Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoEk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204478
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815204478.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátuJUDr.JanyJančíkovejaJUDr.VieryKandrikovejvexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvalý pobyt C. D. XX, XXX XX C. D., o vymoženie 136,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Er/449/2015 - 14 zo dňa 16.

07. 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia zmluvy.

3. Uznesenie odôvodnil tým, že základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom
konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Súdny exekútor
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie a
exekučným titulom doručil súdu aj listinné dôkazy: zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky
a rozhodcovskú zmluvu, z ktorých je zrejmé platné založenie právomoci zvoleného rozhodcovského
súdu rozhodnúť spor účastníkov vyplývajúci zo zmluvy, ktorú uzavreli. V predmetnej exekučnej veci súd

prvého stupňa preskúmal predložené dôkazy a zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy uzatvorenej dňa
19. 02. 2013, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver oprávneným, pričom na túto zmluvu
sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zároveň subsidiárne
právny režim spotrebiteľských zmlúv. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

4. Súd prvého stupňa sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v
rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 19. 02. 2013, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a
povinný. Táto zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako aj zmluva o úvere. V danom prípade nedošlo
k zmene charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, tento bol aj naďalej spotrebiteľským. Z

celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) súdu vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľompripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné
dojednania (§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi
veriteľom a povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých

prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. Možnosť povinného
neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve boli len zdanlivou možnosťou. V prípade
rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania.
Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani
v prípade rozhodcovskej zmluvy.

5. Rovnako súd sa zaoberal stanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II bod 2., z ktorého vyplýva, že
zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa

nepoužijevprípade,akpredpodanímžalobynavšeobecnomsúdebolapodanážalobanarozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Spory mohli byť riešené aj
v súdnom konaní, ale takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy nie možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania,

poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za
primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu je len
zdanlivá. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľského úveru

je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym

a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. V tomto prípade neboli
splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej doložky.

6. Súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie preskúmal podľa ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul a dospel k názoru, že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v
rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského
súdu je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu,
predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so
zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov nesprávneho
právneho posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný

poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej
veci okrem ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. na zistený skutkový stav aplikoval aj ust.
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský

rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale citované ustanovenie súd nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
(exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzujena dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský
rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,

možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke,
nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o
ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný
súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného

titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v
rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže
nemôže vyplývať z vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva
zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného
titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci

exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. § 45 ods. 2
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného

konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to
hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu
účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval

o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby
mu na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

9. Konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej

listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2
tejto zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský

súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany
sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto

článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola
odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

10. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie akoaj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia dopĺňa:

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Odvolací súd nezistil, aby bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Nie
je pravdivé tvrdenie odvolateľa, aby súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení citoval znenie

rozhodcovskej zmluvy, ďalej posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, vyhodnotil ju ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a preto ako neplatnú.

16. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy,
ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu

normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

17.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení
veci nepochybil.

18. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i

správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol
teda dostatočným spôsobom preukázaný.

20. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce
povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak
pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené,

ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému
rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž
rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

21. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp. zn.3Cdo/146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým,
ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 odsek 2

Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistenciarelevantnejokolnosti,sozreteľomnaktorújenútenývýkon
rozhodnutia neprípustný.“. (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
veciach sp. zn. IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS
2164/10 zo dňa 01. 11. 2011).

22. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k
zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto
dojednania.

23. Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53
ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ.
Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského

konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na
rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len
demonštratívnemenujeniektoréneprijateľnépodmienky,atedacharakterneprijateľnejpodmienkymôžu
mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. 09. 2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá
pred 01. 01. 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.

25. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka

je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012; uznesenie Krajského súdu v
Prešove vo veci sp. zn. 6CoE/66/2012, 6CoE/256/2012). Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho
zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho
zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd

prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie
exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský
súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami
bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

26. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá
splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka
na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je
plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva
zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud

v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste.

27. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
6MCdo/9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady

93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav,
že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod
vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej

klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu,
a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis
a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne
podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú.

28. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá
má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť
cca 450 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -

C-244/98 Oceano grupo editorial). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany
spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku
rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv.
geografickú neprijateľnosť miesta konania. (Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98

Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).29. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

30. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie musí byť zamietnutá.

31. K odvolacím námietkam odvolací súd ešte uvádza, že exekučný súd na zistený skutkový stav
neaplikoval ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ani neposudzoval správnosť
výroku rozhodcovského rozsudku, ale posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku
dvojinštančnosti konania, odvolací súd dáva do pozornosti, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne,
ale podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky). Exekučný poriadok neupravuje taký postup exekučného súdu, aby bol povinný pred vydaním
uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
informovať oprávneného o dôvodoch zamietnutia. Postup exekučného súdu bol v súlade s Exekučným
poriadkom, nedopustil sa žiadneho procesného pochybenia, čo netvrdil ani odvolateľ a oprávnený mal
možnosť namietať proti záverom súdu prvej inštancie v odvolaní, čo aj učinil, teda zostalo mu zachované

právo účinne sa brániť.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

33.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).