Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200117
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: P. W., trvalo bytom D. XXX, XXX XX B. K., právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo dňa
14. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.
KE-6S/25/2023 - 20 zo dňa 29. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/25/2023
- 20 zo dňa 29. mája 2025 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. KE-6S/25/2023 - 20 zo dňa 29. mája 2025 Správny súd v Košiciach
zamietol podľa § 190 SSP žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
680055517/2017/Ne zo dňa 14. novembra 2017. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Košice zn. 185/680044610/2017 zo dňa 22.09.2017, ktorým bol žalobca uznaný vinným
zo spáchania daňového priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani

z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že ako fyzická osoba
vyrobil alkoholický nápoj - lieh v množstve 9 l s objemovou koncentráciou alkoholu 53,85%, ktorý bol u
neho zistený dňa 03.02.2017 policajnou hliadkou OO PZ Plešivec pri preverení anonymného oznámenia
na adrese žalobcu. Za spáchaný priestupok mu bola uložená pokuta v zmysle § 71 ods. 2 písm. g)
zákona č. 530/2011 Z. z. vo výške 3.319 € a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16 €.
2. Správny súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že v tu prejednávanej právnej veci sa jedná o
konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podanej proti rozhodnutiu o priestupku. V

tomto prípade podľa § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p. v znení účinnom do 31.05.2023 koná a rozhoduje
samosudca. V zmysle potvrdenia Krajského súdu v Košiciach (č. l. 58 súdneho spisu sp. zn. 6S/6/2018)
bola správna žaloba pridelená senátu Krajského súdu v Košiciach 6S, v zložení podľa Rozvrhu práce
Krajského súdu v Košiciach, účinného od 15.01.2018: JUDr. Milan Konček (riadiaci predseda senátu),
JUDr. Eva Baranová (predseda) a JUDr. Valéria Mihalčínová (predseda). Uvedený senát zložený z
predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej
následne uznesením sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19.04.2018 zamietol návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku žalobe. Napokon vo veci pojednávanie viedla a rozsudok sp. zn. 6S/6/2018 zo
dňa 19.09.2018 vyhlásila JUDr. Valéria Mihalčínová ako samosudkyňa. Uvedené zmeny v obsadení
Krajského súdu v Košiciach napokon viedli Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k zrušeniu
predmetného rozsudku, a to rozsudkom sp. zn. 2Asan/6/2020 zo dňa 30.11.2022. Vec bola vrátenáKrajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na prechod výkonu súdnictva od
01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej

veci), bola prejednávaná vec náhodným výberom pridelená senátu 3S Správneho súdu v Košiciach a
je vedená pod sp. zn. KE-6S/25/2023.
3.SprávnysúdvtejtosúvislostipredovšetkýmpoukázalnazáveryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
citovaných v bode 18 rozsudku kasačného súdu sp. zn. 2Asan/6/2020 zo dňa 30.11.2022, v zmysle
ktorýchsituácia,keďnamiestosudcurozhodovalsenát,sícepredstavujenesprávneobsadeniesúdu,ale

takáto vada nie je na ujmu práv účastníkov konania, pretože im prináša vyššiu ochranu práv v podobe
kvalifikovanejšieho rozhodovania. Keďže v posudzovanom prípade Krajský súd v Košiciach začal konať
v senáte namiesto samosudcu (viď uznesenie sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19.04.2018 o zamietnutí návrhu
na priznanie odkladného účinku), účastníci konania mohli legitímne očakávať ukončenie konania a
rozhodovania takýmto spôsobom. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na právny názor
kasačného súdu považoval za potrebné vo veci ďalej konať a rozhodnúť v trojčlennom senáte.

4. Dňa 03.02.2017 v čase o 12.40 hod. na základe anonymného oznámenia vykonala hliadka OO
PZ Plešivec previerku na adrese D. XXX, t. j. na adrese, kde býva žalobca a zistila, že tento má
doma po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu, aj takto vyrobený lieh v množstve približne
8 litrov. Sklenený demižón, v ktorom sa nachádzalo cca 8 litrov liehu žalobca dobrovoľne vydal, ako
aj zariadenie na výrobu liehu. K námietkam žalobcu týkajúcich sa priebehu zabezpečenia tovaru a

prepadnutia zabezpečeného tovaru je potrebné uviesť, že žalobca pri kontrole dňa 03.02.2017 na výzvu
dobrovoľne vydal zariadenie na výrobu liehu, o čom zamestnanec KÚFS spísal zápisnicu o vydaní veci
ČVS:KÚFS-6/7055-SV-2017 zo dňa 03.02.2017. KÚFS následne spísal zápisnicu ČVS:KÚFS-6/7055-
SV-2017 zo dňa 03.02.2017 o ohliadke zariadenia na výrobu liehu, z ktorej okrem iného vyplýva, že
žalobca vydal tiež demižón s predmetným liehom s tým, že tento bude odovzdaný privolanému vecne a

miestne príslušnému správcovi dane. Následne bol lieh odovzdávacím protokolom ČVS:KÚFS-6/7055-
SV-2017 zo dňa 03.02.2017 spísaný KÚFS odovzdaný colnému úradu ako vecne a miestne príslušnému
správcovi dane.
5. Colný úrad lieh žalobcovi zabezpečil, o čom spísal zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn.
680005974/2017 zo dňa 03.02.2017, do ktorej žalobca uviedol, že zariadenie na výrobu liehu zdedil

po svojom švagrovi. Lieh zaistený v sklenenom demižóne vyrobil na tomto zariadení na výrobu liehu,
ktoré obsluhoval sám, pričom vyrobený lieh nepredával, ale používal iba na vlastnú spotrebu. Z liehu
bola odobratá vzorka, ktorá bola zaslaná na expertízu. Colný úrad rozhodnutím č. 680006486/2017 zo
dňa 07.02.2017 rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 litrov v sklenenom demižóne.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2017. Po doručení výsledku odbornej expertízy

- protokol o skúške č. VOE-0583/17 zo dňa 17.05.2017, colný úrad vydal rozhodnutie o prepadnutí
veci zn. 680027099/2017 zo dňa 30.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2017. Pretože
vzniklo dôvodné podozrenie, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedenú v § 71 ods. 1
písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., colný úrad spísal úradný záznam o podozrení z porušenia daňových
predpisov zo dňa 17.07.2017 zn. 680035177/2017 a začal konanie o priestupku. Colný úrad nariadil

ústne pojednávanie vo veci prejednania priestupku na deň 03.08.2017, na ktoré sa žalobca dostavil a do
zápisniceuviedol„ánovyrobilsomliehpresvojuspotrebuaibavoveľmimalommnožstve.“Zpredmetnej
zápisnice zároveň vyplýva, že žalobca sa vyjadruje k podozreniu z porušenia zákona č. 530/2011 Z.
z. spísaného v Úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 680035177/2017
zo dňa 17.07.2017 a tiež skutočnosť, že žalobca bol o svojich procesných právach (najmä o možnosti

odmietnuť vysvetlenie v prípade hrozby trestného stíhania alebo postihu za priestupok) poučený.
6. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že konanie o priestupku žalobcu, za ktorý mu bola uložená
sankcia, a ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nesúvisí s preskúmavaním skorších rozhodnutí
ohľadne zabezpečenia tovaru a prepadnutia zabezpečeného liehu. Rozhodnutia ako už bolo uvedené
nadobudli právoplatnosť a preto ak žalobca tvrdí, že nebol dodržaný zákonný postup v priebehu

uvedených konaní, nič mu nebránilo v týchto konaniach sa domáhať ich nápravy. Žalobca ani proti
jednému z uvedených rozhodnutí však odvolanie nepodal. Je však nepochybné, že colný úrad použil
zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn. 680005974/2017 zo dňa 03.02.2017 ako jeden z podkladov,
na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty. Z predmetnej zápisnice pritom nevyplýva, že by bol
žalobca pred podaním vysvetlenia poučený o práve odmietnuť podať vysvetlenie, preto bolo potrebné v

konaní o priestupku hľadieť na tento dôkaz ako nezákonne získaný a neprihliadať naň. V tejto súvislosti
však správny súd poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 03.08.2017, v zmysle ktorej
žalobca po náležitom poučení o možnosti odoprieť vysvetlenie uviedol, že lieh vyrobil pre svoju potrebu
v malom množstve. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že žalobca sa vyjadruje ku skutočnostiamuvedeným v Úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 680035177/2017 zo
dňa 17.07.2017, z ktorého obsahom bol oboznámený (viď strana 2 zápisnice o ústnom pojednávaní; č.
l. 22 administratívneho spisu). Aj za vyššie uvedených okolností tak bez pochýb obstojí záver daňových

orgánov o tom, že predmetný lieh vyrobil žalobca.
7. Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu pripojených administratívnych spisov
správny súd sa stotožnil so záverom správnych orgánov, že skutkový stav v danej veci bol colným
úradom dostatočne zistený a je zrejmé, že žalobca prechováva po domácky vyrobené zariadenie na
výrobu liehu a vyrobil na ňom lieh v množstve, ktoré bolo u neho zistené dňa 03.02.2017, a ktorý bol

uložený v sklenenom demižóne cca 8 až 9 litrov.
8. Námietky žalobcu, že v danom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného
priestupku,považujezaneopodstatnené,pretožežalobca,takakotovyplývazobsahuadministratívnych
spisov, ako aj z odôvodnenia správnych rozhodnutí pri prejednaní priestupku sám potvrdil, že vyrobil
lieh pre vlastnú potrebu v malom množstve a má za to, že boli naplnené všetky zákonom požadované
formálne aj materiálne znaky priestupku v zmysle už citovaného § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011

Z. z. Bolo dostatočne preukázané, že žalobca protiprávnym konaním, ktoré spočívalo v nepovolenej
výrobe liehu (objektívna stránka priestupku), ktoré bolo jeho vôľovým konaním so zámerom naplniť
zamýšľaný skutok a to vyrobiť lieh na po domácky vyrobenom zariadení na výrobu liehu bez ohľadu
na protiprávnosť takéhoto konania (subjektívna stránka priestupku), porušil záujem chránený zákonom,
t. j. zákaz výroby liehu nepovoleným spôsobom a nepovolenou osobou (objekt priestupku). Námietka

žalobcu, že v danom prípade nebol naplnený predovšetkým materiálny znak skutkovej podstaty
daného priestupku, keďže jeho konanie nedosiahlo takú intenzitu ohrozenia alebo porušenia zákonom
chráneného záujmu spoločnosti, aby bol zaň sankcionovaný, čo dáva do súvislosti s množstvom
vyrobeného liehu v objeme 9 l, pričom poukazuje aj na výšku spotrebnej dane z predmetného nezákonne
vyrobeného liehu, ktorá je 49,46 € je potrebné uviesť, že § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.

z. nestanovuje výšku úniku na spotrebnej dani, resp. množstvo vyrobeného liehu, ako znak skutkovej
podstaty priestupku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu. Zákonodarca týmto spôsobom chráni s ohľadom
na možné zdravotné riziká, okrem fiškálnych záujmov štátu aj záujem na ochrane života a zdravia
potenciálnych konzumentov takto po domácky vyrobeného nelegálneho liehu a možno konštatovať, že
ide o zákonom intenzívne chránený spoločenský záujem.

9. K námietke žalobu týkajúcej sa výšky uloženej pokuty a jej moderácie je potrebné uviesť, že z
ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. vyplýva len to, v akej výške sa má uložiť
pokuta za takýto priestupok, a teda že výška spotrebnej dane pripadajúca na množstvo nelegálne
vyrobeného liehu je rozhodujúca pre výšku uloženia pokuty, ale nie pre posúdenie intenzity spoločenskej
nebezpečnosti takéhoto konania ako materiálneho znaku priestupku. Zákonodarca v priestupku podľa

§ 71 ods. 1 písm. g) chráni okrem iného aj spoločenský záujem s ohľadom na možné zdravotné riziká, a
to najmä ohrozenie života a zdravia potenciálnych konzumentov po domácky vyrobeného nelegálneho
liehu a preto nie je možné posudzovať intenzitu spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania len z
hľadiska množstva nelegálne vyrobeného liehu. Vyčíslenie spotrebnej dane z liehu podľa citovaného
ustanovenia slúži výlučne len pre účely určenia výšky sankcie za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm.

g) uvedeného zákona. V uvedenom ustanovení je zároveň uvedené, že ak výška spotrebnej dane
pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu nepresiahne sumu 3.319 €, je colný úrad ex lege povinný
uložiť pokutu v tejto výške. Je pravdou, že v danom prípade výška spotrebnej dane z predmetného
zabezpečenia liehu v množstve cca 9 l je 49,46 €, ale tak ako to vyplýva z § 71 ods. 2 písm. g) zákona č.
530/2011 Z. z. správny orgán bol povinný uložiť pokutu vo výške 3.319 €, t. j. v najnižšej sume akú mohol

uložiť. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby správny orgán, resp. aj súd najnižšiu výšku
sumy pokuty mohol ešte dodatočne znižovať. Napokon ako žalobca uviedol na súdnom pojednávaní,
uloženú pokutu v sume 3.319 € už zaplatil.
10. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa aplikácie § 11 ods. 3 zákona
o priestupkoch, čím chcel žalobca docieliť upustenie od potrestania. Totožnou námietkou sa už zaoberal

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Stk/5/2021 zo dňa 27.04.2022 (v danom
prípade sa zaoberal možnosťou upustenia od uloženia sankcie podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013
Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorého
závery správny súd aplikoval aj v tu súdenej veci. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch
umožňuje od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, pokiaľ k náprave páchateľa postačí

samotné prejednanie priestupku. Upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa § 11 ods. 3 zákona
o priestupkoch možno len vtedy, ak to zákon o priestupkoch alebo osobitný zákon (v danom prípade
zákon č. 530/2011 Z. z.) v príslušných sankčných ustanoveniach zo zákona nevylučuje, tzn. ak zákon
stanovuje fakultatívnu sankciu. Tým, že v ustanovení § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. jevýslovneuvedené,žecolnýúraduložípokutuvovýškedanepripadajúcejnamnožstvovyrobenéholiehu,
najmenej však 3.319 € za priestupok podľa ods. 1 písm. g) a nie je ustanovená možnosť vyjadrením
„môže uložiť“, upustenie od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch by neprichádzalo

do úvahy.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
a) kasačná sťažnosť žalobcu
11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

Sťažovateľ predovšetkým namietal, že:
- vo veci konajúci správny súd rozhodol o podanej žalobe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď na prejednávaný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia § 198 Správneho súdneho poriadku
o sankčnej moderácii (resp. toto ustanovenie na prejednávaný prípad neaplikoval vôbec), a to bez toho,
aby takýto svoj postup akokoľvek zdôvodnil.
- Colný úrad Košice svojím rozhodnutím zo dňa 22.09.2017, vydaným pod č. 185/680044610/2017

(pozn. rozhodnutím, k potvrdeniu ktorého došlo žalobou napádaným rozhodnutím Finančného
riaditeľstvaSlovenskejrepubliky)uložilsťažovateľovipokutuzaspáchaniepriestupkupodľaustanovenia
§ 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vo výške
3.319 €, ktorú však nie je možné považovať za primeranú povahe skutku, ktorého sa mal sťažovateľ
svojim konaním dopustiť. Sťažovateľ totiž už od začiatku konania spolupracoval s príslušnými orgánmi,

neoprávnene vyrobený lieh, ako aj destilačné zariadenie dobrovoľne vydal príslušným orgánom, vyrobil
ibaminimálnemnožstvoliehu,takýtoliehnikdynevyrábalzaúčelomakejkoľvekodplatnejčibezodplatnej
distribúcie, ale výlučne len pre vlastnú spotrebu. Spotrebnú daň, ktorá mu bola následne vyrubená
bezodkladne uhradil a táto dosahovala len sumu 49,46 €. Okrem toho takisto sťažovateľ nikdy nebol za
obdobnýskutokpostihnutý,išloojehoprvýprehrešok.Takistojepotrebnézdôrazniť,žekdanémuskutku

malo dôjsť vo februári 2017, kedy sťažovateľ mal 62 rokov, teda išlo o osobu v dôchodkovom - staršom
veku avýška uloženejsankcie mohla byť pre neho likvidačná. V neskoršom období zákonodarca stanovil
sankciu za ten istý skutok len na sumu 100 €, čo predstavuje len 3 % oproti sankcii, ktorá bola uložená
sťažovateľovi (t. zn., že neskôr došlo k zníženiu sankcie o ten istý skutok o viac ako 33 násobne.
- na žiadnu z týchto skutočností však vo veci konajúci správny súd neprihliadal, hoci ide o množstvo

závažných skutočností, na ktoré prihliadať mohol a mal, zvlášť za situácie, keď neprimeranosť uloženej
sankcie sťažovateľ namietal už od začiatku tohto konania. Už len z toho dôvodu je zrejmé, že druh a
výška uloženej sankcie sú nanajvýš neprimerané povahe skutku, ktorého sa mal dopustiť sťažovateľ,
čo odôvodňuje postup konajúceho správneho súdu podľa ustanovenia § 198 ods. 1) SSP. Okrem toho
je tiež treba zdôrazniť, že vydané destilačné zariadenie nebolo sťažovateľovi vrátené, z čoho je zrejmé,

že už len samotné prejednanie veci je pre sťažovateľa dostatočné, keďže sťažovateľ už nebude mať
možnosť pokračovať v takejto činnosti. Napriek tomu vo veci konajúci správny súd na možnosť sankčnej
moderácie nijako neprihliadal a nevysporiadal sa s jednotlivými námietkami sťažovateľa, pričom takýto
svoj postup nijako nezdôvodnil.
- vo veci konajúci správny súd sa vecou zaoberal len povrchne a prísne formalisticky, keď sa pri svojom

prieskume zameral prakticky len na skúmanie toho, či konaním sťažovateľa došlo k naplneniu skutkovej
podstaty priestupku podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani
z alkoholických nápojov a či sankcia, ktorá sťažovateľovi bola uložená za tento priestupok nachádza
oporu v ustanovení § 71 ods. 2 písm. g) tohto zákona. Akýmikoľvek ďalšími, relevantnými skutočnosťami
sa však správny súd prakticky nijako relevantne nezaoberal. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn.

4Asan/11/2017 a sp. zn. 4Sžf/55/2015.
- prejednávaný prípad je potrebné posudzovať v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 530/2011
Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, avšak v otázkach neupravených týmto osobitným
predpisom je potrebné postupovať v zmysle príslušných ustanovení všeobecného predpisu, ktorým je
zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 6) zákona č. 530/2011

Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, podľa ktorého: „Na priestupky a ich prejednávanie sa
vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.“ Orgán na úseku správy daní a poplatkov bol povinný
na prejednávaný prípad aplikovať príslušné ustanovenia zákona o priestupkoch, pričom tak mohol a
mal urobiť najmä v otázke sankcie uloženej sťažovateľovi, ktorá bola sťažovateľovi uložená v zjavnom
nepomere k povahe prejednávaného skutku. Uloženie sankcie, ktorá svojim druhom alebo výmerou

je v zjavnom nepomere oproti povahe protiprávneho konania, ktorého sa páchateľ dopustil, priamym
spôsobom odporuje jednej zo základných (a z najdôležitejších) zásad správneho trestania vôbec, a to
zásade proporcionality.- poukázal na ust. § 11 ods. 3 a § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. s tým, že zákon o spotrebnej dani
nevylučuje možnosť aplikácie citovaných ustanovení, práve naopak, vychádzajúc z ustanovenia § 71
ods. 6) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je potrebné automaticky

aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to najmä v otázkach
neupravených zákonom č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
- poukázal na znenie § 71 ods. 2 písm. g). § 13a ods. 1, ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona č. 530/2011
Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.01.2019 s tým, že aj najvyššia možná
sankcia za priestupok na úseku neoprávnenej výroby liehu po citovanej novele dosahuje sumu 3.000

€, teda podstatne menšiu sumu, než ktorá bola uložený sťažovateľovi za jeho konanie (vo výške 3.319
€), ak neprihliadame na možnosť úplného upustenia od potrestania. Ako to vyplýva z dôvodovej správy
k predmetnej novele: „Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť súkromnú výrobu destilátov z vlastného
ovocia pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne za zákonom presne stanovených podmienok.
Na Slovensku rovnako ako v i okolitých krajinách existuje dlhodobá tradícia súkromnej výroby destilátov
z vlastného dopestovaného ovocia, ktorá je však platnou právnou úpravou postavená mimo zákon.“

Uvedené tendencie, ktoré viedli zákonodarcu k zmene sú skutočnosťami, ktoré v podanej správnej
žalobe namietal aj samotný sťažovateľ, nakoľko vyrobil lieh iba v nepatrnom množstve a vyslovene iba
pre vlastnú spotrebu neuvedomujúc si, že koná protiprávne. Preto jednotlivé orgány (najmä správny súd)
mali povinnosť prihliadať aj na túto zmenu zákona, ktorá je pre sťažovateľa priaznivejšia a na podklade
ktorej mali o veci náležite rozhodnúť. Ani s uvedenou skutočnosťou sa však vo veci konajúci správny

súd náležite nevysporiadal.
- poukázal na arbitrárnosť záverov konajúceho správneho súdu, podľa ktorých je možné upustiť od
potrestania len v prípade, pokiaľ takúto možnosť zákon nevylučuje, pričom v tejto súvislosti konajúci
správny súd poukazuje na to, že pokiaľ je ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011
Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je formulované tak, že správny orgán uloží sankciu

vo výške 3.319 €, takáto formulácia vylučuje možnosť upustenia od potrestania. Takýto výklad nie je
možné považovať za správny a súladný s príslušnými princípmi demokratického právneho štátu. Vo
veci konajúci správny súd správne poukázal na to, že ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g) zákona č.
530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (platný a účinný v čase spáchania skutku)
obsahuje formuláciu, podľa ktorej správny orgán uloží sankciu vo výške 3.319 €. Uvedené ustanovenie

však neobsahuje žiadne výslovné pravidlo, ktoré by zakotvovalo alebo vylučovalo možnosť správneho
orgánu v danom prípade (v prípade priestupku podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. g) tohto zákona)
upustiť od uloženia danej sankcie. Práve na absenciu výslovného pravidla, ktoré by oprávňovalo
alebo neoprávňovalo správny orgán využiť možnosť upustiť od potrestania je potrebné vychádzať zo
všeobecného predpisu, ktorý v tomto prípade predstavuje už citované ustanovenie § 11 ods. 3) zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch. Poukázal aj na rozsudok NS SR spis. zn. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008.
b) vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sú
nedôvodné s tým, že ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., obligatórnym spôsobom
výslovne prikazuje colnému úradu povinnosť uložiť za daný priestupok sankciu v podobe pokuty. Vo

vzťahu ku kasačným námietkam sťažovateľa ohľadom aplikovania § 198 ods. 1 SSP na daný prípad,
súčasne uvádzal právnu nesprávnosť a neodôvodnenosť takýchto námietok žalobcu, a to s ohľadom
na ust. § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak,
ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.“, z ktorého jednoznačne a
nepochybne vyplýva obligatórnym spôsobom stanovená možnosť zmeniť uloženú sankciu správnym

súdom podľa § 198 ods. 1 SSP, ale výslovne len v tých intenciách ako to mohol podľa osobitného
predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Nakoľko v danom prípade mohol colný úrad, ako aj žalovaný
v čase oboch vydaných rozhodnutí právoplatne uložiť žalobcovi pokutu za zistený daňový priestupok
v najnižšej možnej výške stanovenej osobitným právnym predpisom vo výške 3.319 €, s ohľadom na
vyššie citované ust. § 198 ods. 2 SSP, tak podľa žalovaného správny súd ex lege nemohol vyhovieť

námietkam žalobcu ohľadom aplikovania § 198 ods. 1 SSP na daný prípad.
13. Žalovaný považoval za irelevantnú námietku sťažovateľa v súvislosti so sankčnou moderáciou podľa
§ 198 SSP a novelou zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších
predpisov, ktorou sa s účinnosťou od 01.01.2019 v § 13a ods. 1 zaviedol priestupok, ktorého sa dopustí
fyzická osoba, ktorá vyrába destilát a nie je súkromným výrobcom destilátu podľa tohto zákona a nie

je výrobcom podľa § 2 ods. 5, za čo je v zmysle § 13a ods. 3 písm. a) zákona č. 467/2002 Z. z. a
kedy Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky je oprávnené uložiť pokutu od 500 € do 3.000
€. Pre takýto postup súdu podľa žalovaného neboli splnené zákonné podmienky, ako ich kogentne
požaduje vyššie citované ust. § 198 ods. 2 SSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny súd môžepodľa § 198 ods. 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej
správy. V zmysle sťažovateľom uvedenej novely zákona č. 467/2002 Z. z. účinnej od 01.01.2019 totiž
žalovaný, ani colný úrad v čase vydania svojich žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí

nemohli rozhodovať, nakoľko táto zmena zákona v danom čase nebola platná ani účinná a okrem toho
uvedená novela zákona č. 467/2002 Z. z. dáva právomoc ukladať pokuty za uvedený priestupok podľa
tohto zákona výlučne len Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Colný úrad, ako správca
predmetnej spotrebnej dane, môže ex lege vo veciach priestupku na tomto úseku spotrebných daní
postupovať len podľa zákona č. 530/2011 Z. z., ktorý je preto v danom prípade osobitným predpisom

(lex specialis), o ktorom tak zjavne pojednáva citované ust. § 198 ods. 2 SSP, z čoho je zrejmé, že
ani táto zákonná podmienka výslovne požadovaná ustanovením § 198 ods. 2 SSP, nebola a nie je v
prejednávanej veci splnená.
14. V citovanom ust. § 10 ods. 2 zákona č. 467/2002 Z. z. ide o súkromnú výrobu destilátu, ktorú v
zmysle príslušných ustanovení zákona č. 467/2002 Z. z. môže vykonávať len fyzická osoba za splnenia
zákonom stanovených podmienok, ktorá podlieha povinnosti registrácie a evidencie súkromných

výrobcov destilátov vedenej Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a teda ust. § 10 ods.
2 zákona č. 467/2002 Z. z. tak nemožno nijakým spôsobom vzťahovať na daný prípad, v ktorom žalobca
ako fyzická osoba (t. j. nie ako súkromný výrobca destilátu) bez akéhokoľvek oprávnenia, povolenia
alebo registrácie, nelegálne vyrobil lieh.
15. Pokiaľ ide o kasačné námietky sťažovateľa, ktorými dáva do pozornosti novelu zákona č. 530/2011

Z. z., ktorou sa malo s účinnosťou od 01.01.2019 zmeniť ust. § 71 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Colný
úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 100 eur
za priestupok podľa odseku 1 písm. g), a takýto lieh zabezpečí.“, na základe čoho sa sťažovateľ aj s
ohľadom na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR domáha zníženia právoplatne uloženej sankcie v správnom súdnom
konaní na pokutu vo výške 300 €, žalovaný uviedol, že takáto uvádzaná novela ustanovenia § 71 ods. 2

písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., ktorá podľa neho mala byť účinná od 01.01.2019, neexistuje. Vyššie
citovaná novela ust. § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., totiž bola prijatá až s účinnosťou
od 01.07.2021 s tým, že sťažovateľovi bola napadnutými daňovými rozhodnutiami colného úradu a
žalovaného v prejednávanej veci ešte dňa 21.11.2017 právoplatne uložená pokuta v súlade s vtedy
platným a účinným ust. § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., z čoho žalovaný považoval za

zrejmé a nepochybné, že voči sťažovateľovi bolo v daňovom konaní postupované v súlade s príslušnými
vtedy platnými a účinnými právnymi normami a teda zjavne zákonne.
16. Daňové rozhodnutie colného úradu o uložení pokuty sťažovateľovi v danej veci bolo nielen
právoplatné a vykonateľné ešte pred 01.07.2021, ale aj vykonané úplným vykonaním uloženého
administratívneho trestu - zaplatením uloženej pokuty žalobcom v celej jej výške 3.319 €. Ešte pred

01.07.2021 došlo k vykonaniu právoplatného daňového administratívneho rozhodnutia colného úradu o
uložení pokuty za predmetný priestupok sťažovateľa, na základe čoho sa naň hľadí ako na zahladený
priestupok, ktorého uloženú výšku sankcie už preto nie je možné ďalej meniť. Samotné zahladenie
priestupkovpritomniejevplatnejlegislatíveSRupravené,avšakžalovanýzatýmtoúčelompovažovalza
právne relevantné analogické (analogiae legis) použitie ustanovenia § 92 ods. 2 Trestného zákona, ktoré

sa týka okrem iného aj zahladenia odsúdenia na peňažný trest podľa § 32 písm. d) Trestného zákona, ku
ktorého zahladeniu tak dochádza priamo zo zákona, na základe čoho analogicky aj v prípade priestupku
podľa zákona č. 530/2011 Z. z. možno dospieť k právnemu záveru, že zaplatením pokuty uloženej za
daňový priestupok žalobcu v daňovom konaní došlo k vykonaniu sankcie právoplatne uloženej za tento
priestupok a tým aj k zahladeniu predmetného priestupku sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. g) zákona

č. 530/2011 Z. z.
17. V danom prípade tak je zrejmé a nepochybné, že v priestupkovom konaní sa pri ústnom prejednaní
priestupku sťažovateľ do Zápisnice colného úradu o ústnom pojednávaní zn. 680038030/2017 zo
dňa 03.08.2017 k výrobe liehu bez pochybností priznal, z čoho je logické, že práve týmto dôkazným
prostriedkom dôvodil vo svojom napadnutom rozhodnutí nielen žalovaný, ale v rozhodnutí o priestupku

zn. 185/680044610/2017 zo dňa 22.09.2017 aj colný úrad, ktorý však neodôvodnil svoje právne a
skutkové závery samotným priznaním sa k výrobe liehu na zistenom zariadení uskutočneným do
Zápisnice colného úradu o priebehu zabezpečenia zn. 680005974/2017 zo dňa 03.02.2017. Naopak
výpoveď sťažovateľa do tejto zápisnice spomína len v súvislosti s vysporiadaním sa s námietkou, ktorú
do nej sťažovateľ uviedol a síce, že zistený lieh nepredával. Žalovaný tak samotnú otázku posúdenia

vznesenej kasačnej námietky ohľadom nezákonnosti Zápisnice colného úradu o priebehu zabezpečenia
zn. 680005974/2017 zo dňa 03.02.2017, keď z podaného vysvetlenia sťažovateľa do tejto zápisnice
(trpiaceho vadou nezákonnosti), ako dôkazu pri samotných úvahách, dôvodoch a záveroch svojich
napadnutých rozhodnutí v daňovom priestupkovom konaní, nevychádzal ani žalovaný, ani colný úrad- považoval za právne nedôvodnú, bez relevantného vplyvu na zákonnosť oboch preskúmavaných
administratívnych rozhodnutí.
III. Konanie na kasačnom súde

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v

spojení s § 452 ods. 1 SSP.
IV. Právne posúdenie kasačného súdu
19. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z., alkoholickým nápojom, ktorým je lieh sa na účely
tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 so skutočným obsahom
alkoholu viac ako 1,2% objemu.
20. Podľa § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí

lieh.
21. Podľa § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z., colný úrad uloží pokutu vo výške dane
pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3.319 eur za priestupok podľa ods. 1 písm.
g) a takýto lieh zabezpečí.
22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z., na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný

predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
23. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku
upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
24. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
V. Právny názor kasačného súdu

26. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Správneho súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná
sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované
na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody

kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
27. Kasačný súd najskôr reaguje na námietku arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu
[§ 440 ods. 1 písm. f) SSP ] a uvádza, že povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze
sp. zn. II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky

súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko
z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Kasačný súd musí konštatovať,
že rozhodnutie správneho súdu nie je síce arbitrárne, ale vykazuje znaky nedostatočného odôvodnenia.

28. Už v žalobe sťažovateľ poukazoval na judikatúru NS SR a to rozsudok vo veci sp. zn. 1Sžf/50/2016
zo dňa 28.11.2017, rozsudok sp. zn. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008, rozsudok sp. zn. 1Sžf/50/2016
zo dňa 28.11.2017 a rozsudok 4To/2/2013 zo dňa 16.04.2013 s odkazom na princíp proporcionality
trestu, resp. jeho individualizácie vzhľadom na stanovené kritériá vymedzené judikatúrou. Správny
súd nevyvodil dostatočné právne závery na posudzovaný prípad, resp. sa nedostatočne vysporiadal

s právnou argumentáciou uvedenou v žalobe. Argumentácia správneho súdu uvedená v napadnutom
rozsudku neodpovedá na dve základné námietky sťažovateľa. Prvá bola uvedená v žalobe (zásada
proporcionality a tomu zodpovedajúca judikatúra) a druhá bola prezentovaná resp. počas konania pred
správnym súdom (tu ide o osobitnú námietku zmeny zákona v prospech páchateľa priestupku, na
ktorú správny súd vôbec nereagoval). Pritom zmena zákona v prospech páchateľa priestupku v praxi

(spravidla pre krátky časový úsek) nemusí byť žalobcovi vôbec známa pri podaní žaloby, pretože k
legislatívnej zmene môže prísť a prichádza až neskôr, preto nie je možné v týchto situáciách aplikovať
ust. § 183 SSP, v zmysle ktorého žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o
ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Zároveňpodľa § 195 písm. d) SSP správny súd ex offo skúma dodržiavanie základných hmotnoprávnych
zásad pri ukladaní trestov podľa Trestného zákona. V prejednávanej veci bola podľa kasačného súdu
opodstatnená námietka sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

29.Zarelevantnúrovnakopovažovalkasačnýsúdajnámietkutýkajúcusaprávnehoposúdeniazostrany
správneho súdu a teda dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ síce nie presne poukazoval
na legislatívny aspekt zmeny zákona č. 530/2011 Z. z., kedy novelou nastala zmena sadzby pokuty za
priestupok a nová právna úprava je pre páchateľa daného priestupku priaznivejšia - uvedené však podľa
kasačného súdu nič nemení na skutočnosti, že zákonom č. 396/2020 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal

zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, došlo aj
k zmene ust. § 71 ods. 2 písm. g) s tým, že sa suma 3.319 € nahradila sumou 100 €. Podľa § 195 písm.
d) SSP nie je správny súd vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide
o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie
sankcií v rámci správneho trestania. Z uvedeného preto vyplýva, že správny súd mal v čase svojho
rozhodovania na legislatívnu zmenu prihliadnuť. Princíp „lex mitius“, t. j. „miernejší zákon“ v správnom

súdnom konaní znamená, že ak sa po spáchaní priestupku, resp. správneho deliktu zmení právna
úprava v prospech páchateľa, použije sa miernejší zákon, a to aj spätne. Tento princíp je odvodený
priamo zo zákona najvyššej právnej sily a to z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa trestnosť
činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon
sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Obdobne je táto zásada upravená aj v § 2 ods. 1

Trestného zákona. Sťažovateľ pritom námietku priaznivejšej neskoršej úpravy predkladal správnemu
súdu v podaní, ktoré mu bolo doručené ešte dňa 14.12.2018.
30. Úvaha, či sa mal sťažovateľ odvolávať na nové znenie zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani
z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov je irelevantná, pretože platí zásada „iura novit
curia“ t. j. súd pozná právo, kedy nie je viazaný právnou argumentáciou účastníkov, ale sám identifikuje

a aplikuje relevantné právne normy bez toho, aby ich účastníci museli dokazovať. V danej súvislosti
kasačný súd poukazuje aj na závery SD EÚ vo veci C-544/23 (BAJI Trans s.r.o.) týkajúce sa princípu „lex
mitius“ s tým, že: „Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle,
že: sa môže uplatniť na správnu sankciu trestnoprávnej povahy, ktorá bola uložená na základe pravidla,
ktoré bolo po uložení tejto sankcie zmenené spôsobom, ktorý je priaznivejší pre sankcionovanú osobu,

pokiaľ táto zmena odráža zmenu postoja k trestnoprávnej kvalifikácii skutkov, ktorých sa dopustila táto
osoba,aleboktrestu,ktorýsamáuložiť.3.Článok49ods.1poslednávetaChartyzákladnýchprávsamá
vykladať v tom zmysle, že: súd, ktorý rozhoduje o kasačnej sťažnosti proti súdnemu rozhodnutiu, ktorým
bol zamietnutý opravný prostriedok podaný proti správnej pokute, ktorá má trestnoprávnu povahu a patrí
do pôsobnosti práva Únie, je v zásade povinný uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu

právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení tohto súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na to,
že vo vnútroštátnom práve sa toto rozhodnutie považuje za právoplatné“. To znamená, že tento princíp
sa vzťahuje aj na sankcie, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako správne (sankcie s
trestnoprávnou povahou) a právo na spätnú aplikáciu, t. j. retroaktívne použitie priaznivejšej právnej
normy sa uplatní, ak zmena právnej úpravy znamená nižšiu trestnoprávnu sankciu, ako bola stanovená

v čase spáchania skutku s tým, že princíp „lex mitius“ sa uplatňuje aj v kasačnom konaní.
VI. Záver
31. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g)
SSP a existujú dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1

SSP zrušil rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/25/2023 - 20 zo dňa 29. mája 2025.
Správny súd po dôslednom preskúmaní veci a vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov založených
v administratívnom spise opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§
469 S.s.p.).
32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200117.1

3Stk/10/2025
IČS:7023200117

Bratislava
03.01.2026

Konkurujúce dôvody k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 3Stk/10/2025 zo dňa
17.12.2025 k aplikácii § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch (§ 465 SSP)

1. V prejednávanej veci sa stotožňujem s námietkou sťažovateľa (žalobcu), ktorý nesúhlasil s
konštatáciou správneho súdu, že „pokiaľ je ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z.
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je formulované tak, že správny orgán uloží sankciu vo výške

3.319 €, takáto formulácia vylučuje možnosť upustenia od potrestania.“ - a to z nasledovných dôvodov:

2. Právny poriadok ustanovuje ústavnoprávny rámec, ktorý reaguje na nevyhnutnosť proporcionality
trestu k spáchanému protiprávnemu konaniu. Implicitne je vyjadrená v čl. 49 Ústavy SR. Spravodlivé
prejednanie v ústavnom zmysle zahŕňa individualizáciu trestu a predovšetkým primeranosť trestu k

závažnosti činu a osobe páchateľa. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre dlhodobo konštatuje, že trest
musí byť primeraný závažnosti trestného činu, extrémna neprimeranosť môže dosiahnuť ústavnoprávnu
rovinu, kedy proporcionalita trestu je súčasťou materiálneho právneho štátu. Z uvedeného je možné
celkom jednoznačne vyvodiť, že proporcionalita trestu je ústavným princípom s tým, že je dostatočne
rozpracovaná v judikatúre ÚS SR a NS SR (napr. aj nález ÚS PL. ÚS 1/2021-164, rozsudok NS SR

spis. zn. 1Sžf/50/2016).

3. Podľa § 195 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného
zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

4. Podľa § 33a ods. 1 a 2 Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu
a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní
sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

5. Podľa § 33a ods. 3 prvá veta Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.6. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na
pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

7. Podľa § 40 Trestného zákona upravuje hmotnoprávny inštitút upustenia od potrestania páchateľa
prečinu pri zákonom stanovených výnimiek.

8. Podľa § 71 ods. 6 zákona o priestupkoch, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku
upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

10. Z citovaných ustanovení Trestného zákona celkom jednoznačne vyplýva dôležitá integrácia
zásady proporcionality a individualizácie trestu do hmotnoprávneho predpisu, teda zákon pamätá na
ich nevyhnutné uplatňovanie. Trestný zákon pritom v osobitnej časti neformuluje ukladanie trestov
fakultatívnym spôsobom, ale formulácia je vyjadrená obligatórne - „potrestá sa....“. Zákon teda
napriek obligatórnej formulácie poskytuje v prvej časti garancie na naplnenie zásady proporcionality. Z

uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že podľa § 195 písm. d) SSP je správny súd povinný zásadu
proporcionality aplikovať aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania a teda pokiaľ na túto
zásadu neprihliada, koná v rozpore s citovaným ustanovením SSP (podporne rozsudok NS SR spis.
zn. 1Sžf/50/2016).

11. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v ust. § 71 ods. 6 zákona
č. 530/2011 Z. z. explicitne stanovuje, že na „priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Podľa
môjho názoru formulácia predmetného ustanovenia odkazuje na použitie iného zákona priamo a bez
limitácie primeraného použitia. Zdôrazňujem pritom, že subsidiárny predpis nemožno použiť contra

lege, nemožno ním rozširovať skutkové podstaty priestupkov/deliktov a ani sankcie. Pritom subsidiarita
sa musí uplatniť pri skutočnej medzere v osobitnom zákone. Plne súhlasím s námietkou sťažovateľa,
že zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov neobsahuje žiadne výslovné
pravidlo, ktoré by zakotvovalo alebo vylučovalo možnosť správneho orgánu v danom prípade (v prípade
priestupkupodľaustanovenia§71ods.1písm.g)tohtozákona)upustiťoduloženiadanejsankcie.Práve

pre absenciu výslovného pravidla, ktoré by oprávňovalo alebo neoprávňovalo správny orgán využiť
možnosť upustiť od potrestania je nevyhnutné vychádzať zo všeobecného predpisu, ktorý obsahuje už
citované ustanovenie § 11 ods. 3) zákona o priestupkoch. Zákonodarca takto vyplnil medzeru v zákone
č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a preto horeuvedeným spôsobom odkázal
na priamu aplikáciu zákona o priestupkoch.

12. Nie je preto vôbec možné akceptovať právny záver správneho súdu o tom, že „pokiaľ je ustanovenie
§ 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov formulované
tak, že správny orgán uloží sankciu vo výške 3.319 €, takáto formulácia vylučuje možnosť upustenia od
potrestania“. Takýto záver už bol síce vyslovený aj v rozsudku NSS SR spis. zn. 2Stk/5/2021 zo dňa

27.04.2022 a teda nie je ojedinelý. Vo veci spis. zn. 2Stk/5/2021 Najvyšší správny súd SR konštatoval,
že: „ustanovenie § 11 ods. 3 ZoP umožňuje od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, pokiaľ
k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku, so sťažovateľom je však možné súhlasiť,
že upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa § 11 ods. 3 ZoP možno len vtedy, ak to ZoP alebo
osobitný zákon (v danom prípade zákon o diaľničnej známke) v príslušných sankčných ustanoveniach

zo zákona nevylučuje, tzn. ak zákon stanovuje fakultatívnu sankciu. Tým, že v ustanovení § 10a ods. 2
zákona o diaľničnej známke je výslovne uvedené, že za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od
150eurdo500euraniejeustanovenámožnosťvyjadrením„môžeuložiť“,upustenieoduloženiasankcie
podľa § 11 ods. 3 ZoP by neprichádzalo do úvahy“. Táto konštatácia je podľa môjho názoru v rozpore
s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR konštatovanými v rozsudku NS SR spis. zn. 1Sžf/50/2016 zo

dňa 28.11.2017.

13. Záver uvádzaný v rozsudku NSS SR spis. zn. 2Stk/5/2021 zo dňa 27.04.2022 priamo popiera
zásaduproporcionalityvyjadrenúvTrestnomzákoneakozásadupreukladanietrestov;popierasamotnéznenie ustanovenia § 195 písm. d) SSP odvolávajúce sa na Trestný zákon a v neposlednom rade
popiera priamy odkaz na aplikáciu zákona č. 372/1990 Zb. bez obmedzenia tzv. „primeranosti“.
Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch predstavuje výnimočný korektív, ktorého aplikovateľnosť

je podmienená individuálnym posúdením konkrétneho prípadu a nesmie viesť k popretiu preventívnej
funkcie zákona. Jeho aplikovateľnosť však nesmie byť vylúčená na argumente, že pri ukladaní sankcií
musí správny orgán rešpektovať odlišnosti stanovené v osobitnej časti zákona o priestupkoch a v osobitných zákonoch, zo
znenia ktorých vyplýva, že správny orgán nemôže upustiť od uloženia sankcie. Osobitne je tento

argument postavený na formulácii, že za priestupok sa sankcia „uloží“ na rozdiel od formulácie „môže
uložiť“. Uvedené argumentačne neobstojí, pretože týmto spôsobom (obligatórne) sú formulované aj
skutkové podstaty trestných činov v Trestnom zákone, čo v žiadnom prípade nevylučuje možnosť
použitia hmotnoprávnych inštitútov na zmiernenie trestu s prihliadnutím na zásadu proporcionality.
Navyše ak už má raz správny orgán v osobitnej časti fakultatívne danú možnosť uložiť sankciu za
spáchaný priestupok, prestáva mať existenčný význam osobitné ustanovenie § 11 ods. 3 priestupkového

zákona, pretože správny orgán nemusí na toto ustanovenie prihliadnuť a jednoducho sankciu uložiť
nemusí.

14. Zároveň pri existencii konkurujúcich si interpretačných alternatív názor o neaplikovateľnosti § 11 ods.
3 priestupkového zákona popiera aj zásadu „in dubio mitius“.

ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200117.1

3Stk/10/2025
IČS:7023200117

Bratislava
03.01.2026

Konkurujúce dôvody k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 3Stk/10/2025 zo dňa
17.12.2025 k aplikácii § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch (§ 465 SSP)

1. V prejednávanej veci sa stotožňujem s námietkou sťažovateľa (žalobcu), ktorý nesúhlasil s
konštatáciou správneho súdu, že „pokiaľ je ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z.
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je formulované tak, že správny orgán uloží sankciu vo výške

3.319 €, takáto formulácia vylučuje možnosť upustenia od potrestania.“ - a to z nasledovných dôvodov:

2. Právny poriadok ustanovuje ústavnoprávny rámec, ktorý reaguje na nevyhnutnosť proporcionality
trestu k spáchanému protiprávnemu konaniu. Implicitne je vyjadrená v čl. 49 Ústavy SR. Spravodlivé
prejednanie v ústavnom zmysle zahŕňa individualizáciu trestu a predovšetkým primeranosť trestu k

závažnosti činu a osobe páchateľa. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre dlhodobo konštatuje, že trest
musí byť primeraný závažnosti trestného činu, extrémna neprimeranosť môže dosiahnuť ústavnoprávnu
rovinu, kedy proporcionalita trestu je súčasťou materiálneho právneho štátu. Z uvedeného je možné
celkom jednoznačne vyvodiť, že proporcionalita trestu je ústavným princípom s tým, že je dostatočne
rozpracovaná v judikatúre ÚS SR a NS SR (napr. aj nález ÚS PL. ÚS 1/2021-164, rozsudok NS SR

spis. zn. 1Sžf/50/2016).

3. Podľa § 195 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného
zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

4. Podľa § 33a ods. 1 a 2 Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahua závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní
sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

5. Podľa § 33a ods. 3 prvá veta Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

6. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na
pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre

páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

7. Podľa § 40 Trestného zákona upravuje hmotnoprávny inštitút upustenia od potrestania páchateľa
prečinu pri zákonom stanovených výnimiek.

8. Podľa § 71 ods. 6 zákona o priestupkoch, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku
upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

10. Z citovaných ustanovení Trestného zákona celkom jednoznačne vyplýva dôležitá integrácia
zásady proporcionality a individualizácie trestu do hmotnoprávneho predpisu, teda zákon pamätá na
ich nevyhnutné uplatňovanie. Trestný zákon pritom v osobitnej časti neformuluje ukladanie trestov
fakultatívnym spôsobom, ale formulácia je vyjadrená obligatórne - „potrestá sa....“. Zákon teda

napriek obligatórnej formulácie poskytuje v prvej časti garancie na naplnenie zásady proporcionality. Z
uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že podľa § 195 písm. d) SSP je správny súd povinný zásadu
proporcionality aplikovať aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania a teda pokiaľ na túto
zásadu neprihliada, koná v rozpore s citovaným ustanovením SSP (podporne rozsudok NS SR spis.
zn. 1Sžf/50/2016).

11. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v ust. § 71 ods. 6 zákona
č. 530/2011 Z. z. explicitne stanovuje, že na „priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Podľa
môjho názoru formulácia predmetného ustanovenia odkazuje na použitie iného zákona priamo a bez

limitácie primeraného použitia. Zdôrazňujem pritom, že subsidiárny predpis nemožno použiť contra
lege, nemožno ním rozširovať skutkové podstaty priestupkov/deliktov a ani sankcie. Pritom subsidiarita
sa musí uplatniť pri skutočnej medzere v osobitnom zákone. Plne súhlasím s námietkou sťažovateľa,
že zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov neobsahuje žiadne výslovné
pravidlo, ktoré by zakotvovalo alebo vylučovalo možnosť správneho orgánu v danom prípade (v prípade

priestupkupodľaustanovenia§71ods.1písm.g)tohtozákona)upustiťoduloženiadanejsankcie.Práve
pre absenciu výslovného pravidla, ktoré by oprávňovalo alebo neoprávňovalo správny orgán využiť
možnosť upustiť od potrestania je nevyhnutné vychádzať zo všeobecného predpisu, ktorý obsahuje už
citované ustanovenie § 11 ods. 3) zákona o priestupkoch. Zákonodarca takto vyplnil medzeru v zákone
č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a preto horeuvedeným spôsobom odkázal

na priamu aplikáciu zákona o priestupkoch.

12. Nie je preto vôbec možné akceptovať právny záver správneho súdu o tom, že „pokiaľ je ustanovenie
§ 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov formulované
tak, že správny orgán uloží sankciu vo výške 3.319 €, takáto formulácia vylučuje možnosť upustenia od

potrestania“. Takýto záver už bol síce vyslovený aj v rozsudku NSS SR spis. zn. 2Stk/5/2021 zo dňa
27.04.2022 a teda nie je ojedinelý. Vo veci spis. zn. 2Stk/5/2021 Najvyšší správny súd SR konštatoval,
že: „ustanovenie § 11 ods. 3 ZoP umožňuje od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, pokiaľ
k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku, so sťažovateľom je však možné súhlasiť,
že upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa § 11 ods. 3 ZoP možno len vtedy, ak to ZoP alebo

osobitný zákon (v danom prípade zákon o diaľničnej známke) v príslušných sankčných ustanoveniach
zo zákona nevylučuje, tzn. ak zákon stanovuje fakultatívnu sankciu. Tým, že v ustanovení § 10a ods. 2
zákona o diaľničnej známke je výslovne uvedené, že za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od
150eurdo500euraniejeustanovenámožnosťvyjadrením„môžeuložiť“,upustenieoduloženiasankciepodľa § 11 ods. 3 ZoP by neprichádzalo do úvahy“. Táto konštatácia je podľa môjho názoru v rozpore
s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR konštatovanými v rozsudku NS SR spis. zn. 1Sžf/50/2016 zo
dňa 28.11.2017.

13. Záver uvádzaný v rozsudku NSS SR spis. zn. 2Stk/5/2021 zo dňa 27.04.2022 priamo popiera zásadu
proporcionality vyjadrenú v Trestnom zákone ako zásadu pre ukladanie trestov; popiera samotné znenie
ustanovenia § 195 písm. d) SSP odvolávajúce sa na Trestný zákon a v neposlednom rade popiera
priamy odkaz na aplikáciu zákona č. 372/1990 Zb. bez obmedzenia tzv. „primeranosti“. Ustanovenie § 11

ods. 3 zákona o priestupkoch predstavuje výnimočný korektív, ktorého aplikovateľnosť je podmienená
individuálnym posúdením konkrétneho prípadu a nesmie viesť k popretiu preventívnej funkcie zákona.
Jeho aplikovateľnosť však nesmie byť vylúčená na argumente, že pri ukladaní sankcií musí správny
orgán rešpektovať odlišnosti stanovené v osobitnej časti zákona o priestupkoch a v osobitných
zákonoch, zo znenia ktorých vyplýva, že správny orgán nemôže upustiť od uloženia sankcie. Osobitne
je tento argument postavený na formulácii, že za priestupok sa sankcia „uloží“ na rozdiel od formulácie

„môže uložiť“. Uvedené argumentačne neobstojí, pretože týmto spôsobom (obligatórne) sú formulované
aj skutkové podstaty trestných činov v Trestnom zákone, čo v žiadnom prípade nevylučuje možnosť
použitia hmotnoprávnych inštitútov na zmiernenie trestu s prihliadnutím na zásadu proporcionality.
Navyše ak už má raz správny orgán v osobitnej časti fakultatívne danú možnosť uložiť sankciu za
spáchaný priestupok, prestáva mať existenčný význam osobitné ustanovenie § 11 ods. 3 priestupkového

zákona, pretože správny orgán nemusí na toto ustanovenie prihliadnuť a jednoducho sankciu uložiť
nemusí.

14. Zároveň pri existencii konkurujúcich si interpretačných alternatív názor o neaplikovateľnosti § 11 ods.
3 priestupkového zákona popiera aj zásadu „in dubio mitius“.

JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.
predseda senátu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.