Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Hrašnová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101357
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101357.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
B.,zastúpenýBOHUNICKÝ&Co.s.r.o.,sosídlomLermontovova16,81105Bratislava,IČO:47876034,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103376510/2025 zo dňa 21.08.2025, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.09.2025 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103376510/2025 zo dňa 21.08.2025, ktorým žalovaný podľa §

74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“), potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava č. 101744929/2025 zo dňa 07.05.2025, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. vyrubil žalobcovi podľa pomôcok daň v sume 24 112,24 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2016. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol správnej žalobe priznať odkladný
účinok.

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu okamžitým
výkonom rozhodnutia hrozí závažná finančná ujma. Poukázal na to, že od 02.01.2014 je starobným
dôchodcom a v súčasnosti nemá v podstate iný príjem než starobný dôchodok, vzhľadom na výšku
vyrubenej dane by úhrada peňažného plnenia mohla spôsobiť žalobcovi závažnú ujmu. Taktiež uviedol,
žežalovanýmuinýmrozhodnutímnapodkladetohoistéhoprotokoluakovpreskúmavanejveci,vyrubilaj

daňvovýške85240,64Eur.Celkovobolatedažalobcovivyrubenádaňvcelkovejvýške 109352,88Eur
a výkon týchto rozhodnutí by žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností spôsobil závažnú finančnú ujmu.
Žalobca zároveň skonštatoval, že pohľadávka žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu
je zabezpečená daňovým záložným právom na nehnuteľnosti, zapísaným v časti C: ťarchy na liste
vlastníctva č. XXXX D. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava II, katastrálny odbor pre k. ú. E., čo
poskytuje dostatočnú záruku úhrady dlžnej sumy. Výkon daňového záložného práva spôsobí žalobcovi

rovnako aj jeho manželke závažnú hospodársku a finančnú škodu, ktorá bude pre nich ekonomicky
citeľná. Ak by došlo k výkonu daňového záložného práva nastal by pre nich vážny nenapraviteľný
následok a bolo pre nich vylúčené nadobudnúť nehnuteľnosti späť do ich vlastníctva.

3. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku predložil ako prílohy: výpis z listu vlastníctva č.
XXXX, XXXX, k. ú. E., rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 05.12.2024 a z 20.02.2014.II.

4. Žalovaný sa k žalobe ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril vo svojom podaní

doručenom súdu dňa 10.12.2025, pričom s návrhom na priznanie odkladného účinku žalobe nesúhlasí.

III.

5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podanie správnej žaloby nemá

odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť

žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia

sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že
v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

11. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a)
stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,
resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa
od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú
ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej
ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť

závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 13S/66/2020)

12. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na jeho priznanie, správny súd nezistil zákonný dôvod
pre vyhovenie tomuto návrhu. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom
prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, či značná hospodárska
či finančná škoda. Žalobca preukázal k svojim majetkovým pomerom jedine to, že od 20.02.2014 mu
bol priznaný starobný dôchodok, aktuálne vo výške 1 115,- Eur. Neuviedol žiadne iné skutočnosti

preukazujúce jeho celkovú finančnú situáciu, úspory na účtoch, iný príjem, napr. z podnikania alebo
vlastníctvo ďalších nehnuteľností, príp. hodnotných hnuteľných vecí.

13. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná,

ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017,
sp. zn. III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku. Na základe tvrdení žalobcu a ním predloženého rozhodnutia o výške
vyplácaného starobného dôchodku si správny súd nemal možnosť vytvoril obraz o celkovej finančnej
bonite žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú

situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady (okrem dokladov preukazujúcich výšku starobného
dôchodku) potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie
žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy.

14. Zriadenie daňového záložného práva je potrebné posudzovať ako jednu z okolností v kontexte

celkovejmajetkovejsituácienavrhovateľa.Priznanieodkladnéhoúčinkuneslúžinazhojenienepriaznivej
finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si
uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti
zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej

povinnosti ako takej.

15. Žalobca navyše vôbec neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným
záujmom.

16. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na ust. § 188 SSP zamietol.

17. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale

posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

18.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.