Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201067
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1020201067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Z. I. G., narodená XX. G. XXXX, bytom U. XXX, U., zastúpeného:
JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia (generálneho riaditeľa) žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2020, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 16Sa/15/2023-136 zo
dňa 28. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z
28. augusta 2025, č. k. 16Sa/15/2023-136 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 v
spojení s § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako
nedôvodnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým generálny

riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) s odkazom na
ustanovenie § 218 ods. 1, 2, § 71 a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v účinnom
znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol odvolanie a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie
Sociálnejpoisťovne,ústredie(ďalejlen„prvostupňovýsprávnyorgán“)č.XXXXXXXXXXXz10.januára
2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2.Prvostupňovýmrozhodnutímprvostupňovýsprávnyorgánvzmysle§70ods.1a2zákonač.461/2003
Z. z. zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, v podstatnom dôvodiac, že posúdenie

nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neprichádza do úvahy,
keďže invalidita žalobcu vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal, o odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím tak, ako je uvedené v predchádzajúcom bode (žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil).
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôvodil, že (i) podľa posudku posudkového lekára pobočky
žalovaného - Galanta (ďalej len „pobočka“) z 2. mája 2018 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1, § 70

ods. 2 a v súlade s § 263 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 70%; (ii) žalovaný ďalej dôvodil, že invalidita
žalobcu vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka; (iii) vychádzajúcz uvedeného a s odkazom na § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaný dôvodil, že
žalobca nemohol získať obdobie dobrovoľného poistenia a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia
dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako 1 rok pred vznikom invalidity; (iv) uviedol, že poistné na

dôchodkové poistenie za obdobie od 1. októbra 2015 do 31. augusta 2017 bolo doplatené zo strany
žalobcu až po vzniku invalidity, a teda nemá získané obdobie dôchodkového poistenia vplyv na vznik
nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..; (v) taktiež konštatoval, že
takto získané obdobie nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa
§ 70 odseku 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

4.Žalobcanapadolpreskúmavanérozhodnutiesprávnoužalobou,oktorejrozhodolKrajskýsúdvTrnave
(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 13. januára 2022, č. k. 44Sa/17/2020-61 (ďalej len „rozsudok
KS“), ktorým tento zrušil prvostupňové rozhodnutie, ako aj preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
5. Následne žalovaný napadol rozsudok KS kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 6Ssk/85/2022 z 27.

apríla 2023. Najvyšší správny súd rozsudok KS zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie s
tým, že toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by príslušný
posudkový spis bol k nemu pripojený; tiež nevyplýva, že by si ho bol krajský súd vyžiadal. Pokiaľ
potom krajský súd nemal k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite vyhodnotiť či bol dátum vzniku
invalidity ustálenýsprávnealebonieresp.čipríslušníposudkovílekáripostupovalivsúladesozákonom,

či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania.
Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na
rozhodnutie o veci.“. Najvyšší správny súd v závere svojho rozhodnutia inštruoval správny súd, aby
zabezpečil posudkový spis, opätovne sa vecou dôsledne zaoberal, vyjadril sa k esenciálnym otázkam
vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdil zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s

rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodol.
6. Po vrátení veci najvyšším správnym súdom rozhodol vo veci správny súd napadnutým rozsudkom
tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh administratívneho a
súdneho konania a uviedol právne normy, ktoré na prejednávanú vec aplikoval, napadnutý rozsudok
odôvodnil tým, že (i) konštatoval, že z administratívneho, ako aj dodatočne predloženého posudkového

spisu zistil, že žiadosťou spísanou dňa 9. októbra 2017 žalobca požiadal o invalidný dôchodok od 2.
mája 2018. V posudkovom spise sa nachádza lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobcu v
období od 11. januára 2017 do 2. mája 2017 v detskej psychiatrickej liečebni Hraň a súhrnná správa z
25. augusta 2017 vyhotovená I.. I., detskou psychiatričkou, ktoré boli podkladom odborného posudku
o invalidite, ktorý bol vyhotovený dňa 2. mája 2018 (ďalej len „posudok z 2. mája 2018“); (ii) podľa

posudku z 2. mája 2018 je žalobca v súlade s § 263 ods. 15 v súvislosti s § 70 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v rozsahu 70 %; (iii) dňa 29. mája 2018 žalovaný
priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 18. septembra 2017 v sume 239,50 € mesačne; (iv) dňa 5.

septembra 2019 požiadal žalobca o umožnenie doplatenia poistného a stanovenie sumy invalidného
dôchodku (zvýšenie invalidného dôchodku) a dňa 14. októbra 2019 doplatil poistné na dôchodkové
poistenie za obdobie od 1. októbra 2015 do 31. augusta 2017; (v) správny súd po tom, ako interpretoval
ustanovenie § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. uzavrel, že pokiaľ invalidita u nezaopatreného dieťaťa
nastane zároveň do dosiahnutia veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, je vylúčené, aby

neskôr vznikol nárok na invalidný dôchodok takéhoto dieťaťa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z., pretože neexistuje možnosť, ako by získalo status poistenca, a to ani dobrovoľne; (vi) následne
správny súd venoval priestor opisu aplikovateľnej recentnej judikatúry najvyššieho správneho súdu, ako
aj skoršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v súvislosti s ňou dôvodil, že „Hoci je
lekársky posudok stručný, správny súd ho vyhodnotil ako jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý a to aj

s prihliadnutím na námietky žalobkyne, ktorá v zásade neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými
by závery tam uvedené spochybňovala, pretože jej samotné tvrdenie, že jej invalidita vznikla neskôr
ako je konštatované, je neuchopiteľné. Pokiaľ namietala, že posudkový lekár vychádzal iba z lekárskych
správ z roku 2017, ktoré boli vyhotovené už v čase jej dospelosti, to mu nemožno vyčítať z dôvodu, že sú
to jediné lekárske správy ktoré sa nachádzajú v posudkovom spise a ktoré mu boli na účely posúdenia

zdravotného stavu žalobkyňou predložené. Žalobkyňa mala pritom dostatočný priestor predložiť ďalšie
lekárske správy vyvracajúce alebo aspoň spochybňujúce závery posudkového lekára, no tá zostala
nečinná a ako vyplýva z posudkového spisu, aj nesúčinná.“ (bod 42 napadnutého rozsudku); (vii)
vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd (konštatujúc nepotrebnosť ustálenia presného dátumuvzniku invalidity žalobcu, ktorá vznikla v období od narodenia do dovŕšenia veku, v ktorom sa končí
povinná školská dochádzka, vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú, a preto ju zamietol.
7. O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP aplikujúc ustanovenie §

167 ods. 1 SSP (a contrario), ako aj ustanovenie § 168 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť doručenú správnemu súdu dňa 16.
októbra 2025, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil (i) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP
(správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a (ii) ustanovenie § 440
ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).
9. Žalobca v kasačnej sťažnosti dôvodil, že (i) namieta nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a
arbitrárnosť napadnutého rozsudku, ktorú vzhliadol v tom, že správny súd sa nijakým spôsobom
nevysporiadal s ťažiskovou argumentáciou žalobcu, majúcou verifikovať nezákonnosť a vecnú
nesprávnosť rozhodnutia žalovaného; (ii) namietal, že správny súd iba stroho konštatoval, že

argumentácia žalobcu je nesprávna, avšak nevysvetlil dôvody, ktoré ho k takémuto posúdeniu viedli; (iii)
poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako
aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; (iv) zdôraznil, že absencia riadneho odôvodnenia rozsudku,
ktorýnedávajasnúazrozumiteľnúodpoveďnarelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany
má za následok nesprávny procesný postup súdu zakladajúci porušenie práva žalobcu na spravodlivý

súdny proces; (v) dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vzhliadol v tom, že správny
súd nezodpovedal zásadnú právnu otázku, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie v prejednávanej veci, a
to otázku, ku ktorému momentu vznikla invalidita žalobcu; (vi) dôvodil, že bazálnou podmienkou vydania
spravodlivého a zákonného meritórneho rozhodnutia je určenie a stanovenie okamihu vzniku invalidity
preskúmateľným a udržateľným spôsobom; (vii) ďalej uviedol, že metodický postup, ktorý považuje za

nepotrebné ustálenie presného dátumu vzniku invalidity je postup rozporný so zákonom; (viii) žiadal,
aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; eventuálne, aby
kasačný súd zrušil prvostupňové rozhodnutie aj preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 28. októbra 2025, v ktorom

uviedol, že podľa jeho názoru správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne
právne posúdil vec. Odkazujúc na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietol. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 3. novembra 2025 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalobcu

a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ
(žalobca) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho
správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. decembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s §
452 ods. 1 SSP).
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým tento
postupom podľa § 190 zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2020. Závery odôvodňujúce
takýto postup (postup podľa § 190 SSP) sú vyjadrené v bode 1 až 7 vyššie.

III.B Aplikovateľné právne predpisy

15. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj
vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskejrepublikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky

trvalý pobyt.
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.
20. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
21. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
22. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.
23. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
24. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
25. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh

administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy

vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

26. V prejednávanej veci bolo predmetom prieskumu správneho súdu preskúmavané rozhodnutie,

ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, ako je uvedené
v bode 1 vyššie. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán zamietol [s odkazom na
ustanovenie § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.] žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku,
v podstatnom dôvodiac, že posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. neprichádza do úvahy, keďže invalidita žalobcu vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom

sa končí povinná školská dochádzka.
27. Spornou otázkou v prejednávanej veci (viď vyššie) bola otázka dátumu vzniku invalidity a jeho
vymedzenia, teda otázka, či a v akom štádiu nezaopatrenosti vznikla u žalobcu invalidita, teda, či
do skončenia povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku), alebo neskôr (t.j. po 16. roku veku).Z uvedeného následne rezultuje otázka vplyvu dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie na výšku invalidného dôchodku.
28. Najvyšší správny súd v prvom rade (v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou, na

ktorú ostatne odkazuje aj správny súd) uvádza, že určenie dátumu vzniku invalidity, rozhodujúceho
zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach
sociálneho zabezpečenia je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Súd (správny
súd/najvyšší správny súd) preto nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru a

musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov
s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.
29. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v priebehu konania na
základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že žalobca
sa stal invalidným v čase nezaopatrenosti. Vzhľadom na to, že žalobca dodatočne doplatil poistné
na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., bolo nutné stanoviť,

či invalidita žalobcu vznikla do skončenia povinnej školskej dochádzky, presnejšie do dovŕšenia veku
16 rokov, alebo neskôr (t.j. po 16-tom roku veku), nakoľko aj fyzická osoba, ktorá je nezaopatreným
dieťaťom, má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak dovŕšila vek 16 rokov, a to aj s ohľadom na
skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

30. Posudkoví lekári pri ustaľovaní tohto záveru vychádzali z odborných nálezov doložených samotným
žalobcom, pričom z týchto jednoznačne vyplynulo, že žalobca je v dlhodobej pedopsychiatrickej
starostlivosti, odobratý z rodiny do ústavnej starostlivosti, z toho rezultuje zmiešaná porucha správania a
emócií pri disharmonickom vývoji osobnosti až smerom k zmiešanej poruche osobnosti s histriónskymi
prejavmi a emočnou instabilitou. Je výrazne sugestibilný s nepevnou osobnou štruktúrou, sociálne

nezrelý a pri minimálnej záťaži sa dekompenzuje do širokého spektra psychiatrickej symptomatológie,
je úzkostne depresívny, prítomné je sebapoškodzovanie a suicidálne pokusy a disociatívne záchvaty.
Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené zdravotné postihnutie podľa kapitoly V. - duševné
choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. b) ťažké
narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu. Zo súhrnnej správy zo dňa 25.

augusta 2017 (ktorá je súčasťou posudkového spisu) vyplýva, že žalobca bol 3. mája 2011 umiestnený
v krízovom centre Dúha v Bratislave, od 19. júna 2013 v detskom domove Sereď a medzitým absolvoval
reedukačný pobyt (Zlaté Moravce), bol hospitalizovaný - psychiatria Kremnica, Hraň. V uvedenej správe
I.. D. I. uvádza, že žalobca je v evidencii ambulancie od mesiaca august 2013 pre zmiešané poruchy
správania a emócií, problémy spojené s disharmonickým vývojom osobnosti, pričom starostlivosti

uvedenej ambulancie predchádzala dlhodobá pedopsychiatrická starostlivosť, a to ambulantná, ale
i opakovaná ústavná. V obdobnom duchu sa nesú aj prepúšťacie správy zo zariadenia DPL, n. o.
Hraň, v ktorých sa konštatuje skutočnosť, že žalobca je dlhodobo v psychiatrickej starostlivosti pre
poruchy správania sa a emócií; že u žalobcu pod vplyvom dlhodobo pôsobiacej traumy v útlom veku
nastalo závažné narušenie psychosociálneho a emocionálneho vývinu; ako aj skutočnosť, že žalobca

bol opakovane v minulosti hospitalizovaný na akútnych psychiatrických oddeleniach.
31. Vychádzajúc z lekárskych vyšetrení a odborných nálezov posudkový lekár konštatoval, že ku vzniku
invalidity došlo pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Posudkový lekár
neurčil presný dátum vzniku invalidity. Z podstaty veci však stanovil posledný možný deň, kedy k
vzniku invalidity mohlo dôjsť (pokiaľ k nemu nedošlo skôr) - teda najneskôr pred dovŕšením veku, v

ktorom sa končila povinná školská dochádzka žalobcu. Aplikujúc uvedenú optiku bol vznik invalidity
stanovený dostatočne presne a určito, keďže z jeho vyjadrenia vyplýva skutočnosť relevantná pre
aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Z pohľadu tohto ustanovenia je totiž
bezpredmetné, v ktorý konkrétny deň stanoveného obdobia (obdobia končiaceho dovŕšením uvedeného
veku) došlo k vzniku invalidity. Rozhodnou je skutočnosť, že k vzniku invalidity nedošlo po dovŕšení veku,

v ktorom sa skončila povinná školská dochádzka žalobcu. Takýto záver posudkový lekár zrozumiteľne
odôvodnil, vychádzajúc pritom zo záverov psychiatrických vyšetrení, resp. prepúšťacích správ, ktoré
konštatovali napr. dlhodobo pôsobiacu traumu v útlom veku, dlhodobú a opakovanú pedopsychiatrickú
a psychiatrickú starostlivosť, či už ambulantnú alebo aj ústavnú.
32. Pokiaľ potom žalobca splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred

dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. roku veku), rozhodujúcim
obdobím pre posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej
dochádzky (do 16. roku veku) a nie obdobie, v ktorom bolo za neho (ním) zaplatené poistenie ako
za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Vzhľadom na túto skutočnosť, potom i napriek tomu, žežalobca podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové
poistenie, avšak za obdobie, teda po vzniku invalidity, žalované správne orgány nemohli vychádzať pri
určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie zaplatil.

33. Ak teda žalobcovi vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové
poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá
vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže
suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 3 menovaného zákona

s tým, že získané obdobie dôchodkového poistenia sa neskúma.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd považoval námietku žalobcu (viď
predchádzajúce body), ktorá je námietkou jadrovou vo vzťahu k celej jeho argumentácii obsiahnutej v
kasačnej sťažnosti, za neopodstatnenú. Správny súd posúdil podľa kasačného súdu vec správne.
35. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).
37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.