Uznesenie – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100173
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0825100173.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. L., nar. XX. F. XXXX, bytom
v F., Z. XXXX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Račianska 71, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže
zo dňa 30. decembra 2024, Číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti

uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. augusta 2025, sp. zn. 30Sas/10/2025, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 21. augusta 2025, sp. zn.

30Sas/10/2025 odmietol podanie podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“), keďže napriek výzve a poučeniu žalobkyňa nedoplnila svoju správnu žalobu o presné
označenie žalovaného, voči ktorému sa domáhala ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a
presné označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáhala nápravy. Žalobkyňa za žalovaného označila
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nie je orgánom verejnej správy, ktorý vydal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 30. decembra 2024, Číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2024

vydané Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia
Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“ a „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Pred vydaním napadnutého uznesenia správneho súdu, súd dopytom u žalovaného zistil, že
o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré napadla touto správnou žalobou,
bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„Ministerstvo spravodlivosti SR“) zo dňa 14. marca 2025, Číslo: 001845/2025/21 (č. l. 15 - 18 spisu)
(ďalejlen„druhostupňovérozhodnutie“),atotak,žeprvostupňovérozhodnutieGRZVJSbolopotvrdené.

3. V odpovedi na výzvu správneho súdu vo veci doplnenia správnej žaloby, žalobkyňa uviedla, že
za žalovaného s poukazom na ustanovenie § 180 ods. 1 SSP označuje „Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava“. Žalobkyňa súčasne k identifikácii

rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa správnou žalobou domáhala, uviedla, že
trvá na svojom podanom návrhu, a to: „Rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa
31.12.2024 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.“

4. Správny súd odmietol podanie žalobkyne zo dňa 03. marca 2025 v znení jeho doplnenia zo dňa 06.
júla 2025, pretože napriek výzve a konkrétnym usmerneniam a poučeniam neuviedla jasne správnemu

súdu, že sa domáhala súdneho prieskumu a zrušenia tak druhostupňového rozhodnutia Ministerstva
spravodlivosti SR a tiež prvostupňového rozhodnutia GR ZVJS, čo predstavovalo taký nedostatokprocesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej správnej žaloby, pre ktorý
správny súd v konaní nemohol pokračovať.

5. O nároku na náhradu trov konania, správny súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi ich nepriznal.

6. Žalobkyňa podala proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť v zákonnej lehote, ktorú
odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, pretože absentovalo, v zmysle akého ustanovenia
SSP by mal správny súd prejednať rozhodnutie o podanom odvolaní - v danom prípade rozhodnutie

ministra spravodlivosti a nie Ministerstva spravodlivosti SR. Podľa žalobkyne to bol len názor sudcu,
ktorý vydal napadnuté uznesenie. Opätovne zdôraznila, že podanou správnou žalobou žiadala súdny
prieskum prvostupňového rozhodnutia GR ZVJS, ktorým jej protiprávne nebol priznaný vdovský
výsluhový dôchodok, na ktorý jej vznikol zákonný nárok dňom úmrtia jej manžela, t. j. XX. Z. XXXX.
Ďalej poukázala, že druhostupňové rozhodnutie je iba súčasťou spisu, nie samostatný predmet súdneho
prieskumu. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“)

zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zrušil prvostupňové
rozhodnutie GR ZVJS a vec mu vrátil na nové konanie.

7. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená dňa 19. septembra 2025, pričom ten sa na základe
zaslanej výzvy správneho súdu k nej nevyjadril.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k jednomyseľnému záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.
9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, sa na účely tohto zákona rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako

rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej

správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

16. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 202 ods. 1 písm. b/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť označenie žalovaného.

19. Podľa § 202 ods. 1 písm. d/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi.

20. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobou z 03. marca 2025, ktorá
bola správnemu súdu doručená dňa 05. marca 2025, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže, útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže) zo dňa 30. decembra 2024,
číslo:GRZVJS-d-17103/14-2024,ktorýmtentosodkazomnaustanovenia§30ods.1písm.i/správneho

poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. zastavil správne konanie, ktoré sa začalo
na základe žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského výsluhového dôchodku (z príspevku za službu)
zo dňa 01. decembra 2024 z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa
podstatne nezmenil. Žalobkyňa sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolala [pozri č. l. 12 (žiadosť
správneho súdu adresovaná žalovanému) a č. l. 15 (rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. marca 2025,

Číslo: 011845/2025/21)]. Týmto rozhodnutím žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Následne správny súd uznesením zo dňa 20. júna 2025, sp. zn. 30Sas/10/2025 žalobkyňu
vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránila vady žaloby. Správny súd predmetným
uznesením žalobkyňu osobitne poučil, že „ ... v označení žalovaného a napádaného rozhodnutia je teda
rozpor, ktorý je potrebné odstrániť, aby bolo možné konať vo veci, t. j. správny súd môže pri označení

žalovaného Ministerstva spravodlivosti SR preskúmavať jeho rozhodnutie, avšak žiadate preskúmať
rozhodnutie GR ZVJS.“. Žalobkyňa, napriek poučeniu zo strany správneho súdu v podaní označenom
ako „Vec: doplnenie žaloby“ zo dňa 06. júla 2025 uviedla „Tak ako v podanej správnej žalobe som v
zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 162/2015, tak aj v tomto vyjadrení za žalovaného označujem: Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Račianska č. 71 813 11 Bratislava... ...trvám na svojom podanom návrhu,

a to Rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 31. 12. 2024 zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie“. Správny súd následne kasačnou sťažnosťou napadnutým uznesením postupom podľa
§ 59 ods. 3 SSP žalobu odmietol.

21. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z

prieskumu vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu).

22. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej
zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby ten určil

predmet súdneho prieskumu. V neposlednom rade je založené na zásade subsidiarity súdneho
prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho
konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych
opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania
treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom

orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných
ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému
odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu,
ak vydané rozhodnutie žalobkyňa nepovažovala za zákonné. Preto námietku žalobkyne v tomto smere
bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú, pretože ustanovenia Správneho súdneho konania presne

určujú, ktorý orgán verejnej správy vystupuje v postavení žalovaného a ktoré rozhodnutie je spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu (bližšie pozri § 3 ods. 1 písm. b/ spolu s § 180 ods. 1 SSP).23. Ďalej najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je
prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov
súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania.

Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje
vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia
správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež
upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne

súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom
inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania
napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho
orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť
na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti
treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva

je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej
správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou
zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy
vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho
dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.

24. Najvyšší správny súd dodáva, že ako zo súdneho spisu, ale aj zo samotnej kasačnej sťažnosti
vyplýva, žalobkyňa napriek jasnému a zrozumiteľnému poučeniu správneho súdu označila žalovaného
Ministerstvo spravodlivosti SR a zároveň rozhodnutie, ktoré žiadala podrobiť súdnemu prieskumu,
označila prvostupňové rozhodnutie. Z predmetného podania žalobkyne je zrejmé, že obsahu a podstate

poučenia správneho súdu porozumela, avšak s právnym názorom správneho súdu nesúhlasila, resp.
ho považovala za nesprávny. Žalobkyňa tak zrozumiteľne uviedla, aby správny súd preskúmal výlučne
prvostupňové rozhodnutie, a to bez toho, aby súdnemu prieskumu podrobil druhostupňové rozhodnutie.
Správny súd tak správne postupoval, keď odmietol podanie žalobkyne, keď tá napriek výzve nedoplnila
toto podanie a ďalej zotrvala na tom, že žiada podrobiť súdnemu prieskumu prvostupňové rozhodnutie

vydané GR ZVJS a ako žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR.

25. Na základe vyššie uvedeného najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

26. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP,
keď žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil
výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal.

27. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.