Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200429
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.MariánaTrenčanaaprof.JUDr.JurajaVačoka,PhD.,vprávnej
veci žalobcov: (sťažovateľov): 1./ N.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX .
U. O. a 2./ T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX. U. O., právne zastúpení:
JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom: Štefánikova 8, 059 01 Poprad, proti žalovanému: Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu SR, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so
sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-PO-OVBP2-2022/027780-002 zo dňa 09.06.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti

rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-6Sa/17/2022-78 zo dňa 6. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Obec Veľký Slavkov (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) pred vydaním
rozhodnutia uskutočnil dňa 02.07.2020 výkon štátneho stavebného dohľadu (ďalej ako „ŠSD“) -
miestnu obhliadku na pozemkoch podľa vtedy aktuálneho katastrálneho operátu, kde bolo zistené,

že stavebníci začali uskutočňovať novú stavbu pozostávajúcu z dvoch samostatne stojacich objektov
v obci Veľký Slavkov bez právoplatného stavebného povolenia. Stavba v čase výkonu ŠSD bola v
štádiu rozostavanosti: zrealizovaná základová doska, vodovodná a kanalizačná prípojka, ležaté rozvody
vodovodu a kanalizácie. V rámci výkonu ŠSD poverený pracovník vyzval pána C. (žalobcu), aby
bezodkladne zastavil práce na stavbe. Žalobcovia následne podali dňa 09.07.2020 žiadosť o vydanie
dodatočného povolenia stavby. Na základe zistení pri výkone ŠSD prvostupňový správny orgán vydal
dňa 10.12.2020 pod č. 449/2020/PB/ZSP rozhodnutie o zastavení stavebných prác, ktoré žalobcovia

prevzali dňa 14.12.2020. Upovedomením stavebný úrad oznámil žalobcom začatie konania o správnom
delikte vo veci porušenia stavebného zákona a súčasne ich predvolal na ústne pojednávanie. Pri ústnom
pojednávaní o priestupku žalobca uviedol, že si je vedomý porušenia stavebného zákona. Okrem toho
uviedol, že dňa 24.03.2020 požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na predmetnú
stavbu na základe čoho dňa 20.05.2020 prvostupňový správny orgán oznámením o začatí spojeného
územného konania so stavebným konaním, začal stavebné konanie.
2. Prvostupňový správny orgán následne, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia
(ďalej len „stavebný zákon“), vo veci priestupku podľa § 105 stavebného zákona vydal rozhodnutie o
priestupku pod číslom 2020/449/PR zo dňa 21.06.2021. Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu
bolo Okresným úradom Prešov odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím pod číslom OU-PO-OVBP2-2021/03923-002 zo dňa 19.11.2021 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na
nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní stavebný úrad vydal dňa 31.03.2022 nové rozhodnutie
o priestupku pod č. 2020/449/PR/RII podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“), ktorým uznal žalobcov vinných zo spáchania
priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Žalobcovia sa dopustili protiprávneho
konania tým, že ako stavebníci uskutočňovali od júna 2020 do 14.12.2020 novú stavbu: ,,Penzióny 1,
2, 3“ na pozemkoch parc. č. KN-C parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v kat. území P. U., zapísaných
na LV č. XXXX, vo vlastníctve stavebníkov bez stavebného povolenia. Obom žalobcom bola uložená

pokuta vo výške 6.000,- eur a povinnosť nahradiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- eur.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, v ktorom namietali, že stavebný
úrad nerozhodoval, ani sa nevyjadril k námietke zaujatosti starostu obce, stavebný úrad udelil pokutu
žalobcom v rovnakej výške, čo nijakým spôsobom neodôvodnil s tým, že miera zavinenia nebola u
obidvoch rovnaká a taktiež namietali, že s nimi stavebný úrad neprerokoval výšku pokuty.
4. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej

aj „ako právny predchodca žalovaného“), rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2022/027780-002 zo dňa
09.06.2022 zamietol odvolanie žalobcov v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
· stavebný úrad odstránil vadu výroku pôvodne vydaného rozhodnutia v danej veci, spočívajúcu v
presnom špecifikovaní osoby obvinenej zo spáchania priestupku,

· v danom prípade stavebný úrad riadne odôvodnil napadnuté rozhodnutie s poukazom na výsledky
štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 02.07.2020 vo vzťahu k stavu rozostavanosti stavby,
termínu jej uskutočnenia a osobám vinným zo spáchania priestupku podľa stavebného zákona,
· pri určení výšky pokuty bol stavebný úrad viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu vo vzťahu
k vadám posúdenia jej výšky v predchádzajúcom rozhodnutí o priestupku. Pri jej určení vychádzal

zo skutkových zistení a to, že žalobcovia začali uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, čím
svojvoľne určili podmienky jej umiestnenia, ktoré sa inak určujú v územnom konaní a pritom prihliadal
na ekonomické pomery žalobcov a ich prístup k vyriešeniu veci. Stavebný úrad zároveň pri určení výšky
pokuty prihliadal na poľahčujúce okolnosti - nedošlo k vzniku škody, a taktiež sa so stavebnými prácami
nepokračovalo. Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti stavebný úrad znížil pôvodne uloženú pokutu o

50%,
· k výške uloženej pokuty odvolací orgán uviedol, že i. nečinnosť stavebného úradu vo veci ním podanej
žiadosti o vydanie stavebného povolenia nie je dôvodom na svojvoľné uskutočňovanie stavby bez
právoplatného stavebného povolenia, ii. stavebný úrad umožnil na ústnom prejednávaní priestupku
vyjadriť sa k výške pokuty a iii. výška pokuty jej výsledkom správnej úvahy stavebného úradu a tento ju

definitívne určí až vo výroku meritórneho rozhodnutia,
· stavebný úrad sa zaoberal i s námietkou zaujatosti starostu obce, keď dospel k záveru, že starosta
obce je štatutárnym orgánom obce a nemá postavenie zamestnanca stavebného úradu, a preto sa naň
nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku o vylúčení zamestnanca správneho orgánu.
II. Konanie pred správnym súdom

5.SprávnysúdvKošiciach(ďalejako„správnysúd“)oznámenímzodňa05.08.2024upovedomilžalobcu
a právneho predchodcu žalovaného o prechode právomoci v zmysle § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o
štátnej správe pre územné plánovania, stavebný poriadok a bývanie z Okresného úradu Prešov, odboru
výstavby a bytovej politiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý vstúpil
do právneho postavenia žalovaného v tomto súdnom konaní.

6. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. PO-6Sa/17/2022-78 zamietol správnu žalobu žalobcov
podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných
častiach zhrnúť nasledovne:
· správny súd s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžo/40/2016 zo dňa 19.04.2017 uviedol,
že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia

sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru správneho súdu, nebola
pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a
ekonomickej situácii žalobcov,
· k námietke žalobcov súvisiacej s neprejednaním výšky uloženej pokuty správny súd uviedol, že je na
rozhodnutí orgánu verejnej správy v akej výške uloží pokutu, pretože právny poriadok zveril správnym

orgánom diskrečnú právomoc, tzn. je na voľnej úvahe správneho orgánu v akej výške uloží pokutu, ak
je táto pokuta v zákonom stanovenom rozpätí, čo v danom prípade bolo naplnené,· správny súd citoval so zápisnice z ústneho pojednávania z administratívneho konania a uviedol, že
žalobcovia mali prostredníctvom svojho právneho zástupcu informácie o tom, akú výšku pokuty by mohli
očakávať,

· správny súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/63/2010 zo dňa 02.06.2011 zdôraznil,
že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú
istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej,
legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať,
· k námietke žalobcov, týkajúcej sa doručovania rozhodnutí, správny súd uvádza, že súčasťou spisového

materiálu stavebného úradu - prvostupňového správneho orgánu sú plné moci zo dňa 10.05.2021,
ktorými žalobcovia splnomocnili advokáta JUDr. Martina Bašistu na ich zastupovanie vo všetkých
právnych veciach. Argumentácia žalobcov, že žalovaný nerozlišoval medzi osobou právneho zástupcu
žalobcov v osobe JUDr. Martina Bašistu advokáta a medzi právnickou osobou JUDr. Martina Bašistu
- advokátskou kanceláriou, s.r.o. je podľa názoru správneho súdu len účelové tvrdenie, keďže aj z
administratívneho spisu vyplýva, že tento právny zástupca vystupoval ako advokát, čo má súd za

preukázané aj z plných mocí,
· k žalobnej námietke, že žalobcovia začali realizovať stavbu až čase, keď už uplynula stavebnému
úradu lehota na vydanie stavebného povolenia správny súd uviedol, že stavebníci - žalobcovia majú aj
iné zákonné opatrenia (sťažnosť, podnet na prokuratúru, žalobu proti nečinnosti), ktorými sa môžu brániť
proti nečinnosti správneho orgánu. Žalobcovia sa nesprávne domnievajú, že ak správny orgán nevydá

rozhodnutie o stavebnom povolení môžu začať stavebné práce bez toho, aby tento stav namietali,
· k námietke týkajúcej sa času spáchania priestupkov, že stavebnú činnosť žalobcovia ako stavebníci
uskutočňovali od začiatku júna 2020 do dňa 02.07.2020 nie do dňa 14.12.2020 správny súd uvádza,
že vo výroku prvostupňového správneho orgánu sa nachádzali všetky obligatórne náležitosti určené
uvedenými ustanoveniami § 77 zákona o priestupkoch, a to aj vrátane času spáchania priestupku

(jún 2020 - 14.12.2020), pochybnosť o tom, že správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí
neuviedol presný čas spáchania priestupku možno považovať za nedôvodný,
· zákon o priestupkoch vychádza z princípu individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, ktorá vylučuje
možnosť uplatnenia kolektívnej zodpovednosti, preto každá fyzická osoba (páchateľ) zodpovedá za
vlastné protiprávne konanie.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
7. Žalobcovia (ďalej ako „sťažovatelia“) podali proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z
dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.
g) SSP). Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhli zmeniť tak, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Sťažnostné námietky možno zosumarizovať nasledovne:
· žalobcovia podali na stavebný úrad Veľký Slavkov dňa 24.03.2020 žiadosť o vydanie stavebného
povolenia. Starosta obce Ing. Slavomír Pucci, za obdobie viac ako dva a pol roka, nevydal žiadne
rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcov o vydanie stavebného povolenia,
·nevydaniestavebnéhopovoleniaauloženiepôvodnejpokutyžalobcomvovýške24.000euranásledne

po zrušení takejto vysokej pokuty žalovaným aj uloženie upravenej pokuty vo výške 12.000 eur, bolo
motivované len osobnou pomstou starostu obce Veľký Slavkov Ing. Slavomíra Pucciho vo vzťahu k
osobe blízkej žalobcom a teda išlo o výlučne subjektívne dôvody pre uloženie takejto neprimerane
vysokej pokuty,
· správny súd absolútne formalistickým prístupom a všeobecným právnym posúdením poukázal iba

na to, že uloženie takejto vysokej pokuty bolo uskutočnené žalovaným v správnom konaní na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na neho nadväzujúce vyvodenie správneho právneho
záveru, s ktorým sa správny súd iba formálne stotožnil,
· správny súd nesprávne posúdil námietku, že doručenie rozhodnutia o odvolaní žalovaným spoločnosti
JUDr. Martin BAŠISTA - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51 836 815, ktorá je obchodnou súkromnou

spoločnosťou, a ktorá nikdy neposkytovala právne služby, a ktorú žalobcovia ani nikdy nesplnomocnili
na ich zastupovanie v správnom konaní, je podľa správneho súdu len ich účelové tvrdenie, pretože v
konečnom dôsledku malo ísť vždy o JUDr. Martina Bašistu len v inom tvare - advokát/s.r.o.; sťažovatelia
poukazujú na to, že ide o odlišné osoby - právnickú osobu a fyzickú osobu advokáta,
· správny súd nesprávne posúdil námietku týkajúcu sa informovania o výške pokuty zo strany

stavebného úradu; ak sa právny zástupca žalobcov vyjadroval, akú výšku pokuty by si predstavovali
uložiť žalobcom, nemôže byť takéto vyjadrenie zamieňané s povinnosťou správneho orgánu umožniť
účastníkom konania vyjadriť sa k tomu, v akej výške im bude pokutu ukladať,· sťažovatelia vedeli, že započatie realizácie stavebných prác bez stavebného povolenia bude mať
následok v podobe uloženia pokuty, ale vzhľadom na dôvodný a zákonný predpoklad, že v čase
započatia stavebných prác už budú mať vydané stavebné povolenie, mala byť táto okolnosť braná ako

okolnosť odôvodňujúca uloženie pokuty na jej spodnej hranici.
9. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a k jej obsahu uviedol nasledovné:
· stotožnil sa s názorom správneho súdu v otázke výšky uloženej pokuty, stavebný úrad konal v
rámci svojej diskrečnej právomoci v rámci zákonom stanoveného rámca; rozhodujúcimi okolnosťami
boli najmä vyššia miera negatívnych dôsledkov konania sťažovateľa, keďže stavbu uskutočňoval bez

stavebného povolenia (nie len v rozpore s ním),
· stavebný zákon, ani zákon o priestupkoch neukladá správnemu orgánu oznamovať uvedenie
konkrétnej výšky ukladanej pokuty alebo informácie na ktorej hranici pokuty im bude ukladaná;
sťažovatelia napriek tomu boli uzrozumení o hornej výške sankcie,
· k otázke nesprávnej identifikácie osoby právneho zástupcu poukázal na nedostatočné vymedzenie
právneho zástupcu v plnej moci, kde absentuje údaj o identifikačnom čísle osoby; sťažovatelia neboli

ukrátení na svojich právach.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
12. Kasačný súd úvodom zaujíma stanovisko k otázke prechodu právomoci na strane žalovaného. Dňa

1. apríla 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil, okrem iného, aj
zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie (ďalej
ako „zákon č. 608/2003 Z. z.“). Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31. marca
2025 vykonával regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky [§ 1
ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31. marca 2025] štátnu správu v druhom stupni

vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad (v zmysle
zákona č. 50/1976 Zb.) a to namiesto okresného úradu v sídle kraja [§ 4 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona
č. 608/2003 Z. z. účinného do 31. marca 2024]. Rovnako podľa § 118 zákona č. 50/1976 Zb. v znení
účinnom do 31. marca 2025 vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako
stavebný úrad, vykonával štátnu správu v druhom stupni regionálny úrad. Rozhodovacia pôsobnosť

pôvodného žalovaného Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky teda prešla na
regionálny úrad. Regionálny úrad, ako orgán štátnej správy je v zmysle § 4 písm. a) SSP orgánom
verejnej správy, ktorý podľa § 35 ods. 1 SSP má vždy procesnú (administratívnu) subjektivitu, teda
spôsobilosť byť účastníkom konania, aj keď nemal právnu subjektivitu na účely iných právnych odvetví.
S poukazom na uvedené ustanovenia, kasačný súd považoval za právneho nástupcu Okresného úradu

Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov,
so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov.
13. K obsahu sťažnostných námietok možno uviesť nasledovné. Kasačný súd v názorovej zhode so
správnym súdom a žalovaným uvádza, že nevydanie stavebného povolenia v zákonom predpokladanej
lehote, ktorá má len poriadkovú povahu (tzn. Jej nedodržanie nie je spojené s následkom fikcie

pozitívnehoalebonegatívnehorozhodnutia,resp.nemožnostivydaťrozhodnutiepojejmárnomuplynutí)
nezakladá oprávnenie stavebníka uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia.
14.Argumentáciasťažovateľov,ktorouvyzdvihujúsubjektívnuzaujatosťstarostuatendenčnénekonanie
v stavebnom konaní nie je relevantná v kontexte prejednávanej veci, ktorej predmetom je deliktuálne
konanie sťažovateľov. Ako uviedol žalovaný, sťažovatelia mali k dispozícii právne prostriedky nápravy

vedúce k odstráneniu nečinnosti stavebného úradu (sťažnosť na nečinnosť, podnet na upozornenie
prokurátora, prípadne správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy). Napriek tomu,
uvedomujúc si svoju deliktuálnu zodpovednosť, postupovali v rozpore so stavebným zákonom, keď
uskutočňovali stavbu bez stavebného povolenia.
15. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti starostu, táto nemá svoje opodstatnenie. Stavebný úrad a žalovaný

sa s ňou dostatočne vysporiadali. Ak tvorí správny orgán jediná osoba (starosta obce), ktorá však nie je v
pracovnompomerektomutoorgánu,natietoprípadysaustanoveniaovylúčenízamestnancasprávneho
orgánu podľa správneho poriadku nevzťahujú, pretože, okrem iného, neexistuje iný správny orgán, ktorý
by vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (porovnaj rozsudok Najvyššiehosprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28.03.2024). Z uvedených dôvodov
vyhodnotil kasačný súd túto námietku ako nedôvodnú.
16. K námietke doručenia rozhodnutia o odvolaní inej osobe, advokátskej kancelárii ako právnickej

osobe, ktorej štatutárnym orgánom je právny zástupca sťažovateľov v administratívnom konaní možno
uviesť, že takéto pochybenie žalovaného nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ani administratívneho
konania, ktoré mu predchádzalo. Rozhodnutie žalovaného sa zjavne dostalo do dispozičnej sféry
právneho zástupcu sťažovateľov, ktorý v ich mene riadne a včas podal správnu žalobu na správny
súd. Sťažovatelia týmto konaním žalovaného neboli ukrátení na svojich subjektívnych právach, a preto

zrušenie rozhodnutia žalovaného zo strany správneho súdu založené na tomto dôvode by nemalo
svoje opodstatnenie. Správny súd meritórne preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj administratívne
konanie, ktoré mu predchádzalo, a preto nedošlo ani k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).
Uvedená kasačná námietka nie je dôvodná.
17. Námietka sťažovateľov týkajúca sa primeranosti výšky pokuty je tiež nedôvodná. Podľa § 105 ods.
3 písm. b) stavebného zákona bolo možné uložiť tomu, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu

bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pokutu do 1 milióna Sk (do 33.193,92 eur). Kasačný
súd sa stotožňuje s posúdením správneho súdu, keď s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/40/2016 zo dňa 19.04.2017 upriamil pozornosť na represívnu, ako
aj individuálnu a generálnu preventívno-výchovnú funkciu pokuty a dospel k záveru, že vzhľadom k
spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii sťažovateľov, nebola pokuta uložená

v neprimeranej výške.
18. Kasačný súd pripomína, že nie je úlohou správneho súdu nahrádzať správnu úvahu správneho
orgánu, ale iba vyhodnotiť, či nevybočila z rámca stanoveného zákonom. Vzhľadom na hornú hranicu
pokuty ustanovenú stavebným zákonom za prejednávaný správny delikt (do 33.193,92 eur), uloženú
výšku pokuty (6.000 eur), skutkové okolnosti prípadu (najmä skutočnosť, že šlo o úmyselné konanie)

a osoby páchateľov (z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad sa zaoberal i solventnosťou
stavebníkov) možno konštatovať, že stavebný úrad postupoval pri stanovení výšky pokuty v súlade so
stavebným zákonom a výška pokuty nebola neprimeraná spáchanému správnemu deliktu.
19. K námietke prerokovania výšky pokuty so sťažovateľmi možno uviesť nasledovné. Z obsahu
zápisnice o ústnom prejednávaní priestupku zo dňa 31.01.2022 vyplýva, že stavebníci boli upovedomení

o hornej výške pokuty v zmysle stavebného zákona. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis
neustanovuje správnemu orgánu povinnosť prerokovať s podozrivým zo správneho deliktu povahu a
výšku ukladanej pokuty v priebehu administratívneho konania. Úlohou správneho orgánu je uloženú
sankciunáležiteodôvodniťvrámcimeritórnehorozhodnutia.Stavebnýúradsitútopovinnosťsplnil,keďv
odôvodnení rozhodnutia poukázal na majetkové pomery sťažovateľov, pričom prihliadol na poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti. Kasačné námietky sťažovateľov v tejto súvislosti nie sú dôvodné.
20. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461
SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
21. Kasačný súd nad rámec uvádza, že i keď stavebný zákon, zákon o priestupkoch, ani správny

poriadok síce výslovne neustanovujú náležitosti upovedomenia o začatí konania o správnom delikte, v
záujme rešpektovania práva na obhajobu podozrivého je žiaduce, aby správny orgán už pri tomto prvom
úkone adresovanému účastníkovi konania uviedol, aká sankcia podozrivému hrozí (porovnaj rozsudok
Nejvyššího správního soudu České republiky č. k. 5 A 73/2002-34 zo dňa 20.11.2003 uverejnené
v Sbírke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu č. 8/2004 pod č. 296/2004). Správny orgán týmto

spôsobom prispeje k tomu, aby sa podozrivý zo spáchania správneho deliktu mohol kvalifikovane a včas
vyjadriť k predmetu administratívneho konania a uplatniť všetky prislúchajúce práva.
22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľom (žalobcom)
náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní neboli úspešní. Kasačný súd nepriznal trovy konania

ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný
súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej
vety SSP priznané.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Stavebný zákon, zákon o priestupkoch, ani správny poriadok síce výslovne neustanovujú náležitosti
upovedomenia o začatí konania o správnom delikte, v záujme rešpektovania práva na obhajobu
podozrivéhoježiaduce,abysprávnyorgánužpritomtoprvomúkoneadresovanémuúčastníkovikonania
uviedol, aká sankcia podozrivému hrozí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.