Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: ENERSLOV, s.r.o., so sídlom: Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 35 861 932, právne
zastúpený: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom: Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 42 428
521, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-71S/49/2022-106, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného

konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica žalovaného (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal
podľa § 75 ods. 9 v spojení s § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona v účinnom znení (ďalej len
„vodný zákon“) rozhodnutie č. 1394301921/7354-42549 z 11. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 15.000,- EUR. Dôvodom bolo mimoriadne
zhoršenie vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, ktoré mal spôsobiť žalobca v čase od 21:00 hod. 26.
júla 2019 do 14:30 hod. 27. júla 2019 v dôsledku úniku dnových sedimentov z Malej vodnej elektrárne A.

do vodného toku Hron, r. km 240, 313 v k. ú. A.. Konkrétne, na vodnom toku Hron v k. ú. obcí A., N., N.
a T. žalobca mal spôsobiť mimoriadne zhoršenie vôd tým, že mal vypustiť dnové sedimenty z objektu -
otvoreného privádzača do objektu - odtokového kanála Malej vodnej elektrárne A. ústiaceho do vodného
toku Hron v k. ú. A., lokalita A.. Vypustené usadené dnové sedimenty z otvoreného privádzača Malej
vodnej elektrárne A. sú znečisťujúca látka klasifikovaná podľa Prílohy č. 1 vodného zákona, Zoznam 1,
bod 10 nerozpustná látka a bod 12 - látka, ktorá má nepriaznivý vplyv na kyslíkovú rovnováhu merateľnú
biochemickou spotrebou kyslíka BSK5 a chemickou spotrebou kyslíka CSKCr. Mimoriadne zhoršenie

vôd na vodnom toku Hron sa malo prejaviť výskytom znečisťujúcej látky, čiernym zakalením vôd a
úhynom rýb, ktoré boli pozorované vo vodnom toku Hron od zaústenia odpadného kanála Malej vodnej
elektrárne A. v r. km 240,313 až po MVE r. km 231,200 v k. ú. N., časť T.. Pri mimoriadnom zhoršení vôd
malo dôjsť k úhynu rýb podľa druhov: lipeň tymianový, pstruh dúhový, pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý,
hlaváč bieloplutvý, čerebľa pestrá, mihuľa ukrajinská, slíž severný, mrena škvrnitá a šťuka severná.
Prvostupňový orgán mal za to, že išlo o porušenie § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona.
2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia boli výsledky troch protokolov z riešenia mimoriadneho

zhoršenia vôd: protokol z 27. júla 2019 (ďalej len „protokol č. 1“) protokol z 30. júla 2019 (ďalej len
„protokol č. 2“) a protokol z 9. júla 2020 (ďalej len „protokol č. 3“).
3. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. Ústredie žalovaného (ďalej len „žalovaný“)
rozhodnutím č. 1394001022/575-11572/2022 z 12. apríla 2022 zmenilo rozhodnutie prvostupňovéhoorgánu tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona vodného zákona vo výške 15.000,-
eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona pre mimoriadne zhoršenie kvality vôd
podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, ktoré mal žalobca spôsobiť v čase od 21:00 hod. 26. júla 2019

do 14:30 hod. 27. júla 2019 v dôsledku úniku dnových sedimentov z Malej vodnej elektrárne A. do
vodného toku Hron r. km 240,313 v k. ú. A.. Vo vodnom toku v k. ú. obci A., N., N. a T. mal žalobca
spôsobiť mimoriadne zhoršenie vôd tým, že vypustil dnové sedimenty z objektu - otvoreného privádzača
do objektu - odtokového kanála Malej vodnej elektrárne A. ústiaceho do vodného toku Hron v k. ú. A.,
lokalita A.. Mimoriadne zhoršenie vôd na vodnom toku Hron sa malo prejaviť výskytom znečisťujúcej

látky, čiernym zakalením vôd a úhynom rýb, ktoré boli pozorované na vodnom toku Hron od zaústenia
odpadového kanála Malej vodnej elektrárne A. do vodného toku Hron r. km 240,313 až po MVE v k. ú.
N., časť T., r. km. 231,200. Uvedené aj žalovaný považoval za porušenie § 39 ods. 2 písm. b) vodného
zákona. Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný nezmenil.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania z dôvodov

podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len
„SSP“). Namietal, že:
· rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
· rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
· nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci,

· zistený skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu,
· došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-71S/49/2022 - 106 (ďalej
len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu
s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správny súd
svoje rozhodnutie postavil na uplynutí jednoročnej lehoty podľa § 76 ods. 3 vodného zákona na začatie
správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa vodného zákona. Mal za to, že o porušení povinností

zo strany žalobcu sa prvostupňový orgán prvýkrát dozvedel už dňa 27. júla 2019, kedy bol spísaný
protokol č. 1. Už v tento deň malo byť podľa správneho súdu zistené mimoriadne zhoršenie vôd z dôvodu
opravy reťazí strojného zariadenia hrubých česlí vo vtokovom objekte Malej vodnej elektrárne A., a teda
že pri zdvihnutí hradidiel došlo k vypúšťaniu vody a dnových sedimentov z otvoreného privádzača Malej
vodnej elektrárne A. cez odpadový kanál do vodného toku Hron. Prvostupňový orgán podľa správneho

súdu zároveň už v ten deň ustálil, že mimoriadne zhoršenie vôd sa malo prejaviť výskytom dnových
sedimentov v toku Hron, čiernym zakalením vody v toku a úhynom rýb. Z tohto dôvodu správny súd
konštatoval, že ak prvostupňový orgán začal správne konanie vo veci porušenia povinností žalobcom až
dňa 29. júna 2021 (doručením upovedomenia o začatí správneho konania z 21. júna 2021 žalobcovi),
došlo k začatiu konania o uložení pokuty po uplynutí jednoročnej lehoty podľa § 76 ods. 3 vodného

zákona. Tento postup podľa správneho súdu trpel vadou nesprávneho právneho posúdenia.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP
z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho žalovanému uskutočňovať jemu
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Podľa žalovaného, rozhodujúcou skutočnosťou pre začiatok plynutia zákonnej subjektívnej lehoty na
rozhodnutie o uložení pokuty je ukončenie kontroly. Žalovaný apeloval na to, že mimoriadne zhoršenie
kvality vôd je závažný stav, pri ktorom by striktné dodržiavanie zákonných postupov mohlo byť na

úkor ochrany vôd a iných zložiek životného prostredia. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/19/2012 z 31. júla 2013 v konaní o štátnom dozore, ktoré považoval
za blízke konaniu, o aké ide v prejednávanej veci. Podľa uvedeného rozsudku až ukončením štátneho
dozoru možno konštatovať, že sa správny orgán dozvedel o porušení právnej povinnosti. Žalovaný tiež
vyjadril názor, že možno analogicky vychádzať z § 112 ods. 9 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o odpadoch“), podľa ktorého:
Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje
deň prerokovania protokolu z kontroly.8. Žalovaný vychádzal s ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie z premisy, že riešenie mimoriadneho
zhoršenia kvality vôd, hoci toto vodný zákon nerieši, je ukončené až posledným vykonaným úkonom,
čo v prejednávanom prípade má predstavovať protokol č. 3. Vysvetlil, že prvý protokol z riešenia

mimoriadneho zhoršenia kvality vôd sa štandardne vypracováva priamo na mieste jeho riešenia,
pričom prvostupňovému orgánu nemusia byť v tom čase zrejmé všetky rozhodujúce skutočnosti vzniku
mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, ani preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom mimoriadneho
zhoršenia kvality vôd a prevádzkovaním zariadenia v čase, keď mimoriadne zhoršenie kvality vôd
vzniklo.Najednoznačnépreukázanieporušeniapovinnostisnásledkomvznikumimoriadnehozhoršenia

kvality vôd je podľa žalovaného potrebné vykonať viacero úkonov, ktoré sú závislé aj od spolupráce s
pôvodcom mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, od znaleckých posudkov, či výsledkov vzoriek.
9. Žalovaný vyjadril svoje presvedčenie, že limitácia riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd na
ročný časový úsek je v praxi neudržateľná a obmedzujúca. Poukázal na to, že ani vodný zákon takúto
lehotu neurčil a zrejme zámerne neupravil dĺžku trvania riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd,
pretože sa nedá paušalizovať.

10. Správny súd podľa žalovaného neuviedol, prečo práve dátum 27. júl 2019 považoval za deň, kedy
sa prvostupňový orgán mal dozvedieť o porušení povinnosti. Neuviedol ani ako by mal prvostupňový
orgán postupovať v prípade, ak sa objektívne nepodarí ukončiť riešenie mimoriadneho zhoršenia kvality
vôd v lehote jedného roka odo dňa jeho začatia. Žalovaný vyslovil svoju obavu, že v takom prípade by
páchateľ správneho deliktu s následkom mimoriadneho zhoršenia kvality vôd zostal nepotrestaný.

11. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu a navrhol, aby
kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú. Žalobca uviedol,
že žalovanému nič nebránilo v začatí správneho konania o uložení pokuty v zákonnej prekluzívnej
lehote s jeho prípadným prerušením do skončenia kontroly na podklade protokolu č. 3. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd/1/2012 z 25. apríla 2013, v ktorom bolo

konštatované,žesprávnyorgánužpredukončenímkontroly,predprerokovanímprotokolumávedomosť
o porušení zákona, pričom nemožno bez zákonného ustanovenia viazať začiatok plynutia lehoty na
moment skončenia kontroly. Žalobca s odkazom na jednotlivé body rozsudku správneho súdu uzavrel,
že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo považoval práve dátum
protokolu č. 1 za smerodajný vo vzťahu k počítaniu subjektívnej lehoty pre začatie správneho konania.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
15. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

16. Podstata prejednávanej veci je založená na § 76 ods. 3 vodného zákona. Podľa neho: Konanie

o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej
správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo. Citované ustanovenie normuje lehotu subjektívnu, ktorá je ročná a lehotu objektívnu,
ktorá je trojročná. Zákonodarca stanovil tieto lehoty na určenie časového rámca, v rámci ktorého je
možné začať konanie o uložení pokuty. V prejednávanej veci bola sporná práve subjektívna lehota a

jej plynutie. Kasačný súd konštatuje, že znenie citovaného ustanovenia poskytuje dostatočne zrejmým
spôsobom odpoveď pre otázku, na aký moment sa subjektívna lehota viaže. Týmto je vedomosť orgánu
štátnej vodnej správy o porušení povinnosti, za ktoré možno pokutu uložiť.
17. Žalovaný „vedomosť“ interpretoval tak, že môže byť zrejmá až vyhotovením protokolu č. 3 ako
prejavu ukončenia kontroly, pretože až vtedy jednoznačne vie, že došlo k porušeniu povinnosti. Takýto

výklad ale nemá oporu vo vodnom zákone, ani v judikatúre. Vzhľadom na to, že zákonodarca nestanovil,
ktorú skutočnosť je potrebné považovať za nositeľa vedomosti o porušení zákona (tak ako to je
napríklad v zákone o odpadoch, na čo poukázal žalovaný), je potrebné túto vykladať široko, ako vstupný
poznatok spôsobilý identifikovať povahu možného porušenia, signalizujúci požiadavku konať. Vznikáteda už v momente, kedy orgán štátnej vodnej správy pozná skutkové okolnosti veci v takom rozsahu,
že mu umožňujú porušenie zákona predbežne právne zhodnotiť. Inými slovami, keď orgán štátnej
vodnej správy má dôvodné podozrenie, bez zvlášť kvalifikovaných informácií, nie keď má skutkový

stav finálne zistený a objasnený (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžo/30/2014 z 19. novembra 2015 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sfk/23/2023 z 29. januára 2025).
18. Tento prístup zodpovedá účelu inštitútu prekluzívnych lehôt, ktorou nesporne je aj subjektívna lehota
v prejednávanej veci. Účelom prekluzívnych lehôt je limitovať orgány štátnej vodnej správy, aby nekonali

v neprimeranej dĺžke, a to v záujme zachovania právnej istoty podozrivého. Preto musí byť prijatá taká
interpretácia, ktorá moment začiatku plynutia subjektívnej lehoty bude skracovať a nie predlžovať, lebo
pri správnom trestaní je dôležité zachovať reštriktívny prístup, v prospech podozrivého. Okrem ochrany
podozrivého ale ide aj o ochranu verejného záujmu, resp. zákonnosti, pretože orgán štátnej vodnej
správy nesmie o riziku možného porušenia vodného zákona vedieť a nekonať.
19. Vyššie uvedený prístup zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Asan/1/2016

z24.októbra2019,čivrozsudkusp.zn.6Sžf/51/2010z22.júna2011,podľaktorých:Zmyslomprávneho
inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia
stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia
zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov
výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred

nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu
orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým
sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Vzhľadom na uvedené
zákonodarca (...) prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je
prinútiťsprávnyorgánkaktívnejčinnosti-vrátanezisťovaniapreukazovaniazodpovednostizaporušenie

zákona bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý
umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. To platí s ohľadom na
ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
20. Subjektívna lehota je teda viazaná na okamih, kedy orgán štátnej vodnej správy získa informácie
nevyhnutné pre začatie konania. Na základe toho je potrebné ustáliť záver, že orgány štátnej vodnej

správy musia začať správne konanie o uložení pokuty bez zbytočného odkladu po tom, ako získajú
počiatočnú informáciu o porušení vodného zákona. Na tomto mieste je potrebné povedať, že v
prejednávanej veci ani nešlo o situáciu, kedy by prvostupňový orgán disponoval nekonkretizovanou
informáciou. Prvostupňový orgán, tak ako aj správny súd vyhodnotil, že už v protokole č. 1 vedel
identifikovať podstatné prvky porušenia zákona, na ktorých bolo založené aj prvostupňové rozhodnutie

(aké boli prejavy mimoriadneho zhoršenia vôd a čo bolo príčinou tohto zhoršenia).
21. Samotný protokol je výsledkom kontrolnej činnosti predstavujúci formalizované zistenia orgánu
štátnej vodnej správy. Tieto formalizované zistenia pre orgán štátnej vodnej správy indikujú porušenie
vodnéhozákona.Vyhotovenieprotokolutedasamoosebedostatočnepreukazuje,žezistenéskutočnosti
orgán štátnej vodnej správy vyhodnotil ako škodlivé. Je v ňom nesporne zachytené, že orgán štátnej

vodnej správy disponoval už v čase jeho vyhotovovania dostatočnými poznatkami naznačujúcimi
porušenie vodného zákona, t. j, že sa dozvedel o konaní, ktoré má znaky správneho deliktu. Navyše,
protokol č. 2 už priamo stanovuje opatrenia na odstránenie škodlivých následkov. Nie je správna
interpretácia žalovaného, že orgán štátnej vodnej správy potrebuje úplne zistiť skutkový stav predtým,
než začne správne konanie, lebo by sa tým poprel jeho zmysel. Práve správne konanie má slúžiť na

preukazovanie a doplnenie skutkového stavu za účelom správneho právneho posúdenia. Ak by však
kasačný súd aj pripustil, že orgán štátnej vodnej správy musí mať dostatočne zistený skutkový stav,
potom skutočnosť, že žalobcovi boli uložené opatrenia tri dni po spísaní protokolu č. 1 neguje tvrdenia
žalovaného o tom, že až protokolom č. 3 mal skutkový stav ustálený. V opačnom prípade by predsa
nemohol uložiť opatrenia na nápravu, ak by si nebol býval v potrebnej miere vedomý porušenia vodného

zákona.
22. Je preto nevyhnutné prijať záver, že vedomosť o porušení vodného zákona bola daná už pri
koncipovaní protokolu č. 1, teda 27. júla 2019. Vzhľadom k tomu, že správne konanie bolo začaté 29.
júna 2021, čo predstavuje 1 rok, 11 mesiacov a 2 dni od protokolu č. 1, právne posúdenie správneho
súdu o nedodržaní jednoročnej lehoty bolo správne. Takéto oneskorenie spôsobuje nezákonnosť celého

správneho konania, pretože, ako kasačný súd naznačil už vyššie, ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne
uplynutie rezultuje v nemožnosť uloženia pokuty. Iným prístupom by orgány štátnej vodnej správy neboli
nútené aktívne konať v intenciách vodného zákona, dodržujúc právom chránené záujmy účastníkov
konania, ale aj záujmy štátu.23. Dodržiavanie lehoty podľa § 76 ods. 3 vodného zákona je tak z hľadiska právnej istoty kľúčové.
Podobne ako v trestnom práve, kde je premlčanie trestného stíhania nástrojom ochrany pred zbytočným,
neodôvodneným zasahovaním do práv obvineného, aj v správnom konaní je dodržiavanie lehoty

zárukou pred neprimeraným zaťažením osôb podozrivých z porušovania právnych noriem. Ak preto
orgán štátnej vodnej správy nedodrží túto lehotu, konanie by malo byť považované za neprípustné,
čím sa zabezpečuje predvídateľnosť a stabilita právneho poriadku (porovnaj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/24/2024 z 22. mája 2025).
24. Pre úplnosť, práve to, že vodný zákon neustanovuje, čo treba považovať za moment, kedy sa

orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení vodného zákona, umocňuje nevyhnutnosť konať
rýchlo. Orgány štátnej vodnej správy sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom
znení, a preto nemôžu konať tak, ako im to vodný zákon nedovoľuje. Úvahy žalovaného o analogickom
použití zákona o odpadoch, či pravidiel platiacich pre konanie o štátnom dozore tak nemožno účinne
vzťahovať na prejednávaný prípad. Vodný zákon, ako aj žalovaný sám poznamenáva, neobsahuje
postup pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, ktorý by bolo možné ohraničiť skončením kontroly a

na túto naviazať plynutie subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. V správnom trestaní, pretože je svojou
povahou represívne, analógia v neprospech podozrivého nie je prípustná. Kasačný súd, samozrejme,
nespochybňuje,žeideozložitýproces.Nemôžesavšakodkláňaťodčasovýchmantinelov,ktoréstanovil
zákonodarca.
25. Kasačný súd s ohľadom na podanú právnu argumentáciu uzatvára, že interpretácia správneho

súdu čo do posúdenia začiatku plynutia subjektívnej lehoty na uloženie pokuty podľa vodného zákona
rešpektuje zásady správneho trestania aj judikatúru najvyšších súdnych inštancií. Napadnutý rozsudok
správneho súdu je preto vecne správny. Správny súd dostatočne vysvetlil, prečo dátum 27. júl 2019
považoval za deň, kedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení vodného zákona. Nebol pritom
povinný uviesť, ako má orgán štátnej vodnej správy postupovať v prípade, ak sa objektívne nepodarí

jednoročnú lehotu dodržať. Sťažnostné body tak kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
26. Podľa § 461 SSP Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.Kasačnýsúdsozreteľomnaprávneposúdenievecirozhodolpodľapredmetnéhoustanovenia.
27. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa §

467 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167
ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný,
kasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
28. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Samotný protokol je výsledkom kontrolnej činnosti predstavujúci formalizované zistenia orgánu štátnej
vodnej správy. Tieto formalizované zistenia pre orgán štátnej vodnej správy indikujú porušenie vodného
zákona. Vyhotovenie protokolu teda samo osebe dostatočne preukazuje, že zistené skutočnosti orgán
štátnej vodnej správy vyhodnotil ako škodlivé. Je v ňom nesporne zachytené, že orgán štátnej vodnej
správy disponoval už v čase jeho vyhotovovania dostatočnými poznatkami naznačujúcimi porušenie

vodného zákona, t. j, že sa dozvedel o konaní, ktoré má znaky správneho deliktu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.