postupu správcu dane. Tvrdenie žalobcu v správnych žalobách,
o tom, že správca dane neviedol žurnalizované spisy, v dôsledku čoho nemožno považovať celé konanie
od počiatku za zákonné, bolo podľa správneho súdu iba vyjadrením subjektívneho názoru žalobcu,
ktoré vyjadrenie samé osebe nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodovania a postupu správcu

dane. Správny súd podotýka, že podľa § 6 ods. 1 SSP preskúmava na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Na to, aby žalobca úspešne uplatnil žalobnú námietku, musí tvrdiť,že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo postup orgánu verejnej správy vedúci k jeho
vydaniu, sú nezákonné, pričom v dôsledku danej nezákonnosti došlo k ujme na právach alebo právom
chránených záujmoch žalobcu. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že správca dane porušil § 47 písm. b) a §

63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku, správny súd nezistil nezákonnosť v tomto ohľade v rozhodovaní a
postupesprávcudane,pričomžalobcavsúlades§178ods.1SSPanineuviedol,akomalbyťvdôsledku
tvrdeného, ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd v kontexte
všetkých uvedených skutočností vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

41. K námietke žalobcu, že správca dane nepripustil zamestnankyňu právneho zástupcu žalobcu, B.
B. D., aby sa zúčastnila výsluchov, konaných u správcu dane dňa 17.10.2022, správny súd uvádza, že
z administratívnych spisov vyplýva, že tieto výsluchy svedkov sa týkali preverenia práva na odpočítanie
dane z faktúr od dodávateľov M STAV, s.r.o. a CLEAN s. r. o., ktoré sa netýkali zdaňovacích období
apríl a máj 2017, keďže v týchto zdaňovacích obdobiach neboli predmetom konaní dodania od týchto
dodávateľov. Tieto svedecké výpovede sa týkali nadobudnutia tovaru v zdaňovacích obdobiach jún –

november 2017. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zamestnankyňa právneho zástupcu
žalobcu, B. B. D., nebola oprávnená zastupovať žalobcu pri vypočutí svedkov. Správny súd poukazuje
na ust. § 65 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o advokácii“), podľa ktorého advokát je oprávnený odborných a iných zamestnancov poveriť vykonaním

jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré robia samostatne, avšak odborný zamestnanec nie je
oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom verejnej správy, a teda ani pred
správcom dane. Zároveň z § 44 ods. 1 Advokátskeho poriadku vyplýva, že iný zamestnanec advokáta
môže vykonávať len činnosti súvisiace s poskytovaním právnych služieb, ale nemôže vykonávať
úkony právnych služieb. Z uvedeného vyplýva, že zamestnankyňa právneho zástupcu žalobcu nebola

oprávnená zastupovať právneho zástupcu žalobcu a samotného žalobcu pri vypočúvaní svedkov
správcom dane a klásť im otázky. Pokiaľ však chcela predložiť správcovi dane akékoľvek doklady, mohla
tak urobiť samostatným úkonom, o ktorom by správca dane spísal záznam, resp. zápisnicu o ústnom
pojednávaní (nejde však o zápisnicu totožnú so zápisnicou z vypočutia svedkov). Hoci § 9 ods. 3
Daňového poriadku uvádza, že ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán

alebo osoba, ktorú tento poveril, je potrebné zdôrazniť, že zákon o advokácii je v postavení zákona „lex
specialis“ voči Daňovému poriadku, a preto zákon o advokácii v zmysle § 65 ods. 2 vylučuje odborného
zamestnanca právneho zástupcu žalobcu zo zastupovania (právnych úkonov) pred správcom dane.
Predmetná námietka žalobcu tak nebola dôvodná.

42. Správny súd má za to, že prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného obsahujú uvedenie
podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali.
Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie
a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na
základe ktorých dospel k prijatým záverom. Vydané rozhodnutia daňových orgánov tak zodpovedajú

kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce
dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia,
teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Správny
súd zdôrazňuje, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na
všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01

konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe
ktorýchbolovydané.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahyrozhodnutiaamusísaposúdiť
vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 ústavy s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok
G. F. v. Španielsko z 21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia)

však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým
bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“
Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutých rozhodnutí apríl
a máj 2017, týkajúcou sa posúdenia nesplnenia podmienok pre uplatnené oslobodenie od dane podľa
§ 43 zákona o DPH nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu žalobcom namietanej

nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov.

43. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery žalovaného, preto žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP.44. O trovách konania vo vzťahu k výroku o odmietnutí žaloby správny súd rozhodol v zmysle § 170
písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu

trov konania, nakoľko žaloby boli odmietnuté.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo
na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný

bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

46. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
46. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.